TRANSPAREX

 Súd: Okresný súd Košice I Spisová značka: 12C/30/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7118213311 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Greguš ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2019:7118213311.1  ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY  Okresný súd Košice I v konaní pred samosudcom Mgr. Milošom Gregušom v právnom spore žalobcu: BYTOVÉ HOSPODÁRSTVO, s.r.o., so sídlom Mäsiarska 26, 040 01 Košice, IČO: 31735860, zastúpený JUDr. Blankou Nagyovou, advokátkou so sídlom Štúrova 44, 040 01 Košice, proti žalovanej: X., o zaplatenie 1.082,92 Eur s príslušenstvom, takto  r o z h o d o l :  I. Žalovaná je povinná do troch dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi 1 082,92 Eur, 26,81 Eur ako 5%-ný ročný úrok z omeškania zo sumy 1 082,92 Eur od 1.11.2017 do 12.10.2018, 5%-ný ročný úrok z omeškania zo sumy 1 082,92 Eur od 13.10.2018 až do zaplatenia.  II. Priznáva žalobcovi proti žalovanej nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.  o d ô v o d n e n i e :  1. Žalobca sa žalobou zo dňa 18.10.2018 domáhal zaplatenia sumy 1 082,92 Eur, 26,81 Eur ako 5%- ného ročného úroku z omeškania zo sumy 1 082,92 Eur od 1.11.2017 do 12.10.2018, 5%-ného ročného úroku z omeškania zo sumy 1 082,92 Eur od 13.10.2018 až do zaplatenia. Zároveň požadoval náhradu trov konania.  2. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že je správcom bytového domu na ulici C.. Žalovaná je vlastníkom bytu č. XX na Šafárikovej ulici. Žalovaná neuhradila žalobcovi vyúčtovanie za rok 2017 vo výške 325,940 Eur a vyúčtovanie za rok 2018 vo výške 1.082,92 Eur.  3. Žalovanej bola žaloba spolu s procesnými poučeniami a výzvou na vyjadrenie sa k žalobe doručená dňa 22.3.2019. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.  4. Podľa ust. § 180 Civilného sporového poriadku po vyvolaní veci súd zistí, či sa dostavili osoby, ktoré boli na pojednávanie predvolané. Ak sa tieto osoby nedostavili, súd rozhodne, či sa pojednávanie bude konať v ich neprítomnosti, a otvorí pojednávanie.  5. Súd vo veci nariadil pojednávanie dňa 14.6.2019. Právna zástupkyňa žalobcu žiadala pojednávanie odročiť z dôvodu, že právne zastupovanie prevzala až dňa 13.6.2019. Žalovaná sa pojednávania nezúčastnila.  6. Súd neakceptoval žiadosť právnej zástupkyne žalobcu na odročenie pojednávania z dôvodu, že žalobca mal dostatok času na zabezpečenie svojho právneho zastúpenia (predvolanie na pojednávania prevzal dňa 14.5.2019) a rozhodol spor na základe listinných dôkazov predložených    žalobcom a to zmluvou o výkone správy, vyúčtovaním za obdobie od 1.9. - 31.12.2017, mesačným zálohovým predpisom z 1.6.2018, mesačným zálohovým predpisom z 1.9.2017.  7. Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že žalovaná je vlastníčkou D. a žalobca je správcom bytového domu na C., na základe zmluvy o výkone správy zo dňa 28.8.2017. Podľa mesačného zálohového predpisu za užívanie bytu platného od 1.9.2017 mala žalovaná mesačne uhrádzať sumu vo výške 84,27 Eur a podľa mesačného zálohového predpisu za užívanie bytu platného od 1.6.2018 mala žalovaná mesačne uhrádzať sumu vo výške 143,55 Eur. Žalovanú istinu predstavuje nedoplatok za služby spojené s užívaním bytu za mesiace 1/2018 až 5/2018 vo výške 84,270 Eur a nedoplatok za mesiace 6/2018 až 9/2018 vo výške 143,55 Eur , penále vo výške 2 x 0,60 Eur, nedoplatok na vyúčtovaní do 31.8.2017 vo výške 23,53 Eur a nedoplatok na vyúčtovaní za rok 2016 vo výške 62,64 Eur.  8. Podľa ust. § 559 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne a včas  9. Podľa ust. § 8b ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. správca je povinný vykonávať správu domu samostatne v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a na ich účet a je oprávnený konať pri správe domu za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom. Správca zastupuje v konaní na súde vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, proti ktorým smeruje návrh na začatie konania podaný prehlasovaným vlastníkom bytu a nebytového priestoru v dome, návrh na začatie konania o určenie platnosti zmluvy o výkone správy podaný iným vlastníkom bytu a nebytového priestoru v dome alebo návrh na začatie konania o zdržanie sa výkonu záložného práva alebo zákaz výkonu záložného práva podaný iným vlastníkom bytu a nebytového priestoru v dome; toto zastupovanie trvá, kým sa v konaní pred súdom nepreukáže rozpor záujmov správcu so záujmom zastupovaných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.  10. Podľa ust. § 8b ods. 2 písm. e) zákona č. 182/1993 Z.z. pri správe domu je správca povinný sledovať úhrady za plnenia a úhrady preddavkov do fondu prevádzky údržby a opráv od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a vymáhať vzniknuté nedoplatky.  11. Podľa ust. § 10 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní v súlade so zmluvou o spoločenstve alebo so zmluvou o výkone správy poukazovať preddavky mesačne vopred do fondu prevádzky, údržby a opráv, a to od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Výšku preddavku do fondu prevádzky, údržby a opráv určia vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome spravidla vždy na jeden rok vopred tak, aby sa pokryli predpokladané náklady na prevádzku, údržbu a opravy spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku, ako aj výdavky na obnovu, modernizáciu a rekonštrukciu domu. Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome vykonávajú úhrady do fondu prevádzky, údržby a opráv podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu; ak je súčasťou bytu balkón, lodžia alebo terasa, pre účely tvorby fondu prevádzky, údržby a opráv domu sa zarátava do veľkosti spoluvlastníckeho podielu 25% z podlahovej plochy balkóna, lodžie alebo terasy. Pri určení preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv sú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome povinní zohľadniť mieru využívania spoločných častí domu a spoločných zariadení domu vlastníkmi nebytových priestorov a garáží v dome.  12. Podľa ust. § 10 ods. 6 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov úhrady za plnenia sú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome povinní mesačne vopred uhrádzať na účet domu v banke. Pri rozúčtovaní úhrad za plnenia sa zohľadňuje miera využívania spoločných častí domu a spoločných zariadení domu vlastníkmi bytov alebo nebytových priestorov v dome. Okrem služieb a prác, ktoré vlastník bytu a nebytového priestoru v dome uhrádza priamo dodávateľovi, sa za plnenie spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru považuje najmä osvetlenie spoločných častí domu, odvoz odpadov, čistenie žúmp, užívanie výťahov, upratovanie, dodávka tepla a teplej vody, dodávka vody od vodárenských spoločností a odvádzanie odpadových vôd.  13. Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu a citovanej právnej úpravy posúdil súd uplatnený nárok žalobcu, čo do istiny pohľadávky, za dôvodný v celom rozsahu. Vo svojom rozhodnutí súd vychádzal z preukázania skutočností, že žalovaná je vlastníčkou D. a za obdobie roky 2017 a 2018    mala nedoplatky za služby spojené s užívaním bytu a nedoplatky na fonde opráv. Žalobca si preto nárok v istine pohľadávky uplatnil dôvodne a súd mu ho v celom rozsahu i priznal.  14. Podľa ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.  15. Podľa ust. § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka prvá veta dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.  16. Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.  17. Výšku úrokov z omeškania v občianskoprávnych vzťahoch určuje Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, a to v ustanovení § 3 nariadenia.  18. Podľa ust. § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.  19. Keďže žalovaná sa pri úhrade žalovanej istiny dostala do omeškania má žalobca právo nielen na zaplatenie pohľadávky, ale i na úrok z omeškania podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.. Základná úroková sadzba ECB platná ku dňu 1.11.2017 a ku dňu 31.10.2018 bola 0,00 %; po zvýšení o päť percentuálnych bodov jej výška predstavuje 5,00 % ročne. Preto súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 26,81 Eur, t.j. 5 % ročne zo sumy 1.082,92 Eur od 1.11.2017 do 10.10.2018 a 5 % ročne zo sumy 1.082,92 Eur od 13.10.2018 do zaplatenia.  20. Podľa ust. § 255 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.  21. Podľa ust. § 262 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.  22. Podľa ust. § 251 Civilného sporového poriadku trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.  23. Podľa ust. § 263 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.  24. Vzhľadom k uvedenému súd o náhrade trov konania rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom o samotnej výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.  Poučenie:  Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (ust. § 362 ods. 1 a 2 C.s.p.).    V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (ust. § 363 C.s.p.).  Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (ust. § 365 C.s.p.).  Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (ust. § 366 C.s.p.).  Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.   