OVOLAGÚNA, spoločnosť s ručením obmedzeným Košice


Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 13C/198/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116220517
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blažena Szpyrcová
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2018:7116220517.8

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Blaženou Szpyrcovou v právnom spore žalobcu: OVOLAGÚNA,
spoločnosť s ručením obmedzeným Košice, so sídlom v Košiciach, Textilná 1, IČO: 31 736 823, právne
zastúpený advokátom JUDr. Zoltánom Koreňom, so sídlom v Košiciach, Hrnčiarska 2, proti žalovanému:
Rád Premonštrátov - Opátstvo Jasov, so sídlom Kláštor Premonštrátov, Jasov 166, IČO: 00 587 125,
právne zastúpený JUDr. Lucia Jurgová, advokátka s.r.o., Slnečná 33, Poproč a advokátom JUDr. Pavlom
Sitárom, so sídlom v Košiciach, Zvonárska 8, v konaní o neplatnosť okamžitého skončenia zmluvy o
nájme a o určenie, že nájomný vzťah trvá naďalej takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. P r i z n á v a žalovanému právo na náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške 100 %.

III. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť na účet Okresného súdu Košice I trovy štátu v sume 93 Eur do troch
dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou doručenou súdu dňa 21.10.2009 domáhal, aby súd určil, že okamžité
skončenie zmluvy o nájme dané mu odporcom dňa 1.10.2009 k nehnuteľnosti - nebytovému domu na
ulici S. zapísanému v pzkn. vl. č. XXXX ako parc. č. XXX, súp. č. XXX, zapísanému na LV č. X Okresného
úradu Košice, kat. územie B., doručené žalobcovi dňa 6.10.2009 je neplatné. Zároveň žiadal priznať
náhradu trov konania.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobca a žalovaný uzavreli zmluvu o nájme k vyššie citovaným
nebytovým priestorom na ulici S. v K. dňa 1.7.2006. V súlade s článkom III. predmetnej zmluvy bola
dohodnutá výška a splatnosť nájomného.

3. Žalovaný vystavil žalobcovi dňa 4.8.2009 faktúru č. XXXXXXXX za úhradu nájomného na sumu 16
182,04 Eur so splatnosťou do 30.8.2009. Žalovaný písomne upozornil žalobcu na nezaplatenie tejto
faktúry. Navrhovateľ dňa 7.9.2009 uhradil bezhotovostným prevodom na účet žalovaného sumu 6 182,04
Eur a dňa 30.9.2009 sumu 10 000 Eur.

4. Žalovaný dňa 1.10.2009 zaslal žalobcovi okamžité zrušenie vyššie citovanej zmluvy odvolávajúc sa
na ustanovenie článku V., bod 5, písm. b) Zmluvy o nájme uzavretej medzi stranami sporu dňa 1.7.2006,
pričom okamžité zrušenie zmluvy bolo žalobcovi doručené dňa 6.10.2009. Podľa názoru žalobcu toto
okamžité skončenie zmluvy zo strany žalovaného nie je dôvodné.



5. V zmysle zmluvy o nájme v čl. V ods. 5 písm. b) nezaplatenie nájomného v 30 dňovej lehote po
splatnosti nájomného je síce dôvodom na okamžité zrušenie zmluvy, ale podľa žalobcu je preukázané,
že úhrada sa vykonala v posledný deň lehoty t.j. dňa 30.9.2009.

6. Žalobca ďalej poukázal na to, že dňa 29.9.2009 rokoval s povereným zamestnancom žalovaného a
chcel mu úhradu časti nájmu v sume 10 000 Eur odovzdať v hotovosti, ale keďže zamestnanec odporcu
sa odvolával na schválenie takejto formy úhrady štatutárnym zástupcom žalovaného, z toho dôvodu
žalobca oslovil priamo štatutárneho zástupcu žalovaného Opáta P.

7. Podľa žalobcu sa oni dvaja výslovne dohodli na tom, že žalovaný súhlasil s tým, aby úhrada
bola vykonaná bezhotovostným prevodom na účet žalovaného, avšak s tým, aby prevodný príkaz
bol doručený banke žalobcu dňa 30.9.2009. O tejto skutočnosti mal byť vyrozumený aj zamestnanec
Opátstva C.
8. V dôsledku tejto skutočnosti tak žalobca podpísal dňa 30.9.2009 písomný príkaz banke na úhradu
sumy 10 000 Eur na účet žalovaného. S prihliadnutím na tieto vyššie uvedené skutočnosti, okamžité
skončenie zmluvy uzavretej medzi stranami sporu dňa 1.7.2006 nie je podľa žalobcu dôvodné, pretože
žalobca zaplatil zvyšnú časť nájmu dňa 30.9.2009 a žalovaný súhlasil s tým, aby žalobca pokyn na
úhradu dal 30.9.2009 svojej banke bez ohľadu na to, kedy bude úhrada pripísaná na účet žalovaného.

9. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 4.1.2010 žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť a
zaviazať žalobcu na zaplatenie všetkých jeho trov. Popieral tvrdenia žalobcu o dohode, ktorou by sa mal
zmeniť spôsob úhrady nájomného. Tvrdenie, že veriteľ teda žalovaný súhlasil s tým, že dlh považuje
za splnený doručením prevodného príkazu banke žalobcu, teda dlžníka je samo o sebe neobvyklé.
Žalovaný nepoveril žiadneho svojho zamestnanca prijímaním plnenia dlhu. Popieral tvrdenie žalobcu, že
splnenie dlhu bolo navrhované v hotovosti poverenému zamestnancovi žalovaného, ktorý toto plnenie
odmietol prijať. Žalovaný poprel aj tvrdenie žalobcu, že o dohode o zmene podmienok úhrady nájomného
bol vyrozumený aj zamestnanec Opátstva C.
10. Podľa žalovaného žalobca v žalobe neuviedol, v čom vidí naliehavý právny záujem na určenie
neplatnosti právneho úkonu odporcu. O uvedenej žalobe bolo vedené na tunajšom súde konanie pod
číslom 13C/347/2009.
11. Tunajší súd vydal rozsudok pod č.k. 13C/347/2009-81 dňa 8.3.2012, ktorým žalobou zamietol. Priznal
žalovanému právo na náhradu trov konania a zaviazal žalobcu zaplatiť na účet Okresného súdu Košice I
trovy štátu v sume 93 Eur. V odôvodnení tohto rozsudku súd uviedol, že keďže nájomné nebolo pripísané
na účet žalovaného v 30 dňovej lehote stanovenej v zmluve o nájme uzavretej medzi stranami sporu
dňa 1.7.2006, boli splnené podmienky preto, aby žalovaný dal okamžité skončenie nájomnej zmluvy
žalobcovi dňom 1.10.2009, ktoré žalobca prevzal dňa 6.10.2009. Nebolo v konaní preukázané, aby sa
strany sporu dohodli na inej forme spôsobu platenie nájomného ako je uvedené v nájomnej zmluve, nebol
medzi stranami sporu uzavretý žiaden písomný dodatok. Žalovaný len využil svoje právo na okamžité
skončenie nájomnej zmluvy, ktoré bolo dohodnuté stranami sporu v čl. V bod 5 písm. b) Zmluvy o nájme.

12. Voči tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie dňa 20.3.2012, o ktorom rozhodol Krajský súd
v Košiciach rozsudkom č.k. 11Co/136/2012-118 dňa 8.8.2012 tak, že zmenil rozsudok súdu prvej
inštancie a určil, že okamžité skončenie zmluvy o nájme žalovaného zo dňa 1.10.2009 k predmetným
nehnuteľnostiam , ktoré bolo doručené žalobcovi dňa 6.10.2009 je neplatné a prisúdil právo na náhradu
trov konania žalobcovi voči žalovanému. Zároveň žalovaného zaviazal zaplatiť na účet Okresného súdu
Košice I trovy štátu v sume 93 Eur.

13. Odvolací súd poukázal na to, že aj keď súd prvého stupňa v podstate správne zistil skutkový stav veci,
nevyvodil z neho správny právny záver o právach a povinnostiach strán sporu. Krajský súd v Košiciach
uviedol, že žalobca preukázal naliehavý právny záujem na svojej žalobe, ktorý odôvodnil tým, že so
žalovaným pôvodne uzavrel zmluvu o nájme predmetných nebytových priestorov na dobu 20 rokov a v
dôsledku okamžitého skončenia zmluvy zo strany žalovaného by nájomný vzťah skončil predčasne, čo
by ho priviedlo do likvidačného stavu aj s prihliadnutím na investície vynaložené do prenajatej budovy.

14. Odvolací súd ďalej vytkol súdu prvej inštancie, že striktne vychádzal z písomného znenia zmluvy o
nájme a mal za to, že nájomné malo byť uhradené na účet žalovaného a neprihliadal na prax tvrdenú
žalobcom, v zmysle ktorej na podnet žalovaného v minulosti nájomné často bolo platené osobne (a nie
na účet) a dospel preto k záveru, že žalovaný nájomný vzťah ukončil dôvodne.



15. Odvolací súd bol toho názoru, že na vec sa vzťahuje aj ustanovenie § 3 a § 39 Občianskeho
zákonníka. Poukázal na to, že vec bolo potrebné posúdiť nielen z hľadiska opodstatnenosti ochrany práv
žalobcu, ale aj z hľadiska či výkon práva žalovaného okamžite ukončiť nájomnú zmluvu výnimočne by
nebolo možné vzhľadom na okolnosti veci odoprieť s poukazom na § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

16. Podľa odvolacieho súdu výkon práva žalovaného spočívajúci v okamžitom ukončení nájomného
vzťahu možno považovať za závadný v zmysle § 3 ods. 1 OZ a prichádza tak do úvahy jeho neplatnosť
podľa § 39 OZ.

17. Voči tomuto rozsudku Krajského súdu v Košiciach podal žalovaný dovolanie dňa 8.10.2012, o ktorom
rozhodoval Najvyšší súd Slovenskej republiky a to uznesením č.k. 5Cdo/56/2013 dňa 18.12.2014.
Týmto uznesením Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa
8.8.2012 spis. zn. 11Co/136/2012 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

18. Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol, že súčasťou právneho posúdenia veci bolo v danom
prípade posúdenie, či žalobca má naliehavý právny záujem na určení neplatnosti okamžitého skončenia
zmluvy o nájme nebytového priestoru. Určovacia žaloba (§ 80 písm. c) OSP účinného do 30.6.2016)
má predovšetkým preventívny charakter - jej účelom je spravidla poskytnúť ochranu právam žalobcu
skôr než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva. V prípade možnosti žalovať priamo splnenie
povinnosti treba preto vždy považovať za neprípustnú určovaciu žalobu, ktorá neslúži potrebám
praktického života, spornosť nerieši (neodstraňuje) a len vedie k nárastu počtu súdnych sporov. Právny
záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti určovacej žaloby musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobca
v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu
svojich práv a oprávnených záujmov (ide najmä o prípady v ktorých sa určením, či tu právny vzťah alebo
právo je či nie je, vytvorí pevný základ pre právne vzťahy účastníkom sporu a predíde sa žalobe na
plnenie).

19. Keďže v danom prípade zmyslom navrhovaného rozhodnutia vychádzajúc zo znenia žalobného
petitu bolo určenie neplatnosti okamžitého skončenia nájmu a nie určenia, či nájomný vzťah trvá aj
naďalej, nemožno očakávať, že by určovacia žaloba efektívne vyriešila otázku spornosti právnych
vzťahov žalobcu k predmetu nájmu a z toho vyplývajúcej právnej neistoty. Totižto aj v prípade vyslovenia
neplatnosti okamžitého skončenia nájmu sa rozhodnutím súdu nevyrieši definitívne otázka, kto je
nájomcom.

20. Dovolací súd preto zastával názor, že požadované určenie neposkytuje dostatočnú záruku
odvrátenia budúcich sporov strán sporu ohľadom existencie (trvania) nájomného vzťahu k nebytovému
priestoru.

21. Po vydaní vyššie citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu žalobca doručil Krajskému súdu v
Košiciach dňa 30.6.2015 návrh na zmenu žalobného petitu, v ktorom žiadal, aby Krajský súd v Košiciach
pripustil zmenu žaloby a určil, že okamžité skončenie zmluvy o nájme žalovaného zo dňa 1.10.2009
k predmetným nehnuteľnostiam, ktoré bolo doručené žalobcovi dňa 6.10.2009 je neplatné a nájomný
vzťah trvá naďalej.

22. Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. 2Co/106/2015-186 zo dňa 8.7.2015 pripustil zmenu žaloby
na základe písomného podania žalobcu z 30.6.2015.

23. Krajský súd v Košiciach po doručení spisu opätovne rozhodol o odvolaní žalobcu proti rozsudku súdu
prvej inštancie a to uznesením č.k. 2Co/106/2015-191 zo dňa 23.11.2015 a to tak, že zrušil rozsudok
súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

24. Krajský súd v Košiciach uviedol v odôvodnení tohto uznesenia, že predmetom konania po pripustení
zmeny žaloby je okrem iného aj určenie, že nájomný vzťah žalobcu k sporným nebytovým priestorom
trvá aj naďalej. Rozsudok súdu prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia obdobne
ako skoršie rozhodnutie odvolacieho súdu, nakoľko súd prvej inštancie sa zaoberal meritom veci, hoci
na pôvodne žiadanom určení žalobca nemal naliehavý právny záujem. Preskúmavané rozhodnutie takto



nemôže obstáť a odvolací súd ho musel zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie o
zmenenej žalobe.

25. Odvolací súd uložil súdu prvej inštancie posúdiť či nájomný vzťah žalobcu k prenajatým priestorom
na S. naďalej trvá, zistiť či platne v súlade s právnou úpravou tento vzťah zo strany prenajímateľa nebol
ukončený. Okrem vyriešenia tejto prejudiciálnej otázky bude nevyhnutné ustáliť či nájomný vzťah nemal
byť dotknutý aj iným právnym úkonom prenajímateľa - žalovaného. Ak by žalovaný okrem okamžitého
skončenia zmluvy z 1.10.2009 žalobcovi dal aj inú výpoveď z nájmu, či zmluvu okamžite skončil aj
ďalším úkonom, bude potrebné v súčinnosti s ním urobiť záver o tom, ktoré skončenie nájomného vzťahu
prenajímateľ považuje za relevantné, ako aj o tom, či nájomný vzťah v čase rozhodovania súdu trvá
alebo aj nie, ako aj zodpovedať ďalšie predbežné právne otázky nevyhnutné pre požadované určenie.

26. Odvolací súd poukázal na v praxi zaujatý názor súdov, že ak účastníci dlhodobo akceptovali
spôsob platenia nájomného odlišný od ich písomnej zmluvy ohľadne spôsobu a splatnosti nájomného
a prenajímateľ dal následne výpoveď nájomcovi z dôvodu porušenia spôsobu a splatnosti nájomného
dohodnutého účastníkmi v ich písomne uzavretej zmluve, ide u prenajímateľa o výkon práva v rozpore
s dobrými mravmi.

27. Nové konanie vo veci samej ďalej prebiehalo na tunajšom súde pod spis. zn. 13C/198/2016.

28. Súd vykonal dokazovanie , doplnil ho v zmysle pokynov odvolacieho súdu a zistil tento skutkový stav:

29. Zo zmluvy o nájme predloženej žalobcom súd zistil, že žalovaný ako prenajímateľ uzavrel so
žalobcom ako nájomcom v zmysle zákona č. 116/1990 Zb. zmluvu o nájme k nebytovým priestorom,
nachádzajúcim sa na ul. S. dňa 1.7.2006.

30. Podľa bodu II. citovanej zmluvy žalovaný je vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej v pzkn. vl. č. 6681
ako parc. č. 950, dom číslo popisné 110, ulica Hlavná č. 69 o výmere 801 m2, ktorá je zapísaná ako
dom s dvorom v intraviláne na LV č. 5, katastrálneho odboru Okresného úradu v Košiciach.

31. Na základe tejto zmluvy prenajímateľ ako žalovaný dal do nájmu žalobcovi ako nájomcovi priestory
v celej budove vrátane príslušenstva, súčasti a dvornej časti prináležiacej k tejto nehnuteľnosti z ulici
S. resp. K.. Nájomca mal nebytové priestory využívať v rozsahu svojho predmetu podnikania, ktorý je
špecifikovaný vo výpise z obchodného registra Okresného súdu Košice I, ktorý bol prílohou tejto zmluvy.

32. V čl. III. bod 1 citovanej zmluvy sa zmluvné strany dohodli na sume ročného nájomného a to tak,
že do 1.1.2011 mal žalobca platiť žalovanému vrátane DPH nájomné vo výške 1 950 000 Sk ročne, od
1.2.2011 do 30.12.2026 vo výške 2 400 000 Sk ročne. V zmluve bolo dohodnuté, že prenajímateľ každý
štvrťrok vystaví faktúru na úhradu nájomného, ktorú vystaví vždy v druhom mesiaci aktuálneho štvrťroku,
ktorá mala byť splatná podľa tejto zmluvy v tom istom mesiaci. Nájomné mal žalobca uhrádzať na účet
žalovaného vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s. č. účtu: XXXXXXXX/XXXX. Predmetná nájomná zmluva
bola medzi stranami sporu uzavretá na dobu určitú a to od 1.7.2006 do 31.12.2026.

33. V bode V. predmetnej zmluvy sa zmluvné strany dohodli na spôsoboch ukončenia nájomného
pomeru, výpovedných dôvodoch a iných podmienkach.

34. V čl. V. bod 3 bolo účastníkmi zmluvy dohodnuté, že v prípade hrubého porušenia nájomnej zmluvy
úmyselným konaním nájomcu (žalobcu) môže prenajímateľ (žalovaný) okamžite ukončiť zmluvu. V
prípade okamžitého ukončenia je nájomca povinný odovzdať predmetné nebytové priestory v lehote,
ktorá je nevyhnutne potrebná na vyprázdnenie nehnuteľnosti.

35. Podľa čl. V. bod 5 písm. b) citovanej zmluvy dôvodom pre okamžité ukončenie zo strany
prenajímateľa je nezaplatenie nájomného v 30 dňovej lehote po splatnosti nájomného napriek
písomnému upozorneniu prenajímateľa.

36. Podľa čl. VI. bod 4 zmluvy rozhodnutie o okamžitom ukončení nájomnej zmluvy má prenajímateľ
právo oznámiť nájomcovi ihneď po objektívnom zistení dôvodov, v ktorých prenajímateľ takéto porušenie
vidí.



37. V čl. VII. bod 2 predmetnej zmluvy bolo zmluvnými stranami dohodnuté, že zmena tejto zmluvy je
akceptovateľná za podmienky, že je vypracovaná v písomnej forme a podpísaná ako dodatok obidvomi
zmluvnými stranami.

38. Z faktúry č. XXXXXXXX vyhotovenej žalovaným dňa 5.8.2009 súd zistil, že žalovaný fakturoval
žalobcovi touto faktúrou nájomné za prenajaté nebytové priestory za 3. štvrťrok roku 2009 v sume 16
182,04 Eur pričom dátum splatnosti je na tejto faktúre uvedený 19.8.2009.

39. Z výpisu účtu žalobcu vedeného v ČSOB, a.s. pobočka Košice bolo súdu preukázané, že časť tejto
faktúry uhradil žalobca dňa 17.9.2009 a to na účet žalovaného vo výške 6 182,04 Eur.

40. Z ďalšieho výpisu z účtu žalobcu vedeného v ČSOB, a.s. pobočka Košice súd zistil, že dňa 30.9.2009
vložil žalobca na svoj účet sumu 10 000 Eur a zároveň dal príkaz na úhradu nájomného za 3. štvrťrok
rok 2009 v prospech účtu žalovaného v sume 10 000 Eur.

41. Žalobca ďalej predložil súdu písomnú upomienku, ktorú mu zaslal žalovaný dňa 10.9.2009, v ktorej
ho vyzval na zaplatenie vyššie citovanej faktúry za prenájom nebytových priestorov za 3. štvrťrok 2009
s upozornením, že pokiaľ mu dlžnú sumu neuhradí najneskôr do 3 dní od lehoty uvedenej v čl.V, ods.5
písm.b/ bude to považovať žalovaný za porušenie zmluvných podmienok.

42. Z písomného dokladu označeného ako Okamžité skončenie zmluvy predloženého žalobcom súd
zistil, že žalovaný dňa 1.10.2009 okamžite skončil zmluvu o nájme nebytových priestorov so žalobcom v
súlade s čl. V. bod 5 písm. b). V tomto okamžitom skončení žalovaný poukázal na to, že žalobca neuhradil
v dobe splatnosti faktúru a to do 30.8.2009 a túto neuhradil ani napriek uplynutiu 30 dňovej lehoty
po splatnosti nájomného, preto vznikol žalovanému nárok na okamžité skončenie zmluvy uzavretej so
žalobcom.

43. Z výpovede štatutárneho zástupcu žalobcu súd zistil, že v predmetných nebytových priestoroch
podnikal ešte ako konateľ spoločnosti TOP TEN spol. s r.o. Košice na základe zmluvy o nájme, ktorú
uzavrel so žalovaným dňa 1.2.1996. Keďže táto obchodná spoločnosť nemohla splácať svoje záväzky,
bola uzavretá predmetná zmluva o nájme nebytových priestoroch, kde znovu ako štatutárny zástupca
žalobcu spoločnosti OVOLAGÚNA spol. s.r.o. uzavrel so žalovaným zmluvu o nájme nebytových
priestorov. Doba nájmu bola preto dohodnutá dlhšia, aby sa žalobcovi vrátila vložená investícia, ktorú
vložil do tejto nehnuteľnosti titulom jej rekonštrukcie vo výške asi 30 000 000 Sk.
44. Štatutárny zástupca žalobcu uviedol, že naliehavý právny záujem na určení neplatnosti okamžitého
skončenia zmluvy o nájme nebytového priestoru žalobcu spočíva v tom, že zmluvu o nájme nebytových
priestorov uzatváral so žalovaným na dobu 20 rokov. Žalobca investoval nemalé finančné prostriedky
do tejto budovy, ktorú mal v prenájme. Uzavrel podnájomné zmluvy s podnájomníkmi a upravil im
tieto priestory tak, aby tam mohli podnikať. Toto okamžité skončenie zmluvy o nájme priviedlo žalobcu
do likvidačného stavu, pretože v tom čase nemal iné priestory, kde by mohol podnikať. Po doručení
okamžitého skončenia zmluvy o nájme, ktorú prevzal žalobca dňa 6.10.2009 mu žalovaný zabránil v
nájme týchto priestorov, pričom žalovaný následne uzatváral nájomné zmluvy s jeho podnájomníkmi.

45. Štatutárny zástupca žalobcu potvrdil, že časť faktúry za nájom nebytových priestorov vo výške
10 000 Eur nebola zaplatená žalovanému v lehote splatnosti faktúry, preto dňa 30.9.2009 navrhol
zamestnancom žalovaného C. a Q., aby zobrali finančnú hotovosť vo výške 10 000 Eur priamo do
pokladne žalovaného. Uvedení zamestnanci žalovaného odkázali štatutárneho zástupcu navrhovateľa
na štatutárneho zástupcu žalovaného - opáta. Z uvedených dôvodov telefonicky zavolal štatutárny
zástupca žalobcu opátovi V., ktorý mu oznámil, že peniaze vo výške 10 000 EUR titulom nezaplatenej
zvyšnej časti nájomného má vložiť na účet žalovaného. Na základe tohto rozhovoru potom vložil sumu 10
000 Eur štatutárny zástupca žalobcu na účet žalobcu vedený v ČSOB, a.s. pobočka Košice , a následne
z tohto účtu boli peniaze poukázané na účet žalovaného.

46. K otázke spôsobu platieb nájomného pred daním okamžitého skončenia žalovaného žalobcovi
z nájmu predmetu nebytových priestorov, sa štatutárny zástupca žalobcu vyjadril tak, že pred daním
okamžitého skončenia nájomnej zmluvy platil viackrát na požiadanie žalovaného platby nájomného skôr,
ako bolo nájomné splatné. Bolo to pred rokom 2008, keď bol ešte spoločníkom a konateľom obchodnej



spoločnosti TOP TEN spol. s r.o. v Košiciach, ktorá skrachovala, a ktorej právnym nástupcom je žalobca.
Aj keď nie v celej výške platili nájomné skôr, podľa požiadania opáta - štatutárneho zástupcu žalovaného,
keďže žalovaný robil nejaké investičné akcie a potreboval peniaze.

47. Štatutárny zástupca žalobcu uviedol, že tieto peniaze odovzdával na požiadanie zamestnancovi
žalovaného C. Štatutárny zástupca žalobcu potvrdil, že znenie nájomnej zmluvy, ktorú uzavreli strany
sporu nemenili písomne a neboli vyhotovené ani dodatky k tejto zmluve.

48. Štatutárny zástupca žalobcu potvrdil, že opát nesúhlasil so spôsobom zaplatenia zvyšnej časti
nájomného vo výške 10 000 Eur v hotovosti dňa 30.9.2009 prevzatím tejto hotovosti zamestnancami
žalovaného.

49. Štatutárny zástupca žalobcu ďalej tvrdil, že peniaze, ktoré odovzdával žalovanému titulom nájmu
predčasne- skôr než bolo nájomné splatné odovzdával C. ktorý mu vyhotovoval o tejto skutočnosti
písomné potvrdenia. Tieto písomné potvrdenia o platení nájomného pred dobou splatnosti však súdu
žalobca nepredložil.

50. Z výpovede štatutárneho zástupcu žalovaného súd zistil, že žalovaný písomne upozornil v septembri
2009 žalobcu, že nemá uhradenú faktúru za nájom za 3. štvrťrok 2009 za prenajaté nebytové priestory.
Poukázal na to, že v telefonickom rozhovore povedal svojmu zamestnancovi Q., aby finančné prostriedky
vo výške 10 000 Eur, ktoré mu na prevzatie dával štatutárny zástupca žalobcu, aby ich prevzal do
pokladne žalovaného, aby tieto peniaze dal žalobca na účet žalovaného. Keďže dňa 30.9.2009 zistil, že
uvedené finančné prostriedky vo výške 10 000 Eur neboli pripísané na účet Opátstva, z tohto dôvodu
dňa 1.10.2009 dal žalobcovi okamžité skončenie zmluvy o nájme prenajatých nebytových priestorov.

51. Štatutárny zástupca žalovaného uviedol, že upomienku predloženú do súdneho spisu adresovanú
žalobcovi, že nezaplatil nájomné za 3. Štvrťrok vyhotovila jeho zamestnankyňa V. ktorá spracovávala
účtovníctvo žalovaného. Štatutárny zástupca žalovaného poukázal na to, že bol daný pokyn
účtovníčkam, že ak si niekto voči Opátstvu neplnil finančné záväzky, aby upomínali takýchto neplatičov.

52. V konaní boli na návrh strán sporu vypočutí ako svedkovia Q., C. V., T. a V.
53. Z výpovede Q. súd zistil, že v Opátstve pracoval ako správca kláštora, popri tom vykonával aj prácu
vodiča a zásobovača. Jeho pracovný pomer bol ukončený dňa 26.1.2011. Uvedený svedok vypovedal
pred súdom, že dňa 30.9.2009 bol osobne v Košiciach, v bude bývalého gymnázia, ktorá patrí Opátstvu
spolu s ďalším zamestnancom Opátstva C.. V tom čase mu štatutárny zástupca žalobcu telefonicky
oznámil, že peniaze vo výške 10 000 Eur za nezaplatený nájom má pripravené, aby po tieto peniaze
prišiel za žalobcom. Menovaný svedok na základe tohto telefonátu zavolal štatutárnemu zástupcovi
žalovaného, ktorý mu oznámil, aby osobne peniaze od žalobcu nepreberal ,ale mu povedal , aby tieto
peniaze žalobca poslal cez banku na účet Opátstva. Menovaný svedok pripustil, že pred týmto dňom
sa viackrát stávalo, že ak Opátstvo - žalovaný potrebovalo peniaze zavolali žalobcovi či má v hotovosti
peniaze a ak tento v hotovosti peniaze mal, žalobca vyplatil za nájom skôr než bola faktúra za nájom
splatná. O takomto spôsobe platby nájomného však nebola uzavretá žiadna písomná dohoda.

54. Z výpovede C. súd zistil, že robil v ekonomickej oblasti, v Rade Premonštrátov bol členom rehole
a vykonával funkciu provizóra teda radcu opáta do 17.7.2009. Potvrdil, že bol svedkom telefonického
rozhovoru medzi Q. a Opátom v septembri 2009. Potvrdil aj to, že zamestnanec žalovaného Q. sa
telefonicky rozprával so žalobcom o nejakých peniazoch či tieto peniaze môže prevziať od žalobcu.
Menovaný svedok uviedol, že je potrebné zavolať opáta, či môže tieto peniaze od žalobcu prevziať,
pretože o všetkých finančných otázkach rozhoduje opát ako štatutárny zástupca žalovaného. Tak sa
stalo, že svedok Q. zavolal telefonicky opátovi, ktorý mu povedal, že nemá brať peniaze v hotovosti
od žalobcu, ale žalobca ich má poslať žalovanému cez bankový účet. Tento svedok potvrdil, že obsah
nájomnej zmluvy uzavretej medzi stranami sporu poznal, keď túto nájomnú zmluvu prečítal a podpísal
ju na každej strane.

55. Svedok C. bol opätovne vypočutý na pojednávaní dňa 29.9.2017. V druhej výpovedi pred súdom
uviedol, že žalobca poskytoval žalovanému finančné prostriedky titulom platby za nájomné aj pred
splatnosťou nájomného a niekedy poskytol finančné prostriedky Opátstvu aj naviac. Podľa svedka sa to
stalo asi 4krát, pričom tieto platby boli hotovostne vložené do pokladne Opátstva, ale aj bezhotovostným



spôsobom zaslané na účet Opátstva. Svedok C. vypovedal, že v Opátstve mali knihu faktúr, ktorá bola
záväzným dokumentom a údaje v nej sa premietali do hlavnej účtovnej knihy a cez hlavnú účtovnú
knihu do daňového priznania Opátstva. Menovaný svedok opísal situáciu, keď Opátstvu chýbali finančné
prostriedky na vyplatenie mzdy, kedy im žalobca požičal sumu 600 000 Sk a tieto peniaze žalobca
osobne odovzdal žalovanému. Žalovaný mu však nevydal žiadne potvrdenie, pretože takéto potvrdenie
si žalobca ani nepýtal. Uvedené peniaze prijímal od žalobcu pod svojim menom C. - príjem a dal ich na
účet pod svojim menom E. - vklad člena Rádu.

56. Svedok V. poskytoval pre žalovaného právne služby v roku 2006-2010 ako advokátsky koncipient
advokáta JUDr. Drobňáka. Uviedol, že koncom septembra 2009 bol za ním v jeho advokátskej kancelárii
v budove bývalého gymnázia na Kováčskej 28 v Košiciach opát , pretože riešili faktúru za odber vody.
Práve v tom čase opátovi volal zamestnanec žalovaného Q. ktorý oznamoval opátovi, že žalobca chce
zaplatiť zvyšok nájmu za 3. štvrťrok v hotovosti. Toto mu však opát zakázal a oznámil mu, že žalobca má
zaplatiť neuhradený nájom bezhotovostným prevodom na účet žalovaného. Menovaný svedok potvrdil,
že zamestnanec žalovaného C. niekoľkokrát volal žalobcovi či môže zaplatiť skôr nájomné, bolo to 2
alebo 3 razy, keď sa platby uskutočňovali práve v jeho kancelárii na Kováčskej 28 v Košiciach, keď
žalobca skôr zaplatil nájomné, než bolo splatné, žalovanému. Menovaný svedok rozporne vypovedal,
keď najprv tvrdil, že bol prítomný pri rozhovore opáta s Q. ohľadom platenia platieb, následne uviedol,
že nebol prítomný pri tomto rozhovore. Menovaný svedok ďalej potvrdil, že aj jemu opát povedal, že
nemá prijímať žiadne platby od nájomcov v hotovosti.

57. Z výpovede svedka T. ktorý je hospodárskym riaditeľom Lesy Jasov, ktorá je dcérskou spoločnosťou
Opátstva Jasov súd zistil, že menovaný svedok disponuje účtovnou evidenciou za roky 2006-2009, a z
tejto účtovnej evidencie je zrejmá výška úhrady, čas a spôsob úhrady nájomného zo strany žalobcu na
účet žalovaného titulom nájmu prenajatých priestorov. Túto účtovnú evidenciu založil menovaný svedok
do súdneho spisu. Svedok uviedol, že v mnohých prípadoch bolo nájomné prijaté v hotovosti do pokladne
opátstva cez príjmový pokladničný doklad, čo je doložené v týchto dokladoch a niekedy platil žalobca
nájomné aj prostredníctvom svojho účtu.

58. V konaní bol vypočutý aj ďalší svedok J. ktorý od roku 2003 obchodne spolupracoval so žalovaným
pri strážení objektov Opátstva. Menovaný svedok potvrdil, že bol svedkom rozhovoru medzi správkyňou
gymnázia na Kováčskej 28 v Košiciach pani P., pánom V., N. a N., ktorý každý deň navštevoval budovu
gymnázia z dôvodu pracovného zaradenia. Svedok uviedol, že Q. mu oznámil, že musí zavolať opátovi
či prevezme v hotovosti peniaze od štatutárneho zástupcu žalobcu titulom dlžného nájomného, pričom
opát zakázal N. od žalobcu prevziať peniaze v hotovosti a oznámil, že peniaze sa majú previesť z účtu
žalobcu na účet žalovaného.

59. V konaní bola vypočutá svedkyňa V., ktorá u žalovaného bola zamestnaná 7 rokov. Do jej
pracovnej náplni patrilo účtovanie, zakladanie účtovných dokladov, písomností a rovnako aj spracovanie
miezd. Svedkyňa potvrdila, že písala upomienku adresovanú žalobcovi dňa 10.9.2009, v ktorom
upomínala žalobcu, že v účtovníctve Opátstva nezaznamenali úhradu faktúry č. XXXXXXXX za splátku
nájomného vo výške 16 182,04 Eur, ktorá bola splatná k 31.8.2009. Takéto upomienky svedkyňa
písala na základe pokynu opáta. Nevedela si spomenúť či text tejto upomienky formulovala ona alebo
či mali nejakú predtlač. Svedkyňa pripustila, že Opátstvo malo právnika, ktorý takéto listy mohol aj
vypracovať. Uvedenú upomienku podpísala v zastúpení opáta P.. Svedkyňa uviedla, že do jej pracovnej
náplne nepatrilo oprávnenie uzatvárať zmluvy, nepodpisovala nijaké dodatky ku zmluvám, rovnako sa
nezúčastňovala rokovaní za Opátstvo pri uzatváraní zmlúv, nemala poverenie konať v mene Opátstva.
Podpisovala len účtovné doklady a to prijímové a výdavkové pokladničné doklady, faktúry a bežné
upomienky. Za Opátstvo nepodpisovala žiadne daňové priznania.

60. Z výpisu z účtu žalovaného vedeného v Slovenskej sporiteľni a.s. súd zistil, že nájom za 3. štvrťrok
2009 vo výške 10 000 Eur, ktorý zaslal žalobca bol pripísaný na účet žalovaného dňa 1.10.2009.

61. Žalobca v konaní tvrdil, že ako nájomca bol dobromyseľný, pretože nájomné sa neplatilo tak ako
bolo písomne dojednané ale tak ako žalovaný potreboval finančné prostriedky, pričom išlo o obdobie
predtým než bolo dané okamžité skončenie nájomnej zmluvy žalovaným žalobcovi. Sumu 10 000 Eur
vložil dňa 30.9.2009 na svoj účet v súlade s dohodou so štatutárnym zástupcom žalovaného - opátom
a 30.9.2009 uskutočnil prevod sumy 10 000 Eur titulom nájmu z účtu svojho na účet žalovaného.



62. Žalovaný predložil súdu prehľad platieb žalobcu titulom nájmu za nebytové priestory na S. v K. na
základe nájomnej zmluvy, ktorú so žalobcom uzavrel dňa 1.7.2006.

63. Z tejto fakturácie súd zistil, že faktúra za obdobie 3. štvrťroka 2006 bola vyhotovená žalovaným
7.8.2006 na sumu 487 500 Sk s dátumom splatnosti 31.8.2006, pričom táto faktúra nebola uhradená v
lehote splatnosti len jej časť vo výške 80 000 Sk dňa 22.8.2006, zvyšné sumy 187 500 Sk uhradil žalobca
po lehote splatnosti dňa 26.9.2009, sumu 200 000 Sk 28.9.2006 a sumu 20 000 Sk dňa 29.9.2006.
Faktúru za 4. štvrťrok 2006 vyhotovil žalovaný dňa 8.11.2006 na sumu 487 500 Sk s dátumom splatnosti
30.11.2006, pričom nájomné bolo zaplatené žalobcom až po lehote splatnosti, a to 300 000 Sk dňa
20.12.2006, 137 500 Sk 9.1.2007 a 50 000 Sk 16.1.2007.

64. V roku 2007 vyhotovil žalovaný faktúru za 1. štvrťrok 2007 dňa 8.2.2007 s dátumom splatnosti
28.2.2007 na sumu 487 500 Sk, pričom toto nájomné zaplatil žalovaný po lehote splatnosti a to v sume
257 500 Sk dňa 26.3.2007 a 230 000 Sk zaplatil až 4.4.2007. Faktúru za 2. štvrťrok 2007 vystavil
žalovaný dňa 9.5.2007 s dátumom splatnosti 31.5.2007 na sumu 487 500 Sk, pričom toto nájomné
zaplatil žalobca v lehote splatnosti len vo výške 100 000 Sk dňa 30.5.2007, ostatné platby zaplatil po
lehote splatnosti a to dňa 26.6.2007 sumu 262 500 Sk, 27.6.2007 sumu 25 000 Sk a 6.7.2007 sumu
100 000 Sk. Faktúru za 3. štvrťrok 2007 vystavil žalobcovi žalovaný dňa 14.8.2007 na sumu 487 500
Sk s dátumom splatnosti 31.8.2007, pričom tento nájom zaplatil žalobca až po lehote splatnosti a to
sumami 298 910 Sk dňa 20.9.2007, 68 590 Sk dňa 3.10.2007 a 120 000 Sk 8.10.2007. Faktúru za
4. štvrťrok 2007 vystavil žalovaný žalobcovi dňa 12.11.2007 na sumu 487 500 Sk s lehotou splatnosti
30.11.2007, pričom toto nájomné zaplatil žalobca až po lehote splatnosti dňa 13.12.2007 v sume 387
500 Sk a 4.1.2008 v sume 100 000 Sk.

65. Za rok 2008 v 1. štvrťroku vyhotovil faktúru žalovaný dňa 6.2.2008 s dátumom splatnosti 29.2.2008
na sumu 487 500 Sk, pričom toto nájomné zaplatil žalobca až po lehote splatnosti dňa 20.3.2008 v sume
150 000 Sk, dňa 2.4.2008 v sume 250 000 Sk a dňa 17.4.2008 v sume 87 500 Sk. Za 2. štvrťrok
2008 vystavil žalovaný faktúru dňa 12.5.2008 na sumu 487 500 Sk s dátumom splatnosti 31.5.2008,
pričom celé toto nájomné zaplatil žalobca tiež po lehote splatnosti a to dňa 12.6.2008 zaplatil 100 000
Sk, 13.6.2008 zaplatil 87 500 Sk, 27.6.2008 sumu 100 000 Sk a 2.7.2008 sumu 200 000 Sk. Faktúru za
3. štvrťrok 2008 vystavil žalovaný žalobcovi 4.8.2008 s dátumom splatnosti 31.8.2008 na sumu 487 500
Sk, ktorú žalobca zaplatil po až po lehote splatnosti a to dňa 22.9.2008 v sume 100 000 Sk, 25.9.2008
zaplatil sumu 237 000 Sk, 25.9.2008 zaplatil sumu 100 500 Sk a 26.9.2008 sumu 50 000 Sk. Faktúru za 4.
štvrťrok 2008 vystavil žalovaný žalobcovi dňa 10.11.2008 s dátumom splatnosti 30.11.2008, pričom toto
nájomne zaplatil žalobca opäť po lehote splatnosti a to dňa 17.12.2008 v sume 287 500 Sk a 22.12.2008
v sume 200 000 Sk.

66. Za rok 2009 vystavil za 1. štvrťrok žalovaný faktúru dňa 3.2.2009 na sumu 16 182,04 Eur s dátumom
splatnosti dňa 28.2.2009, ktorú žalobca zaplatil po lehote splatnosti dňa 25.3.2009 v sume 15 182,04
Eur a 26.3.2009 v sume 1 000 Eur. Za 2. štvrťrok 2009 vystavil žalovaný faktúru žalobcovi dňa 5.5.2009
na sumu 16 182,04 Eur s dátumom splatnosti 31.5.2009, toto nájomné zaplatil žalobca opäť po lehote
splatnosti 29.6.2009 v sume 16 182,04 Eur. Faktúru za 3. štvrťrok 2009 vyhotovil žalovaný žalobcovi
dňa 5.8.2009 s dátumom splatnosti 31.8.2009 na sumu 16 182,04 Eur, pričom z tohto nájomného zaplatil
žalobca sumu 6 182,04 Eur dňa 18.9.2009 a sumu 10 000 Eur dňa 1.10.2009.

67. Uvedené platby žalobca titulom nájomného platil buď prijímovým pokladničným dokladom v
hotovosti, ako je to podľa prijímového pokladničného dokladu vyhotoveného žalovaným dňa 22.8.2006,
kedy žalobca platil sumu 80 000 Sk titulom nájmu, ďalej podľa prijímového pokladničného dokladu
žalovaného zo dňa 26.9.2006, kedy prijal žalovaný od žalobcu sumu 187 500 Sk, podľa príjmového
pokladničného dokladu zo dňa 28.9.2006 kedy prijal žalovaný od žalobcu titulom nájmu sumu 200 000
Sk.

68. V roku 2006 tieto platby prebehli hotovostne dňa 20.12.2006 v sume 300 000 Sk, 9.1.2007 v sume
137 500 Sk, 16.1.2007 v sume 50 000 Sk, ostatné platby nájomného predložil žalovaný, že boli zo strany
žalobcu zaplatené bezhotovostne na jeho účet z účtu žalobcu.



69. Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Košice I, oddiel: Sro, vložka č. 6729/V súd zistil,
že pod týmto číslom je zapísaná obchodná spoločnosť TOP TEN, spoločnosť s ručením obmedzeným
Košice, so sídlom Textilná 1, Košice, IČO: 31 713 904 s dňom vzniku 25.9.1995 ako spoločnosť s ručením
obmedzeným. Jej spoločníkom bol Q. v období od 25.9.1995 - 27.4.2011. Táto spoločnosť je naďalej
zapísaná v Obchodnom registri, jej súčasným spoločníkom a konateľom je W. Košice - Juh, 040 01 od
28.4.2011.

70. Z výpisu Obchodného registra Okresného súdu Košice, oddiel: Sro, vl. č. 8718/V súd zistil, že v tejto
vložke je zapísaná obchodná spoločnosť OVOLAGÚNA, spoločnosť s ručením obmedzeným Košice, so
sídlom Textilná 1, Košice, IČO: 31 736 823, dátum vzniku tejto spoločnosti je 15.11.1996. Táto spoločnosť
nie je právnym nástupcom spoločnosti TOP TEN spol. s r.o. Košice. Spoločníkom a konateľom je Q.
od 25.10.2006.

71. Žalovaný predložil súdu potvrdenie o svojej právnej subjektivite a štatutárnom orgáne, ktoré vydalo
Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, cirkevný odbor, pod č. MK-3950/2009-12/9536 dňa 27.7.2009.
Z tohto potvrdenia súd zistil, že Rád Premonštrátov - Opátstvo Jasov ako samostatný právny subjekt
odvodzuje svoju právnu subjektivitu od rímskokatolíckej cirkvi v Slovenskej republike, štatutárnym
orgánom Rádu je Opát a Prior kláštora. Zároveň v tomto potvrdení ministerstvo potvrdilo, že Opátom a
štatutárnym zástupcom Rádu Premonštrátov - Opátstva Jasov od 17.7.2009 je P. - opát.
72. Dňa 20.3.2018 žalovaný zaslal súdu rozsiahle písomné vyjadrenie vo veci samej, v ktorej namietal
procesnú neprípustnosť žaloby podľa § 137 písm. d) CSP v spojení s § 470 ods. 1 CSP. Žalovaný
namietal, že po nadobudnutí účinností Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku je žaloba
žalobcu neprípustná, keďže so žiadneho osobitného právneho predpisu nevyplýva prípustnosť určovacej
žaloby žalobcu pokiaľ ide o určenie, že okamžité skončenie zmluvy je neplatné. Rovnako tak je po
nadobudnutí CSP neprípustná aj žaloba žalobcu v časti, ktorou sa domáha určenia, že nájomný vzťah
trvá, pretože ustanovenie § 137 CSP pripúšťa určovacie žaloby len vo vzťahu k právam a nepripúšťa
žalobu, ktorou by bolo možné požadovať, aby sa rozhodlo o určení či tu právny vzťah je alebo nie je.

73. Žalovaný podal aj námietku zjavne nedôvodnej žaloby v časti určenia, že nájomný vzťah trvá, pretože
obsahom právneho vzťahu z uvedenej nájomnej zmluvy uzavretej medzi stranami sporu dňa 1.6.2006
boli jednotlivé subjektívne práva žalobcu a tomu zodpovedajúce povinnosti žalovaného, subjektívne
práva žalovaného a k tomu zodpovedajúce povinnosti žalobcu. Obsahom právneho vzťahu z uvedenej
nájomnej zmluvy bola však aj rôzne dojednania strán o právach a povinnostiach zmluvných strán,
ktoré nie sú obsahom nájomného vzťahu, konkrétne dohodnuté v čl. VI. Ostatné podmienky a v čl. VII.
Záverečné ustanovenia a to:
- Povinnosť žalobcu udržiavať chodník a dvor v zimnom období čl. VI. Bod 9
- Povinnosť žalobcu dodržiavať požiarne opatrenia čl. VII. Bod 1
- Povinnosť žalobcu dodržiavať predpisy o pamiatkovej starostlivosti čl. VI. Bod 11
- Povinnosť žalobcu znášať poplatky za telefónnu stanicu a hovorné čl. VI. Bod 5
- Záväzok žalobcu uhradiť nesplnené finančné záväzky firmy TOP TEN spol. s r.o. Košice ku dňu
31.8.2006

74. Žalovaný má za to, že petit žalobcu, ktorým sa domáha určenia, že nájomný vzťah trvá je neurčitý
a zjavne nedôvodný a v konečnom dôsledku aj nevykonateľný.

75. Žalovaný v tomto písomnom vyjadrení vzniesol aj námietku, že žalobca nepreukázal naliehavý
právny záujem na požadovaných určeniach. Podľa žalovaného žalobca nielenže nepreukázal naliehavý
právny záujem na požadovanom určení, že nájomný vzťah trvá, ale ani len neuviedol v čom spočíva jeho
naliehavý právny záujem na požadovanom určení, že nájomný vzťah trvá. Žalobca ničím nepreukázal
a neosvedčil svoj naliehavý právny záujem počas takmer 9 rokov trvania predmetného sporu.

76. Žalovaný preto namietal, že žalobca neuniesol bremeno tvrdenia aj dôkazné bremeno ohľadom
preukázania naliehavého právneho záujmu na požadovaných určeniach. Žalovaný namietal, že tvrdenia
právneho zástupcu žalobcu a samotného žalobcu o tom, kto do nehnuteľnosti údajne investoval si
vzájomne odporujú.

77. Žalovaný popieral skutkové tvrdenia žalobcu, že žalobca do budovy investoval, že okamžité
skončenie nájomného vzťahu priviedlo žalobcu do likvidačného stavu, že dôvodom pre jeho naliehavý



právny záujem na požadovanom určení by mala byť okolnosť, že jeho pôvodná firma i on sám vložil do
nehnuteľnosti na jej rekonštrukciu asi 30 000 000 Sk, a že podal voči žalovanému žalobu o náhradu
vložených investícii na súd.

78. Žalovaný na preukázanie týchto skutočností predložil súdu zmluvu o nájme nebytových priestorov
na totožnú nehnuteľnosť uzavretú medzi žalovaným ako prenajímateľom a nájomcom spoločnosťou
OVOCENTRUM spol. s r.o. zastúpenú konateľom spoločnosti Q. zo dňa 1.6.1994, výpis z obchodného
registra Okresného súdu Košice I, oddiel: Sro, vl. č. 700/V subjektu OVOCENTRUM, spoločnosť s
ručením obmedzeným Nižné Kapustníky, IČO: 17 038 117 vymazanej z Obchodného registra ex-
offo výmazom dňa 28.7.2005 na základe uznesenia Krajského súdu Košice č.k. 2K/110/96-38 zo dňa
25.2.2005, ktorým bol zrušený konkurz na majetok úpadcu OVOCENTRUM spol. s r.o. Nižné Kapustníky,
z dôvodu, že majetok úpadcu nepostačuje na úhradu výdavkov a odmeny správcu, ktorým štatutárnym
orgánom a spoločníkom bol Q., štatutárny orgán terajšieho žalobcu.

79. Ďalej žalovaný predložil súdu dohodu o odovzdaní a prevzatí nehnuteľnosti uzavretú medzi
žalovaným a spoločnosťou OVOCENTRUM, s.r.o. Nižné Kapustníky v zastúpení Q., ktorou sa zmluvné
strany dohodli, že dňom 1.6.1994 prenajímateľ odovzdáva nájomcovi nehnuteľnosť uvedenú v bode
II. nájomnej zmluvy a zároveň zmluvné strany konštatovali, že nehnuteľnosť sa nachádza v značne
zdevastovanom stave, v takomto stave nájomca prehlasuje, že ju preberá a v súlade s nájomnou
zmluvou sa zaväzuje na vlastné náklady ju zrekonštruovať.

80. Týmito predloženými listinnými dôkazmi žalovaný popieral skutkové tvrdenia právneho zástupcu
žalobcu o tom, že žalobca do budovy investoval. Z predložených listín vyplýva, že do budovy investoval
a zaviazal sa ju zrekonštruovať iný subjekt ako žalobca a to na základe dohody z roku 1994, teda 12
rokov pred uzatvorením nájomnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným.

81. Žalovaný poukázal aj na výpisy z Obchodného registra spoločnosti TOP TEN, spol. s r.o. Košice
a výpisu z Obchodného registra obchodnej spoločnosti - žalobcu, z ktorých vyplýva, že žalobca ako aj
spoločnosť TOP TEN, spol. s r.o. sú samostatné právne subjekty s vlastnou právnou subjektivitou a nie
je medzi nimi žiaden právny vzťah z titulu právneho nástupníctva.

82. Žalovaný ďalej predložil súdu upozornenie zo dňa 1.6.2006 žalovaného, adresované nájomcovi TOP
TEN spol. s r.o. prevzaté konateľom Q., ktorým prenajímateľ upozorňuje na neuhradenie vystavenej
faktúry č. XXX splatnej 31.5.2006 v lehote jej splatnosti a vyzýva ho na bezodkladné plnenie.

83. Žalovaný predložil súdu aj okamžité zrušenie nájomnej zmluvy zo dňa 1.7.2006 adresované zo strany
žalovaného Rád Premonštrátov - Opátstvo Jasov nájomcovi TOP TEN spol. s r.o. prevzaté konateľom
Q., ktorým žalovaný v postavení prenajímateľa okamžite ruší nájomnú zmluvu zo dňa 1.2.1996 z dôvodu,
že nájomca TOP TEN spol. s r.o. s poukazom na čl. V. ods. 5 písm. b) nájomnej zmluvy zo dňa 1.2.1996
vrátane jej dodatkov porušil zmluvu a zároveň oznamuje spoločnosti TOP TEN spol. s r.o. nepriznanie
alikvotnej čiastky preinvestovaných finančných zdrojov.

84. Dohodou zo dňa 3.7.2007 medzi žalovaným a spoločnosťou TOP TEN, spol. s r.o. podpísanú v
mene nájomcu - konateľom Q., v ktorej žalovaný preukazoval súdu, že nájomca spoločnosť TOP TEN
prehlásila, že nemá žiadne finančné nároky voči prenajímateľovi (žalovanému), pričom táto dohoda
bola uzatvorená 1 kalendárny rok po uzatvorení nájomnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným zo dňa
1.7.2006. Žalovaný preukázal súdu, že žalobca žaluje žalovaného na zaplatenie sumy 324 266,55 Eur
s prísl. z titulu náhrady škody zo dňa 12.11.2012, pričom konanie prebieha na Okresnom súde Košice
- okolie, pod spis. zn. 10Cb/126/2012.
85. Uznesením Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 11.3.2014 bola pripustená zmena petitu v
zmysle podania žalobcu zo dňa 13.11.2013 s tým, že predmetom konania je žaloba o zaplatenie 252
697,76 Eur s prísl. Týmito dôkazmi žalovaný popieral skutkové tvrdenia žalobcu o tom, že podal voči
žalovanému žalobu o náhradu vložených investícii. Žiadnu takúto žalobu si žalobca ale ani iný subjekt
voči žalovanému nepodal. Žalobu, ktorú podal žalobca na Okresnom súde Košice - okolie, odôvodnil
skutkovo tak, že ide o škodu, ktorá mu vznikla za obdobie, počas ktorého nemohol v priestore žalovaného
vykonávať svoju podnikateľskú činnosť titulom neuhradeného nájomného od podnájomníkov.



86. Žalovaný v tomto písomnom vyjadrení ďalej poukázal na to, že žalobca nemôže mať naliehavý
právny záujem na požadovanom určení aj z toho dôvodu, že nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom
nájmu na písomnú výzvu žalovaného zo dňa 1.12.2009 adresovanú žalobcovi a aj jeho právnemu
zástupcovi JUDr. Zoltánovi Koreňovi po podaní žaloby o určenie neplatnosti okamžitého skončenia
nájmu, protokolárne dňa 2.12.2009 odovzdal žalovanému.

87. Žalovaný poukázal aj na to, že pokiaľ žalobca odôvodnil svoj naliehavý právny záujem, že okamžité
skončenie priviedlo žalobcu do likvidačného stavu, žalovaný poukazuje na dôvody zániku spoločnosti
OVOCENTRUM spol. s r.o. Nižné Kapustníky, rovnako tak na dôvody skončenia nájomného vzťahu so
spoločnosťou TOP TEN, spol. s r.o. a na záväzok žalobcu obsiahnutý v čl. VII. Bod 7 nájomnej zmluvy
zo dňa 1.7.2006 vysporiadať nesplnené finančné záväzky firmy TOP TEN spol. s r.o. žalobcom a v
neposlednom rade aj na viaceré rozhodnutia Ústavného súdu, v zmysle ktorých neúspech alebo strata
podnikateľa vo svojej podnikateľskej činnosti predstavuje podnikateľské riziko, ktoré musí znášať sám
podnikateľ.

88. Žalovaný predloženými listinnými dôkazmi preukazoval súdu, že Q. v postavení konateľa viacerých
subjektov a to najprv spoločnosti OVOCENTRUM spol. s r.o. Nižné Kapustníky, následne v postavení
konateľa spoločnosti TOP TEN spol. s r.o. a následne v postavení konateľa žalobcu OVOLAGÚNA
spoločnosť s ručením obmedzeným Košice vstupoval do právnych vzťahov titulom uzatvorených
individuálnych nájomných zmlúv so žalovaným, predmetom ktorých bolo užívanie nehnuteľností -
budovy Jalty na Hlavnej ulici v Košiciach. Konateľ spoločnosti žalobcu Q. pri svojej účastníckej výpovedi
predložil do súdneho spisu fotokópiu zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 1.2.1996, čo
však opomenul súdu predložiť je, že predmetná nájomná zmluva uzatvorená medzi žalovaným ako
prenajímateľom a nájomcom TOP TEN spol. s r.o. Košice zastúpenej Q. dňa 1.2.1996 bola v období 8
rokov od roku 1996 - 2004 menená zásadne písomne uzatváranými a vzostupne číslovanými dodatkami
opatrenými pečiatkou a podpisom nájomcu a to dodatkom č. 1 zo dňa 29.12.1996, dodatkom č. 2 zo
dňa 31.7.1998, dodatkom č. 3 zo dňa 1.10.1998, dodatkom č. 4 zo dňa 23.3.2000, dodatkom č. 5 zo
dňa 3.5.2004.

89. Žalovaný predloženými listinnými dôkazmi zároveň súdu preukázal, že predmetné nehnuteľnosti
užíval iný subjekt, za ktorý konal Jozef Topor už na základe zmluvy uzatvorenej dňa 1.6.1994 teda
spolu viac než 15 rokov, pričom je nesporné a preukázané, že akákoľvek zmena zmluvného vzťahu
medzi stranami v praxi sa realizovala zásadne postupom dohodnutým v čl. VII. bod 2 zo dňa 1.6.1994
uzatvorenej s nájomcom OVOCENTRUM, spoločnosť s ručením obmedzeným Nižné Kapustníky, v čl.
VII. bod 2 zmluvy zo dňa 1.2.1996 uzatvorenej s nájomcom TOP TEN spol. s r.o. Rovnaký postup zmeny
uzavretej zmluvy bol dohodnutý aj v nájomnej zmluve uzatvorenej medzi stranami sporu dňa 1.7.2006
v čl. VII. bod 2 tejto zmluvy a to vo forme dodatku podpísaného obidvoma zmluvnými stranami.
90. K tomuto písomnému vyjadreniu žalovaný doložil do súdneho spisu zmluvu o nájme nebytových
priestorov, uzavretú medzi prenajímateľom (žalovaným) a nájomcom OVOCENTRUM spol. s r.o. v
zastúpení konateľom spoločnosti Q. zo dňa 1.6.1994, dohodu o odovzdaní a prevzatí nehnuteľnosti
uzavretú medzi žalovaným a OVOCENTRUM zo dňa 1.6.1994, výpis z obchodného registra spoločnosti
OVOCENTRUM spoločnosť s ručením obmedzeným Nižné Kapustníky, výpis z obchodného registra
Okresného súdu Košice I spoločnosti TOP TEN, spol. s r.o. so sídlom Košice, Textilná 1, upozornenie
žalovaného adresované spoločnosti TOP TEN zo dňa 1.6.2006 na neuhradenie faktúry č. 313 na čiastku
487 500 Sk, písomné vyhotovenie okamžitého zrušenia nájomnej zmluvy z 1.7.2006 dané žalovaným
spoločnosti TOP TEN spol. s r.o.

91. Žalovaný predložil súdu aj pracovnú zmluvu uzavretú s V. dňa 31.12.2008, ktorá mala pre žalovaného
vykonávať druh práce - administratívny zamestnanec správy registratúry s miestom výkonu práce
Opátstvo Jasov odo dňa 1.1.2009, pričom pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú.

92. Žalovaný predložil súdu účtovné závierky žalobcu z rokov 2005, 2008 a 2009, ktorými preukazoval,
že vo všetkých sledovaných obdobiach bolo vlastné imanie žalobcu záporné, mal záväzky aj iné
voči spoločníkom vo všetkých troch súvahách vyplýva, že mal tovarové zásoby a podnikal aj v
iných oblastiach. Počas celého trvania nájomného vzťahu medzi stranami sporu bol žalobca v strate,
neuhrádzal záväzky z obchodného styku voči obchodným partnerom, výsledok jeho hospodárskej
činnosti bol záporný a týmito dôkazmi žalovaný poukázal na to, že okamžité skončenie nájomného



vzťahu medzi stranami sporu neprivodilo likvidáciu žalobcu, pretože žalobca podnikal so stratou a
dlhodobo v sledovanom období neuhrádzal svoje záväzky z obchodného styku.

93. Žalovaný poukázal, že v upomienke zo dňa 10.9.2009 adresovanej žalovaným žalobcovi nie je
uvedená správna výška nájmu, pretože táto upomienka bola datovaná 10.9.2009, bola podaná na
poštovú prepravu 11.9.2009, pričom z účtovných dokladov žalovaného vyplýva, že čiastočná úhrada
pohľadávky zo strany žalobcu bola pripísaná na účet žalovaného až dňa 18.9.2009, čiže až potom ako
bola táto upomienka expedovaná žalobcovi.

94. K dokladom predloženým žalobcom, že boli vykonané žalobcom stavebné opravy na predmete
nájmu, a že v predmete nájmu odvážal a likvidoval odpad toto žalovaný popieral, pretože z výsledovky
nevyplynulo, že opravy sa vykonávali na predmete nájmu. Žalovaný poukázal, že predmet nájmu je
kultúrna pamiatka, pričom za obdobie počas trvania nájomného vzťahu nielen žalobcu, ale aj spoločnosti
TOP TEN spol. s.r.o. a OVOLAGÚNA neexistuje žiadne stavebné povolenie alebo ohlásenie a ani súhlas
pamiatkového úradu k tomu, žeby v predmete nájmu mohli byť vykonané stavebné úpravy.

95. Súd na pojednávaní dňa 1.6.2008 zamietol návrh žalobcu vykonať opätovný výsluch svedka C.,
ktorý sa mal vyjadriť k stavebným úpravám vykonaným na predmete nájmu, pretože otázka vykonania /
nevykonania / stavebných úprav v prenajatých priestoroch nebola predmetom tohto konania.

96. Súd takto zistený skutkový stav posúdil podľa nasledujúcich právnych predpisov:

97. Podľa ustanovení § 3 ods. 1, 2, 3 Zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov
v znení neskorších zmien a doplnkov, prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému
zmluvou o nájme. Nebytové priestory sa prenajímajú na účely, na ktoré sú stavebne určené. Zmluva
musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a
spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera.

98. Podľa ustanovenia § 14 citovaného zákona, ak nebolo dohodnuté inak, nájom zaniká
a) zánikom predmetu nájmu;

b) smrťou nájomcu, pokiaľ dedičia po poručiteľovi, ktorý bol nájomcom, do 30 dní od
jeho smrti neoznámia prenajímateľovi, že pokračujú v nájme;

c) zánikom právnickej osoby, ak je nájomcom.

99. Úprava nájmu a podnájmu nebytových priestorov bola vyňatá z Občianskeho zákonníka a osobitne
upravená v Zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších
predpisov. Skončenie nájmu závisí od toho či bol nájom dojednaný na určitý čas alebo bez určenia
času. Ak bol nájom dojednaný na určitý čas, skončí sa uplynutím času, na ktorý bol dojednaný. Uvedený
zákon umožňuje skončenie nájmu aj pred uplynutím dojednaného času, taxatívne však vypočítava
dôvody, za ktorých môže prenajímateľ alebo nájomca vypovedať zmluvu o nájme uzavretú na určitý čas
(§ 9 citovaného zákona). Ak sa zmluva o nájme uzavrela na neurčitý čas, prenajímateľ i nájomca sú
oprávnení kedykoľvek zmluvu písomne vypovedať bez udania dôvodu, ak nie je dohodnuté inak.

100. Zákon č. 116/1990 Zb. ráta aj s ďalšími spôsobmi zániku nájmu, ktorými sú zánik predmetu
nájmu, smrť nájomcu alebo zánik právnickej osoby ak je nájomcom (§ 14 citovaného zákona). Nájom
nebytového priestoru môže prirodzene kedykoľvek zaniknúť aj vzájomnou dohodou.

101. Z uvedeného vyplýva, že k zániku nájmu môže dôjsť jednak z dôvodov uvedených v citovanom
§ 14 zákona č.116/1990 Zb., jednak i z ďalších dôvodov, na ktorých sa účastníci dohodli a takisto
samozrejme zo všeobecných dôvodov zániku záväzku (splnenie rozväzovacej podmienky, splynutia
nájomcu s prenajímateľom). Citovaný zákon č. 116/1990 Zb. ako špeciálna právna norma má vždy
prednosť pred ustanoveniami Občianskeho zákonníka. V prípade, že určitá otázka nie je v tomto zákone
upravená, treba použiť všeobecné ustanovenia o nájomnej zmluve uvedené v Občianskom zákonníku.

102. Podľa ustanovenia § 559 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, splnením dlh zanikne. Dlh musí byť
splnený riadne a včas.



103. Podľa ustanovenia § 567 ods. 2 citovaného zákona, peňažný dlh plnený prostredníctvom
peňažného ústavu alebo prostredníctvom poštového podniku je splnený pripísaním sumy dlhu na účet
veriteľa v peňažnom ústave alebo vyplatením sumy dlhu veriteľovi v hotovosti, ak osobitný zákon
neustanovuje inak alebo ak sa veriteľ a dlžník písomne nedohodnú.

104. Podľa ustanovenia § 516 ods. 1 citovaného zákona, účastníci môžu dohodou zmeniť vzájomné
práva a povinnosti.

105. Podľa ustanovenia § 40 ods. 2 citovaného zákona, písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť
alebo zrušiť iba písomne.

106. Nesporným v tomto konaní bolo to, že strany sporu uzavreli dňa 1.7.2006 zmluvu o nájme
nebytových priestorov v zmysle vyššie citovaných ustanovení Zákona č. 116/1990 Zb., kde presne
vymedzili predmet nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho úhrady, ako aj spôsoby skončenia
nájomného vzťahu.

107. Nesporným bolo aj to, že žalobca nezaplatil faktúru zo dňa 4.8.2009 v lehote splatnosti do 30.8.2009
na sumu 16 182,04 Eur, pretože časť tejto faktúry vo výške 6 182,04 Eur uhradil bezhotovostným
prevodom na účet žalovaného dňa 17.9.2009 a dňa 30.9. 2009 poukázal zvyšnú časť nájomného v
sume 10 000 Eur zo svojho účtu na účet žalovaného, ktorá suma bola na účet žalovaného pripísaná
až 1.10.2009.

108. Strany sporu v čl. V. bod 5 citovanej nájomnej zmluvy sa dohodli, že dôvodom pre okamžité
ukončenie nájomnej zmluvy zo strany prenajímateľa (žalovaného) je aj nezaplatenie nájomného
zo strany nájomcu v 30 dňovej lehote po splatnosti nájomného, napriek písomnému upozorneniu
prenajímateľa.

109. Keďže nájomné v dohodnutej výške nebolo pripísané na účet žalovaného v tejto 30 dňovej lehote
ale až nasledujúci deň 1.10.2009 boli splnené podmienky preto, aby žalovaný dal okamžité skončenie
nájomnej zmluvy žalobcovi dňom 1.10.2009, ktoré navrhovateľ prevzal dňa 6.10.2009.

110. V konaní nebolo zo strany žalobcu preukázané, že by sa strany sporu boli dohodli na inej forme
spôsobu platenia nájomného ako je uvedené v nájomnej zmluve, nebol medzi nimi uzavretý žiaden
písomný dodatok k písomne uzavretej zmluve o nájme zo dňa 1.7.2006. Žalobca tvrdil, že zvyšnú čiastku
nájomného zaplatil včas dňa 30.9.2009, keď túto čiastku v sume 10 000 Eur poukázal na svoj účet a
konal tak na základe usmernenia štatutárneho zástupcu žalovaného. Tvrdil, že túto sumu mal v zmysle
pokynu opáta previesť zo svojho účtu na účet žalovaného.

111. Navrhovateľovi bolo z nájomnej zmluvy známe presne číslo účtu žalovaného i peňažný ústav, na
ktoré mal poukázať nájomné vo výške 10 000 Eur titulom nájomného za 3. štvrťrok roku 2009, nič
žalobcovi nebránilo, aby tieto peniaze v sume 10 000 Eur vložil priamo na účet žalovaného a nie na svoj
účet a zároveň dať pokyn previesť túto sumu zo svojho účtu na účet žalovaného .

112. Žalovaný využil svoje právo dohodnuté v zmluve o nájme uzavretej so žalobcom dňa 1.7.2006
a ukončil nájomný vzťah žalobcu k predmetným nebytovým priestorom dňa 1.10.2009, keďže žalobca
neuhradil celkovú sumu nájomného včas v zmysle platne uzavretej zmluvy o nájme.

113. Žalobca nepreukázal súdu svoje tvrdenia o tom, že žalobcovi platil nájomné v predchádzajúcich
obdobiach skôr, než bolo toto nájomné splatné. Tvrdil, že mal finančné prostriedky odovzdávať svedkovi
C., ktorý mu mal potvrdzovať prevzatie peňažných prostriedkov písomne. Súdu však nepredložil
žiadne takéto potvrdenia, ktoré by preukazovali skutočnosť tvrdenú žalobcom. Žalobca nepreukázal
ani kedy / v akom časovom období/ sa tak malo stať, či to bolo počas trvania nájomného vzťahu
vzniknutého na základe nájomnej zmluvy uzavretej so žalovaným dňa 1.7.2006, alebo počas trvania
nájomného vzťahu medzi žalovaným a spoločnosťami OVOCENTRUM s.r.o Košice, prípadne medzi
žalovaným a spoločnosťou TOP TEN s.r.o. Košice, v ktorých Q. bol konateľom a zároveň spoločníkom.
Bolo preukázané, že niektoré platby zo strany žalobcu boli skutočne platené hotovostne do pokladne



žalovaného, tieto platby nájomného boli za celé obdobie trvania nájmu medzi stranami sporu platené
oneskorene, v žiadnom prípade nie pred splatnosťou nájomného.

114. O tejto skutočnosti žalovaný predložil súdu riadne účtovné doklady o spôsobe a forme platenia
nájomného zo strany žalobcu za celú dobu nájmu. Je síce pravdovou, že žalovaný vyzval upomienkou
žalobcu na zaplatenie nájmu dňa 10.9.2009, kde malo dôjsť k predlženiu lehoty splatnosti do troch dní od
lehoty uvedenej v čl. V. ods. 5 písm. b) zmluvy o nájme, avšak túto upomienku podpísala zamestnankyňa
žalovaného V. ktorá nebola oprávnená uzatvárať dodatky k zmluvám, nemala právo podpisovať
akékoľvek zmluvy prípadne zúčastňovať sa rokovaní o nájomných , prípadne iných zmluvách. Túto
upomienku podpísala namiesto štatutárneho zástupcu, avšak túto upomienku nemožno považovať za
zmenu nájomnej zmluvy ohľadne doby splatnosti nájomného.

115. Z uvedených dôvodov má súd za to, že žalovaný platne ukončil nájomný vzťah medzi stranami
sporu, ktorý vznikol na základe zmluvy o nájme uzavretej medzi stranami sporu dňa 1.7.2006.

116. Podľa názoru súdu žalobca nepreukázal ani naliehavý právny záujem na určení neplatnosti
skončenia nájomného vzťahu medzi stranami sporu, pretože tvrdil, že vložil investície do tejto
nehnuteľnosti v značnej výške, pričom o zaplatenie týchto investícií žaloval na Okresnom súde Košice
- okolie žalovaného. Súd však zistil, že žalobca žaloval žalovaného na Okresnom súde Košice - okolie
o náhradu škody, ktorá mu vznikla tým, že po opustení prenajatých priestorov tieto ďalej nemohol dávať
do podnájmu iným podnájomníkom.

117. Žalobca nepreukázal, že by akékoľvek investície vložila spoločnosť OVOLAGÚNA spol. s
r.o. do prenajatej nehnuteľnosti, naopak žalovaný preukázal, že vloženie investícií do predmetných
nehnuteľností bolo dohodnuté medzi žalovaným a tretím subjektom OVOCENTRUM spol. s r.o. Košice,
prípadne spoločnosťou TOP TEN spol. s r.o. Košice, ktoré nie sú právnymi predchodcami žalobcu, ako
to tvrdil žalobca.

118. Z uvedených dôvodov súd žalobu žalobcu ako bezdôvodnú zamietol.

119. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovení § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

120. V danom prípade žalovaný bol úspešný v plnom rozsahu, preto mu súd priznal právo na náhradu
trov konania proti žalobcovi vo výške 100 %.

121. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1, 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu
súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

122. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

123. O povinnosti žalobcu zaplatiť na účet Okresného súdu trovy štátu súd rozhodol podľa čl. IV. ods. 1,
2 CSP, podľa ktorej ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia
tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu
vec, čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. Ak takého ustanovenia niet, súd
prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s
prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby
výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky
a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.

124. Súčasná právna úprava obsiahnutá v Civilnom sporovom poriadku neobsahuje ustanovenia o
trovách štátu. Preto v danom prípade súd použil ustanovenie § 148 ods. 1 OSP a zaviazal žalobcu
ako neúspešnú stranu sporu na zaplatenie trov štátu, ktoré vznikli štátu v sume 93 Eur vyplatením
svedočného svedkovi C.



Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do
15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd Košice I.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§127 ods. 1 CSP)
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) [§ 363 CSP].

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.