MERKUR TRADING, spol. s r.o.


Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 1Er/937/1999
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8499898422
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Heldáková
ECLI: ECLI:SK:OSKK:2015:8499898422.1

Uznesenie
Okresný súd v Kežmarku v exekučnom konaní oprávneného: Merkur Trading, s.r.o., so sídlom
Duklianska 14, Bardejov, IČO: 31 735 762, proti povinnému: K. K. S.Á. K. - S., K. Z. S. D. X, K. C., P.:
XX XXX XXX, pre vymoženie pohľadávky vo výške 210,57 eur a trov exekúcie takto

r o z h o d o l :

I. Exekúcia vedená u súdneho exekútora JUDr. Michala Kešeľaka (EX XXX/XXXX) sa z a s t a v u j e .

II. Súdnemu exekútorovi sa náhrada trov exekúcie n e p r i z n á v a .

III. Žiaden z ostatných účastníkov exekučného konania n e m á n á r o k na náhradu trov exekučného
konania.

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený podal dňa XX.X.XXXX návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému pre vymoženie
pohľadávky vo vyššie uvedenej výške priznanej právoplatným a vykonateľným platobným rozkazom
Okresného súdu Kežmarok, č.k.: XRob/XXX/XXXX z X.X.XXXX.

Dňa XX.X.XXXX tunajší súd vydal vyššie uvedenému súdnemu exekútorovi poverenie č. XXXX
XXXXXX* na vykonanie exekúcie, ktorým v plnom rozsahu vyhovel žiadosti súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Dňa XX.X.XXXX doručil poverený exekútor tunajšiemu súdu návrh na zastavenie exekúcie v súlade s §
57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu nemajetnosti povinného, pretože majetok povinného
nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, pričom uviedol že u povinného nie je žiadny reálny predpoklad
nadobudnutia majetku podliehajúcemu exekúcii. Exekútor uviedol, že nežiada o priznanie náhrady trov
exekúcie.

Podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (ďalej len "EP") súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Podľa § 58 ods. 1 EP exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Z podania povereného súdneho exekútora je zrejmé, že šetrením majetkovej podstaty povinného bolo
zistené, že jeho majetkové pomery nevytvárajú v súčasnej dobe reálny podklad pre úspešné vedenie
exekúcie niektorým zo zákonných spôsobov. Šetrením nebol zistený žiadny hnuteľný či nehnuteľný
majetok, nemá otvorené účty v bankách, na ktorých by mal uložené finančné prostriedky a z ktorých by
bolo možné uspokojiť pohľadávku oprávneného.

Vychádzajúc z judikatúry Ústavného súdu SR (napr. I. ÚS 398/2012, III. ÚS 185/2012) ale aj z
názorov právnej vedy (napr. JUDr. Marek Števček, PhD. Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická



fakulta, "Postavenie a funkcia inštitútu súdneho exekútora v systéme orgánov ochrany práva Slovenskej
republiky v kontexte hrozby tzv. súkromnej justície") súdny exekútor poverený exekučným súdom má
postavenie orgánu verejnej moci, je "predĺženou rukou súdu". Exekučný súd je teda toho názoru, že
oznámenie exekútora o nemajetnosti povinného je dostatočným dôkazom o tejto nemajetnosti pre súd
a tento si nemusí overovať tvrdenia inej zložky justičného systému. Opačný prístup by bol v rozpore so
zásadou hospodárnosti konania. Exekútor nemá právomoc rozhodovať o zastavení exekúcie, na to je
oprávnený iba exekučný súd, avšak nesie zodpovednosť za podklady pre toto rozhodnutie, ktoré súdu
ako orgán verejnej moci predkladá. V zmysle § 125 O.s.p. ako dôkaz môžu súdu slúžiť aj správy a
vyjadrenia orgánov verejnej moci, pričom takýmto orgánom, ako je uvedené vyššie je aj poverený súdny
exekútor. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd rozhodol o zastavení exekúcie bez návrhu,
na podnet súdneho exekútora, a to z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Pri rozhodovaní o otázke zastavenia exekúcie sa súd oprel o názor Krajského súdu v Košiciach
vyjadrený v uznesení sp. zn.: XCoE/XX/XXXX, obdobne aj názor Krajského súdu v Prešove v uznesení
sp. zn.: XXCoE/XX/XXXX z XX.X.XXXX. Pre rozhodovanie o zastavení exekúcie pre nedostatok
majetku povinného nie je rozhodujúca skutočnosť, že povinný v budúcnosti môže nadobudnúť majetok
podliehajúci exekúcii, lebo pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia (§ 154 ods.
1 v spojení s § 167 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku).

Pre úplnosť súd uvádza, že aj napriek tomu, že v súčasnosti nemožno predpokladať zmenu majetkových
pomerov povinného v budúcnosti (nadobudnutie majetku dedením, či vznik nároku na dôchodok), pre
rozhodovanie je relevantný súčasný stav. Pre prípad zmeny majetkových pomerov je možné, aby
oprávnený znova podal návrh na vykonanie exekúcie, nakoľko rozhodnutie o zastavení exekúcie pre
nemajetnosť nezakladá vo prekážku právoplatne rozhodnutej veci (res iudicatae). Vzhľadom na uvedené
rozhodol súd tak ako je to uvedené vo výroku I. tohto rozhodnutia a exekúciu zastavil.

Podľa § 200 ods. 5 EP ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške
platí trovy exekúcie.

Podľa § 203 ods. 2 EP ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu
trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

O trovách exekúcie rozhodol súd v zmysle citovaných zákonných ustanovení. Vzhľadom na skutočnosť,
že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie má sa za to, že oprávnený je povinný nahradiť
nevyhnutné trovy exekúcie, a to trovy exekútora. Keďže súdny exekútor si trovy exekúcie nenárokoval
(podaním z X.X.XXXX), súd vyslovil, že mu náhradu trov konania nepriznáva.

O trovách účastníkov konania rozhodol súd analogicky podľa Občianskeho súdneho poriadku.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 2 O.s.p. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia
žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo
zastavené.

Podľa § 251 ods. 4 O.s.p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa
použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje
sa vždy uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na tunajší súd. (§ 374 ods.
4 O.s.p.)

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3 O.s.p. - musí byť
zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, akej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a
datované, podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v



akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa ods. 3 cit. ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť
len do uplynutia lehoty na odvolanie.