VATMANN, spol. s r.o.


Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/185/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5617204556
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5617204556.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej a
členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Jany Kotrčovej, v spore žalobcu: VATMANN, spol. s r.o.,
so sídlom SNP 1, Liptovský Hrádok, IČO: 31 735 738, právne zastúpený: Mgr. Samuel Dorociak, advokát
so sídlom V. XXX/X, G. U., proti žalovanému: X. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XXX/X, G. B.,
právne zastúpený: JUDr. Jaroslav Kokavec, advokát so sídlom ul. X. U. XX, G. U., o zaplatenie 62.790
Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku takto Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k.
21C/18/2017-62 zo dňa 5. decembra 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanému proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol a vyslovil, že žalovaný má
proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
Žalobca (VATMANN, s.r.o.) odvodzuje svoj právny nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia od
zmluvy o odkúpení nehnuteľnosti z 09.08.2014 uzavretej medzi Dipl. Ing. Aloisom Hoghom ako fyzickou
osobou a žalovaným (kúpnej zmluvy), ktorá zmluva ako právny dôvod mala v dôsledku „popretia“ dohody
o splátkach kúpnej ceny z 09.08.2014 žalovaným (v zmysle ktorej dohodnutú kúpnu cenu vo vyššie
uvedenej kúpnej zmluve bude žalobca v mene a na účet Dipl. Ing. Aloisa Hogha ako fyzickej osoby
splácať žalovanému v mesačných splátkach po 4.830,-Eur mesačne) odpadnúť, čím mal žalobcovi
vzniknúť v zmysle § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia
v rozsahu dovtedy (na základe kúpnej zmluvy) zaplatených splátok kúpnej ceny. V tejto súvislosti súd
podotkol, že ak by aj právny dôvod, teda písomná zmluva o odkúpení nehnuteľnosti z 09.08.2014
dodatočne odpadla, nebol by žalobca aktívne vecne legitimovaný na podanie tejto žaloby, pretože
túto (kúpnu) zmluvu uzatvoril (so žalovaným) Dipl. Ing. Alois Hogh ako fyzická osoba, a nie žalobca.
Išlo teda o subjekt odlišný od žalobcu, a keďže (podľa § 457 Občianskeho zákonníka) povinnosť a
právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa vzťahuje len na účastníkov zmluvy, bol by oprávnený
domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia len Dipl. Ing. Alois Hogh ako fyzická osoba. Navyše, v
danom prípade nie je ani možné uvažovať o odpadnutí právneho dôvodu (písomnej zmluvy o odkúpení
nehnuteľnosti z 09.08.2014), ktorý by zakladal nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, pretože
v konaní nebolo tvrdené (a tým ani preukázané), že by došlo k odstúpeniu alebo inému zrušeniu,
či zneplatneniu písomnej zmluvy o odkúpení nehnuteľnosti z 09.08.2014 (kúpnej zmluvy.) Písomná
zmluva o odkúpení nehnuteľnosti z 09.08.2014 naďalej trvá (keďže nebola zrušená), a pokiaľ sa žalobca
odvolával na ústne odstúpenie od ústne uzavretej osobitnej dohody o spôsobe zaplatenia kúpnej ceny
(ktorej platnosť je kľúčová pre posúdenie otázky vzniku nároku žalobcu na bezdôvodné obohatenie) by
sa vzťahovalo len na túto ústnu dohodu o spôsobe zaplatenia kúpnej ceny.



2. Pokiaľ žalobca podal návrh na pripustenie zmeny žaloby vo forme doplnenia, tento návrh bol
eventuálny, ktorý sa výslovne vzťahoval na prípad, ktorého súčasťou bolo splnenie predpokladu, že by
sa súd stotožnil s právnym názorom žalovaného, že v danej veci išlo o nájomný vzťah, k čomu však
nedošlo, a preto predpoklady uvedeného eventuálneho návrhu na zmenu žaloby neboli naplnené.

3. Na pojednávaní v rámci záverečnej reči žalobcu zástupca žalobcu, ktorý vystupoval ako všeobecný
zástupca, vypovedal plnú moc svojmu klientovi a súčasne podal návrh na prerušenie (odročenie)
pojednávania do času zabezpečenia nového zástupcu pre žalobcu. Súd tento návrh na prerušenie
(odročenie) pojednávania zamietol, nakoľko návrh na prerušenie pojednávania podal bývalý zástupca
žalobcu po tom, ako vypovedal plnú moc. Predmetné vypovedanie plnej moci je voči súdu účinné
okamihom, keď ho strana, resp. zástupca súdu oznámi. Teda po takomto oznámení zástupca nebol
oprávnený prednášať procesný návrh za žalobcu.

4. O trovách konania rozhodol s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku
(ďalej len „CSP“).

5. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku podal odvolanie žalobca. Poukázal na to, že súd žalobu
zamietol ako nedôvodnú bez vykonania dôkazov navrhnutých a predložených stranami v priebehu
konania pri uplatnení sudcovskej koncentrácie. Vec posúdil výlučne zo skutkového a právneho stavu
vyplývajúceho zo žaloby a na ďalšie skutočnosti tvrdené stranami neprihliadal s odôvodnením, že nebolo
potrebné vykonať dokazovanie, pretože, ak by sa aj v plnom rozsahu preukázali skutkové tvrdenia
žalobcu, aj tak by bolo podľa súdu potrebné žalobu zamietnuť. Súd nevykonal dokazovanie ohľadom
skutkových tvrdení žalovaného o nájomnej zmluve a rovnako ani nepreukazoval tvrdenia žalobcu o
uzavretí kúpnej zmluvy. Takýmto konaním mu boli odňaté jeho procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces. Repliku nedoručil súdu v stanovenej procesnej lehote, ale doručil
ju deň pred pojednávaním, a preto súd prvej inštancie postupoval v rozpore s § 153 ods. 3 CSP. Je toho
názoru, že v danom prípade mal súd prihliadať na okolnosti prípadu a skutkové tvrdenia a návrhy na
vykonanie dôkazov žalobcu. Súd postupoval striktne formalisticky v záujme rýchleho ukončenia konania.
Jednalo sa o spor s hodnotou 62.790 Eur a táto hodnota, jeho závažnosť, právna a skutková náročnosť si
vyžadovala zo strany súdu viac, ako len striktne formalistický prístup. Návrhy na vykonanie dokazovania
a jeho tvrdenia boli súdu doručené ešte pred prvým pojednávaním, takže súd mal dostatočný priestor
na oboznámenie sa s nimi v rámci prípravy pojednávania. Účelom sudcovskej koncentrácie je zabrániť
tomu, aby strany zdržiavali spor procesnými úkonmi vykonávanými neskoro, a to nad rámec skutočností
uvedených v predchádzajúcich písomných podaniach. Jeho tvrdenia v replike by však samé o sebe
nespôsobovali nutnosť odročiť už vytýčené pojednávanie, a to s prihliadnutím na skutočnosť, že na
predmetnom pojednávaní sa strany zúčastnili, a teda mali možnosť sa k nim vyjadriť. Taktiež žalovaný
mal vedomosť o nových skutkových tvrdeniach žalobcu, pretože sám žalovaný vo vyjadrení na tieto
skutkové okolnosti poukazoval. V replike reagoval len na vyjadrenie žalovaného, a preto nie je dôvodné,
aby súd uplatňoval sudcovskú koncentráciu. Tiež nesúhlasí so skutkovým a právnym posúdením veci,
nakoľko svoj nárok neodvodzoval len od zmluvy o odkúpení nehnuteľností zo dňa 09.08.2014. Vzťah
medzi stranami bol komplikovanejší a vychádzal z viacerých ústnych, ako aj písomných dohôd, ktorými
strany v konečnom dôsledku chceli dosiahnuť zlegalizovanie užívania predmetných nehnuteľností
žalobcom a následný prevod vlastníckeho práva k uvedeným nehnuteľnostiach v prospech žalobcu,
resp. jeho konateľa. Podstatný význam pre riadne zistenie skutkového stavu a následného právneho
posúdenia mala predložená Zmluva o nájme nebytových priestorov zo dňa 31.07.2014, ktorá mala byť
oficiálnym právnym titulom uhrádzania jednotlivých súm, ktoré predstavujú bezdôvodné obohatenie.
Súd sa s predmetnou zmluvou žiadnym spôsobom nevysporiadal, a preto nejestvoval žiaden zákonný
dôvod na uplatnenie sudcovskej koncentrácie vo vzťahu k tomuto listinnému dôkazu. Takisto nesúhlasí
s právnym názorom o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie, nakoľko z predložených dôkazov vyplýva,
že uhrádzal na účet žalovaného pravidelné mesačné platby, ktorých vydania sa teraz domáha. Je
potom už len vecou právneho posúdenia súdu, z akého dôvodu tieto sumy žalovanému uhrádzal a
v prípade, ak na to žiaden právny dôvod neexistoval, mal skúmať existenciu niektorej zo skutkových
podstát bezdôvodného obohatenia. Poukázal na Nález Ústavného súdu SR sp.zn. II ÚS329/2010, v
zmysle ktorého, ak všeobecný súd dospeje k názoru, že uplatnený občianskoprávny nárok nemožno
hmotnoprávne subsumovať pod tie ustanovenia právneho predpisu, ktorých sa dovoláva navrhovateľ, je
povinný preskúmať aj možnosti iného právneho posúdenia a musí svoje konečné rozhodnutie aj z týchto
hľadísk vyčerpávajúcim spôsobom zdôvodniť. Ak teda súd dospel k záveru, že žalobca neuzavrel so



žalovaným žiadnu zmluvu o odkúpení nehnuteľností a bolo preukázané, že fakticky žalovanému uhradil
bez právneho titulu sumu 62.790 Eur a tento nárok si uplatnil podanou žalobou, súd mal skúmať, či je
daný iný dôvod na vydanie bezdôvodného obohatenia zo strany žalovaného vzhľadom na plnenie bez
právneho titulu. Ak súd dospel k záveru, že uhrádzal žalovanú sumu na základe zmluvy, resp. dohody
strán, mal sa prejudiciálne vysporiadať s platnosťou takejto dohody, resp. zmluvy. Vzhľadom na uvedené
navrhuje napadnutý rozsudok zmeniť tak, že žalobe v plnom rozsahu vyhovie, alebo rozhodnutie zrušiť
a vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové konanie.

6. Žalovaný sa vyjadril k odvolaniu žalobcu, ktorý rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje jednoznačne
za vecne správne a odôvodnené, prikláňa sa k právnemu názoru súdu, že žalobca na základe svojich
vyjadrení nebol v danom spore aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby. Rozsudok navrhuje
potvrdiť ako vecne správny.

7. Žalobca v replike uviedol, že v plnom rozsahu trvá na odvolaní, kde dostatočným spôsobom poukázal
na nesprávnosť prvoinštančného rozhodnutia a svoje tvrdenia odôvodňoval s poukazom na aktuálnu
rozhodovaciu prax súdov. Rozhodnutie považuje za predčasné, pričom vychádza z nedostatočne
zisteného skutkového stavu, ktorý navyše súd nesprávne právne posúdil. Rovnako predčasne a
neprimerane bola uplatnená v konaní sudcovská koncentrácia, čím mu bola odňatá možnosť konať pred
súdom, čo malo za následok nedostatočné zistenie skutkového stavu a jeho zlé právne posúdenie.
Žalovaný vo svojom vyjadrení neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by sa týkali veci samej,
v tomto štádiu konania nie sú žiadne ďalšie skutočnosti, ktoré by chcel uviesť. Zotrval na svojom
odvolacom návrhu.

8. Žalovaný v duplike uviedol, že rozhodnutie považuje za vecne správne, keď žalobca v žalobe
odvodzoval svoj právny nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia od Zmluvy o odkúpení
nehnuteľností z 09.08.2014, pričom táto zmluva ako právny dôvod mala v dôsledku popretia Dohody
o splátkach kúpnej ceny z 09.08.2014 zo strany žalovaného odpadnúť a na základe toho malo dôjsť k
nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia. Preto v postavení žalobcu nemal aktívnu vecnú
legitimáciu. Skúmanie vecnej legitimácie je imanentnou súčasťou každého súdneho konania, pričom
súd vecnú legitimáciu skúma vždy, aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán nenamieta, kde
zistenie nedostatku vecnej legitimácie má za následok zamietnutie žaloby. Má za to, že žalobca účelovo
doručil súdu repliku deň pred prvým pojednávaním a súd správne postupoval, keď uplatnil sudcovskú
koncentráciu konania a na predložené skutkové tvrdenia a návrhy dôkazov už neprihliadal. Navrhuje
rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť a odvolanie zo strany žalobcu zamietnuť.

9. Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd podľa § 34 CSP po zistení, že odvolanie podala včas sporová
strana proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1
CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal napadnuté rozhodnutie
v intenciách ustanovenia § 379 a § 380 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil.

10. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj konania, ktoré mu predchádzalo
dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom
na zistenie rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel k správnym
skutkovým záverom a prejednávanú vec ako vecne správnu posúdil. Nakoľko odôvodnenie písomného
vyhotovenia rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 220 ods. 2 CSP, odvolací súd konštatuje
správnosť týchto dôvodov, v plnom rozsahu sa s ním stotožňuje a v podstatných bodoch naň odkazuje.
Na zdôraznenie správnosti odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie poukazuje iba na niektoré
ďalšie skutočnosti (§ 387 ods. 2 CSP).

11. Podľa § 132 ods. 1, 2 CSP v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie
strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a
žalobný návrh. Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.

12. Judikatúra za rozhodujúce skutočnosti považuje údaje, ktoré sú nevyhnutné na to, aby bolo jasné,
o čom a na akom podklade má súd rozhodnúť. Žalobca preto musí v žalobe uviesť také skutočnosti,
ktorými opíše skutok, na základe ktorého uplatňuje svoj nárok, a to v takom rozsahu, ktorý umožňuje
jeho jednoznačnú individualizáciu, teda vymedziť predmet konania po skutkovej stránke. Ak neuvedie



žaloba v žalobe všetky potrebné tvrdenia, nejde o vadu žaloby, ak v nej opísal aspoň také rozhodujúce
skutočnosti, ktorými bol vymedzený predmet konania po skutkovej stránke. Civilné sporové konanie je
ovládané zásadou iura novit curia. Žalobca preto nie je povinný uplatnený nárok právne kvalifikovať,
pretože právna kvalifikácia veci je vecou súdu. V tejto súvislosti žalobca v odvolaní správne poukázal na
nález Ústavného súdu SR sp.zn. II. ÚS 329/2010, avšak súd prvej inštancie jeho žalobu nezamietol z
dôvodu, že svoj nárok v žalobe nesprávne právne označil, ale vychádzal zo žaloby opísaných skutkových
okolností. Súd môže právne kvalifikovať uplatňovaný nárok len na základe skutkových okolností
vymedzených žalobcom v podanej žalobe. Súd prvej inštancie žalobný nárok žalobcu právne kvalifikoval
ako bezdôvodné obohatenie, avšak žalobu zamietol pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie, nakoľko
žalobca neuniesol dôkazné bremeno v tomto smere.

13. Pokiaľ žalobca v oneskorenej replike poukazoval na nájomnú zmluvu, jednalo sa o odlišné skutkové
okolnosti, ako okolnosti opísané v písomnej žalobe, na žalobca ktorých postavil svoj uplatňovaný nárok.
Na základe týchto nových skutočností žalobca v replike navrhol (ak súd vysloví právny názor, že
sa jednalo o nájomný vzťah medzi stranami) alternatívne vydať rozsudok, ktorým by bol žalovaný
zaviazaný zaplatiť žalobcovi titulom bezdôvodného obohatenia sumu 54.388,36 Eur s prísl. Odvolací
súd poukazuje na to, že alternatívny petit vychádza z toho, že žalovanému sa jeho znením poskytne
právo voľby, ako sa zbaví svojho záväzku (napr. dodá vec alebo zaplatí určitú sumu peňazí). Takýto druh
petitu nadväzuje na hmotné právo, ak jeho normy umožňujú, aby dlžník mohol záväzok splniť viacerými
spôsobmi. O eventuálny petit sa jedná vtedy, že ak už nie je možné plnenie na základe primárneho
plnenia, prichádza do úvahy subsidiárne plnenie. V preskúmavanej veci sa však nejedná o alternatívny
ani eventuálny petit, preto súd prvej inštancie sa správne ním nezaoberal. Z tohto dôvodu sa nejednalo
ani o nesprávne uplatnenie sudcovskej koncentrácie a vadného procesného postupu, ktorým by došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces.

14. Súd prvej inštancie správne zo skutkového vymedzenia žalobcom v žalobe dospel k záveru, že
žalobca v predmetnej veci nemá aktívnu vecnú legitimáciu. Vecná legitimácia vyjadruje stav vyplývajúci
z hmotného práva, ktorý v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Vecná
legitimácia vyjadruje postavenie sporovej strany v hmotno-právnom vzťahu. Strana, ktorá je nositeľom
tvrdeného hmotného práva alebo oprávnenia má aktívnu vecnú legitimáciu. Strana, ktorá je nositeľom
hmotno-právnej povinnosti má pasívnu vecnú legitimáciu. Súd môže žalobe vyhovieť len vtedy, ak žaloba
je podaná subjektom, ktorý má hmotnoprávne oprávnenia a žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotno-
právnej povinnosti. Ak sa v konaní táto skutočnosť nepreukáže, súd žalobu zamietne so záverom o
nedostatku vecnej legitimácie. Žalobca v predmetnej veci nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu

15. Žalobca nepreukázal, že so žalovaným uzavrel ústnu dohodu o splácaní kúpnej ceny za
nehnuteľnosti, ktoré mal nadobudnúť kúpnou zmluvou ako fyzická osoba Dipl. Ing. Alois Hogh a táto
mala neskôr zaniknúť, z ktorého dôvodu si majú strany vrátiť navzájom plnenia. Nebolo v konaní
sporné, že žalobca na účet žalovaného mesačne uhrádzal istiny 4.830,-Eur, avšak ako už bolo vyššie
konštatované nebolo preukázané, že uvedené plnenie malo byť vykonávané na základe ústnej dohody
zo dňa 9.8.2014 o splácaní kúpnej ceny nehnuteľností, ktorá mala byť neskôr žalovaným „popretá“.
Teda na základe skutkových okolností, ktoré žalobca opísal v žalobe. Žalobcovi nič nebráni domáhať
sa súdnej ochrany v inom konaní, kde skutkovo vymedzí okolnosti na priznanie svojho nároku, ako
to požadoval v oneskorene doručenej replike k vyjadreniu žalovaného. Žalobca sa nemôže domáhať
svojho nároku alternatívnym spôsobom, že ak súd neuzná jeho nárok ako opodstatnený z opísaných
skutkových okolností v žalobe, tak potom žiada, aby bolo jeho žalobe vyhovené z iných opísaných
skutkových okolností. V takom prípade sa už jedná o dva samostatné nároky. Preto súd prvej inštancie
nebol povinný sa v preskúmavanej veci vysporiadať s listinným dôkazom - nájomnou zmluvou tvrdenou
žalovaným vo vyjadrení k žalobe a žalobcom v oneskorenej replike. Jednalo sa už o iný nárok, na
základe iných skutkových okolností. Žalovaný na predmetnú nájomnú zmluvu poukazoval iba v rámci
tvrdenia, že medzi ním a žalobcom neexistuje právny vzťah ako ho žalobca opísal v žalobe (popieral
existenciu kúpnej zmluvy z 9.8.2014 a na ňu nadväzujúci ústnu dohodu so žalobcom o splácaní kúpnej
ceny). Pre rozhodnutie vo veci bolo podstatné preukázanie existencie právneho vzťahu medzi žalobcom
a žalovaným na základe skutkových okolností uvádzaných žalobcom v žalobe.

16. Vychádzajúc z konštatovaného odvolacie námietky žalobcu neboli opodstatnené, preto odvolací
súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil, rovnako i závislý výrok od
rozhodnutia vo veci samej o nároku na náhradu trov konania, ktorý nebol odvolaním osobitne napadnutý.



17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a
§ 255 ods. 1 CSP. Úspešnou stranou odvolacieho konania bol žalobca, a to v celom rozsahu, preto
mu súd priznal proti odvolateľovi - žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu. O výške náhrady trov konania následne rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením
po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP).

18. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)



Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)