BYTOVÉ HOSPODÁRSTVO, s.r.o.


Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/177/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7217202194
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Popovičová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7217202194.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a členiek
senátu JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Táne Veščičikovej v spore žalobcov: 1. M. G., J.. XX.XX.XXXX,
X. M. G., J.. X.X.XXXX, Q. G. I. H., V. X, Q. L. Z.. V. X., M. N. N. I. H., K. XX proti žalovaným: 1.
BYTOVÉ HOSPODÁRSTVO, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Mäsiarska 26, IČO: 31 735 860, zastúpeného
Advokátskou kanceláriou OPENServices Legal s.r.o., so sídlom v Košiciach, Južná trieda 74, 2.
Profesionálna dražobná spoločnosť s.r.o., so sídlom v Košiciach, Masarykova 21, IČO: 36 583 936,
zastúpenej JUDr. Jánom Mikuľákom, advokátom so sídlom v Košiciach, Františkánska 5, 3. M. N.,
J.. X.X.XXXX, G. I. S., Š. S. XXXX/XX, zastúpenej JUDr. Mikulášom Pavlíkom ml., so sídlom v
Michalovciach, Š. Kukuru 14, o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, o odvolaní žalobcov proti
rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 04.12.2018 č.k. 24C/3/2017 - 260 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovaným p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcom v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom konanie v časti o určenie neplatnosti
Zmluvy o vykonaní dražby uzatvorenej medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade, v časti o
určenie neplatnosti Oznámenia o dobrovoľnej dražbe č. K. Č.. XXX/X-XXXX zo dňa 6.12.2016 a v časti o
zaplatenie 44.800,- eur, zastavil. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalovaným v 1. až 3. rade priznal
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobcovia domáhali určenia neplatnosti Zmluvy o vykonaní dražby
uzatvorenej medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade, určenia neplatnosti Oznámenia o
dobrovoľnej dražbe Č.. K. Č.. XXX/X-XXXX zo dňa 6.12.2016 a zaplatenia 44.800,- eur, v ktorej časti
konanie zastavil v súlade s § 144 C.s.p. potom, ako žalobcovia na pojednávaní dňa 19.06.2018 zobrali
žalobu v tejto časti späť a navrhli konanie zastaviť. Žalovaní s čiastočným späťvzatím žaloby súhlasili.

3. Žalobcovia sa v tomto konaní domáhali tiež určenia, že dobrovoľná dražba, ktorej predmetom boli
nehnuteľnosti zapísané na X. Č.. XXXX K. Q. H. F., Q. H. - J. Z., H.. Ú. Z. M. G. Č.. XX J. X. K. G. O. N. N..
Č.. XXXX, K. J. K. K..Č.. XXXX I. I. XXX S., L. K. M. J.O. M. J. K.. Č.. XXXX Q. I. XXX S., L. K. M. J., J. N.
I. H. J. V. X, X I. H. vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
domu o veľkosti 148/10000, vykonanej dražobníkom Profesionálnou dražobnou spoločnosťou s.r.o. dňa
17.01.2017, je neplatná.

4. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie konštatoval, že žalobcovia sa domáhali
určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby v zmysle § 21 ods. 2 zák.č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných



dražbách v platnom znení tvrdiac, že zo strany žalovaných boli porušené viaceré ustanovenia tohto
zákona, ktoré aj konkretizovali.

5. V prejednávanej veci sa súd prvej inštancie predovšetkým zaoberal tým, či žalobcovia v podanej
žalobe označili všetky strany sporu tak, ako to predpokladá ust. § 21 ods. 4 zák.č. 527/2002 Z.z., v
zmysle ktorého účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby podľa ods. 2 tohto ustanovenia sú
navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba. V tej súvislosti súd
prvej inštancie uviedol, že uvedené v ust. § 21 ods. 4 spomínaného zákona stanovuje taxatívny výpočet
účastníkov súdneho konania, z čoho vyplýva, že ak niektorá z osôb tam označených nie je žalobcom
alebo jedným zo žalobcov, musí byť žalovanou stranou alebo jednou zo žalovaných účastníkov. V
prípade plurality strán sporu na jednej strane vzniká v občianskom súdnom konaní tzv. procesné
spoločenstvo. Na rozlíšenie, či ide o procesné spoločenstvo samostatné alebo nerozlučné, je určujúca
povaha predmetu konania vyplývajúca z hmotného práva. V konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej
dražby vyplýva zo zákona nerozlučnosť procesného spoločenstva, a to z právnej povahy dobrovoľnej
dražby, z predpokladov určenia jej neplatnosti súdom, z dôsledkov, ktoré z určenia neplatnosti dražby
vyplývajú pre právne vzťahy dotknutých osôb a z toho, že účinok rozhodnutia o žalobe sa musí vzťahovať
na všetkých, ktorých práv a povinností sa výsledok dražby týka. Podľa názoru súdu prvej inštancie
v konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby smerujúcej voči viacerým žalovaným ide medzi
žalovanými o nerozlučné spoločenstvo v zmysle § 77 C.s.p.

6. Na základe týchto úvah súd prvej inštancie zistil, že žalobcovia v žalobe neoznačili stranu, ktorej práva
a povinnosti boli spornou dražbou dotknuté, hoci táto mala tvoriť nerozlučné procesné spoločenstvo s
ostatnými stranami na strane žalovaných. Žalobcovia v žalobe neoznačili stranu, ktorou je navrhovateľ
dražby - vlastníci bytov a nebytových priestorov bytového domu na ul. V. X, X I. H., ktorí boli zastúpení
správcom - žalovaným v 1. rade. Z dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie jednoznačne
vyplynulo, že navrhovateľom dražby boli vlastníci bytov a nebytových priestorov spomínaného bytového
domu, ktorá skutočnosť bola žalobcom známa aj z oznámenia o dobrovoľnej dražbe a tiež z obsahu
notárskej zápisnice, teda z dôkazov, ktoré samotní žalobcovia predložili ako prílohy k žalobe. Tieto
skutočnosti museli byť žalobcom známe tiež z oznámenia o začatí výkonu záložného práva, ktoré bolo
tiež stranám sporu doručené. Z týchto listín jednoznačne vyplýva, že navrhovateľom dražby boli vlastníci
bytov a nebytových priestorov spomínaného bytového domu. Pokiaľ žalobcovia v žalobe označili ako
stranu sporu Bytové hospodárstvo s.r.o., ide o správcu, ktorý zastupoval vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v konaní o vykonanie dražby, kde navrhovateľom dražby boli vlastníci bytov a nebytových
priestorov. Táto okolnosť, ktorou je nedostatok vecnej legitimácie na strane žalovaných založila dôvod
pre zamietnutie žaloby, nakoľko súd nemôže určiť dražbu za neplatnú len vo vzťahu k niektorým stranám
nerozlučného procesného spoločenstva.

7. Z dôvodu nedostatku vecnej legitimácie súd prvej inštancie žalobu o určenie neplatnosti dražby
zamietol.

8. O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešným žalovaným priznal nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

9. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podali odvolanie žalobcovia z dôvodov podľa § 365 ods. 1
písm. a), b), d), e), f), g) a h) C.s.p. a odvolaciemu súdu navrhli, aby rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie. V odvolaní vytkli nepresnosť a nejasnosť výroku napadnutého rozsudku, z
ktorého nie je jednoznačné, v akej konkrétnej časti bola žaloba zamietnutá. V odvolaní uviedli, že sa v
tomto konaní domáhali určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby vo vzťahu k nehnuteľnosti zapísanej na
X. Č.. XXXX bližšie popísanej v petite žalobného návrhu. Domáhali sa tiež určenia, že zmluva o vykonaní
dražby, oznámenie o dobrovoľnej dražbe ako aj dobrovoľná dražba sú neplatné a z titulu absolútnej
neplatnosti týchto právnych úkonov sa domáhali vo vzťahu k žalovaným zaplatenia sumy 44.800,- eur
titulom bezdôvodného obohatenia. Uplatňovali tiež náhradu trov konania voči žalovaným. Pokiaľ súd
zamietol žalobu o určenie neplatnosti dražby z dôvodov, že žalobcovia neoznačili v žalobe všetky strany
sporu, s týmto rozhodnutím súdu žalobcovia nesúhlasia. Žalobcovia v žalobe označili, ako žalovaného
v 1. rade: vlastníci bytov a nebytových priestorov bytového domu so súpisným číslom XXXX J. V. X, X
I. Q. H. J. Z. XX XXX Košice/vlastníci bytov a nebytových priestorov: V. X, X I. H. - označenie v zmysle
Zmluvy o výkone správy z 31.12.2007/. Súd žalobcov vyzval na odstránenie vád podania a za tým účelom
boli žalobcovia aj predvolaní ku konajúcej sudkyni. Následne žalobcovia podaním zo dňa 18.10.2017



navrhli, aby súd nekonal proti nimi označenému žalovanému v 1. rade, ktorého označili v zmysle zmluvy
o výkone správy zo dňa 31.12.2007. Podľa názoru žalobcov vady spočívajúce v označení žalovaného
defacto neexistovali a súd svojím postupom znemožnil žalobcom výkon ich práv, keď doslova „zavádzal“
žalobcov. Žalobcovia proti uzneseniu na odstránenie vád žaloby podali sťažnosť, pričom uviedli, že
žalovaného v 1. rade označili s poukazom na údaj v Zmluve o výkone správy zo dňa 31.12.2007.
Žalobcovia navrhli súdu, aby vyzval žalovaných s poukazom na § 185, § 188 ods. 2 a § 189 C.s.p. na
predloženie zoznamu všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov predmetného bytového domu,
pretože žalobcom sa údaje o mene, priezvisku, dátume narodenia a bydlisku vlastníkov bytov nepodarilo
zabezpečiť. Žalobcovia tiež navrhli súdu, aby vyzval žalovaného v 1. rade (Bytové hospodárstvo s.r.o.),
aby preukázal, aké splatné pohľadávky a v akej výške mal proti žalobcom ku dňu vykonania dobrovoľnej
dražby a o akú pohľadávku išlo v exekučnom konaní s presným uvedením titulu a predložením listinných
dôkazov o existencii splatnej pohľadávky proti žalobcom ku dňu vykonania dobrovoľnej dražby. Súd však
tieto návrhy na vykonanie dôkazov zamietol. Žalobcovia pod písomným podaním zo dňa 19.11.2018
navrhli súdu vykonať ďalšie dôkazy. Pokiaľ súd na pojednávaní dňa 13.11.2018 vyzval žalobcov, aby
predložili ním označené listinné dôkazy, žalobcovia toto neboli schopní uskutočniť, nakoľko s vyžiadaním
mesačných výpisov z účtu sú spojené vysoké poplatky. Žalobca v 1. rade je toho času zamestnaný,
avšak žalobkyňa v 2. rade je bez pracovného pomeru a príjmu. Požiadali preto, aby súd sám vykonal
potrebné dôkazy. Súd sa s týmto návrhom na vykonanie dôkazov nevyporiadal. Žalobcovia majú za to,
že rozhodnutie bolo vydané predčasne, keďže súd nevykonal všetky potrebné dôkazy, súdom zistený
skutkový stav neobstojí a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zároveň
neboli splnené ani procesné podmienky pre vydanie rozhodnutia.

10. Žalovaný v 3. rade vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhol potvrdiť rozsudok ako vecne správny.
Uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. Stotožnil sa so skutkovými a právnymi závermi súdu
prvej inštancie, pokiaľ žalobu zamietol. V čase vyhlásenia rozsudku vlastníci bytových a nebytových
priestorov neboli stranou sporu, preto správne súd prvej inštancie rozhodol, pokiaľ pre nedostatok vecnej
legitimácie žalobu zamietol. Na pojednávaní dňa 4.12.2018 súd prvej inštancie doplnil predbežné právne
posúdenie a vyslovene upozornil žalobcov na znenie ust. § 21 ods. 4 Zákona o dobrovoľných dražbách
a na skutočnosť, že účastníkmi konania musia byť všetky osoby, ktoré zákon označuje za účastníkov
konania.

11. Žalovaný v 2. rade vo vyjadrení k odvolaniu navrhol potvrdiť rozsudok ako vecne správny.
Uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. Stotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie v dôvodoch
zamietnutia žaloby o určenie neplatnosti dražby. Ďalšie dôkazy navrhnuté žalobcami nemôžu mať vplyv
na rozhodnutie vo veci samej, preto správny bol postup súdu prvej inštancie, pokiaľ žalobcami navrhnuté
dôkazy nevykonal.

12. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcov bez nariadenia pojednávania
v zmysle ust. § 385 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) v rozsahu
danom ust. § 379 a § 380 C.s.p., z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že
odvolanie žalobcov nie je dôvodné.

13. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 5.2.2020 o 09.35 hodine
v pojednávacej miestnosti č.dv. 202/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia boli
zverejnené dňa 29.1.2020 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 3 C.s.p.

14. Žalobcovia v odvolaní namietajú odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 2 písm. a), b), d), e), f), g) a h)
C.s.p., teda že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušenie práva na
spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany, alebo ďalšie
prostriedky procesného úkonu, ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci.

15. Odvolací súd dospel k záveru, že namietané odvolacie dôvody nie sú naplnené.



16. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie
skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 C.s.p., z týchto dôkazov dospel k
správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu
vyvodil aj správny právny záver, pričom v konaní boli splnené procesné podmienky, súd prvej inštancie
sa nedopustil žiadnej vady konania, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, postupom
súdu nedošlo ani k porušeniu práva strán sporu na spravodlivý proces, preto odvolací súd rozsudok ako
vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p., potvrdil.

17. Správne, podrobné a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd
stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).

18. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie dáva odpoveď na všetky argumenty uvádzané
žalobcami v odvolaní. Žalobcovia pritom uvádzajú skutočnosti, ktoré už boli uvedené pred súdom prvej
inštancie a s ktorými sa tento náležite a správne vyporiadal pri rozhodovaní vo veci. Odvolacie námietky
preto nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

19. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o nedostatku pasívnej vecnej
legitimácie, vedúcej bez ďalšieho k zamietnutiu žaloby o určenie neplatnosti dražby.

20. Podľa § 21 ods. 2 zák. č. 527/2002 Z.z. v platnom znení v prípade, ak sa spochybňuje platnosť
záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola
dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia
neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu, okrem prípadu, ak
dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo
bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník k predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa
osobitného predpisu; v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty.
V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka.

21. Podľa § 21 ods. 4 cit. zákona, účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby podľa ods. 2 sú
navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa ods. 2.

22. Z vyššie cit. ustanovení vyplýva, že neplatnosť dobrovoľnej dražby môže určiť len súd v
samostatnom konaní o určenie jej neplatnosti za podmienok stanovených vo vyššie citovaných
zákonných ustanoveniach.

23. Z ust. § 21 ods. 4 cit. zákona vyplýva, že zákon stanovuje taxatívny výpočet účastníkov súdneho
konania, z čoho možno vyvodiť, že ak niektorá z osôb tam označených nie je žalobcom alebo
jedným zo žalobcov, musí byť žalovanou stranou alebo jednou zo žalovaných. V občianskom súdnom
konaní v prípade plurality účastníkov na jednej procesnej strane vzniká tzv. spoločenstvo účastníkov
konania. Na rozlíšenie, či ide o procesné spoločenstvo samostatné, alebo o procesné spoločenstvo
nerozlučné, je určujúca povaha predmetu konania, vyplývajúca z hmotného práva. V konaní o určenie
neplatnosti dobrovoľnej dražby vyplýva nerozlučnosť spoločenstva účastníkov konania z právnej povahy
dobrovoľnej dražby, z predpokladov určenia jej neplatnosti súdom, z dôsledkov, ktoré z určenia
neplatnosti dražby vyplývajú pre právne vzťahy týchto osôb a tiež z toho, že účinok rozhodnutia o žalobe
sa musí vzťahovať na všetkých, ktorých práv a povinností sa výsledok dražby týka. V konaní o určenie
neplatnosti dobrovoľnej dražby smerujúcej voči viacerým žalovaným ide medzi žalovanými o nerozlučné
spoločenstvo v zmysle ust. § 77 ods. 1 C.s.p.

24. V prejednávanej veci sa súd prvej inštancie správne zaoberal tým, či žalobca v podanej žalobe
označil všetkých účastníkov konania tak, ako to predpokladá vyššie cit. zák. ust. § 21 ods. 4.

25. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie, že žalobcovia neoznačili v spore
účastníka, ktorého práva a povinnosti boli spornou dražbou dotknuté, hoci tento mal tvoriť nerozlučné
procesné spoločenstvo s ostatnými účastníkmi konania na strane žalovaných, keď na základe žaloby
nebol účastníkom konania navrhovateľ dražby - vlastníci bytov a nebytových priestorov bytového domu
so súpisným č. XXXX J. V. X, X I. Q. H. - J. Z.. Správne preto súd prvej inštancie konštatoval nedostatok
pasívnej vecnej legitimácie v spore, pretože dražba nemôže byť určená za neplatnú len vo vzťahu k
niektorým účastníkom nerozlučného spoločenstva.



26. Z dôkazov vykonaných pred súdom prvej inštancie aj podľa názoru odvolacieho súdu jednoznačne
vyplýva, že navrhovateľom dražby boli vlastníci bytov a nebytových priestorov bytového domu so
súpisným č. XXXX J. V. X, X I. Q. H. - J. Z., ktorá skutočnosť žalobcom bola známa z oznámenia o začatí
výkonu záložného práva, oznámenia o dobrovoľnej dražbe a tiež z notárskej zápisnice, teda z dôkazov,
ktoré žalobcovia predložili ako prílohy k samotnej žalobe. Z týchto dôkazov vyplynulo, že navrhovateľom
dražby boli vlastníci bytov a nebytových priestorov bytového domu so súpisným č. XXXX J. V. X, X I. Q.
H. - J. Z., a nie Bytové hospodárstvo s.r.o., ktoré ako správca zastupovalo v konaní o vykonanie dražby
navrhovateľa dražby.

27. Samotná okolnosť, ktorou je nedostatok vecnej legitimácie v spore zakladá dôvod pre zamietnutie
žaloby bez skúmania jej opodstatnenosti. Nie je preto potrebné, aby sa v takom prípade súd zaoberal
meritom veci. Z tohto dôvodu nemôžu obstáť ani odvolacie námietky žalobcov, ktorí vytýkajú súdu prvej
inštancie, že nedoplnil dokazovanie v nimi naznačenom smere ohľadom dôvodov, o ktoré opierali svoje
tvrdenia o neplatnosti dražby.

28. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, čo bolo predmetom konania, teda,
čoho sa žalobcovia v danom konaní domáhali, pričom napadnutým rozsudkom súd rozhodol o celej
prejednávanej veci keď vyčerpal celý predmet konania navrhnutý žalobcami.

29. Z výroku napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že pokiaľ ide o návrh žalobcov na určenie
neplatnosti zmluvy o vykonaní dražby a určenie neplatnosti oznámenia o dobrovoľnej dražbe, ako aj
zaplatenie sumy 44.800,- eur, v tejto časti bolo konanie zastavené z dôvodov uvedených v napadnutom
rozsudku. Žaloba bola zamietnutá v tej časti, v ktorej sa žalobcovia domáhali určenia neplatnosti
dobrovoľnej dražby konanej dňa 17.01.2017 a ktorej predmetom boli nehnuteľnosti uvedené žalobcami
v petite žalobného návrhu.

30. Výrok napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej inštancie v prevyšujúcej časti žalobu zamietol je
dostatočne zrejmý a určitý, a nevyvoláva žiadne pochybnosti o tom, v ktorej časti bola žaloba zamietnutá.
Výrok rozsudku je potrebné spájať s jeho odôvodnením, ktoré sa viaže na výrokovú časť rozhodnutia.
V tomto smere odvolací súd nezistil, že by námietky žalobcov o neurčitosti výroku boli opodstatnené.

31. Po preskúmaní spisu odvolací súd zistil, že súdu prvej inštancie nemožno vytknúť ani žiadne
procesné pochybenie. Správne súd prvej inštancie v danej veci postupoval, keď uznesením zo dňa
17.8.2017 č.k. 24C/3/2017 - 96 vyzval žalobcov, aby v lehote ním stanovenej odstránili vady žaloby
tak, že označia všetkých žalovaných v 1. rade v súlade s ust. § 133 C.s.p. t.j. menom, priezviskom,
dátumom narodenia a bydliskom, resp. názvom alebo obchodným menom, sídlom a IČO-om v prípade
právnickej osoby, keďže žalobcami označený žalovaný v 1. rade v žalobe - ako vlastníci bytov a
nebytových priestorov bytového domu so súpisným č. XXXX J. V. X, X I. Q. H. - J. Z. s poukazom na
to, že ide o vlastníkov bytov a nebytových priestorov označených v zmysle zmluvy o výkone správy
zo dňa 31.12.2007 nespĺňa náležitosti stanovené zákonom. V tomto smere sa odvolací súd zhoduje
s názorom súdu prvej inštancie uvedenom v odôvodnení spomínaného uznesenia. O sťažnosti voči
tomuto uzneseniu, podanej žalobcami dňa 18.09.2017 súd prvej inštancie rozhodol uznesením zo dňa
25.10.2017 č.k. 24C/3/2017 - 113 tak, že sťažnosť zamietol. Na zdôvodnenie rozhodnutia súd prvej
inštancie správne opätovne poukázal na to, že žalobcovia nesprávne označili žalovaného v 1. rade, keď
tak neurobili v súlade s ust. § 133 C.s.p. V odôvodnení spomínaného uznesenia súd prvej inštancie
uviedol, že žalobcovia po podaní odvolania voči uzneseniu podaním doručeným súdu dňa 20.10.2017
odstránili vady žaloby brániace súdu pokračovať v konaní, keď zo žaloby ako označeného žalovaného
v 1. rade vypustili vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu so súpisným č. XXXX
J. V. X, X I. Q. H.F. - J. Z.. Tiež uviedol, že ďalej bude v konaní pokračovať s ostatnými žalobcami
označenými žalovanými, a to žalovaným v 1. rade Bytovým hospodárstvom Košice s.r.o., žalovanou v
2. rade Profesionálnou dražobnou spoločnosťou s.r.o. a žalovanou v 3. rade M.Ó. N., ktorých uviedol
aj v záhlaví uznesenia.

32. Z obsahu spisu tiež vyplynulo, že žalobcovia boli súdom prvej inštancie predvolaní na výsluch
dňa 17.10.2017, na ktorý sa dostavili so svojím zástupcom JUDr. Rastislavom Lenártom, advokátom.
Z obsahu zápisnice o tomto úkone, obsiahnutej na č.l. 105 spisu vyplýva, že žalobcovia boli súdom



predvolaní za účelom odstránenia vád podania v zmysle uznesenia. Právny zástupca žalobcov uviedol,
že je mu jasné, ako žiada súd odstrániť vady podania a v zmysle citovaného uznesenia v lehote 10
dní upraví žalobu. Následne žalobcovia vyššie spomínaným podaním, doručeným súdu prvej inštancie
dňa 20.10.2017, teda predtým ako súd prvej inštancie o ich sťažnosti voči uzneseniu zo dňa 17.8.2017
rozhodol uviedli, že na uznesenie súdu na odstránenie vád žaloby reagujú tak, že navrhujú aby súd ďalej
nekonal voči nimi označenému žalovanému v 1. rade. Preto upravili okruh žalovaných tak, že v konaní
žalovanými sú Bytové hospodárstvo s.r.o., Profesionálna dražobná spoločnosť s.r.o. a Antónia Sabová.

33. Odvolací súd je toho názoru, že správny bol postup súdu prvej inštancie, ktorý potom ako žalobcovia
upravili okruh žalovaných svojím podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 20.10.2017 ďalej
pokračoval so žalobcami označeným okruhom žalovaných. Z písomného podania žalobcov, doručenom
súdu prvej inštancie dňa 20.10.2017, v tom čase zastúpených právnym zástupcom JUDr. Rastislavom
Lenártom, advokátom jednoznačne vyplýva, že žalobcovia už na pôvodne označenom žalovanom v
1. rade v žalobe - vlastníkom bytov a nebytových priestorov predmetného bytového domu, netrvajú.
Žalobca je „pánom sporu“, preto je súd povinný konať so stranami sporu označenými žalobcom. Niet
pochýb o tom, že žalobcovia za žalovaných označili strany sporu uvedené ako strany sporu 1. až 3. v
napadnutom rozsudku, preto pokiaľ žalobcovia v odvolaní namietajú, že súd nekonal so stranou sporu
- vlastníkmi bytov a nebytových priestorov, táto ich argumentácia nemôže obstáť. Samotná skutočnosť,
že sudkyňa predvolala žalobcov na výsluch za účelom ozrejmenia nedostatkov žaloby, na ktoré súd
poukázal v uznesení, ktorým vyzval žalobcov na odstránenie vád žaloby, nemožno považovať za
postup, ktorý by sa priečil ustanoveniam Civilného sporového poriadku. Tvrdenia žalobcov o tom, že zo
strany súdu došlo k ich „zavádzaniu“, sú ničím nepodložené, rovnako ako tvrdenia žalobcov o tom, že
žaloba nemala vady, pokiaľ ide o označenie žalovaného v 1. rade. Pokiaľ žalobcovia trvali na označení
žalovaného - vlastníkov bytov a nebytových priestorov, bolo ich povinnosťou postupovať v zmysle
uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým boli vyzvaní na odstránenie vád žaloby, pretože v opačnom
prípade, pokiaľ by spomínané vady žaloby neodstránili, súd by ich žalobu vo vzťahu k takto označenému
žalovanému, odmietol. O tejto skutočnosti boli žalobcovia poučení v uznesení súdu prvej inštancie zo
dňa 17.8.2017 ale rovnako aj v poučení súdu prvej inštancie v uznesení zo dňa 25.10.2017 (§ 129 ods.
3 C.s.p.). Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcov uvedený v podaní zo dňa 18.10.2017, doručenom
súdu prvej inštancie dňa 20.10.2017, ktorým oznámili, že na pôvodne označenom žalovanom v 1. rade -
vlastníkom bytov a nebytových priestorov predmetného bytového domu už netrvajú, ich návrh na to, aby
súd zabezpečil od žalovaného v 2. rade predloženie zoznamu všetkých vlastníkov bytov a nebytových
priestorov spomínaného bytového domu bol bez právneho významu. Tento návrh totiž žalobcovia
predložili súdu ešte pred podaním spomínaného vyjadrenia sťažnosti proti uzneseniu, doručenej súdu
prvej inštancie dňa 18.9.2017.

34. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok vrátane výroku o trovách
konania podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny.

35. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s
§ 255 ods. 1 C.s.p. tak, že úspešným žalovaným priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania voči
neúspešným žalobcom.

36. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,



d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).