FERGAM s.r.o.


Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Cob/79/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8420201109
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8420201109.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr.
Mareka Kohúta a JUDr. Andreja Radomského, v spore žalobcu: MEDIAPRESS Poprad, spol. s r.o., so
sídlom Partizánska 2900, 058 01 Poprad, IČO: 31 703 542, zastúpeného JUDr. Michalom Petríkom,
advokátom, so sídlom Francisciho 25, 058 01 Poprad, IČO: 42083214, proti žalovanému: FERGAM
s.r.o., so sídlom Michalská 20, 060 01 Kežmarok, IČO: 31 734 952, zastúpenému JUDr. Martinom
Bašistom, advokátom, so sídlom Štefánikova 8, 058 01 Poprad, IČO: 37880381, o zaplatenie 5.158,89
eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č.k. 8Cb/24/2020-43 z
18.8.2020, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie vo výroku o trovách konania.

Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil. Vyslovil, že žalobca má voči žalovanému
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Zároveň rozhodol o vrátení zaplateného súdneho
poplatku vo výške 302,30 eur žalobcovi.

2. Vychádzal zo zistenia, že žalobou doručenou súdu 18.6.2020 sa žalobca domáhal zaplatenia sumy
5.158,89 eur s príslušenstvom. Dňa 13.7.2020 vzal žalobca žalobu späť a navrhol konanie zastaviť z
dôvodu zaplatenia dlžnej sumy žalovaným. Žalovaný so späťvzatím žaloby súhlasil. Postupom podľa §
145 ods. 1 CSP prvoinštančný súd konanie zastavil.

3. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil ust. § 256 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a 2 CSP.
Skúmal, ktorá strana zavinila zastavenie konania a či existujú dôvody hodné osobitného zreteľa pre
nepriznanie náhrady trov konania. Zastavenie konania zavinil žalovaný, a to tým, že dlžnú sumu v celom
rozsahu zaplatil žalobcovi až po podaní žaloby, v dôsledku čoho žalobca vzal žalobu späť.

4. O vrátení zaplateného súdneho poplatku žalobcovi rozhodol podľa § 11 ods. 3 prvá veta a § 11 ods.
4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch.

5. Proti uzneseniu, a to len voči výroku o trovách konania, v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný a
navrhol, aby odvolací súd uznesenie zmenil tak, že žalobcovi nárok na náhradu trov konania neprizná.

6. Namietal, že žalovaný ešte pred tým, ako sa dozvedel o podanom návrhu na súd, uhradil žalobcovi
prevažnú časť dlhu vo výške 3.826,25 eur a dňa 2.7.2020 uhradil aj zvyšok dlžnej sumy vo výške
1.332,64 eur, pričom omeškanie s úhradou bolo spôsobené výpadkom príjmov v dôsledku ekonomických
následkov spôsobených ochorením COVID-19. Vzhľadom na tieto okolnosti, kedy bol žalovaný z
objektívnych dôvodov čiastočne platobne neschopný a túto situáciu si nezavinil sám, ale bola vyvolaná



celospoločenskou situáciou, na zmiernenie ktorej sú prijímané rôzne opatrenia, súd prvej inštancie mal
prihliadnuť na danú situáciu a mal postupovať podľa § 257 CSP a náhradu trov konania žalobcovi
nepriznať.

7. Žalobca navrhol uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania ako vecne správne
potvrdiť.

8. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

9. So zreteľom na obsah odvolania žalovaného, v odvolacom konaní bol preskúmavaný len výrok
napadnutého uznesenia o trovách konania, a preto výrok uznesenia o zastavení konania, ani výrok o
vrátení súdneho poplatku, ktoré výroky napadnuté neboli, v odvolacom konaní preskúmavané neboli, a
ako také nadobudli právoplatnosť (§ 367 ods. 2 CSP).

10. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

11. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

12. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky
je aj to, že strana sporu, ktorá v konaní, spravidla v spore uspela, má zásadne právo na to, aby sa jej
nahradili všetky trovy, ktoré zaplatila vo vecnej súvislosti s uplatnením tohto základného práva. Citované
ustanovenie § 255 ods. 1 CSP vyjadruje základnú zásadu uplatňujúcu sa pri náhrade trov konania. Vo
všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou
zavinenia v ust. § 256 ods. 1 CSP. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov
konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik
zavinil. K zastaveniu konania môže dôjsť z rôznych procesných dôvodov (napríklad pre nezaplatenie
súdneho poplatku, pre nedostatok podmienok konania, z dôvodu späťvzatia návrhu alebo žaloby a
pod.). Pri zastavení sporového konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady trov konania kľúčové
zistenie, či, a pokiaľ áno, ktorá zo strán z procesného hľadiska zastavenie konania zavinila. Kritérium
procesného zavinenia je potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým,
čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú
žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Výnimkou zo zásady
zodpovednosti za výsledok je ustanovenie § 257 CSP, ktoré umožňuje súdu, vo výnimočných prípadoch
z dôvodov hodných osobitného zreteľa strane, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania, túto
náhradu celkom alebo sčasti nepriznať. Úvaha súdu, či ide o výnimočný prípad a či existujú dôvody
hodné osobitného zreteľa, musí vždy zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a musí
mať výnimočnú povahu. Pri skúmaní, či sú v konkrétnej veci dané dôvody hodné osobitného zreteľa,
súd prihliada jednak k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých strán konania, ako
aj k okolnostiam, ktoré viedli k uplatneniu nároku, k postoju strán v priebehu konania a pod. (citované
z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. MCdo 14/99, uverejnené ZSP č. 1/2000
a prispôsobené novej právnej úprave).

13. Z uvedeného vyplýva, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená
zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie
znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Zmyslom využitia zásady
zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená
rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Náhrada týchto trov sa prisudzuje bez ohľadu na meritórny
výsledok sporu. Pojem procesné zavinenie sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Pokiaľ
sporovej strane možno pričítať procesné zavinenie, táto strana je povinná nahradiť druhej strane trovy
konania, ktoré by inak neboli vznikli. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie sa uplatní pre každé
konanie bez ohľadu na to, z akého dôvodu bolo zastavené, ak už vnikol procesnoprávny vzťah medzi
súdom a oboma stranami sporu a medzi stranami sporu navzájom.

14. V danom prípade bolo konanie zastavené z dôvodu späťvzatia žaloby, avšak dôvodom pre toto
späťvzatie bolo správanie žalovaného, ktorý po podaní žaloby uhradil žalovanú istinu. Žalovaný svojim



správaním v konaní t.j. úhradou žalovanej istiny po podaní žaloby dal príčinu pre späťvzatie žaloby, preto
mu treba pričítať zavinenie na zastavení konania. Bez právneho významu je konštatovanie žalovaného,
že k úhrade dlžnej sumy došlo ešte pred tým, ako sa dozvedel o podanej žalobe, nakoľko nie je
podstatné, kedy sa žalovaný o podanej žalobe dozvedel, ale rozhodujúce je to, kedy bola žaloba podaná
na súd.

15. Čo sa týka aplikácie ust. § 257 CSP na predmetnú vec, tak s tvrdením žalovaného, že omeškanie
s úhradou bolo spôsobené výpadkom príjmov v dôsledku ekonomických následkov spôsobených
ochorením COVID-19 sa nemožno stotožniť, nakoľko dodaný tovar (cigarety a iné tabakové výrobky) bol
žalovanému dodaný ako prevádzkovateľovi potravín - tzv. Večierky, kde dodaný tovar mohol predávať
bez obmedzení, t.z. bez ohľadu na opatrenia spojené so zamedzením šírenia ochorenia COVID-19,
nakoľko tieto opatrenia sa prevádzok potravín netýkali. Navyše argumentáciu o výpadku príjmov
žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal. Uvedené zostalo len v rovine tvrdenia. Z uvedených dôvodov
preto nebol dôvod pre aplikáciu ust. § 257 CSP, t.j. pre nepriznanie náhrady trov konania žalobcovi.

16. Preto odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti výroku o trovách konania
postupom podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

17. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, podľa
ktorého žalobca ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, má nárok na náhradu
trov tohto štádia konania proti žalovanému, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal. Výšku týchto
trov ustáli postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia
odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).