Prehľad o organizácii


Súdne rozhodnutia pod spisovou značkou 31Cb/58/2015 zo dňa 07.04.2015

Druh
Uznesenie
Dátum
07.04.2015
Oblasť
Podoblasť
Predbežné opatrenia
Povaha rozhodnutia
Zmenené
Navrhovateľ
31735797
Odporca
44483767
Spisová značka
31Cb/58/2015
Identifikačné číslo spisu
7115206454
ECLI
ECLI:SK:OSKE1:2015:7115206454.1
Súd
Okresný súd Košice I
Sudca
JUDr. Július Tóth


Text

Súd: Okresný súd Košice I Spisová značka: 31Cb/58/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115206454 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Július Tóth ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2015:7115206454.1 Uznesenie Okresný súd Košice I v právnej veci navrhovateľa: E-is-W, s.r.o., so sídlom Seberíniho 9, 821 03 Bratislava, IČO: 31 735 797, proti odporcovi: Východoslovenská energetika a.s., so sídlom Mlynská 31, 042 91 Košice, IČO: 44 483 767, v konaní o vydanie predbežného opatrenia, takto r o z h o d o l : Odporca j e p o v i n n ý navrhovateľovi poskytovať podporu v zmysle ust. § 3 ods. 1 zákona č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení, počnúc podporou za mesiac január 2015. Navrhovateľ j e p o v i n n ý do 30 dní od doručenia tohto uznesenia podať návrh vo veci samej. o d ô v o d n e n i e : Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 17.3.2015 sa domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť poskytovať navrhovateľovi podporu v zmysle ust. § 3 ods. 1 zákona č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení, počnúc podporou za mesiac január 2015. Svoj návrh odôvodnil tým, že je prevádzkovateľom malej vodnej elektrárne Huncovce („MVE Huncovce“), t. j. je výrobcom elektriny v zmysle ust. § 3 písm. b) bodu 1 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike v platnom znení, a to výrobcom elektriny z obnoviteľných zdrojov, ktorého práva a povinnosti sa riadia tiež zákonom č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení („Zákon o podpore OZE“). Navrhovateľ má ako výrobca elektriny z OZE v zmysle ust. § 4 Zákona o podpore OZE právo na: - odber elektriny podľa § 3 ods. 1 písm. b) Zákona o podpore z OZE vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie, ktorú dodal za kalendárny mesiac prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy s tým, že toto právo má voči prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy alebo subjektu poverenému prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, na základe zmluvy o dodávke elektriny, a to za cenu elektriny na straty, - doplatok podľa § 3 ods. 1 písm. c) Zákona o podpore z OZE na základe účtovného dokladu vystaveného prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy na skutočné množstvo elektriny vyrobenej za kalendárny mesiac z obnoviteľných zdrojov energie, zníženej o technologickú vlastnú spotrebu elektriny. Odporca je subjektom povereným spoločnosťou Východoslovenská distribučná, a.s. (prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy) výkupom elektriny v zmysle ust. § 4 ods. 1 písm. b) Zákona o podpore OZE. Navrhovateľ má s odporcom riadne uzatvorenú platnú Zmluvu o dodávke elektriny č. OZE_014_2010_15. Ku dňu podania návrhu je navrhovateľ pripojený do distribučnej sústavy a odporca od neho odoberá elektrinu, avšak počnúc mesiacom január 2015 neuhrádza cenu elektriny na straty, ktorú je v zmysle Zákona o podpore a platne uzatvorenej Zmluvy o dodávke elektriny č. OZE_014_2010_15 povinný uhrádzať, a to ani po výzve zo strany navrhovateľa. Navrhovateľovi bolo odporcom v rozpore so Zákonom o podpore OZE odňaté právo na podporu v zmysle ust. § 4 ods. 1 písm. b) Zákona o podpore OZE, a to tým, že odporca navrhovateľovi počnúc mesiacom január 2015 neuhrádza navrhovateľovi cenu elektriny na straty. Dôvodom odopretia je odporcom nepravdivo namietané nesplnenie si povinnosti navrhovateľa v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. c) Zákona o podpore OZE, a to povinnosti oznámiť ÚRSO a prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy uplatnenie podpory podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c) Zákona o podpore, vrátane predpokladaného množstva dodanej elektriny, vždy k 15.augustu roku 2014 na nasledujúci kalendárny rok („povinnosť oznámiť uplatnenie podpory“). Uvedené je v rozpore so skutočnosťou, nakoľko navrhovateľ si povinnosť oznámiť uplatnenie podpory v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. c) Zákona o podpore OZE splnil voči ÚRSO aj voči prevádzkovateľovi distribučnej sústavy, ktorým je Východoslovenská distribučná, a.s., čo vie preukázať kópiou oznámenia o uplatnení podpory a dokladom o podaní príslušnej zásielky na doručenie poštovému doručovateľovi ako aj dokladom o prevzatí doručovanej zásielky odporcom. Navrhovateľ ďalej poukázal na skutočnosť, že ust. § 4 ods. 3 Zákona o podpore OZE, ktoré stanovuje nasledovné: „Výrobca elektriny s právom na podporu, ktorý nesplní povinnosti podľa odseku 2, si nemôže na elektrinu vyrobenú v danom zariadení na výrobu elektriny uplatniť právo podľa odseku 1 písm. b) a c) na nasledujúci kalendárny rok“, bolo do Zákona o podpore OZE doplnené novelou č. 382/2013 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 391/2012 Z.z. („Novela Zákona o podpore OZE“) a je účinné od 1.1.2014. Novela Zákona o podpore OZE však okrem novelizácie uvedeného ust. § 4 ods. 3 Zákona o podpore OZE do Zákona o podpore OZE doplnila ust. § 18e, ktorého ods. 1 stanovuje prechodné ustanovenia vo vzťahu k aplikovateľnosti ust. § 4 ods. 3 Zákona o podpore OZE na výrobcom elektriny, ktorých zariadenia boli uvedené do výroby pred 1.1.2014 (t.j. pred účinnosťou novely) a to tak, že: „Podmienky podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a podpory výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou pri zariadení výrobcu elektriny, ktoré bolo uvedené do prevádzky pred 1. januárom 2014, zostávajú zachované podľa doterajších predpisov.“ Pred účinnosťou novely bolo znenie ust. § 4 ods. 3 Zákona o podpore OZE, z ktorého odporca nesprávne odvodzuje svoje právo na odopretie podpory nasledovné: „Právo podľa odseku 1 písm. b) nemá výrobca elektriny s právom na podporu, ktorý nesplní povinnosť podľa odseku 2 písm. a) a b).“ T. j. pred účinnosťou novely by ani prípadné nesplnenie si povinnosti v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. c) Zákona o podpore - ktorého porušenie navrhovateľom tvrdí odporca - nebolo možné u navrhovateľa sankcionovať odopretím podpory v zmysle ust. § 4 ods. 1 písm. b) a písm. c) Zákona o podpore. Podľa úpravy aplikovateľnej na navrhovateľa tak povinnosť oznámiť uplatnenie si nároku na podporu vôbec nebolo sankcionované. Nakoľko má navrhovateľ za to, že dôvody na odopretie podpory v zmysle ust. § 4 ods. 3 Zákona o podpore nenastali, vystavil dňa 6.2.2015 odporcovi faktúru č. 2015010005 na čiastku 3 575,41 EUR so splatnosťou dňa 20.2.2015, ktorou sa plne v súlade so Zákonom o podpore domáha úhrady ceny elektriny na straty v zmysle ust. § 4 ods. 1 písm. b) Zákona o podpore za obdobie 01/2015 („Faktúra 01/2015“). Faktúra 01/2015 nebola odporcovi ku dňu podania tohto návrhu uhradená. S odkazom na predchádzajúcu komunikáciu odporcu je zároveň možné predpokladať, že Faktúra 01/2015 ani faktúry za nasledujúce kalendárne mesiace nebudú odporcom uhradené. Navrhovateľ zároveň dôrazne poukazuje na skutočnosť, že cena elektriny na straty na rok 2015 predstavuje viac ako 40 % z celkovej ceny vyrobenej elektriny a jej nehradenie zo strany odporcu predstavuje pre navrhovateľa riziko, že nebude môcť vyplácať zamestnancom prevádzky mzdu s tým, že cena práce predstavuje mesačne čiastku vo výške 5 757,- EUR. Uvedené zároveň odôvodňuje nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy v zmysle ust. § 75 ods. 2 O.s.p. Súčasne v prípade, že by zo strany odporcu nedochádzalo k úhradám ceny na straty počas celého obdobia roku 2015, zníženie príjmov na strane navrhovateľa (pri posudzovaní rovnakého množstva vyrobenej elektriny ako za rok 2014) by predstavovalo nie menej než 73 000,- EUR, čo predstavuje približne 42 % z celkových ročných príjmov prevádzky MVE Huncovce. Uvedené by zásadným spôsobom ohrozilo prevádzkyschopnosť MVE Huncovce, ktorá by v prípade neuhrádzania ceny na straty počas roku 2015 bola nútená podať návrh na vyhlásenie konkurzu, čím by bol zároveň ohrozený výkon rozhodnutia vo veci samej v zmysle ust. § 74 ods. 1 O.s.p. Odporca zároveň poukazuje na skutočnosť, že súbežne s týmto návrhom bol podaný návrh na vydanie predbežného opatrenia voči spol. Východoslovenská distribučná, a.s., ktorá z obdobných dôvodov odmieta navrhovateľovi uhrádzať doplatok v zmysle ust. § 4 ods. 1 písm. c) Zákona o podpore OZE, pričom energiu vyrobenú navrhovateľom oba subjekty odoberajú, avšak ani jeden z nich odplatu za odobratú elektrinu neuhrádza. Takáto situácia je pre navrhovateľa likvidačná. MVE Huncovce ja zároveň kultúrnou pamiatkou zaradenou do Zoznamu národných kultúrnych pamiatok vedenom Pamiatkovým úradom Slovenskej republiky, ktorej nákladnú údržbu uhrádza navrhovateľ práve z príjmov z predaja elektriny. Z uvedených dôvodov má navrhovateľ za to, že v súlade s ust. § 74 ods. 1 O.s.p. je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov a zároveň je tu obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Navrhovateľ zároveň uvádza, že predmetné konanie zo strany odporcu predstavuje plošný zásah prevádzkovateľov distribučných sústav na Slovensku (východo-, stredo- aj západoslovenskej) do práv výrobcov z OZE (takmer 50% zo všetkých výrobcov z OZE na Slovensku je postihnutých rovnakým konaním), ktorý je v rozpore s v tomto návrhu uvádzanými ustanoveniami Zákona o podpore z OZE a ktorý je pre výrobcov z OZE likvidačný. V tejto veci boli zo strany výrobcov z OZE a združení ich zastrešujúcich podané viaceré podnety na krajské aj Generálnu prokuratúru a množstvo sťažností na orgány vykonávajúce štátny dozor (Slovenská obchodná inšpekcia či Štátna energetická inšpekcia). Zároveň navrhovateľ uviedol, že predloží súdu v ním stanovenej lehote návrh na začatie konania vo veci samej, ktorým sa bude domáhať uhradenia faktúr za dodanú elektrinu a/alebo určenia povinnosti odporcu poskytovať podporu v zmysle ust. § 3 ods. 1 zákona č. 309/2009 Z.z., o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v platnom znení. Z pripojených listín súd zistil nasledovné skutočnosti: Z Potvrdenia o pôvode elektriny z obnoviteľných zdrojov energie vydaného Úradom pre reguláciu sieťových odvetví, číslo 0001/2013/PoP-OZE, číslo spisu 5828-2012-BA súd zistil, že Úrad dňa 30.11.2012 vydal pre rok 2013 až 2022 potvrdenie o pôvode elektriny z obnoviteľných zdrojov energie pre zariadenie výrobcu elektriny: využívajúce technológiu výroby elektriny z vodnej energie v zariadení výrobcu elektriny MVE Huncovce, odberné miesto č. 157701, s celkovým inštalovaným výkonom 0,5 MW, s uvedením do prevádzky v roku 1910 a po rekonštrukcii v novembri 2007, nachádzajúce sa na adrese 059 92 Huncovce 359/40, k.ú. Huncovce, p.č. 1246, s predpokladaným množstvom vyrobenej elektriny za kalendárny rok 1 700 MWh, bez investičnej pomoci zo štátneho rozpočtu. Z rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, číslo 0092/2014/E-OZ, číslo spisu 6653-2013-BA súd zistil, že Úrad dňa 7.1.2014 rozhodol, že pre regulovaný subjekt E-is-W, s.r.o., schvaľuje na roky 2014 až 2022 pevnú cenu elektriny pre stanovenie doplatku vo výške 106,78 EUR/MWh, vyrobenej z vodnej energie v zariadení výrobcu elektriny s celkovým inštalovaným výkonom 500 kW, umiestnenom na adrese 059 92 Huncovce 359/40, súp. č. 359, nachádzajúcej sa v k.ú. Huncovce na pozemku s par. č. 1246. Uvedená cena je bez DPH. Z rozhodnutia Úradu vyplynulo, že zariadenie výrobcu elektriny bolo uvedené do prevádzky dňa 30.11.2007. Zo zmluvy o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku číslo zmluvy PDS: OZE_014_2010_15, číslo zmluvy VSE: OZE_014_2010_15_VSE (ďalej len zmluva) súd zistil, že navrhovateľ ako výrobca, odporca ako odberateľ a Východoslovenská distribučná, a.s., ako prevádzkovateľ distribučnej sústavy (ďalej len PDS) uzavreli dňa 19.11.2014 zmluvu, predmetom ktorej bol: 1. záväzok výrobcu dodať elektrinu odberateľovi v zmysle § 3 ods. 1 písm. b) zákona o podpore a odovzdať údaje o vyrobenej elektrine podľa ustanovení Prevádzkového poriadku PDS, 2. záväzok odberateľa odobrať vo vlastnom mene a na vlastný účet od výrobcu elektrinu podliehajúcu § 3 ods. 1 písm. b) zákona o podpore za cenu za dodávku elektriny podľa tejto zmluvy, 3. záväzok odberateľa výrobcovi zaplatiť za odobranú elektrinu určenú cenu, 4. záväzok odberateľa prevziať zodpovednosť za odchýlku výrobcu v zmysle § 3 ods. 1 písm. d) zákona o podpore, 5. záväzok výrobcu vyrobiť elektrinu spôsobom, na ktorý sa vzťahuje podpora vo forme doplatku v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) zákona o podpore a zároveň odovzdať údaje o takto vyrobenej elektrine PDS v súlade s Prevádzkovým poriadkom PDS, 6. záväzok PDS v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a spôsobom v tejto zmluve uvedeným zaplatiť výrobcovi doplatok podľa cenového rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví vydaného výrobcovi. Podľa čl. VII. bod 18 zmluvy, zmluva nadobúda platnosť dňom jej podpisu zmluvnými stranami a účinnosť dňa 1.1.2015. Podľa čl. VII bod 19. zmluvy, dňom 31.12.2014 zaniká doterajšia zmluva, na základe ktorej bola výrobcovi poskytovaná podpora podľa zákona o podpore uzatvorená medzi výrobcom a PDS. Podľa čl. VII bod 20. zmluvy, zmluva sa uzatvára na dobu určitú do zániku práva výrobcu na podporu podľa § 3 ods. 1 písm. b) zákona o podpore, ktorá sa touto zmluvou realizuje. Listom zo dňa 3.3.2015 odporca vrátil navrhovateľovi faktúru č. 2015010005 z dôvodu, že Úrad pre reguláciu sieťových odvetví zverejnil na svojom webovom sídle zoznam výrobcov, ktorí si nesplnili svoju povinnosť podľa § 4 zákona č. 309/2009 Z.z. a nakoľko navrhovateľ je uvedený v tomto zozname, odporca má za to, že v roku 2015 navrhovateľ nemá nárok uplatňovať si podporu vo forme výkupu elektriny za cenu elektriny na straty. Podľa § 75 ods. 1 veta prvá zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v platnom znení (ďalej len O.s.p.) predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Podľa § 75 ods. 2 O.s.p. návrh má okrem náležitostí návrhu podľa § 79 ods. 1 <https://outlook/ owa/UrlBlockedError.aspx> obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy alebo potreby dočasnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa v záujme maloletého dieťaťa; ak ide o odovzdanie dieťaťa do starostlivosti fyzickej osoby, ktorá nie je blízkou osobou maloletého dieťaťa, k návrhu musí byť doložený doklad preukazujúci zapísanie do zoznamu žiadateľov podľa osobitných predpisov. Z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej. Podľa § 75 ods. 4 O.s.p. o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ktoré má náležitosti podľa ods. 2 rozhodne súd bezodkladne, najneskôr do 30 dní po doručení návrhu. Podľa § 75 ods. 6 O.s.p. súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov a bez nariadenia pojednávania. Podľa § 75 ods. 8 O.s.p. o nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia ostatných účastníkov. Podľa § 76 ods. 2 písm. e) a f) O.s.p., predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby nenakladal s určitými vecami alebo právami; niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal. Podľa § 76 ods. 4 O.s.p. ak súd návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu vyhovie a stotožňuje sa so skutkovými a s právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, súd to skonštatuje v odôvodnení a ďalšie dôvody nemusí uvádzať. Podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c) zákona č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej len zákon č. 309/2009 Z.z.) podpora výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a podpora výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou sa zabezpečuje: b) odberom elektriny prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, do ktorej je zariadenie výrobcu elektriny pripojené za cenu elektriny na straty, c) doplatkom. Podľa § 4 ods. 1 písm. b) a c) zákona č. 309/2009 Z.z. výrobca elektriny, ktorý spĺňa podmienky na získanie podpory podľa § 3 (ďalej len "výrobca elektriny s právom na podporu"), má právo na: b) odber elektriny podľa § 3 ods. 1 písm. b) vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie alebo vysoko účinnou kombinovanou výrobou, ktorú dodal za kalendárny mesiac alebo v prípade malého zdroja za kalendárny rok, prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy alebo subjektom povereným prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, na základe zmluvy o dodávke elektriny, c) doplatok podľa § 3 ods. 1 písm. c) na základe účtovného dokladu vystaveného prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy na skutočné množstvo elektriny vyrobenej za kalendárny mesiac alebo v prípade malého zdroja za kalendárny rok, z obnoviteľných zdrojov energie alebo elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou, zníženej o technologickú vlastnú spotrebu elektriny, upravenej podľa § 3 ods. 4, aj v tom prípade, že si právo na odber elektriny podľa písmena b) neuplatňuje. Podľa § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 309/2009 Z.z. výrobca elektriny s právom na podporu je povinný oznámiť Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len "úrad") a prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy uplatnenie podpory podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c), vrátane predpokladaného množstva dodanej elektriny, vždy k 15. augustu na nasledujúci kalendárny rok; pri zariadeniach výrobcu elektriny uvedených do prevádzky po 15. auguste je výrobca elektriny povinný informovať prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy o využití práva podľa odseku 1 najneskôr 30 dní pred uvedením zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 309/2009 Z.z. výrobca elektriny s právom na podporu, ktorý nesplní povinnosti podľa odseku 2, si nemôže na elektrinu vyrobenú v danom zariadení na výrobu elektriny uplatniť právo podľa odseku 1 písm. b) a c) na nasledujúci kalendárny rok. Podľa § 18e (Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2014) ods. 1 zákona č. 309/2009 Z.z. podmienky podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a podpory výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou pri zariadení výrobcu elektriny, ktoré bolo uvedené do prevádzky pred 1. januárom 2014, zostávajú zachované podľa doterajších predpisov. Predbežné opatrenie je procesný inštitút, ktorý je upravený v ust. § 74 až 77 O.s.p. Súd môže nariadiť predbežné opatrenie, ak je to potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Zákon umožňuje rýchle a pružné riešenie takej situácie, keď je v záujme rýchlej a účinnej ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov konania potrebný okamžitý zásah súdu. V podstate zákon rozlišuje dva druhy predbežných opatrení. Opatrenia, ktorých účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov a opatrenia, ktoré majú zaistiť výkon rozhodnutia. Obidva druhy predbežných opatrení možno nariadiť tak pred začatím konania, v ktorom budú vzťahy účastníkov definitívne riešené, ako aj v priebehu takéhoto konania na súde. Navrhovateľ však musí vždy osvedčiť danosť práva, k ochrane ktorého navrhované predbežné opatrenie smeruje a zároveň musí osvedčiť aj naliehavosť požadovanej predbežnej úpravy. Podľa ust. § 75 ods. 6 O.s.p. súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov a bez nariadenia pojednávania. Pritom primerane aplikuje kritériá vyplývajúce z ust. § 75 až 77 O.s.p. Dokazovanie súd vykonáva iba v limitovanom rozsahu, a to prostriedkami a spôsobom primeraným k dosiahnutiu účelu predbežného opatrenia. Nejde o dokazovanie vyžadované z hľadiska rozsahu a spôsobu v základnom konaní. Jeho predmetom je zistenie skutočností nevyhnutných pre záver o splnení zákonných podmienok na nariadenie predbežného opatrenia spočívajúcich predovšetkým v osvedčení uplatňovaného nároku, a k existencii skutočností odôvodňujúcich záver o potrebe dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania. Zmyslom predbežného opatrenia je dočasná úprava pomerov účastníkov v rámci ústavných a zákonných pravidiel, pričom musí byť poskytnutá ochrana tak tomu, kto nariadenie žiada, ako aj tomu, voči komu predbežné opatrenie smeruje. Predbežné opatrenie upravuje pomery účastníkov iba dočasne, resp. zaisťuje nároky doposiaľ právoplatne nepriznané. Účelom predbežného opatrenia je dočasné zabezpečenie ochrany porušených a ohrozených práv účastníkov, a to do času definitívnej (súdnej ochrany) a predpokladom jeho nariadenia je 1. osvedčenie nároku, ktorému sa má týmto predbežným opatrením poskytnúť ochrana, 2. osvedčenie naliehavej potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo osvedčenie obavy z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia, t.j. osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, 3. preukázanie vzťahu navrhovaného predbežného opatrenia k predmetu konania vo veci samej. Všetky tieto zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne a je povinnosťou súdu dôsledne skúmať ich splnenie, každú jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti. Z dočasného charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej, ale pre jeho nariadenie musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a musí byť zrejmé, že bez okamžitej i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo účastníka ohrozené. Pred nariadením predbežného opatrenia musí súd zvážiť, či v dôsledku predbežného opatrenia sa nevytvorí neodstrániteľný stav v právnych vzťahoch medzi účastníkmi. Okrem toho je potrebné zvážiť, či v dôsledku predbežného opatrenia nevznikne neprimeraná ujma niektorému z účastníkov a tiež, že predbežným opatrením možno iného obmedziť vo výkone jeho práv len v nevyhnutnom rozsahu a len dočasne tak, aby nariadenie predbežného opatrenia nevyvolalo, hoci len dočasne taký stav, ktorý by vyvolával ďalšie spory medzi účastníkmi konania. Vychádzajúc z obsahu návrhu a pripojených listinných dokladov na nariadenie predbežného opatrenia súd dospel k záveru, že navrhovateľ osvedčil základné skutočnosti vyžadujúce si tú skutočnosť, aby došlo zo strany tunajšieho súdu k dočasnej úprave pomerov účastníkov, keďže stav by totiž mohol viesť k takému poškodeniu práv navrhovateľa, ktoré by mohlo byť trvalé a neodstrániteľné po meritórnom rozhodnutí vo veci samej, čím vzniká obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Navrhovateľ osvedčil základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti svojho nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a že bez dočasnej úpravy právnych pomerov by boli jeho práva ohrozené konaním odporcu. Príkaz obsiahnutý v nariadenom predbežnom opatrení nie je neprimeraným zásahom do práva odporcu, ktorý predbežným opatrením nie je nijak obmedzený vo výkone svojej podnikateľskej činnosti. Súd sa stotožňuje s návrhom na nariadenie predbežného opatrenia, so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia. Z dôvodu, že z podania navrhovateľa v uvedenej veci nevyplýva, že by ten už podal voči odporcovi žalobu vo veci samej, rozhodol súd zároveň o uložení tejto povinnosti, podľa ust. § 76 ods. 3 O.s.p. O trovách predbežného opatrenia bude rozhodnuté v rozhodnutí vo veci samej v zmysle ust. § 145 O.s.p. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 O.s.p.). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).