COOP Jednota, Vranov nad Topľou, spotrebné družstvo


Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 13Cb/33/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814202954
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Monoková
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2016:8814202954.10

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou Mgr. Annou Monokovou v právnej veci žalobcu: L. Q., T.
R. Y. Q. XXX, S.: XXX XXX XX, zast. JUDr. Ing. Michalom Plentom, advokátom, Advokátska kancelária
Vranov nad Topľou, so sídlom Okulka 19/42 p r o t i žalovanému: 1. COOP Jednota, Vranov nad Topľou,
spotrebné družstvo, so sídlom Námestie slobody 79, Vranov nad Topľou, IČO: 31 737 200, zast. Mgr.
Radovanom Muzikom, advokátom, Advokátska kancelária Humenné, Štúrova 30, 2. S. Q. Z., T. R. Y. R.
XX, S.: XXX XXX XX o zaplatenie 3.833,30 eur s prísl. t a k t o

r o z h o d o l :

Žalovaná v 2. rade j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 3.833,30 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5,25% ročne zo sumy 3.833,30 eur od 8.4.2014 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Žalobu voči žalovanému v 1. rade z a m i e t a.

O trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaného v 1. a 2. rade spoločne a
nerozdielne na zaplatenie sumy 3.833,30 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25% p.a. zo sumy
3.833,30 eur od 8.4.2014 do zaplatenia s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu
plnenia povinnosť druhého žalovaného a taktiež na náhradu trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým,
že medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade bola uzatvorená zmluva o nájme nebytových priestorov zo
dňa 13.3.2012 ( ďalej len „zmluva o nájme“ ), predmetom ktorej boli nebytové priestory Y. Č.. XXX -XXX
s hlavnou prevádzkovou plochou 54 m2 a vedľajšou prevádzkovou plochou 68 m2 nachádzajúcich sa
v katastrálnom území R., T.. Č. XXX, zapísané na LV č. XXX, postavené na parcele č. XXX/X. V článku
IV. - Odplata za média a odplata za služby zmluvy o nájme sa zmluvné strany výslovne dohodli, že
nájomca bude hradiť energie na základe podružných meračov. Dodávatelia energií vystavili žalobcovi
faktúry a to Východoslovenská energetika, a.s. ( VSE, a.s. ) faktúru č. XXXXXXXXXX O. E. X.X.XXXX
za fakturačné obdobie 1.1.2013 až 31.12.2013 na základe spotreby hlavného merača v celkovej sume
4.131,74 eur vrátane DPH ( t.j. 3.443,18 eur bez DPH + 688,56 eur DPH ), z toho na prevádzku R. T..
Č.. XXX pripadlo 3.100,43 eur bez DPH a na prevádzku T. S. T.. Č.. XXXX, L. V. B. pripadlo 342,75
eur bez DPH. Z celkovej sumy 4.131,74 eur s DPH zostalo neuhradených 2.851,74 eur, ktoré žalobca
uhradil prevodom na účet VSE, a.s. dňa 26.2.2014. RWE Gas Slovensko, s.r.o. ( RWE, s.r.o. ) vystavil
faktúru č. XXXXXXXXXX O. E. XX.X.XXXX za fakturačné obdobie 19.1.2013 - 31.12.2013 na základe
spotreby hlavného merača v celkovej sume 844,50 eur vrátane DPH ( t.j. 703,79 eur bez DPH +
140,71 eur DPH ), z toho na prevádzku Majerovce 126 pripadlo 703,79 eur bez DPH. V objekte R.J.
XXX vykonávala podnikateľskú činnosť žalovaná v 2. rade na základe zmluvy o nájme nebytových
priestorov uzatvorenej so žalovaným v 1. rade. V ďalšom uviedol, že na základe spotreby podružných



meračov k hlavnému meraču rozpočítal žalobca spotrebu medzi žalobcom a žalovanou v 2. rade. Na
základe alikvotného rozpočítania podľa podružných meračov spotreby elektrickej energie a zemného
plynu žalobca vystavil žalovanej v 2. rade faktúru č. XXXX/XX v celkovej sume 3.094,40 eur vrátane DPH
s tým, že spôsob rozpočítanie je uvedený v samostatnej prílohe k uvedenej faktúre. Následne žalobca a
žalovaná uzatvorili dohodu zo dňa 28.2.2014, bol uzatvorený dodatok k dohode, predmetom písomného
uznania dlhu bol dlh v celkovej sume 3.932,40 eur v členení suma 3.094,12 eur vrátane DPH v zmysle
faktúry č. XXXX/XX, suma 93,10 vrátane DPH za úroky z omeškania uplatňované VSE, a.s., suma 6
eur vrátane DPH za poplatok za uzatvorenie dohody o úhrade dlhu formou splátok s VSE, a.s. a suma
739,18 eur vrátane DPH ( 615,98 eur bez DPH ) alikvotná časť spotrebovanej elektriny za jan-feb 2014.
Nakoľko žalobca neuzatvoril s VSE, a.s. dohodu o úhrade dlhu formou splátok, potom žalobca neuhradil
sumu 93,10 eur za úroky z omeškania ani poplatok za jej uzatvorenie v sume 6 eur a žalobcom vymáhaný
dlh tak predstavuje 3.833,30 eur. Žalobca rokoval so žalovaným v 1. rade o uzatvorení dodatku č. 1 k
zmluve o nájme, kde predmetom bolo započítanie sumy 3.833,30 eur, ktorú žalobca uhradil za žalovanú
v 2. rade, ktorá suma sa mala započítať proti budúcim 20 splátkam nájomného, no tento dodatok nebol
uzatvorený. Keďže žalovaný v 1. rade a žalovaná v 2. rade neuhradili svoj záväzok riadne a včas, dostali
sa s plnením peňažného záväzku do omeškania a sú povinní platiť žalobcovi úroky z omeškania, ktoré
si žalobca uplatňuje odo dňa podania žaloby.

Žalovaný v . 1. rade žiadal žalobu proti nemu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania. Uviedol,
že od žalobcu nekupovali na základe žiadnej zmluvy ani iného právneho úkonu žiaden plyn ani žiadnu
elektrickú energiu a ani od neho neodoberali a ani sa na jeho úkor nijako bezdôvodne neobohatili.
Stanovisko žalovaného bolo žalobcovi pri jednaní jednoznačne oznámené, preto mu nič nedlhujú.
Nájomcom média nedodávajú, s dodávateľmi el. energie, plynu, vody, internetu, telefónu a pod.
nájomcovia uzatvárajú sami zmluvy, do ktorých žalovaný nijako nezasahuje. Ďalej uviedol, že zo žaloby
nevyplýva žiaden právny dôvod, pre ktorý je žalovaný. Dôvodom je zrejme len to, že je solventná firma
na rozdiel od žalovanej v 2. rade, ktorá od žalobcu plyn aj elektrinu kupovala aj odoberala, svoj dlh
uznáva, ale od ktorej žalobca svoj dlh vymáha s ťažkosťami. Z opatrnosti vzniesol námietku premlčania.

Žalovaná v 2. rade sa k žalobe nevyjadrila.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami, písomnými
vyjadreniami účastníkov konania a predloženými listinnými dôkazmi, výsluchom svedkov a zistil tento
skutkový stav.

Žalovaný v 1. rade ako prenajímateľ a žaloba ako nájomca uzatvorili zmluvu o nájme nebytových
priestorov, ktorá bola uzatvorená v zmysle ustanovení § 633 a nasledujúce, § 720 a nasledujúce
Občianskeho zákonníka ako aj zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov
v znení neskorších predpisov. Podľa čl. 2 prenajímateľ bol výlučným vlastníkom nehnuteľností -
predmetných nehnuteľností a podľa bodu 2 touto zmluvou odplatne prenechal nájomcovi do podnájmu
a teda do výlučného užívania predmet nájmu tak ako bol vymedzený v bode 1 článok 2 zmluvy. Podľa čl.
2. bod 3 predmet nájmu bol vybavený funkčným plynovým vykurovaním a prívodmi elektrickej energie
a vody. Pri objekte bola žumpa vo vlastníctve prenajímateľa. V bode 4 nájomca vyhlásil, že sa o stave
predmetu nájmu presvedčil osobne prehliadkou celého priestoru predmetu nájmu a tento preberá do
užívania od prenajímateľa. Článok 3 upravoval účel nájmu s tým, že nájomca bol oprávnený užívať
predmet nájmu len na účely, ktoré tvoria predmet jeho podnikateľskej činnosti. Článok IV. - odplata za
média a odplata za služby v bodoch 1 až 4 upravoval náklady za vykurovanie, elektrickú energiu a vodné
s tým, že nájomca hradil náklady na vykurovanie na základe stavu podružného plynomera, pri plyne
na základe stavu podružného elektromera a pri vodnom na základe stavu podružného vodomera. V čl.
VIII. boli upravené ostatné práva a povinností prenajímateľa a článok IX. upravoval práva a povinnosti
nájomcu. V čl. VII. Odovzdanie a prevzatie predmetu nájmu bolo dojednané, že toto sa uskutoční
na základe preberacieho protokolu, ktorý podpíšu obe zmluvné strany. Podľa čl. XVII. - Záverečné
ustanovenia, bod 2 práva a povinnosti výslovne neupravené v texte tejto zmluvy sa spravujú príslušnými
ustanoveniami Občianskeho zákonníka a zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových
priestoroch v znení neskorších predpisov. V bode IV. zmluvné strany vyhlásili, že si túto zmluvu pozorne
prečítali, jej obsahu porozumeli a ten predstavuje ich skutočnú a slobodnú vôľu. Svoje prejavy vôle
obsiahnuté v tejto zmluve považujú za určité a zrozumiteľné, vyjadrené nie v tiesni a na znak súhlasu
túto zmluvu podpísali. Zmluva bola uzatvorená účastníkmi dňa 13.3.2012.



Spoločnosť Východoslovenská energetika, a.s. faktúrou č. XXXXXXXXXX O. E. X.X.XXXX vyfaktúrovala
žalobcovi ako odberateľovi k úhrade sumu 2.851,74 eur s tým, že celkovo za fakturačné obdobie od
1.1.2013 do 31.12.2013 bola faktúrovaná spoločnosťou suma 4.131,74 eur s tým, že podľa predloženej
prílohy a rozpisu položiek na odbernom mieste R. XXX bola faktúrovaná za dodávku a distribúciu
elektriny bez DPH suma 3.100,43 eur a na odbernom mieste T. S.. suma bez DPH 342,75 eur.

Spoločnosť RWE Gas Slovensko, s.r.o. za zemný plyn faktúrou č. XXXXXXXXXX O. E. XX.X.XXXX
faktúrovala žalobcovi ako odberateľovi za fakturačné obdobie 19.1.2013 až 31.12.2013 celkovo sumu
844,50 eur s tým, že na prevádzku R. pripadala suma 703,79 eur bez DPH.

Z výpisu z účtu L. P. súd zistil, že žalobcom bola vykonaná úhrada v sume 2.854,74 eur v prospech
spoločnosti VSE, a.s., nakoľko variabilný symbol, na ktorý bola predmetná suma poukázaná je totožný
s variabilným symbolom tak ako bol uvedený na faktúre za elektrinu spoločnosti VSE, a.s..

Žalobca ako dodávateľ vyfaktúroval žalovanej v 2.rade faktúrou č. XXXX/XX O. E. XX.X.XXXX sumu s
DPH 3.094,12 eur s tým, že túto jej faktúroval podľa uvedenia na základe dohody o refundácii nákladov
za elektrickú energiu a zemný plyn v budove patriacej žalovanému v 1. rade v R. Č.. XXX. Vyúčtovanie
elektrickej energie a zemného plynu bolo uvedené v prílohe a bez DPH predstavovalo sumu 2.578,43
eur. Žalovaná v 2.rade potvrdila prevzatie faktúry dňa 27.1.2014. Prílohou faktúry bol prepočet na
prefaktúrovanie pre žalovanú v 2. rade a to na základe stavov podružného plynomera a podružného
elektromera.

Žalobca ako veriteľ a žalovaná v 2. rade ako dlžník uzatvorili dňa XX.X.XXXX dohodu, v zmysle ktorej
žalovaná v 2. rade ako dlžník potvrdila, že voči veriteľovi - žalobcovi uznáva svoj dlh čo do dôvodu a
výšky, nakoľko využívala uvedené priestory v zmluve, kde vznikol dlh za elektrickú energiu a zemný plyn
za obdobie od 1.1.2013 do 31.12.2013 v celkovej sume 3.094,12 eur v zmysle faktúry č. XXXX/XX. V
ďalšom bolo uvedené, že spoločnosť VSE, a.s. vyhotovila dohodu o úhrade dlhu formou splátok, kde
vyúčtovala aj úroky z omeškania v sume 93,10 eur a dlh za službu - poplatok za uzatvorenie dohody v
sume 6 eur. Dlžník svojim podpisom potvrdzuje, že voči veriteľovi uznáva svoj dlh čo do dôvodu a výšky
v sume 93,10 eur + 6 eur. Dňa 28.2.2014 bol uzatvorený dodatok k dohode, ktorý uzatvorili žalobca ako
veriteľ a žalovaná v 2. rade ako dlžník, kde podpisom dodatku žalovaná v 2. rade uznala čiastku 615,98
eur ako svoj dlh voči veriteľovi a zaviazala sa ho splatiť ku dňu 7.8.2014.

Podľa návrhu dodatku č. 1 k zmluve o nájme nebytových priestorov zo dňa 13.3.2012 a žalovaný v 1.rade
ako prenajímateľ a žalobca ako nájomca mali uzatvoriť dodatok, predmetom ktorého by bola zmena
časti článku 5 zmluvy ohľadom nájomného s tým, že nájomca zaplatil za nájomcu - žalovanú v 2.rade za
vyúčtovanie elektrickej energie sumu 3.833,30 eur, ktorá suma sa mala započítať voči budúcim splátkam
nájomného a to voči 20- tim splátkam, pričom prvá splátka by sa započítala od 1.4.2014.

Žalovaný v 1.rade predložil súdu na základe výzvy zmluvu o pripojení žiadateľa o pripojenie
do distribučnej sústavy, ktorá bola uzatvorená medzi Východoslovenskou distribučnou, a.s. ako
prevádzkovateľom distribučnej sústavy a žalovaným v 1. rade ako žiadateľom o pripojenie, predmetom
ktorej bol záväzok prevádzkovateľa distribučnej sústavy pripojiť zariadenie žiadateľa do distribučnej
sústavy pre odberné miesto s uvedeným kódom. V čl. 4. bolo uvedené miesto pripojenia R. XXX.

Zo zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 29.11.2012 súd zistil, že táto bola uzatvorená medzi
žalovaným v 1.rade ako prenajímateľom a žalovanou v 2.rade ako nájomcom. Predmetnom nájmu boli
nebytové priestory nachádzajúce sa v R. na súpisnom Č. XXX s tým, že v čl. 4 bola upravená odplata za
média a za služby s tým, že vykurovanie, plynové a elektrická energia mali uvedené podružné meranie.

Z preberacieho protokolu k zmluve o nájme nebytových priestoroch zo dňa 29.11.2012 súd zistil, že
žalovaný v 1. rade ako prenajímateľ a odovzdávajúci odovzdal do užívania nájomcovi preberajúcemu
- žalovanej v 2. rade nebytové priestory s tým, že na uvedenom preberacom protokole bolo uvedené
výrobné číslo elektromera pre pohostinstvo a stav elektromera ako aj výrobné číslo podružného
elektromera v predajni a rovnako bol uvedený podružný plynomer a jeho stav. Pri odovzdaní nebytových
priestorov na základe zrušenia ekonomického prenájmu zo dňa 28.2.2014 bol spísaný medzi žalovanou
v 2.rade ako nájomcom a žalovaným v 1. rade ako prenajímateľom zastúpeným osobami R.. O. D. Y. O.,



kde boli uvedené stavy elektromera s uvedením jeho čísla ako aj plynomera a taktiež stav podružného
elektromera s označením predajňa.
Žalovaný v 1. rade listom zo dňa 8.1.2014 označený ako odstúpenie od nájomnej zmluvy žalovanej v 2.
rade oznámil, že vypovedá zmluvu o nájme, nakoľko žalovaná v 2. rade ako nájomca dlhodobo neplní
podmienky nájomnej zmluvy.

Zo zmluvy o nájme nebytových priestorov uzatvorenej medzi žalovaným v 1. rade ako prenajímateľom
a R. Q. ako nájomcom súd zistil, že v čl. 4 - odplata za média a odplata za služby si účastníci
zmluvy dojednali v bode 1 vykurovanie, že nájomca prehlási plynomer na svoje meno a náklady na
vykurovanie hradí priamo dodávateľovi a rovnako pod bodom 2 elektrická energia bolo dojednané, že
nájomca prehlási elektromer na svoje meno a hradí náklady na elektrickú energiu priamo dodávateľovi.
Taktiež zmluvou podľa zmluvy o nájme nebytových priestorov uzatvorenej medzi žalovaným v 1.rade
ako prenajímateľom a K. R. ako nájomcom v časti dojednanej odplaty za média a za služby malo byť
vykúrovanie plynové s tým, že nájomca prehlási odberné miesto na svoje meno a hradí náklady na odber
plynu priamo dodávateľovi a rovnako ohľadom elektrickej energie, kde nájomca sa zaviazal prehlásiť
odberné miesto na svoje meno a hradiť náklady na elektrickú energiu priamo dodávateľovi.

Zo žiadosti o zmenu odberateľa na odbernom mieste - prepis súd zistil, že žalobca ako pôvodný
odberateľ a K. R. ako nový odberateľ požiadali spoločnosť SPP o zmenu odberateľa na uvedenom
odbernom mieste a to dňa 13.10.2014 a rovnako žiadosťou o zmenu odberateľa spoločnosti
Východoslovenská energetika a.s. bolo požiadané o zmenu odberateľa s tým, že výrobné číslo
elektromera bolo uvedené XXXXXXX.

Žalobca vo vyjadrení doručenom súdu 28.5.2015 prostredníctvom právneho zástupcu uviedol,
že predkladá súdu zmluvu o združenej dodávke elektrickej energie uzatvorenej medzi ním a
Východoslovenskou energetikou a.s. zo dňa 9.10.2012 s tým, že uvedenú zmluvu musel podpísať,
nakoľko bez dodávky elektrickej energie nemohol prevádzkovať podnikateľskú činnosť a žalovaný
v 1. rade ako prenajímateľ nebytového priestoru bol v tejto súvislosti pasívny a dodávku elektrickej
energie do objektu odmietal zabezpečovať, teda jediným oprávneným odberateľom elektrickej energie
stavby súpisné číslo 126 bol žalobca. V ďalšom poukázal na to, že v budove č. XXX R. sa nachádzali
dva samostatné nebytové priestory, ktoré boli prenajímané priebežne dvom nájomcom, pričom vo
všetkých nájomných zmluvách bolo deklarované, že predmet nájmu je vybavený funkčným plynovým
vykurovaním, prívodmi elektrickej energie a vody. Jednotlivými nájomcami boli R. Q. zmluva zo
dňa 12.9.2011 platná do 18.9.2012, žalobca zmluva zo dňa 13.3.2012 platná naďalej, žalovaná v
2.rade zmluva uzatvorená 29.11.2012 splatná do 28.2.2014 a nájomná zmluva K. R. uzatvorená dňa
10.10.2014, ktorá je platná a trvá naďalej. Dodávka resp. úhrada nákladov za elektrickú energiu bola v
jednotlivých zmluvách dojednaná tak, že u pani Q. D. C. Y. R. bolo dojednané, že títo ako nájomcovia
prehlásia elektromer na svoje meno a hradia náklady na elektrickú energiu priamo dodávateľovi. U
žalobcu zo zmluvy vyplývalo, že tento hradí náklady na vykurovanie na základe podružného merača
a taktiež v nájomnej zmluve u žalovanej v 2.rade bolo uvedené, že pri elektrickej energii, že sa jedná
o podružné meranie. Z toho vyplýva, že odo dňa 29.11.2012 žalovaný mal v budove č. XXX dvoch
nájomcov a to žalobcu a žalovanú v 2.rade, ktorých spotreba mala byť meraná dvoma samostatnými
podružnými meračmi, no podľa vyjadrenia žalobcu bol v tejto budove vždy len jeden hlavný fakturačný
merač, teda žalovaný v 1.rade v oboch nájomných zmluvách deklaroval niečo, čo nebol schopný
poskytnúť, a čo sa nezhodovalo so skutkovým stavom. Uvedenú skutočnosť si žalovaný v 1.rade
uvedomoval a pokúšal sa ju napraviť uzatvorením dodatku, ktorý však nebol zo strany žalobcu
akceptovaný, jednalo sa o dodatok zo dňa 1.4.2014. V ďalšom poukázal na ustanovenie § 5 zákona
č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov s tým, že vzhľadom na toto ustanovenie
si zmluvné strany mali výslovne zakotviť negatívnu povinnosť, že prenajímateľ nebude zabezpečovať
plnenie služieb, ktorých poskytovanie je s užívaním nebytového priestoru spojené. Ak takéto dojednanie
zmluva neobsahovala, potom platí zákonná domnienka, že plnenie služieb bude zabezpečovať vždy
prenajímateľ, teda žalovaný v 1.rade. Poukázal ďalej na to, že ohľadom iných služieb ako napríklad
vývoz a likvidácia tuhého odpadu bolo medzi účastníkmi zmluvy výslovne dojednané, že tieto služby si
mal nájomca zabezpečovať a teda, že zmluvy rozlišovali situáciu, kedy si nájomca sám zabezpečoval
služby a kedy nájomca len uhrádzal náklady za služby, a teda zo žiadneho ustanovenia nájomnej
zmluvy žalobcu a žalovaného v 1. rade nevyplývala povinnosť žalobcu ako nájomcu zabezpečovať si vo
vlastnom mene dodávky elektrickej energie. Táto povinnosť vyplývala len prenajímateľovi - žalovanému
v 1.rade a to ex lege z ustanovenia § 5 zákona č. 116/1990 Zb.. Ďalej poukázal na to, že ani v nájomnej



zmluve dojednanej so žalovanou v 2. rade nebola zakotvená povinnosť nájomkyne zabezpečovať si vo
vlastnom mene dodávky elektrickej energie teda aj v tomto zmluvnom vzťahu mal žalovaný v 1. rade
zákonnú povinnosť zabezpečovať riadne plnenie služieb v prospech žalovanej v 2.rade, no žalovaný
v 1. rade si túto povinnosť neplnil. Ak teda žalobca plnil zabezpečovanie dodávky elektrickej energie
do miesta súpisné číslo XXX, potom nevedomky zabezpečoval aj dodávky pre pani Q., pričom nebolo
jeho úmyslom zabezpečovať tieto dodávky aj pre ňu, ale vzhľadom na technické riešenie elektrickej
siete v objekte nemohol osamostatniť nebytové priestory, v ktorých mal prevádzku od tých, ktoré užívala
žalovaná v 2. rade a taktiež podotkol, že prípadným zrušením odberného miesta by došlo k prerušeniu
dodávky elektrickej energie nielen do nebytových priestorov žalovanej v 2.rade, ale aj do nebytových
priestorov užívaných žalobcom a bez elektrickej energie nemohol prevádzkovať svoju činnosť. Za takejto
situácie potom žalobca konal nad rámec dojednaných zmluvných povinností uvedených v nájomnej
zmluve a uzatvoril zmluvu o združenej dodávke elektrickej energie a tak bez existencie zmluvnej či
zákonnej povinnosti zabezpečoval dodávku služieb do stavby súpisné číslo 126 namiesto prenajímateľa
- žalovaného v 1.rade.

Na preukázanie tvrdení predložil žalobca zmluvu o združenej dodávke elektriny uzatvorenej medzi
Východoslovenskou energetikou a.s. ako dodávateľom a žalobcom ako odberateľom s tým, že
predmetom zmluvy bol záväzok dodávateľa poskytnúť odberateľovi plnenie bližšie určené v čl. 3 tejto
zmluvy. Podľa čl. 3 dodávateľ sa zaviazal dodávať odberateľovi elektrinu do odberného miesta uvedené
v prílohe č. 3 tejto zmluvy, kde podľa prílohy č. 3 odberným miestom, kde adresou odberného miesta
boli Majerovce 126. Zmluva ako aj príloha k zmluve boli uzatvorené dňa 9.10.2012.

Návrhom dodatku č. 1 zmluva o nájme nebytových priestorov zo dňa 13.3.2012 žalovaný v 1.rade
ako prenajímateľ a žalobca ako nájomca sa chceli s účinnosťou od 1.4. dohodnúť na zmene článku
4 - odplata za média a odplata za služby s tým, že v bode 2 elektrická energia by nájomca
prehlásil elektromer na svoje meno a hradil skutočnú spotrebu elektrickej energie priamo dodávateľovi.
Predmetný dodatok bol opatrený podpisovou doložkou len za prenajímateľa a teda žalovaným v 1.rade.
Za nájomcu nie.

Listom zo dňa 14.4.2014 označeným ako dodatok č. 1 k zmluve o nájme nebytových priestorov - vrátenie
právny zástupca žalobcu vrátil nepodpísaný dodatok žalovanému v 1.rade z dôvodu, že vlastníkom
nebytových priestorov je len žalovaný v 1.rade a preto by mal mať všetky fakturačné meradlá vedené na
svoje meno a teda tento dodatok by bol výhodný len pre žalovaného v 1.rade a chránil by len jeho záujmy
a žalobca požiadal, aby sa postupovalo podľa uzatvorenej zmluvy o nájme nebytových priestorov zo
dňa 13.3.2012, kde sa pre výpočet spotreby médií deklaruje, že sú rozhodujúce údaje na podružných
meradlách.

Žalovaný v 1.rade vo svojom vyjadrení doručenom súdu 18.6.2015 uviedol, že svoje zmluvné ako aj
zákonné povinnosti si riadne splnil. V nájomnej zmluve bolo dohodnuté, že nedodáva ani elektrinu ani
plyn žalobcovi. Taktiež nikdy žalovanej v 2. rade nevystavoval zálohové faktúry za dodávku elektriny či
plynu. Ak teda žalobca tvrdí, že po podpise nájomnej zmluvy ju žalovaný v 1. rade porušoval, lebo mu
nedodával elektrickú energiu, vyzval ho na predloženie písomného dôkazu, ktorým by danú skutočnosť
namietal s tým, že podľa jeho vedomosti žalovanému v 1. rade písomná výzva doručená nebola. Zotrval
na svojom postoji a teda, že nedodáva nájomcom média, nakoľko s tým boli spôsobené komplikácie
ohľadom účtovníctva a daňových povinností a takýto postup teda o nedodávaní médií bol zvolený už
viac než pred desiatimi rokmi. Keďže teda nič neporušil, nemal ani potrebu nič naprávať. V ďalšom
uviedol, že žalobca po neuhradení jeho faktúry žalovanou v 2. rade opakovane kontaktoval žalovaného
v 1.rade. Navrhoval dodatky s tým, že žalobca sám uviedol v jednom z návrhov, že zaplatil za žalovanú v
2. Rade, teda si túto skutočnosť musel uvedomovať, že platil za žalovanú v 2.rade a nie za žalovaného
v 1.rade. Sám urobil vyúčtovanie a dokonca so žalovanou v 2.rade uzatvoril dohodu o uznaní dlhu. V
ďalšom poukázal na to, že predmetom sporu nie je povinnosť umožniť žalobcovi pripojiť sa k elektrickej
či plynovej sieti. Žalobca mal podpísanú nájomnú zmluvu, v zmysle ktorej musel uzavrieť priamo s
dodávateľmi médií zmluvy, čo aj vykonal a na základe takýchto zmlúv riadne plyn a elektrinu odoberal,
teda nájomný vzťah žalovaného v 1.rade so žalobcom nijako neporušoval ustanovenie § 5 zákona
č. 116/1990 Zb.. K ďalšej skutočnosti ohľadom hradenia resp. dojednania čo hradí nájomca a čo na
svoje náklady, uviedol, že ak by bolo dohodnuté, že hradí žalovanému v 1. rade, boli by dohodnuté
aj preddavky, termíny splatnosti a sankcie. Uviedol, že čo sa týka ustanovenia § 454 Občianskeho
zákonníka za žalovaného v 1.rade žalobca nič neplnil. Taký istý čistý vzťah ako so žalobcom mal aj so



žalovanou v 2.rade. Jednoznačne bolo v zmluve dohodnuté, že média nedodávajú a preto si ich kupovala
sama žalovaná v 2. rade. Podľa ich vedomosti sa takto dohodla so žalobcom, ten jej ich poskytoval a
aj jej ich faktúroval a ona ich čiastočne platila a aj svoj dlh voči žalobcovi riadne písomne uznala. Teda
je klamstvom, že žalobca dodával média žalovanej v 2.rade „nevedomky“, žalobca jej ich dodával na
základe dohody a preto ju aj žaluje.

Právny zástupca žalobcu listom zo dňa 8.4.2014 požiadal o prevedenie fakturačných meradiel
žalovaného v 1.rade, ktoré prevedenie bolo podľa udania potrebné vzhľadom na postoj žalovaného v
1.rade k vzniknutej situácii ohľadne vzniknutého nedoplatku elektrickej energie.

Žalovaný v 1.rade listom zo dňa 9.4.2014 žalobcovi oznámil, že ponuku na prevedenie meradiel
nevyužíva vzhľadom k tomu, že objekt neprevádzkuje a nájomcovia si zabezpečujú dodávky médií
vrátane žalobcu sami. Elektrickú energiu, plyn ani vodu im nedodáva.

Z dohody č. XXX/§XX/XXXX o poskytnutí príspevku na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného
pracoviska podľa §56 zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti v znení neskorších predpisov a
vyhlášky č. 44/2004 súd zistil, že táto bola uzatvorená medzi Úradom práce sociálnych vecí a rodiny
Vranov nad Topľou ako úradom a žalobcom ako zamestnávateľom s tým, že účelom dohody bola
úprava práv a povinností účastníkov dohody pri poskytnuté príspevku na zriadenie chránenej dielne
alebo chráneného pracoviska, kde podľa bodu 5, na strane 4/12 bolo dojednané, že dĺžka zachovania
zriadeného pracovného miesta je najmenej dva roky v malých podnikoch a v stredných podnikoch odo
dňa účinnosti priznania a postavenia chránenej dielne.

Právny zástupca žalobcu vo svojom vyjadrení k vykonanému dokazovaniu opakovane poukázal na
stavebné riešenie budovy v R. T. Č. XXX s tým, že žalovaný v 1.rade prevádzkoval jednu časť budovy
vždy ako reštauračnú jednotku a druhú časť ako predajňu potravín alebo zmiešaného tovaru, kde v
tom čase, keď bola celá budova prevádzkovaná spotrebným družstvom, stačil pre celú budovu jeden
fakturačný elektromer a za tohto vlastníckeho vzťahu nebolo potreba riešiť meranie spotreby elektrickej
energie pre každú prevádzkovú jednotku osobitne. Z dôvodu nerentabilnosti družstvo prestalo v týchto
priestoroch vykonávať obchodnú podnikateľskú činnosť a tieto využívalo pre prenájom tretím subjektom
s tým, že tieto boli prenajímané priebežne dvom nájomcom a vo všetkých nájomných zmluvách bolo
deklarované, že predmet nájmu je vybavený funkčným plynovým vykurovaním, prívodmi elektrickej
energie a vody. Poukázal opätovne na nájomné zmluvy uzatvorené na predmetný nebytový priestor
s tým, že ako aj na časové hľadisko trvania nájmu žalobcu a žalovanej v 2.rade ako nájomcom so
žalovaným v 1.rade ako prenajímateľom ako aj na ustanovenia nájomných zmlúv ohľadom úhrady
nákladov za elektrickú energiu a za dodávku médií s tým, že za obdobie od 29.11.2012, keď žalovaný v
1.rade mal v prenajatých priestoroch dvoch nájomcov, mala byť meraná spotreba dvoma samostatnými
podružnými meračmi, no podľa vyjadrenia žalobcu bol tam vždy len jeden hlavný fakturačný merač s
tým, že údaje ohľadom podružných elektromerov boli uvedené aj v preberacom protokole k zmluve o
nájme nebytových priestorov zo dňa 29.11.2012, ktorého účastníkom protokolu boli žalovaný v 1.rade
a žalovaná v 2.rade. Rovnako je zmienka o podružnom elektromery s výrobným číslom XXXXXXX aj v
preberacom protokole o odovzdaní nebytových priestorov, ktorý za žalobcu podpísal pán O.. Poukázal
na to, že vypočutými svedkami bolo preukázané, že žalobca opakovane niekoľkokrát žiadal, aby u
žalovaného v 1.rade došlo k náprave, a aby mal prepísaný fakturačný elektromer žalovaný v 1.rade na
seba. Tiež na to, že žalovaný v 1.rade bol v zmluvnom vzťahu so žalovanou v 2.rade a žalobcom a teda
mohol uplatňovať voči žalovanej v 2.rade v prípade neplnenia si povinnosti z nájomnej zmluvy určité
sankcie. Žalobca nemal žiadne právne a ani iné prostriedky, aby vedel donútiť žalovanú v 2.rade plniť
si svoje povinnosti, no žalobcovi z nijakého právneho predpisu nevyplývala povinnosť zabezpečovať
pre žalovanú v 2.rade dodávku elektrickej energie. Naopak táto povinnosť zaťažuje prenajímateľa -
žalovaného v 1.rade, kde opätovne poukázal na ustanovenie § 5 ods. 1 zákona č. 116/1990 Zb. o
nájme a podnájme nebytových priestorov s tým, že má za to, že medzi služby, ktorých poskytovanie
je s užívaním nebytového priestoru spojené patrí bez akýchkoľvek pochybností aj dodávka elektrickej
energie, teda vzhľadom na výslovné ustanovenie citovaného § si mali zmluvné strany výslovne zakotviť
negatívnu povinnosť, že prenajímateľ nebude zabezpečovať plnenie služieb, ktorých poskytovanie je
s užívaním nebytového priestoru spojené, a ak takéto dojednanie zmluvy neobsahovala potom platí
zákonná domnienka, že plnenie služieb bude zabezpečovať vždy prenajímateľ - žalovaný v 1.rade.
Opätovne sa vyjadril k následným rokovaniam medzi žalobcom a žalovaným v 1.rade ako aj k výstupom,
ktoré predstavovali dodatky, z ktorých žiaden nebol v konečnom dôsledku podpísaný. Teda záverom



uviedol, že zastávajú názor, že konaním žalovaného v 1.rade vznikla žalobcovi škoda, pretože žalovaný
v 1.rade nepostupoval v zmysle zmluvy a porušil §5 zákona č. 116/1990 Zb., preto je oprávnený si
žalobca túto škodu voči žalovanému v 1.rade uplatniť.

Zástupkyňa žalovaného v 1. rade opakovane poukazovala na platne uzavretú zmluvu so žalobcom
z marca 2012, ktorá vyjadroval slobodnú vôľu oboch účastníkov zmluvy, poukázal na skutočnosť,
že žalobca vystavil žalovanej v 2. rade faktúru napriek tomu, že tvrdí, že s ňou nebol v žiadnom
zmluvnom vzťahu, ako aj na to, že žalobca až do vzniku nedoplatku, ktorý mu nebol žalovanou v 2.
rade refundovaný, nijako žalovaného ohľadom nájomnej zmluvy písomne nekontaktoval, nežiadal jej
zmenu, pokiaľ bola táto podľa jeho názoru porušovaná, mal na to žalovaného v 1. rade upozorniť, čo
nikdy písomne nestalo, pokiaľ aj rokoval s energetikom, musel si byť vedomý, že jeho stanovisko, nie
je pre neho záväzné, nakoľko nemal kompetenciu niečo také rozhodnúť, o tomto môže rozhodnúť len
predseda žalovaného. Žalovanému nevznikla povinnosť dodávať žalobcovi energie, takáto povinnosť
mu nevyplýva ani zákona o nájme a podnájme nebytových priestorov, sami ako nájomcovi majú dodávku
energií upravenú priamo od dodávateľov ako odberatelia.

Svedok J. O., zamestnanec žalovaného v 1. rade uviedol, že pracuje ako energetik. Má na starosti
dodávku energií pre nájomcov, pre objekty žalovaného v 1.rade a teda dodávku či vody, energií,
fakturáciu. Na odbernom mieste, kde prevádzkoval činnosť žalobca, sa vlastne nachádzali potraviny, a
taktiež tam bolo pohostinstvo s tým, že dané odberné miesto malo jednu skrinku a jeden elektromerový
rozvádzač. Všetko to bolo majetkom žalovaného v 1.rade a tento to aj obhospodároval. Potom nastala
situácia, že žalovaný v 1. rade prestal prevádzkovať potraviny v objekte a tento objekt začal prenajímať
s tým, že nastúpila tam potom firma, ktorá prevádzkovala pohostinstvo a nastúpil tam aj pán žalobca.
Priestor prenajímali s tým, že každý nájomca bol povinný alebo si mal zabezpečiť dodávku energií
prostredníctvom dodávateľov energií. Keď nastupoval žalobca do tých priestorov, tak sa informovali
ohľadom rozdelenia odberného miesta, ale zistenie bolo také, že bolo by to veľmi finančne náročné.
Čiže potom sa to poriešilo tak, že žalobca mal podružný merač, ale ako si to už potom usporiadal vzťah
s tým nájomcom, ktorý prevádzkoval krčmu tak o to sa už žalovaný v 1.rade nezaujímal, ani do toho
nevstupoval ako si oni vlastne usporiadali alebo zabezpečili ten odber energie. Na objekt, kde bola aj
prevádzka žalobcu nemali zmluvu so žiadnym dodávateľom energií. Po istom čase končila činnosť firma,
ktorá prevádzkovala krčmu a v objekte zostal už len žalobca, čiže po tom čo tam zostal žalobca sám tak
on nemá vedomosť o tom, že by požiadal písomne žalovaného v 1.rade, aby prihlásili odberné miesto,
čiže sa len domnieva, že to riešil tak, že sám prihlásil odberné miesto a zabezpečil si dodávku energie
pokiaľ chcel prevádzkovať ďalej prevádzku v týchto priestoroch. Nakoľko tá firma, ktorá tam končila
musela dať odhlášku a zrejme by potom žalobca zostal bez dodávky energií. Hlavný elektromer je vlastne
elektromer, ktorý je majetkom dodávateľa energií, to znamená, že je evidovaný na odbernom mieste, je
riadne ciachovaný, overený s tým, že poplatok sa platí distribútorovi energií. Pokiaľ na jednom odbernom
mieste je viacej nájomcov alebo viacej odberateľov energií je možno, že sa dohodnú percentuálne,
čiže v nejakom pomere sa budú podieľať na úhrade všetkých nákladov súvisiacich s týmto odberným
miestom. Pokiaľ takáto dohoda neprichádza do úvahy, je potom možnosť merania prostredníctvom
tzv. podružného elektromera, ktorý je orientačný. Týmto sa vlastne meria spotreba u niektorého z tých
nájomcov s tým, že potom sa vykonáva medzi nimi vyúčtovanie. Pri tom meraní cez podružný elektromer
je s dodávateľom energií v záväzkovom vzťahu vždycky len jeden nájomca s tým, že potom už medzi
tými viacerými prípadne nájomcami musí existovať dohoda alebo existuje dohoda či sa prípadne podieľa
niektorý ďalší z nájomcov aj na úhrade tzv. preddávkových platieb, ale to už je čisto len dohoda medzi
tými subjektmi, resp. nájomcami. Čo sa týka fakturačného elektromera je elektromer fakturačný, hlavný
pre fakturáciu vo vzťahu medzi dodávateľom a odberateľom a fakturačný podružný elektromer vlastne
slúži na fakturáciu medzi odberateľom a tým konečným spotrebiteľom energií. Teda potom dodávateľ
energií nemá žiaden vzťah s vlastníkom alebo s tým s majiteľom podružného elektromera. Napríklad v
prípade bytovej jednotky, ktorá by mala len hlavný elektromer, teda napríklad vlastník tejto nehnuteľnosti
by bol v zmluvnom vzťahu s dodávateľom energií a byty, napríklad by ich tam bolo šesť, nemali by
samostatné merače, ani by nemali zmluvy s dodávateľom energií tak v takom prípade, do týchto bytov
tento vlastník, ktorý je vo vzťahu s dodávateľom energií namontuje podružné elektromery s tým, že pre
takúto inštaláciu alebo pre takéto meranie on už nevyžaduje súhlas dodávateľa energií. Pre dodávateľa
je rozhodné meranie na hlavnom elektromery. Potvrdil podpisy na protokoloch s tým, že ten podružný
elektromer tam teraz je, pán žalobca ho mal aj predtým s tým, že akonáhle ukončila činnosť prevádzka v
krčme, tak on si prihlásil sám odber energií a potom, keď sa znova obsadila prevádzka krčmy tak teda ten
podružný elektromer stále je funkčný, čiže keď nastúpil ďalší nájomca pán R. tak naďalej sa vykonávalo



meranie tým podružným elektromerom, len v tom jednom období mal pán žalobca nahlásený aj hlavný
elektromer u dodávateľa energií. Teda žalobca bol sám odberateľom od dodávateľa energií. Uviedol, že
nemá vedomosť o tom, žeby žalobca žiadal, aby hlavný elektromer bol prehlásený na žalovaného v 1.
rade. Podľa jeho vedomostí žalobca mal aj rokovanie so štatutárom žalovaného v 1.rade, ale on nevie
čo bolo ich predmetom. Oni osobne sa podľa toho čo si pamätá stretli asi raz, kde on vyslovene povedal
pánovi žalobcovi, že oni nemajú žiaden zmluvný vzťah s dodávateľom energií. K prípadnému odpojeniu
žalovanej v 2. rade uviedol, že žalobca ol za ním, on mu vtedy povedal, že on sa mu k tomu nevie
vyjadriť, nech si to zistí u dodávateľa, nakoľko on je v zmluvnom vzťahu s dodávateľom a on nemôže
povedať, či môžu niekoho odpojiť alebo nie.

Svedkyňa D. Č. uviedla, že žalobcu pozná dlhšie, pracovali ešte spolu na N. Ú. Q., potom istý čas bola aj
zamestnancom samotného žalobcu s tým, že toho času už zamestnancom nie je, nakoľko vyhrala spor o
neplatnosť skončenia a znova je zamestnancom obce Q.. Čo sa týka žalovaného v 1 a 2.rade s týmito nie
je v žiadnom vzťahu. V čase keď pracovala u žalobcu a to od 1.6.2012, v ďalších prenajatých priestoroch
bola aj prevádzka, ktorú prevádzkovala pani Q.. Tí ku koncu roka 2012 ukončili činnosť a nastúpila tam
potom žalovaná v 2. rade, spočiatku prevádzku len preberala, čiže nebol tam nijaký problém s energiou,
no napriek tomu, že ešte tá spotreba v čase prerábky nebola vysoká, žaloba apeloval na zamestnanca,
žalovaného v 1.rade pána O., že je potrebné dať odber energie do pôvodného stavu, ktorý stav bol
taký, že hlavný odber malo pohostinstvo a predajňa pána žalobcu mala podružné meranie. Keďže tá
spotreba energií stále viac stúpala, tak žalobca častejšie alebo viac apeloval na pána O., aby sa to dalo
do poriadku to dodávanie energií. Žalobca apeloval aj na žalovanú v 2.rade s tým, že požadoval, aby
aj ona sa podieľala na nejakej úhrade, pretože všetky preddavky platil on. Takto to vlastne išlo celý rok
2013 s tým, že ona potom ku koncu januára 2014 ukončila, v januári prišla vlastne tá veľká vyúčtovacia
faktúra. Po doručení tejto faktúry vie, že pán žalobca a pán O. to riešili, aj po sebe kričali ohľadom tohto.
Žalobca mal výhrady k tomu, aby on musel uhradiť takúto vysokú sumu, dokonca navrhol, alebo uviedol,
že odpojí žalovanú v 2.rade od energií, na čo mu pánom O. bolo povedané, že to nesmie alebo nech sa
to neopováži urobiť, nakoľko on nie je prenajímateľ, ale prenajímateľom je žalovaný v 1. rade. Bola v tých
priestoroch na chránenej dielni, dvere boli pootvorené, čiže počula, že sa niečo takéto rieši. Dokonca sa
jej zdá, že asi raz pri takomto jednaní tam sedela. Žalobca mal výhrady, že oni tam mali spotrebu nízku,
len na nejakých žiarovkách čo svietili, ale pohostinstvo žalovanej v 2. rade tam v podstate fungovalo od
rána do večera, robili sa tam obedy, pizzu tam piekli, to znamená, že tá spotreba určite bola omnoho
vyššia a preto žalobca mal k tomuto výhrady, aby on vlastne uhrádzal tie energie.

J. Č. ako svedok uviedol, že je zamestnancom žalobcu, pracuje u neho od začiatku jeho prevádzky
ako predavač, je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, čiže pracuje na chránenej dielni. Keď začal
žalobca podnikať a vlastne začal on tam aj pracovať tak to hlavné alebo odberné miesto alebo ten
hlavný merač bol evidovaný na pána Q. alebo pani Q., ktorí v tom čase prevádzkovali v tom objekte
Pohostinstvo. Po istom čase Q. ukončili podnikanie a v tom čase vlastne nastal stav akokeby to odberné
miesto nemalo majiteľa alebo odberateľa a vtedy, aj keď on sa nezúčastňoval nejakých rokovaní alebo
nebol prítomný pri všetkom , ale dozvedel sa od pána žalobcu, že bol na neho vyvinutý zo strany
Jednoty nátlak, že musí on prevziať alebo prihlásiť si to odberné miesto, k čomu aj došlo. Po istom čase
vlastne Pohostinstvo začala prevádzkovať žalovaná v 2.rade a vtedy znova zo strany žalobcu podľa jeho
vedomostí boli vznesené námietky voči tomu, že je tam nepomer alebo neúmerné rozloženie odberu
elektrickej energie čo sa týka jeho prevádzky a pohostinstva, čiže žalobca mal záujem na tom, aby
opätovne vlastne on bol pripojený alebo sa merala u neho len cez ten podružný elektromer a odpočet,
aby sa urobil, lebo vlastne faktický stav bol taký, že tým, že on platil dodávateľovi energií akokeby dotoval
a uhrádzal vlastne energie aj za to pohostinstvo, ktoré prevádzkovala žalovaná v 2.rade, lebo to vlastne
prinášalo veľké riziko, že platil vlastne aj za niekoho iného to, čo on spotreboval. Párkrát bol na predajni
u žalobcu aj jeden zamestnanec od žalovaného v 1.rade, on sa s ním nikdy osobne nezoznamoval, ale
vie, že by sa malo jednať o pána O.. Pri týchto stretnutiach padli požiadavky na to, aby stav bol taký
ako bol na začiatku podnikania, keď ešte prevádzkovala Pohostinstvo pani Q.. Tieto veci počul aj keď
nebol priamo prítomný pri tom jednaní žalobcu a zástupcu žalovaného v 1.rade nakoľko tie priestory sú
tam prepojené, nedalo sa to. Jednalo sa až o ostrejšú výmenu názorov a myslí si, že to bolo spôsobené
aj tým, že z počutia sa dozvedel, že najprv žalobca mal prísľub, že sa ten stav vlastne obnoví tak ako
bolo na začiatku podnikania, no potom už bolo povedané, že sa to nedá. Teraz je stav taký ako bol na
začiatku podnikania s tým, že vlastne ten kto prevádzkuje Pohostinstvo platí energie a je odberateľ a
pán žalobca platí len na základe podružného merania.



Svedkyňa D. Q., manželka žalobcu uviedla, že tento často chodil domov s tým, že uviedol, že je problém
s odberom energie a s tým ako tam je to vlastne poriešené s tým, že raz náhodne, keď bola na prevádzke
u žalobcu tak tam prišiel jeden pán z Jednoty, myslí, že je to pán O., ktorý vlastne tam uviedol alebo
prisľúbil manželovi, že áno bude sa to riešiť. Nebola osobne prítomná pri rozhovore o čom hovorili,
nakoľko potom odišla.

Podľa § 451 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Posúdenie, že medzi účastníkmi konania ide o vzťah z bezdôvodného obohatenia, závisí od naplnenia
skutkovej podstaty hmotnoprávnej normy § 451 Občianskeho zákonníka. Je konštruované ako
záväzkový právny vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil a tým, na úkor koho došlo k
bezdôvodnému obohateniu.

Inštitút bezdôvodného obohatenia vyjadruje zásadu občianskeho práva, že nikto sa nesmie bezdôvodne
obohatiť na úkor iného, a pokiaľ k tomu dôjde, je povinný takto získaný prospech vrátiť. Zodpovednosť
za bezdôvodné obohatenie je objektívneho charakteru a predpokladom jeho vzniku nie je protiprávny
úkon obohateného ani jeho zavinenie, podstatné je iba to, že stav obohatenia vznikol.

Právna úprava zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie je obsiahnutá len v Občianskom zákonníku.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že na základe nájomnej zmluvy uzavretej so
žalovaným v 1. rade ako prenajímateľom zo dňa 29.11.2012 žalovaná v 2. rade ako nájomca užívala
nebytové priestory na adrese R. XXX, kde vykonávala svoju podnikateľskú činnosť, o čom mimo
iného svedčí aj preberací protokol k zmluve, v ktorom potvrdila odovzdanie jej nebytových priestorov
do užívania ako nájomcovi s uvedením čísla a stavu elektromera, plynomera a vodomera, pričom
elektromer bol uvedený s výr. číslom XXXXXXX totožným ako bol uvedený na faktúre, ktorým bola
vyúčtovaná spotreba elektrickej energie žalobcovi ako odberateľovi dodávateľom Východoslovenskou
energetikou, a.s. za obdobie trvania nájmu žalovanej v 2. rade u žalovaného v 1. rade a taktiež zo
dňa 28.2.2014 protokol pri odovzdávaní nebytových priestorov žalovanou v 2. rade ako nájomcom
žalovanému v 1. rade ako prenajímateľovi, pričom žalovaný v 1. rade v priebehu konania viackrát uviedol,
že žiadnemu z nájomcov a teda ani žalobcovi ani žalovanej v 2. rade energie nedodával. Taktiež mal súd
za preukázané, že žalobca ako odberateľ elektrickej energie uhradil dodávateľovi fakturovanú sumu,
ktorá suma predstavovala aj sumu za energiu spotrebovanú a meranú v priestoroch, ktoré užívala
žalovaná v 2. rade, keďže sa jednalo o elektromer s výrobným číslom uvedeným na protokoloch ohľadom
nebytových priestorov k nájomnej zmluve medzi žalovaným v 1. rade a žalovanou v 2. rade. V konečnom
dôsledku mal však súd za preukázaný záväzok žalovanej v 2. rade voči žalobcovi najmä z dohody
uzavretej medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou v 2. rade ako dlžníkom zo dňa 28.2.2014, ktorým
žalovaná v 2. rade uznala čo do dôvodu a výšky svoj dlh, ktorý vznikol za elektrickú energiu a zemný
plyn za obdobie od 1.1.2013 do 31.12.2013 a to v sume 3.094,12 eur v zmysle faktúry č. XXXX/XX,
ktorá jej bola žalobcom doručená dňa 27.1.2014, ako aj ďalších záväzkov a to v sume 93,10 eur a 6
eur, ktoré sumy však nie sú predmetom žaloby v tomto konaní a dodatku k dohode, ktorým uznala dlh
v sume 615,98 eur čo s DPH predstavuje sumu 739,18 eur, teda celkovo uznala žalovaná v 2. rade
záväzok v sume 3.932,40 eur, z ktorej sumy si žalobca uplatňuje žalobou sumu 3.833,30 eur tak ako
je uvedené vyššie.

Podstatou inštitútu uznania záväzku je, že uznanie záväzku urobené spôsobom požadovaným zákonom
zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku, že záväzok v uznanom rozsahu v čase uznania trval. Aby
uznanie záväzku bolo účinné, zákon požaduje splnenie určitých požiadaviek, zákon vymedzuje jeho
formálne aj obsahové náležitosti. Pre uznanie záväzku zákon vyžaduje písomnú formu a uznanie musí
dlžník urobiť voči veriteľovi. Obchodný zákonník vyžaduje uznanie určitého záväzku, pričom často sa
vymedzenie záväzku, prípadne jeho výška realizuje odkazom na konkrétnu zmluvu, na základe ktorej
záväzok vznikol, prípadne na iný doklad ( faktúra ).

Súd mal za to, že uznanie záväzku žalovanou v 2. rade tak ako je obsiahnuté v dohode o uznaní a
dodatku k nej ako ich súd uviedol vyššie, spĺňa všetky náležitosti tak ich vyžaduje ustanovenie § 323



Obchodného zákonníka a teda má za dôsledok vznik vyvrátiteľnej právnej domnienky o tom, že záväzok
v čase uznania a v uznanom rozsahu trvá, ktorá domnienka zaväzuje súd pri hodnotení dôkazov a
to v tom zmysle, že skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka, ktorá pripúšťa dôkaz
opaku, má súd za preukázanú, pokiaľ v konaní nevyšiel najavo opak a keďže opak najavo nevyšiel, súd
žalobe žalobcu voči žalovanej v 2. rade vyhovel a zaviazal ju na zaplatenie sumy 3.833,30 eur titulom
bezdôvodného obohatenia, keďže získala prospech tým, že žalobca ako odberateľ energií v zmluvnom
vzťahu s dodávateľmi uhradil aj náklady na energiu spotrebovanú žalovanou v 2. rade ako nájomcom v
nebytových priestoroch žalovaného v 1. rade ako prenajímateľa.

Bezdôvodné obohatenie predstavuje záväzkový právny vzťah, z ktorého pohľadávka vzniká tomu, na
koho úkor sa iný bezdôvodne obohatil a dlh tomu, kto obohatenie získal. Ak tento dlh spočíva v platobnej
povinnosti, je nepochybné, že ide o dlh peňažný, s ktorého riadnym a včasným nesplnením spája
ustanovenie § 517 OZ nepriaznivý dôsledok vzniku omeškania na strane dlžníka s právom veriteľa
požadovať okrem plnenia aj úroky z omeškania.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu ( § 3 nariadenia
vlády SR š. 87/1995 Zb., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka ).

Keďže žalovaná v 2. rade ako dlžníčka sa s plnením svojho peňažného záväzku vo vzťahu k žalobcovi
ako veriteľovi dostala do omeškania, zaviazal ju súd aj na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške
5,25% ročne z dlžnej sumy, ktorá výška je v súlade s uvedeným ustanovením Občianskeho zákonníka a
nariadenia vlády, keď základná úroková sadzba ku dňu podania žaloby, od ktorého si žalobca uplatňuje
nárok na úrok z omeškania predstavovala 0,25%.

Žalobca v pôvodne doručenej žalobe súdu, tak ako to namietal aj žalovaný, neuviedol z akého právneho
dôvodu uplatňuje svoj nárok voči žalovanému v 1. rade, no v priebehu konania uviedol, že svoj nárok
uplatňuje titulom náhrady škody, ktorá mu bola spôsobená žalovaným v 1. rade tým, že porušil ust. § 5
zákona č. 116/1990 Zb. o nájme nebytových priestorov.

Podľa § 663 Občianskeho zákonníka nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi
vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

Podľa § 720 Občianskeho zákonníka nájom a podnájom nebytových priestorov upravuje osobitný zákon.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade vznikol
zmluvný vzťah titulom nájmu, predmetom ktorého boli nebytové priestory žalovaného v 1. rade
nachádzajúce sa v nehnuteľnosti v obci R. T.. Č. XXX. Táto skutočnosť nebola medzi žalobcom a
žalovaným v 1. rade sporná a ako to vyplýva aj z predložených listinných dôkazov či vyjadrení účastníkov
konania, tento nájomný vzťah trvá aj v čase súdneho konania.

Žalobca ako nájomca a žalovaný v 1. rade ako prenajímateľ uzavreli dňa 13.3.2012 zmluvu o nájme
nebytových priestorov, ktorá zmluva je ako zmluvný typ upravená len podľa ustanovení Občianskeho
zákonníka, nakoľko Obchodný zákonník tento typ zmluvy neupravuje, teda medzi žalobcom a žalovaným
v 1. rade vznikol vzťah, na ktorý sa vzťahuje príslušná úprava v Občianskom zákonníku, práva a
povinnosti vyplývajúce z tohto právneho vzťahu sú nesporne nájomným vzťahom upraveným v § 663
a nasl. Občianskeho zákonníka. Nakoľko nájomný vzťah sa považuje za absolútny neobchod, teda
nájomná zmluva, resp. jej obsah sa vždy riadi ustanoveniami Občianskeho zákonníka, teda i v prípade,
že je uzavretá medzi podnikateľmi tak ako tomu bolo aj v danej veci, keďže žalobca vykonáva svoju



činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba a v predmetných priestoroch mal zriadenú chránenú
dielňu a žalovaný v 1. rade je družstvom, právnickou osobou zapísanou v obchodnom registri.

Povinnosť nahradiť škodu je osobitným právnym dôvodom vzniku záväzkového právneho vzťahu, možno
hovoriť o vzniku záväzkového vzťahu zo zákona. V ustanovení
§ 420 OZ je upravená všeobecná zodpovednosť za spôsobenú škodu či už fyzickou alebo právnickou
osobou, ktorá vychádza zo zásady zodpovednosti za škodu spôsobenú porušením akejkoľvek právnej
povinnosti, je zodpovednosťou za zavinený protiprávny úkon a uvedené ustanovenie sa použije vždy, ak
konkrétny prípad spôsobenia škody nespadá pod niektoré iné ustanovenie Občianskeho zákonníka o
náhrade škody, ktoré ustanovuje osobitné podmienky zodpovednosti za škodu alebo ak zodpovednosť
za škodu nie je osobitne upravená v inom zákone.

Zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti možno uplatniť, ak sú splnené
nasledovné predpoklady zodpovednosti za škodu - porušenie právnej povinnosti
( existencia protiprávneho úkonu ), vznik škody ako majetkovej ujmy, existencia príčinnej súvislosti medzi
protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou a zavinenie toho, kto škodu svojím protiprávnym
úkonom spôsobil.

Ustanovenie § 420 Občianskeho zákonníka o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať
jednak na prípad porušenia mimozáväzkovej povinnosti ( v tomto prípade ide o zodpovednosť ex delicto
- škoda spôsobená mimo existencie záväzkového vzťahu medzi škodcom a poškodeným ) a jednak
na prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú porušením zmluvnej ( záväzkovej ) povinnosti (ide o
zodpovednosť charakteru ex contractu ).

Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnutné kumulatívne splnenie všetkých štyroch vyššie
uvedených predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná.

Ako už súd uviedol vyššie, žalobca sa domáha náhrady škody, ktorá mu vznikla konaním žalovaného v
1. rade, pretože nepostupoval v zmysle zmluvy a porušil § 5 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme nebytových
priestorov.

Nájom a podnájom nebytových priestorov upravuje zákon č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme
nebytových priestorov v znení neskorších predpisov. Práva a povinnosti prenajímateľa a nájomcu
upravuje ustanovenie § 5, tieto si môžu účastníci stanoviť odchylne od zákona. Základnou povinnosťou
nájomcu je povinnosť riadne a včas platiť dojednané nájomné ako aj za služby spojené s prenájmom.
Prenajímateľ je povinný, ak nebolo dohodnuté inak, odovzdať predmet nájmu v stave spôsobilom na
dohovorené alebo obvyklé užívanie a zároveň je povinný ho v takom stave udržiavať. Ďalej je povinný
zabezpečovať riadne plnenie služieb, ktorých poskytovanie je s užívaním nebytového priestoru spojené.

Podľa § 5 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov ak nie
je dohodnuté inak, prenajímateľ je povinný odovzdať nebytový priestor nájomcovi v stave spôsobilom
na dohovorené alebo obvyklé užívanie, v tomto stave ho na svoje náklady udržiavať a zabezpečovať
riadne plnenie služieb, ktorých poskytovanie je s užívaním nebytového priestoru spojené.

Žalobca porušenie povinnosti žalovaného v 1. rade ako prenajímateľa videl v tom, že tento bol
povinný v zmysle zákona o nájme nebytových priestorov zabezpečovať riadne plnenie služieb, ktorých
poskytovanie je s užívaním nebytového priestoru spojené, keďže v nájomnej zmluve nebolo dojednané,
že ich nebude zabezpečovať a teda platila domnienka, že žalovaný v 1. rade ako prenajímateľ
ich bol povinný zabezpečovať, nakoľko podľa žalobcu dodávka elektrickej energie bez akýchkoľvek
pochybností patrí medzi služby spojené s užívaním nebytového priestoru.

Súd má za to, že žalovanému v 1. rade ako prenajímateľovi takáto povinnosť zo zákona vyplýva, no
zákon ani taxatívne ani príkladmo neuvádza, čo možno subsumovať pod takéto plnenie služieb.

Ak žalobca tvrdí, že dodávka energií spadá pod takéto plnenie služieb, nie je súdu zrejmé, prečo v
čase uzatvorenia zmluvy, keď z tejto jednoznačne vyplýva, že sa oboznámil s predmetnými priestormi
a bolo aj zrejmé, akú činnosť tam plánuje vykonávať, pristúpil na znenie nájomnej zmluvy tak ako bola
uzatvorená, keďže súd má za to, že samotné znenie nájomnej zmluvy žalobcu a žalovaného v 1. rade,



konkrétne čl. IV - Odplata za média a odplata za služby, ale ani žiadnej z ďalších v priebehu konania
predložených nájomných zmlúv, v ktorých vystupoval žalovaný v 1. rade ako prenajímateľ, nepojednáva
o žiadnej dodávke energií, bez ohľadu na to, že žalobca opakovane poukazoval vo svojich vyjadreniach
na tieto ustanovenia a na ich konkrétne znenia či už o podružnom meraní, podružných meračoch či o
tom, že nájomcovia prehlásia merače na svoje meno priamo u dodávateľov energií. Tu sa súd stotožňuje
aj s tvrdením žalovaného v 1. rade, že v prípade, žeby sa prenajímateľ zaviazal na poskytovanie
takýchto služieb, táto skutočnosť by sa premietla priamo do zmluvy a úpravy vzájomných vzťahov
medzi účastníkmi nájomnej zmluvy, keďže by bola nevyhnutnou otázka platieb, prípadne preddavkov,
refakturácie, vyúčtovania ako aj ďalších na to nadväzujúcich otázok z pohľadu nájomného vzťahu,
účtovníctva a daňových povinností jednotlivých subjektov.

Súd poukazuje aj na to, že nájomná zmluva tak ako bola uzavretá žalobcom a žalovaným v 1. rade
nebola menená žiadnymi dodatkami, tak ako aj žalovaný v 1. rade viackrát poukazoval, žalobca až do
vzniku nedoplatku na energiách za rok 2013, nikdy písomne nežiadal o zmenu zmluvy, či v konečnom
dôsledku o plnenie spočívajúce v poskytovaní služby, ktorej poskytovanie je s užívaním nebytového
priestoru spojené.

Žalobca ako aj svedkovia potvrdili, že počas trvania nájomného vzťahu so žalovaným v 1. rade, keď v
priestoroch, ktoré neskôr mala prenajaté žalovaná v 2. rade, vykonávala činnosť p. Q. ( zmluva 12.9.2011
- 18.9.2012 ), ale aj v súčasnej dobe, keď tieto využíva p. R. ( zmluva 10.10.2014 ) boli odber, resp.
dodávka energií poriešené tak, že nájomca časti, kde bolo pohostinstvo ( Q. D. R. ) boli odberateľmi
energií od dodávateľov a žalobca im uhrádzal pomernú časť nákladov, tieto skutočnosti potvrdil aj
zamestnanec žalovaného v 1. rade p. O., kde poukázal na to, že akým spôsobom sa potom medzi sebou
nájomcovia dojednali, mu nie je známe a teda žalobca sa sám stal odberateľom energie potom, čo v
predmetných priestoroch zostal len sám ako nájomca.

Teda žalobca akoby takýto stav akceptoval a v čase, keď bol jediným nájomcom sa stal sám odberateľom
energií a ani v tom čase túto skutočnosť neriešil.

Aj keď žalobca tvrdil, že so žalovanou v 2. rade nebol v žiadnom zmluvnom vzťahu, počas trvania
nájomného vzťahu žalovanej v 2. rade ( 29.11.2012 - 28.2.2014 ), dokonca,
že jej plnenie spočívajúce v poskytovaní energií poskytoval nevedomky, vyznievajú tieto jeho tvrdenia
rozporuplne, nakoľko vo faktúre č. XXXX/XX, ktorou jej vyúčtoval časť žalovanej sumy uviedol, že tak činí
na základe dohody o refundácii nákladov za elektrickú energiu a plyn a aj keď sa žalovaná k uvádzanej
dohode nevyjadrila a žalobca ju vo svojich vyjadreniach opomína, žalovaná v 2. rade tento svoj záväzok
z uvedenej faktúry uznala a len ťažko možno predpokladať, žeby tak urobila, keby takáto dohoda ( či
už ústna alebo písomná ) neexistovala.

Súd sa nestotožňuje teda s tvrdením žalobcu, že keďže nebol v zmluvnom vzťahu so žalovanou v 2.rade,
nemal žiadne právne a ani iné prostriedky, aby ju vedel donútiť plniť si svoje povinnosti. Nebolo totiž, ako
aj sám žalobca udáva, jeho povinnosťou zabezpečovať pre žalovanú v 2. rade ako nájomcu žalovaného
v 1. rade, no keď tak činil a zrejme existovala aj nejaká dohoda, robil to s plným vedomím aj o prípadných
následkoch z toho vyplývajúcich pre oboch, teda pre žalobcu aj žalovanú v 2. rade ako súd uviedol
vyššie z dôvodu vzniku záväzkového vzťahu z bezdôvodného obohatenia.

Nebolo úlohou žalobcu sa starať, brať ohľady, čo by žalovaná v 2. rade urobila, keby jej nezabezpečoval
dodávku energií, nakoľko ako sám uviedol, táto bola v zmluvnom vzťahu so žalovaným v 1. rade a
v prípade, žeby zastávala rovnaký názor na poskytovanie služieb spojených s užívaním nájmu ako
ho počas konania prezentoval žalobca, mohla sa týchto domáhať len od žalovaného v 1. rade ako
prenajímateľa a nie od žalobcu a taktiež mu ani zo zmluvy so žalovaným v 1. rade takáto povinnosť vo
vzťahu k žalovanej v 2. rade nevyplývala.

Konanie, resp. aj nekonanie žalobcu v danej veci tým spôsobom, aby bola dodávka energií a ich
následné účtovanie a úhrada vykonávané spôsobom, ktorý by zodpovedal jednak ustanoveniam zákona
ako aj zmluvy, či už obchodným pomerom, neospravedlňuje ani tá skutočnosť, že žalobcovi bol
poskytnutý príspevok na chránenú dielňu, ktorú zradil v prenajatých priestoroch, nakoľko z predloženej
dohody nevyplynulo, žeby poskytnutie príspevku bolo viazané na konkrétne priestory žalovaného v 1.
rade.



Keďže ako súd uzavrel vyššie, mal za to, že žalovanému v 1. rade nevznikla povinnosť dodávať žalobcovi
energie titulom plnenia služieb, ktorých poskytovanie je spojené s užívaním bytu a to ani v zmysle
zmluvy ani v zmysle ust. § 5 zákona č. 116/1990 Zb., nemohlo týmto konaním dôjsť k porušeniu právnej
povinnosti spočívajúcej v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom ako to
vyžaduje ustanovenie § 420 Občianskeho zákonníka, preto súd žalobu vo vzťahu k žalovanému v 1.
rade zamietol.

K vznesenej námietke premlčania žalovaným v 1. rade súd uvádza, že žalovaný ju bližšie nešpecifikoval,
na ak sa žalobca domáha voči nemu plnenia titulom nároku na náhrady škody, je v tomto prípade
potrebné aplikovať ust. § 106 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého právo na náhradu
škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.
Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za
desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

Suma uplatnená žalobcom predstavuje jednak sumy z faktúr za fakturačné obdobie 1.1.2013 až
31.12.2013, o ktorých sa žalobca dozvedel po ich doručení, kde splatnosť bola u oboch určená na koniec
mesiaca január 2014 a časť nároku tvorí vyčíslený nedoplatok za mesiace január až február 2014, pričom
žaloba bola podaná na súde už dňa 8.4.2014, teda pred uplynutím premlčacej doby.

Súd nevykonal dôkaz výsluchom svedka S.. X., predsedu predstavenstva žalovaného v 1. rade, nakoľko
má za to, že týmto dôkazom by boli zistené len také skutočnosti, ktoré jednoznačne vyplynuli z
predložených listinných dôkazov a to ohľadom rokovaní žalobcu so žalovaným v 1. rade a navrhovaných
riešení vo forme dodatkov k zmluve o nájme, z ktorých žiaden nebol uzavretý.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého v
zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov
uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane
s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.



Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.