VATMANN, spol. s r.o.


Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 21C/18/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5617204556
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Marcián
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2017:5617204556.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudcom JUDr. Danielom Marciánom v spore žalobcu VATMANN, spol. s
r.o., so sídlom SNP 1, Liptovský Hrádok, IČO: 31 735 738, zastúpeného JUDr. Vladimírom Menichom,
bytom R. Viesta 75, Martin proti žalovanému X. M., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom Š. XXX/X, G.
B., zastúpený JUDr. Jaroslavom Kokavcom, advokátom, so sídlom ul. 1. mája 12, Liptovský Mikuláš, o
zaplatenie 62.790 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady
trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou na tunajší súd 25.5.2017 sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by
súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 62.790 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 %
ročne zo sumy 62.790 eur od 16.5.2017 do zaplatenia. Uvedený žalobný návrh odôvodnil nasledovnými
skutkovými a právnymi tvrdeniami. V súvislosti s dohodou o odkúpení nehnuteľností zapísaných na liste
vlastníctva č. XXX, k.ú. P. z 9.8.2014, ktorú uzatvoril Y.. C.. R. B. ako fyzická osoba so žalovaným ako
vlastníkom týchto nehnuteľností, uzatvoril žalobca toho istého dňa (9.8.2014) so žalovaným dohodu, na
základe ktorej žalobca, ktorého jediným spoločníkom a konateľom je Y.. C.. R. B., bude menom a na účet
Y.. C.. R. B. splácať žalovanému kúpnu cenu dohodnutú v dohode o odkúpení nehnuteľnosti z 9.8.2014
a to splátkami vo výške 4.830 eur mesačne. Takto zaplatené splátky budú započítané do úplného
zaplatenia kúpnej ceny za predmetné nehnuteľnosti. Žalobca na kúpnu cenu z dohody o odkúpení
nehnuteľnosti z 9.8.2014, ktorá bola stanovená vo výške 75.000 eur, zaplatil žalovanému postupne v
období mesiacov august 2014 až december 2015 platby v nasledovných čiastkach: 28.8.2014 sumu
4.830 eur, 30.9.2014 sumu 4.830 eur, 31.10.2014 sumu 4.830 eur, 27.11.2014 sumu 4.830 eur,
23.12.2014 sumu 4.830 eur, 10.2.2015 sumu 4.830 eur, 9.3.2015 sumu 4.830 eur, 31.3.2015 sumu 4.830
eur, 12.5.2015 sumu 4.830 eur, 9.6.2015 sumu 4.830 eur, 15.7.2015 sumu 4.830 eur, 3.9.2015 sumu
4.830 eur, 17.12.2015 sumu 4.830 eur, spolu 62.790 eur. Žalovaný neskôr (koncom roka 2015) dohodu
uzavretú so žalobcom (uvedenú v úvode tejto žaloby) jednostranne poprel a samostatným žalobným
návrhom podaným na Okresný súd Liptovský Mikuláš (sp.zn. 11C/2/2017) sa domáha od Y.. C.. R. B.
zaplatenia kúpnej ceny tak akoby sa vyššie uvedené splátky kúpnej ceny nikdy neuskutočnili. Žalobca
takéto konanie žalovaného kvalifikoval podľa ustanovenia § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka ako
prospech, ktorý žalovaný získal plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Na preukázanie skutkových
tvrdení žalobca navrhol ako dôkazy vykonať dohodu o odkúpení nehnuteľnosti z 9.8.2014, výsluchy strán
sporu, výsluch bližšie neuvedeného svedka, a výpisy z účtovníctva spoločnosti VATMANN, spol. s.r.o.



2. V písomnom vyjadrení k žalobe doručenom na tunajší súd 21.8.2017 žalovaný uviedol, že skutkové
tvrdenia uvedené v žalobe nie sú pravdivé, a nie sú podporené žiadnym dôkazom. Dohoda, ktorú
žalobca spomína vo je obyčajný list papiera s rôznymi sumami, ktorý ako dôkaz neobstojí. Takáto
„dohoda“ nespĺňa základné náležitosti dohody a preto sa o žiadnu dohodu ani reálne nejednalo. Žalobca
podľa neho zatajil skutočnosť, že 31.7.2014 bola uzavretá so žalovaným zmluva o nájme nebytových
priestorov na nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva XXX, k.ú. P., v zmysle ktorej sa žalobca zaviazal
žalovanému platiť mesačné nájomné vo výške 4.830 eur po určitý čas (od 1.8.2014 do 31.12.2016, čiže
na obdobie 29 mesiacov), pričom sa súčasne so žalovaným dohodli na predkupnom práve, ak by mal
žalovaný v úmysle danú nehnuteľnosť predať. V uvedenom čase teda táto zmluva o nájme nebytových
priestorov bola jedinou reálnou zmluvou a k uzavretiu akejkoľvek inej dohody v tom čase nedošlo. V
decembri 2015 navrhol žalobca žalovanému odkúpenie uvedených nehnuteľností, pričom požadoval,
aby ako kupujúci bol v zmluve uvedený jediný spoločník spoločnosti VATMANN, spol. s.r.o. - Y.. C.. R.
B., a kúpna cena mala predstavovať rozdiel medzi celkovým nájomným za obdobie 29 mesiacov v sume
140.070 eur a do tej doby zaplateným nájomným za obdobie 13 mesiacov v celkovej výške 62.790 eur. Z
uvedeného je zrejmé, že žalobca zavádza, keď tvrdí, že zaplatená suma vo výške 62.790 eur boli splátky,
ktoré mali byť určene na zaplatenie kúpnej ceny. Uvedené zaplatené sumy po 4.830 eur predstavovali
mesačné nájomné. Následne 14.12.2015 bola uzavretá medzi žalobcom a žalovaným kúpna zmluva na
predaj uvádzaných nehnuteľností v k.ú. P., a to na naliehanie jediného spoločníka žalobcu - Y.. C.. R. B..
Konanie žalobcu resp. jeho jediného spoločníka Y.. C.. R. B. považuje žalovaný za účelové zavádzanie
s úmyslom vyhnúť sa zaplateniu kúpnej ceny vo výške 75.000 eur vyplývajúcej z kúpnej zmluvy zo
14.12.2015. Relevantnými dôkazmi sú jednoznačne platná zmluva o nájme nebytových priestorov a
kúpna zmluva zo 14.12.2015.

3. V replike doručenej na tunajší súd 4.12.2017 žalobca uvádzal ďalšie skutkové tvrdenia ako aj nové
návrhy dôkazov. Išlo o nasledovné skutkové tvrdenia a návrhy dôkazov. Na základe pôvodnej dohody
o kúpe nehnuteľnosti, začal žalobca v uvedenom období vykonávať na predmetných nehnuteľnostiach
prípravné práce ako je vypratanie, odstránenie odpadu, demolácia a následne rekonštrukčné práce
a prestavby. Strany v skutočnosti vôbec nemali zámer uzatvoriť nájomný vzťah, pretože pôvodná
dohoda bola na uzatvorenie kúpnej zmluvy, a preto sa žalobca začal k tejto nehnuteľnosti správať ako
budúci vlastník. Začal vykonávať uvedené rekonštrukčné práce. Zmluvu o nájme nebytových priestorov
z 31.7.2014 žalovaný podľa neho sfalšoval, pretože pôvodne poslal návrh tejto zmluvy žalobcovi až
23.10.2014. Tiež v tomto návrhu zmluvy sú rukou písané poznámky ekonómky žalobcu - pani U.. M. M.
(ktorú žalobca súčasne navrhol vypočuť ako svedka), a ktorý návrh zmluvy sa mal ešte medzi žalobcom
a žalovaným prejednať. Až potom sa objavil „originál“ ktorý používa žalovaný ako dôkaz, a o ktorom
nemal doteraz žalobca vedomosť. Tento návrh žalobca nikdy nepodpísal. Na ozrejmenie, že nemohlo
ísť o nájomný vzťah, žalobca uviedol nasledovné tvrdenia. Mesačný nájom v zmysle zmluvy o nájme
nebytových priestorov z 31.7.2014 predstavuje čiastku 4.830 eur. Výška tohto nájomného vzhľadom ku
katastrofálnemu stavu nehnuteľnosti by bola príliš vysoká najmä s prihliadnutím na výšku obvyklého
nájmu. Žalobca preukázateľne preinvestoval na opravu týchto nehnuteľností 260.000 eur. Žalovaný
na preukázanie svojich skutkových tvrdení ako dôkazy označil zmluvu o nájme nebytových priestorov
uzavretú medzi žalovaným ako prenajímateľom a žalobcom ako nájomnom z 31.7.2014.

4. Na uvedené skutkové tvrdenia a návrhy dôkazov (obsiahnuté v replike) však súd vzhľadom na
uplatnenú sudcovskú koncentráciu vyplývajúcu z § 167 Civilného sporového poriadku už neprihliadal
(pre výrazné prekročenie lehoty vyplývajúcej z výzvy súdu na repliku, ktorú prevzal žalobca 9.10.2017,
pričom replika bola doručená na tunajší súd až 4.12.2017, deň pred konaním pojednávania), a preto ani
nebol žalovaný vyzývaný na vyjadrenie k tejto (oneskorenej) replike (t.j. na dupliku.)

5. Oneskorená replika však obsahovala (okrem nových skutkových tvrdení a návrhov na vykonanie
dôkazov, na ktoré súd neprihliadal) navyše aj (eventuálny) návrh žalobcu na pripustenie zmeny žaloby, a
to pre prípad (in eventum), ak súd neprijme skutočnosti dokladované žalobcom a nezaviaže žalovaného
k vydaniu bezdôvodného obohatenia v plnej výške (v čiastke 62.790 eur s príslušenstvom) a (súčasne)
vysloví (súd) právny názor, že medzi stranami sa jednalo o nájomný vzťah. Len pre tento prípad žalobca
navrhol (zmenu žaloby), teda aby súd vydal rozsudok, ktorým žalovaného zaviaže zaplatiť mu (titulom
bezdôvodného obohatenia) 54.388,36 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne z tejto sumy
od 16.5.2017 do zaplatenia.



6. Na pojednávaní žalobca a žalovaný v podstate len zopakovali svoje doterajšie skutkové a právne
tvrdenia vyplývajúce z ich dovtedajších písomných vyjadrení. Žalobca navyše doplnil (podľa § 150
ods. 2 CSP) skutkové tvrdenie (zo žaloby), že dohoda o splátkach kúpnej ceny uzavretá 9.8.2014, na
základe ktorej boli dohodnuté splátky vo výške 4.830 eur bola uzavretá v ústnej podobe, pričom (v
žalobe uvádzané) „popretie“ dohody v zmysle bodu III. žaloby, ku ktorému malo dôjsť koncom roka 2015
(zo strany žalovaného) spočívalo v ústnom odstúpení (žalovaného) od tejto ústne uzavretej dohody o
splátkach kúpnej ceny, ktorej výška (kúpnej ceny) 75.000 eur bola dohodnutá v písomnej dohode o
odkúpení nehnuteľnosti uzavretej 9.8.2014.

7. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

8. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

9. Podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak
nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

10. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

11. Žalobca (VATMANN, s.r.o.) v žalobe tvrdil, že Y.. C.. R. B. ako fyzická osoba uzavrel 9.8.2014 so
žalovaným kúpnu zmluvu (dohodou o odkúpení nehnuteľností), v rámci ktorej sa dohodli, že žalovaný
predá Y.. C.. R. B. ako fyzickej osobe nehnuteľnosti uvedené v žalobe, a v zmysle ktorej sa Y.. C.. R.
B. ako fyzická osoba zaviazal zaplatiť žalovanému za tieto nehnuteľnosti kúpnu cenu vo výške 75.000
eur. Rovnakého dňa (podľa tvrdení žalobcu) uzavreli žalobca so žalovaným (v ústnej podobe) ďalšiu
(osobitnú) dohodu, v zmysle ktorej (v kúpnej zmluve) dohodnutú kúpnu cenu bude v mene a na účet
Y.. C.. R. B. ako fyzickej osoby (žalovanému) splácať žalobca (VATMANN, s.r.o.), a to vo výške po
4.830 eur mesačne. Neskôr (koncom roka 2015) žalovaný (podľa tvrdení žalobcu) „poprel“ ich zmluvné
dojednania (a ako neskôr na pojednávaní žalobca spresnil (teda nejde o nové skutkové tvrdenie, len
spresnenie existujúceho skutkového tvrdenia (§ 150 ods. 2 CSP), preto súd na neho prihliadal)), myslel
tým („popretím“), že žalovaný ústne odstúpil od ústne uzavretej dohody o splátkach kúpnej ceny. K
písomnému (a vlastne ani ústnemu) odstúpeniu od zmluvy o odkúpení predmetných nehnuteľností z
9.8.2014 (kúpnej zmluvy) však (v zmysle tvrdení žalobcu) nedošlo.

12. Žalobca (VATMANN, s.r.o.) odvodzuje svoj právny nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia
od zmluvy o odkúpení nehnuteľnosti z 9.8.2014 uzavretej medzi Y.. C.. R. B. ako fyzickou osobou a
žalovaným (kúpnej zmluvy), ktorá zmluva ako právny dôvod mala v dôsledku „popretia“ (dohody o
splátkach kúpnej ceny z 9.8.2014) žalovaným odpadnúť, čím mal podľa žalobcu vzniknúť v zmysle §
451 a nasl. Občianskeho zákonníka (žalobcovi) nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v rozsahu
dovtedy (na základe kúpnej zmluvy) zaplatených splátok kúpnej ceny. V tejto súvislosti súd uvádza,
že ak by aj právny dôvod, teda písomná zmluva o odkúpení nehnuteľnosti z 9.8.2014 (kúpna zmluva)
dodatočne odpadla (ako sa snažil súd prevedčiť žalobca), nebol by žalobca (VATMANN, s.r.o.) aktívne
vecne legitimovaný na podanie tejto žaloby, pretože túto (kúpnu) zmluvu uzatvoril (so žalovaným) Y..
C.. R. B. ako fyzická osoba, a nie (Y.. C.. R. B.) ako konateľ v mene spoločnosti žalobcu (teda nie ako
konateľ spoločnosti VATMANN, s.r.o.) Išlo teda o subjekt (osobu) odlišnú od žalobcu, a keďže (podľa
§ 457 Občianskeho zákonníka) povinnosť (a právo) na vydanie bezdôvodného obohatenia sa vzťahuje
len na účastníkov zmluvy, bol by oprávnený domáhať sa (žalobou) vydania bezdôvodného obohatenia
len Y.. C.. R. B. ako fyzická osoba, k čomu však nedošlo, keďže žalobcom je spoločnosť VATMANN,
s.r.o. Podľa vyjadrení žalobcu dohodu o splátkach kúpnej ceny (ktorá kúpna cena bola čo do základu aj
výšky dojednaná už v písomnej zmluve o odkúpenie nehnuteľností) podpísal síce žalobca, avšak učinil
tak v mene a na účet Y.. C.. R. B. ako fyzickej osoby.
13. Navyše v danom prípade nie je ani možné uvažovať o odpadnutí právneho dôvodu (písomnej zmluvy
o odkúpení nehnuteľnosti z 9.8.2014), ktorý by zakladal nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia,
pretože v konaní nebolo tvrdené (a tým ani preukázané), že by došlo k odstúpeniu alebo inému zrušeniu
či zneplatneniu písomnej zmluvy o odkúpení nehnuteľnosti z 9.8.2014 (kúpnej zmluvy.) Písomná zmluva
o odkúpení nehnuteľnosti z 9.8.2014 naďalej trvá (keďže nebola zrušená), a pokiaľ sa žalobca odvolával



na ústne odstúpenie od ústne uzavretej osobitnej dohody o spôsobe zaplatenia kúpnej ceny (písomne
predtým dojednanej v písomnej dohode o odkúpení nehnuteľnosti), uvedené odstúpenie (ak by aj bolo
platné), by sa vzťahovalo len na túto ústnu dohodu o spôsobe zaplatenia kúpnej ceny, a nie aj na
písomnú zmluvu o odkúpení nehnuteľnosti, ktorej platnosť (zmluvy o odkúpení nehnuteľností) je kľúčová
pre posúdenie otázky vzniku nároku žalobcu na bezdôvodné obohatenie, pretože kúpna cena (čo do
jej základu aj čo do jej výšky - 75.000 eur) bola dohodnutá už v tejto písomnej zmluve o odkúpení
nehnuteľností.

14. Na základe uvedeného, sa tak javí žaloba ako nedôvodná, a súd ju zamietol v celom rozsahu. V
danom prípade nebolo potrebné vykonávať dokazovanie, pretože ak by sa aj v plnom rozsahu preukázali
skutkové tvrdenia žalobcu (ktoré žalovaný popieral), aj tak by bolo treba žalobu zamietnuť z vyššie
uvedených dôvodov. Takéto dokazovanie by tak bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti konania.
Z uvedeného dôvodu súd nevykonával ani dokazovanie ohľadom skutkových tvrdení žalovaného o
uzavretí nájomnej zmluvy resp. kúpnej zmluvy z decembra 2015, a rovnako ani nepreukazoval tvrdenia
žalobcu o uzavretí kúpnej zmluvy 9.8.2015 a teda neposudzoval listinu, ktorá to mala dokazovať.

15. Vzhľadom na to, že návrh na pripustenie zmeny žaloby vo forme doplnenia bol eventuálny, ktorý sa
výslovne vzťahoval na prípad, ktorého (kumulatívnou) súčasťou bolo splnenie (aj) predpokladu, že by sa
súd stotožnil s právnym názorom žalovaného, že v danej veci išlo o nájomný vzťah, k čomu však nedošlo,
mal súd za to, že predpoklady uvedeného eventuálneho návrhu na zmenu žaloby neboli naplnené, preto
o ňom nerozhodoval.

16. Na pojednávaní v rámci záverečnej reči žalobcu zástupca žalobcu (vystupoval ako všeobecný
zástupca) vypovedal plnú moc svojmu klientovi a súčasne podal návrh na prerušenie pojednávania do
času zabezpečenia nového zástupcu pre žalobcu. Plnomocenstvo vypovedal z dôvodu straty dôvery
jeho klienta voči jeho osobe na tomto pojednávaní a následne odišiel z pojednávacej miestnosti. Súd
tento návrh na prerušenie (odročenie) pojednávania zamietol a následne vyhlásil rozsudok, nakoľko
návrh na prerušenie pojednávania podal bývalý zástupca žalobcu, teda podal ho až po tom, ako oznámil
súdu a svojmu klientovi, že vypovedáva plnú moc. V zmysle § 92 Civilného sporového poriadku výpoveď
splnomocnenia zástupcom je voči súdu účinné okamihom keď ho strana resp. zástupca súdu oznámil.
Teda po takomto (účinnom) oznámení, (už bývalý) zástupca nebol oprávnený prednášať procesný návrh
na prerušenie pojednávania (za zastúpeného), pričom keďže prítomný žalobca nepožiadal o odročenie
pojednávania z toho dôvodu, že už nemá zástupcu súd tento návrh zamietol. Ak by aj tento návrh na
prerušenie (odročenie) pojednávania urobil zástupca ešte pred vzdaním sa zastupovania, nešlo by o
dôležitý dôvod v zmysle § 183 Civilného sporového poriadku pre odročenie pojednávania (strata dôvery
medzi klientom a zástupcom) aj s prihliadnutím na štádium sporu v ktorom k tomu došlo (po skončení
záverečnej reči žalovaného, tesne pred vyhlásením rozsudku), pretože práva žalobcu na právnu ochranu
zástupcu by boli v plnom rozsahu zachované v rámci odvolacej lehoty a možnosti odvolať sa voči
predmetnému rozsudku, ktorá začne plynúť až od doručenia písomného vyhotovenia rozsudku.

17. Vzhľadom na to, že žaloba bola zamietnutá, bol plne úspešným v spore žalovaný. Súd preto podľa
§ 255 ods. 1 v spojení s § 260 ods. 1 priznal žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania
v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 Civilného
sporového poriadku po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením príslušný súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom
súde Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).



Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.