COOP Jednota, Vranov nad Topľou, spotrebné družstvo


Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 4C/135/2008
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7207226978
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Kozenko
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2016:7207226978.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Jánom Kozenkom v právnej veci navrhovateľky: G.
U., Q.. XX. XX. XXXX, U. XXX XX X.Z. XX, U. XXXX/X, zastúpená JUDr. Zsoltom Suverom, advokátom
so sídlom: Murgašova 3, 040 01 Košice, proti odporcovi: COOP Jednota Vranov nad Topľou, spotrebné
družstvo, Námestie slobody 79, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 31 737 200, o zaplatenie odstupného
s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd konanie o návrhu navrhovateľky o zaplatenie sumy a to rozdielu medzi 10 %-ným a 6 %-ným úrokom
z omeškania, ktorý žiadala navrhovateľka zaviazať odporcu zo sumy 440,32 eur od 26. 05. 2015 do dňa
zaplatenia, z a s t a v u j e .

Súd z a v ä z u j e odporcu uhradiť navrhovateľke sumu 440,32 eur so 6 %-ným úrokom z omeškania
začínajúc dňom 26. 05. 2005 až do dňa zaplatenia, ako aj trovy konania vo výške 303,44 eur, a to všetko
do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala zaviazať odporcu uhradiť jej sumu 13.265,- Sk s 10
%-ným úrokom z omeškania počnúc dňom 25. 06. 2005 do zaplatenia s tým, že neskôr pred začatím
konania zobrala svoj návrh ohľadne úroku z omeškania a to rozdielu medzi žiadaným 10 %-ným a 6 %-
ným úrokom z omeškania zo sumy 440,32 eur od 26. 05. 2015 až do dňa zaplatenia späť, v tejto časti
žiadala konanie zastaviť. Takéhoto rozhodnutia sa domáhala z toho dôvodu, že medzi navrhovateľkou
a odporcom bol na základe pracovnej zmluvy uzavretý pracovný pomer s tým, že dohodou o zmene
pracovnej zmluvy zo dňa 13. 01. 2005 navrhovateľka vykonávala prácu predavačky s miestom výkonu
práce X., predajňa číslo XX-XXX, D.Š. X, X., X.. Pracovný pomer bol uzavretý na dobu neurčitú a
dňa 23. 05. 2005 navrhovateľka s odporcom uzavreli dohodu o rozviazaní pracovného pomeru ku
dňu 25. 05. 2005 z dôvodu organizačných zmien a nadbytočnosti navrhovateľky. V písomne uzavretej
dohode o skončení pracovného pomeru zo dňa 23. 05. 2005 bolo v súlade s platným Zákonníkom práce
dohodnuté, že odporca navrhovateľke vyplatí trojmesačné odstupné vo výške 13.265,- Sk. Odporca
pri skončení pracovného pomeru a ani pri najbližšom výplatnom termíne dohodnutú a vyčíslenú sumu
odstupného navrhovateľke nevyplatil udávajúc, že ju vzájomne započítava na sumu pre vyčíslené manko
a na základe takto vyčísleného manka pod hrozbou nevydania zápočtu, odpracovaných dôb, donútil
odporca navrhovateľku podpísať dohodu o vzájomnej započítateľnosti a súčasne si odporca uplatnil
úhradu manka a to návrhom na vydanie platobného rozkazu vedeného na Okresnom súde Košice I pod
spisovou značkou 20C/72/2007. Navrhovateľka podala odpor proti platobnému rozkazu, pretože je toho
názoru, že úkon odporcu t. j. vzájomný zápočet manka a odstupného je protiprávny, nakoľko Zákonník
práce vo svojich ustanoveniach neumožňuje vzájomné započítania a ukladá zamestnávateľovi v deň
skončenia pracovného pomeru resp. v najbližšom výplatnom termíne uhradiť pre zamestnanca sumy
mu patriace a vyplývajúce z pracovného pomeru.



Okresný súd Košice II dňa 06. 02. 2008 pod číslom konania 45Ro/500/2007-13 vydal platobný rozkaz,
ktorým návrhu navrhovateľky vyhovel, avšak v zákonom stanovenej lehote bol odporcom podaný proti
tomuto odpor, kde poukázali, že odporca s navrhovateľkou ukončil pracovný pomer potom, čo bol na
predajni, na ktorej pracovala, zistený schodok s tým, že pri dohode o skončení pracovného pomeru zo
dňa 23. 05. 2005 sa odporca s navrhovateľkou dohodol na započítaní odstupného na náhradu škody,
a preto je podľa ich názoru návrh nedôvodný, navrhujú ho zamietnuť, priznať náhradu trov konania
poukazujúc, že je možné započítať ich pohľadávku z titulu náhrady škody voči navrhovateľke na jej
pohľadávku z titulu odstupného. Navrhovateľka svoj záväzok voči nim dobrovoľne uznala, nikto ju nenútil
k podpisovaniu dohody o mzdy a k dohode o započítaní manka na odstupné. Poukázali ďalej na príslušné
ustanovenia Zákonníka práce.

Podľa § 96 ods. 1, 3 OSP navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo
celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie
v tejto časti zastaví. Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu
skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva,
alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Keďže navrhovateľka prostredníctvom svojho zástupcu pred začatím konania v časti tak, ako je to
uvedené v prvom odseku výroku tohto rozsudku, zobrala svoj návrh späť, súd v tejto časti konanie
zastavil.

Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 23. 11. 2008 č. k. 4C/135/2008-52, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňom 20. 12. 2008, bolo konanie v tejto veci prerušené do právoplatného skončenia veci vedenej na
Okresnom súde Košice II pod spisovou značkou 20C/72/2007.

Súd potom vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi podľa § 129 ods. 1 OSP, oboznámil sa s pracovnou
zmluvou uzavretou medzi navrhovateľkou a odporcom, rozviazaním pracovného pomeru, výpočtom
priemerných zárobkov v rozhodujúcom období prvého štvrťroku 2005, z ktorého zistil, že odstupné
po zdanení činilo sumu 13.265,- Sk, a taktiež sa oboznámil s pripojeným spisom Okresného súdu
Košice II spisovej značky 20C/72/2007 a to obsahom tohto spisu, z ktorého medzi iným zistil, že
rozsudkom Okresného súdu Košice II zo dňa 04. 06. 2013 č. k. 20C/72/2007-230 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Košiciach zo dňa 14. 01. 2015 č. k. 1Co/233/2013-253 bol návrh teraz odporcu -
vtedy navrhovateľa proti teraz navrhovateľke - vtedy odporkyni o úhradu manka - schodku vo výške
847,47 zamietnutý poukazujúc v odôvodnení mimo iného na tú skutočnosť, že v zmysle ustanovenia §
182 ods. 3 Zákonníka práce sa odporkyňa zbavila zodpovednosti celkom za vzniknutý schodok, ktorý
vznikol teraz odporcovi v dôsledku nevytvorenia vhodných pracovných podmienok. Toto konanie bolo
právoplatne skončené dňa 23. 02. 2015.

Podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce (účinného v čase skončenia pracovného pomeru)
zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sa zamestnanec stane
nadbytočným vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene
jeho úloh, technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce
alebo iných organizačných zmenách. V prípade použitia tohto výpovedného dôvodu má zamestnanec
po skončení pracovného pomeru nárok na odstupné v prípade splnenia podmienok uvedených v
ustanovení § 76 ods. 1 Zákonníka práce, podľa ktorého zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončí
pracovný pomer výpoveďou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo b) alebo z dôvodov, že
zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť
vykonávať doterajšiu prácu alebo dohodou z tých istých dôvodov, patrí pri skončení pracovného pomeru
odstupné v sume najmenej dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku.

V danom prípade vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že medzi navrhovateľkou ako
zamestnankyňou a odporcom ako zamestnávateľom došlo k uzavretiu dohody o skončení pracovného
pomeru pre nadbytočnosť a súčasne aj k uzavretiu dohody o tom, že odporca má vyplatiť podľa
výpočtu priemerných zárobkov za rozhodujúce obdobie prvého štvrťroka roku 2005 sumu 13.265,- Sk -
v prepočte na eurá sumu 440,32 eur. Proti tejto výške odstupného tak navrhovateľka ako ani odporca
nevzniesli žiadne námietky, avšak odporca odmietol navrhovateľke vyplatiť dvojmesačné odstupné,
ktoré jej prináležalo, ale odporca to odmietol iba z toho dôvodu, že podľa jeho tvrdení na predajni, kde



pracovala navrhovateľka vznikol schodok a z toho dôvodu odporca výšku dvojmesačného odstupného
započítal na vzniklý schodok. Vzhľadom k tomu, že v konaní pod spisovou značkou 20C/72/2007 bolo
jednoznačne preukázané, že došlo k úplnému zbaveniu sa zodpovednosti teraz navrhovateľky za vznik
schodku, keďže v tomto konaní, kde ju teraz odporca ako navrhovateľ žaloval o úhradu vzniklého
schodku, preukázala, že jej nevytvoril vhodné podmienky na hospodárenie so zverenými hodnotami, z
toho dôvodu súd pochopiteľne, keďže tento právny záver je už aj vzhľadom k právoplatnému skončeniu
konania o úhradu schodku vedeného na Okresnom súde Košice II pod spisovou značkou 20C/72/2007
je pre tunajší súd záväzný, súd návrhu navrhovateľky o úhradu odstupného vyhovel.

Odporca sa úhradou odstupného dostal do omeškania, pričom pri priznaní úroku z omeškania súd
vychádzal z ustanovenia § 517 ods. 2 OZ ako aj nariadenia vlády SR číslo 87/1995 Zb., kde úrokom z
omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska, ktorá ako to vyplýva
zo zistenia súdu, bola v čase vzniku nároku navrhovateľky na odstupné vo výške 6 %.

Podľa § 142 ods. 1 OSP účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

V danom prípade odporca v konaní úspešný nebol, navrhovateľka bola v konaní úspešná v celom
rozsahu, a preto jej súd priznal trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške
26,- eur, ako aj trovy v súvislosti s poskytnutím právnej pomoci, kde za jeden úkon právnej služby
v zmysle § 10 ods. 1 vyhlášky MS SR číslo 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb (advokátskej tarify) v znení neskorších predpisov súd priznal za 5 úkonov
po 31,53 eur (prevzatie a príprava zastúpenia JUDr. Emíliou Hambalekovou /950,- Sk/, za návrh na
vydanie platobného rozkazu zo dňa 20. 10. 2007, za vyjadrenie navrhovateľky zo dňa 17. 09. 2008 k
odporu odporcu, prevzatie a príprava zastúpenia 12. 01. 2016 JUDr. Zsoltom Suverom, za účasť na
pojednávaní vo veci samej dňa 19. 01. 2016. Okrem toho priznal náhradu za stratu času v zmysle § 17
(advokátskej tarify) a to za premeškaný čas strávený cestou z Košíc do Vranova a späť dňa 18. 01. 2016,
čo spolu predstavuje šesť polhodín (1/60-tiny výpočtového základu za každú začatú polhodinu t. j. 14,30
eur x 6) teda strata času činila sumu 85,80 eur. Okrem toho priznal náhradu cestovného a pohonných
látok v zmysle § 16 ods. 4 advokátskej tarify za jazdu z Košíc do Vranova a späť, čo spolu predstavuje
132 km jazdy osobným motorovým vozidlom značky HYUNDAI i30 evidenčného čísla KS-XXX-DK dňa
18. 01. 2016 s tým, že základná náhrada cestovného pri sadzbe 0,183 eur za 1 km jazdy spolu činí sumu
24,16 a náhrada výdavkov na pohonné hmoty pri priemernej spotrebe 6,4 l/100 km jazdy a pri cene 1,163
eura/1 liter spolu predstavuje 9,83, takže celkové trovy konania, ktoré súd priznal, činili sumu 303,44
eur. Súd nepriznal náhradu hotových výdavkov vo výške 35,29 na miestne telekomunikačné výdavky a
miestne prepravné, keďže toto nebolo preukázané.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42
ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.



Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie. Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote,
možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.