STAMAS - TRADE s.r.o. Bardejov


Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 1Er/338/2004
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8204115020
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marcel Kirnág
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2017:8204115020.2

Uznesenie
Okresný súd Bardejov v exekučnej veci oprávneného Sociálna poisťovňa, pob. Bardejov, Hurbanova 6,
Bardejov, IČO: 30807484, proti povinnému STAMAS - TRADE s.r.o. Bardejov, so sídlom Slovenská 5,
Bardejov, IČO: 31736432, o vymoženie 887,90 EUR s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Exekúciu z a s t a v u j e .

II. Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi MVDr. Mgr. Pavlovi Kovaľovi trovy exekúcie
vo výške 19,92 EUR v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Doručením návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi dňa 04.10.2004 sa začalo exekučné
konanie proti povinnému pre vymoženie sumy 887,90 EUR a trov exekúcie na podklade rozhodnutia
Sociálnej poisťovne, pobočka Bardejov č. XXX-XX-XXXX/XXXX-X zo dňa 15.04.2002. Súd udelil
súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie pod č. 5701 018503* dňa 18.11.2004.
Dňa 08.02.2017 doručil súdu poverený súdny exekútor podnet na zastavenie exekúcie v zmysle ust. §
57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že súdny exekútor vykonal v priebehu exekučného
konania úkony smerujúce k zisteniu majetku povinného, pričom elektronickou súčinnosťou so Správou
katastra zistil, že povinný nie je vlastníkom nehnuteľnosti. Exekútor lustráciou bankových účtov zistil, že
povinný nie je vlastníkom žiadneho účtu. Povinný taktiež nie je vlastníkom motorového vozidla.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie.
Nemajetnosť povinného Exekučný poriadok zaraďuje medzi dôvody na zastavenie exekúcie (ust. § 57
ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku). Zastavenie exekúcie z uvedeného dôvodu nie je podmienené
súhlasom oprávneného, ktorý samozrejme môže mať vehementný záujem na pokračovaní exekúcie
aj v tom prípade, napr. z dôvodu očakávania, že povinný v budúcnosti nadobudne majetok, z ktorého
bude možné uspokojiť pohľadávku. Skutočnosť, aby exekúcie nebola zastavená z dôvodu aktuálnej
nemajetnosti povinného musí mať však očakávanie oprávneného, že povinný v budúcnosti nadobudne
nejaký majetok reálny podklad. Účelom exekúcie je nielen uspokojenie pohľadávky oprávneného, ale
aj úhrada trov exekúcie. Súd má zato, že v rámci exekučného konania boli vykonané všetky úkony
smerujúce k zisteniu majetku povinného, ktorými bolo dostatočným spôsobom zistené, že nie je z
čoho uspokojiť pohľadávku oprávneného, ani trovy exekúcie, pretože povinný nemá žiadny majetok
podliehajúci exekúcii.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd rozhodol o zastavení
exekučného konania. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že právoplatne rozhodnutie súdu o zastavení
exekúcie nezakladá prekážku res iudicatae pre začatie exekučného konania o novom návrhu na
vykonanie exekúcie medzi tými istými účastníkmi na podklade toho istého exekučného titulu /viď
rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 452/2011 zo dňa 20.10.2011). U povinného však za
súčasnej situácie nie je žiadny reálny predpoklad nadobudnutia majetku podliehajúcemu tejto exekúcii.



Podľa ust. § 196 Exekučného poriadku, a výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň
z pridanej hodnoty.
Podľa ust. § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok
na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu
vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).
Podľa ust. § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o
tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného,
súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na
vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na
náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
Podľa ust. § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov,
ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho
exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje:
a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu,
b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
Podľa ust. § 22 vyhlášky č. MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov,
súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v
súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a
telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Z uplatnených trov súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu vo výške 16,60 EUR za 5 úkonov
exekučnej činnosti podľa § 15 ods. 1 vyhlášky (získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie
upovedomenia o začatí exekúcie, zisťovanie účtu povinného a 2x ďalšie zisťovanie majetku povinného).
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu za úkon zisťovanie platiteľa mzdy povinného, nakoľko
povinný je právnickou osobu, ktorá nemôže byť zamestnancom.
Súd nepriznal časovú odmenu za úkony preštudovanie, sprac., zaregistr. návrhu, predloženie a
vyúčtovanie trov exekúcie, vrátenie poverenia, vystavenie konečného vyúčtovania, výpis z ORSR,
podanie správy oprávnenému, vystavenie faktúry pretože ich považoval len za administratívne úkony,
ktoré bezprostredne nesmerujú k uspokojeniu pohľadávky, resp. vykonaniu exekúcie niektorým zo
spôsobov uvedených v Exekučnom poriadku. Naviac, niet pochýb, že úkony preštudovanie, spracovanie
a zaregistrovanie návrhu sú zahrnuté už do paušálnej odmeny za získanie poverenia a doručenie
upovedomenia o začatí exekúcie.
Súd v súvislosti s účastníctvom v predmetnom exekučnom konaní poukazuje na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5 Cdo/15/2013 zo dňa 28.11.2013, v ktorom súd o. i.
uviedol: „...prvostupňový, ako i odvolací súd na zistený skutkový stav správne aplikovali ustanovenie §
92 ods. 2 a 3 O.s.p. Exekučné konanie v predmetnej veci sa začalo v roku 2002 a podľa prechodného
ustanovenia § 238 ods. 1 Exekučného poriadku konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia
podľa práva platného do 31. Augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak. Ustanovenie § 37 ods. 3
a 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. augusta 2005 otázku procesného nástupníctva v
exekučnom konaní riešilo len čiastočne. Ustanovovalo, že exekúciu možno vykonať aj proti inému, než
tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného, než toho, kto je
v rozhodnutí označený ako oprávnený, ak sa preukázalo, že na takú osobu prešla povinnosť
alebo právo z exekučného titulu. Prevod alebo prechod práv alebo povinností, pokiaľ nevyplýval
priamo z právneho predpisu, bolo potrebné preukázať listinou vydanou alebo overenou oprávneným
orgánom. Citované ustanovenie však neupravovalo konkrétny postup účastníkov exekučného konania,
súdneho exekútora a exekučného súdu pre prípad, že k prevodu alebo prechodu práv alebo povinností z
exekučného titulu po začatí exekučného konania aj došlo. Z ustanovenia § 251 ods. 4 O.s.p. vyplýva,
že na exekučné konanie sa použijú ustanovenia v prvej až piatej časti Občianskeho súdneho poriadku,
ak Exekučný poriadok neustanovuje inak. V praxi to znamená, že pokiaľ Exekučný poriadok určitú
procesnú situáciu nerieši, tak sa na jej riešenie použijú príslušné ustanovenia Občianskeho súdneho
poriadku. V danom prípade to znamenalo potrebu aplikovať ustanovenia § 92 ods. 2 a 3
O.s.p. o zmene účastníka konania. Súčinnosťou od 1. septembra 2005 bolo zavedené nové znenie
§ 37 ods. 3 Exekučného poriadku, ktorým sa účastníkom exekučného konania uložila oznamovacia



povinnosť ohľadom existencie právnych skutočností zakladajúcich prevod alebo prechod práv a
povinností vyplývajúcich z exekučného titulu a exekútorovi povinnosť na základe takéhoto oznámenia
podať na súd návrh na pripustenie zmeny účastníctva. V zmysle prechodných ustanovení § 238 ods.
1 a 2 Exekučného poriadku však toto ustanovenie nie je možné aplikovať na exekučné konania začaté
pred 1. septembrom 2005, čo je aj posudzovaný exekučný prípad.“
Súd pri priznaní hotových výdavkov titulom poštovného vychádzal z predloženého exekútorského spisu
a v ňom založených doručeniek. Súdnemu exekútorovi nepriznal náhradu hotových výdavkov titulom
poštovného, nakoľko sa v spise nachádzala 1 doručenka, ktorá bola zasielaná v súvislosti s podávaním
správy oprávnenému, pričom však nebola doručovaná účastníkovi konania. Súd nepriznal súdnemu
exekútorovi ním uplatnené hotové výdavky, ktoré mu vzniknú v budúcnosti. V danom prípade ide o
výdavky, ktoré vzniknú súdnemu exekútorovi v budúcnosti, pričom pri vykonávaní úkonov, pri ktorých
tieto hotové výdavky vzniknú. Súd je toho názoru, že súdny exekútor má nárok na náhradu hotových
výdavkov, ktoré už vynaložil v súvislosti s vykonávaním exekúcie, t. j. ktoré reálne už vznikli a nie ktoré
len vzniknú v budúcnosti, čo je aj v súlade so zásadou, že pre rozhodnutie je rozhodujúci stav v čase jeho
vyhlásenia. Nakoľko tieto hotové výdavky súd preukázané nemal, nemohol ich súdnemu exekútorovi v
čase rozhodovania súdu ani priznať.
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi uplatnenú náhradu za položku poplatky za preverovanie portálom,
nakoľko reálne vynaloženie a výška týchto poplatkov nevyplývala z predloženého spisu.
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi ani požadovanú náhradu vo výške 3,32 EUR súdnym exekútorom
špecifikovanú ako „náklady na kancelárske potreby (papier, farba, spinky, spisový obal)“. Súd názor
súdneho exekútora, že takéto výdavky sú hradené v rámci náhrady hotových výdavkov nezdieľa a má
za to, že požadovanú náhradu súdnemu exekútorovi priznať nemožno, a to z nasledujúcich dôvodov.
Vyhláška MS SR č.288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov náhradu hotových
výdavkov súdneho exekútora upravuje v § 22 ods. 1 tak, že súdnemu exekútorovi patrí popri odmene
aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti;
táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady
a poplatky. Následne táto vyhláška vo svojich spoločných a záverečných ustanoveniach v § 25
autoritatívne stanovuje, že v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce
vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
Niet pochýb o tom, že súdnemu exekútorovi vznikajú v širšom zmysle v súvislosti s výkonom exekučnej
činnosti aj iné výdavky ako sú demonštratívne uvedené v § 22 vyhlášky, a to náklady na prevádzku
a chod exekútorského úradu, kde patria napr. náklady na mzdy zamestnancov, prípadne koncipientov
exekútorského úradu, ďalej výdavky na prípadný prenájom sídla exekútorského úradu, výdavky na
energie v súvislosti s prevádzkou úradu, náklady na údržbu sídla úradu (čistiace potreby a náklady
na opravy), ako aj materiálové náklady na samotný bežný chod úradu, t.j. výdavky na kancelárske
vybavenie a napokon náklady na kancelárske potreby (papier, farba, spinky, spisový obal atď). Je zrejmé,
že všetky tieto náklady a výdavky si súdny exekútor zabezpečuje v rámci chodu svojho úradu, teda nielen
v súvislosti s potrebami a situáciou v tej - ktorej individuálnej exekučnej veci. Súd je však toho názoru, že
náhrada za tieto výdavky a náklady na prevádzku a chod exekútorského úradu, kde patria aj náklady na
spisové obaly, etikety, obálky, na ktoré poukazoval súdny exekútor vo vyčíslení trov exekúcie súdnemu
exekútorovi v zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky neprináleží, nakoľko ani pri akokoľvek extenzívnom výklade §
22 vyhlášky ich nemožno priradiť k ostatným v tomto ustanovení demonštratívne uvedeným výdavkom,
za ktoré exekútorovi náhrada patrí. Na základe výkladu ustanovenia § 22 vyhlášky, § 25 vyhlášky
a ustanovení upravujúcich odmenu exekútora je súd toho názoru, že normotvorca nezahrnul vyššie
spomínané náklady vrátane nákladov za kancelárske potreby do výpočtu nákladov, náhrada ktorých patrí
súdnemu exekútorovi úmyselne preto, lebo predpokladal, že tieto náklady si exekútor bude uhrádzať z
odmeny za svoju činnosť, nepochybne aj z dôvodu, že hodnoverné preukazovanie takýchto výdavkov
v ich konkrétnom číselnom vyjadrení v danom mieste a čase vo vzťahu ku konkrétnej exekúcii by bolo
značne obtiažne resp. v mnohých prípadoch nemožné. Za pravdu tomuto výkladu dáva aj historický
exkurz do vývinu predmetnej právnej úpravy, ktorý už podal Krajský súd v Banskej Bystrici vo svojom
uznesení zo dňa 27.9.2012, sp. zn. 17CoE/199/2012, v zmysle ktorého Ministerstvo spravodlivosti SR
ako predkladateľ návrhu vyhlášky, ktorou sa mala meniť a dopĺňať vyhláška č. 288/1995 Z.z. o odmenách
a náhradách súdnych exekútorov v znení vyhlášky č. 405/2006 Z.z. navrhovalo, aby § 22 vyhlášky znel:
„1/ Exekútorovi patrí popri odmene aj paušálna náhrada hotových výdavkov vynaložených v súvislosti s
vykonávaním exekučnej činnosti; ak sú hotové výdavky vyššie ako paušálna náhrada, patrí exekútorovi
náhrada hotových výdavkov v preukázanej výške. Táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady,
poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a odborné vyjadrenia, preklady, opisy,



fotokópie, náhrady nákladov na vloženie alebo získanie dát z centrálnych informačných systémov a
kancelársky materiál, ktorý je súčasťou spisu.
2/ Paušálna náhrada hotových výdavkov je 82,98 EUR (2.500 Sk). Ak exekútor požaduje paušálnu
náhradu hotových výdavkov, nevyhotovuje ich špecifikáciu. Ak exekútor požaduje náhradu hotových
výdavkov vo vyššej sume, je povinný vyhotoviť ich špecifikáciu.
3/ Náhradu nákladov na znalecké posudky ustanovuje osobitný predpis.“
V navrhovanom znení § 22 bol osobitne vymenovaný aj kancelársky materiál ako súčasť hotových
výdavkov v paušálnej sume. Predkladatelia návrhu vyhlášky mienili k §-u 25 vyhlášky pripojiť vetu:
„Administratívne náklady nie sú súčasťou administratívnych prác“. V dôvodovej správe k návrhu vyhlášky
predkladateľ zdôvodnil svoj návrh tým, že určenie náhrady hotových výdavkov paušálnou sumou zrýchli
a zhospodárni exekučné konanie a zjednotí sa výklad § 22 a § 25 vyhlášky v tom zmysle, či je v
odmene exekútora zahrnutá len náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou
činnosťou (mzdové náklady) alebo aj náklady na administratívny, kancelársky materiál (papier, obaly,
obálky a pod.), pretože prax súdov pri rozhodovaní o trovách súdneho exekútora nie je jednotná a súdy
si tieto pojmy zamieňajú. V prípade kancelárskeho materiálu ide o kancelárske potreby, ktoré sú priamo
súčasťou spisu, ktoré súdny exekútor zaobstaráva zo svojho majetku, na svoje náklady, pri vykonávaní
exekúcie pre oprávneného. Navrhované zmeny schválené neboli.
Zo skutočnosti, že navrhované zmeny vyhlášky (v znení: „administratívne náklady nie sú súčasťou
administratívnych prác“) prijaté neboli a že platná vyhláška v § 22 osobitne náklady na kancelársky
papier, tlač, kopírovanie, obálky, viazanie dokumentov, archiváciu nevymenúva dospel aj tento súd
k záveru, že úmyslom normotvorcu pri určení spôsobu výpočtu odmeny súdneho exekútora podľa
vyhlášky č. 288/1995 Z.z. bolo upraviť len výšku odmeny za výkon exekučnej činnosti (v ktorej je
zahrnutá aj odmena za administratívne práce obslužného personálu súdneho exekútora) a zakotviť
právo exekútora na náhradu hotových výdavkov v preukázateľnej (kontrolovateľnej) výške s tým, že
v odmene sú zahrnuté nielen náklady na „administratívne práce“, ale aj náklady vzniknuté pri výkone
administratívnych prác (administratívne náklady). Kancelárske potreby pritom možno považovať za
nevyhnutné a bez vynaloženia prostriedkov na ich zabezpečenie by ani nebolo možné exekúciu
uskutočniť. Vzhľadom na ich význam pre možnosť vedenia exekúcie, je súd toho názoru, že zo strany
zákonodarcu nemohlo dôjsť k ich opomenutiu pri uvedení príkladného výpočtu jednotlivých položiek
hotových výdavkov.
Súd pre úplnosť podotýka, že v minulosti bol na Ústavnom súde SR, a to v konaní I.ÚS 157/08
posudzovaný prípad, keď zo strany súdneho exekútora bola spochybňovaná ústavná udržateľnosť
právneho názoru súdu totožného s právnym názorom vysloveným v tejto veci (jednalo sa o právny
názor Krajského súdu v Košiciach vyslovený v uznesení č.k. 3 CoE 4/2006-28 z 25. júna 2007 že
„bežný kancelársky materiál, akými by mohli byť aj iné veci prirodzene potrebné pri vedení exekučnej
administratívy, napr. perá, ceruzky, sponky, obalové prostriedky atď., sú síce výdavkami, avšak sa
predpokladá, že náklady na ich obstaranie sú kryté práve výškou odmeny za výkon exekučnej činnosti
najmä v paušálnej sume náhrad pri výkone jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Bežné náklady
kancelárskych vecí preto ani zákonodarca nezaradil do výpočtu náhrad hotových výdavkov. Takými by
sa mohli stať za predpokladu, že by dosiahli úroveň práve nie bežných a pritom nie nezanedbateľných,
jasne identifikovateľných výdavkov nevyhnutných a teda aj účelových pri výkone konkrétnej exekučnej
činnosti alebo jej úkonov“). Ústavný súd tento právny názor vo svojom uznesení zo dňa 29.4.2008 č.k.
I. ÚS 157/08-16 vyhodnotil tak, že predmetné úvahy odvolacieho súdu sú logické a preto aj celkom
legitímne s tým, že napadnuté uznesenie nevykazuje znaky arbitrárnosti a je aj náležite odôvodnené,
keď odvolací súd zdôvodnil, prečo nebola sťažovateľovi ako súdnemu exekútorovi priznaná náhrada za
bežný režijný kancelársky materiál. Z namietaného uznesenia krajského súdu podľa názoru ústavného
súdu nevyplýva jednostrannosť, ktorá by zakladala svojvôľu alebo takú aplikáciu príslušných ustanovení
všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu keďže
krajský súd zreteľne odôvodnil svoje skutkové zistenia s použitím príslušných zákonných ustanovení a
preto nemožno konštatovať, že by skutkové alebo právne závery krajského súdu v predmetnej veci bolo
možné kvalifikovať ako zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak nezlučiteľné s obsahom základného
práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru.
V tomto uznesení vyslovený právny názor súdu o tom, že náhradu nákladov za spotrebný kancelársky
materiál a za administratívu súvisiacu so založením a vedením exekučného spisu nie je možné
súdnemu exekútorovi priznať a že tieto sú súčasťou odmeny súdneho exekútora teda nie je nijako
nový, či prevratný a tento právny názor už bol vyslovený aj v rozhodnutiach iných súdov, ktoré takisto
náhradu týchto nákladov nepriznali. V tomto zmysle sa teda závery súdu, ktorý je navyše povinný



rešpektovať princíp právnej istoty v právnom štáte, nijako neodlišujú od záverov, ku ktorým v tejto
súvislosti dospeli aj iné súdy (viď. napr. aj Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa
14.11.2013 sp.zn.15CoE/97/2013; Uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 11.4.2013 sp.zn.
15CoE/222/2012; Uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 25.2.2013 sp.zn. 9CoE/32/2012;
Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 12.2.2013 sp.zn. 13CoE/7/2013 či Uznesenie
Krajského súdu v Bratislave zo dňa 6.12.2012 sp.zn. 20CoE/30/2012).
Z uvedeného je zrejmé, že nielen súd v prejednávanej veci, ale hneď niekoľko súdov naprieč republikou
po samostatnej, na sebe nezávislej úvahe, či je možné súdnemu exekútorovi priznať náhradu nákladov
za spotrebný kancelársky materiál a za administratívu súvisiacu so založením a vedením exekučného
spisu dospelo k záveru o nemožnosti takéhoto priznania s tým, že táto náhrada je zahrnutá v odmene
súdneho exekútora.
Celková suma priznanej náhrady trov je zvýšená o 20 % daň z pridanej hodnoty, keďže súdny exekútor
je registrovaným platcom DPH, t. j. zvýšenie o sumu 3,32 EUR. Spolu priznané trovy exekúcie súdneho
exekútora vrátane DPH predstavujú teda sumu 19,92 EUR.

Poučenie:

Proti výroku II. tohto uznesenia nemožno podať odvolanie.

Odvolanie podané v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.