MARQUEEN, s.r.o.


Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 20Er/6554/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113231212
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahoslava Saxová
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2016:7113231212.2

Uznesenie
Okresný súd Košice I v právnej veci vykonania exekúcie oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s.,
so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému: MARQUEEN, s.r.o., so
sídlom Hutnícka 1, 040 01 Košice, IČO: 31 736 921, v konaní vedenom pred súdnym exekútorom JUDr.
Mgr. Andrej Dembický, Werferova 1, 040 11 Košice, pod sp. zn. EX 3015/2013, takto

r o z h o d o l :

I. Exekúciu z a s t a v u j e.
II. Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť poverenému súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 41,87
Eur, a to do 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie doručeného súdnemu exekútorovi dňa 29. 10.
2013 a poverenia k vykonaniu exekúcie č. 5802 *098341 vydaného Okresným súdom Košice I dňa 19.
11. 2013, bol exekúciou poverený súdny exekútor JUDr. Mgr. Andrej Dembický.

Dňa 21. 8. 2015 bol súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu
uvedenom v § 57 ods. 1 písm. h) EP a teda, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Súčasne s návrhom na zastavenie exekúcie súdny exekútor požiadal priznať náhradu trov exekúcie v
zmysle vyúčtovania predloženého súdu.

Súdny exekútor v podanom návrhu uviedol, že dňa 19. 12. 2013 vydal Upovedomenie o začatí exekúcie,
ktoré sa povinnému nepodarilo doručiť. V priebehu exekučného konania vykonal všetky potrebné
elektronické lustrácie povinného. V priebehu exekučného konania zistil, že spoločnosť už nevykonáva
podnikateľskú činnosť a nedisponuje žiadnym speňažiteľným majetkom. Na základe týchto skutočností,
dňa 18. 8. 2015 spracoval pre oprávneného oznámenie o stave exekučného konania, kde ho podrobne
informoval o postupe v exekučnom konaní. Na základe uvedeného podal súdny exekútor návrh na
zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok), nakoľko predmetná pohľadávka je nevymožiteľná.

Súd šetrením zistil, že povinný bol dňa 20. 10. 2015 zrušený rozhodnutím súdu o zrušení obchodnej
spoločnosti bez likvidácie podľa ust. § 68 ods. 3 písm. c) zák. č. 513/1991 Zb. z dôvodov podľa ust. § 68
ods. 6 Obchodného zákonníka a následne dňa 14. 11. 2015 vymazaný z Obchodného registra. Nakoľko
povinný zanikol bez právneho nástupcu a bez likvidácie, súd má za preukázané, že povinný v danom
prípade zanikol ako nemajetný.

V zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok (ďalej len EP), exekúciu
súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Z toho dôvodu súd pristúpil k
zastaveniu predmetnej exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP.



Vzhľadom na citované právne ustanovenia a zistený skutkový stav, súd exekúciu zastavil podľa § 57
ods. 1 písm. h) EP.

Podľa ust. § 196 EP za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada
hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa
osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.

Podľa ust. § 200 ods. 1 EP trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a
náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu
trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa ust. § 200 ods. 2 EP ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške
platí trovy exekúcie.

Podľa ust. § 203 ods. 2 EP Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu
trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky
na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie,
ktoré platil.

Podľa ust. § 14 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z.z. Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej
len vyhláška), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví,
odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony
exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.

Podľa ust. § 14 ods. 2 vyhlášky paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.

Podľa ust. § 15 ods. 1 vyhlášky paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a)
získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie
upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o
spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie
bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného,
j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

Podľa ust. § 22 ods. 1 vyhlášky patrí súdnemu exekútorovi popri odmene aj náhrada hotových
výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa
najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

Podľa ust. § 25 vyhlášky v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce
vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.

Súdny exekútor vyčíslil trovy exekúcie nasledovne:
Odmena exekútora podľa § 14 ods. 1 cit. vyhl. (minimálna odmena)....................33,19 Eur
Hotové výdaje:
- poštovné ......................................................................................................................1,70 Eur
- poplatky........................................................................................................................10,- Eur
DPH 20 %........................................................................................................................8,98 Eur
Trovy exekúcie vrátane 20% DPH celkovo.............................................................53,87 Eur

Trovy exekúcie vyčíslené súdnym exekútorom podľa vyhl. č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách
súdnych exekútorov, pozostávajú z minimálnej odmeny určenej súdnym exekútorom v zmysle ust. § 14
ods. 1 cit. vyhlášky a hotových výdavkov v zmysle ust. §22 ods. 1 cit. vyhlášky.

V prípade hotových výdavkov súd vychádzal iba z písomností predložených exekútorom, resp.
nachádzajúcich sa v súdnom spise. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri
odmene aj náhrada hotových výdavkov „účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej
činnosti.“ Skutočnosť, či ide o nevyhnutné a účelne vynaložené trovy exekúcie, je povinný preukázať
súdny exekútor. Súd preto nevyhnutnosť trov exekúcie, ako aj účelnosť vynaloženia hotových výdavkov,
preskúmal z predložených listín a dospel k záveru, ž exekútorovi patrí poštovné vo výške 1,70 Eur + 20%



DPH a v ostatných prípadoch účelnosť a nevyhnutnosť vynaloženia hotových výdavkov neboli súdnym
exekútorom žiadnym hodnoverným spôsobom preukázané, preto ich súd nepriznal.

Po preskúmaní vyúčtovania trov exekúcie súd exekútorovi priznal náhradu trov exekúcie v sume 41,87
Eur, ktorá pozostáva z minimálnej odmeny súdneho exekútora podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č.
288/1995 Z. z., t.j. 33,19 Eur + DPH vo výške 6,64 Eur a z náhrady hotových výdavkov v zmysle ust.
§22 cit. vyhlášky vo výške 1,70 Eur + 20% DPH.

O trovách exekúcie rozhodol súd podľa ust. § 203 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z., v zmysle ktorého, ak
dôjde k zastaveniu exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša
ich oprávnený. Nakoľko sa predmetné exekučné konanie zastavuje z dôvodu zistenej nemajetnosti
povinného, súd pri rozhodovaní o trovách exekúcie aplikoval ustanovenie § 203 ods. 2 Exekučného
poriadku a na úhradu trov exekúcie zaviazal oprávneného.

Na základe uvedeného súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, a teda
exekúciu zastavil a oprávnenému uložil povinnosť nahradiť poverenému súdnemu exekútorovi trovy
exekúcie vo výške 41,87 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice
I., v troch písomných vyhotoveniach.
V zmysle § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, a akom rozsahu sa napáda, v
čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

V zmysle § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým
bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené,
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.