INNOVATION TRADE SERVICE SLOVAKIA s.r.o.


Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 38Er/1660/2010
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7210214630
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Pastula
ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2012:7210214630.2

Uznesenie
Okresný súd Košice II v právnej veci vykonania exekúcie v prospech oprávneného: Všeobecná
zdravotná poisťovňa, a.s., IČO: 35 937 874, Mamateyova 17, Bratislava proti povinnému: INNOVATION
TRADE SERVICE SLOVAKIA s.r.o., Mlynárska 19, Košice, IČO: 31 737 293 pre vymoženie 4.111,20
EUR s prísl. a trov exekúcie v konaní vedenom pred súdnym exekútorom JUDr. Ľubošom Sudorjákom,
ul. Murgašova 3, Košice pod sp. zn. Ex 1004/2010 takto

r o z h o d o l :

I. Exekúciu vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú.

II. Konanie z a s t a v u j e.

III. Súdnemu exekútorovi náhradu trov n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice II poverením č. 5803 101273 zo dňa 14.06.2010 poveril v zmysle ust. § 45 ods. 1
zákona č. 233/1995 Z. z. vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Ľuboša Sidorjáka.

Dňa 11.01.2012 doručil súdny exekútor tunajšiemu súdu návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu
nemajetnosti povinného. Súčasne s návrhom na zastavenie exekúcie súdny exekútor podal na tunajší
súd vyúčtovanie trov exekúcie, ktoré si uplatnil vo výške 56,93 EUR.

Tunajší súd lustráciou obchodného registra zistil, že dňa 14.09.2011 bol povinný ex offo vymazaný
z obchodného registra. Právnym dôvodom zrušenia spoločnosti bolo rozhodnutie súdu o zrušení
obchodnej spoločnosti bez likvidácie podľa § 68 ods. 3 písm. c) Obchodného zákonníka z dôvodov podľa
§ 68 ods. 6 Obchodného zákonníka..

Kedykoľvek počas konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci
(ust. §103 O.s.p). Jednou z podmienok je i spôsobilosť byť účastníkom konania (procesná spôsobilosť),
ktorá musí byť splnená počas celého konania.

Podľa ust. §19 O.s.p. spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a
povinnosti, inak len ten komu ju zákon priznáva. Podľa §18 Obč. z. zákon priznáva právnickej osobe
spôsobilosť mať práva a povinnosti. Podľa §20a ods. 2 Obč. zákonníka právnická osoba zapísaná v
obchodnom registri alebo v inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ
osobitné zákony neustanovujú inak.



Podľa ustanovenia §104 ods.1 O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno
odstrániť, súd konanie zastaví.

Na základe vyššie uvedených skutočností súd exekúciu vedenú proti povinnému podľa ust. § 57
ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku vyhlásil za neprípustnú a zastavil, pretože povinný výmazom z
obchodného registra dňa 07.12.2010 stratil hmotnoprávnu spôsobilosť na práva a povinnosti a zároveň
aj spôsobilosť byť účastníkom konania podľa ust. §19 O.s.p., čo je neodstrániteľným nedostatkom
podmienky konania.

Podľa ust. § 196 zák. č. 233/1995 Z. z. za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.

Podľa ust. § 200 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o
tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa ust. § 197 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. náklady podľa ust. § 196 uhrádza povinný. Výnimku z
tejto zásady ustanovuje Exekučný poriadok v § 203.

Exekučný poriadok taxatívne vymedzuje 2 situácie, kedy je možné zaviazať na trovy exekúcie
oprávneného.

Podľa ust. § 203 ods. 1 zák č. 233/1995 Z.z., ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného,
súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Podľa ust. § 203 ods. 2 prvá veta zák č. 233/1995 Z.z, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

V danej veci došlo k zastaveniu exekúcie z dôvodu zániku povinného ku dňu 07.12.2010. Súd ma za to,
že nie je daný žiadny zákonný dôvod, aby trovy zastaveného exekučného konania v tomto prípade znášal
oprávnený (oprávnený nezavinil zastavenie exekúcie a exekúcia sa nezastavila pre nemajetnosť), a
preto nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu trov.

Z ustálenej judikatúry Ústavného súdu vyplýva (nález ÚS IV. 297/2010-11 zo dňa 31.8.2010), že sa
nespochybňuje postavenie exekútora ako štátom určenej a splnomocnenej osoby na výkon exekúcie,
v rámci ktorého sa mu priznáva status verejného činiteľa (§ 5 Exekučného poriadku). Naproti tomu
exekútor vykonáva svoju činnosť aj ako slobodné povolanie (výber exekútora je zverený oprávnenému,
odmena exekútora je priamoúmerná jeho procesnej aktivite). V súlade s uvedeným súd zastáva názor,
že môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie. Riziko,
ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným
postavením pri výkone exekúcie. Súd v tejto súvislosti konštatuje, že na toto exekučné konanie je
primeraným spôsobom aplikovateľný aj právny názor Európskeho súdu pre ľudské práva vyjadrený v
jeho rozhodnutí vo veci Van der Mussele proti Belgicku (rozsudok z 23. novembra 1983, séria A, č. 70),
podľa ktorého riziko spojené s výkonom určitej profesie, kam spadá i riziko neuhradenia odmeny za
odvedenú prácu, je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie (m. m.
IV. ÚS 27/08), a to bez ohľadu na to, že Európsky súd pre ľudské práva vyslovil tento právny názor vo
vzťahu k výkonu povolania advokáta.

Okrem toho, v čase rozhodovania súdu o nároku súdneho exekútora na náhradu trov exekúcie povinný
po tom, čo bol dňa 14.09.2011 ex offo vymazaný z Obchodného registra už neexistoval a výmazom
zanikla jeho hmotnoprávna, ako aj procesnoprávna subjektivita. Neexistujúci subjekt nemôže vlastniť
majetok, a preto nie je splnená základná podmienka hypotézy ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného
poriadku, t.j., že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, pretože takýto majetok, ktorý by
vlastnil povinný, v čase rozhodovania súdu o zastavení exekúcie vzhľadom na neexistenciu povinného
subjektu ani nemohol existovať.



Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Okresného súdu Košice II. (§ 58 ods. 4 a ods. 5 Ex. por.).

Odvolanie má obsahovať, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť
datované a podpísané, musí byť z neho zrejmé, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha