COOP Jednota, Vranov nad Topľou, spotrebné družstvo


Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 69Ek/120/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120214614
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miriam Pučeková
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2020:6120214614.2

Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: COOP Jednota, Vranov nad Topľou,
spotrebné družstvo, so sídlom Námestie slobody 79/79, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 31 737 200,
proti povinnému: Kvety Mária Haľková s.r.o., so sídlom Duklianskych hrdinov 2473, 093 01 Vranov
nad Topľou, IČO: 50 171 852, o vymoženie 745,21 Eur s prísl., vedenej súdnym exekútorom JUDr.
Richardom Gibartim, so sídlom exekútorského úradu Konštantínova 6, 080 01 Prešov, pod č. 274EX
49/20, rozhodujúc o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie doručeného súdu dňa 22.01.2020, sa začalo
proti povinnému exekučné konanie pre vymoženie pohľadávky priznanej na základe vykonateľného
exekučného titulu, ktorým je Platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 23Up/1205/2019
zo dňa 11.10.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 12.11.2019 (ďalej len ako
„exekučný titul“).

2. Vykonaním exekúcie poveril tunajší súd Poverením sp. zn. 69Ek/120/2020 dňa 27.01.2020 súdneho
exekútora JUDr. Richarda Gibartiho, so sídlom exekútorského úradu Konštantínova 6, 080 01 Prešov,
ktorý ju vedie pod sp. zn. 274EX 49/20 (ďalej len „súdny exekútor“). Doručením poverenia súdnemu
exekútorovi dňa 27.01.2020 sa začala exekúcia vykonávaná v neprospech povinného. Upovedomenie
o začatí exekúcie zo dňa 03.02.2020 bolo povinnému doručené do vlastných rúk dňa 05.02.2020.

3. Dňa 12.02.2020 bolo súdnemu exekútorovi od povinného doručené podanie s názvom „Návrh na
zastavenie exekúcie“ zo dňa 07.02.2020 (ďalej len „návrh na zastavenie exekúcie“). Povinný svoj
návrh na zastavenie exekúcie odôvodnil tým, že konateľka spoločnosti F. O. (ďalej len „konateľka
spoločnosti“) sa dňa 05.02.2020 príležitostne prihlásila do elektronickej schránky, nakoľko od 01.01.2020
už sústavne nevykonáva podnikateľskú činnosť pre je zhoršený zdravotný stav. Písomnosti doručované
povinnému prostredníctvom pošty preberá konateľka spoločnosti riadne, avšak vzhľadom na jej
vyšší vek konateľka spoločnosti často elektronickú schránku povinného nekontroluje. Preto konateľka
spoločnosti nepredpokladala, že voči povinnému bol vydaný exekučný titul, nakoľko podľa tvrdení
konateľky spoločnosti, povinný všetky záväzky ktoré mal voči oprávnenému, mal riadne splnené.
Na základe uvedeného povinný v zmysle § 61 k ods. 1 Exekučného poriadku navrhuje zastaviť
exekúciu, nakoľko nastali okolnosti, ktoré viedli k zániku vymáhaného nároku, resp. iným okolnostiam
podľa ktorých nie je exekúcia prípustná. Povinný v závere návrhu na zastavenie exekúcie namietal
skutočnosti z ktorých vzišiel exekučný titul, ako aj k návrhu na zastavenie exekúcie predložil dôkazy
k namietaným skutočnostiam, z ktorých vzišiel exekučný titul. Na dodatočné doplnenie návrhu na
zastavenie exekúcie zo dňa 20.02.2020, ktoré povinný doručil priamo tunajšiemu súdu prostredníctvom
e-mailu dňa 24.02.2020, súd neprihliadal, nakoľko bol podaný osobou (F.. Š. Š.), ktorá nepredložila
splnomocnenie na vykonanie takéhoto podania v mene povinného.



4. Oprávnený sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyjadril dňa 18.02.2020 s tým, že na
podanom návrhu na vykonanie exekúcie trvá v plnom rozsahu.

5. Dňa 15.02.2020 predložil súdny exekútor súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie s prílohami a
vyjadrenie oprávneného k návrhu na zastavenie exekúcie. Na základe žiadosti súdu zo dňa 17.02.2020,
súdny exekútor dňa 18.02.2020 doplnil podanie. Súdny exekútor sa k návrhu povinného na zastavenie
exekúcie nevyjadril.

6. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný
poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak: a) po vzniku exekučného titulu nastali
okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa
osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho
bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti
exekučného titulu.
7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku
dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

8. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora.
Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa
k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor
vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich
pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie
exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

9. Podľa § 61l ods. 1 Exekučného poriadku, o návrhoch na zastavenie exekúcie, ktoré majú odkladný
účinok, rozhoduje súd prednostne.

10. Cieľom exekučného konania je uspokojenie nároku oprávneného, ktorý mu bol priznaný
vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Účelom exekučného konania je nútená
realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a
predpokladom vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorá mu
bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu a dobrovoľne sa nesplnila.

11. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného, ktorého účelom je zastavenie
exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Ide predovšetkým o tie skutočnosti, ktoré nastali
až po vzniku exekučného titulu. Návrh na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom, má
smerovať proti exekúcii a nie proti exekučnému titulu, čo znamená, že dôvodom podania návrhu na
zastavenie exekúcie môže byť existencia tých skutočností, ktoré nastali až po jeho vzniku. Ak by
existovali pred vznikom exekučného titulu, nie je možné ich uplatniť v exekučnom konaní, pretože ich
relevancia sa skončila vydaním vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom. Pre pochopenie
účelu exekučného konania je potrebné uviesť, že civilné konanie sa delí na základné (vyhľadávacie),
v ktorom sa poskytuje procesná ochrana ohrozenému alebo porušenému subjektívnemu právu alebo
právom chránenému záujmu, a na vykonávacie (exekučné), v ktorom dochádza k uskutočneniu
núteného výkonu subjektívneho práva z vykonateľného rozhodnutia, ak nebolo povinnou stranou
splnené dobrovoľne. Z dôvodu, že v rámci exekučného konania je predmetom rozhodovania nútené
uskutočnenie výkonu príslušného vykonateľného rozhodnutia, v tejto fáze konania preto nie je priestor
na rozhodovanie o skutočnostiach, o ktorých sa rozhoduje v základnom konaní.

12. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia
exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného
konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení
uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie
exekúcie podal. Súd môže prihliadnuť len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného
nároku. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí



súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní
vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na
zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia byť v ňom uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný
môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku
exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti,
ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.

13. Každý exekučný titul sa vyznačuje formálnou i materiálnou právoplatnosťou. Formálna právoplatnosť
vykonávaného rozhodnutia znamená, že rozhodnutie už nie je preskúmateľné riadnymi opravnými
prostriedkami, resp. že žiadne opravné prostriedky už nemajú odkladný účinok. Materiálna právoplatnosť
rozhodnutia vyjadruje, že medzi účastníkmi, na ktorých sa právoplatnosť vzťahuje, sa nastolil kvalitatívne
nový právny vzťah v podobe judikovaného nároku, o ktorom nemožno znova konať a ktorý je záväzný
medzi účastníkmi a voči všetkým orgánom. Formálna právoplatnosť sa považuje za bezvýnimočnú,
čo znamená, že rozhodnutie buď je alebo nie je napadnuteľné opravnými prostriedkami, materiálna
právoplatnosť sa vyznačuje väčšou flexibilitou. Exekučným titulom, ktorý môže exekučný súd preskúmať
po hmotnoprávnej stránke, teda aj z materiálne právoplatnosti je rozhodcovský rozsudok a notárska
zápisnica. Ostatné exekučné tituly môže exekučný súd skúmať len z formálnej stránky.

14. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov
verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) ďalej len („zákon o
e-Governmente“), elektronické schránky sa zriaďujú orgánu verejnej moci, právnickej osobe, fyzickej
osobe, podnikateľovi, subjektu medzinárodného práva, organizačnej zložke alebo organizácii podľa §
12 ods. 6 a tým, o ktorých to ustanoví osobitný predpis.

15. Podľa § 29 ods. 1 zákona o e-Governmente, elektronické podanie a elektronický úradný dokument
sa doručuje elektronicky, pričom miestom na elektronické doručovanie je elektronická schránka, ktorá
je aktivovaná. Elektronické doručovanie elektronického podania a elektronického úradného dokumentu
sa vykoná spôsobom podľa tohto zákona, ak osobitné predpisy pri spôsobe doručovania elektronickými
prostriedkami neustanovujú inak; ustanovenie prvej vety tým nie je dotknuté.

16. Podľa § 32 ods. 1 zákona o e-Governmente, uložením elektronickej úradnej správy sa rozumie
okamih, odkedy je elektronická úradná správa objektívne dostupná prijímateľovi v elektronickej schránke
adresáta.

17. Podľa § 32 ods. 2 zákona o e-Governmente, úložnou lehotou na účely tohto zákona je lehota, počas
ktorej je uložená elektronická úradná správa považovaná za nedoručenú. Úložná lehota je 15 dní odo
dňa nasledujúceho po dni uloženia elektronickej úradnej správy, ak osobitný predpis neustanovuje inú
lehotu.

18. Podľa § 32 ods. 3 zákona o e-Governmente, ak si adresát zvolil možnosť zasielania notifikácií,
bezodkladne po uložení elektronickej úradnej správy je mu zaslaná notifikácia o uložení elektronickej
úradnej správy, ktorá obsahuje meno a priezvisko alebo obchodné meno alebo názov odosielateľa a
adresáta a deň uplynutia úložnej lehoty.

19. Podľa § 32 ods. 5 písm. b) zákona o e-Governmente, elektronická úradná správa, vrátane
všetkých elektronických dokumentov, sa považuje za doručenú, ak nie je adresátom orgán verejnej
moci a doručuje sa do vlastných rúk, dňom, hodinou, minútou a sekundou uvedenými na elektronickej
doručenke alebo márnym uplynutím úložnej lehoty podľa toho, ktorá skutočnosť nastane skôr, a to aj
vtedy, ak sa adresát o tom nedozvedel.

20. Súd preskúmaním návrhu povinného na zastavenie exekúcie konštatuje, že tento bol podaný v
zákonom stanovenej 15 dňovej lehote v zmysle ustanovenia § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, a
takto podaný návrh má odkladný účinok. Po oboznámení sa s návrhom povinného na zastavenie
exekúcie a jeho príloh a vyjadrením oprávneného k tomuto návrhu, súd konštatuje jeho nedôvodnosť.
Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti, ktoré by viedli k zastaveniu
exekúcie v zmysle § 61 k ods. 1 Exekučného poriadku, a teda zánik vymáhaného nároku, zrušenie
exekučného titulu, ani skutočnosti brániace vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani
dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu.



21. Dôvodom podania návrhu povinného na zastavenie exekúcie bola skutočnosť, že povinný nemal
vedomosť o tom, že mu bol do elektronickej schránky zo strany prvostupňového súdu doručený
exekučný titul, nakoľko konateľka spoločnosti už od 01.01.2020 sústavne nevykonáva podnikateľskú
činnosť pre je zhoršený zdravotný stav a z dôvodu jej vyššieho veku často elektronickú schránku
povinného nekontroluje.

22. Každá právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky a zapísaná do obchodného
registra, má od 01.07.2017 povinnosť mať aktivovanú elektronickú schránku na doručovanie úradných
písomností. Prístup do elektronickej schránky právnickej osoby má automaticky jej štatutár, alebo
osoba, ktorej bolo štatutárom udelené oprávnenie. V prípade, že je elektronická schránka aktivovaná
na doručovanie, môžu do nej orgány verejnej moci doručovať poštu - elektronické úradné rozhodnutia.
Elektronické správy a dokumenty sa môžu doručovať do schránky v režime obyčajného doručovania
alebo doručovania do vlastných rúk. Osobitné predpisy ustanovujú, ktoré dokumenty orgány verejnej
moci doručujú do vlastných rúk a ktoré nie. Pri doručovaní rozhodnutia do vlastných rúk v zmysle § 32
ods. 5 písm. b) zákona o e-Governmente sa uplatňuje fikcia doručenia. Elektronická správa sa považuje
za doručenú uplynutím úložnej lehoty alebo potvrdením doručenky. Ak nepríde k potvrdeniu doručenky
počas úložnej lehoty (15 dní), po jej márnom uplynutí sa správa považuje za doručenú. Úložná lehota je
15 dní a začína plynúť deň nasledujúci po dni, keď je správa prijatá do elektronickej schránky adresáta.

23. Súd konštatuje, že povinným uvedený dôvod na základe ktorého navrhuje zastaviť exekúciu v celom
rozsahu, nezakladá ani jeden z dôvodov na jej zastavenie v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného. Súd má
za to, že zo strany súdu prvej inštancie došlo k doručeniu exekučného titulu do elektronickej schránky
povinného zákonným spôsobom. Po márnom uplynutí úložnej lehoty sa správa o doručení exekučného
titulu považovala za doručenú, a tým dňom sa exekučný titul stal právoplatným a vykonateľným.
Súd uvádza, že ak dôvodom nekontrolovania elektronickej schránky povinného je skutočnosť že
od 01.01.2020 povinný už sústavne nevykonáva podnikateľskú činnosť pre zhoršený zdravotný stav
konateľky spoločnosti, ako aj z dôvodu jej vyššieho veku, súd konštatuje, že konateľka spoločnosti
vzhľadom na uvedené, mohla udeliť oprávnenie na prístup do elektronickej schránky tretej osobe,
ktorá by informovala konateľku spoločnosti o elektronických úradných správach doručovaných do
elektronickej schránky povinného. Taktiež konateľka spoločnosti v zmysle vyššie citovaného § 32 ods.
3 zákona o e-Governmente, mala možnosť zvoliť si zasielanie notifikácii o uložení elektronickej úradnej
správy do elektronickej schránky povinného, a to buď formou sms správ alebo správ prostredníctvom
e-mailu, čím by bola informovaná o každom elektronickom doručení úradnej správy do elektronickej
schránky povinného. K ďalším povinným namietaným skutočnostiam z ktorého vzišiel exekučný titul súd
konštatuje, že tieto skutočnosti nepreskúmaval, nakoľko v exekučnom konaní sa súd v rámci podaného
návrhu na zastavenie zaoberá len takými okolnosťami, ktoré nastali po vzniku exekučnému titulu.
Predmetom skúmania v exekučnom konaní nie sú okolnosti, za ktorých došlo k vydaniu exekučného
titulu a ktoré nastali ešte pred jeho vznikom. Vo vykonávacom konaní exekučný súd musí vychádzať
z rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom, pretože sa len vykonáva to, o čom už bolo právoplatne
rozhodnuté. Prípadne nedostatky v základnom konaní nie sú pre exekučné konanie relevantné a povinný
ich mal namietať v základnom konaní.

24. Súd v exekučnom konaní nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť exekučného titulu, t.j. správnosť
skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý vydal exekučný titul. V danom konaní mal súd za
preukázané, že podkladom na vykonanie exekúcie je právoplatný a vykonateľný exekučný titul, a preto
skutočnosti uvádzané povinným v návrhu na zastavenie exekúcie mali byť namietané pred tým, ako
exekučný titul nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť, keďže ide o skutočnosti, ktoré nastali ešte
pred vznikom exekučného titulu. Uvedené skúmanie patrí do kompetencie orgánu, ktorý exekučný titul
vydal, pričom povinný mal možnosť podať voči exekučnému titulu opravný prostriedok (odpor voči
platobnému rozkazu), pokiaľ mal za to, že exekučný titul bol vydaný na základe nesprávne zisteného
skutkového stavu. Návrh na zastavenie exekúcie nemá slúžiť ako opravný prostriedok proti rozhodnutiu,
ktoré je v predmetnej exekúcii exekučným titulom. Exekučný súd týmto konštatuje, že poverenie na
vykonanie exekúcie bolo vydané na podklade právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, kde
bola povinnému uložená povinnosť uhradiť oprávnenému pohľadávku vo výške 749,09 Eur s prísl., ktorá
zo strany povinného nebola splnená (povinný uhradil oprávnenému istinu len v časti a to v sume 3,88
Eur). Na základe tejto skutočnosti oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie, ktorým sa domáhal
vymoženia istiny vo výške 745,21 Eur s prísl. Pre exekučné konanie vedené Exekučným súdom bola



v čase rozhodovania o návrhu na vykonanie exekúcie podstatná skutočnosť, že boli splnené všetky
náležitosti stanovené Exekučným poriadkom, a tým aj podmienka vymáhateľnosti exekučného titulu,
nakoľko sa jednalo o vykonateľné rozhodnutie. Týmto bola splnená jedna zo základných podmienok na
vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Zákonné predpoklady na vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie ostali nezmenené. Súd zároveň dodáva, že povinný sa okrem vyššie uvedeného neopiera o
iné tvrdenia, ktoré by zakladali jeden z dôvodov zastavenia exekúcie.

25. Exekučný súd ďalej zdôrazňuje, že nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného
titulu, resp. skúmať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánu) vydaného v základnom
konaní (tzv. materiálna vykonateľnosť). Obsahom tohto rozhodnutia je viazaný a musí z neho vychádzať,
pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali) sa do exekučného konania
neprenášajú. To teda znamená, že vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie
bez právneho významu (NS ČR 20 Cdo 1940/2008). Nerešpektovanie exekučného titulu by totiž
znamenalo „neprípustnú nápravu“ vykonávaného rozhodnutia.

26. Vzhľadom na skutočnosť, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal skutočnosti
vedúce k zastaveniu exekúcie v zmysle ustanovenia § 61k Exekučného poriadku, súd návrh povinného
na zastavenie exekúcie v súlade s citovaným ustanovením § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ako
nedôvodný zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.