SLOVMETAL s.r.o. Humenné


Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4S/35/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8012200786
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8012200786.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a sudkýň Mgr.
Magdalény Želinskej a JUDr. Evy Slávikovej v právnej veci žalobkyne SLOVMETAL, s.r.o. Humenné,
Jasenovská 2849, 066 01 Humenné, IČO: 31 735 321, DIČ: 2020511702, IČ DPH SK2020511702,
zapísanej v Obchodnom registri Okresného súdu Prešov, Oddiel Sro, Vložka č.: 3364/P, právne
zastúpenej JUDr. Petrom Nízkym, advokátom, Advokátska kacelária, Námestie slobody 2, 066 01
Humenné proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Lazovová 63, 974 01 Banská
Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 10. augusta 2012 č.:
1020505/1/1119407/2012 na základe žaloby takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Daňový úrad Prešov, pobočka Humenné dodatočným platobným výmerom č. 9710301/5/71930/2012 zo
dňa 23.04.2012 podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov
v nadväznosti na § 165 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyrubil žalobyni rozdiel dane z príjmov
právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2010 v sume 18.241,66 Eur. Rozdiel dane uložil daňovému
subjektu zaplatiť do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto dodatočného platobného výmeru.

Proti dodatočnému platobnému výmeru podal včas odvolanie žalobca, o ktorom rozhodlo Finančné
riaditeľstvo Slovenskej republiky rozhodnutím zo dňa 10.08.2012 č. 1020505/1/1119407/2012 tak, že
dodatočný platobný výmer Daňového úradu Prešov č. 9710301/5/71930/2012 zo dňa 23.04.2012,
ktorým bol vyrubený rozdiel dane z príjmov právnickej osoby zdaňovacie obdobie 2010 v sume
18.241,66 Eur daňovému subjektu SLOVMETAL, s.r.o. Humenné, potvrdil.

Včas podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodnutia Finančného riaditeľstva Slovenskej
republiky zo dňa 10.08.2012 č. 1020505/1/1119407/2012 a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie.
Zároveň si uplatnila nárok na náhradu trov konania.

V dôvodoch žaloby namietala, že správca dane i odvolací orgán nedostatočne zistili skutočný stav
veci. Zároveň, že nepostupovali podľa § 2 ods. 1 a 3 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a
poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov, keď v daňovom konaní nepostupovali
v súlade so všeobecne záväznými právnymi prepismi a neprihliadali na zachovanie práv a právom
chránených záujmov daňových subjektov, ako aj neprihliadali na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo
najavo. Poukázala na nesprávnosť záveru obidvoch správnych orgánov, podľa ktorého mal základ dane



zistený podľa § 17 ods. 1 písm. b) a c) zvýšiť o výšku záväzkov prislúchajúcu k výdavku (nákladu),
ktorý je podľa § 19 daňovým výdavkom a to aj k výdavku (nákladu), prislúchajúcemu k odpisovanému
a neodpisovanému majetku, zásobám a inému majetku, pri ktorom vzniká výdavok (náklad) pri jeho
zaradení alebo vyradení zo spotreby alebo z používania, alebo neuhradenej časti takého záväzku,
ako aj o výšku záväzku účtovaného ako zníženie výnosu, a to v tom zdaňovacom období, v ktorom
od jeho splatnosti uplynula do 36 mesiacov. Jedná sa o záväzky žalobkyne voči dodávateľovi služieb
Chemkostav Holding, a.s. Humenné v celkovej sume 11.326,98 Eur. Pôvodná splatnosť uvedených
faktúr bola medzi žalobkyňou a dodávateľom na základe písomne uzatvorených zmlúv o predĺžení
splatnosti záväzkov zo dňa 31.12.2007 predĺžená do 31.12.2012. Vytýkala správnym orgánom, že
nerešpektovali zmluvne dohodnutú splatnosť uvedených faktúr. Namietala nesprávnu aplikáciu ust. §
17 ods. 27 zákona č. 595/2003 Z.z. správnymi orgánmi, pretože z tohto ustanovenia nevyplýva, že by
sa lehota na úpravu základu mohla počítať len od pôvodnej lehoty splatnosti. V danom prípade lehota
splatnosti uvedených záväzkov uplynie 31.12.2012, preto žalobkyňa porušila ust. § 17 ods. 27 zákona
č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, keď nezvýšila základ dane o tieto
záväzky. Správca dane neoprávnene a v rozpore s uvedeným ustanovením zvýšil základ dane z príjmov
právnickej osoby za rok 2010 o 11.326,98 Eur a odvolací orgán postup správcu dane v rozpore s § 17
ods. 27 citovaného zákona neoprávnene potvrdil. V rozpore s ust. § 2 ods. 1 a 3 zákona č. 511/1992 Zb.
neakceptovali dohodnutú zmeny lehoty záväzkov a neprihliadali na skutočnosť, ktorá v daňovom konaní
vyšla najavo. Zmenu lehoty splatnosti medzi obchodnými partnermi došlo ešte pred účinnosťou § 17
ods. 27 zákon č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov písomne na základe predložených zmlúv o predĺžení
splatnosti záväzkov zo dňa 31.12.2007. Tvrdenie odvolacieho orgánu, že uzatvorenie zmlúv o zmene
splatnosti záväzkov sa javí ako účelovo predložené, považuje za absurdné a zavádzajúce.

V ďalšej časti žaloby žalobkyňa namietala zvýšenie výsledku hospodárenia správcom dane o rozdiel
vo výške 81.071,69 Eur medzi konečným stavom zásob vykázaným v súvahe k 31.12.2009 vo výške
10.024,56 Eur a počiatočným stavom zásob vykázaným v súvahe k 31.12.2010 vo výške 91.096,25
Eur a potvrdením postupu správcu dane odvolacím orgánom. Argumentovala tým, že zaúčtovala v roku
2010 na ťarchu účtov 501 010, 501 060 a 501 021 - Spotreba materiálu, počiatočné stavy materiálových
zásob v celkovej sume 91.096,25 Eur na základe inventúrnych súpisov materiálových zásob a skladovej
evidencie zásob zistených k 31.12.2009 v správnej výške. Pri zostavovaní účtovej závierky za rok 2009
neboli do stavu materiálových zásob zahrnuté všetky dielčie inventúrne súpisy materiálových zásob, a
tak stav zásob spoločnosť k 31.12.2009 nevykázala správne. Uvedenú nesprávnosť odstránila v roku
2010 zaúčtovaním počiatočného stavu materiálových zásob v správnej výške, t.j. vo výške 91.096,25
Eur. V súvahe k 31.12.2010 počiatočné stavy niektorých účtov neboli zhodné s konečnými stavmi
vykázanými v súvahe k 31.12.2009 čo bolo spôsobené prenosom údajov z počítača, ktorého technické
parametre prestali byť vyhovujúcimi v súvislosti so spracovaním širokej účtovnej agendy žalobkyne
na nový výkonnejší. Pri prenose údajov došlo neúmyselným zavinením k vykázaniu rozdielov, ktoré
nepostrehla. Pozornosť sústredila na správnosť účtovania účtovných prípadov bežného účtovného
obdobia. Nesprávnosti chcela odstrániť v roku 2009, aj v roku 2010, ale medzitým začal výkon daňovej
kontroly na dani z príjmov právnickej osoby za rok 2010, a tak oprava výkazov za kontrolované
obdobie nebola možná. Začala s opravou výkazov za rok 2009, aby nadväzovali na počiatočné stavy k
01.01.2010 a počiatočné stavy majetkových účtov v súvahe k 31.12.2010. Bola si vedomá toho, že je
nevyhnutné zreálniť nesprávne vykázané majetkové účty na skutočný stav. Pri rekonštrukcii účtovných
prípadov jednotlivých účtovných dávok neboli v mnohých prípadoch zistené nesprávnosti účtovania, ale
len nesprávnosti prenosov údajov, ktorých vznik z dôvodu zlyhania výpočtovej techniky spoločnosť nevie
zdôvodniť. Poukázala na to, že stav materiálových zásob k 31.12.2009 preukázala inventúrnymi súpismi
- reálnym stavom zásob, ktoré však správca dane a odvolací orgán neakceptovali. Napriek zlyhaniu
výpočtovej techniky i ľudského faktora pri prenose dielčích stavov materiálových zásob k 31.12.2009
skutočný stav zásob k 31.12.2009, a aj k 01.01.2010 je vo výške 91.096,25 Eur. Stav zásob zreálnila
už v roku 2008, keď bol inventúrou zistený skutočný stav zásob (prebytok) oproti účtovnému stavu vo
výške 1.012.698,90 Sk, ktorý bol zaúčtovaný v prospech účtu 648 a na ťarchu účtu 112. Toto tvrdenie
preukazuje skladová evidencia zásob v roku 2010. Zdôraznila už raz zdanila zásoby, ktoré boli v stave
zásob k 31.12.2009 vo výške 1.012.698,90 Sk v roku 2008 a teraz boli daňovou kontrolou zdanené
duplicitne. Daňové orgány predloženú skladovú evidenciu zásob a inventúrne súpisy materiálnych zásob
neakceptovali. Vzhľadom na to, že účtovná závierka za účtovné obdobie roku 2009 neposkytovala
pravdivý a verný obraz účtovníctva podľa § 16 ods. 9 a následne ustanovenia ods. 10 zákona č. 431/2002
Z.z. o účtovníctve nebola valným zhromaždením spoločnosti schválená. Nesprávnosti v účtovnej
závierke za rok 2009 boli odstránené, účtovná závierka spoločnosti za rok 2009 bola schválená až v



roku 2012 a po jej schválení valným zhromaždením predložená aj miestne príslušnému správcovi dane.
Odstránené boli aj nesprávnosti v účtovnej závierke za rok 2008, ako to vyplýva z účtovného dokladu
o zaúčtovaní inventúrneho prebytku zásob na základe vykonanej inventarizácie zásob k 31.12.2008
predloženému k odvolaniu Na základe inventarizácie zásob bola zaúčtovaná do výnosov na účet 648
- Ostatné prevádzkové výnosy so súvzťažným zápisom na účte 112 - Materiál na sklade vo výške
1.012.698,90 Sk z dôvodu zisteného rozdielu medzi účtovným a skutočným stavom zásob materiálu na
sklade. Správca dane toto tvrdenie nepreskúmal. Dňa 30.07.2012 podala dodatočné daňové priznanie
vrátane schválenej súvahy a výkazu ziskov a strát k 31.08.2008. Z dodatočného daňového priznania k
dani z príjmov právnickej osoby za rok 2008 vyplýva, že otvorila za účtovné obdobie roku 2008 účtovné
knihy a doúčtovala výnosy v sume 1.012.698,90 Sk, t.j. zaúčtovanie inventarizačných rozdielov skladu
- prebytok materiálu na sklade. Poukázala na to, že súbežne s daňovou kontrolou na dani z príjmov
právnickej osoby za rok 2010 správca dane vykonal aj kontrolu dodržiavania ustanovení zákona č.
431/2002 Z.z. o účtovníctve, z ktorej spísal protokol č. 9710401/1/555907/2012. Za zistené nedostatky
jej bola uložená pokuta. Namietala, že povinnosťou správcu dane podľa § 2 ods. 6 zákona č. 511/1992
Zb. v znení neskorších predpisov pri uplatňovaní daňových predpisov je brať do úvahy vždy skutočný
obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre správne určenie dane. Daňové orgány
nepostupovali v súlade s týmto ustanovením. Nie je pravdou tvrdenie Finančného riaditeľstva Slovenskej
republiky, že nepodala dodatočné daňové priznanie za rok 2008 vrátane schváleného výkazu ziskov
a strát k 31.08.2008 a schválenej súvahy a výkazu ziskov a strát k 31.12.2009. Skutkové a právne
závery správcu dane uvedené v dodatočnom platobnom výmere vydanom Daňovým úradom Prešov
č. 9710301/5/71930/2012 zo dňa 23.04.2012 a druhostupňovom rozhodnutí Finančného riaditeľstva
Slovenskej republiky č. 1020505/1/1119407/2012 zo dňa 10.08.2012 sú v rozpore s ustanoveniami
zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov
v znení neskorších predpisov.

Žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

V písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobné námietky považuje v celom rozsahu za
neopodstatnené. K námietkam proti zvýšeniu základu dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie
obdobie 2010 o výšku záväzkov, ktorých splatnosť bola v roku 2007 a k 31.12.2010 uplynula doba
36 mesiacov od ich splatnosti, okrem argumentov uvedených v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že
úmyslom zákona č. 595/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov bolo, aby pre účely zákona o dani
z príjmov bol zvýšený základ dane o tieto záväzky u dlžníka účtujúceho v podvojnom účtovníctve z
dôvodu, aby nedochádzalo k tomu, že náklad síce bol zaúčtovaný v určitom zdaňovacom období (čím
bol znížený základ dane), ale k zaplateniu záväzku nedošlo ani v lehote 36 mesiacov. Uvedené opatrenie
zákonodarca zakotvil aj z dôvodu možnosti vykonania daňovej kontroly z pohľadu zániku práva na
vyrubenie dane. K argumentu, že boli uzatvorené zmluvy o zmene splatnosti záväzkov poukázal na to, že
aj zo zostavy UPZ201 „Neuspokojené pohľadávky a záväzky za účet 321010 - Dodávatelia“ predloženej
žalobcom k daňovej kontrole so stavom ku dňu 31.12.2010 vyplýva, že splatnosť jednotlivých faktúr
subjekt naďalej eviduje s dátumami splatnosti v priebehu roku 2007, a nie inak. Zákon č. 595/2003
Z.z. v znení neskorších predpisov lehotu 36 mesiacov jasne stanovil, a preto nebolo potrebné žiadne
usmernenie uverejňovať vo Finančnom spravodajcovi. K dôvodom zvýšenia základu dane z titulu
vykázaného stavu zásob žalovaný dôvodil, že nemohlo dôjsť k zreálneniu stavu zásob už v roku 2008
a ani nedošlo k duplicitnému zdaneniu tak, ako to tvrdí žalobca. Kontrolou Výkazu ziskov a strát k
31.12.2008 podaného spolu s daňovým priznaním za zdaňovacie obdobie 2008 správca dane zistil, že
daňový subjekt na r. 21 výkazu ziskov a strát, na ktorom sú vykázané výnosy zaúčtované na účtoch
644, 645, 646, 648, 655, 657, uviedol sumu len 27.000 Sk, z čoho vyplýva, že na účte 648 - Ostatné
prevádzkové výnosy nemohol byť zaúčtovaný prebytok majetku, ako to namieta žalobkyňa. Z uvedeného
vyplýva, že daňový subjekt túto sumu nemohol ani zdaniť v roku 2008. K tvrdeniu žalobcu, že odvolací
orgán v rozhodnutí uviedol, že nepodal dodatočné daňové priznanie napriek tomu, že ho podal dňa
30.07.2012 vrátane schválenej súvahy a výkazu ziskov a strát uviedol, že v danom prípade podanie
označené ako dodatočné daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie
2008 nie je možné považovať za dodatočné daňové priznanie z dôvodu toho, že nespĺňa požiadavky
stanovené ust. § 39 ods. 2 a 3 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a ani ustanovením
§ 16 ods. 2, 3 a 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pretože toto podanie nemalo za následok zvýšenie ani
zníženie dane a ani zmenu výšky vykázanej straty. Žalovaný ďalej zdôraznil, že z ust. § 125 ods. 1 písm.
b) zákona č. 513/1991 2b. v znení neskorších predpisov okrem iného vyplýva, že valné zhromaždenie



schvaľuje riadnu individuálnu účtovnú závierku a rozhoduje o rozdelení zisku alebo úhrade straty.
Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov príslušný orgán spoločnosti s
ručením obmedzeným (v danom prípade konateľ - § 135 ods. 2 vyššie uvedeného zákona) je povinný
predložiť riadnu individuálnu účtovnú závierku na schválenie do šiestich mesiacov po uplynutí účtovného
obdobia. Keďže do pôsobnosti valného zhromaždenia patrí aj rozhodovanie o rozdelení zisku alebo o
úhrade straty a o tomto rozhodnutí musí účtovná jednotka účtovať v účtovnom období nasledujúcom po
vytvorení zisku, resp. vykázaní straty, účtovná závierka za účtovné obdobie 2008 mohla byť schválená
len do 31.12.2009 a účtovná závierka za účtovné obdobie 2009 mohla byť schválená do 31.12.2010 a
hovoriť o ich schvaľovaní v roku 2012 nie je v súlade s právnymi predpismi.

Krajský súd podľa § 244 a nasledujúcich ustanovení O.s.p preskúmal napadnuté rozhodnutie
žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 250j ods. 1 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom administratívnych spisov a dospel
k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

Postupom správneho orgánu preskúmateľným v správnom súdnictve sa považuje jeho činnosť, ktorou
správny orgán realizuje svoju právomoc vymedzenú osobitnými zákonmi. Činnosťou rozumieme aktívny
postup podľa procesných i hmotnoprávnych noriem, ktoré správny orgán oprávňujú i zaväzujú na
úkony (aj čiastkové rozhodnutia v priebehu konania). Postup správneho orgánu je zákonný vtedy, ak
nevybočuje z medzí týchto noriem, najmä ich hypotéz a dispozícií.

Limitom súdneho prieskumu je zákonnosť. Zákonnosťou rozhodnutia a postupov je súlad týchto
rozhodnutí a postupov s platným právnym poriadkom Slovenskej republiky. Konanie o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia a postupu podľa piatej časti O.s.p. je špecifickým konaním a nie je pokračovaním
administratívneho konania. Preto správny súd pri preskúmavaní zákonnosti správneho rozhodnutia a
postupu správneho orgánu posudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný
právny predpis.

Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že Daňový úrad Humenné oznámením zo dňa 19.09.2011
oznámil žalobkyni výkon daňovej kontroly dane z príjmov právnickej osoby -roka 2010, ktoré sa začala
19.10.2011 v priestoroch daňového subjektu Jasenovská 2849, Humenné.

V administratívnom spise sa nachádza daňové priznanie dani z príjmov právnickej osoby daňovým
subjektom SLOVMETAL, s.r.o. Humenné za zdaňovacie obdobie 01.01.2010 až 31.12.2010, ktorého
súčasťou je aj súvaha k 31.12.2010, výkaz neuspokojených pohľadávok a záväzkov za účet: 321010
dodávatelia za 12/2010 zo dňa 16.02.2012, zápisnice z ústneho pojednávania daňovým subjektom,
súpiska materiálových zásob skladu: 01 materiál k 31.12.2010, súpiska materiálových zásob skladu k
31.12.2009, zmluvy o zmene splatnosti záväzku uzavreté medzi dodávateľom Chemkostav Holding,
a.s. a odberateľom SLOVMETAL, s.r.o. Humenné zo dňa 31.12.2007, protokol Daňového úradu Prešov,
pobočka Humenné zo dňa 20.03.2012 č. 9710401/1/542521/2012, výzva na vyjadrenie sa k protokolu
a na jeho prerokovanie adresovaná žalobkyni, vyjadrenie žalobkyne zo dňa 29.03.2012 s námietkou,
že splatnosť záväzkov uvedených v protokole o výške 11.326,98 Eur uplynie dňa 31.12.2012, teda
nie sú po lehote splatnosti a zároveň namietala neoprávnené zaúčtovanie spotreby materiálu na
ťarchu daňových nákladov, zápisnica zo dňa 17.04.2012 č. 9710404/1/913966/2012 zo záverečného
prerokovania protokolu č. 9710401/1/542521/2012 zo dňa 20.03.2012, spolu s dodatkom k protokolu zo
dňa 10.04.2012 o výsledku zistenia daňovej kontroly na daň z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie
obdobie 2010.

Na základe výsledkov vykonanej daňovej kontroly správca dane vydal dňa 23.04.2012 pod č.
9710301/5/71930/2012 dodatočný platobný výmer, ktorým daňovému subjektu SLOVMETAL, s.r.o.
Humenné vyrubil rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2010 v sume 18.241,66
Eur.

Výrok odôvodnil tým, že z protokolu o daňovej kontrole vyplýva, že daňový subjekt v podanom daňovom
priznaní k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2010 priznal daň vo výške 0,00
Eur, čo predstavuje o 18.241,66 Eur menej ako zistil správca dane daňovou kontrolou. Správca dane
počas výkonu daňovej kontroly požiadal daňový subjekt, aby ku kontrole predložil zostavu UPZ201



„Neuspokojené pohľadávky a záväzky za účet 321010 - Dodávatelia“. Zostava bola predložená so
stavom ku dňu 31.12.2010 a vytlačená z účtovnej evidencie k dňa 16.02 2012. Kontrolou predloženej
zostavy správca dane zistil, že k 31.12.2010 neboli uhradené záväzky s dátumom splatnosti od
10.1.2007 do 20.12.2007 v celkovej sume 326,9b eura (faktúra č. 22060349 zo dňa 31.12.2006,
splatnosť faktúry 10.01.2007, suma 607,05 eura. faktúra č. 22070048 zo dňa 31.03.2007, splatnosť
faktúry 10.04.2007, suma 2 607.05 eura, faktúra č. 22070096 zo dňa 30.06.2007, splatnosť faktúry
18.07.2007, suma 2 607.05 eura, faktúra č. 22070128 zo dňa 10.08.2007, splatnosť faktúry 22.08.2007,
suma 565.57 eura. faktúra č. 22070165 zo dňa 30.09.2007. splatnosť faktúry 10.10.2007, suma 2 607.05
eura. faktúra č. 22070201 zo dňa 06.12.2007, splatnosť faktúry 20.12.2007, suma 333.21 eura). Na
základe zistených skutočností správca dane konštatoval, že daňový subjekt mal v daňovom priznaní
k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2010 zvýšiť základ dane o výšku záväzkov,
ktorých splatnosť bola v roku 2007 a k 31.12.2010 uplynula doba 36 mesiacov od ich splatnosti. Keďže
daňový subjekt si túto povinnosť nesplnil, porušil ustanovenie § 17 ods. 27 zákona č. 595/2003 Z.z.
o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Ďalším z dôvodov vyrubenia rozdielu dane z príjmov
právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2010 bolo zistenie správcu dane, že daňový subjekt vykázal
rozdiely na účtoch majetku a záväzkov medzi konečným stavom za rok 2009 vykázaným v Súvahe k
31.12.2009 (predloženej s daňovým priznaním za zdaňovacie obdobie 2009) a začiatočným stavom
vykázaným v predloženej hlavnej knihe za zdaňovacie obdobie 2010. Počas výkonu daňovej kontroly
daňový subjekt predložil účtovnú zostavu „Protokol o prevode zostatkov na účty 702, 710 za rok 2009“
zo dňa 31.03.2010. Zostatky súvahových účtov v tejto zostave nadväzovali na predložený výkaz Súvaha
k 31.12.2009, stĺpec 2, ako aj na predložený výkaz Súvaha k 31.12.2010. stĺpec 3. Daňový subjekt
predložil ku kontrole aj ďalšiu zostava „Protokol o prevode zostatkov na účty 702, 710 za rok 2009“
zo dňa 31.10.2010, v ktorej boli nové zostatky súvahových účtov. Tieto nové zostatky účtov majetku,
záväzkov a vlastného imania boli aj ku kontrole predloženej hlavnej knihy ako začiatočné stavy účtov
za rok 2010. Z rozdielov uvedených správcom dane v protokole, ako aj v dodatočnom platobnom
výmere medzi konečným stavom k 31.12.2009 na účtoch majetku a počiatočným stavom k 01.01.2010
mali vplyv na základ dane v kontrolovanom zdaňovacom období 2010 zásoby materiálu na sklade a
zásoby nedokončenej výroby. Ide o tieto rozdiely: konečný stav zásob podľa Súvahy k 31.12.2009 -
účet 112 MD 10 024,56 eura, začiatočný stav k 01.01.2010 podľa hlavnej knihy MD 91 096,25 eura,
rozdiel MD -81.071,69 eura, konečný stav účtu nedokončená výroba podľa Súvahy k 31.12.2009 -
účet 121 MD 277,71 eura, začiatočný stav k 01.01.2010 podľa hlavnej knihy MD 1 586,00 eur, rozdiel
MD -1 308.29 eura (proti kontrolnému zisteniu týkajúcemu sa nedokončenej výroby odvolávajúci sa
nenamieta). Podľa predloženého výkazu Súvaha k 31.12.2009, podanému spolu s daňovým priznaním
za zdaňovacie obdobie 2009, daňový subjekt mal konečný stav materiálu na sklade (r. 33 stĺpec 1 aj 2)
v sume 10.025,00 eur. Táto suma bola vykázaná aj v Súvahe k 31.12.2010 (r. 33 stĺpec 3), t. j. stav za
bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie (2009). V kontrolovanom zdaňovacom období daňový
subjekt zaúčtoval dokladom č. 1 zo dňa 31.01.2010 do nákladov na účet 501 010 - Spotreba materiálu
sumu 50.662,07 eura. na účet 501 060 - Spotreba materiálu sumu 39.078,18 eura, na účet 501 021 -
Spotreba materiálu sumu 1 356,00 eura, t. j. spolu 91.096,25 eura. V zdaňovacom období 2010 bola
teda do nákladov zaúčtovaná spotreba materiálu o sumu 81.071,69 eura viac, než mal daňový subjekt
materiál na sklade podľa účtovných výkazov predložených s daňovými priznaniami za zdaňovacie
obdobie 2009 a 2010. Na základe vyššie uvedeného správca dane konštatoval, že daňový subjekt konal
v rozpore s § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov tým, že
neoprávnene zaúčtoval do nákladov spotrebu materiálu v sume 81 071,69 eura. Zároveň správca dane
konštatoval, že účtovná jednotka porušila ustanovenia § 4 ods. 5 a 6 (omylom označený ako ods. 3) a
§ 6 ods. 1 a 2 zákona č. 431/2002 Z.z. u účtovníctve v znení neskorších predpisov tým, že nedoložila
zaúčtovanie zmien v zostatkoch súvahových účtov k 31.12.2009 a k 01.01.2010 účtovnými dokladmi
ani účtovnými zápismi. Zároveň porušila aj ustanovenie § 16 ods. 12 zákona č. 431/2002 Z.z. v znení
neskorších predpisov a ustanovenie § 7 ods. 1 Opatrenia Ministerstva financií č. MF/23054/2002-92,
ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovnej osnove pre podnikateľov
účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v znení neskorších predpisov (ďalej len „Opatrenie MF
SR“), tým, že pri otváraní účtovných kníh ku dňu 01.01.2010 začiatočné stavy jednotlivých súvahových
účtov majetku, záväzkov a vlastného imania nezaúčtovala v sume konečných zostatkov týchto účtov
zaúčtovaných ku dňu 31.12.2009

Proti tomuto dodatočnému platobnému výmeru podala žalobkyňa odvolanie, ktorého dôvody sú totožné
so žalobnými námietkami. Zároveň vymenovala dôvody vzniknutých rozdielov na jednotlivých účtoch
následovne:



- rozdiel na účte 021 v sume 3.876,32 eura, t. j. 116.778,- Sk - preúčtovanie kotla
nesprávne zahrnutého do stavby - na účte 022 (denník zaúčtovania dávky obdobie
12/2008),
- rozdiel na účte 022 v sume 33,1 8 eura, t. j. 1.000,- Sk - doúčtovanie kúpnej ceny
predmetu lízingu do jej obstarávacej ceny vzhľadom na skutočnosť, že bol zaúčtovaný
v roku 2008 do nákladov, oprava v roku 2008 MD 022, DAL 648 v sume 33,18 eura,
t.j. 1.000,- Sk (denník zaúčtovania dávky obdobie 10/2008),
- rozdiel na účte 073 v sume 3.697,42 eura - nesprávny prenos konečného stavu účtu k 31.12.2009,
- rozdiel na účte 081 v sume 2.127,15 eura - nesprávny prenos konečného stavu účtu k 31.12.2009,
- rozdiel na účte 082 v sume 28.339,47 eura, z toho 12 421,00 eur, t. j. 374.195,- Sk -doúčtovanie odpisov
v roku 2008 a nadväzne aj oprávok v rovnakej sume, zvyšok rozdielu v nesprávnom prenose konečného
stavu účtu,
- rozdiel na účte 211 v sume 2.251,37 eura - nezaúčtovanie dokladov podľa prílohy k tomuto vyjadreniu;
rozdiel na účte 343 - oprava nadmerného odpočtu na daňovú povinnosť za 12/2009 a dodatočného
daňového priznania,
- rozdiel na účte 385 v sume 445,70 eura - storno duplicitne zaúčtovaných dokladov z roku 2008 (denník
zaúčtovania dávky obdobie 12.2009),
- rozdiel na účte 428 - storno z dôvodu neschválenia účtovnej závierky; rozdiel na účte 429 - storno z
dôvodu neschválenia účtovnej závierky,
- ostatné vykázané rozdiely - nesprávny prenos konečných stavov jednotlivých účtov k 31.12.2009.

K odvolaniu pripojila:
Denník zaúčtovania dávky obdobie 12/2009
- zaúčtovanie sumy 1.247,42 eura na ťarchu účtu 321010 - Dodávatelia a v prospech účtu 211010
- Pokladnica ako úhrada faktúry č. 20091857, číslo bankového účtu 400163290, zaúčtovanie v
sprievodnom liste nezdôvodnené, k zaúčtovaniu priložený výdavkový pokladničný doklad a príjmový
pokladničný doklad od prijímateľa sumy Top Steeí, s.r.o., Južná trieda 74, Košice zo dňa 01.12.2009,
- zaúčtovanie sumy 712,12 eura na ťarchu účtu 512010 - Cestovné a v prospech účtu 211010 -
Pokladnica, priložený výdavkový pokladničný doklad č. 290655 zo dňa 31.12.2009 na meno Ing. T. X.
a vyúčtovanie pracovnej cesty od 03.11.2009 do 29.12.2009, doúčtovanie cestovného v sprievodnom
liste nezdôvodnené. Denník zaúčtovania dávky obdobie 05/2009
- zaúčtovanie sumy 278,76 eura na ťarchu účtu 321010 - Dodávatelia a v prospech účtu 211010 -
Pokladnica, číslo faktúry 2008082, k zaúčtovaniu priložený výdavkový pokladničný doklad č. 2900183 zo
dňa 14.05.2009 a príjmový pokladničný doklad č. 0905142 zo dňa 14.05.2009 od prijímateľa hotovosti
P. a H., servis elektronických zariadení, Prešov.
Denník zaúčtovania dávky obdobie 02/2009
- zaúčtovanie sumy 5,47 eura na ťarchu účtu 518040 - Ostatné služby v prospech účtu 211010 -
Pokladnica, k zaúčtovaniu priložený poštový podací hárok a výdavkový pokladničný doklad č. 290051
na sumu 5,47 eura zo dňa 11.02.2009.
Denník zaúčtovania dávky obdobie 12/2009
- zaúčtovanie sumy 7,60 eura na ťarchu účtu 518040 - Ostatné služby a v prospech účtu 211010 -
Pokladnica, k zaúčtovaniu priložený poštový podací hárok a výdavkový pokladničný doklad č.
290285 na sumu 7,60 eura zo dňa 26.06.2009, doúčtovanie nezdôvodnené.
Denník zaúčtovania dávky obdobie 12/2009
- zaúčtovanie v prospech účtu 429010 - Neuhradená strata minulých rokov suma 30.164,28 eura a na
ťarchu účtu 428010 - Nerozdelený zisk minulých rokov suma 24.219,03 eura, na ťarchu účtu 428020
suma 5 945,25 eura, popis účtovného zápisu „preúčt. straty“,
- zaúčtovanie v prospech účtu 429020 - Neuhradená strata minulých rokov suma 10.912,04 eura a na
ťarchu účtu 428020 - Nerozdelený zisk minulých rokov suma 4.377,99 eura a suma 6.534,05 eura na
ťarchu účtu 428030, popis účtovného zápisu „preúčt. straty“.
Denník zaúčtovania dávky obdobie 12/2009
- zaúčtovanie v prospech účtu 429010 - Neuhradená strata minulých rokov suma -30.164,28 eura a na
ťarchu účtu 428010 - Nerozdelený zisk minulých rokov suma -24.219,03 eura a na ťarchu účtu 428020
suma -5 945,25 eura, popis účtovného zápisu “storno dokladu“,
- zaúčtovanie v prospech účtu 429020 - Neuhradená strata minulých rokov suma -10.912,04 eura a na
ťarchu účtu 428020 - Neuhradený zisk minulých rokov suma -4.377,99 eura a na ťarchu účtu 428030
suma -6.534,05 eura, popis účtovného zápisu „storno dokladu“.



O odvolaní Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky ako odvolací orgán rozhodol rozhodnutím zo dňa
10.08.2012 č. 1020505/1/1119407/2012 tak, že dodatočný platobný výmer Daňového úradu Prešov č.
9710301/5/71930/2012 zo dňa 23.04.2012 potvrdil.

Výrok rozhodnutia odôvodnil tým, že daňová kontrola bola začatá a neukončená pred účinnosťou
zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov, preto sa v súlade s § 165 ods. 5 uvedeného
zákona vyrubovacie konanie až do jeho právoplatnosti vykonal podľa doterajších predpisov, teda podľa
zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Poukázal na ust. § 17 ods. 27 zákona č.
595/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, z ktorého jednoznačne vyplýva, že základ dane zistený
podľa § 17 ods. 1 písm. b) a c) sa zvýši o výšku záväzku prislúchajúceho k výdavku (nákladu), ktorý
je podľa § 19 daňovým výdavkom, a to aj k výdavku (nákladu) prislúchajúcemu k odpisovanému a
neodpisovanému majetku, zásobám a inému majetku, pri ktorom vzniká výdavok (náklad) pri jeho
zaradení alebo vyradení zo spotreby alebo používania, alebo neuhradenej časti takého záväzku, ako aj
o výšku záväzku účtovaného ako zníženie výnosu (príjmu), a to v tom zdaňovacom období, v ktorom
od jeho splatnosti uplynula doba 36 mesiacov s výnimkou daňovníka podľa osobitného predpisu. Zo
zostavy ..Neuspokojené pohľadávky a záväzky za účet 321010 - Dodávatelia za 12/2010“ vytlačenej dňa
16.02.2012 a predloženej daňovým subjektom ku kontrole jednoznačne vyplýva, že k 31.12.2010 neboli
uhradené záväzky s dátumom splatnosti od 10.01.2007 do 20.12.2007 v celkovej sume 11.326,98 eura
(faktúra č. 22060349 zo dňa 31.12.2006, splatnosť faktúry 10.01.2007, suma 2.607,05 eura, faktúra č.
22070048 zo dňa 31.03.2007, splatnosť faktúry 10.04.2007, suma 2.607,05 eura. faktúra č. 22070096
zo dňa 30.06.2007, splatnosť faktúry 18.07.2007, suma 2.607,05 eura, faktúra č. 22070128 zo dňa
l0.08.2007, splatnosť faktúry 22.08.2007, suma 565,57 eura. faktúra č. 22070165 zo dňa 30.09.2007,
splatnosť faktúry 10.10.2007, suma 2.607,05 eura, faktúra č. 22070201 zo dňa 06.12.2007, splatnosť
faktúry 20.12.2007. suma 333,21 eura). Na základe týchto zistených skutočností správca dane správne
konštatoval, že daňový subjekt mal v daňovom priznaní k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie
obdobie 2010 zvýšiť základ dane o výšku záväzkov, ktorých splatnosť bola v roku 2007 a k 31.12.2010
uplynula doba 36 mesiacov od ich splatnosti. Keďže daňový subjekt si túto povinnosť nesplnil, porušil
ustanovenie § 17 ods. 27 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.
Uzatvorené zmluvy o zmene splatnosti záväzku sa javia ako účelovo predložené, pretože daňový
subjekt v zmluvách uviedol ako dátum ich uzatvorenia deň 31.12.2007, teda dátum po lehote splatnosti
každého z vyššie uvedených záväzkov, lehotu splatnosti podľa predložených zmlúv predĺžil o ďalších
viac ako 5 rokov, splatnosť vyššie uvedených záväzkov na účte 321010 - Dodávatelia v predloženej
zostave „Neuspokojené pohľadávky a záväzky“ vytlačenej dňa 16.02.2012 sa uvádza u všetkých vyššie
uvedených záväzkov taká istá, ako bola pôvodná splatnosť jednotlivých záväzkov podľa jednotlivých
faktúr, a nie splatnosť 31.12.2012, a teda daňový subjekt ani v roku 2007 a ani v rokoch 2008, 2009,
2010, 2011 a 2012 sa nesprával tak, ako to deklaruje v predložených zmluvách. Ďalej zdôraznil, že
na účte 321 - Dodávatelia sa účtujú krátkodobé záväzky s lehotou splatnosti do jedného roka, čo by
v danom prípade dané záväzky nemohli byť. Aj keď ustanovenie § 17 ods. 27 zákona č. 595/2003
Z.z. v znení neskorších predpisov nepoužíva slovné spojenie „od pôvodnej lehoty splatnosti“, toto
ustanovenie je potrebné aplikovať v spojitosti s pôvodnou lehotou splatnosti záväzku, pretože záujmom
štátu v súvislosti s touto legislatívnou úpravou bolo podporenie zlepšenia platobnej disciplíny daňových
subjektov a zamedzenie daňovým únikom tým, aby záväzky boli uhrádzané v lehote maximálne 36
mesiacov bez ohľadu na to, či veriteľ s dlžníkom uzatvorili písomnú zmluvu o určení novej lehoty
splatnosti. Ku kontrolným zisteniam týkajúcich sa nesúladu medzi konečným zostatkom na účtoch
majetku a záväzkov k 31.12.2009 a začiatočným stavom na týchto účtoch k 01.01.2010 konštatoval, že
na ústnom pojednávaní dňa 05.03.2012 sa daňový subjekt k zistenému nesúladu nevyjadril a navrhol,
že svoje vyjadrenie doručí do 12.03.2012. Na ústnom pojednávaní dňa 12.03.2012 uviedol, že v roku
2008 bola vykonaná inventarizácia zásob k 31.12.2008, na základe ktorej bola zaúčtovaná do výnosov
na účet 648 - Ostatné prevádzkové výnosy so súvzťažným zápisom na účte 112 - Materiál na sklade,
suma 980.944,10 S k (32.561,37 Eur) z dôvodu zisteného rozdielu medzi účtovným a skutočným stavom
zásob materiálu na sklade. Toto tvrdenie daňového subjektu správca dane overil počas daňovej kontroly
vo výkaze ziskov a strát k 31.12.2008 podanom spolu s daňovým priznaním za zdaňovacie obdobie 2008
a zistil, že daňový subjekt na r. 21 výkazu ziskov a strát, na ktorom sú vykázané výnosy zaúčtované
na účtoch 644, 645, 646, 648, 655, 657, uviedol sumu len 27.000 Sk, z čoho vyplýva, že na účte 648
- Ostatné prevádzkové výnosy nemohla byť zaúčtovaná suma 980.944,10 Sk, ako to uviedol daňový
subjekt. Z toho dôvodu daňový subjekt túto sumu nemohol ani zdaniť v roku 2008. Ďalej konštatoval,
že daňový subjekt za zdaňovacie obdobie 2008 nepodal dodatočné daňové priznanie, ktorým by si



zvýšil daňovú povinnosť z vyššie uvedeného dôvodu. Na ústnom pojednávaní dňa 12.03.2012 predložil
súpisku materiálových zásob skladu k 31.12.2009 na sumu 89.740,25 Eur a súpisku materiálových
zásob skladu k 31.12.2010 na sumu 36.671,91 Eur. Zostatky na predložených súpisoch materiálových
zásob neboli zhodné s predloženým výkazom Súvaha k 31.12.2009 (na riadku 33 Materiál bol vykázaný
stav v sume 10.025,00 Eur), ani k 31.12.2010 (na riadku 33 bol vykázaný stav 33.713,00 Eur). Z toho
dôvodu predložené súpisy materiálových zásob správca dane nepovažoval za vierohodné, pretože
nenadväzovali na vykázané stavy na účtoch materiáloch zásob v účtovnej závierke predloženej na
daňový úrad. V kontrolovanom zdaňovacom období 2010 daňový subjekt zaúčtoval dokladom č. 1 dňa
31.01.2010 do nákladov spotrebu zo začiatočného stavu materiálu v celkovej sume 91.096,25 Eur, z
toho na účet 501 010 - Spotreba materiálu sumu 50.662,07 Eur, na účet 501 060 - Spotreba materiálu
sumu 39.078,18 Eur, na účet 501 021 - Spotreba materiálu 1.156.00 Eur. V zdaňovacom období 2010
bola do nákladov zaúčtovaná spotreba materiálu o sumu 81.071,69 Eur vyššia, než mal daňový subjekt
materiál na sklade k 31.12.2009 podľa účtovného výkazu Súvaha k 31.12.2009 predloženého s daňovým
priznaním za zdaňovacie obdobie 2009. Inventúrne súpisy materiálu k 31.12.2009 predložené daňovým
subjektom počas daňovej kontroly nemohol správca dane akceptovať z dôvodu, že nenadväzovali na
stavy zásob materiálu vykázané v účtovnej závierke (neboli výsledkom zaúčtovania v účtovníctve).
Počas výkonu daňovej kontroly daňový subjekt predložil účtovnú zostavu „Protokol o prevode zostatkov
na účty 702, 710 za rok 2009“ zo dňa 31.03.2010. Zostatky súvahových účtov v tejto zostave nadväzovali
na predložený výkaz Súvaha k 31.12.2009, stĺpec 2, ako aj na predložený výkaz Súvaha k 31.12.2010,
stĺpec 3. Daňový subjekt predložil aj ďalšiu zostavu „Protokol o prevode zostatkov na účty 702, 710 za
rok 2009“, a to zo dňa 31.10.2010, v ktorej boli nové zostatky súvahových účtov. Tieto zostatky účtov
majetku, záväzkov a vlastného imania boli prenesené ako začiatočné stavy účtov v hlavnej knihe za rok
2010, ktorú daňový subjekt predložil zamestnancom správcu dane ku kontrole dane z príjmov právnickej
osoby za zdaňovacie obdobie 2010.

K odvolacej námietke, že pri zostavovaní účtovnej závierky za rok 2009 neboli do stavu materiálových
zásob zahrnuté všetky čiastkové inventúrne súpisy materiálových zásob, a tak stav zásob spoločnosť
k 31.12.2009 nevykázala správne, a preto uvedenú nesprávnosť daňový subjekt odstránil v roku
2010 zaúčtovaním začiatočného stavu materiálových zásob v správnej výške žalovaný uviedol, že v
kontrolovanom zdaňovacom období mal daňový subjekt postupovať podľa ust. § 16 ods. 12 zákona
č. 431/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov a podľa ustanovenia § 7 ods. 1 Opatrenia Ministerstva
financií SR, a nijako inak, to znamená, že do nákladov na ťarchu účtu 501 - Spotreba materiálu mal
byť zaúčtovaný začiatočný stav zásob v sume 10.025,00 Eur, pretože takýto stav bol konečným stavom
zásob k 31.12.2009. V skutočnosti daňový subjekt zaúčtoval na ťarchu účtu 501 - Spotreba materiálu
sumu 91.096,25 Eur. Tieto stavy zásob materiálu neboli nakúpené, ale podľa vyjadrenia daňového
subjektu boli zistené na základe inventúry v roku 2008 a zaúčtované do výnosov v roku 2012, a to
otvorením účtovných kníh za rok 2008. Daňový subjekt však správcovi dane nepredložil opravené
účtovné výkazy, z ktorých by bolo zrejmé, že otvoril za účtovné obdobie 2008 účtovné knihy a doúčtoval
výnosy v sume 1.012.698,90 Sk, t. j. zaúčtovanie inventarizačných rozdielov skladu - prebytok materiálu
na sklade. Daňový subjekt ani neodviedol z dodatočne zisteného prebytku zásob daň, pretože nepodal
dodatočné daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2008. Daňový
subjekt vo svojom vyjadrení počas daňovej kontroly objasňoval stav zásob materiálu k 01.01.2010 v
sume 91.096,25 Eur (a nie stav, ktorý vykázal v súvahe v sume 10.025,00 Eur) tým, že v roku 2008 zistil
prebytok materiálu na sklade v sume 980.944,10 Sk (32.561,37 Eur), ktorý podľa daňového subjektu
zaúčtoval na účet 648. Správca dane preveril tieto tvrdenia v účtovnom výkaze ziskov a strát za rok 2008,
v ktorom na r. 21 sú uvedené výnosy v celkovej sume 27.000 Sk, a preto tvrdenie daňového subjektu
správca dane pri výkone daňovej kontroly neakceptoval. K tým istým zásobám materiálu v odvolaní
daňový subjekt uvádza, že v roku 2008 zaúčtoval do výnosov prebytok inventarizačných rozdielov
materiálu v sume 1.012.968,90 Sk (33.624,40 Eur), čo je o 32.024,80 Sk (1.063,00 Eur) viac, ako uvádzal
počas daňovej kontroly. Týmito tvrdeniami si daňový subjekt sám protirečí, a ani jedno z uvedených
tvrdení nie je podľa vyššie uvedeného pravdivé. V Súvahe k 31.12.2009, ktorú daňový subjekt predložil
správcovi dane dňa 06.05.2012 ako prílohu k odvolaniu, už na r. 33 stav zásob materiálu uvádza sumu
91.096,00 Eur, čo je o 81.071,00 Eur viac, než uviedol v riadnej účtovnej závierke predloženej .na daňový
úrad spolu s daňovým priznaním za zdaňovacie obdobie 2009. Daňový subjekt predložil správcovi dane
dňa 16.05.2012 aj Výkaz ziskov a strát k 31.12.2009, z ktorého nevyplýva zvýšenie stavu zásob materiálu
v roku 2009 (nie sú v ňom zaúčtované ani výnosy, ktoré by deklarovali zaúčtovanie ďalšieho prebytku
zásob materiálu, ani nie sú vykázané nižšie náklady na spotrebu materiálu (r. 09 Spotreba materiálu),
čo by malo vplyv na zvýšenie stavu zásob materiálu ku koncu roka tak, ako je uvedené v súvahe.



V roku 2008 podľa vyjadrenia daňového subjektu zaúčtoval zvýšenie stavu zásob materiálu o sumu
1.012.968,90 Sk (33.624,40 Eur), v roku 2009 daňový subjekt nezvýšil stav zásob materiálu zaúčtovaním
v účtovníctve, ale k 31.12.2009 už v súvahe vykázal stav materiálu až 91.096,00 Eur. Ďalej bolo zistené,
že v Súvahe k 31.12.2009 predloženej na daňový úrad dňa 16.05.2012 daňový subjekt uviedol na r. 33
v stĺpci 3 - bezprostredne predchádzajúce obdobie sumu 98.933,00 Eur, čo vyjadruje stav materiálu na
sklade k 31.12.2008. Podľa predložených údajov k odvolaniu zo dňa 25.06.2012 odvolávajúci sa uviedol,
že doúčtoval v roku 2008 inventarizačné prebytky materiálu v sume 1.012.698,90 Sk (33.624,40 Eur).
Pokiaľ by tomu tak bolo, stav zásob materiálu by predstavoval 1.551.000 Sk (51.483,00 Eur), t. j. stav v
sume 538.000 Sk, ktorý bol uvedený v účtovnej závierke za rok 2008 plus 1.012.968,90 Sk (doúčtovanie
prebytkov materiálu v roku 2012 do roku 2008). Rozdiel tvorí sumu 47.450,00 Eur, ktorý daňový subjekt
nezdokladoval. Z vyššie uvedeného vyplýva, že rozdiely, ktoré daňový subjekt vykázal v Súvahe k
31.12.2009 predloženej správcovi dane dňa 16.05.2012 a zároveň k odvolaniu oproti výkazu Súvaha k
31.12.2009 predloženému s daňovým priznaním za rok 2009, nemajú nadväznosť na účtovníctvo.

K námietke daňového subjektu, že podľa § 2 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov
sa pri uplatňovaní daňových predpisov berie do úvahy vždy skutočný
obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie dane, ale v prípade
predložených inventúrnych súpisov materiálových zásob k 31.12.2009 správca dane toto ustanovenie
nerešpektuje uviedol, že inventúrne súpisy zásob materiálu, ktoré predložil daňový subjekt nenadväzujú
na stav uvedený v účtovnej závierke ku dňu 31.12.2008, z čoho vyplýva, že o týchto zásobách nebolo v
roku 2008 účtované. Preto v súlade s ust. § 2 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov
vychádzal zo skutočností, ktoré boli rozhodujúce pre správne určenie dane a hodnotil každý dôkaz
jednotlivo, ako aj všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Daňový subjekt predložil denník zaúčtovania
dávky za obdobie 12/2008, v ktorom preukazuje zaúčtovanie odpisov na účet 551010 - Odpisy
dlhodobého nehmotného majetku a dlhodobého hmotného majetku v sume 374.195 Sk. Doúčtovanie
odpisov daňový subjekt neodôvodnil. Zaúčtovaním tohto účtovného prípadu by sa zvýšili celkové náklady
na hospodársku činnosť v roku 2008 o vyššie uvedenú sumu. Zaúčtovaním výnosov súvisiacich s
inventarizačným rozdielom zásob materiálu na účte 648030 - Ostatné výnosy z hospodárskej činnosti
v sume 1.012.698,90 Sk a výnosov v sume 1.000 Sk na účet 648030 - Ostatné výnosy z hospodárskej
činnosti, ktoré daňový subjekt taktiež doložil denníkom zaúčtovania dávky za obdobie 10/2008, by sa
zvýšili celkové výnosy z hospodárskej činnosti za rok 2008 o tieto sumy. Zaúčtovaním vyššie uvedených
účtovných prípadov v roku 2008 by sa zvýšil výsledok hospodárenia pred zdanením o sumu 639.773,90
Sk (21.236,60 Eur), t. j. 1.013.968,90 Sk mínus 374.195 Sk, čím by za rok 2008 vznikol kladný výsledok
hospodárenia, základ dane a daňová povinnosť. Daňový subjekt za zdaňovacie obdobie 2008 vykázal
účtovnú aj daňový stratu v sume 328.736 Sk (10.912,04 Eur), ktorej odpočet si uplatnil pri podaní
daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2010 a správca dane mu tento odpočet priznal v roku 2010
v celkovej sume. Zdôraznil, že daňový subjekt predložené doúčtovania na účtoch 551 a 648 v roku
2008 nepremietol do účtovných výkazov, nepodal dodatočné daňové priznanie za rok 2008 a neodviedol
daň, ktorá by mu vznikla za zdaňovacie obdobie 2008 pri zaúčtovaní vyššie uvedených účtovných
prípadov. Ostatné doúčtovania podľa predložených denníkov dávok za rok 2008 nemajú vplyv na
výsledok hospodárenia, pretože to sú preúčtovania medzi súvahovými účtami. Daňový subjekt predložil
denníky zaúčtovania dávok za obdobie rok 2009 ako dôkaz o doúčtovaní na výsledkových účtoch
(512001 - Cestovné - suma 712,12 Eur, 51840 - Ostatné služby - suma 5,47 Eur, 51 840 - Ostatné služby
- suma 7,60 Eur. Vo výkaze ziskov a strát k 31.12.2009 predloženom správcovi dane dňa 16.05.2012
(ako schválený riadny výkaz) tieto doúčtovania neboli zahrnuté, t. j. na r. 10 Služby (účtová skupina
51). Na tomto riadku bola vo výkaze ziskov a strát uvedená suma 55.835,00 Eur, ktorá bola zhodná so
sumou uvedenou vo výkaze predloženom spolu s daňovým priznaním za rok 2009. Ostatné doúčtovania
podľa predložených denníkov dávok za rok 2009 nemali vplyv na výsledok hospodárenia, pretože to boli
preúčtovania medzi súvahovými účtami. K námietkam týkajúcim sa schválenia účtovnej závierky za rok
2009 až v roku 2012 a z tohto dôvodu možnosti otváranie účtovných kníh až do jej schválenia odvolací
orgán uvádza, že z ustanovenia § 125 ods. 1 písm. b) zákona č. 513/1991 Zb. v znení neskorších
predpisov okrem iného vyplýva, že valné zhromaždenie schvaľuje riadnu individuálnu účtovnú závierku
a rozhoduje o rozdelení zisku alebo úhrade straty. Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. v znení
neskorších predpisov príslušný orgán spoločnosti s ručením obmedzeným (v danom prípade konateľ
- § 135 ods. 2 vyššie uvedeného zákona) je povinný predložiť riadnu individuálnu účtovnú závierku
na schválenie do šiestich mesiacov po uplynutí účtovného obdobia. Keďže do pôsobnosti valného
zhromaždenia patrí aj rozhodovanie o rozdelení zisku alebo o úhrade straty a o tomto rozhodnutí musí
účtovná jednotka účtovať v účtovnom období nasledujúcom po vytvorení zisku, resp. vykázaní straty,



logicky vyplýva, že účtovná závierka za účtovné obdobie 2009 mala byť schválená do 31.12.2010. a
hovoriť o jej schvaľovaní v roku 2012 nie je v súlade s právnymi predpismi.

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave
územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov v daňovom konaní sa postupuje v súlade
so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na
zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených
v daňovom konaní.

Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov správca dane hodnotí dôkazy
podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom
prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (prvá veta) daňovou kontrolou
sa zisťuje alebo preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane
alebo vznik daňovej povinnosti, a to u daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyžaduje;
pri správe daní vykonávanej daňovým úradom alebo colným úradom daňovú kontrolu vykonáva
zamestnanec správcu dane podľa § 1a písm. j) prvého alebo druhého bodu na základe poverenia
miestne príslušného správcu dane.

Podľa § 29 ods. 1 zákona č. 51 1/1992 Zb. v znení neskorších predpisov dokazovanie vykonáva správca
dane, ktorý vedie daňové konanie.

Podľa § 29 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov správca dane dbá. aby
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je
pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

Podľa § 29 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov ako dôkaz možno použiť
všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej
povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä
o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.),
o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o
miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov daňový subjekt preukazuje
skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní,
hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového
konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených
daňovým subjektom.

Podľa § 165 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov daňová kontrola začatá a neukončená pred účinnosťou
tohto zákona sa dokončí podľa doterajších predpisov.

Podľa § 165 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov vyrubovacie konanie po
daňovej kontrole začatej a neukončenej pred účinnosťou tohto zákona sa vykoná podľa doterajších
predpisov.

Podľa § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov na účely
tohto zákona sa rozumie daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie
príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný
v evidencii daňovníka podľa si 6 ods. 11, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 1 písm. b) zákona č. 595/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov pri zisťovaní základu
dane alebo daňovej straty sa vychádza u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva z
výsledku hospodárenia.



Podľa § 17 ods. 2 písm. a) zákona č. 595/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov výsledok hospodárenia
alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami podľa odseku 1 pri zisťovaní základu dane sa zvýši o
sumy, ktoré nemožno podľa tohto zákona zahrnúť do daňových výdavkov alebo ktoré boli do daňových
výdavkov zahrnuté v nesprávnej výške.

Podľa § 17 ods. 27 zákona č. 595/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov (prvá veta) základ dane
zistený podľa § 17 ods. 1 písm. b/ a c/ sa zvýši o výšku záväzku prislúchajúceho k výdavku (nákladu),
ktorý je podľa § 19 daňovým výdavkom, a to aj k výdavku (nákladu) prislúchajúcemu k odpisovanému
a neodpisovanému majetku, zásobám a inému majetku, pri ktorom vzniká výdavok (náklad) pri jeho
zaradení alebo vyradení zo spotreby alebo používania, alebo neuhradenej časti takého záväzku ako aj
o výšku záväzku účtovaného ako zníženie výnosu (príjmu), a to v tom zdaňovacom období, v ktorom od
jeho splatnosti uplynula doba 36 mesiacov s výnimkou daňovníka podľa osobitného predpisu.

Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov daňovými výdavkami nie sú
výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník
účtoval, výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané.

Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov podrobnosti o
rámcových účtových osnovách (§ 13) pre jednotlivé skupiny účtovných jednotiek účtujúcich v sústave
podvojného účtovníctva, dni uskutočnenia účtovného prípadu, postupov účtovania, usporiadaní a
označovaní položiek individuálnej účtovnej závierky a konsolidovanej účtovnej závierky vo verejnej
správe a o obsahovom vymedzení týchto položiek, rozsahu údajov určených z účtovnej závierky
na zverejnenie, termínoch, spôsoboch a mieste predkladania účtovnej závierky a výročnej správy,
obsahovom vymedzení účtovných kníh v sústave jednoduchého účtovníctva a v sústave podvojného
účtovníctva a tiež o účtovných zásadách a účtovných metódach určujúcich spôsoby oceňovania a ich
použitia, o zásadách pre tvorbu a zúčtovanie opravných položiek, odpisovaní, zásadách pre tvorbu
a použitie rezerv, zásadách pre členenie majetku a záväzkov, zásadách pre vytváranie analytických
účtov a analytickej evidencie, metódach a postupoch konsolidácie vo verejnej správe a účtovných
sústavách ustanoví Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) opatrením.
Opatrenie vyhlasuje ministerstvo oznámením o jeho vydaní v Zbierke zákonov Slovenskej republiky a
účtovná jednotka je povinná ho dodržiavať.

Podľa § 4 ods. 5 zákona č. 431/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov účtovná jednotka je povinná viesť
účtovníctvo ako sústavu účtovných záznamov podľa § 31 ods. 2. Účtovným záznamom sa rozumie údaj,
ktorý je nositeľom informácie týkajúcej sa predmetu účtovníctva alebo spôsobu jeho vedenia. Každú
informáciu týkajúcu sa predmetu účtovníctva alebo spôsobu jeho vedenia je účtovná jednotka povinná
zaznamenávať len účtovnými záznamami.

Podľa § 4 ods. 6 zákona č. 431/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov účtovnými záznamami sú najmä
účtovné doklady, účtovné zápisy, účtovné knihy, odpisový plán, inventúrne súpisy, účtový rozvrh, účtovná
závierka a výročná správa. Jednotlivé účtovné záznamy sa môžu zoskupovať do účtovných záznamov
obsahujúcich súhrnnú informáciu (ďalej len „súhrnné účtovné záznamy“). Účtovná jednotka je povinná
účtovne záznamy viesť v rozsahu ustanovenom týmto zákonom.

Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 431/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov účtovná jednotka je povinná
doložiť účtovné prípady účtovnými dokladmi (§ 10).

Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 431/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov účtovanie účtovných prípadov v
účtovných knihách vykonáva účtovná jednotka účtovným zápisom iba na základe účtovných dokladov.

Podľa § 7 ods. 5 zákona č. 431/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov účtovná jednotka účtuje majetok
a záväzky, náklady a výnosy, výdavky a príjmy v účtovných knihách a zobrazuje ich v účtovnej závierke
samostatne bez ich vzájomného započítavania s výnimkou niektorých prípadov upravených účtovnými
zásadami pre účtovné jednotky zriadené podľa osobitných predpisov.

Podľa § 16 ods. 12 zákona č. 431/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov v účtovnej jednotke účtujúcej v
sústave podvojného účtovníctva sa musí dodržať zásada, že konečné zostatky účtov, ktoré sa vykazujú
v súvahe k poslednému dňu účtovného obdobia, musia byť zhodné so začiatočnými stavmi týchto účtov



k prvému dňu bezprostredne nasledujúceho účtovného obdobia. To platí aj pre účty vedené v knihe
podsúvahových účtov.

Podľa § 7 ods. 1 Opatrenia Ministerstva financií č. MF/23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti
o postupoch účtovania a rámcovej účtovnej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného
účtovníctva v znení neskorších predpisov (ďalej len „Opatrenie M F SR“) účty hlavnej knihy sa otvoria
účtovnými zápismi. Konečné zostatky jednotlivých súvahových účtov majetku, záväzkov a vlastného
imania sa zaúčtujú ako začiatočné stavy jednotlivých súvahových účtov majetku, záväzkov a vlastného
imania k prvému dňu bezprostredne nasledujúceho účtovného obdobia.

Podľa § 125 ods. 1 písm. b) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších
predpisov valné zhromaždenie spoločníkov je najvyšším orgánom spoločnosti. Do jeho pôsobnosti patrí
aj schvaľovanie riadnej individuálnej účtovnej závierky a mimoriadnej individuálnej účtovnej závierky a
rozhodnutie o rozdelení zisku alebo úhrade strát.

Žalobkyňa v žalobe namieta procesné pochybenia správcu dane a následne žalovaného, ktoré vidí v
tom, že daňové orgány vec nesprávne právne posúdili, zistenie skutkového stavu veci je nedostatočné
na posúdenie veci a ich postup bol v rozpore so základnými zásadami daňového konania.

Preskúmaním veci súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

Krajský súd sa stotožňuje s názorom daňových orgánov k výkladu ust. § 17 ods. 27 zákona č. 595/2003
Z.z. v znení neskorších predpisov, že toto ustanovenie je potrebné aplikovať v spojitosti s pôvodnou
lehotou splatnosti záväzku, aj keď sa v zákone neuvádza, že nie je možné predĺženie lehoty splatnosti. Aj
podľa názoru súdu je záujmom štátu, aby bola dodržiavaná platobná disciplína daňových subjektov, aby
bolo zamedzené daňovým únikom tým, aby záväzky boli uhrádzané v lehote maximálne 36 mesiacov
bez ohľadu na to, či veriteľ s dlžníkom uzatvoril písomnú zmluvu o určení novej lehoty splatnosti.
Správne preto postupovali daňové orgány, ak konštatovali, že žalobkyňa ako daňový subjekt mala
v daňovom priznaní zvýšiť základ dane o výšku záväzkov, ktorých splatnosť bola v roku 2007 a k
31.12.2010 uplynula doba 36 mesiacov od ich splatnosti. Ak tak neurobila, porušila ust. § 17 ods. 27
zákona č. 595/2003 Z.z. Zo zmlúv o zmene splatnosti záväzkov vyplýva, že tieto boli uzavreté po lehote
splatnosti týchto záväzkov, z čoho možno dôvodne predpokladať, že boli uzavreté účelovo, čo podporuje
aj zostava „neuspokojených pohľadávok a záväzkov“, vytlačená 16.02.2012, kde sa uvádza pôvodná
splatnosť. Žalobkyňa sa ako daňový subjekt ani v rokoch 2007 až 2012 nesprávala tak, ako to deklaruje
v predložených zmluvách o zmene splatnosti záväzkov.

K namietanému zisteniu nesúladu medzi konečným zostatkom na účtoch majetku a záväzkov k
31.12.2009 a začiatočným stavom na účtoch k 01.01.2010 sa súd stotožňuje so závermi daňových
orgánov. Považuje za preukázané, že nemohlo dôjsť k zreálneniu zásob v roku 2008, ani k duplicitnému
zdaneniu, pretože z výkazu ziskov a strát k 31.12.2008 vyplýva, že daňový subjekt na účtoch 644 a
ďalších uviedol výnosy v sume 27.000 Sk, z čoho vyplýva, že na účte 648 - Ostatné prevádzkové výnosy
nemohol byť zaúčtovaný prebytok majetku tak, ako to uvádza žalobkyňa. Z toho dôvodu nemohlo dôjsť
ani k zreálneniu stavu zásob už v roku 2008 a ani nedošlo k duplicitnému zdaneniu tak, ako to tvrdí
žalobkyňa. Žalobkyňa nepreukázala, že doúčtovala výnosy v sume 1.012.698,90 Sk, t. j. zaúčtovanie
inventarizačných rozdielov - prebytku materiálu na sklade a neodviedla daň, pretože nepodala daňové
priznanie za rok 2008. Inventúrne súpisy zásob materiálu predložené žalobkyňou nekorešpondujú so
stavom uvedeným v účtovnej závierke ku dňu 31.12.2008, z čoho vyplýva, že neboli v roku 2008
účtované. Súd sa zároveň stotožňuje so záverom žalovaného, že dodatočné daňové priznanie k dani z
príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2008 nie je možné považovať za dodatočné v daňovom
priznaní z toho dôvodu, že nespĺňa požiadavky ustanovené v ust. § 39 ods. 2 a 3 zákona č. 511/1992
Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších
predpisov, ani v ust. § 16 ods. 2, 3 a 4 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pretože toto podanie nemalo
za následok zvýšenie ani zníženie dane, ani zmenu výšky vykázanej straty. K námietke žalobkyne,
že účtovná závierka za účtovné obdobie roku 2009 neposkytovala právny a verný obraz účtovníctva
podľa § 16 ods. 9 a následne ust. §. 10 zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve, a preto nebola valným
zhromaždením spoločnosti schválená, krajský súd konštatuje, že podľa § 125 ods. 1 písm. b) zákona č.
513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov valné zhromaždenie schvaľuje riadnu individuálnu účtovnú



závierku a rozhodnutie o rozdelení zisku alebo úhrade straty. Príslušný orgán spoločnosti s ručením
obmedzeným je povinný predložiť riadnu individuálnu účtovnú závierku na schválenie do 6 mesiacov
po uplynutí účtovného obdobia (§ 40 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov).
Účtovná závierka za účtované obdobie 2008 mohla byť schválená len do 31.12.2009 a účtovná závierka
za účtovné obdobie 2009 mohla byť schválená do 31.12.2010. Preto schvaľovanie účtovnej závierky v
roku 2012 je v rozpore so zákonom. Neobstojí tvrdenie daňového subjektu, že zaúčtovala na ťarchu účtu
501010, 501060 a 501021 - Spotreba materiálu, počiatočné stavy materiálových zásob v celkovej sume
91.096,25 Eur na základe inventúrnych súpisov materiálových zásob zistených k 31.12.2009 v správnej
výške, lebo daňový subjekt k 31.12.2009 vykázal v Súvahe materiálových zásob vo výške 10.024,56 Eur.

Správne orgány v predmetnom konaní postupovali v intenciách vyššie citovaných právnych predpisov
a súd v ich postupe nezistil žiadne procesné pochybenia majúce za následok nezákonnosť rozhodnutí.
Vo veci dostatočne zistili skutočný stav veci, na základe ktorého správne a zákonne rozhodli.

Krajský súd podľa § 250l ods. 1 O.s.p. preskúmal rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým
rozhodnutím v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná,
preto žalobu zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a žalobkyni, ktorá v konaní nemala úspech
náhradu trov konania nepriznal. Žalovaný zo zákona nemá nárok na náhradu trov konania.

Senát krajského súdu vo veci rozhodol jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolan ie do 15 dní odo dňa jeho doru-
čenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu
v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.