COOP Jednota, Vranov nad Topľou, spotrebné družstvo


Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 69Ek/120/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120214614
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 08. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Segečová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2020:6120214614.3

Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného COOP Jednota Vranov nad Topľou,
spotrebné družstvo, IČO: 31 737 200, so sídlom Námestie slobody 79/79, 093 01 Vranov nad Topľou,
proti povinnému Kvety Mária Haľková, s.r.o., IČO: 50 171 852, so sídlom Duklianskych hrdinov 2473,
093 01 Vranov nad Topľou, právne zast. JUDr. Zuzanou Adamovou Tomkovou, advokátkou, so sídlom
Boženy Nemcovej 1, 093 01 Vranov nad Topľou, vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Richardom
Gibartim, so sídlom exekútorského úradu Konštantínova 6, 080 01 Prešov, pod sp. zn. 274EX 49/20,
o vymoženie 745,21,-EUR s prísl., rozhodujúc o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu
Banská Bystrica sp. zn. 69Ek/120/2020 zo dňa 23. marca 2020, takto

r o z h o d o l :

I. Súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 69Ek/120/2020 zo
dňa 23. marca 2020 z a m i e t a.

II. Súd oprávnenému n e p r i z n á v a náhradu trov konania o sťažnosti proti uzneseniu Okresného
súdu Banská Bystrica sp. zn. 69Ek/120/2020 zo dňa 23. marca 2020.

o d ô v o d n e n i e :

1. Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, doručeného súdu dňa 22.1.2020 sa začalo
proti povinnému exekučné konanie pre vymoženie pohľadávky oprávneného, priznanej na základe
vykonateľného exekučného titulu, ktorým je platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn.
23Up/1205/2019 zo dňa 11.10.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 12.11.2019
(ďalej len „exekučný titul“).

2. Vykonaním exekúcie poveril tunajší súd Poverením sp. zn. 69Ek/120/2020 dňa 27.1.2020 súdneho
exekútora JUDr. Richarda Gibartiho, so sídlom exekútorského úradu Konštantínova 6, 080 01
Prešov. Doručením poverenia súdnemu exekútorovi dňa 27.1.2020 sa začala exekúcia vykonávaná v
neprospech povinného.

3. Napadnutým uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 69Ek/120/2020 zo dňa 23.3.2020,
vydaným vyšším súdnym úradníkom, súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3
Exekučného poriadku zamietol.

4. Vyšší súdny úradník v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že nezistil žiadny zo zákonných
dôvodov na zastavenie exekúcie, ktoré sú taxatívne uvedené v ustanovení § 61k ods. 1 Exekučného
poriadku. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie tvrdil, že všetky záväzky voči povinnému má riadne
uhradené a preto predpokladal, že voči nemu bude vydaný exekučný titul. Elektronickú schránku si
vzhľadom na vek jedinej konateľky a vzhľadom na to, že už sústavne nevykonáva podnikateľskú
činnosť nekontroluje často. Počas 25 rokov trvania nájomného vzťahu povinný vždy plnil nájomné riadne,
podľa svojich možností. Až po ukončení nájomného vzťahu mu bola doručená poštou predžalobná
výzva zo dňa 15.7.2019, podľa ktorej neuhradil faktúru č. 710230419 na sumu 749,09,-EUR splatnú



30.4.2019 za nájom 4/2019. Na túto predžalobnú výzvu povinný reagoval odpoveďou zo dňa 22.7.2019,
v ktorej uviedol všetky úhrady faktúr, vrátane tej, ktorej sa výzva týkala a ktorá bola uhradená v
dvoch platbách v sume 250,-EUR dňa 7. 4.2019 a v sume 499,09,-EUR dňa 25.4.2019, teda ešte pred
podaním predžalobnej výzvy. Faktúra mu ani nebola doručená a nájomné uhrádzal na základe dohody
o platbách doručenej mu 19.3.2019. Povinný v uvádzal aj ďalšie skutočnosti týkajúce sa nájomného
vzťahu s oprávneným. Súdu predložil doklady o uhradení platby nájomného za apríl a máj 2019,
predžalobnú výzvu doručenú mu oprávneným, dohodu o platbách za nájom týkajúcu sa roku 2019,
faktúru za nájomné na mesiac máj 2019, dohodu o ukončení nájomného vzťahu, účtovný zoznam
pokladničných a bankových dokladov za rok 2010, podnikateľského subjektu „Monika Koritková“. Na
dodatočné doplnenie návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 20.2.2020, ktoré bolo súdu doručené
e-mailom dňa 24.2.2020, súd neprihliadal, nakoľko bolo podané osobou Mgr. Štefan Štefanko, bez
predloženia splnomocnenia a bez doplnenia v listinnej podobe. Oprávnený na podanom návrhu trval
v plnom rozsahu. Vyšší súdny úradník po preskúmaní súdneho spisu konštatoval, že zistil, že povinný
v návrhu na zastavenie exekúcie uvádza skutočnosti, ktoré nastali ešte pred vznikom exekučného
titulu. K uvedenému vyšší súdny úradník poukázal na to, že exekučný súd v konaní o návrhu na
zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie a preto pre posúdenie návrhu
na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania
návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie
exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. Návrh na zastavenie
exekúcie je tak procesnou obranou povinného, ktorej účelom je zastavenie exekúcie z dôvodov
taxatívne ustanovených v zákone (§ 61k ods. 1 Exekučného poriadku). Návrh na zastavenie exekúcie
ale nie je opravným prostriedkom proti exekučnému titulu. Má smerovať proti exekúcii a nie proti
exekučnému titulu. Skutočnosti, ktoré existovali pred vznikom exekučného titulu, sú preskúmavané v
základnom súdnom konaní, v ktorom sa poskytuje procesná ochrana ohrozenému alebo porušenému
subjektívnemu právu alebo právom chránenému záujmu. Vo vykonávacom, exekučnom konaní, už nie
je priestor na rozhodovanie o skutočnostiach, o ktorých sa rozhoduje v základnom konaní. Exekučný
súd naopak musí z právoplatného a vykonateľného exekučného titulu vychádzať. Exekučný súd nie je
oprávnený skúmať vecnú správnosť exekučného titulu, t.j. správnosť skutkových a právnych záverov
orgánu, ktorý vydal exekučný titul. Vyšší súdny úradník ďalej poukázal na formálnu a materiálnu
stránku vykonateľnosti exekučného titulu. Vyšší súdny úradník napokon poukázal aj na skutočnosť, že
podkladom návrhu na vykonanie exekúcie je v tomto exekučnom konaní právoplatný a vykonateľný
exekučný titul. Povinný mal možnosť podať voči exekučnému titulu opravný prostriedok (odpor voči
platobnému rozkazu), pokiaľ mal za to, že exekučný titul bol vydaný na základe nesprávne zisteného
skutkového stavu, čo však neurobil, keďže si platobný rozkaz neprevzal. V prípade ak si povinný
neprevzal exekučný titul vo svojej elektronickej schránke, v súlade s § 32 ods. 5 písm. b) zákona
o e-Govemmente sa pri jeho doručení uplatní fikcia doručenia a elektronická správa sa považuje za
doručenú uplynutím úložnej lehoty 15 dní. Ani táto situácia neoprávňuje exekučný súd na to, aby
preskúmaval exekučný titul. K ďalším námietkam povinného vyšší súdny úradník uviedol, že exekučný
titul považuje za materiálne aj formálne vykonateľný exekučný titul, pričom povinný nepreukázal súdu
žiadne okolnosti, ktoré by boli spôsobilé naplniť uvedený dôvod na zastavenie exekúcie. Vzhľadom
na uvedené skutočnosti, keďže povinný v návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol ani relevantným
spôsobom nepreukázal žiadne okolnosti, ktoré by boli spôsobilé obsahovo naplniť niektorý z dôvodov,
ktoré Exekučný poriadok v ustanovení § 61k ods. 1 spája so zastavením exekúcie, a ktoré sú uvedené
taxatívne, vyšší súdny úradník návrh povinného na zastavenie exekúcie, podľa ust. § 611 ods. 3
Exekučného poriadku, ako nedôvodný zamietol.

5. Proti takémuto uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, ktoré bolo povinnému doručené dňa 23.3.2020,
podal povinný prostredníctvom právneho zástupcu, dňa 7.4.2020, teda v zákonnom stanovenej lehote,
sťažnosť.

6. V podanej sťažnosti povinný uviedol, rovnaké skutočnosti, na ktoré poukazoval už v podanom návrhu
na zastavenie exekúcie. So závermi vyššieho súdneho úradníka sa nestotožnil a napadnuté uznesenie
považoval za nezákonné. Uviedol, že exekučným titulom bol oprávnenému priznaný nárok na zaplatenie
pohľadávky 749,09,-EUR za nájomné za apríl 2019, ktoré zaplatil v apríli 2019 (250,-EUR + 499,09,-
EUR). Exekučný súd sa touto skutočnosťou nezaoberal a k tomuto dôvodu povinného sa ani nevyjadril.
Exekučný súd nemôže nechať oprávneného ďalej vymáhať nárok, ktorý je preukázateľne zaplatený.
Ide o zrejmú skutočnosť, ktorá bráni vymáhateľností exekučného titulu. Exekučný súd by mal práve
takéto situácie riešiť v rámci skúmania dôvodov, ktoré bránia vymáhateľností exekučného titulu. Inak



by takéto konanie mohlo byť zneužité vždy, keď si subjekt platobný rozkaz v elektronickej schránke
neprevezme alebo sa nevyjadrí (napr. keď má doklad o zaplatení). Exekučný súd takýmto konaním
zjavne porušil základné právo povinného na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd. V tejto súvislosti poukázal povinný na Nález Ústavného súdu SR
zo dňa 28.2.2017, sp. zn. III. ÚS 825/2016-35, v obdobnej právnej veci, z ktorého citoval: „ ... Z
obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že uznesením č. k. 7 Er 60/2015-815 (pôvodne sp. zn. 5 Er
17/2011) zo 14, júla 2015 okresný súd zamietol návrh sťažovateľa ako povinného v exekučnom konaní
na zastavenie exekúcie z dôvodu podľa § 57 ods. 1 písm. q) Exekučný poriadok. ... Na odvolanie
sťažovateľa krajský súd uznesením sp. zn. 2 CoE 97/2015 z 11. novembra 2015 uznesenie okresného
súdu citované v bode 3 po jeho preskúmaní vo všetkých výrokoch potvrdil. ... Keďže princípy exekúcie
musia byť rovnako účinné, vo vzťahu ku všetkým druhom exekučných titulov, nie je možné, v exekučnom
konaní, akceptovať obranu povinného, že jeho pohľadávka zanikla pred vydaním exekučného titulu z
toho dôvodu, že exekučným titulom je rozsudok pre zmeškanie, ktorého nesprávnosť/doručovanie v
rozpore so zákonom, sa v exekučnom, ani inom súdnom konaní, nepodarilo preukázať a vo výsledku
ho je potrebné považovať za vydaný v súlade s ust § 153b O. s. p.". Aj v danom prípade dôvod
zastavenie exekúcie spočíval v tom, že vymáhaná pohľadávka bola splnená ešte pred tým, ako došlo
k vydaniu exekučného titulu - rozsudku pre zmeškanie. Ústavný súd zistil, že krajský súd vo svojom
vyjadrení síce správne skonštatoval, že „skutočnosti, ktoré existovali pred vydaním exekučného titulu
(napr. prípadné uhradenie dlhu pred vydaním exekučného titulu), nemožno namietať v námietkach"
avšak úplne opomenul, že predmetom konania pred ním vedeného je návrh na zastavenie exekúcie
z dôvodov podľa §57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, a nie námietky proti exekúcii. Následne
neuviedol žiadne skutočnosti k argumentom sťažovateľa obsiahnutým v jeho sťažnosti. Ústavný súd
tak v danej veci zistil, že všeobecné súdy nerešpektovali ústavné požiadavky na súdnu a inú právnu
ochranu účastníka súdneho konania ako ani garancie na spravodlivé súdne konanie, keď sa nezaoberali
podstatným tvrdením sťažovateľa - tvrdením o neexistencii vymáhaného dlhu, pričom ale ani neposkytli
logicky koherentné odôvodnenie tohto postupu. Teda, neposkytli jasné a zrozumiteľné odpovedá na
všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Ďalej povinný
poukázal na § 203 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého v exekučnom konaní môže súd aj bez
nariadenia pojednávania nariadiť vypočutie osoby, ak jej výpoveď môže mať význam pre rozhodnutie
alebo postup súdu v konaní. Ak súdu nie sú pre jeho rozhodnutie dostatočné podklady, ktoré priložil
povinný k návrhu na zastavenie exekúcie (výpis z bankového účtu povinného za mesiac apríl 2019),
mal by nariadiť vypočutie konateľky povinného a zástupcu oprávneného ku skutočnosti zaplatenia a
prijatia platby nájomného za mesiac apríl 2019. V zmysle § 324 ods. 1 Obchodného zákonníka, záväzok
zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne. Podľa § 330 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak má
veriteľovi splniť ten istý dlžník niekoľko záväzkov a poskytnuté plnenie nestačí na splnenie všetkých
záväzkov, je splnený záväzok určený pri plnení dlžníkom. Ak dlžník neurčí, ktorý záväzok plní, je splnený
záväzok najskôr splatný, a to najprv jeho príslušenstvo. Pri platbách v sume 250,-EUR dňa 7.4.2019
a v sume 499,09,-EUR dňa 25.4.2019, povinný určil, ktorý záväzok plní a to uvedením správy pre
adresáta „ nájomné 4/2019 fa.c.710230419. Preto si tieto platby oprávnený ani nemohol započítať na
iné záväzky povinného. Oprávnený o tom preukázateľne vedel, pretože vydal povinnému potvrdenia -
OD Jednota Vranov nad Topľou zo dňa 17.7.2019 o prijatí platby 250,-EUR s poznámkou pre príjemcu
nájomné 4/2019 fa.č.710230419 a o prijatí platby 499,09 EUR s poznámkou pre príjemcu nájomné
4/2019 fa.č. 710230419, s uvedením pri oboch platba zaúčtovaná. Povinný predložil súdu doklady o
úhrade nájomného za mesiac apríl 2019, spolu s účtovným zoznamom záväzkov a úhrad nájomného
v roku 2019 a potvrdením oprávneného o zaúčtovaní platieb nájomného v mesiaci apríl 2019. Povinný
v závere sťažnosti uviedol, že ak si oprávnený v exekúcii ďalej vymáha nárok, ktorý už má zaplatený,
jedná sa o podvodné konanie, ktoré bude povinný namietať na príslušných orgánoch činných v trestnom
konaní. Na základe vyššie uvedeného preto povinný navrhol, aby súd napadnuté uznesenie, vydané
vyšším súdnym úradníkom, zrušil a zastavil exekúciu z dôvodu preukázania skutočnosti, ktorá bráni
vymáhateľností exekučného titulu podľa §61 k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku.

7. Súd dňa 23.5.2020 zaslal sťažnosť povinného na vyjadrenie oprávnenému. Oprávnený sa k
sťažnosti povinného vyjadril, písomným podaním doručeným súdu dňa 8.6.2020. V písomnom vyjadrení
oprávnený trval na pokračovaní v exekúcii. K tvrdeniam povinného uviedol, že ich považuje za
bezpredmetné a odmieta tvrdenie, že by si v exekúcii vymáhal nárok, ktorý už má uhradený.
Úhrady nájomného povinný platil nepravidelne a jeden nájom zostal neuhradený. Pravidelne konateľku
povinného upozorňoval, že jeden nájom nemá uhradený a že úhrady sa priraďujú k najstarším



pohľadávkam. Tvrdenie povinného o tom, že má všetko uhradené, je nepravdivé. Tvrdenie, že konateľka
je 74 ročná žena a že nevie robiť s elektronickou schránkou nepovažuje oprávnený za podstatné,
nakoľko aj mladší ľudia s tým môžu mať problém, ale to zákon nerieši. Zákon rieši povinnosti právnickej
osoby, ktoré musí konateľ vedieť zabezpečiť či už je starší alebo menej šikovný. Oprávnený sa zamýšľal
nad tým, či aj vtedy, ak by povinný platil pravidelne nájom s uvedením čísla faktúry, napr. január by
neuhradil a potom by znova pravidelne uhrádzal nájom s uvedením v.s., tak by ho mal oprávnený počas
nájomného vzťahu dať na súd kvôli 1 chýbajúcej platbe, napriek korektným vzťahom a vedomosti o tom,
že časom chýbajúci nájom uhradí... To by musel potom pravidelne na súde uplatňovať pohľadávky aj
počas nájomného vzťahu. V tejto súvislosti uviedol rozpis úhrad povinného, tak ako boli priradzované za
platenie jednotlivých nájmov, z ktorého je vidieť, že svoje povinnosti si povinný neplnil pravidelne a bol
v omeškaní aj viac mesiacov za sebou. Pri úhradách uvádzal povinný iba nájom, ale to, o ktorý mesiac
ide, resp. číslo faktúry uviedol len zopárkrát, a aj to niekedy viackrát k jednému mesiacu rovnaký popis.
Niektoré úhrady boli spojené aj s úhradou za energiu, niektoré uhradené v jednej sume. To, že v popise
platby bol uvedený variabilný symbol za apríl ešte neznamená, že úhrada bola za apríl, keďže platby
si povinný vedome posúval, lebo o tom, že úhrady sa priradzujú k starším pohľadávkam povinný vedel,
keďže to s ním riešili osobne a viackrát. Oprávnený následne uviedol prehľad nájmov, ktoré bola povinný
povinný uhradiť. Nájmy za mesiace marec, apríl 2016 boli ešte pohľadávky voči pôvodnému nájomcovi
p. Koritkovej (dcére konateľky povinného), ktoré ako záväzky zmluvou o predaji podniku na seba prevzal
povinný. Všetky zmluvy, dodatky a vyhlásenia, oprávnený priložil ako prílohy k návrhu na vydanie
platobného rozkazu). Na záver len chceme uviesť, že Platobným rozkazom sp. zn. 32Up/1205/2019
zo dňa 11.10.2019, ktorý je exekučným titulom v exekučnom konaní, bola žalovaná firma: Kvety Mária
Haľková s.r.o. povinná uhradiť sumu vo výške jedného mesačného nájmu. Takže tvrdenie, že vymáhame
pohľadávku, ktorá už bola uhradená sa nezakladá na pravde, a z toho dôvodu, žiadame aby bola
sťažnosť zamietnutá a pokračovalo sa v exekučnom konaní. V závere svojho vyjadrenia oprávnený
uviedol, že ak by si povinný zoradil úhrady, zistil by (čo už aj vie), že 1 nájom zostal stále neuhradený.
Keďže pohľadávka nie je premlčaná, podľa názoru oprávneného je pre toto rozhodovanie podstatné, že
akokoľvek si bude povinný priraďovať posledné úhrady k faktúram, tak výsledok bude rovnaký. Exekučné
konanie je vedené za účelom vymoženia dlhu vo výške mesačného nájmu, a preto sťažnosť považuje
oprávnený za neopodstatnenú.

8. Oprávnený uviedol nasledovné platby:
a) v roku 2016:
č. 710230316, 1.3.2016, 749,09,-EUR, nájom 3/2016,30.6.2016 nájom Koritková
č. 710230416, 1.4.2016, 749,09,-EUR, nájom 04/2016, 22.8.2016 nájom Koritková
č. 710230516, 1.5.2016, 749,09,-EUR, nájom 05/2016, 19.9.2016 nájom Koritková
č. 710230616, 1.6.2016, 749,09,-EUR, nájom 06/2016, 21.10.2016 nájom Koritková
č.710230716, 1.7.2016, 749,09,-EUR, nájom 07/2016, 2.11.2016 nájom Haľková
č.710230816, 1.8.2016, 749,09,-EUR, nájom 08/2016, 25.11.2016 nájom Haľková
č.710230916, 1.9.2016, 749,09,-EUR, nájom 09/2016,16.12.2016 nájom Haľková
č.710231016, 1.10.2016, 749,09,-EUR, nájom 10/2016, 2.1.2017 nájom Haľková
č.710231116, 1.11.2016, 749,09,-EUR, nájom 11/2016, 24.1.2017 nájom Haľková
č.710231216, 1.12.2016, 749,09,-EUR, nájom 12/2016, 24.2.2017 nájom Haľková
b) v roku 2017
č.710230117, 1.1.2017, 749,09,-EUR, nájom 01/2017, 22.3.2017 nájom Haľková
č.710230217, 1.2.2017, 749,09,-EUR, nájom 02/2017, 300,- € - 3.5.2017, nájom Haľková, 449,09 €
-23.5.2017, nájom Haľková
č.710230317, 1.3.2017, 749,09,-EUR, nájom 03/2017, 200 €-29.5.2017, nájom Haľková, 549,09 €
- 23.6.2017, nájom Haľková
č.710230417, 1.4.2017, 749,09,-EUR, nájom 04/2017, 400 € -24.7.2017, nájom Haľková, 349,09 €
-11.9.2017, nájom Haľková
č.710230517, 1.5.2017, 749,09,-EUR, nájom 05/2017, 29.9.2017, nájom Haľková
č.710230617, 1.6.2017, 749,09,-EUR, nájom 06/2017, 29.9.2017, nájom Haľková
č.710230717, 1.7.2017, 749,09,-EUR, nájom 07/2017, 29.9.2017, nájom Haľková
č.710230817, 1.8.2017, 749,09,-EUR, nájom 08/2017, 29.9.2017, nájom Haľková
č.710230917, 1.9.2017, 749,09,-EUR, nájom 09/2017, 29.9.2017, nájom Halková
č.710231017, 1.10.2017, 749,09,-EUR, nájom 10/2017, 2.5.2018, nájom za mesiace 1.1.2018
č.710231117, 1.11.2017, 749,09,-EUR, nájom 11/2017, 2.1.2018, nájom za mesiace 11 a 12 2017
č.710231217, 1.12.2017, 749,09,-EUR, nájom 12/2017, 2.1.2018, nájom za mesiace 11 a 12 2017



c) v roku 2018
č.710230118, 1.1.2018, 749,09 €, nájom 01/2018, 23.3.2018, nájom za mesiace 1.1.2018
č.710230218, 1.2.2018, 749,09 €, nájom 02/2018, 30.5.2018, nájom za mesiace 1.1.2018
č.710230318, 1.3.2018, 749,09 €, nájom 03/2018, 12.6.2018, nájom
č.710230418, 1.1.2018, 749,09 €, nájom 04/2018, 17.7.2018, nájom kvety
č.710230518, 1.5.2018, 749,09 €, nájom 05/2018, 8.8.2018, nájom kvety
č.710230618, 1.6.2018, 749,09 €, nájom 06/2018, 10.8.2018, nájom kvety
č.710230718, 1.7.2018, 749,09 €, nájom 07/2018, 10.8.2018, nájom kvety
č.710230818, 1.8.2018, 749,09 €, nájom 08/2018, 6.11.2018, nájom
č.710230918, 1.9.2018, 749,09 €, nájom 09/2018, 27.12.2018, nájom
č.710231018, 1.10.2018, 749,09 €, nájom 10/2018, 300 € -31.12.2018, nájom december 2018 čiastočne,
449,09 € - 8.1.2019, nájom
č.710231118, 1.11.2018, 749,09 €, nájom 11/2018, 14.1.2019 nájom 12/2018
č.710231218, 1.12.2018, 749,09 €, nájom 12/2018, 20.3.2019, nájom 1/2019 fa.c.710230119
d) v roku 2019
č.710230119, 1.1.2019, 749,09 €, nájom 01/2019, 29.3.2019, nájom 2/2019 fa.c.710230219
č. 710230219, 1.2.2019, 749,09 €, nájom 02/2019, 8.4.2019, nájom 3/2019 fa.c.710230319
č.710230319, 1.3.2019, 749,09 €, nájom 03/2019, 250 € -8.4.2019, nájom 4/2019 fa.c.710230419,
499,09 € - 25.4.2019, nájom 4/2019 fa.c.710230419
č.710230419, 1.4.2019, 749,09 €, nájom 04/2019
č.710230519, 1.5.2019, 362,46 €, nájom 05/2019, 27.6.2019, nájom za 5.mesiac od 1.5 do 15.5
ukončená nájomná zmluva.

9. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie,
proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

10. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

11. Podľa § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť,
je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia
nie je prípustná.

12. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

13. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta
sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca
stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

14. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku
dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

15. V zmysle § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie
môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí
ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní
predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia,
ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.

16. V zmysle § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté



dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

17. Po preskúmaní veci sa sudca stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vyššieho súdneho
úradníka, ktoré považoval za dostatočné, jasné, zrozumiteľné a presvedčivé. Sudca preto dospel k
záveru, že sťažnosť povinného je potrebné ako nedôvodnú zamietnuť.

18. Napriek zneniu ustanovenia zákona citovaného v bode 13. odôvodnenia, súd nad rámec uvedeného
k argumentácii povinného v podanej sťažnosti uvádza, že ustanovenie §61k ods. 1 Exekučného poriadku
taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré súd exekúciu zastaví, pričom povinný, ako nositeľ dôkazného
bremena k svojim tvrdeniam, musí v návrhu na zastavenie exekúcie uviesť okolnosti, ktoré podľa neho,
po vzniku exekučného titulu, spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné
skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

19. Súd považuje za potrebné zdôrazniť, že exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať hmotnoprávnu
správnosť exekučného titulu, teda preskúmavat' vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánu)
vydaného v základnom konaní (tzv. materiálnu vykonateľnosť). Tvrdenia povinného o opaku preto súd
nemohol akceptovať. Naopak, obsahom exekučného titulu je exekučný súd viazaný a musí z neho
vychádzať, pričom prípadné vady základného konania, (aj vtedy ak by existovali), sa do exekučného
konania neprenášajú. To znamená, že vytýkané nedostatky vzniknuté v základnom konaní sú pre
exekučné konanie bez právneho významu (NS ČR 20Cdo/1940/2008). Nemožno preto prisvedčiť obrane
povinného, ktorý v návrhu na zastavenie exekúcie, ako aj v podanej sťažnosti, uvádza skutkové
tvrdenia, ktoré vychádzajú z právnych skutočností a právnych úkonov, ktoré boli objektívne dané už pred
vydaním exekučného titulu (skutkové okolnosti týkajúce sa zmluvného vzťahu povinného s oprávneným,
započítavanie uhradených platieb nájomného, resp. vedenie platieb nájomného v účtovníctve právneho
predchodcu z roku 2010), s ktorými sa, v konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný už vysporiadal,
resp. mal vysporiadať súd prvej inštancie. Na namietanie a posúdenie týchto skutočností bol priestor
práve v konaní, v ktorom súd rozhodoval o vydaní exekučného titulu, pričom ak povinný nesúhlasil s
vydaným rozhodnutím súdu prvej inštancie - s platobným rozkazom, mal možnosť podať voči nemu
odpor s cieľom, aby bol platobný rozkaz zrušený a vo veci bolo nariadené pojednávanie, na ktorom
by súd jeho skutkové tvrdenia právne posúdil. Takto však povinný nepostupoval, pričom platobný
rozkaz si ani neprevzal. Sám sa tak mohol vyhnúť situácii, ktorá následne vznikla keď bol voči nemu
podaný návrh na vykonanie exekúcie. Exekučný súd tak už môže iba konštatovať, že oprávnený svoje
práva nebránil dostatočne, zanedbal ich a platobný rozkaz, ktorý je súdu predložený ako exekučný titul,
nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť a stal sa spôsobilým exekučným titulom. Skutočnosť, že sa
oprávnený subjektívne nestotožňuje s právoplatným a vykonateľným platobným rozkazom, neznamená
že jeho tvrdenia bude preskúmavať exekučný súd. Exekučný súd nie je odvolacou inštanciou a nie
je ani príslušný skúmať správnosť súdneho rozhodnutia vydaného v inom súdnom konaní z pohľadu
hmotného práva a ani nijakým spôsobom nemôže zasahovať do práva priznaného v tomto rozhodnutí, či
ex ante poskytnúť ochranu oprávnenému v rozpore s výrokom právoplatného a vykonateľného súdneho
rozhodnutia, t.j. v rozpore so zásadou res iudicata. Exekučný súd tak nie je oprávnený urobiť ani v
takom prípade, ak by rozhodnutie vzniklo na podklade skutkových okolností, ktoré by sa exekučnému
súdu javili inak, ak tieto okolnosti všeobecný súd v tzv. základnom konaní už posúdil v právoplatnom a
vykonateľnom rozhodnutí. Exekučný titul totiž osvedčuje, že judikovaná pohľadávka, v čase jeho vzniku
existuje. Takto osvedčený právny stav nemôže byť exekučným súdom v zásade (s výnimkou niektorých
dôvodov uvedených v § 53 ods. 3 Exekučného poriadku pri) prehodnotený. Rozsah prieskumnej činnosti
exekučného súdu je tak obmedzený na to, či je exekučný titul, vydaný orgánom oprávneným na jeho
vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotno-
právne legitimovaní z exekučného titulu.

20. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že právny poriadok Slovenskej republiky vychádza zo
zásady „vigilantibus iura scripta sunt", ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „práva patria len
bdelým" (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu
a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou
a predvídavosťou. Je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne,
inak ich podcenením či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod..
To platí obdobne aj o využívaní zákonných procesných ustanovení včítane využitia možnosti podania
opravných prostriedkov (citované z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Sžf 65/2011).



21. Ochranu hmotnoprávnych vzťahov subjektov práva je potrebné, ako to uviedol už aj vyšší súdny
úradník, rozlišovať a aj poskytovať v závislosti od procesnoprávneho štádia konania, v ktorom sa
vzťah subjektov práva nachádza, t.j. či ide o tzv. základné konanie, v ktorom nadobúda pôvodné
ohrozené alebo porušené subjektívne právo príslušnú procesnú ochranu a to v podobe právoplatného
a vykonateľného súdneho rozhodnutia, alebo ide o konanie vykonávacie - exekučné, ktorého zmysel
spočíva v uskutočnení núteného výkonu subjektívneho práva z právoplatného a vykonateľného
rozhodnutia, ktoré povinná strana nesplnila dobrovoľne, ktorú exekučný súd poskytuje zabezpečením
efektívneho vymáhania uplatneného judikovaného nároku oprávneného a súčasne zabezpečením
primeranej ochrany základných práv povinného. Ochrana práv a právom chránených záujmov vo
vykonávacom konaní, však už nie je spojená s opätovným hmotnoprávnym skúmaním porušeného
subjektívneho práva, ktorého skúmanie a posudzovanie už bolo predmetom ochrany práv subjektov v
základnom súdnom konaní. Podstatou exekučného konania je nútené uskutočnenie výkonu príslušného
vykonateľného rozhodnutia a s tým spojená ochrana práv a právom chránených záujmov účastníkov
exekučného konania. Exekučný súd nesmie skúmať vecnú správnosť exekučného titulu. Je ním
viazaný, V opačnom prípade by tak došlo k neprípustnému zásahu do práv priznaných právoplatnom
a vykonateľných exekučným titulom. Právna otázka viazanosti exekučného súdu exekučným titulom
a rozsahu preskúmavacej právomoci exekučného súdu, je v judikatúre posudzovaná ustáleným
spôsobom, súd poukazuje napríklad na napríklad uznesenia Ústavného súdu SR, sp. zn. II. ÚS 663/2016
zo 7. 9. 2016, ktorých vyplýva, že exekučný súd je exekučným titulom, ktorým je rozsudok všeobecného
súdu, viazaný a nemá oprávnenie tento exekučný titul vecne preskúmať.

22. V danom prípade bol exekučný titul vydaný orgánom na to oprávneným - všeobecným súdom
Slovenskej republiky. Exekučný titul, ako listina vydaná oprávneným orgánom musí mať predpísanú
formu a obsah, z ktorého plynie určitej osobe povinnosť niečo v určitej dobe plniť, teda musí spĺňať
náležitosti, ktoré sú jednak formálnej, alebo materiálnej povahy. Materiálne predpoklady vyjadrujú
obsahovú určitosť exekučného titulu, podľa ktorého sa exekúcia vedie a to tak, aby práva, ale
predovšetkým vynucované povinnosti, boli vo vykonávanom exekučnom titule určené presným a
nepochybným spôsobom. Z exekučného titulu musí byť zrejmé, čo má byť exekúciou vynútené.
Z hľadiska materiálnej vykonateľnosti preto musí každý titul obsahovať presnú individualizáciu
oprávneného a povinného, presné vymedzenie práva a jemu zodpovedajúcu povinnosť na plnenie
a presne stanovenú lehotu na plnenie (R 21/1981, s. 161, R 27/1984, s. 130, uznesenie Krajského
súdu v Bratislave sp. zn. 18CoE132/2013-35 z 26.6.2013). Práve tieto náležitosti robia exekučný titul
materiálne vykonateľným. Iba rozhodnutie, ktoré tieto náležitosti nemá, nie je rozhodnutím vykonateľným
a nemôže byť podkladom pre výkon exekúcie. Formálnu vykonateľnosť exekučného titulu stanovuje
predpis upravujúci konanie, v ktorom bolo rozhodnutie slúžiace ako exekučný titul vydané. V tomto
prípade Civilný sporový poriadok a zákon o upomínacom konaní. Vzhľadom na uvedené preto možno
konštatovať, že v posudzovanom prípade sa exekúcia vedie na podklade spôsobilého exekučného
titulu, ktorý je vykonateľný aj po materiálnej aj po formálnej stránke a z ktorého je zrejmé, kto má plniť,
komu má plniť, akú povinnosť a v akej lehote má plniť.

23. Pokiaľ ide o úhradu pohľadávky vyplývajúcej z exekučného titulu, je potrebné zdôrazniť, že dôvod
na zastavenie exekúcie na základe splnenia vymáhaného nároku zo strany povinného (v zmysle § 61k
ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku), je v zásade daný iba vtedy, ak k splneniu judikovanej pohľadávky
oprávneného došlo v čase od vzniku exekučného titulu do začatia exekučného konania. Pokiaľ povinný
tvrdí, že k úhrade pohľadávky došlo ešte pred vydaním exekučného titulu, v podstate žiada exekučný
súd o preskúmanie správnosti exekučného titulu, na ktoré nemá exekučný súd danú zákonnú právomoc.
Pokiaľ ide o dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, ide o
tzv. iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. Napríklad o premlčanie judikovaného
práva, materiálne alebo formálne nevykonateľný exekučný titul, nulitné rozhodnutie predložené ako
exekučný titul, neexistencia alebo strata hmotnoprávnej legitimácie oprávneného alebo povinného a pod.
Za určitých, avšak veľmi výnimočných, okolností by podľa názoru súdu, mohlo ísť aj o skutočnosť, na
ktorú poukazuje povinný t.j., ak bol nárok vymáhaný v exekučnom konaní, preukázateľne a nepochybne
uhradený povinným oprávnenému, ešte pred vydaním exekučného titulu. V tejto súvislosti však súd
dodáva, že pokiaľ sa povinný odvoláva na rozhodnutie Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 825/16 zo dňa
28.2.2017, tu súd konštatuje, že uvedené rozhodnutie vychádza z právnej úpravy Exekučného poriadku,
účinnej do 31.3.2017. Od 1.4.2017 bol Exekučný poriadok podstatným spôsobom zmenený zák. č.
2/2017 Z.z. Dôvody zastavenia exekúcie sú taxatívne upravené v ustanovení § 61k ods. 1 Exekučného



poriadku. Okrem uvedeného, podstatou záverov, ku ktorým dospel Ústavný súd SR v predmetnom
rozhodnutí, bolo predovšetkým nedostatočné odôvodnenie rozhodnutí všeobecných súdov, voči ktorým
ústavná sťažnosť smerovala a nedostatočné preskúmanie tvrdení povinného. Aj tu však ústavný súd
uviedol v závere svojho rozhodnutia poukázal na to, že všeobecné súdy nemajú povinnosť vyhľadávať
dôkazy na podporu tvrdení povinného naopak, povinný musí sám, náležite a presvedčivo svoje tvrdenie
preukázať dôkazmi, z ktorých bude jednoznačne zrejmé zaplatenie pohľadávky.

24. Povinný súdu predložil doklady o uhradení platby nájomného v dohodnutej výške za január 2019 z
20.3.2019, za február 2019 dňa 29.3.2020, za marec 2019 dňa 7.4.2019, za apríl 2019 dňa 7.4.2019 v
sume 250,-EUR a dňa 25.4.2019 v sume 499,09,-EUR a za máj 2019 vo alikvotnej výške 362,46,-EUR,
predžalobnú výzvu z 15.7.2019 doručenú mu oprávneným týkajúcu sa mesiaca apríl, dohodu o platbách
za nájom týkajúcu sa roku 2019, faktúru za nájomné na mesiac máj 2019, dohodu o ukončení nájomného
vzťahu, účtovný zoznam pokladničných a bankových dokladov za rok 2010 u podnikateľského subjektu
„Monika Koritková“. Súd poukazuje na skutočnosť, že v danej veci je predmetom exekúcie suma
nájomného za jeden mesiac, a to pri dlhodobom, podľa vyjadrenie povinnej, 25 rokov trvajúcom
nájomnom vzťahu. Preskúmaním uvedených dokladov, súd zistil, že povinný súdu listinnými dôkazmi
preukázal, že dňa 7.4.2019 v sume 250,-EUR a dňa 25.4.2019 v sume 499,09,-EUR uhradil nájomné za
mesiac apríl 2019 a aj ostatné nájomné za zvyšné mesiace v roku 2019. Tu však súd však poukazuje na
to, že exekučný titul bol vydaný dňa 11.10.2019 a na vyjadrenie oprávneného, ktorý tvrdenia povinného
popiera a trvá na tom, že jeden mesiac nájomného je neuhradený. Z predložených vyjadrení súd zistil,
že medzi oprávneným a povinným je dlhodobo, a to od presne nešpecifikovaného obdobia, sporný
spôsob účtovania a započítavania platieb nájomného. Súd nemal preukázané, ktorá konkrétna platba
nájomného je sporná a od kedy. Oprávnený k tvrdeniam povinného uviedol, že osobne a viackrát s
povinným počas trvania nájomného vzťahu riešil skutočnosť, že povinný má dlhodobo neuhradené
nájomné za jeden mesiac, pričom ho oprávnený upozorňoval aj na to, že úhrady vždy priraďuje na
najstaršie splatnú pohľadávku. Exekučný súd na tomto mieste opätovne zdôrazňuje, že povinným a
oprávneným uvádzané skutočnosti sú skutkové tvrdenia, ktoré vychádzajú z právnych skutočností a
právnych úkonov, ktoré boli objektívne dané už pred vydaním exekučného titulu a na namietanie a
posúdenie ktorých bol priestor práve v konaní, v ktorom súd rozhodoval o vydaní exekučného titulu a v
ktorom sa už príslušný súd s nimi (pokiaľ ide o oprávneného) vysporiadal. Exekučný súd nemá právomoc
nijakým spôsobom zasahovať do práva priznaného exekučným titulom a už vôbec nie exekučný titul
akýmkoľvek spôsobom meniť.

25. Súd z exekučného titulu zistil, že jeho výrok znie nasledovne: „I. Žalovaný je povinný do 15 dní
odo dňa doručenia tohto platobného rozkazu zaplatiť žalobcovi istinu 749,09 Eur alebo v tej istej
lehote podať odpor. II. Žalovaný je povinný do 15 dní odo dňa doručenia tohto platobného rozkazu
zaplatiť náhradu trov konania vo výške 22,00 € a to žalobcovi.“ Súd s poukazom na znenie výrokovej
časti predloženého exekučného titulu nemal preukázané, že by sa tento týkal práve nájomného za
mesiac apríl 2019. Oprávnený si v základnom konaní neuplatnil ani úrok z omeškania, na základe
ktorého by súd vedel zistiť a mohol jednoznačne, po predložení exekučného titulu konštatovať, že
uvedená pohľadávka oprávneného je uhradená. Súd vzhľadom na uvedené skutočnosti konštatuje,
že podaný návrh na vykonanie exekúcie ako aj exekučný titul preskúmal v rozsahu svojej právomoci.
Preskúmavanie účtovania nájomného za 25 rokov trvania nájomné vzťahu, keďže pri nájomnom ide
o pravidelne sa opakujúcu platbu, však celkom nepochybne presahuje rámec vykonávacieho konania.
Súd tak konštatuje, že povinná nepreukázala uhradenie nároku oprávneného uplatneného v tomto
exekučnom konaní tak, ako mu tento nárok priznáva právoplatný a vykonateľný exekučný titul zo dňa
11.10.2019, t.j. uhradenie istiny 749,09,-EUR v lehote 15 dní od doručenia platobného rozkazu.

26. Na základe uvedených skutočností, vychádzajúc z toho, že exekučný titul osvedčuje, že v
ňom judikovaná pohľadávka v čase vzniku exekučného titulu existovala a poukazujúc na ustálenú
judikatúru najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR, o viazanosti exekučného súdu exekučným titulom
(rozhodnutím všeobecného súdu SR) a o neprípustnosti jeho vecného prieskumu, súd konštatuje, že
nezistil, žiadnu skutočnosť, ktorá by bránila vymáhateľnosti exekučného titulu v zmysle § 61k ods.
1 písm. d) Exekučného poriadku, a tento dôvod na zastavenie exekúcie súd preto považoval za
nepreukázaný.

27. V súvislosti s prejavom nespokojnosti povinného s rozhodnutím, ktoré je predložené súdu ako
exekučný titul, exekučný súd poukazuje, okrem už uvedenej zásady „práva patria bdelým“, aj na to, že



obsahom základného práva na súdnu a inú právnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie, nie
je právo na úspech v spore, resp. právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom strany sporu ani
záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy strán sporu. Tu súd poukazuje aj na
stabilnú rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR (napr. sp. zn. II. ÚS 4/94, sp. zn. II. ÚS 3/97, sp. zn. I.
ÚS 204/2010), ktorý konštantne uvádza, že nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným
úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym
názorom účastníkov konania, vrátane ich dôvodov a námietok. Procesný postoj účastníka konania
zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť všeobecného súdu akceptovať jeho
návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich.

28. Súd v tomto smere pre úplnosť dodáva, že za skutkového stavu, keď oprávnený disponuje
právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, súd nemôže oprávnenému odoprieť právo domáhať
sa súdnej ochrany pri výkone priznaného práva. Oprávnený si v exekučnom konaní uplatňuje právo
priznané mu (stále) právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, ktoré mu nebolo splnené
dobrovoľne, t.j. realizuje svoje právo. Opak súdu preukázaný nebol.

29. Teda, vychádzajúc zo skutočnosti, že povinný neuviedol a nepreukázal v podanej sťažnosti žiadne
skutočnosti odôvodňujúce, v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, právny záver o zániku
vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti
exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, súd
podanú sťažnosť považoval za nedôvodnú a zamietol ju, pretože nezistil žiadny zákonný dôvod na
zastavenie exekúcie.

30. Podľa ust. § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom
povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s
podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

31. V zmysle ust. § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti návrhom na zastavenie exekúcie.

32. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie
exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v
exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

33. V zmysle § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu
účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu
v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.

34. Podľa § 199e vety prvej a druhej po bodkočiarku Exekučného poriadku ak je zástupcom oprávneného
alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej
odmene (§ 9 až 14 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov). Do
začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny
za dva úkony právnej služby.

35. Keďže povinný inicioval návrhom na zastavenie exekúcie exekučný spor s oprávneným, súd
rozhodoval v súlade s § 199d a nasl. Exekučného poriadku aj o náhrade trov exekučného konania s
tým súvisiacich.

36. Oprávnený si náhradu trov, ktoré by mu vznikli v súvislosti so sťažnosťou povinného neuplatnil.
Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení Exekučného poriadku o trovách exekučného konania, je
súd toho názoru, že nakoľko exekučné konanie je zásadne konaním návrhovým a ako také je ovládané
dispozičnou zásadou, je výlučne v dispozícii oprávneného, aký nárok voči povinnému si v ňom uplatní a
aký nie. Súd tak nie je oprávnený (z úradnej moci) rozhodovať o takom nároku oprávneného, ktorý nebol
zo strany samotného oprávneného v exekučnom konaní uplatnený. Keďže oprávnený nenavrhol, v rámci
konania o sťažnosti povinného, aby súd rozhodoval (v zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, v



rámci dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie) o ďalších trovách exekúcie, súd oprávnenému trovy
konania súvisiace s so sťažnosťou povinného, nepriznal.

37. Vzhľadom na uvedené sudca rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie. (§ 202 ods. 3 Exekučného poriadku).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§
202 ods. 4 Exekučného poriadku).