STAMAS - TRADE s.r.o. Bardejov


Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 1Er/340/2004
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8204115030
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Tomašková
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2018:8204115030.2

Uznesenie
Okresný súd Bardejov v exekučnej veci oprávneného: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom
Dlhý rad 17, 085 01 Bardejov, proti povinnému: STAMAS - TRADE s.r.o., so sídlom Slovenská 5, 085
01 Bardejov, IČO: 31 736 432, o vymoženie 8,96 € a trov exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Exekúciu vedenú súdnym exekútorom MVDr. Mgr. Pavlom Kovaľom pod č. EX 600/2004 z a s t
a v u j e .

II. Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi MVDr. Mgr. Pavlovi Kovaľovi, Exekútorský
úrad so sídlom Radničné námestie 15, 085 01 Bardejov, trovy exekúcie vo výške 14,94 € do 3 dní od
právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie sa dňa 29.09.2004 začalo exekučné konanie
proti povinnému. Ako exekučný titul oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označil právoplatné a
vykonateľné rozhodnutie Národného úradu práce Okresný úrad práce Bardejov č. XX/XXXX-M.. zo dňa
24.06.2002. Návrhom na vykonanie exekúcie sa oprávnený domáhal vymoženia istiny 8,96 € a trov
exekúcie.

2. Okresný súd Bardejov na základe žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie vydal poverenie č. XXXX XXXXXX dňa 18.11.2004.

3. Podaním zo dňa 06.02.2017 doručeným súdu dňa 08.02.2017 súdny exekútor podľa § 57 ods. 1
písm. h) Exekučného poriadku dal súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Ako dôkaz súdny exekútor predložil exekučný spis, v ktorom sa
nachádzajú správy o nemajetnosti povinného. Zároveň sa v exekučnom spise nachádza podanie správy
oprávnenému o stave exekučného konania, v ktorej súdny exekútor konštatoval nemajetnosť povinného.

4. Podľa ustanovenia § 243h prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania
začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

5. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie.

6. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

7. Vzhľadom na zistenia súdneho exekútora o majetkových pomeroch povinného súd rozhodol o
zastavení exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.



8. Podaním návrhu na vykonanie exekúcie vzniklo súdnemu exekútorovi právo na náhradu trov exekúcie.
Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie v sume 36,90 EUR vrátane DPH.

9. Podľa § 200 ods. 1 a 5 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada
hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri výkone exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú
nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov,
ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovela (§ 50).
Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

10. Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň
z pridanej hodnoty.

11. Podľa § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

12. Podľa § 199 Exekučného poriadku výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady
za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových
výdavkov exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce,
sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.

13. Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Výška trov exekúcie v prípade jej zastavenia vyplýva z vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č.
288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom znení.

14. O trovách konania teda súd rozhodol v súlade s § 196, § 199, 200 ods. 1,5, § 203 ods. 2 zák.
č. 233/1995Z.z. a §§ 14, 15 a 22 vyhl. MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych
exekútorov účinnej do 30.04.2008 tak, že súd priznal exekútorovi trovy exekúcie vo výške 14,94 EUR a
zaviazal oprávneného, aby ich uhradil exekútorovi v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

15. Podľa ust. § 14 ods. 1 písm. a), b) Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych
exekútorov (ďalej len „Vyhl. č. 288/1995 Z.z.“), ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie
alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje
podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu a paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej
činnosti.

16. Podľa ust. § 15 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej
činnosti:
a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie,
b) doručenie príkazu na začatie exekúcie,
c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,
d) doručenie exekučného príkazu,
e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,
f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní,
g) každé zisťovanie bydliska povinného,
h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného,
i) každé zisťovanie účtu povinného,
j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

17. Súdny exekútor si uplatnil odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. a) Vyhlášky vo výške 13,28 EUR za čas
vynaložený na vykonanie úkonov: preštudovanie, spracovanie a zaregistrovanie návrhu, vypracovanie
dohody o vykonaní exekúcie, vypracovanie správy oprávnenému, vyúčtovanie trov exekúcie, vrátenie
poverenia, vystavenie konečného vyúčtovania účastníkom konania a súdu, vystavenie faktúry. Odmenu
za čas strávený vykonávaním úkonov preštudovanie, spracovanie a zaregistrovanie návrhu súd z
dôvodu duplicity nepriznal, nakoľko v ust. § 15 Vyhlášky sú taxatívne vymenované úkony exekučnej
činnosti, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou. Úkony exekučnej činnosti vymenované v tomto
ustanovení vyňal normotvorca z časového spôsobu odmeňovania úkonov. Z toho vyplýva, že je



vylúčená kumulácia odmeny za úkony uvedené v § 15 ods. 1 Vyhlášky paušálnou sumou podľa § 14
ods. 3 Vyhlášky (znenie účinné do 30.4.2008) a odmenou podľa § 14 ods. 2 Vyhlášky. Tieto úkony
exekučnej činnosti sú odmeňované paušálnou sumou, a preto je neprípustné tento úkon exekučnej
činnosti odmeňovať aj podľa časového hľadiska tým spôsobom, že sa tieto úkony inak označia.
Úkon získanie poverenia na vykonanie exekúcie nesporne v sebe zahŕňa aj samotné preštudovanie,
spracovanie a zaregistrovanie návrhu (za ktoré odmena súdnemu exekútorovi vôbec nepatrí nakoľko
ide o bežnú administratívnu prácu vykonanú v súvislosti s exekučnou činnosťou náhrada za ktorú
je už zahrnutá v odmene súdneho exekútora - § 25 Vyhlášky). Rovnako súd nepriznal exekútorovi
odmenu za čas strávený vykonávaním úkonov vypracovanie dohody o vykonaní exekúcie, vypracovanie
správy oprávnenému, vyúčtovanie trov exekúcie, vrátenie poverenia, vystavenie konečného vyúčtovania
účastníkom konania a súdu, vystavenie faktúry, nakoľko ide o jednoduché administratívne úkony, ktoré
nesmerujú priamo k vymoženiu pohľadávky oprávneného, teda nejde o čas účelne vynaložený na
exekúciu. Úkon vyčíslenie trov exekúcie súdny exekútor nevykonáva v záujme dosiahnutia vymoženia
pohľadávky oprávneného ale vo vlastnom záujme (ako účastníka konania), preto tento čas nie je možné
hodnotiť ako účelne vynaložený na exekúciu a za tento mu priznať odmenu.

18. Súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu v zmysle ust. § 14 ods. 1 písm. b) a §15 ods. 1 vyhlášky
č. 288/1995 Z. z. vo výške 3,32 EUR za úkon získanie poverenia na vykonanie exekúcie, 3,32 EUR za
úkon doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, 3,32 EUR za úkon zisťovanie účtov povinného, spolu
odmenu vo výške 9,96 EUR.

19. Súdnemu exekútorovi súd priznal náhradu trov podľa § 22 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR
č. 288/1995 Z.z., tj. náhradu hotových výdavkov na poštovné vo výške 2,49 EUR.

20. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi poštovné vo výške 1,70 EUR v zmysle § 60 ods. 1 a 2
Exekučného poriadku, o ktoré vo svojom vyúčtovaní žiadal, nakoľko ide o budúce výdavky, a teda nie
je možné priznať výdavky, ktoré mu ešte nevznikli a neboli účelne vynaložené.

21. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi ani požadovanú náhradu vo výške 3,32 EUR súdnym
exekútorom špecifikovanú ako „náklady na kancelárske potreby -papier, farba, spinky, spisový obal atď“.
Podľa názoru súdneho exekútora prezentovaného vo vyčíslení trov exekúcie táto náhrada mu patrí v
zmysle § 22 Vyhlášky. Súd tento názor súdneho exekútora nezdieľa, a má za to, že požadovanú náhradu
vo výške 3,32 EUR súdnemu exekútorovi priznať nemožno, a to z nasledujúcich dôvodov.

22. Vyhláška náhradu hotových výdavkov súdneho exekútora upravuje v § 22 ods. 1 tak, že
súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v
súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a
telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Následne táto Vyhláška vo svojich spoločných a
záverečných ustanoveniach v § 25 autoritatívne stanovuje, že v odmene súdneho exekútora je zahrnutá
aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.

23. Niet pochýb o tom, že súdnemu exekútorovi vznikajú v širšom zmysle v súvislosti s výkonom
exekučnej činnosti aj iné výdavky ako sú demonštratívne uvedené v § 22 Vyhlášky, a to náklady na
prevádzku a chod exekútorského úradu, kde patria napr. náklady na mzdy zamestnancov, prípadne
koncipientov exekútorského úradu, ďalej výdavky na prípadný prenájom sídla exekútorského úradu,
výdavky na energie v súvislosti s prevádzkou úradu, náklady na údržbu sídla úradu (čistiace potreby
a náklady na opravy), ako aj materiálové náklady na samotný bežný chod úradu, t.j. výdavky na
kancelárske vybavenie a napokon náklady na kancelárske potreby (kancelársky papier, obálky, toner
do tlačiarne, písacie potreby, lepidlá, a pod.). Je zrejmé, že všetky tieto náklady a výdavky si súdny
exekútor zabezpečuje v rámci chodu svojho úradu, teda nielen v súvislosti s potrebami a situáciou v tej
- ktorej individuálnej exekučnej veci. Súd je však toho názoru, že náhrada za tieto výdavky a náklady
na prevádzku a chod exekútorského úradu, kde patria aj náklady na spisové obaly, etikety, papier,
toner, obálky, na ktoré poukazoval súdny exekútor vo vyčíslení trov exekúcie súdnemu exekútorovi
v zmysle § 22 ods. 1 Vyhlášky neprináleží, nakoľko ani pri akomkoľvek extenzívnom výklade § 22
Vyhlášky ich nemožno priradiť k ostatným v tomto ustanovení demonštratívne uvedeným výdavkom, za
ktoré exekútorovi náhrada patrí. Na základe výkladu ustanovenia § 22 a § 25 Vyhlášky a ustanovení
upravujúcich odmenu exekútora je súd toho názoru, že normotvorca nezahrnul tieto náklady vrátane
nákladov za kancelárske potreby do výpočtu nákladov, náhrada ktorých patrí súdnemu exekútorovi



úmyselne preto, lebo predpokladal, že tieto náklady si exekútor bude uhrádzať z odmeny za svoju
činnosť, nepochybne aj z dôvodu, že hodnoverné preukazovanie takýchto výdavkov v ich konkrétnom
číselnom vyjadrení v danom mieste a čase vo vzťahu ku konkrétnej exekúcii by bolo značne obtiažne
resp. v mnohých prípadoch nemožné. Za pravdu tomuto výkladu dáva aj historický exkurz do vývinu
predmetnej právnej úpravy, ktorý už podal Krajský súd v Banskej Bystrici vo svojom uznesení zo dňa
27.9.2012 sp. zn. 17CoE/199/2012, v zmysle ktorého Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky
ako predkladateľ návrhu vyhlášky, ktorou sa mala meniť a dopĺňať vyhláška č. 288/1995 Z. z. o
odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení vyhlášky č. 405/2006 Z. z. navrhovalo, aby § 22
vyhlášky znel:
„1/ Exekútorovi patrí popri odmene aj paušálna náhrada hotových výdavkov vynaložených v súvislosti s
vykonávaním exekučnej činnosti; ak sú hotové výdavky vyššie ako paušálna náhrada, patrí exekútorovi
náhrada hotových výdavkov v preukázanej výške. Táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady,
poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a odborné vyjadrenia, preklady, opisy,
fotokópie, náhrady nákladov na vloženie alebo získanie dát z centrálnych informačných systémov a
kancelársky materiál, ktorý je súčasťou spisu.
2/ Paušálna náhrada hotových výdavkov je 82,98 EUR (2.500 Sk). Ak exekútor požaduje paušálnu
náhradu hotových výdavkov, nevyhotovuje ich špecifikáciu. Ak exekútor požaduje náhradu hotových
výdavkov vo vyššej sume, je povinný vyhotoviť ich špecifikáciu.
3/ Náhradu nákladov na znalecké posudky ustanovuje osobitný predpis.“

24. V navrhovanom znení § 22 bol osobitne vymenovaný aj kancelársky materiál ako súčasť hotových
výdavkov v paušálnej sume.

25. Predkladatelia návrhu vyhlášky mienili k § 25 vyhlášky pripojiť vetu: „Administratívne náklady nie sú
súčasťou administratívnych prác“.

26. V dôvodovej správe k návrhu vyhlášky predkladateľ zdôvodnil svoj návrh tým, že určenie náhrady
hotových výdavkov paušálnou sumou zrýchli a zhospodárni exekučné konanie a zjednotí sa výklad § 22
a § 25 vyhlášky v tom zmysle, či je v odmene exekútora zahrnutá len náhrada za administratívne práce
vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou (mzdové náklady) alebo aj náklady na administratívny,
kancelársky materiál (papier, obaly, obálky a pod.), pretože prax súdov pri rozhodovaní o trovách
súdneho exekútora nie je jednotná a súdy si tieto pojmy zamieňajú. V prípade kancelárskeho materiálu
ide o kancelárske potreby, ktoré sú priamo súčasťou spisu, ktoré súdny exekútor zaobstaráva zo svojho
majetku, na svoje náklady, pri vykonávaní exekúcie pre oprávneného.

27. Navrhované zmeny schválené neboli.

28. Zo skutočnosti, že navrhované zmeny vyhlášky (v znení: „administratívne náklady nie sú súčasťou
administratívnych prác“) prijaté neboli a že platná vyhláška v § 22 osobitne náklady na kancelársky
papier, tlač, kopírovanie, obálky, viazanie dokumentov, archiváciu nevymenúva, dospel aj tento súd
k záveru, že úmyslom normotvorcu pri určení spôsobu výpočtu odmeny súdneho exekútora podľa
Vyhlášky bolo upraviť len výšku odmeny za výkon exekučnej činnosti (v ktorej je zahrnutá aj odmena
za administratívne práce obslužného personálu súdneho exekútora) a zakotviť právo exekútora na
náhradu hotových výdavkov v preukázateľnej (kontrolovateľnej) výške s tým, že v odmene sú zahrnuté
nielen náklady na „administratívne práce“, ale aj náklady vzniknuté pri výkone administratívnych prác
(administratívne náklady).

29. Súd pre úplnosť podotýka, že v minulosti bol už aj na pôde Ústavného súdu Slovenskej republiky
a to v konaní I.ÚS 157/08 posudzovaný prípad, keď zo strany súdneho exekútora bola spochybňovaná
ústavná udržateľnosť právneho názoru súdu totožného s právnym názorom vysloveným v tejto veci
( jednalo sa o právny názor Krajského súdu v Košiciach vyslovený v uznesení č. k. 3 CoE 4/2006-28 z 25.
júna 2007 že „bežný kancelársky materiál, akými by mohli byť aj iné veci prirodzene potrebné pri vedení
exekučnej administratívy, napr. perá, ceruzky, sponky, obalové prostriedky atď., sú síce výdavkami,
avšak sa predpokladá, že náklady na ich obstaranie sú kryté práve výškou odmeny za výkon exekučnej
činnosti najmä v paušálnej sume náhrad pri výkone jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Bežné
náklady kancelárskych vecí preto ani zákonodarca nezaradil do výpočtu náhrad hotových výdavkov.
Takými by sa mohli stať za predpokladu, že by dosiahli úroveň práve nie bežných a pritom nie
nezanedbateľných, jasne identifikovateľných výdavkov nevyhnutných a teda aj účelových pri výkone



konkrétnej exekučnej činnosti alebo jej úkonov.“) Ústavný súd tento právny názor vo svojom uznesení
zo dňa 29.4.2008 č. k. I.ÚS 157/08-16 vyhodnotil tak, že predmetné úvahy odvolacieho súdu sú logické,
a preto aj celkom legitímne s tým, že napadnuté uznesenie nevykazuje znaky arbitrárnosti a je aj
náležite odôvodnené, keď odvolací súd zdôvodnil, prečo nebola sťažovateľovi ako súdnemu exekútorovi
priznaná náhrada za bežný režijný kancelársky materiál. Z namietaného uznesenia krajského súdu
podľa názoru ústavného súdu nevyplýva jednostrannosť, ktorá by zakladala svojvôľu alebo takú
aplikáciu príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím
ich účelu, podstaty a zmyslu, keďže krajský súd zreteľne odôvodnil svoje skutkové zistenia s použitím
príslušných zákonných ustanovení, a preto nemožno konštatovať, že by skutkové alebo právne závery
krajského súdu v predmetnej veci bolo možné kvalifikovať ako zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne,
a tak nezlučiteľné s obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva
na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

30. V tomto uznesení vyslovený právny názor súdu o tom, že náhradu nákladov za spotrebný
kancelársky materiál a za administratívu súvisiacu so založením a vedením exekučného spisu
nie je možné súdnemu exekútorovi priznať a že tieto sú súčasťou odmeny súdneho exekútora
teda nie je nijako nový, či prevratný a tento právny názor už bol vyslovený aj v rozhodnutiach
iných súdov, ktoré takisto náhradu týchto nákladov nepriznali. V tomto zmysle sa teda závery
súdu, ktorý je navyše povinný rešpektovať princíp právnej istoty v právnom štáte nijako neodlišujú
od záverov, ku ktorým v tejto súvislosti dospeli aj iné súdy ( viď. napr. aj Uznesenie Krajského
súdu v Banskej Bystrici zo dňa 14.11.2013 sp.zn.15CoE/97/2013; Uznesenie Krajského súdu v
Košiciach zo dňa 11.4.2013 sp.zn.15CoE/222/2012; Uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa
25.2.2013 sp.zn.9CoE/32/2012; Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 12.2.2013
sp.zn.13CoE/7/2013; Uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 6.12.2012 sp.zn.20CoE/30/2012 -
všetky dostupné na www.otvorenesudy.sk ).

31. Z uvedeného je zrejmé, že nielen súd v prejednávanej veci, ale hneď niekoľko súdov naprieč
republikou po samostatnej, na sebe nezávislej úvahe, či je možné súdnemu exekútorovi priznať náhradu
nákladov za spotrebný kancelársky materiál a za administratívu súvisiacu so založením a vedením
exekučného spisu, dospelo k záveru o nemožnosti takéhoto priznania s tým, že táto náhrada je zahrnutá
v odmene súdneho exekútora.

32. Úplne na záver súd dodáva, že v danom prípade by požadovanú náhradu spotrebného
kancelárskeho materiálu vo výške 3,32 EUR súdnemu exekútorovi nebolo možné priznať aj z ďalšieho
dôvodu, a to z dôvodu nepreukázania skutočnej vynaloženej výšky týchto výdavkov v tomto konkrétnom
exekučnom konaní predložením napríklad pokladničných blokov či aspoň úradného záznamu a pod.

33. Po sčítaní tak súdnemu exekútorovi vznikol nárok na náhradu trov exekúcie vo výške 14,94 EUR
vrátane DPH. Povinnosť nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi bola uložená oprávnenému tak,
ako je to uvedené vo výrokovej časti uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu čo do výroku I. možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia jeho
písomného vyhotovenia na Okresný súd Bardejov (§ 362 ods. 1 C.s.p.).

Proti tomuto uzneseniu čo do výroku II. nie je prípustné odvolanie.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,



b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.)