PaLP s.r.o.


Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 3CbZm/1147/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1515221891
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Maruniaková
ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2019:1515221891.10

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V sudkyňou Mgr. Zuzanou Maruniakovou v sporovej veci žalobcu: WM
Consulting & Communication, s.r.o., IČO: 34 127 798, so sídlom Žilinská cesta 130, Piešťany,
zastúpený advokátskou kanceláriou Roman Kvasnica a partneri s.r.o., Žilinská cesta 130, Piešťany,
proti žalovaným: v 1. rade: PaLP s.r.o., IČO: 31 734 791, Letná 282/7, 065 44 Plaveč, 2. rade: Z. O.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XX/X, XXX XX K. o zaplatenie 81.757,34 eur s príslušenstvom a odmenou
272,52 eur zo zmenky, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu 81.757,34
eur, s 6% ročným úrokom zo sumy 81.757,34 eur od 31.10.2015 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo
výške 272,52 eur, a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

II. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100%. O výške trov bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 03.11.2015 sa žalobca domáhal, aby súd zmenkovým
platobným rozkazom zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne na zaplatenie zmenkovej
sumy vo výške 81.757,34 eur s 6% ročným úrokom zo zmenkovej sumy 81.757,34 eur od 31.10.2015
do zaplatenia, zmenkovej odmeny vo výške 272,52 eur a na náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil
tým, že je majiteľom vlastnej zmenky, vystavenej žalovaným v 1. rade dňa 10.06.2008, znejúcej na
zmenkovú sumu 81.757,34 eur, splatnej dňa 30.10.2015, s doložkou bez protestu, platobným miestom
je Slovenská sporiteľňa, a.s., Suché mýto 6, Bratislava. Zmenku nadobudol rubopisom od obchodnej
spoločnosti Slovenská sporiteľňa, a.s. V platobnom mieste bola zmenka predložená na platenie dňa
30.10.2015, ale žalovaný v 1. rade zmenkovú sumu 81.757,34 eur doteraz nezaplatil. Za zaplatenie
zmenky sa pre celú zmenkovú sumu zaručil zmenkovým ručením žalovaný v 2. rade. K žalobe pripojil
prvopis zmenky a fotokópie splnomocnení osôb, ktoré v mene Slovenskej sporiteľne, a.s. zmenku na
jeho rad indosovali.

2. Súd o žalobe do 23.12.2015 nerozhodol, a keďže týmto dňom bolo zo zákona č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok (OSP) vypustené ustanovenie § 175, nebolo už možné o zmenkovom nároku
žalobcu rozhodnúť v skrátenom konaní formou zmenkového platobného rozkazu.

3. Žalobca v súlade s § 79 ods. 3 OSP, v znení platnom od 23.12.2015 písomnými podaniami doručenými
súdu dňa 23.03.2016 a dňa 28.10.2016 uviedol, že pôvodný zmenkový veriteľ Slovenská sporiteľňa, a.s.
nemala so žalovaným v 2. rade iný právny vzťah súvisiaci s predloženou zmenkou ako právny vzťah
založený touto zmenkou. Predložená zmenka nebola vystavená na zabezpečenie záväzkov žalovaného
v 2. rade zo žiadnej zmluvy. Poukázal na čl. I § 17 ods. 1 a 2 zákona č. 191/1950 Zb., Zákon zmenkový a



šekový, ktoré podľa jeho názoru nezakladajú žiadne práva a ani povinnosti pre žalobcu. Navyše uviedol,
že tieto ustanovenia sa aplikujú len v prípade, ak zaviazanosť žalovaného zo zmenky vznikla v súvislosti
so spotrebiteľskou zmluvou, čo v konaní nebolo zistené. Naopak z predloženej zmenky vyplýva, že
ide o vlastnú zmenku právnickej osoby, pričom je vylúčené, aby mala právnická osoba postavenie
spotrebiteľa.

4. Počnúc od 1. júla 2016 upravuje postup súdu a strán sporu pri prejednávaní a rozhodovaní sporov
zákon č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (CSP). Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Nakoľko v zmysle
§ 471 ods. 2 CSP sa podľa doterajších predpisov dokončia len konania o zmenkovom platobnom rozkaze
(t. j. konania v rozsahu vyplývajúcom z § 175 v spojení s ustanovením prvej vety § 372y ods. 2 OSP),
platí na toto konanie už Civilný sporový poriadok.

5. Žalovaní v 1. a 2. rade sa k žalobe vyjadrili každý samostatne s rovnakým obsahom písomnými
podaniami doručenými súdu dňa 03.02.2017, v ktorých zhodne namietali miestnu nepríslušnosť
Okresného súdu Bratislava V s odôvodnením, že na konanie je podľa § 22 CSP príslušný Okresný súd
Prešov. Zároveň uviedli, že dôvodom nesplácania zostatku poskytnutého úveru bola zlá ekonomická
situácia obchodnej spoločnosti.

6. Súd sa v prvom rade zaoberal námietkou miestnej nepríslušnosti, keďže ju žalovaní vzniesli pri prvom
úkone, ktorý im v konaní patril. Pravdou je, že všeobecným súdom žalovaných v 1. a 2. rade je v zmysle
§ 85 ods. 1 OSP Okresný súd Prešov, ale v konaní sa uplatňuje právo zo zmenky a súdne konanie bolo
začaté dňa 03.11.2015, tj. ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (OSP). Podľa § 87 písm.
d) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (OSP), v znení platnom ku dňu začatia súdneho
konania, bol popri všeobecnom súde odporcu (§ 84, § 85) na konanie miestne príslušný aj súd, v obvode
ktorého je platobné miesto zmenky. Platobným miestom zmenky je v tomto prípade Bratislava, čím bola
na základe § 10 ods. 2 písm. a) zákona č. 371/2004 Z. z. daná miestna príslušnosť tunajšieho súdu.
Právo výberu mal podľa § 87 OSP žalobca, ktorý podaním žaloby na Okresný súd Bratislava V jeho
miestnu príslušnosť zvolil. Podľa § 470 ods. 4 zákona č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok, konanie
začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov
účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo. Zároveň je potrebné poukázať
na § 42 tohto zákona, v zmysle ktorého, ak je námietka miestnej nepríslušnosti nedôvodná alebo ak
nie je uplatnená včas, súd na ňu neprihliadne a spor prejedná a rozhodne. Neprihliadnutie na námietku
súd odôvodní v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Vzhľadom k tomu, že námietka žalovaných
nebola dôvodná, súd na ňu neprihliadol a odôvodnil to v tomto rozhodnutí, nakoľko sa jedná o konečné
rozhodnutie.

7. Súd na prejednanie sporu nariadil niekoľko pojednávaní.

8. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise a to: zmenkou (č.l. 15 ),
Zmluvou o úvere č. 0493526608/2008 (č.l. 109), Zmluvou o zmenkovom vyplňovacom práve (č.l.
110-111), výpismi z účtu žalovaného v 1. rade (č.l. 112-180), ako aj ostatným obsahom spisu a zistil
tento skutkový a právny stav.

9. Z prvopisu zmenky, vystavenej v Poprade dňa 10.06.2008, súd zistil, že žalovaný v 1. rade
ako vystaviteľ dal bezpodmienečný sľub zaplatiť v Bratislave na rad Slovenskej sporiteľne, a.s. dňa
30.10.2015 sumu 81.757,34, bez protestu. Per aval zmenku podpísal žalovaný v 2. rade. Žalovaný v 2.
rade je ako zmenkový ručiteľ podľa čl. I. § 32 ods. 1 zmenkového zákona zaviazaný rovnako ako ten,
za koho sa zaručil. Podpísaním zmenky per aval sa stal samostatným dlžníkom a aj on má povinnosť
zmenku zaplatiť. Na rube zmenky je zapísaný nedatovaný indosament na rad žalobcu.

10. Zmenka obsahuje všetky náležitosti predpísané v čl. I. § 75 zákona č. 191/1950 Zb., Zákon zmenkový
a šekový (ďalej len zmenkový zákon), pre vlastnú zmenku.

11. O tom, kto má zmenku v rukách, platí v zmysle čl. I. § 16 ods. 1 zmenkového zákona, že je riadnym
majiteľom, ak preukáže svoje právo nepretržitým radom indosamentov.



12. Prvopisom zmenky s nepretržitým radom indosamentov (čl. I. § 16 ods. 1 zmenkového zákona)
žalobca preukázal, že je riadny majiteľ a má podľa čl. I. § 48 ods. 1 zmenkového zákona právo postihom
žiadať zmenkovú sumu, pokiaľ zmenka nebola zaplatená, šesťpercentné úroky odo dňa splatnosti a
odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy. Vychádzajúc len z abstraktného charakteru
zmenky, by preto bolo možné považovať uplatnený nárok za preukázaný.

13. V rozsahu povinností, ktoré pre súd vyplývajú z čl. I. § 17 ods. 2 a čl. III. § 3a zmenkového zákona,
v znení platnom od 23.12.2015, súd predovšetkým skúmal, či zaviazanosť žalovaných zmenkou vznikla
v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.

14. Z listinných dôkazov je zrejmé, že kauzálnym vzťahom zmenky bola v tomto prípade Zmluva
o úvere č. 0493526608/2008, ktorú žalovaný v 1. rade ako dlžník uzavrel s veriteľom Slovenskou
sporiteľňou, a.s. dňa 10.06.2008. Zmluvu o úvere za žalovaného v 1. rade podpísal žalovaný v 2. rade
ako jeho konateľ. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie kontokorentného úveru dlžníkovi ako MIKRO
podnikateľovi vo výške 1.000.000,- Sk. Výška úrokovej sadzby bola stanovená ako referenčná sadzba
BASE RATE KTK/CORP SKK + úroková marža 3,75% p.a. a konečná splatnosť úveru bola dohodnutá
09.06.2009. Použitie zmenky na zabezpečenie záväzkového vzťahu, ktorý vznikol medzi podnikateľmi
pri ich podnikateľskej činnosti, nie je zákonom zakázané, preto zmenkový prejav nie je neplatný ani
podľa čl. III. § 3a zmenkového zákona.

15. Žalovaný v 2. rade ako fyzická osoba vstúpil do právneho vzťahu s právnym predchodcom žalobcom
tým, že mu v zmluve o zmenkovom vyplňovacom práve udelil oprávnenie vyplniť v pôvodne neúplnej
listine chýbajúce údaje a tým, že zmenku podpísal ako aval za vystaviteľa sa zaručil za jej zaplatenie.
Ochranu ako spotrebiteľ nepožíva nevyhnutne každá fyzická osoba, spotrebiteľom sa môže stať len vo
vzťahu ku konkrétnej zmluve, k predmetu jej plnenia a k tomu, aký má v jeho rámci pomer k dodávateľovi.
V tomto prípade právny predchodca žalobcu neposkytol žalovanému v 2. rade žiadnu službu, príjemcom
úveru bol žalovaný v 1. rade - spoločnosť PaLP, s.r.o., ktorej bol žalovaný v 2. rade konateľom a
spoločníkom. Postavenie dodávateľa nemal voči žalovanému v 2. rade ani vo vzťahu, ktorý vznikol na
základe zmluvy o zmenkovom vyplňovacom práve. Základom tohto vzťahu je zabezpečenie záväzkov
dlžníka, ktoré vyplývajú zo zmluvy o úvere, t. j. zo zmluvy uzavretej medzi dvomi podnikateľmi pri ich
podnikateľskej činnosti. Avalovaním zmenky poskytol žalovaný v 2. rade zabezpečenie podnikateľskému
úveru a len skutočnosť, že ako fyzická osoba nepodnikateľ by mohol mať v iných prípadoch postavenie
spotrebiteľa, nie je dôvodom, aby bol za spotrebiteľa považovaný v každom právnom vzťahu, ktorého
je účastníkom. Ručenie za vlastnú zmenku, vystavenú na zabezpečenie záväzkov úverového dlžníka,
žalovaný v 2. rade neprevzal za účelom uspokojenia svojej osobnej potreby, ale aby umožnil vystaviteľovi
zmenky, ktorého bol konateľom a spoločníkom, vykonávať jeho podnikateľskú činnosť. (Takýto názor
vyplýva napr. z rozsudku Súdneho dvora C-419/11 zo dňa 14.3.2013, obdobne aj z rozsudkov C-269/95
alebo C-440/97).

16. Za nesporné súd považoval, že zmenka bola vystavená vedome neúplná a chýbajúce údaje o
zmenkovej sume a dátume splatnosti doplnil žalobca na základe zmluvy o zmenkovom vyplňovacom
práve zo dňa 10.06.2008, ktorú uzavrel právny predchodca žalobcu so žalovanými v 1. a 2. rade.
Zmenkou boli zabezpečené iba pohľadávky veriteľa zo zmluvy o úvere č. 0493526608/2008 zo dňa
10.06.2008, poplatky a náklady spojené s úverovou zmluvou. Podmienky, za ktorých bol majiteľ zmenky
oprávnený chýbajúce údaje do zmenky doplniť, boli dojednané v zmluve o zmenkovom vyplňovacom
práve.

17. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní v rámci svojich ústnych prednesov uviedol, že žalovanému
v 1. rade bol poskytnutý úver vo výške 1.000.000,- Sk, pričom išlo o kontokorentný úver, kde klient nebol
povinný splácať svoj dlh pravidelnými mesačnými splátkami. Výška zmenkovej sumy zodpovedá dlhu
žalovanému v 1. rade vyplývajúceho z predmetnej zmluvy, pričom medzi žalovaným v 2. rade a žalobcom
resp. jeho právnym predchodcom nebol a nie je žiadny kauzálny vzťah týkajúci sa zmenky.

18. Žalovaní na pojednávaní konanom dňa 22.11.2018 v rámci svojho ústneho prednesu spochybnili
výšku dlhu z nesplateného úveru, s tým, že uviedli, že žalovaný v 1. rade už reálne nefunguje 7
rokov, v Obchodnom registri je však stále zaregistrovaný. Blankozmenku podpísal žalovaný v 2. rade
ako konateľ žalovaného v 1. rade a aj ako fyzická osoba. Zmenková suma vo výške 81.757,34 eur
je pre nich extrémne vysoká. Spoločnosť nemá žiaden majetok, má len jedno technické zariadenie



v mínusovej hodnote, ktoré je potrebné zošrotovať. Podľa ich vyjadrenia Slovenská sporiteľňa, a.s
poskytla žalovanému v 1. rade úver vo výške cca 700.000,- Sk, presnú sumu však uviesť už nevedeli.
Zmluvu o úvere žalovaný v 2. rade podpisoval ako konateľ spoločnosti žalovaného v 1. rade a finančné
prostriedky boli použité na chod spoločnosti a vyplatenie dlhov. Úver bol podľa vedomosti žalovaného
v 2. rade splácaný po dobu 4 rokov po 1.000,- eur mesačne, tj. 31.000,- Sk, a to až do doby, kým
spoločnosť disponovala finančnými prostriedkami. Keď spoločnosť ukončila svoju činnosť, skončilo aj
splácanie úveru. Zároveň uviedli, že vyjadrenie k žalobe im spracovával právnik, ktorému na jeho
žiadosť poskytli aj výpisy z účtu a históriu platenia úveru, avšak k vyjadreniu k žalobe tieto nepripojil.
Z tohto dôvodu požiadali súd o poskytnutie dodatočnej lehoty na predloženie Zmluvy o úvere, výpisov
z účtu a vyjadrenie sa k výške zmenkovej sumy, nakoľko mali za to, že úver vo výške 1.000.000,- Sk
žalovaný v 1. rade splácal 4 roky a zmenková suma je podľa nich vysoká. Súd odročil pojednávanie
a poskytol žalovaným dodatočnú lehotu na predloženie dôkazov a uvedenie relevantných skutkových
tvrdení ku výške zmenkovej sumy.

19. Žalovaný v 2. rade písomným podaním doručeným súdu dňa 31.12.2018 predložil Zmluvu o úvere
č. 0493526608/2008 zo dňa 10.06.2008, Zmluvu o zmenkovom vyplňovacom práve zo dňa 10.06.2008
a výpisy z účtu žalovaného v 1. rade za rok 2008, 2009 a 2010. Uviedol, že sa mu právne zastúpenie
nepodarilo zohnať a na pojednávaní sa to súdu pokúsi vysvetliť sám.

20. Na pojednávaní konanom dňa 14.02.2019 žalovaný v 2. rade, ktorý je zároveň aj konateľom
žalovaného v 1. rade uviedol, že úver bol spoločnosti poskytnutý jednorázovo, jednalo sa o 500.000,-
Sk, ku ktorému si banka účtovala aj spracovateľský poplatok. Celkovo sa vyčerpalo 750.000,-Sk, čiže
vyčerpalo sa všetko. Uviedol, že výpismi z účtov, ktoré predložil, chcel preukázať, že spoločnosť úver
splácala. Snažil sa od posledného pojednávania skontaktovať s právnym zástupcom, avšak sa mu to
nepodarilo a z uvedeného dôvodu súdu zaslal len tieto listiny bez vyjadrenia. Žalovaný v 2. rade nevedel
uviesť koľko sa presne z úveru čerpalo, a ani koľko spoločnosť- žalovaný v 1.rade na úver zaplatila.
Uviedol, že si môže len tipnúť, že po podpise zmluvy to bolo približne 250. 000,- Sk, neskôr sa vyberalo
po 10.000 -15.000,- Sk na rôzne exekúcie, ktoré mala spoločnosť a čerpalo sa aj na leasing auta,
ktoré potrebovali do prevádzky a ostatné technické veci. Koľko však konkrétne to bolo uviesť nevedel.
Poukázal na to, že od 01.06.2010-30.06.2010 je konečný stav účtu 41.730,90 Eur.

21. V konaní bolo nesporné, že žalobca nebol účastníkom zmluvy o úvere, takže v zmysle čl. I. §
17 zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. (ďalej len zmenkový zákon) by mu žalovaní
mohli robiť námietky, ktoré sa zakladajú na ich vlastných vzťahoch k prvému majiteľovi zmenky len
vtedy, ak by žalobca pri nadobúdaní zmenky konal vedome na ich škodu. Ak má teda dlžník po
indosácii zmenky námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k poskytovateľovi úveru
ako predošlému majiteľovi zmenky, nemôže tieto námietky použiť voči aktuálnemu majiteľovi zmenky,
s výnimkou prípadov, kedy majiteľ pri nadobúdaní zmenky koná vedome na škodu dlžníka. Takúto
skutočnosť však žalovaní nielen nepreukázali, ale ani v rámci svojej procesnej obrany netvrdili.

22. Podľa obsahu súd námietku spochybňujúcu výšku dlžnej sumy z úverovej zmluvy posúdil podľa §
10 zmenkového zákona, keďže chýbajúce údaje do neúplnej zmenky vyplnil žalobca.

23. Podľa čl. I. § 10 zmenkového zákona, ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak,
ako bolo dojednané, nemôže sa namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, iba ak
majiteľ nadobudol zmenku v zlej viere alebo sa pri nadobudnutí zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.
Toto ustanovenie v zmysle čl. I. § 77 ods. 2 zmenkového zákona platí aj pre vlastné zmenky.

24. Súd poukazuje na to, že v sporovom konaní zaťažuje obidve sporové strany (nielen žalobcu) tak
bremeno tvrdenia ako aj jemu zodpovedajúce dôkazné bremeno. To znamená, že každá zo strán, ktorá
v konaní tvrdí nejakú skutočnosť, má povinnosť toto svoje tvrdenie náležitým spôsobom preukázať.
Neunesenie dôkazného bremena má za následok stratu sporu, ktorá sa u žalobcu prejavuje zamietnutím
žaloby a u žalovaných, naopak, vyhovením žaloby v uplatnenom rozsahu. Vzhľadom k tomu, že žalovaní
namietali výšku žalobcom uplatnenej zmenkovej sumy, ťaží dôkazné bremeno žalovaných, bolo teda ich
vecou, aby preukázali, že žalobca pri vyplňovaní zmenky porušil zmluvu o zmenkovom vyplňovacom
práve, a že zmenku nadobudol v zlej viere, resp. že sa aspoň pri jej nadobudnutí dopustil hrubej
nedbanlivosti. Žalovaných súd o ich dôkaznej povinnosti, vyplývajúcej z § 154 CSP poučil, oni napriek
tomu ničím svoje tvrdenia nepreukázali a ani nenavrhli v tomto smere žiadne dôkazy vykonať.



25. Podľa § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

26. Podľa § 151 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za
nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné
tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

27. V sporovom konaní sú strany sporu povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Dôkazná
povinnosť v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia, znamená, že iniciatíva
pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné
na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré
bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Zákon určuje dôkazné
bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom
vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané (v tom zmysle, že súd
ho nepovažuje za pravdivé) na základe navrhnutých dôkazov, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie.

28. Aby strana mohla splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým
splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností
stranou sporu, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka
vzájomná väzba. Ak strana nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy
právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia,
teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú strana netvrdila, nebude
predmetom dokazovania. Neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre stranu za
následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie.

29. Schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom je predpokladom
úspechu v spore. Nesplnenie povinnosti tvrdiť, resp. relevantne tvrdiť má pre stranu sporu
procesnoprávnu sankciu v podobe prehry sporu, ktorá sa prejaví v meritórnom rozhodnutí veci.
Námietku výšky zmenkovej sumy však žalovaní odôvodnili len všeobecným tvrdením, že zmenková
suma nezohľadňuje všetky doteraz uhradené splátky a nezodpovedá výške záväzkov dlžníka z úverovej
zmluvy, bez toho, aby súčasne uviedli aká suma mala byť do blankozmenky vyplnená. Žalovaní nevedeli
uviesť, presne v akej výške žalovaný v 1. rade kontokorentný úver čerpal, na pojednávaní len tipovali, že
po podpise zmluvy to bolo približne 250. 000,- Sk, neskôr sa vyberalo po 10.000 -15.000,- Sk na rôzne
exekúcie, ktoré mala spoločnosť a čerpalo sa aj na leasing auta, ktoré potrebovali do prevádzky a ostatné
technické veci. Koľko však konkrétne to bolo uviesť nevedeli. Tvrdenie o splácaní úveru nielen ničím
nepreukázali, ale ani neuviedli, aká suma bola zaplatená a kedy sa tak stalo. Ako dôkazy síce pripojili
výpisy z účtu žalovaného v 1. rade za roky 2008-2010, avšak bez relevantných skutkových tvrdení o
výške poskytnutého a reálne čerpaného úveru a o výške už zaplatenej sumy na úver. Podľa názoru súdu
si žalovaní nesplnili povinnosti tvrdenia, teda neuniesli bremeno tvrdenia, čo má pre nich za následok,
že skutočnosť, ktorú netvrdili, nemohla byť predmetom dokazovania. Námietky, ktoré nie sú dostatočne
skutkovo vymedzené, neumožňujú súdu na preukázanie ich dôvodnosti vykonať akékoľvek dokazovanie
(žalovaní ani žiadne dôkazy vykonať nenavrhli) a sú preto v podstate neprejednateľné.

30. Predmetom konania je zaplatenie zmenky, žalobca predmet sporu v žalobe skutkovo vymedzil.
Zmenka je nesporným a abstraktným cenným papierom a takúto povahu majú aj záväzky z
nej vyplývajúce. Žalobca ako majiteľ zmenky nemá povinnosť preukazovať dôvod zmenky ( §
495 Občianskeho zákonníka), t.j. ani výšku svojej mimozmenkovej pohľadávky, i keď je zmenkou
zabezpečená, ani špecifikovať výpočet zmenkovej sumy. Žalovaní preto nemôžu dôkazné bremeno v
preukazovaní, či bola blankozmenka vyplnená podľa udeleného oprávnenia, presúvať na žalobcu.

31. Zároveň žalovaný v 2. rade namietal, že ho banka podviedla, nakoľko ho neupozornila, že podpisuje
zmenku nielen ako konateľ za spoločnosť ale aj ako fyzická osoba, nikto mu nevysvetlil, že sa za úver
zaručuje ako fyzická osoba, keby to tak bolo, zmenku by nikdy ako fyzická osoba nepodpísal a podľa
jeho názoru mala byť pri podpise prítomná aj jeho manželka.

32. Žalovaný v 2. rade zmenku podpísal jednak na mieste určenom podľa predtlače na podpis vystaviteľa
zmenky a jednak ku svojmu menu v doložke označenej: „Per aval za vystaviteľa“. Pokiaľ tvrdí, že nemal



vôľu za zmenku ručiť, nebola by jeho skutočná vôľa v súlade s vôľou, ktorú navonok prejavil. Vzhľadom
na jeho vyjadrenie, že ho banka neupozornila na skutočnosť, že zmenku podpisuje nielen ako konateľ
ale aj ako fyzická osoba a nevedel, že sa tak za zaplatenie zmenky zaručil ako fyzická osoba, mohlo by
sa jednať o nevedomú nezhodu vôle a prejavu, ktorej podstatou je omyle v prejave.

33. Vzhľadom na špecifickosť zmenkových vzťahov a abstraktný charakter zmenky, ktorá je dokonalým
a nesporným cenným papierom, je za konanie v omyle pri právnom úkone avalovania zmenky možné
považovať len pripojenie podpisu na listinu, z ktorej avalista nemohol ani pri obvyklej opatrnosti zistiť,
že ide o zmenku a že ju podpisuje ako ručiteľ.

34. Bez ohľadu na to, či žalovaný v 2. rade poznal význam pojmu „aval“, musel si byť pri podpise
zmenky vedomý, že ak svoj podpis pripojil jednak v pravom dolnom rohu zmenky k označeniu obchodnej
spoločnosti, ktorej bol konateľom, a jednak v ľavom rohu zmenky k údajom označujúcim ho ako fyzickú
osobu (meno, priezvisko, bydlisko, rodné číslo), podpis pri jeho mene nezaväzuje právnickú osobu, ktorej
bol konateľom, ale jeho osobne. Už aj vzhľadom na grafickú úpravu zmenky je vylúčené, aby žalovaný v
2. rade pri bežnej opatrnosti, ktorú je možné očakávať od každého, nezistil, že zmenku podpisuje nielen
ako konateľ za vystaviteľa, ale aj vo svojom mene ako aval za vystaviteľa.

35. Žalovaný v 2. rade aj napriek tomu, že nemá právnické vzdelanie musel, alebo pri bežnej starostlivosti
mohol poznať význam pojmu „aval“, resp. „avalista“ už v čase uzavretia úverovej zmluvy a najmä zmluvy
o zmenkovkom vyplňovacom práve, ktorej bol samostatným účastníkom. V záhlaví zmluvy je označený
ako avalista a skutočnosť, že zmenku ako aval podpísal vyplýva aj z čl. I. bod 4, 6 a 7 zmluvy ako aj zo
samotnej zmenky. Navyše, podľa § 49a v spojení s § 40a zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník,
by bol právny úkon podpísania zmenky per aval pre konanie v omyle relatívne neplatný len vtedy, ak by
žalobca, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolal alebo o ňom musel vedieť.

36. Žalovaný v 2. rade zmenku podpísal na mieste, zreteľne označenom ako per aval za vystaviteľa,
teda na mieste dostatočne označujúcom postavenie zmenkového dlžníka, za ktorého sa podpísal, a
zároveň zmenku podpísal aj ako konateľ vystaviteľa. Pri bežnej pozornosti, ktorú je dôvodné očakávať
od každého, žalovaný v 2. rade podľa názoru súdu musel zistiť, že zmenku podpísal aj ako ručiteľ.
Samotné tvrdenie žalovaného v 2. rade, že nevedel, že podpisuje zmenku aj ako fyzická osoba, nemal
súd v konaní žiadnym spôsobom preukázané. Podľa názoru súdu zo zmenky jednoznačne vyplýva
že žalovaný v 2. rade zmenku podpísal ako ručiteľ za vystaviteľa. Zároveň je potrebné uviesť, že
žalovaný v 2. rade podpisoval okrem zmenky aj Zmluvu o úvere ako konateľ žalovaného v 1. rade a
Zmluvu o zmenkovom vyplňovacom práve, aj sám za seba ako fyzickú osobu ale aj za žalovaného v
1. rade, ktorého bol konateľom. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný v 2. rade musel konať s odbornou
starostlivosťou a mal mať vedomosť, čo podpisuje.

37. Pokiaľ ide o námietku žalovaného v 2. rade, že pri podpise zmenky mala byť prítomná aj jeho
manželka, súd poukazuje na ustálenú judikatúru, podľa ktorej k záväznosti podpisu zmenky jedným
z manželov, ktorí nemajú rozdelené bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, sa nevyžaduje súhlas
druhého z manželov (Rozsudok Vrchného súdu v Prahe zo dňa 25.11.1996, sp.zn. 5Cmo 735/1995). S
poukazom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že súhlas manželky žalovaného v 2. rade pri podpise
zmenky nebol k jeho záväznosti potrebný.

38. Záväzok zo zmenky je nesporným záväzkom, žalobca ako majiteľ zmenky nemá povinnosť svoj
nárok preukazovať iným spôsobom, než predložením prvopisu zmenky. Pre hmotnoprávny charakter
zmenkových záväzkov je príznačná ich abstraktnosť, nespornosť a prísnosť. Táto abstraktnosť sa
prejavuje v tom, že je to žalovaný, ktorý musí prípadné námietky vzniesť a musí tiež ich oprávnenosť
jednoznačne preukázať. Žalovaní dôvodnosť žiadnej zo skutočností tvrdených v rámci svojej procesnej
obrany nepreukázali, rovnako ako nepreukázali ich prípadný vplyv na platnosť, resp. neplatnosť prijatého
zmenkového záväzku, preto k nim nebolo možné z hľadiska zmenko-právneho prihliadnuť. V konaní
nebolo preukázané, že by žalovaní nemali povinnosť tento nesporný záväzok splniť. Na základe
vykonaného dokazovania, súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, v celom rozsahu jej vyhovel
a zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu 81.757,34 eur, s 6% ročným
úrokom zo sumy 81.757,34 eur od 31.10.2015 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 272,52 eur.



39. Žalovaní v 1. a 2. rade sú ako zmenkoví ručitelia podľa čl. I. § 32 ods. 1 zmenkového zákona zaviazaní
rovnako ako ten, za koho sa zaručili. Podpísaním zmenky per aval sa stali samostatnými dlžníkmi a aj oni
majú povinnosť zmenku zaplatiť. S prihliadnutím na to, že podľa čl. I. § 47 ods. 1 zákona zmenkového a
šekového č. 191/1950 Zb. sú všetci, ktorí zmenku vystavili, indosovali alebo sa za ňu zaručili, zaviazaní
majiteľovi rukou spoločnou a nerozdielnou, súd zaviazal na zaplatenie zmenkovej sumy a postihových
nárokov žalovaných v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne.

40. O nároku na náhradu trov konania (§ 262 ods. 1 CSP) rozhodol súd podľa zásad uvedených v
ustanovení § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru
jej úspechu vo veci. V konaní mal žalobca plný úspech, preto má nárok na náhradu trov konania voči
žalovaným v 1. a 2. rade v rozsahu 100%.

41. O výške náhrady trov konania žalobcu bude v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté po právoplatnosti
tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie, na tunajšom súde, písomne
vo 2 vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)
a musí byť odvolateľom podpísané.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú pod písm. a) až h), ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred
súdom prvej inštancie.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.



Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku.