COOP Jednota, Vranov nad Topľou, spotrebné družstvo


Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 7Cb/42/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8820202868
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Melníková
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2021:8820202868.5

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Martinou Melníkovou v konaní žalobcu: Kvety Mária
Haľková s. r. o., so sídlom Duklianskych hrdinov 2473, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 50 171 852,
právne zastúpený: Mgr. František Chochol, advokát, Advokátska kancelária so sídlom Kalinčiakova 10,
093 01 Vranov nad Topľou proti žalovanému: COOP Jednota, Vranov nad Topľou, spotrebné družstvo,
so sídlom Námestie slobody 79, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 31 737 200, o zaplatenie 749,09,- eur
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 749,09,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5
% ročne od 26. 04. 2019 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške tejto
náhrady súd rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 09. 11. 2020 sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia,
ktorým by súd žalovaného zaviazal zaplatiť mu sumu 749,09,- eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5 % ročne 26. 04. 2019 do zaplatenia a na náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že so
žalovaným uzatvoril nájomnú zmluvu na nájomné priestory vo výmere 68 m2 nachádzajúce sa pod
administratívnou budovou J. W., A. C. D., C. O. XX, na základe Zmluvy o nájme nebytových priestorov
zo dňa 01. 08. 2005 v znení Dodatku k zmluve o nájme nebytových priestorov zo dňa 01. 05. 2016. Na
základe dohody o platbách za nájom, ktorá tvorí prílohu č. 4 k predmetnej zmluve, bol žalobca povinný
uhrádzať platby za jednotlivé mesiace podľa rozpisu uvedeného v tejto dohode. Dohoda o platbách
za nájom spolu s rozpisom platieb bola žalobcovi doručená oneskorene, a to dňa 19. 03. 2019 a z
uvedeného dôvodu boli jednotlivé platby uhradené až po jeho doručení. Následne medzi žalobcom a
žalovaným došlo k ukončeniu nájmu vzájomnou dohodou zo dňa 16. 04. 2019 a to ku dňu 15. 05.
2020. Žalobca v žalobe uviedol platby, ktoré žalovanému riadne uhradil v zmysle dohody o platbách
za nájom, a to v dňoch: 20. 03. 2019 - nájomné 1/2019 fa. č. XXXXXXXXX v sume 749,09,- eur, 29.
03. 2019 - nájomné 2/2019 fa. č. XXXXXXXXX v sume 749,09,- eur, 07. 04. 2019 - nájomné 3/2019
fa. č. XXXXXXXXX v sume 749,09,- eur, 07. 04. 2019 - nájomné 4/2019 fa. č. XXXXXXXXX v sume
250,00,- eur, 25. 04. 2019 - nájomné 4/2019 fa. č. XXXXXXXXX v sume 499,09,- eur, 26. 06. 2019 -
nájomné za 5. mesiac od 01. 05. 2019 do 15. 05. 2019 - ukončené nájomná zmluva - 362,46,- eur.
Následne podaním zo dňa 15. 07. 2019 žalovaný vyzval žalobcu na úhradu dlžnej čiastky za nájom
za mesiac 4/2019. Žalovanému žalobca písomne oznámil, že všetky platby za nájom sú uhradené a
že vo vzťahu k žalovanému má všetky záväzky vysporiadané. Napriek uvedenej skutočnosti žalovaný
podal návrh na vydanie platobného rozkazu, ktorým žiadal uhradiť sumu 749,09,- eur ako sumu nájmu
za mesiac 4/2019, ktorý však v čase podania návrhu na vydanie platobného rozkazu bol v plnej výške
uhradený, o čom podľa žalobcu mal resp. musel mať žalovaný vedomosť. Okresný súd Banská Bystrica



v rámci upomínacieho konania vydal platobný rozkaz sp. zn. 23Up/1205/2019-0 zo dňa 11. 10. 2019,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12. 11. 2019, nakoľko žalobca si z elektronickej schránky platobný
rozkaz neprevzal, vzhľadom na zdravotný stav a vek jedinej konateľky ako s prihliadnutím na skutočnosť,
že žalobca považoval všetky svoje záväzky vo vzťahu k žalovanému za vysporiadané. Žalovaný na
základe uvedeného platobného rozkazu začal vymáhať nárok exekučne a tento vymohol v plnej výške.
Žalobca uviedol, že uvedeného je zrejmé, že žalovaný neakceptoval platby riadne označené zo dňa 07.
04. 2019 - nájomné 4/2019 fa. č. XXXXXXXXX - v sume 250,00,- eur a zo dňa 25. 04. 2019 - nájomné
4/2019 fa. č. XXXXXXXXX - v sume 499,09,- eur titulom nájomného za predmetný mesiac. Za obdobie
roku 2019 žalobca mal na nájomnom uhradiť sumu 3.358,82,- eur a aj s vymoženou sumou uhradil sumu
4.107,91,- eur. Žalovaný sa tak bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu sumou 749,09,- eur. Zároveň si
žiadal priznať úrok z omeškania vo výške 5 % ročne od 26. 4. 2019, nakoľko žalovaný neakceptoval
jeho plnenie zo dňa 7. 4. 2019, resp. 25. 4. 2019.

2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva a žiadal
aby súd konanie zastavil z dôvodu prekážky rozhodnutej veci (res iudicata) v zmysle § 230 Civilného
sporového poriadku, a to z dôvodu, že predmetom konania je suma 749,09,- eur, ktorá predstavuje
nájomné za jeden mesiac s príslušenstvom s tým, že ide o totožný predmet sporu a spor je medzi tými
istými účastníkmi ako v konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica, ktorý dňa 11. 10. 2019
vydal platobný rozkaz sp. zn. 23Up/1205/2019, na základe ktorého žalovaný vymohol dlžné nájomné
za apríl 2019 v exekučnom konaní od žalobkyne. V prípade, ak sa súd s jeho názorom nestotožní, tak
navrhol žalobu zamietnuť z dôvodu, že od žalobcu v konaní na Okresnom súde Banská Bystrica sp. zn.
23Up/1205/2019 vymáhal svoju pohľadávku, a to 1 mesačné nájomné v sume 749,09,- eur, ktoré nebolo
uhradené ku dňu podania návrhu na vydanie platobného rozkazu. Následne žalovaný podal návrh na
začatie exekúcie a uvedenú sumu, o ktorej žalobca tvrdí, že sa o ňu žalovaný bezdôvodne obohatil,
túto vymohol. Tvrdenie žalobcu, že nebol dlžný a že sa žalovaný bezdôvodne obohatil na jeho úkor,
nie je pravdivé. Žalobca bol dlžný nájomné za jeden mesiac nájmu nehnuteľnosti a svoju pohľadávku
si riadne súdnou cestou vymohol. Súdu predložil tabuľkový prehľad o úhradách žalobu na nájomné od
1. 3. 2016 do skončenia nájmu a spôsob započítania týchto úhrad zo žalovaným. Podľa neho z tohto
prehľadu vyplýva, že žalobca si svoje povinnosti neplnil pravidelne a bol v omeškaní aj viac mesiacov
za sebou. Žalovaný tvrdí, že pri úhradách uvádzal žalobca vo väčšine prípadov len „nájom“, ale za ktorý
mesiac resp. číslo faktúry uviedol len zopárkrát, a aj to niekedy viackrát k jednému mesiacu rovnaký
popis, niektoré úhrady boli spojené aj s úhradou za energiu, niektoré uhradené v jednej sume. To, že
v popise platby bol uvedený variabilný symbol za apríl neznamená, že úhrada bola za apríl, keďže
platby si žalobca vedome posúval, lebo o tom, že úhrady sa priradzujú k starším pohľadávkam vedel,
keďže sa to riešilo so žalobcom osobne viackrát. Z tabuľkovitého prehľadu nájmov vyplýva, že nájmy za
mesiace marec 2016 a apríl 2016 boli ešte pohľadávky voči pôvodnému nájomcovi p. I. (dcére konateľky
žalobcu), ktoré ako záväzky zmluvou o predaji podniku na seba prevzala firma Kvety Mária Haľková s.
r. o.. Nájom nehnuteľností upravuje zákon č. 116/1990 Zb. o nájme a prenájme nebytových priestorov a
ustanovenia Občianskeho zákonníka. Nájom nehnuteľností upravuje Občiansky zákonník. Žalobca tvrdí,
že sa žalovaný bezdôvodne obohatil, avšak spočítal iba úhrady za mesiace 1-5/2019, koľko uhradil.
Opätovne zdôraznil, že žalobca uhrádzal nájomné ako chcel, upomínacie konanie bolo dané na jeden
mesačný nájom, a vymožený bol jeden mesačný nájom. Navrhol, aby žalobca predloží všetky originálne
doklady o úhradách nájomného za celé trvanie nájomného vzťahu, ak tvrdí, že žalovanému nič nedlhoval
a nielen úrady za posledný rok. K tvrdeniu zo žaloby - uvedený rozpis bol žalobcovi doručený oneskorene
(19. 3. 2020) uviedol, že dohoda o splátkach bola žalobcovi doručená dňa 19. 3. 2019, nie 19. 03.
2020 ako uvádza žalobca a k námietke žalobcu, že bola doručené neskoro uviedol, že to nič nemení
na skutočnosti, že žalobca bol povinný uhrádzať nájom v súlade s platnou nájomnou zmluvou, nie na
základe dohody o platbách. Podľa rozpisu platieb v priloženom vyjadrení je vidieť, že žalobca neuhrádzal
nájom na základe faktúr ale ako sa mu chcelo a pravidelne s omeškaním, aj o niekoľko mesiacov a na
úhrady ho žalovaný musel pravidelne osobne alebo telefonicky vyzývať. K ukončeniu nájomného vzťahu
došlo 15. 5. 2019, nie ako tvrdí žalobca, 15. 5. 2020. Platobným rozkazom vydaným Okresným súdom
Banská Bystrica sp. zn. 32Up/1205/2019 zo dňa 11. 10. 2019, ktorý bol exekučným titulom v exekučnom
konaní, bola žalovaná firma: Kvety Mária Haľková s. r. o. povinná uhradiť sumu vo výške jedného
mesačného nájmu, takže tvrdenie, že vymohol pohľadávku, ktorá už bola uhradená sa nezakladá na
pravde, a z toho dôvodu žiada aby bola žaloba zamietnutá. Vymožením pohľadávky sa bezdôvodne
neobohatil, keďže pohľadávka, o ktorej žalobca tvrdí, že je bezdôvodným obohatením, mu bola priznaná
súdom a bola vymožená exekútorom.



3. Žalobkyňa v replike uviedla, po vydaní platobného rozkazu si pre chorobu, vek 74r nepozrela. Jej
poradca bol na týždňovke, a kým prišiel, bolo neskoro. Aj napriek tomu podala návrh na zastavenie
exekúcie 07. 02. 2020 podľa §61 ods.1 zákona č. 233/1995 Zb. z., nakoľko nastali okolnosti, ktoré
viedli k zániku vymáhaného nároku. K úhradám za rok 2019 uviedla, že platby uhrádzal podľa dohody o
splátkach a túto dohodu jej pracovníčka doručila 19. 03. 2019 namiesto 27. 12. 2018. Prvú splátku za rok
2019 por. č. XXXXXXXXX v sume 749,09,- eur zaplatila hneď 20. 03. 2019. Za január 2019 druhú splátku:
fa. č. 2/2019, č. XXXXXXXXX zaplatila 29. 03. 2019 v sume 749,09,- eur, tretiu splátku fa. č. 3/2019 č.
XXXXXXXXX zaplatila 07. 04. 2019 v sume 749.09,- eur, štvrtú splátku fa. č. 4/2019 č. XXXXXXXXXX
zaplatila 07. 04. 2019 v sume 250,- eur, štvrtú splátku fa. č.4/2019 č.XXXXXXXXXX zaplatila 08. 04.
2019 v sume 499,09,- eur, piatu splátku za obdobie 01. 05. do 15. 05 zaplatila za 1/2 mesiaca v sume
362,46,- eur, ktoré bolo uhradené dňa 26. 06. 2019. Zároveň dodala, že za rok 2019 uhradila 4 splátky
po 749.09,- eur, za rok 2018 uhradila spolu 12 splátok po 749,09,- eur, za rok 2017 uhradila spolu 13
splátok po 749,09,- eur a platby za 6 mesiac zaplatila o 47,06,- eur viac, čiže za rok 2017 zaplatila o
796,15,- eur viac. V roku 2016 za dcéru zaplatila 3 splátky a za seba 9 splátok po 749,09,- eur. V roku
2011 prišla na nekalé úmysly žalovaného, ktorý jej vystornoval dva doklady a tvrdil, že peniaze zobrala
jej dcéra. Príjmový doklad, ktorým očiernili jej dcéru je bez jej podpisu. S doručením dohody o platbách
žalovaný meškal 3 mesiace, a tak aj ona meškala s platbou, ale do 25. 4. zaplatila všetky 4 (mesiace
január, február, marec a apríl). Všetky tieto mesiace boli uhradené s uvedením variabilného symbolu, a
najmä mesiac apríl, o ktorom žalovaný tvrdil, že nebol uhradený a úhradu si duplicitne vysúdil.

4. V replike právny zástupca žalobcu uviedol, že dôvody, ktoré žalovaný uviedol vo svojom vyjadrení,
neobstoja. Námietka „res iudicata“ nie je dôvodná, pretože podanou žalobou sa žalobca domáha vydania
bezdôvodného obohatenia a to na základe platieb, ktoré žalovanému v roku 2019 uhradil a ktoré
žalovaným neboli akceptované na účel, na ktorý boli plnené. Za obdobie roka 2019 žalobca platby riadne
označil a zaplatil viac ako mal s prihliadnutím na žalovaným vymožené prostriedky. To, že žalovaný
neakceptoval platbu riadne označenú ako nájomné 4/2019 fa č. XXXXXXXXX v zmysle ním zadaného
rozpisu (dohoda o platbách za nájom príloha č. 4 k zmluve o nájme nebytových priestorov zo dňa 01. 08.
2005) ako platbu za príslušný mesiac, je zrejmé aj z podaného platobného rozkazu, v ktorom žalobca
tvrdil, že žalobca uvedenú platbu nezaplatil. Súd v uvedenom konaní sp. zn. 23Up/1205/2019 rozhodol
iba na základe tvrdení žalovaného (žalobcu). Žalovaný vo svojom vyjadrení a v prehľade jednotlivých
platieb uvádza, že mesiac 4/2019 nie je, resp. nebol uhradený. Následnú platbu nájomného za mesiac
máj 5/2019 v sume 362,46,- eur ako uhradenú už uvádza. Ak by teda započítaval platby skôr splatné
(podľa princípu priority), z logiky veci vyplýva, že mala byť suma 362,46,- eur (nájom 5/2019) čiastočne
započítaná na mesiac 4/2019, k čomu však nedošlo. Z uvedeného rozpisu je zrejmé, že žalovaný si
jednotlivé platby započítaval podľa svojej úvahy. Žalovaný vo svojom vyjadrení uvádza, že zmluva o
nájme je uzavretá v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, no neakcentuje skutočnosť,
že žalobca ako aj žalovaný sú podnikateľské subjekty - obchodné spoločnosti. Podľa § 330 ods. 1
Obchodného zákonníka, ak má veriteľovi splniť ten istý dlžník niekoľko záväzkov a poskytnuté plnenie
nestačí na splnenie všetkých záväzkov, je splnený záväzok určený pri plnení dlžníkom. Ak dlžník neurčí,
ktorý záväzok plní, je splnený záväzok najskôr splatný, a to najprv jeho príslušenstvo. Odhliadnuc
od vyššie uvedeného otázku úpravy splatenia viacerých dlhov tomu istému veriteľovi v Občianskom
zákonníku rieši prax českých súdov. Najvyšší súd ČR sa prípadom plnenia viacerých dlhov zaoberal
v troch rozsudkoch (Ro NS ČR zo 7. 7. 2004, sp. zn. 26 Cdo 1649/2004, Ro NS ČR z 27. 1. 2005,
sp. zn. 33 Cdo 1112/2003, Ro NS ČR z 29. 3. 2006, sp. zn. 21 Cdo 326/2004). Uvedené judikáty
poukazujú na to, že aj v občianskoprávnych vzťahoch pomerne často nastáva situácia, keď dlžník má
voči tomu istému veriteľovi viac dlhov, ktoré je povinný vyrovnať. Ak splnenie dlhu (solúcia) predstavuje
jednostranný právny úkon dlžníka, ktorým poskytuje veriteľovi predmet plnenia s úmyslom splniť svoju
povinnosť vyplývajúcu zo záväzku alebo z iného občianskoprávneho vzťahu, vyplýva z toho, že z viac
dlhov, ktoré má dlžník u toho istého veriteľa, je vyrovnaný (ak nestačí plnenie na úhradu všetkých
dlhov) ten z nich, o ktorom dlžník prejaví pri plnení úmysel ho splniť, teda taký dlh, o ktorom dlžník
pri plnení vyhlási alebo ktorý dlžník pri plnení inak určí, že ho chce splniť. V rozhodnutí Najvyššieho
súdu ČR sp. zn. 21 Cdo 326/2004 sa uvádza: „V prípade, že plnenie nestačí na vyrovnanie všetkých
dlhov u toho istého veriteľa a že dlžník pri plnení neurčil, ktorý z viac dlhov (prípadne v akej časti) chce
vyrovnať, neprechádza právo voľby, ktorý z viac dlhov bol uhradený, príp. v akej výške, na veriteľa.
Pri splnení dlhu veriteľ totiž môže prejaviť svoju vôľu len v jednostrannom právnom úkone, ktorým
plnenie prijme (ak si to vyžaduje povaha predmetu plnenia), a jeho prípadná vôľa, na ktorý z viac dlhov
si plnenie započíta (ak nestačí poskytnuté plnenie na úhradu všetkých dlhov dlžníka), nemá žiadnu
právnu relevanciu. Tvrdenie žalovaného, že žalobca nemá, resp. nemal uhradený jeden mesačný nájom,



že nie sú pravdivé. V prílohe predložil jednotlivé potvrdenia o vykonaných úhradách od roku 2011 až
do roku 2019. Dodal, že z uvedených potvrdení je zrejmé, že všetky pohľadávky voči žalovanému
žalobca mal riadne uhradené. V rámci konania navrhol vykonať výsluch strán sporu, oboznámiť sa
s jednotlivými predloženými dokladmi, prípadne inými dôkaznými prostriedkami, ktoré by vyplynuli z
tvrdení žalovaného a ktoré doposiaľ prezentované neboli.

5. V duplikáte žalovaný uviedol, že trvá na tom, že ide o res iudicata, pretože žalobca žiada
uhradenie tých istých peňazí, ktoré si od žalobcu žalovaný vymohol súdnou cestou. Podľa neho ide
o totožný predmet sporu, spor je medzi tými istými účastníkmi ako v konaní vedenom na Okresnom
súde Banská Bystrica sp. zn. 23Up/1205/2019, na základe ktorého si dlžné nájomné za apríl 2019
vymohol v exekučnom konaní od žalobcu. K aplikácii Obchodného zákonníka uviedol, že nájom
nehnuteľností upravuje zákon č. 116/1990 Zb. o nájme a prenájme nebytových priestorov a ustanovenia
Občianskeho zákonníka. Poukázal na ustanovenie § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka a teda nájom
nehnuteľností upravuje Občiansky zákonník. Tak sme si to so žalobcom dohodol aj v nájomnej zmluve.
K stornovanému pokladničnému dokladu uviedol, že konateľka žalobcu sama telefonicky kontaktovala
vedúcu pracovníčku p. D., že príde zaplatiť nájomné, na základe čoho tá dala pokyn pokladníčke p. I.,
aby vyhotovila pokladničný príjmový doklad. Nakoľko konateľka žalobcu v daný deň neprišla, bolo nutné,
aby stornovali doklad. Žalobkyňa je presvedčená, že nedlhuje nič na nájomnom. Doklady o úhradách
nájomného si spolu prešli a dospeli sme k záveru, ktorý žalobkyňa neakceptuje, hoci doklady svedčia
o opaku. Žalobkyňa tvrdí, že zaplatila nájom za jeden mesiac dvakrát a dokazuje to stornovaným
pokladničným dokladom alebo zlodejkou je ich pokladníčka O. I., ktorá tvrdí, že prišla za ňou vedúca
pani D., nech urobí príjmový pokladničný doklad, pretože jej telefonovala žalobkyňa, že príde zaplatiť
nájom. Žalobkyňa v ten deň neprišla a preto museli stornovať doklady. Žalobkyňa prišla nájom zaplatiť
až o 2 dni. Zo žalobkyňou predloženého prehľadu splátok B. I. by malo vyplývať, že celý rok 2011 platila
zhruba s mesačným meškaním, ale 11 mesiac zaplatila DVAKRÁT a to 30. 11. 2011 aj 2. 12. 2011 !!!
Po vydiskutovaní si týchto skutočností a preskúmaní pokladničných dokladov žalobkyňa ostala ticho a
pri skončení nájmu B. I. podpísala vyhlásenie o prevzatí záväzkov pri kúpe podniku firmou Kvety Mára
Haľková s. r .o. v roku 2016, kde uznala dlh (nájom 3,4/2016, vyúčt. el. en. 4/2016 a preddavok el.
en. 2/2016). Na tieto skutočnosti navrhol vypočuť svedkov: O. I. - bývalá pokladníčka, B. D. - vedúca
informačných sietí a navrhol, aby žalobca predložil originály dokladov z roku 2011 zo svojej účtovnej
evidencie a nie kópie ich účtovných dokladov, ktoré jej dali pri odsúhlasovaní úhrad.

6. Na tento duplikát reagovala žalobkyňa, kde uviedla že žalovaný v konaní pred Okresným súdom
Banská Bystrica, sp. zn. 23Up/1205/2019 v návrhu na vydanie platobného rozkazu uviedol konkrétnu
faktúru, ktorú žaloval ako neuhradenú. Žalovaný síce vyzval žalobcu na úhradu nájomného „fa. č.
XXXXXXXXX“, na ktorú žalobca reagoval a predložil dôkaz o úhrade. Žalovaný tieto argumenty žalobcu
ignoroval a následne podal návrh na vydanie platobného rozkazu. elektronicky. Žalovaný využil vysoký
vek konateľky, vedel, že elektronickú schránku možno vôbec nekontroluje, preto bez doručenia výzvy
na dobrovoľné plnenie po vydaní platobného rozkazu hneď žalovaný podal návrh na výkon rozhodnutia
exekúciou a tak zabránil žalobcovi sa účinne brániť, čo svedčí o úmyselnosti žalovaného obohatiť sa
na úkor žalobcu. Žalovaný neviedol svoje účtovníctvo riadne, čím došlo k mylným zaevidovaniam úhrad
nájomného od žalobcu. Úmyselne žalovaný vo svojom vyjadrení neuviedol všetky roky úhrad žalobcu za
celé obdobie trvania nájomného vzťahu, pretože potom by bolo zrejmé, že žalovaná pohľadávka z fa. č.
XXXXXXXXX bola uhradená pred vydaním platobného rozkazu, a nebolo možné úhradu započítať k inej
pohľadávke, a jej duplicitnou úhradou v rámci exekúcie v prospech žalovaného došlo k bezdôvodnému
obohateniu zo strany žalovaného. Žalovaný porušil zmluvu o nájme, v zmysle ktorej platby za nájom mali
byť uhrádzané na základe vydaných faktúr. Faktúra na úhradu nájomného nebola preložená žalobcovi
ani jedna počas celého obdobia trvania nájomného vzťahu. Za rok 2019 bola oneskorene ( až dňa 19.
03. 2019 ) predložená zo strany žalovaného dohoda o platbách za nájom, kde boli uvedené variabilné
symboly. Preto nájom za mesiace január 2019, február 2019, marec 2019 nemohol byť uhradený riadne
a včas. Rovnako to bolo aj pri predošlých účtovných obdobiach, t. j. faktúry v zmysle zmluvy o nájme
vydané neboli vôbec a predpisy na úhradu nájomného boli predkladané žalobcovi oneskorene. Zároveň
navrhla vykonať tieto dôkazy: a)aby žalovaný predložil jednotlivé faktúry ako platobné predpisy na
úhradu nájomného v zmysle zmluvy o nájme do konca roka 2018; b) aby žalovaný vysvetlil skutočnosť,
prečo znemožnil žalobcovi splniť si svoju povinnosť uhradiť nájomné za január 2019, február 2019 a
marec 2019, tým, že dohodu o platbách za nájom so spätným dátumom (27. 12. 2018) predložil žalobcovi
až 19. 03. 2019; c) aby žalovaný predložil súdu k vykonaniu auditu svoje účtovníctvo, najmä vo vzťahu
k žalobcovi (ako boli účtované platobné predpisy na platenie nájomného, ako boli priradzované platby,



výzvy na úhradu, ako boli evidované pohľadávky voči žalobcovi v jednotlivých účtovných obdobiach);
d) aby žalovaný vysvetlil ako zaevidoval žalovanú úhradu v mesiaci apríl 2019, nakoľko pri tejto úhrade
žalobca jasne uviedol, o akú úhradu sa jedná a prečo túto úhradu svojvoľne žalovaný priradil inam, resp.
ako ju zaevidoval, e) aby žalovaný preukázateľne preukázal ako reagoval na vyjadrenie žalobcu na
výzvu na úhradu dlžného nájomného - fa. č. XXXXXXXXX; f) aby žalovaný preukázal, že mal súhlas
od žalobcu na použitie úhrady za fa. č. XXXXXXXXX za inú pohľadávku, resp. aby žalovaný vysvetlil
prečo uvedenú úhradu zaevidoval svojvoľne ako úhradu za fa. č. XXXXXXXXX, nakoľko táto faktúra
bola uhradená inou platbou zo dňa 8. 4. 2019.

7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, nájomnou zmluvou, dodatkami k nájomnej
zmluve, dohodami o platbách, dôkazmi žalobcu a žalovaného o vykonaných úhradách a o spôsobe
započítania vykonaných úhrad, výsluchom žalobkyne, vyjadrením právneho zástupcu žalobcu a
zástupcu žalovaného a na základe takto vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav:

8. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní poukázal na písomne podanú žalobu. Mal za to, že na
strane žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie. Platby na nájomnom za rok 2019 zo strany žalobcu
boli uhradené a boli riadne označené aj čo do dôvodu a výšky. Boli uhrádzané na základe platobného
predpisu, ktorý vystavil žalovaný. Pri platbách za rok 2019 je uvedená faktúra, ktorá sa uhrádza.
Bezdôvodne obohatenia vzniklo z dôvodu, že žalovaný neuznáva, že platba za mesiac apríl 2019 bola
uhradená riadne a včas. Preto následne žalovaný podal žalobu voči žalovanej o zaplatenie nájomného
za mesiac apríl 2019. Žalovaný nezapočítal platby tak, ako boli zo strany žalobcu identifikované. Platby
za rok 2019 žalovaný si priradzoval tak, že si ich posúval, to znamená, že platbu za mesiac február
pripísal za mesiac január a následne takto aj ostatné platby. Avšak úhradu za mesiac máj už takýmto
spôsobom nezapočítal na úhradu za mesiac apríl. Keďže žalobkyňa riadne platby označila, čo dôvodu
a výšky, nemohol si žalovaný určovať, ktoré záväzky budú týmito platbami splatené. Pre úplnosť veci
žalobca predložil úhrady splatné od roku 2011. Úrok z omeškania si požaduje priznať od 26. 04. 2019 z
dôvodu, že splatnosť nájomného za mesiac apríl 2019 bola 25. 04. 2019, kedy aj bolo uhradené, avšak
keďže žalovaný túto platbu neakceptoval, že ide o platbu za mesiac apríl 2019, od nasledujúceho dňa
po úhrade tejto platby si žiadal priznať úrok z omeškania. Poukázal na to, že pri dohodách o platbách
je chybne uvádzaný variabilný symbol za mesiace január a február, nakoľko pri týchto mesiacoch je
totožný variabilný symbol, a tak sa to opakuje každý nasledujúci rok, a preto pripúšťa, že z tohto
dôvodu žalobkyňa pri niektorých mesiacoch prestala uvádzať variabilné symboly. Platbou zo dňa 02.
12. 2011 žalobkyňa chcela uhradiť nájomné za december, ktorú si však žalovaný zaúčtoval za mesiac
október 2011. Platbu zo dňa 22. 12. 2011 si žalovaný účtuje ako úhradu za mesiac november, čo však
žalobkyňa si účtuje ako úhradu za mesiac december 2012. Žalobkyňa neuvádzala variabilné symboly pri
následných úhradách z dôvodu, že sa domnievala, že sa mesiac október 2011 mala vykonanú úhradu
dvakrát.

9. Zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že úhrady od dlžníkov si priradzujú od najstarších,
pretože ináč by si museli vymáhať dlžné platby v strede. Aj keby úhrady mali priradzovať tak, ako to
tvrdí žalobkyňa, žalobkyňa by dlžila žalovanému nájomné za jeden mesiac, pretože žalobkyňa nikdy
neuvádzala variabilné symboly pri úhrade nájomného od roku 2011, kedy zistila, že jedna úhrada je
sporná. Ak by aj mali posúvať úhrady, majú za to, že jedna úhrada za rok 2018 by zo strany žalobcu
chýbala, a tak či tak by museli podať následne ďalšiu žalobu o zaplatenia nájomného za jeden mesiac.
Dôvod sporu medzi účastníkmi podľa neho vznikol v tom, že žalobkyňa tvrdí, že v roku 2011 uhradila 12
splátok, z dôvodu spornej platby za mesiac október 2011, o ktorej žalobkyňa tvrdí, že ju uhradila dvakrát.
Z dôvodu, že žalobkyňa sa nedostavila 30. 11. 2011 uhradiť platbu, na ktorú mala vystavený doklad,
došlo k storne tohto dokladu. Následne žalobkyňa 02. 12. 2011 uhradila nájomné za mesiac október
2011, dňa 22. 11. 2011 vykonala úhradu nájom za mesiac november 2011. Z tohto dôvodu žalobkyňa
uhradila za rok 2011 iba 11 splátok. Žalobkyňa variabilné symboly pri úhradách uvádzala do mája 2012
a následne prišla za pokladničkou žalovaného, ktorá jej vytlačila doklady, podľa ktorých sa žalobkyňa
domnievala, že má úhradu za mesiac október uhradenú dvakrát. Úhrada, ktorá je evidovaná za mesiac
október 2011 zo dňa 30. 11. 2011 vykonaná nebola, a preto bolo zo strany žalovanej vykonané storno
dokladom č. XXX. Platba zo dňa 22. 12. 2011 je zaúčtovaná ako úhrada za mesiac november 2011, takto
si to účtuje aj žalovaný. Platbu, ktorú vykonala žalobkyňa dňa 26. 01. 2012 je evidovaná ako úhrada za
nájom za december 2011. Aj samotná poznámka pri tejto platbe uvádza, že ide o faktúru č. XXXXXXX,
čo je faktúra s variabilným symbolom za mesiac december 2011. Platba z februára 2012 evidovaná pod
variabilným symbolom XXXXXXX sa týka úhrady za mesiac január 2012. Pri úhrade zo dňa 22. 04.



2012 žalobkyňa už neuviedla žiaden variabilný symbol, preto si ju žalovaný zaúčtoval za mesiac február
2012. Úhrada žalovanej z 22. 05. 2012 bola zaúčtovaná za mesiac marec 2012. Platba z 22. 05. 2012
je evidovaná za mesiac apríl 2012. Úhrada z dátumu 17. 07. 2012 je zaúčtovaná za mesiac máj 2012.
Následne žalobkyňa sa dostavila za žalovaným a požiadala o výpis z úhrad, ktoré jej dala účtovníčka
žalovaného a žalobkyňa sa týmto mylne domnieva, že keď jej pracovníčka žalovaného dala doklady za
mesiac november 2011, že týmito dokladmi vykonala dvakrát úhradu.

10. Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že z dôvodu tvrdenia žalovaného, že nemá uhradený nájom za
jeden mesiac, dala si urobiť výpis z účtu. Má za to, že dôkazy, ktoré predložil žalovaný o úhradách za
nájomné neevidujú všetky platby, ktoré ona vykonala, a to konkrétne v mesiaci január, marec, apríl a
máj rok 2016. Má za to, že všetky platby za rok 2019 má uhradené. Potvrdila, že z dôvodu nezrovnalosti
o úhradách z konca roka 2011 prestala uvádzať variabilné symboly aj pri platbách v roku 2012.

11. Žalobkyňa súdu predložila tieto dôkazy: Zmluvu o nájme nebytových priestorov uzavretej podľa §
116/90 Z. z. medzi prenajímateľom - žalovaným a nájomcom - KVETY OD JEDNOTA zo dňa 01. 08.
2015, z ktorej vyplýva, že bola uzavretá nájomná zmluva na nájom nebytových priestorov vo veľkosti 68
m2 nachádzajúcich sa pod administratívnou budovou J. W. A. C. D.L., C. O. XX, s úhradou mesačného
nájomného 19.999,- Sk s DPH.

12. Zo zmluvy o predaji podniku uzavretej dňa 06. 04. 2016 vyplýva, že bola uzavretá medzi
predávajúcim B. I. a kupujúcim KVETY - MÁRIA HAĽKOVÁ s. r. o., s tým, že predmetom predaja bol
podnik s označením kvetinárstvo.

13. Podľa dodatku k zmluve o nájme nebytových priestorov zo dňa 01. 05. 2016 uzavretého medzi
účastníkmi konania, nájomca, v tomto konaní žalobca, vstúpil do postavenia nájomcu na základe zmluvy
o predaji podniku zo dňa 06. 04. 2016. Všetky ustanovenia zmluvy o nájme nebytových priestorov zo
dňa 01. 08. 2015 v znení jej neskorších dodatkov ostávajú nezmenené, naďalej v platnosti.

14. Z dohody o platbách za nájom, príloha č. 4 k zmluve o nájme nebytových priestorov zo dňa 01. 08.
2015 zo dňa 27. 12. 2018 vyplýva, že bola vystavená dohoda o platbách, a to za mesiace január až
december 2019 po 749,09,- eur s dátumom vzniku povinnosti vždy k 1. dňu toho ktorého mesiaca spolu
s uvedením variabilného symbolu pre každý jeden mesiac. Pri tejto zmluve je uvedená poznámka, že
bola prevzatá dňa 19. 03. 2019.

15. Z ukončenia nájomného vzťahu dohodou zo dňa 16. 04. 2019 vyplýva, že účastníci konania sa
dohodli v zmysle čl. III na ukončení nájomného vzťahu dohodou k 15. 05. 2019.

16. Z faktúry č. XXXXXXXXX vyplýva, že žalovaný vystavil žalobkyni faktúru na sumu 749,09,- eur s
popisom nájom 04/2019 s dátumom splatnosti 15. 04. 2019.

17. Z návrhu na vydanie platobného rozkazu adresovaného Okresnému súdu Banská Bystrica vyplýva,
že v tomto konaní žalovaný podal žalobu voči v tomto konaní žalobkyni o zaplatenie sumy 749,09,- eur
z titulu ako je uvedené v odôvodnení tohto návrhu - neuhradený nájom za mesiac apríl 2019, týkajúcich
sa nebytových priestorov žalovaného J. W. A. C. D. O. Q..

18. Z podania žalobkyne adresovanej žalovanému zo dňa 22. 07. 2019 vyplýva, že týmto listom
žalobkyňa oznámila žalovanému, že nájomné za mesiac apríl 2019 vykonala dvoma úhradami, a to dňa
07. 04. 2019 v sume 250,- eur a úhradou zo dňa 25. 04. 2019 v sume 499,09,- eur.

19. Z platobného rozkazu upomínacieho súdu Banská Bystrica sp. zn. 23Up/1905/2019 vyplýva, že voči
žalovanej KVETY - MÁRIA HAĽKOVÁ s. r. o., v tomto konaní žalobca, bol v prospech J. W. A. C. D. O.
Q., v tomto konaní žalovaný, vydaný platobný rozkaz, ktorým bola zaviazaná zaplatiť sumu 749,09,- eur
spolu s trovami konania. Tento platobný rozkaz bol vydaný dňa 11. 10. 2019 a nadobudol právoplatnosť
a vykonateľnosť dňa 12. 11. 2019.

20. Z oznámenia žalobcu adresovaného žalovanému zo dňa 05. 05. 2016 vyplýva, že mu bolo
oznámené, že dňa 06. 04. 2016 uzavrela zmluvu o predaji podniku B. I. ako predávajúci a KVETY -
MÁRIA HAĽKOVÁ s. r. o. ako kupujúci. Podľa § 476 Obchodného zákonníka a podľa čl. III pri e) zmluvy



o predaji podniku nakupujúceho, na kupujúceho KVETY - MÁRIA HAĽKOVÁ s. r. o. prešli všetky práva a
povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 01. 08. 2005 vrátane všetkých
dodatkov.

21. Z výpisu z účtu žalobkyne vyplýva, že táto dňa 07. 04. 2019 vykonala úhradu s označením pre
príjemcu nájom 4/2019 faktúra č. XXXXXXXXX v sume 250,- eur a dňa 25. 04. 2019 vykonala úhradu s
označením nájom 4/09 faktúra č. XXXXXXXX v sume 499,09,- eur s pomenovaním účtu L. W. A. C. D..

22. Z upovedomenia exekútorského úradu Prešov, súdny exekútor JUDr. Richard Gibarti, vyplýva, že
bolo vydané upovedomenie o ukončení exekúcie č. k. 69 EK /120/2020 o vymoženie pohľadávky na
základe exekučného titulu rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 23Up/1205/2019 zo
dňa 11. 10. 2019.

23. Zároveň žalobkyňa súd predložila aj dôkazy, a to výpis z účtu o úhrade nájomného za mesiace
január, február, marec a máj 2019.

24. Predžalobnou výzvou zo dňa 15. 07. 2017 žalovaný vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy
nájomného za mesiac nájom 4/2019 vo výške 749,09,- eur s VS XXXXXXXXX.

25. Z tabuľkového prehľadu predloženého súdu žalovaným vo vyjadreniach k žalobe vyplýva, pokiaľ
ide o spôsob započítania sporného nájomného, z tohto prehľadu súd má za preukázané, že úhradu
označenú nájom 4/2019, faktúra č. XXXXXXXXX zo dňa 08. 04. 2019 vo výške 250,- eur a úhradu
zo dňa 25. 04. 2019 označenú ako nájom 4/2019, faktúra č. XXXXXXXXX v sume 499,09,- eur si
žalovaný zaevidoval ako úhradu za mesiac nájom marec 2019. V riadku nájom za mesiac 04/2019 nemá
zaevidovanú žiadnu úhradu zo strany žalobkyne a úhradu vykonanú dňa 27. 06. 2019 označenú ako
nájom za 5. mesiac eviduje ako úhradu za mesiac 05/2019.

26. Súd konštatuje, že v konaní účastníci konania predložili aj prehľady o evidovaných úhradách a
platbách ako aj výpisy z účtov týkajúcich sa nájomného vzťahu od roku 2011 až ku dňu zániku, a to 15.
05. 2019. Súd tieto dôkazy podrobne za každý jeden mesiac trvania vzťahu medzi účastníkmi konania
neoboznamoval, nakoľko to nepovažoval za potrebné, pretože predmetom dokazovania a predmetom
sporu bol iba úhrada nájomného za mesiac apríl 2019. Všetky tieto dôkazy sa nachádzajú na č. l. 88-127
spisu.

27. Podľa § 1 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, tento zákon upravuje postavenie podnikateľov,
obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Právne vzťahy uvedené
v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto
ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto
predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento
zákon.

28. Podľa § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka, zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a
2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom
zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a
týmto zákonom.

29. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

30. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného neplatného právneho úkonu alebo plnením
z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

31. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.



32. Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada.

33. Podľa § 330 ods. 3 Obchodného zákonníka, ak má dlžník voči veriteľovi niekoľko peňažných
záväzkov a dlžník neurčí, ktorý záväzok plní, platenie sa týka najskôr záväzku, ktorého splnenie nie je
zabezpečené alebo je najmenej zabezpečené, inak záväzku najskôr splatného.

34. Podľa § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj
len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Týmto vykonávacím
predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z.

35. V zmysle § 3 nariadenia je výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako
základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

36. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky je pre hlavné refinančné operácie od 26. 4.
2019 výške 0%.

37. Z obsahu spisu vyplýva, že podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému zaplatenia
sumy 749,09,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 26. 04. 2019 do zaplatenia z
dôvodu, že túto sumu si uplatňuje voči žalovanému ako nárok na bezdôvodné obohatenie. Bezdôvodné
obohatenie zo strany žalovaného malo vzniknúť tým, že aj keď napriek tomu, že žalobkyňa vykonala
úhradu tejto sumy výslovne s uvedením, že ide o nájom za mesiac apríl 2019, žalovaný si úhradu tejto
platby nezaevidoval ako úhradu za mesiac nájom apríl 2019, ale za iný mesiac. Žalovaný následne
tým, že túto platbu nezaevidoval tak, ako ju označil žalobca, a to nájom za mesiac apríl 2019, podal na
upomínací súd žalobu o zaplatenie nájomného za mesiac apríl 2019. Následne žalovaný si uplatnil túto
sumu v exekučnom konaní, ktorá bola aj v rámci exekúcie vymožená. Žalovaný uvedený nárok poprel,
mal za to, že v konaní ide o vec res iudicata. Dodal, že ak by sa súd nestotožnil s obranou, že vo veci
ide o res iudicata, vymoženie tejto sumy v rámci exekúcie malo byť vykonané v súlade so skutkovým
stavom, a to, že žalobkyňa bola dlžná úhradu nájomného za mesiac apríl 2019.

38. Sporné teda medzi účastníkmi konania bola skutočnosť, či predmetný nárok uplatňovaný žalobcom
je res iudicata a následne, či na strane žalovaného došlo alebo nedošlo k bezdôvodnému obohateniu.

39. Pokiaľ ide o prvý bod obrany žalovaného, že predmetnú právnu vec je potrebné posúdiť ako
res iudicata, súd uvádza, že uvedený nárok nie je konaním res iudicata, nakoľko v konaní vedenom
na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 23Up/1205/2019 sa vymáhal nárok z titulu dlžného
nájomného. V tomto konaní sa uplatňuje nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, teda súd má za
to, že nejde o totožnú vec.

40. Pokiaľ ide o ďalšiu obranu žalovaného, že v konaní je nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia
nedôvodný z dôvodu, že žalobkyňa nemala uhradený nájom za mesiac apríl 2019, a teda, že dôvodne sa
uplatnila pohľadávka na Okresnom súde Banská Bystrica, sp. zn. 23Up/1205/2019 a že následne bola aj
dôvodne vymožená v exekučnom konaní, súd na základe vykonaného dokazovania mal za to, že žaloba
žalobkyne o vydanie bezdôvodného obohatenia je dôvodná a v danom prípade zo strany žalovaného
voči žalobkyni došlo k bezdôvodnému obohateniu. Z obsahu dôkazov predložených účastníkmi konania,
ako aj zo zhodného tvrdenia účastníkov konania vyplýva, že v konaní vedenom na Okresnom súde
Banská Bystrica sp. zn. 23Up/1205/2019 a následne v exekučnom konaní sp. zn. 69Ek/120/2020 bola
vymožená pohľadávka, a to z titulu dlžného nájomného za mesiac apríl 2019. Z dôkazov predložených
žalobkyňou ako aj žalovaným však vyplýva, že nájomné za mesiac apríl 2019 žalobkyňa uhradila ešte
pred podaním návrhu na Okresný súd Banská Bystrica, a to dvoma platbami zo dňa 07. 04. 2019
a 25. 04. 2019 spolu v sume 749,09,- eur. Tak ako žalobkyňa, tak aj žalovaný vo svojich dokladoch
úhradu platby za tento mesiac eviduje spolu s priradením variabilného symbolu nájomné 4/2019 faktúra



č. XXXXXXXXX. Žalobkyňa si vo svojich dokladoch eviduje túto platbu ako úhradu za mesiac nájom
apríl/2019, tak túto úhradu aj vykonala, avšak žalovaný si úhradu tejto platby eviduje ako nájom za
marec 2019.

41. Úhrada nájomného zo strany žalobkyne voči žalovanému bola vykonávaná na základe zmluvy o
nájme nebytových priestorov, kde úpravu tohto právneho vzťahu upravuje osobitný zákon, zákon č.
116/1990 Zb. Jednoznačne v konaní bolo preukázané, že medzi účastníkmi konania ide o právny vzťah
medzi podnikateľskými subjektmi, ktorý podľa § 261 Obchodného zákonníka sa má riadiť ustanoveniami
Obchodného zákonníka. Úpravu nájomného vzťahu už však Obchodný zákonník neupravuje. Obchodný
zákonník v § 261 ods. 9 uvádza, že zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie
sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku,
spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto
zákonom. Občiansky zákonník pokiaľ ide o nájom nebytových priestorov uvádza v § 720, že nájom
nebytových priestorov upravuje osobitný zákon. Teda samotnú úpravu nájmu nebytového priestoru súd
musel posúdiť podľa zákona č. 116/1990 Zb., s tým, že pokiaľ ide o ďalšie vzťahy s tým súvisiace, podľa
§ 261 ods. 9 Obchodného zákonníka spôsob zaevidovania úhrady na nájomnom súd musel posúdiť
podľa Obchodného zákonníka.

42. Obchodný zákonník v § 330 ods. 3 výslovne uvádza, že ak dlžník pri úhrade platby presne určí na
aký účel sa uhrádza, veriteľ je povinný túto úhradu zaevidovať na účel, ktorý dlžník označil. To znamená,
že ak v danom prípade žalobkyňa vykonala úhradu s označením, že ide o úhradu nájomného za mesiac
apríl 2019, žalovaný nemohol si túto úhradu započítať na iné mesiace, ale musel ju započítať ako úhradu
na mesiac apríl 2019. Keďže táto úhrada bola vykonaná dňa 7. 4. 2019 a 25. 04. 2019, žalovaný nemal
už právny nárok na podanie žaloby na úhradu nájomného za mesiac apríl 2019, a ani vymôcť túto
pohľadávku následne v exekučnom konaní, ak ju žalobkyňa už dobrovoľne uhradila. To znamená, že
ak raz už žalobkyňa vykonala úhradu za mesiac nájom spolu dňa 7. 4. 2019 a 25. 04. 2019, nemohol
ešte raz sa domáhať žalovaný zaplatenia tejto úhrady a ak tak urobil, urobil tak bez právneho dôvodu a
na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu. Z týchto dôvodov, a to že žalovaný dvakrát si
vymohol úhradu za mesiac apríl 2019, pričom z týchto dvoch úhrad žalovaný ako úhradu za mesiac apríl
2019 si zaevidoval len tú, ktorú vymohol v exekučnom konaní, súd úhradu, ktorú vykonala žalovaná dňa
7. 4. 2019 a 25. 04. 2019 posúdil ako bezdôvodné obohatenia zo strany žalovaného, keďže túto úhradu
si žalovaný evidoval ako úhradu za iný mesiac nájomného. Zákon má jednoznačnú úpravu započítania
úhrady dlžníka a to iba na účel, ktorý dlžník uvádza z dôvodu, aby vzťahy medzi účastníkmi konania
boli presné a jasné, aby v prípade, že napríklad dlžník neuhrádza niektoré nájomné, vedel veriteľ ako aj
dlžník, aké majú práva a povinnosti (napríklad podanie žaloby na súd o úhradu dlžnej sumy, zachovanie
práva uplatniť námietku premlčania a pod.). Žalovaný nemal právo úhrady zo dňa 7. 4. 2019 a 25.
4. 2019 označené ako nájom za mesiac apríl 2019 si zaúčtovať na mesiac marec 2019, ale ich mal
zaúčtovať ako úhradu nájomného za mesiac apríl 2019. Následne preto, ak podal žalobu na Okresný
súd Banská Bystrica o úhradu nájomného za mesiac apríl 2019, aj keď toto nájomné už bolo uhradené
a toto nájomné si vymohol v exekučnom konaní, došlo na jeho strane k bezdôvodnému obohateniu.

43. Preto súd žalobe vyhovel v celom rozsahu.

44. Z dôvodu keďže súd žalobe vyhovel v celom rozsahu a žalobca si uplatnil aj úrok z omeškania,
súd priznal žalobcovi úrok z omeškania. Súd priznal úrok z omeškania odo dňa 26. 04. 2019, t. j. od
nasledujúceho dňa po dni, kedy žalobkyňa úplne uhradila nájomné za mesiac apríl 2019, pretože túto
platbu zo dňa 25. 04. 2019 žalovaný neevidoval ako úhradu za mesiac apríl 2019, evidoval ju ako úhradu
za iný mesiac, a teda sa bezdôvodne obohatil od tohto dátumu pokiaľ ide o nájom za mesiac apríl 2019.

45. Súd zo svojej úradnej činnosti zistil, že ku dňu 26. 04. 2019, ktorý súd ustálil ako dátum kedy sa
žalovaný bezdôvodne obohatil, bola úroková sadzba vo výške 5 %.

46. Obranu žalovaného, že aj keby žalovaný platbu zaevidoval podľa toho, na aký účel zo strany
žalobkyne bola evidovaná, aj tak zo strany žalobkyne ostalo by dlžné nájomné za jeden mesiac, súd
túto obranu v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia zo strany žalovaného nemohol uznať ako
dôvodnú, pretože v tomto prípade sa uplatňuje nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, a zo strany
žalovaného nebola vznesená protižaloba.



47. Taktiež súd nemal za to, že v danom prípade je dôvodná obrana, čo sa týka jednak či už zo
strany žalobkyne alebo žalovanej, ohľadne započítania úhrad od roku 2011, resp. storno dokladov,
pretože predmetom konania neboli úhrady, resp. storná za rok 2011. Predmetom konania bolo vydanie
bezdôvodného obohatenia z titulu úhrady nájomného za rok 2019 zo strany žalobkyne dvakrát. Taktiež
z tohto dôvodu, keďže súd riešil iba vydanie bezdôvodného obohatenia z dôvodu dvojnásobnej úhrady
nájomného za apríl 2019, súd nepovažoval za hospodárne a potrebné vykonať dôkazy, a to vypočutie
účtovníčky a pracovníčky informačného systému žalovaného vo veci evidovania platieb, resp. storno
platieb za rok 2011. Preto súd tieto navrhnuté dokazovanie nevykonal a nepovažoval ani za potrebné
preskúmavanie úhrady za každý jeden mesiac trvania nájomného vzťahu, resp. právneho predchodcu
žalobcu so žalovaným, nakoľko toto by neprispelo k oboznámeniu a zisteniu sporných skutočností v
konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia / 2krát úhrada nájomného za mesiac apríl 2019/.

48. Podľa § 251 Civilného sporového poriadku, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a
účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

49. V zmysle § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

50. Podľa § 262 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

51. Z dôvodu, že žalobkyňa bola úspešná v celom rozsahu, súd jej priznal plnú náhradu trov konania.
O výške tejto náhrady súd rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktoré vydá
vyšší súdny úradník.

52. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia písomne na
súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody )
a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.



Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.