KÁVOMATY, s.r.o.


Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/297/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7214228559
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7214228559.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudkýň JUDr.
Andrey Galdunovej a JUDr. Anny Slovinskej v spore žalobcu: KÁVOMATY, s.r.o., so sídlom v Kežmarku,
Nižná Brána 2, IČO: 31 735 657 právne zastúpený JUDr. Andrejom Patakym, advokátom so sídlom v
Kežmarku, Hlavné námestie 2 proti žalovanému: D. H., nar. XX.X.XXXX, D. 7, U., o zaplatenie 184,53 € s
prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku č.k. 29C/107/2016-72 z 27.3.2017 Okresného súdu Košice II

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Priznáva žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice II ako súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 29C/107/2016-72 z 27.3.2017 uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 184,53 € s 5,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy
184,53 € od 29.10.2014 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol
tak, že žalobca má voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnej výške.
Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal od žalovaného úhrady sumy 184,53 eur s
príslušenstvom s odôvodnením, že so žalovaným uzavrel dňa 28.2.2012 pracovnú zmluvu a dňa
1.3.2012 aj dohodu o hmotnej zodpovednosti. Dňa 6.12.2013 na základe dohody o skončení pracovného
pomeru bol so žalovaným ukončený pomer. Pri inventarizácii bolo zistené manko vo výške 1 014,40 eur,
z ktorého časť bola uhradená prostredníctvom zrážok zo mzdy žalovaného a to za mesiac 11/2013 v
sume 480,30 eur a za mesiac 12/2013 suma 349,57 eur, preto zostatok predstavuje aj sumu 184,53 eur.
Vec právne posúdil podľa ust. § 182 ods.1, 2, 3, § 189 ods.1 Zákonníka práce spolu s § 517 ods.1, 2 OZ
a vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalovaný pracoval u žalobcu na základe pracovnej
zmluvy počnúc dňom 1.3.2012 ako zásobovač a zároveň od toho istého dňa mal uzatvorenú dohodu
o hmotnej zodpovednosti. Pracovný pomer žalovaného ako zamestnanca sa skončil dňa 6.12.2013.
K tomuto dňu bolo zistené manko vo výške 1014,40 eur, z ktorého zrážkou zo mzdy za november a
december 2013 uhradil sumu celkovo vo výške 829,87 eur, zostáva teda uhradiť 184,53 eur. Žalobca
vyzval žalovaného na úhradu predmetnej sumy listom zo dňa 14.8.2014, na čo žalovaný nereagoval, a to
do 5 dní od odoslania tejto upomienky. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že nárok žalobcu na úhradu
zvyšnej sumy je plne dôvodný vo výške 184,53 eur, keďže žalovaný prevzal hmotnú zodpovednosť
za zverené hodnoty, ktoré mal povinnosť vyúčtovať a titulom manka vznikol predmetný schodok, ktorý
čiastočne neuhradil. O príslušenstve súd rozhodol s poukazom na to, že žalobca vyzval žalovaného na
úhradu predmetnej sumy do 5 dní od odoslania upomienky, žalovaný na to nereagoval, preto žalobca
požadoval priznať úrok z omeškania od podania žaloby, t.j. od 29.10.2014, vo výške úrokovej sadzby
5,05 % ročne v zmysle § 3 Nar. vlády č. 87/1995 Zb. . Skutkové tvrdenia žalobcu žalovaný výslovne
nepoprel, preto ich súd považoval za nesporné podľa § 151 ods. 1 CSP.



O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a priznal žalobcovi náhradu trov konania a
to podľa úspechu vo veci, t.j. v plnej výške.

2. Proti uvedenému rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote žalovaný odvolanie považujúc
rozsudok za nezákonný, vydaný na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu a z neznalosti
veci. Predovšetkým poukázal na nesprávnosť konštatovania súdu, že sa k žalobe nevyjadril, nakoľko
dňa 20.10.2016 doručil súdu svoje písomné vyjadrenie zo dňa 19.10.2016, ktorého súčasťou bola aj
príloha - potvrdenie vydané žalobcom. V tomto potvrdení žalobca uvádza, že k 6.12.2013 má voči svojmu
zamestnávateľovi vysporiadané všetky náležitosti, s ktorou skutočnosťou sa súd vôbec nezaoberal,
resp. to nevyplýva z odôvodnenia rozsudku. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd rozsudok
zrušil a aby bola žaloba ako nedôvodná zamietnutá.

3. K podanému odvolaniu sa žalobca vyjadril písomne tak, že potvrdením zo dňa 6.12.2013
(ktoré predložil žalovaný) bolo potvrdené vysporiadanie všetkých odovzdaných predmetov, ktoré boli
zverené do užívania žalovanému pri výkone jeho práce. Na vysporiadanie manka zisteného inventúrou
vykonanou dňa 2.12.2013 sa žalovaný dohodol so žalobcom tak, že uznal dlh dňa 6.12.2013 a zaviazal
sa, že dlžná suma 1 014,37 € bude uhradená zrážkou z jeho výplaty za mesiac november a december
2013. V prípade, ak výplata nebude postačovať na úhradu celého dlhu, zaviazal sa uhradiť zostatok
dlžnej sumy vkladom do pokladne veriteľa v termíne do 15.1.2014. Zvyšnú sumu 184,53 €, ktorá nebola
uhradená zrazením zo mzdy žalovaný neuhradil, a preto nemohol ani predložiť potvrdenie o zaplatení
takejto sumy. Žalobca zároveň uviedol, že k potvrdeniu predloženému žalovaným sa nemohol vyjadriť
skôr, pretože bolo predložené až v odvolacom konaní zo strany žalovaného. Žalobca zotrval na žalobe
a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

4. Krajský súd v Košiciach na základe podaného odvolania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP na prejednanie
odvolania nariadil odvolacie pojednávanie a preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach
odvolania, t.j. v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1,2 CSP (vymedzenom odvolacími dôvodmi a
námietkami žalovaného uvedenými v odvolaní) a § 379 CSP , spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo
a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, preto rozsudok vrátane výroku o trovách konania
potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP, lebo z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov je vecne správny .

5. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, príp. doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

6. Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa a s
odôvodnením napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje a dopĺňa nasledovné:

7. Žalovaný podané odvolanie odôvodnil (vychádzajúc z obsahu odvolania) podľa § 365 ods. 1 písm. e/
a f/ CSP, t.j. tým, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností a zároveň súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam.

8. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. e) CSP je v súdnej praxi daný vtedy, ak súd prvej
inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnutý dôkaz potrebný na zistenie
rozhodujúcich skutočností, k čomu je potrebné uviesť, že súd nie je povinný vykonať všetky navrhnuté
dôkazy účastníkmi konania, najmä súd nevykoná dôkazy na preukázanie skutočností, ktoré z hľadiska
hmotného práva nie sú významné a nevykoná ani dôkazy nadbytočné, t.j. ku skutkovým okolnostiam,
ktoré boli už preukázané iným spôsobom alebo založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Neúplné
zistenie skutkového stavu je odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových
zistení bola okolnosť, že súd prvého stupňa nevykonal účastníkom navrhnutý dôkaz spôsobilý preukázať
právne významnú skutočnosť. Iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy účastníkmi navrhnuté,
nemôže byť v spore spôsobilým odvolacím dôvodom. Zároveň musí ísť len o skutočnosti a dôkazy
uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie.



9. Odvolací dôvod podľa ust.§ 365 ods.1 písm. f) CSP je daný v prípade nesprávneho postupu súdu
prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy
skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne nevyšli počas
konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré
boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v
prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov
účastníkov alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové
zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust.§
191 ods 1,2 CSP alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené
spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192,193 a 205 CSP, pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe
ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.

10. Ani jeden z týchto uplatnených dôvodov nie je daný.

11. Odvolací dôvod podľa ustanovenia § 365 ods.1 písm. e) CSP podľa názoru odvolacieho súdu nebol
naplnený, pretože nedošlo počas konania pred súdom prvej inštancie k nevykonaniu takých účastníkom
navrhnutých dôkazov, ktoré by boli spôsobilé preukázať právne významnú skutočnosť. Odvolací súd
zdôrazňuje, že samotná okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal dôkaz navrhnutý sporovou stranou
nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom, nakoľko súd nie je povinný vykonať
všetky navrhnuté dôkazy. Aj keď v danom prípade súd prvej inštancie nevykonal žalovaným navrhovaný
dôkaz listinu-potvrdenie, je nutné konštatovať, že súd prvého stupňa vykonal všetky dôkazy potrebné
na preukázanie skutočnosti, ktoré z hľadiska hmotného práva boli významné.

12. Odvolací súd v tomto konkrétnom prípade dospel k záveru, že nebol naplnený ani odvolací dôvod
podľa ust.§ 365 ods.1 písm. f) CSP, keďže súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom
rozsahu a náležite zistil skutkový stav, pričom vykonané dôkazy hodnotil podľa ust. § 191 ods 1,2 CSP,
t.j. každý dôkaz hodnotil jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach, pričom prihliadol
starostlivo na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, v hodnotení jednotlivých dôkazov nebol zistený
žiaden logický rozpor. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku z hľadiska skutkových
záverov nezistil, že by skutkové zistenia súdu prvej inštancie nezodpovedali vykonaným dôkazom, alebo
že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli alebo v konaní nevyšli
najavo.

13. V danom prípade v konaní pred súdom prvej inštancie nebolo medzi stranami sporné, že
žalovaný pracoval u žalobcu na základe pracovnej zmluvy zo dňa 28.2.2012 s dňom nástupu do
práce 1.3.2012, pričom mal uzatvorenú aj dohodu o hmotnej zodpovednosti, na základe ktorej
prevzal hmotnú zodpovednosť za materiálové zásoby skladu č. 702, finančnú hotovosť vyberanú s
pridelených automatov, finančnú hotovosť vyúčtovanú cez RP od odberateľov a inú zverenú finančnú
hotovosť a ceniny. Rovnako nebolo sporné, že medzi stranami došlo k uzatvoreniu dohody o skončení
pracovného pomeru zo dňa 21.11.2013, v zmysle ktorej pracovný pomer skončil dňa 6.12.2013.
Žalovaný nerozporoval ani tvrdenie žalobcu, že došlo pri inventúre dňa 6.12.2013 k zisteniu schodku vo
výške 1.014,40 €. Bolo nesporné aj to, že zrážkou zo mzdy za mesiac 11/2013 bola žalovaným uhradená
suma 480,30 € a zrážkou zo mzdy za 12/2013 bola uhradená suma 349,57 €, t.j. zrážkami zo mzdy bola
uhradená spolu čiastka 829,87 € a zostalo uhradiť 184,53 €.

14. Odvolací súd nariadil vo veci pojednávanie, na ktoré sa dostavil žalobca aj žalovaný (právny
zástupca svoju neúčasť ospravedlnil a vyjadril súhlas s tým aby súd pojednával v jeho neprítomnosti). Na
pojednávaní odvolací súd doplnil dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, pričom strany sporu
sa k vykonaným dôkazom nevyjadrili. Žalobca zotrval na žalobe a na stanovisku uvedenom vo vyjadrení
k odvolaniu, t.j. že potvrdenie predložené žalovaným osvedčovalo odovzdanie a prevzatie pracovných
pomôcok (auto, kľúče od prevádzky a iné), ktoré neboli žalovanému zverené v súvislosti s uzatvorenou
dohodou o hmotnej zodpovednosti. Súčasne bola v ten istý deň so žalovaným uzatvorená dohoda-
uznanie dlhu, ktorá sa vzťahovala na hodnoty, ktoré bol žalovaný povinný vyúčtovať na základe dohodou
o hmotnej zodpovednosti .V tejto osobitnej listine žalovaný uznal vzniknutý schodok a zaviazal sa ho
zaplatiť tam uvedeným spôsobom. Žalovaný na pojednávaní potvrdil, že došlo k spísaniu oboch listín,
nespochybnil vznik schodku ani jeho výšku. Nesúhlasil iba so spôsobom úhrady schodku, pretože sa
domnieval, že mu bude umožnené odpracovať si dlh. Potvrdil, že žalobou uplatnená časť schodku nebola
doposiaľ uhradená.



15. Z listiny označenej ako potvrdenie o vysporiadaní pozdĺžnosti a zverených predmetov, zo dňa
6.12.2013 vyplýva, že žalobca touto listinou potvrdil, že žalovaný má ku dňu 6.12.2013 ma vysporiadané
všetky náležitosti voči zamestnávateľovi.

16. Z listiny označenej ako uznanie dlhu zo dňa 6.12.2013 vyplýva, že dlžník D. H. (žalovaný) uznal
svoj dlh voči žalobcovi v celkovej sume 1.014,37 € z titulu manka na zverených tovarových zásobách
v zmysle hmotnej zodpovednosti. Dlžník vyjadril súhlas, aby dlžná suma bola uhradená zrážkou z jeho
výplaty za mesiac november a december 2013 a v prípade, ak výplata nebude postačovať na úhradu
celého dlhu sa zaviazal uhradiť veriteľovi zostatok dlžnej sumy vkladom do pokladne v termíne do
15.1.2014.

17. Podľa § 182 ods. 1 z.č.311/2001 Z.z. Zákonník práce ak zamestnanec prevzal na základe dohody
o hmotnej zodpovednosti zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo
iné hodnoty určené na obeh alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok.
V dohodách sa môže so zamestnancami súčasne dohodnúť, že ak budú pracovať na pracovisku s
viacerými zamestnancami, ktorí uzatvorili dohodu o hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú s nimi za
schodok spoločne (spoločná hmotná zodpovednosť).

18. Podľa § 189 ods. 1 z.č.311/2001 Z.z. Zákonník práce zamestnanec, ktorý zodpovedá za schodok
alebo za stratu predmetov, je povinný nahradiť schodok alebo stratu v plnej sume.

19. Citované stanovenie § 182 upravuje osobitný druh zodpovednosti zamestnanca. Ak zamestnanec
na základe dohody o hmotnej zodpovednosti prevzal zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny,
tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty určené na obeh alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať,
zodpovedá za vzniknutý schodok. Charakteristickými znakmi zverených hodnôt, ktoré je pracovník
povinný vyúčtovať, je ich určenie na obeh alebo obrat a osobná dispozícia zodpovedného pracovníka
nimi po celý čas, po ktorý sú mu zverené. Z týchto hodnôt sú vylúčené základné prostriedky (napr.
motorové vozidlá a iné pracovné pomôcky) a drobné krátkodobé predmety v používaní (napr. inventárne
predmety). Schodkom sa rozumie rozdiel medzi skutočným stavom hodnôt zverených na vyúčtovanie
a údajmi v účtovnej evidencii, o ktorý je skutočný stav nižší než stav účtovný. Existenciu schodku
musí preukázať zamestnávateľ. Zodpovednosť zamestnanca za schodok je založená na princípe
zavinenia zamestnanca, ktorý ak sa chce zbaviť zodpovednosti, je povinný preukázať, že škodu
nezavinil. To znamená, že pri tomto druhu zodpovednosti sa zavinenie zamestnanca predpokladá. Na
rozdiel od všeobecnej zodpovednosti zamestnanca, pri zodpovednosti za schodok existenciu zavinenia
zamestnávateľ nemusí preukazovať. Naopak, je to zamestnanec, ktorý v prípade, keď sa chce zbaviť
zodpovednosti, musí preukázať, že vznik schodku nezavinil.

20. Z uvedeného vyplýva, že aj v tomto prípade bolo povinnosťou žalobcu ako zamestnávateľa
pri uplatnení nároku vyplývajúceho zo zisteného schodku preukázať uzatvorenie dohody o hmotnej
zodpovednosti a vznik schodku, čo nebolo medzi stranami sporné. Zároveň žalovaný v konaní netvrdil,
že škodu nezavinil a preto nebolo sporné, že za schodok zodpovedá.

21. Odvolací súd nepovažoval za dôvodnú odvolaciu námietku žalovaného, že schodok bol v celosti
uhradený (čo osvedčoval predložením potvrdenia zo dňa 6.12.2013 o vyporiadaní pozdĺžnosti a
zverených predmetov zamestnanca), najmä s poukazom na vyjadrenie žalovaného na pojednávaní
konanom 10.5.2018, ktorý uviedol, že uhradená bola iba časť zisteného schodku (ktorého výšku
nerozporoval) formou zrážok zo mzdy vo výške uvádzanej žalobcom. Zvyšná časť uhradená nebola.
Žalovaný nespochybnil ani tvrdenie-vysvetlenie žalobcu, že predloženým potvrdením došlo iba k
osvedčeniu vysporiadania všetkých odovzdaných predmetov, ktoré boli zverené do užívania žalovanému
pri výkone práce. Toto potvrdenie sa však netýkalo vysporiadania hodnôt zverených žalovanému na
základe dohody o hmotnej zodpovednosti, t.j. konkrétneho schodku zisteného pri inventúre zo dňa
6.12.2013.

22. O správnosti uvedeného tvrdenia svedčí aj to, že žalovaný podpísal uznanie dlhu dňa 6.12.2013,
t.j. v ten istý deň v ktorý bolo podpísané aj ním predložené potvrdenie. Odvolací súd zdôrazňuje, že
v prípade, ak by bol vysporiadaný aj záväzok vyplývajúci zo vzniknutého schodku, nebol by dôvod na
strane zamestnanca podpísať uznanie dlhu, ktorého obsahom je okrem uznania výšky schodku, aj jeho



záväzok týkajúci sa spôsobu splatenia vzniknutého schodku (zrážkami zo mzdy za mesiac november
2013 a december 2013) zrážkami z tých miezd, ktoré ešte len mali byť žalovanému vyplatené po dni
podpísania uznania dlhu. Zároveň sa zaviazal prípadný zostatok (na ktorý by mzda za vyššie uvedené
obdobie nepostačovala) uhradiť do 15.1.2014. Takéto uznanie dlhu a vyjadrenie záväzku vo vzťahu k
splatnosti dlhu by nebolo potrebné, pokiaľ by v deň spísania uznania dlhu už žiaden záväzok neexistoval.

23. V súlade s vyššie uvedenými úvahami odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne
považoval nárok žalobcu na úhradu sumy 184,53 € za plne dôvodný. Keďže žalovaný prevzal hmotnú
zodpovednosť za zverené hodnoty, ktoré mal povinnosť vyúčtovať, titulom vzniknutého schodku (jeho
doposiaľ neuhradenej časti) mu vznikla povinnosť uhradiť uplatnenú sumu.

24. Zo všetkých uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdil, vrátane správneho výroku o náhrade trov konania.

25. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP.
Neúspešnému žalovanému nevznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Úspešnému
žalobcovi odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O
výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (§ 262 ods. 2 CSP).

26. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).



Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).