Roľnícko-obchodné družstvo


Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 5C/165/2004
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8804117215
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ružena Vašková
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2015:8804117215.18

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Ruženou Vaškovou v právnej veci žalobcu: P. A.,
G.. XX.X.XXXX, K. Š. XXX/X, I. G. E., zast. advokátom ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA - JUDr. Stanislav
Kaščák, s.r.o., Ul. 1. mája 1246, Vranov nad Topľou, IČO: 47 245 034, proti žalovaným: 1. B. C., G..
XX.X.XXXX, K. A. XXX, zast. advokátom JUDr. Miroslavom Gogom, AK Vranov nad Topľou, Dr. C.
Daxnera 86, 2. Roľnícko-obchodné družstvo, so sídlom Vyšný Žipov 289, 094 33, IČO: 31 737 421, 3.
Kooperatíva poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO 00 585
441, o náhradu škody na zdraví, t a k t o

r o z h o d o l :

Konanie o zaplatenie sumy 772,12 eur z a s t a v u j e.

Žalovaní 1. až 3. rade s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 38 948,28
eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobu čo do zvyšku z a m i e t a.

O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou dňa 9.12.2004 domáhal, aby súd uložil žalovaným spoločne a nerozdielne
zaplatiť mu 5 616 000,- Sk, ako náhradu škody z ublíženia na zdraví, ku ktorému došlo pri dopravnej
nehode dňa 6.9.2002. Podľa znaleckých posudkov Ing. Toropilu a Ústavu súdneho inžinierstva v Žiline
nehodu spôsobil žalovaný v 1. rade ako vodič osobného motorového vozidla Škoda Y. R., N..Č.. Z. XXX-
Q. a to nesprávnou technikou jazdy, ktorá spočívala v prekročení predpísanej rýchlosti, v nedodržaní
bezpečného bočného odstupu od jeho stojaceho vozidla Škoda 105 a v oneskorenej reakcií na toto
vozidlo. Žalobca vtedy utrpel zranenia, ktoré si vyžiadali dlhodobú hospitalizáciu a musel sa podrobiť
niekoľkým operačným zákrokom. V dôsledku zranení mu ochrnula pravá strana, lebo mal poškodenú
ľavú stranu mozgu. Bol pravákom, preto sa musel naučiť robiť bežné úkony ľavou rukou. Odumretím
časti mozgu ho akákoľvek činnosť unavovala. Nedokázal sa sústrediť, musel často oddychovať a spať.
Za takého stavu nebol schopný jednou rukou pripraviť si stravu a zabezpečiť osobnú hygienu. Mal
porušené rečové centrum, preto rozprával krátko s veľkým vypätím a často nezrozumiteľne pre iných.
V dôsledku poškodenia mozgu mal dvojité videnie, upadal do spánku, mal poškodenú pamäť, triasli sa
mu ruky a nohy. Bol preto vylúčený z pracovného procesu. Pred nehodou pracoval ako tesár a mal pred
sebou sľubnú prácu v stavebníctve. Počas hospitalizácie sa mu rozpadlo manželstvo. Keď sa manželka
dozvedela o trvalých následkoch nehody zrušila nájom bytu, vysťahovala všetky veci a s maloletou
dcérou sa odsťahovala k matke. Manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu vo Vranove
nad Topľou z 19.3.2004, sp.zn. 5C 161/03-123. Následkami dopravnej nehody bol úplne vyradený z
normálneho života, z pracovnej, športovej a spoločenskej činnosti. Obmedzený bol vo výkone bežných



úkonov, ktoré mohol vykonávať iba za asistencie iných osôb. Podľa lekárskych posudkov z 11.2.2004,
19.7.2004 a 28.7.2004 bolo u neho stanovené bolestné počtom 170 bodov a sťažené spoločenské
uplatnenie (SSU) počtom 2950 bodov. Vzhľadom na trvalé poškodenie zdravia požaduje 30-násobok
základného bodového ohodnotenia bolestného i SSU. Žalovaný v 2. rade bol prevádzateľom motorového
vozidla Škola Felícia a mal uzavretú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného v 3. rade.

Žalovaný v 1. rade navrhoval žalobu zamietnuť s odôvodnením, že podľa znaleckého posudku Ústavu
súdneho inžinierstva v Žiline on nespôsobil dopravnú nehodu. Zavinil ju žalobca, lebo mu nedal prednosť
v jazde a otáčal vozidlo na ceste, čím ho obmedzil, lebo zastavil šikmo uprostred jeho jazdného pruhu a
nečakane začal cúvať smerom do ľavého jazdného pruhu. Pri nehode aj on utrpel poškodenie zdravia,
ale trestné konanie nebolo ukončené a otázka zavinenia dopravnej nehody nebola ustálená. Navrhoval
konanie prerušiť.

Žalovaný v 2. rade upriamil pozornosť na zákon č. 381/200l Z.z. o povinnom zmluvnom poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Vozidlo Škoda Y. N..Č..XXX-Q.
bolo poistené v poisťovni Kooperatíva, a.s. a poistné bolo včas uhradené.

Žalovaný v 3. rade uviedol, že dopravná nehoda mu nebola oznámená a nikto si neuplatnil náhradu
škody. Žalovaný v 1. rade bol vodičom motorového vozidla, ktoré patrilo jeho zamestnávateľovi a bolo
u neho poistené. Znalecké posudky, týkajúce sa bolestného i SSU, mu neboli doručené, preto nemohol
podať kvalifikované stanovisko.

Súd konanie uznesením č.k. 5C/165/2004-84 zo dňa 10.3.2005 prerušil do právoplatného skončenia
trestného konania vedeného pod sp. zn. 2T/20/2005. Po jeho skončení žalobca doručil do spisu trestný
rozkaz zo dňa 16.2.2006, vydaný v konaní 2T/20/2005.

Rozsudkom č.k. 5C/165/2004-114 zo dňa 16.11.2006, súd žalobu zamietol, žalobcu zaviazal uhradiť
žalovanému v 1. rade trovy konania vo výške 2 249,- Sk, žalovaným v 1. a 2. rade trovy konania nepriznal.
Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v trestnom konaní bolo preukázané zavinenie žalobcu na dopravnej
nehode a týmto rozhodnutím je súd viazaný v občianskoprávnom konaní. Zodpovednosť za následky
poškodenia vlastného zdravia nesie žalobca sám, lebo spolu zavinenie dopravnej nehody nebolo v
trestnom konaní zistené.

Na odvolanie žalobcu bol uznesením Krajského súdu v Prešove č.k. 2Co/20/2007-151 zo dňa 17.9.2008
rozsudok prvostupňového súdu zrušený. Odvolací súd uložil súdu prvého stupňa vykonať dôkazy
navrhované žalobcom, oboznámiť sa so znaleckými posudkami, výsledkami celého trestného konania,
vec právne posudzovať podľa § 431 OZ, zistiť či a do akej miery mohol žalovaný v 2. rade zabrániť
dopravnej nehode. V prípade zistenia jeho miery účasti na dopravnej nehode, uložil stanoviť jej výšku
pomerom ku celkovej škode a rozhodnúť o nároku žalobcu na náhradu škody.

Po vrátení veci odvolacím súdom súd prvého stupňa doplnil dokazovanie, opätovne vypočul účastníkov
konania, oboznámil sa so znaleckým posudkom Ing. Toropilu z trestného konania, znaleckým posudkom
Ústavu súdneho inžinierstva v Žiline, ako aj s posudkom Ing. Jána Sabóa. Vo veci nariadil aj znalecké
dokazovanie, ktorým poveril znalca z odboru dopravy Ing. Félixa Benka, ktorému umožnil podať posudok
priamo na pojednávaní. Zabezpečil aj znalecký posudok znalkyne MUDr. Špacayovej na posúdenie
reakčnej schopnosti žalobcu pri otáčaní motorového vozidla na ceste prvej triedy s ohľadom na zistené
množstvo alkoholu 1,6 promile žalobcu v čase dopravnej nehody. Vyhodnotil jednotlivé zistenia a vec
právne posudzoval podľa ustanovení § 427 ods. l, § 431 Občianskeho zákonníka, ako aj ustanovení
zákona č. 315/1996 Zb. o premávke na cestných komunikáciách (§ 4 ods. 2,3, § 21 ods. 1-4).

Prvostupňový súd po doplnení dokazovania vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 5C/165/2004-295 zo
dňa 15.4.2011 tak, že žalobu zamietol. Neosvojil si stanovisko žalobcu, že prvotnou príčinou stretu
motorových vozidiel bol náraz vozidla Škoda Felícia do jeho stojaceho vozidla. Za prvotnú príčinu stretu
oboch vozidiel považoval zavinenie žalobcu, ktorý vykonával otáčací manéver na ceste l. triedy, t.j. na
mieste, kde to nebolo povolené, lebo nešlo o parkovisko, nezabezpečil prostredníctvom svedka alebo
zapnutím výstražných svetiel vozidlo tak, aby bolo viditeľné, že na danom mieste sa niečo deje a vytvoril
prekážku pre ostatných účastníkov cestnej premávky. Zároveň uviedol, že pokiaľ by vyhodnotil túto



prvotnú príčinu vzniku škody, tak by miera zavinenia u žalobcu bola určená na výšku 80 % a zvyšných 20
% by pričítal vodičovi druhého vozidla za nesprávnu techniku jazdy, nesprávny odhad správania vodiča
stojaceho vozidla a zvýšenú rýchlosť. Pri rozhodovaní však musel prihliadnuť i na 1,6 ‰ alkoholu v krvi
žalobcu v čase stretu vozidiel, preto ustálil zodpovednosť žalobcu za vzniknutú škodu pri nehode na
100 % a žalobu zamietol.

Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Prešove uznesením č.k. 18Co/97/2011-328 zo dňa 14.11.2011
zrušil rozsudok súdu prvého stupňa z dôvodov, že súd prvého stupňa sa nevysporiadal so všetkými
podstatnými skutočnosťami pre rozhodnutie vo veci, najmä nesprávne vyhodnotil jednotlivé zistenia a
na základe toho vyvodil aj nesprávne závery ohľadne miery účasti žalobcu a žalovaného v 1.rade na
predmetnej dopravnej nehode a tým následne aj zodpovednosť na náhradu škody na zdraví žalobcu.
Podľa odvolacieho súdu, je treba prisvedčiť žalobcovi, že jeho závery sú rozporuplné, keď na jednej
strane konštatoval mieru účasti na dopravnej nehode u žalobcu na 80 % a žalovaného v 1. rade na 20
%, pričom celkový záver vyvodil na výlučné zavinenie žalobcu. Takýto záver nezodpovedá vykonanému
dokazovaniu. Súd prvého stupňa mal teda posudzovať žalobcom uplatnený nárok na bolestné a sťaženie
spoločenského uplatnenia do výšky miery účasti účastníkov na strete motorových vozidiel a vyporiadať
sa aj s otázkou spoluzodpovednosti žalovaných v 2. a 3. rade.

Následne súd doplnil dokazovanie znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia
a traumatológia MUDr. Igorom Mihókom, ktorému na návrh žalovaných uložil povinnosť preskúmať
bodové ohodnotenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia u žalobcu, ako bolo toto
uplatnené žalobou.

Po vykonanom doplnení dokazovania znaleckým posudkom plnil žalovaný v 3. rade pre žalobcu sumu
85,57 eur na nárok na bolestnom a sumu 686,55 eur na nárok na sťažení spoločenského uplatnenia,
pričom žalovaný v 3. rade vychádzal zo znaleckého posudku MUDr. I Mihóka a plnú sumu prislúchajúcu
podľa základného bodového ohodnotenia stanoveného znalcom krátil v pomere 80% ku 20% a teda
poskytol žalobcovi na bankový účet plnenie v rozsahu 20% sumy vyplývajúcej z bodového ohodnotenia
podľa znaleckého posudku.

Vzhľadom na dobrovoľné plnenie žalovaného v 3. rade následne žalobca vzal písomným podaním zo
dňa 2.4.2014 žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 772,12 eur, s čím žalovaní účastníci vyslovili súhlas.

Podľa § 96 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len O.s.p.“), navrhovateľ
môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť
celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Podľa § 96 ods. 2 O.s.p., súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov
nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Keďže žalobca zobral žalobný návrh v časti o zaplatenie sumy 772,12 eur späť, žalovaní s čiastočným
späťvzatím návrhu súhlasili, súd konanie podľa citovaných ustanovení zastavil v časti uplatneného
nároku na zaplatenie sumy 772,12 eur.

Súd riadiac sa právnym názorom odvolacieho súdu vec nanovo prejednal, vykonal dokazovanie
výsluchom účastníkov, svedkov a oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav veci

Dňa 6.9.2002 došlo k dopravnej nehode, t.j. stretu osobných motorových vozidiel Škoda 105, ev.č.
O. XXX-Q. S. a Škoda Y.Í. R., N..Č.. Z. XXX-Q.. Z trestného rozkazu vydaného tunajším súdom dňa
16.2.2006 v konaní vedenom pod sp.zn. 2T 20/2005, súd zistil, že po požití nezisteného množstva
alkoholických nápojov, asi o 21.00 hod., viedol žalobca osobné motorové vozidlo zn. Škoda 105 po
štátnej ceste smerom od Vranova nad Topľou na Prešov. Medzi obcami Bystré a Čierne nad Topľou
nevenoval vedeniu vozidla náležitú pozornosť a začal s vozidlom otáčať do protismeru v čase, keď od
Prešova prichádzalo osobné motorové vozidlo zn. Škoda Felícia Combi, ktoré prednou časťou narazilo
do otáčajúceho sa vozidla. Vo vozidle Škoda Felícia Combi došlo k ublíženiu na zdraví vodičovi B. C.
(žalovanému v 1. rade), ktorý utrpel otras mozgu prvého stupňa, pomliaždenie hrudníka vľavo, hrudnej
kosti, hlavy a hornej pery, s dobou liečenia v trvaní 10 dní. Spolujazdec vo vozidle Škoda 105 Š. Y.
utrpel zlomeninu krčka lopatky vpravo, otras mozgu prvého stupňa, pomliaždenie a odreniny tváre, krku,



chrbta a driekovej časti, s dobou liečenia do 18.10.2002. Žalobca spôsobil inému ťažkú ujmu na zdraví
z nedbanlivosti, lebo porušil dôležitú povinnosť vodiča, keď v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorú si
privodil vplyvom návykovej látky, vykonával činnosť pri ktorej mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo
spôsobiť značnú škodu na majetku a takým činom spôsobil inému ublíženie na zdraví. Poškodených Š.
Y. Q. B. C. odkázal súd s nárokom na náhradu škody na konanie vo veciach občiansko-právnych.

Žalobca trval na žalobe a poukázal na znenie trestného rozkazu, konkrétne na jeho prvú vetu, podľa
ktorej je zrejmé, že náraz druhého motorového vozidla mu spôsobil ublíženie na zdraví. Nakoniec z
trestného rozkazu nemožno zistiť rozsah spoluúčasti žalovaného v 1. rade na dopravnej nehode, lebo v
ňom chýba odôvodnenie. Hoci podal odpor voči trestnému rozkazu, zobral ho späť, lebo trest bol mierny
a prijal ho. Znalec Ing. Toropila vo svojom posudku uviedol, že dopravnú nehodu spôsobil žalovaný v
1. rade. Keďže v trestnom konaní bolo jednoznačne preukázané, že k jeho poškodeniu zdravia došlo
nárazom vozidla, ktoré riadil žalovaný v 1. rade, bol presvedčený, že žaloba je dôvodná, lebo keby
nebolo tohto nárazu, nebolo by došlo k poškodeniu jeho zdravia.

Žalovaný v 1. rade zotrval na svojom odmietavom stanovisku s odôvodnením, že z trestného rozkazu
jeho spoluzavinenie nevyplýva. Pokiaľ by bol žalobca dodržiaval pravidlá cestnej premávky, nebolo by
došlo k stretu obidvoch motorových vozidiel. Žalobca bol uznaný za vinného aj preto, že motorové vozidlo
riadil pod vplyvom návykovej látky (alkoholu).

Žalovaný v 2. rade potvrdil, že žalovaný v 1. rade pracoval uňho ako mechanizátor. Družstvo malo v tom
čase iba jedno motorové vozidlo, ktoré sa používalo na zásobovanie. Žalovaný bol na nákup náhradných
dielov v Prešove a pri spiatočnej ceste sa stal účastníkom dopravnej nehody. Išlo o služobnú cestu.

Žalovaný v 3. rade zotrval na svojom odmietavom postoji. Nevidel zmysel prebiehajúceho konania s
ohľadom na závery trestného konania. S nárokom na náhradu škody v občiansko-právnom konaní
bol odkázaný trestným rozkazom žalovaný v 1. rade a spolusediaci v Škode 105, z ktorého záveru
jednoznačne vyplýva zavinenie na strane žalobcu.

Súd vo veci rozhodol rozsudkom zo 16.11.2006 (čl. 114), ktorý na odvolanie žalobcu odvolací súd zrušil
uznesením zo 17.9.2008, sp.zn. 2Co 20/07-151, s odôvodnením, že bolo potrebné vec posúdiť podľa
§43l Občianskeho zákonníka. Ide o stret dvoch prevádzok a o vyporiadanie medzi týmito prevádzateľmi,
ktorí zodpovedajú podľa účasti na spôsobenej škode. Toto ustanovenie nevychádza jednoznačne zo
zodpovednosti za zavinenie, ale umožňuje posudzovať zodpovednosť za škodu spôsobenú stretom
dvoch alebo viacerých prevádzok a škodu samú ako celok. Každý z prevádzateľov nesie zodpovednosť
za časť celkovej škody úmerne svojej účasti, akú mali na spôsobenej škode. Rozhodujúca je účasť, akú
mali prevádzatelia na vzniku škody. Vyporiadanie nároku na náhradu škody pri strete motorových vozidiel
predpokladá zhodnotenie všetkých skutkových okolnosti konkrétneho stretu, hlavne tých, ktoré boli
hlavnými príčinami vzniku škody. Objektívnu mieru účasti na vzniku škody vyjadruje aj prípadné zavinené
konanie alebo opomenutie niektorého prevádzateľa, pokiaľ ním bola založená príčinná súvislosť vedúca
k vzniku škody. Keďže pri rozhodovaní toto ustanovenie súd nezobral do úvahy, malo to za následok
aj nesprávne rozhodnutie vo veci. Škoda v konkrétnom prípade vznikla v dôsledku stretu dvoch
motorových vozidiel. Vznikla tak žalovanému, ako aj žalobcovi, preto pri rozhodovaní o jej náhrade
sa musí vychádzať z konkrétnych okolnosti dopravnej nehody a skúmať i miera zavinenia oboch
účastníkov, lebo miera zavinenia je tou okolnosťou, na ktorú musí súd prihliadať pri náhrade škody ako
celku. Je potrebné vychádzať zo širších súvislostí. Jednak z trestného konania a z vlastných zistení
v rámci dokazovania, aby bolo možné jednoznačne vyvodiť záver, ktorý z prevádzateľov motorových
vozidiel, ktoré mali účasť na dopravnej nehode, do akej miery zodpovedá za škodu. Závery znalcov
v trestnom konaní neboli jednoznačné a nasvedčovali tomu, že mieru účasti na dopravnej nehode
mal aj žalovaný v 1/ rade, ktorému sa vytýkala nesprávna technika jazdy vo vzťahu k nehodovému
deju. Oneskorene reagoval, nedodržal bezpečný bočný odstup vozidiel a jeho rýchlosť bola vyššia ako
bola pre daný úsek predpísaná. Z uvedeného dôvodu došlo aj k nesprávnemu právnemu posúdeniu
veci. Keďže nebolo vykonané ďalšie dokazovanie a neboli vyhodnotené všetky podstatné okolnosti v
jednotlivých súvislostiach, prikázall, aby súd vykonal dôkazy navrhnuté žalobcom, vypočul účastníkov k
predmetnej dopravnej nehode, ešte raz oboznámil so znaleckými posudkami vyhotovenými vo veci, ako
aj s výsledkami celého trestného konania. Tieto vyhodnotil jednotlivo a súhrnne a vec posúdil podľa §431
Občianskeho zákonníka. Tiež aby zistil, či a do akej miery mohol žalovaný vodič druhého motorového
vozidla zabrániť dopravnej nehode. Pokiaľ sa zistí jeho miera účasti na nehode, potom stanoviť jej



výšku pomerom k celkovej škode a rozhodnúť o nároku žalobcu na náhradu škody. Spoľahlivo zistiť aj
skutočnosť, či v čase dopravnej nehody vykonával vodič druhého motorového vozidla služobnú cestu a
z toho potom vyvodiť zodpovednosť vo vzťahu k §420 Občianskeho zákonníka.

Žalovaný v 3. rade navrhol vypočuť obidvoch vodičov motorových vozidiel, svedka Š. Y., štatutárneho
zástupcu žalovaného v 2. rade, príslušníkov polície, ktorí dokumentovali dopravnú nehodu, znalca Ing.
Milana Toropilu k záverom znaleckého dokazovania. Zvlášť na analýzu nehodového deja, na posúdenie
príčiny dopravnej nehody v oblasti miery zavinenia účastníkov na tejto nehode, resp. aby bolo vykonané
znalecké dokazovanie znalcom z odboru cestná doprava za účelom preverenia analýzy nehodového
deja, prípadnej miery zavinenia žalovaného v 1/ rade alebo jej jednoznačného vylúčenia, a to crash-
testom.

Žalobca navrhoval, aby boli obidvaja so žalovaným v 1. rade vypočutí na priebeh dopravnej nehody,
a aby boli oboznámené posudky z trestného spisu. V tej súvislosti požiadať znalcov i Ústav súdneho
inžinierstva v Žiline, aby stanovili mieru zavinenia na dopravnej nehode obidvoch vodičov, oboznámili
sa lekárske posudky ohľadom následkov nehody na jeho zdraví a v prípade potreby bolo nariadené
nové znalecké dokazovanie, čo sa týka jeho nároku na bolestné a SSU. Navrhoval predvolať i znalca
Ing. Toropilu, ktorý vypracoval posudok v trestnom konaní. Vo svojej výpovedi, s odstupom času od
dopravnej nehody, uviedol, že v deň nehody - 7.9.2002 mala jeho dcéra jeden rok. Potreboval benzín a
"benzínka" v Hanušovciach nefungovala, preto išiel tankovať do Hlinného, kde bola najbližšia benzínová
pumpa. Keď sa vracal, medzi obcami Čierne nad Topľou a Bystré stretol na svojej strane jazdy, smerom
do Bystrého, kamaráta Y., ktorému zastavil. Zobral ho do auta s tým, že ho odvezie domov, do Čierneho.
Začal robiť otáčací manéver, lebo sa chcel otočiť zo smeru na Bystré späť do smeru na Čierne. Nebolo
možné tento manéver vykonať jedným ťahom, lebo cesta nemala dostatočnú šírku, preto musel vykonať
ešte ďalší manéver, a to cúvnuť, aby sa mohol otočiť smerom do obce Čierne. Keď tento ďalší manéver,
teda cúvanie ku stredovej čiare, vykonával, videl, že sa približuje auto smerom od Bystrého, preto v
tomto manévri ďalej nepokračoval. Napriek tomu narazil do jeho vozidla žalovaný v 1/ rade. Svojím
autom zasahoval za stredovou čiarou o centimetre. Keď začal robiť otáčací manéver, vozidlo, ktoré
riadil žalovaný v 1/ rade, nevidel. Svetlá videl až vtedy, keď tento manéver vykonával a potreboval
pre vyrovnanie cúvnuť k stredovej čiare. Prestal cúvať, keď zbadal svetlá približujúceho sa vozidla,
čo bolo vo vzdialenosti cca 500 m. Necítil sa byť zodpovedný za následky dopravnej nehody, lebo
pri tomto otáčacom manévri malo druhé vozidlo dostatok priestoru, aby ho obišlo. Priznal, že mal
požité alkoholické nápoje a z toho dôvodu prijal trest v trestnom konaní. Bolo mu vtedy vysvetlené,
že sa nemôže zbaviť zodpovednosti, lebo mal požité alkoholické nápoje. Napriek tomu sa necítil byť
zodpovedný za poškodenie vlastného zdravia, ktoré pri nehode utrpel. Do jeho vozidla narazilo vozidlo
riadené žalovaným v 1. rade a on mu spôsobil poškodenie zdravia, čo vyplýva zo znaleckých posudkov
vyhotovených v trestnom konaní.

Žalovaný v 1. rade zotrval na stanovisku, že zodpovednosť za dopravnú nehodu a jej následky nesie
žalobca, lebo hrubo porušil základné povinnosti vyplývajúce zo zák.č. 315/96 Z.z. o premávke na
pozemných komunikáciách. Na ceste 1. triedy je zakázané zastaviť a stáť. Pri otáčacom manévri vošiel
žalobca svojim vozidlom do ľavého jazdného pruhu v smere jeho jazdy, čím mu vytvoril náhlu prekážku.
Aj keď intenzívne brzdil, nemohol zrážke zabrániť. Pri ceste smerom na Čierne mal zapnuté dial'kové
svetlá. Videl, že v jeho jazdnom pruhu stojí šikmo na ceste motorové vozidlo. Stálo celkom v jeho
jazdnom pruhu, preto začal s jeho obchádzaním. Vyhodil smerovku a prechádzal do ľavého jazdného
pruhu v smere jeho jazdy. Nevedel, v akej vzdialenosti bol od stojaceho vozidla, ktoré cúvlo smerom
k stredovej čiare a v tom momente, aj keď intenzívne brzdil, nemohol stretu zabrániť. Pokiaľ by bolo
vozidlo stalo, bol by ho obišiel. Dovtedy stalo v jeho jazdnom pruhu a videl, že má dostatok priestoru,
aby ho obišiel, preto intenzívne nebrzdil. Tým, že žalobca cúvol za stredovú čiaru, vytvoril mu náhlu
prekážku, ktorú prirovnal k situácií, keď niekto náhle otvorí dvere. Tým, že začal intenzívne brzdiť,
došlo k blokácií kolies a nebolo možné vytočiť volantom viac do ľavej strany a ísť až na krajnicu,
preto došlo k nárazu. Prednou pravou stranou svojho vozidla narazil do zadnej pravej strany vozidla
žalobcu. Nevedel odhadnúť, v akej vzdialenosti od cúvajúceho vozidla začal intenzívne brzdiť, lebo v
tom momente bolo rozhodujúce, aby intenzívnym brzdením zmenšil rýchlosť. Mal zapnutý bezpečnostný
pás, čo malo význam pri náraze. Jeho rýchlosť v tom čase dosahovala cca 80 km/hod., lebo vo vyššej
rýchlosti by zrážku neprežil. Vodičské oprávnenie mal od roku 1979, bez dopravnej nehody. Bočný
odstup bol rozhodujúci v čase obchádzania. Cúvanie za stredovú čiaru považoval za náhlu prekážku,
kedy už nemožno hovoriť o bočnom odstupe. Ešte pred začiatkom obchádzania sa odhadom uistil, že



mal dostatok priestoru na obídenie stojaceho vozidla. V čase nárazu prechádzal z pravého do ľavého
jazdného pruhu s cieľom obísť stojace vozidlo, ktoré v tom momente cúvlo za stredovú čiaru. Pri náraze
do cúvajúceho vozidla zrejme došlo k vytočeniu jeho vozidla tak, že sa poškodila celá predná časť. Keby
bol narazil ľavou časťou, zrejme by zrážku neprežil. Necítil zodpovednosť za dopravnú nehodu, ani jej
následky, hoci mu bolo ľúto, čo sa stalo. Aj on bol poškodený na zdraví, ale škodu si neuplatnil. Vozidlo,
ktoré riadil bolo služobné a on sa vracal zo služobnej cesty. Pracoval ako mechanizátor u žalovaného
v 2/ rade a vozidlo mal k dispozícií. Mal pracovný príkaz, ktorý si mohol podpísať sám z titulu svojej
funkcie. K jeho existencií sa mal vyjadriť priamo žalovaný v 2/ rade, ktorý potvrdil, že žalovaný v 1.
rade bol v čase dopravnej nehody na služobnej ceste. Zabezpečoval náhradné diely vo Vojenskom
opravárenskom podniku v Prešove. Nepochybil, keď po skončení služobnej cesty išiel s vozidlom do
rodnej obce, lebo v neskorých večerných hodinách nemal spoj, aby sa dostal z miesta pracoviska do
miesta bydliska. Nasledujúci deň prichádzal s vozidlom na pracovisko. V roku 2005 žalovaný v 1. rade
zmenil zamestnávateľa. Na poškodenom vozidle im škodu uhradila poisťovňa, v ktorej mal žalobca
uzavreté povinné zmluvné poistenie. Tam predkladal i listinné dôkazy o tom, že žalovaný v 1. rade bol
na služobnej ceste. V tomto konaní si náhradu škody neuplatnil.

Žalobca trval na návrhu, aby všetci zhotovitelia posudkov zaslali písomné stanovisko, v ktorom stanovia
mieru zavinenia účastníkov dopravnej nehody. Podľa neho išlo o objektívnu informáciu o tom:
- kto a v akej miere zavinil dopravnú nehodu,
- kto a v akej miere porušil správnu techniku jazdy.
Podľa záverov znalcov potom stanoviť mieru zavinenia obidvoch vodičov.

Žalovaný v 3. rade upozornil, že ani jeden zo zhotoviteľov posudkov sa k tomu s odstupom času nevyjadrí
a navrhovaný dôkaz neprinesie očakávaný výsledok.

Žalovaný v 1. rade upozornil, že znalcovi Ing. Toropilovi súd v trestnom konaní neuložil povinnosť
vypracovať posudok, preto sa ani ako znalec nemôže vyjadrovať. Posudok u neho si objednal sám
žalobca. Mohol ním byť vykonaný dôkaz, ako listinnou a jeho výpoveď mohla mať charakter informácie
k tomuto listinnému dôkazu.

Súd ustanovil v konaní znalca z odboru cestná doprava Ing. Félixa Benka za účelom stanovenia mieri
zavinenia obidvoch vodičov v súvislosti s dopravnou nehodou zo 6.9.2002 na ceste l. triedy medzi obcami
Bystré a Čierne. Ním vyhotovený posudok mal byť kontrolným posudkom k posudkom vyhotoveným v
trestnom konaní. Bolo umožnené čerpať znalcovi informácie zo súdneho spisu, vrátane trestného spisu
a tam sa nachádzajúcich posudkov vyhotovených znalcami Ing. Jánom Sabóm, Ing. Milanom Toropilorn
a Ústavom súdneho inžinierstva v Žiline ( znalecký ústav). Bolo mu umožnené podať posudok priamo
na pojednávaní, čo znalec využil a posudok ústne podal na pojednávaní 8.7.2010, kedy bol prítomný i
znalec Ing. Toropila, ktorého účasť zabezpečil žalobca. Odborné stanovisko podal znalec Ing. Benko i
v písomnej podobe, čím doplnil svoju ústnu výpoveď. Za nesprávny považoval posudok Ing. Sabóa, čo
konštatoval i znalecký ústav. V posudku Ing. Toropilu boli
určité nesprávnosti. K posudku znaleckého ústavu nemohol podať odborné vyjadrenie, iba mohol
oznámiť svoje konštatovanie. V písomnom stanovisku podal aj grafickú analýzu nehodového deja.
Upozornil, že ani pri jednom z doterajších posudkov, vrátane jeho, nebol poskytnutý údaj týkajúci sa
schopnosti a reakcie vodiča, ktorý mal namerané určité množstvo alkoholu v krvi. Pri tejto informácií by
bolo možné presnejšie a objektívnejšie posudzovať časové údaje potrebné na jeho reakciu, v súvislosti
s otáčaním vozidla na mieste zrážky. Stotožnil sa s charakteristikou a závermi znaleckého ústavu vo
vzťahu k technike jazdy žalovaného v 1/ rade. Pokiaľ ide o možnosť zabrániť dopravnej nehode, obidvaja
vodiči mali možnosť nehode zabrániť. Podľa jeho názoru, začiatok nehodového deja nastal už otáčaním
vozidla žalobcom v danom mieste a v danom čase. Išlo o taký úkon, ktorý mohol mať za následok
dopravnú nehodu. Zabrániť sa jej mohlo tým, že by bol žalobca zapol výstražné svetlá na svojom
vozidle, čím by bol dal na vedomie ostatným účastníkom cestnej premávky, že na tomto mieste sa
deje niečo nebezpečné, čomu treba prispôsobiť rýchlosť a techniku jazdy, čo znalcami zistené nebolo.
Žalobca mohol zabrániť nehode aj tým, že by vôbec nezačal s otáčacím manévrom. Pokiaľ nevidel
svetlá a začal s otáčaním, znamená to, že išlo o úkon v pomalšom čase, než predpokladali znalci. Podľa
jeho znaleckých skúsenosti, pri stupni opitosti 1,6‰ alkoholu v krvi, aký bol zistený u žalobcu, by bol
pravdepodobne výrok znalca z odboru zdravotníctva taký, že vodič vôbec nebol schopný riadiť motorové
vozidlo. Týka sa to aj samotného odhadu vzdialenosti, či už prichádzajúceho vozidla alebo miesta, na
ktorom mal previesť otáčací manéver. Súvisí to s objektivitou a rozpoznávacou schopnosťou presnejšie



a objektívnejšie stanoviť vzdialenosť medzi vozidlami. Nesprávna technika jazdy žalobcu spočívala v
tom, že mal predvídať vytvorenie prekážky pri otáčaní na ceste. Zapnutím výstražného osvetlenia by
bol zmiernil celú situáciu. Pravdepodobne by došlo k inej reakcii vodiča druhého vozidla, pokiaľ by bol
videl zapnuté výstražné svetlá.

K percentuálnej miere zavinenia obidvoch vodičov znalec Ing. Benko konštatoval, že ju nemôže vyjadriť.
Stanovuje ju súd podľa výsledkov vykonaného dokazovania. Podľa neho,
žalobca svojimi úkonmi vodiča Škody 105 spôsobil, že k nehode došlo. Nemal vôbec začať otáčací
manéver, pokiaľ sa k nemu približovali svetlá druhého vozidla, ktoré išlo v protismere. Pokiaľ by mal
zapnuté výstražné svetlá, bol presvedčený, že vodič druhého vozidla by si bol počínal tak, aby k stretu
nedošlo. Z materiálov, ktoré mu boli dostupné, nezistil, že na danom úseku bola prikázaná rýchlosť
80 km/hod. Chýbala o tom akákoľvek dokumentácia, ako i o dopravnej značke, ktorá tam mala byť
umiestená. Takisto chýbali základné informácie o tom, či porušil vodič druhého vozidla nejaký predpis,
a to podstatne alebo nepodstatne, alebo iné pravidlo, lebo taký doklad v spise chýbal. Posudzoval, nie
ktorý z vodičov sa dopustil viac chýb, ale ktorý sa dopustil závažnejšieho porušenia povinnosti vodiča,
čo malo za následok stret motorových vozidiel. Žalobca mohol zabrániť dopravnej nehode, keby bol
použil pri otáčaní aspoň jeden zo spôsobov, ako signalizovať, že sa na ceste niečo deje. Na strane
druhého vodiča bolo vytýkané prekročenie rýchlosti, ale v znaleckých posudkoch nebolo preukázané,
že išlo o úsek, kde bola obmedzená rýchlosť. Pokiaľ ide o prekročenie rýchlosti, z vlastnej praxe vedel,
že sa toleruje prekročenie rýchlosti o 10 - 20 km, pokiaľ nejde o závažné porušenie povinnosti vodiča.
V posudku znaleckého ústavu bola vodičovi Škoda Felícia vytknutá neskorá reakcia. Sám sa pridržiaval
stanoviska, že pokiaľ by boli na prvom vozidle zapnuté výstražné svetlá, reakcia druhého vodiča by bola
rýchlejšia, skoršia. Keby nebol vodič prvého vozidla (žalobca) začal s otáčacím manévrom, nebolo by
to potrebné ani skúmať.

Ing. Milan Toropila podal svedeckú výpoveď, v ktorej uviedol, že vodič druhého vozidla mohol vidieť
vozidlo, ktoré riadil žalobca, či už stálo alebo sa premiestňovalo pri cúvaní. Jeho technika jazdy
nezodpovedala, že na túto situáciu včas reagoval. Podľa neho reagoval neskoro, lebo iba máličko vytočil
kolesá v smere jazdy do ľavého pruhu, čo nezabránilo stretu obidvoch vozidiel, a to za situácie, že
dobre videl vozidlo na ceste pred sebou. Pokiaľ by ho nebol videl, ani by nebol vedel, že sa na ceste
otáča. Zrejme pokračoval nezmenenou rýchlosťou a nemohol zrážke zabrániť. Ak vozidlo žalobcu malo
zapnuté či už obrysové, diaľkové alebo cúvacie svetlá, príp. osvetlené evidenčné číslo, mohol ho voľným
okom pred sebou vidieť. Pokiaľ by bol začal brzdiť, bol by zastavil vozidlo 15 m pred miestom zrážky.
Keby bol včas reagoval na toto vozidlo, mohol takisto urobiť manéver, že by sa bol premiestnil do ľavého
pruhu, čím by nebolo došlo k zrážke. Usudzoval, že rýchlosť druhého vozidla musela byť vysoká, lebo
vzdialenosť medzi vozidlami podľa vykonanej skúšky v čase, keď vozidlo žalobcu začalo cúvať, bola 117
m. Keď žalobca začal so svojím vozidlom cúvať a videl približovať sa druhé vozidlo, nemohol už robiť
nič, iba stáť a čakať na reakciu jeho vodiča. Kroky mohol robiť predtým, aby mohol nehode zabránil, a
to neotáčať sa mimo obce, čo je v noci rizikové a či je povolené na hlavnej ceste otáčanie. Keby bol
jeho spolujazdec vyznačil nejakým výstražným značením, že je na mieste prekážka, a že tam nasleduje
otáčanie alebo keby zapol brzdové svetlá, čím by zviditeľnil obrysy vozidla alebo mal zapnuté výstražné
svetlá, bol by sa viac zviditeľnil a vodič druhého vozidla by ho bol skôr zbadal a včas reagoval. Pri
vypracovaní posudku nebral do úvahy skutočnosť, že žalobca
bol pod vplyvom alkoholu, lebo posudzoval iba technické parametre. Ani on sa neodvážil stanoviť mieru
zavinenia obidvoch účastníkov dopravnej nehody. Potvrdil, že posudok v trestnom konaní vyhotovil na
žiadosť žalobcu.

Znalec Ing. Benko upozornil, že Ing. Toropila sa dotýkal iba časti cúvania a nie celého cúvania. Mal
sledovať celý dej cúvania, teda aj otáčania s motorovým vozidlom. Stotožnil sa s výpoveďou žalovaného
v 1. rade, že pokiaľ by sa bol pohyboval rýchlosťou stanovenou znalcami v trestnom konaní, a to 85-90
km/hod., bol by narazil na pevnú prekážku a isto by bolo došlo k jeho usmrteniu. Tak došlo k bočnému
nárazu, k posunu vozidla, pričom žalovaný
v 1. rade prešiel vozidlom 40 metrov, kým došlo k jeho zastaveniu. Žalobca s vozidlom bol odrazený do
priekopy, po ktorej prešlo určitú vzdialenosť, kým sa prevrátilo. Pokiaľ by vozidlo žalobcu bolo stálo na
svojom mieste, bol by žalovaný v 1. rade narazil do prostriedku
vozidla, pokiaľ by nebol začal s jeho obchádzaním.



Svedok Ing. Toropila upozornil, že brzdná dráha druhého vozidla nebola zadokumentovaná. Uvádzala sa
iba šmyková stopa a nie brzdná. Šmyková stopa bola stopa po druhom vozidle pri jeho premiestňovaní
do ľavého jazdného pruhu a bola za miestom zrážky. K nárazovej rýchlosti Škody Felície uviedol, že
bola zmiernená dotykom malých plôch vozidiel, ktorými došlo k stretu. Zvyšok nárazovej energie bol
stlmený alebo zastavený až po 80-tich metroch, keď sa vozidlo zastavilo. Vychádzal z predpokladu
dohľadu vodiča Škoda Felície na vozidlo Škoda 105. Samotného vyšetrovacieho pokusu na tvári miesta
sa nezúčastnil. Nevenovala sa vtedy pozornosť tejto otázke, ale polohe vozidla Škoda Felícia, podľa
výpovede vodiča tohto vozidla, kedy prvýkrát zbadal vozidlo Škoda 105. Objektívne táto možnosť
dohľadu vodiča Škody Felície na vozidlo Škoda 105 zisťovaná nebola.

Znalec Ing. Benko v písomnej časti posudku (čl. 236-249) uviedol, že percentuálne stanovenie miery
zavinenia účastníkov dopravnej nehody je výhradne otázkou právnou a je v kompetencií súdu, aby ju
stanovil na základe posúdenia rozsahu a vážnosti porušení príslušných právnych predpisov a ustanovení
týkajúcich sa prejednávanej veci zo strany účastníkov. Posudzujúc možnosti účastníkov na odvrátenie
zrážky vozidiel a vychádzajúc z obsahu trestného spisu, pri ohliadke miesta dopravnej nehody a jeho
opise:
- nie je zmienka o otáčaní a cúvaní vozidla Škoda 105,
- nebol doložený smer a dopravné značenie, resp. fotodokumentácia,
- nebol upresnený typ vozidla Škoda Felícia Combi, hlavne či išlo o vozidlo s ABS,
- rovnako pri druhom vozidle Škoda 105 - či išlo o typ 105S alebo 105L,
- nebola charakterizovaná kaluž pri stope č. 1, či sa jednalo o chladiacu kvapalinu alebo olej,
- mali byť zaistené komplet koncové a cúvacie svetlá a svetla zo zadného evidenčného čísla.

Podľa odborného vyjadrenia Kriminalistického expertízneho ústavu Policajného zboru v Košiciach,
predložené žiarovky z pravého a ľavého zadného združeného svetla vozidla Škoda 105L v čase ich
poškodenia, čiže zrážky, svietili.

Pokiaľ ide o opísanie priebehu nehody, svedok Š. Y. vo svojej výpovedi na strane 57 v trestnom spise
uviedol, že po tom, čo nastúpil do vozidla Škoda 105, vodič začal na vozovke otáčať. Prešiel k ľavému
okraj u, ale aj tak sa mu nepodarilo otočiť. Potom začal s vozidlom cúvať naspäť k stredu cesty, kedy on
zbadal, že zo smeru od obce Bystré prichádza nejaké vozidlo. Zbadal svetlá. Chcel upozorniť vodiča, ale
nestihol. Pocítil prudký náraz. Podľa tejto výpovede malo dôjsť k zrážke vozidiel počas cúvania vozidla
Škoda 105. V tom čase mal 1‰ alkoholu v krvi a vodič Škody 105 1,6‰ alkoholu v krvi. Samotný žalobca
vo svojej výpovedi na strane 247-249 v trestnom spise uviedol, že nepodarilo sa mu otočiť autom na
jeden záber, lebo išlo o úzku cestu. Potreboval preto cúvnuť. Zaradil spiatočku, trochu cúvol a v spätnom
zrkadle od Bystrého videl rýchlo sa približujúce svetlá, preto zastal. Bol presvedčený, že zastal na svoje
polovičke vozovky, lebo cúvol cca 30 cm. Čakal, že ho auto obíde, ale pocítil silný náraz. Podľa tejto
výpovede vozidlo Škoda 105 v pred nehodovom deji bolo v polohe, do ktorej sa dostalo cúvaním a stálo.

Žalovaný v 1. rade, vodič vozidla Škoda Felícia vo svojej výpovedi na čl. 60-61 v trestnom spise uviedol,
že jazdil rýchlosťou cca 80 km/hod. Na priamom úseku cesty zbadal, že na pravom okraji cesty v smere
jazdy stojí nejaké vozidlo, presnejšie zbadal svetlá. V tom čase mal na vozidle diaľkové svetlá. Na
stojacom vozidle nesvietili výstražné svetlá. Myslel si, že okolo neho bezpečne prejde a prepol svetla na
stretávacie. Keď sa s vozidlom nachádzal v malej vzdialenosti od uvedeného stojaceho vozidla, zbadal,
že vodič ním začal cúvať smerom k stredovej čiare. Začal s vozidlom prudko brzdiť. Z tejto výpovede
možno uzavrieť, že zbadal vozidlo Škoda 105 stojace na pravom okraji cesty v jeho jazdnom pruhu.
Mohol a mal možnosť vidieť jeho otáčanie na vozovke, preto jeho odhad o obídení vozidla bol nesprávny,
čo po technickej stránke možno vysvetliť aj zníženou viditeľnosťou v nočnej dobe.

K vykonanej rekonštrukcii znalec poznamenal, že mal byť meraný čas nielen cúvania, ale celý čas od
začiatku cúvania do prvého otočenia a následného cúvnutia na miesto zrážky, lebo vodič Škody 105L
musel po nastúpení spolujazdca Y. do vozidla:
- po zaradení prvého rýchlostného stupňa vykonať rozjazd s plne otočeným volantom vľavo,
- vykonať jazdu otáčaním cez vozovku,
- zastaviť vozidlo zabrzdením,
- preradiť riadiacu páku do spiatočky,
- vykonať rozjazd vozidla cúvaním
- prípadne vozidlo zastaviť zabrzdením.



Bolo potrebné vtedy skúmať, či mal v popísanej polohe po prvom otočení vodič vozidla Škoda 105L :
- výhľad v spätných zrkadlách na prichádzajúce svetlá vozidla Felícia, keď stál na vozovke v šikmom
postavení,
- či mal a aký v popísanej polohe vozidla Škoda 105L po jeho prvom otočení sa na vozovke vodič vozidla
Škoda Felícia:
- výhľad na toto vozidlo nachádzajúce sa v šikmej polohe na vozovke, a to na koncové svetlá,
pričom predné svetlomety svietili do poľa šikmo vpred,
- či v polohe, ktorú znázorni l vodič vozidla Felícia, kedy po prvýkrát spozoroval vozidlo Škoda 105L :
- reagoval na obrysy tohto vozidla alebo na svetlá, a na aké.

Pri rekonštrukcií bolo použité vozidlo Škoda 120 bielej farby, pričom pôvodne išlo o Škodu 105L žltej
farby, bola nameraná vzdialenosť medzi vozidlami, kedy prvýkrát vodič Škody Felícia spozoroval vozidlo
Škoda 105L 74 m, znalec Ing. Sabó pri výpočte rýchlosti primeranej na rozhľad vodiča Škoda Felícia
počítal so vzdialenosťou 86,8 m.

K posudku Ing. Jána Sabóa uviedol, že:
- v posudku nie je jednotnosť v označovaní vozidla, či išlo o Škodu 105 alebo 120,
- klesanie svahov po stranách cesty uvádzané znalcom nebolo podložené zápisnicou o meraní,
- miesto zrážky, čo do pozdlžnej vzdialenosti 24,9 m od ZBM nezodpovedá po technickej stránke polohe
prvých stôp zistených na vozovke vo vzdialenosti 32,5m, resp. 33,2 m od ZBM,
- miesto zrážky, čo do priečnej polohy a polohy vozidiel na vozovke v čase zrážky nezodpovedá po
technickej stránke priečnym polohám stôp zistených a nameraných na mieste nehody.

Tým je potom ovplyvnený celý ďalší výpočet a vlastne celý posudok. Nie je technicky prijateľný záver,
že vozidlo Škoda Felícia brzdilo do nárazu 7,7 m, podľa uvažovanej brzdnej stopy po jeho pravom
prednom kolese, lebo ešte pred začiatkom tejto stopy sa na vozovke zistila vytečená kvapalina,
najpravdepodobnejšie z poškodeného chladiča tohto vozidla. Na škodu vozidla sa nezisťovala poloha
riadiacej páky na vozidle Škoda 105L. Miesto zrážky po technickej stránke bolo nesprávne určené.

K posudku znalca Ing. Milana Toropilu uviedol, že stotožňuje sa s uvažovanou reakčnou dobou vodiča
vozidla Škoda Felícia, pričom znalec konštatoval, že bolo bez ABS a neuviedol zdroj, odkiaľ túto
informáciu čerpal. Stotožnil sa tiež s jeho zistením, že pred miestom zrážky neboli zanechané brzdné
stopy a miesto nehody bolo určené správnou analýzou korešpondencie stôp na vozovke. Poloha vozidla
Škoda Felícia na vozovke v okamihu zrážky zodpovedala zisteným stopám. Poloha vozidla Škody 105L
na vozovke v okamihu zrážky nezodpovedala celkom polohe pri cúvaní. Nárazová rýchlosť Škody Felícia
určená na 81 km/hod. a Škody 105 L na 0-4 km/hod. bola technicky prijateľná. Alternatívne sa uvažovalo,
že toto vozidlo stálo alebo cúvalo. Podľa výsledku expertízneho skúmania žiaroviek znalec mohol vedieť,
že žiarovky obrysových svetiel v čase zrážky na vozidle Škoda 105L svietili. Vytkol znalcovi, že skúmala
sa iba viditeľnosť u vodiča Škody Felície a nie aj u vodiča Škody 105L, resp. naopak, pričom sa riešilo iba
cúvanie a nie celý úkon u vodiča Škoda 105L. Na vzdialenosť pozorovania 74 m je už technicky nemožné
zastaviť nie náhlym brzdením. Za diskutabilné považoval technickú definíciu náhlej prekážky. Upozornil,
že posudok podaný Ústavom súdneho inžinierstva v Žiline možno preskúmať iba znaleckým ústavom.
Podľa tohto posudku postavenie vozidiel Škoda Felícia a Škoda 105L v okamihu zrážky zodpovedá ich
poškodeniu a deformáciám. Aj ústav odkázal stanovenie príčiny vzniku dopravnej nehody na právne
posúdenie. Stotožnil sa s konštatovaním ústavu, že vodič Škody 105L by dopravnej nehode zabránil
iba vtedy, ak by v predmetnom úseku nezačal otáčať v okamihu, keď mohol vidieť proti idúce vozidlo.
Pri vodičovi Škoda Felícia bola konštatovaná neskorá reakcia, nebol dodržaný bočný odstup a rýchlosť
95 km/hod.

Znalec Ing. Benko podal aj vlastné vysvetlenie k priebehu dopravnej nehody, a to s prihliadnutím
na všetky zistené a zadokumentované skutočnosti. Vypracoval grafickú analýzu nehodového deja, v
ktorej sú zakreslené najpravdepodobnejšie jednotlivé polohy vozidiel vo fázach prednehodového a
nehodového deja, ktoré rozdelil na 4 fázy :
- v prvej fáze vodič s vozidlom Škoda 105L po zaradení prvého rýchlostného stupňa,
v plnom vytočení riadenia vľavo, začína rozjazd vozidla s otáčaním sa na vozovke vľavo.
Spomaľuje, zastavuje brzdením a nasleduje



- druhá fáza, keď vodič s týmto vozidlom vytáča kolesá vozidla z ľavej krajnej polohy do plnej pravej
polohy (bez posilňovača riadenia) a preraďuje z prvého rýchlostného stupňa do spiatočky
- nasleduje tretia fáza, keď vodič s týmto vozidlom začína rozjazd vozidla cúvaním, spomaľuje a brzdením
zastavuje
- nastáva štvrtá fáza, a to zrážka vozidiel. Od začiatku manévru vozidla Škoda 105L do okamihu zrážky
uplynulo pri matematickom výpočte 12,7 sekúnd. Vozidlo Škoda Felícia na začiatku manévru vozidla
Škoda 105L, pri uvažovanej rýchlosti 95 km/hod., bolo od miesta zrážky vo vzdialenosti 335 m, pričom
vzájomná viditeľnosť svetiel vozidiel bola znaleckým ústavom ustálená na 460 m. V grafickej analýze
znalec riešil aj obchádzanie vozidla Škoda 105L vozidlom Škoda Felícia, ktoré by pri bočnom odstupe
1,3 m od polohy vozidla Škoda 105L muselo jazdiť ľavým obrysom po ľavej vodiacej čiare v smere
jazdy, čo by znamenalo potrebu priečneho premiestnenia sa vozidla Škoda Felícia o 4,3 m. Na takéto
priečne premiestnenie je potrebný čas a príslušná dráha, s ktorými v znaleckých posudkoch nebolo
vôbec počítané.

Vychádzajúc z výpovede vodiča Škody 105L, ten čakal, že ho vozidlo obíde. Mohol sa pokúsiť dokončiť
úkon, čím by zrážke zabránil. Podľa názoru znalca, na vozidle Škoda 105L v čase zrážky boli vytočené
kolesá prednej nápravy už čiastočne vľavo, čomu po technickej stránke nasvedčuje ďalší jeho pohyb po
zrážke, a to oblúkovitou jazdou pravými kolesami po pravej priekope s následným prevrátením sa na
strechu, čo v znaleckých posudkoch nebolo vôbec analyzované. Pri inom mechanizme pohybu vozidla
Škoda 105L po zrážke, napr. po vozovke, či prevrátení sa na strechu ešte na vozovke nutne by boli vznikli
zodpovedajúce stopy dretia, rytia a pod., aké na vozovke pri ohliadke miesta nehody neboli zistené. Z
uvedených úvah po technickej stránke vyplýva, že celý manéver vodiča vozidla Škoda 105L na vozovke
mohlo trvať aj dlhšiu dobu než 12,7 sekúnd. Tým sa pripúšťa možnosť, že na začiatku manévru nemusel
vodič Škody 105L vidieť či rozoznať proti idúce vozidlo Felícia.

Podľa znaleckého ústavu vykonávanie uvedeného manévru takú dlhú dobu je potrebné posudzovať zo
strany vodiča vozidla Škoda 105L ako nesprávnu techniku jazdy, vzhľadom na
dané miesto a podmienky (znížená viditeľnosť, cesta prvej triedy). Zastavenie s vozidlom Škoda 105L
počas jazdy, naviac za zníženej viditeľnosti vo večerných hodinách, na ceste prvej triedy, bolo v rozpore
s § 24 ods. 3 zák. č. 315/1996 Zb. o premávke na pozemných komunikáciách, platnej v čase dopravnej
nehody. Týmto konaním vodič vytvoril prekážku v cestnej premávke. Mohol na vozidle uviesť do činnosti
výstražné osvetlenie (blikajú všetky ukazovatele smeru jazdy), príslušným spínačom vozidla Škoda
105L, ktorým sú štandardne vybavené. Podľa § 21 ods. 2 citovaného zákona, vodič nesmie pri cúvaní
ohroziť ostatných účastníkov cestnej premávky. Vozidlo Škoda 105L evidentne v prednehodovom deji
cúvalo, čo uviedol vodič a jeho spolujazdec. V súlade s § 2 cit. zákona, pod pojmom "neohroziť"
rozumie sa povinnosť vodiča počínať si tak, aby inému účastníkovi cestnej premávky nevzniklo nejaké
nebezpečenstvo. Vodič vozidla Škoda l 05L mohol ponechať v činnosti výstražné osvetlenie počas
celého manévrovania na vozovke, t.j. otáčania, následného cúvania, čím by výrazne upozornil ostatných
vodičov na situáciu v cestnej premávke, ktorá by vzhľadom na ním vykonávané úkony v danom mieste
a čase bola nebezpečnou. Z matematických výpočtov znalca vyplýva, že pri rýchlosti vozidla Škoda
Felícia 95 km/hod. vzájomná možná viditeľnosť bola na vzdialenosť 335,13 m. Pri rýchlosti 80 km/hod.
možná viditeľnosť bola na vzdialenosť 282,22 m. Podľa týchto výpočtov vodič vozidla Škoda 105L mal
na bezpečné otočenie a zaradenie sa v jazde rýchlosťou 80 km/hod. potrebný celkový čas 31,2 sekundy,
pritom vzdialenosť vozidiel prichádzajúcich v zamýšľanom smere jazdy od začiatku vykonania tohto
manévru predstavuje 487,22 m (282,22 + 205 m). V danom mieste a čase vzájomná pozorovateľnosť
bola 460 m, čo znamená, že vodič Felície by už musel znížiť rýchlosť, napr. ubratím, zložením nohy z
pedálu akcelerátora.

Pokiaľ ide o možnosti odvrátenia zrážky zo strany vodiča Škody 105L, ten by jej zabránil, keby :
- nezačal úkon otáčania na vozovke v danom mieste a čase, vzhľadom na možnosť spozorovania
protiidúceho vozidla Felícia,
- použil by výstražné svetelné zariadenie už od začiatku úkonu, ako aj počas neho,
- nečakal by na možné jeho obídenie po cúvnutí, ale pokúsil by sa o dokončenie otočenia
- vykonal by celý úkon čo najrýchlejšie (pričom nebol preskúmaný vplyv techniky jazdy pod vplyvom
alkoholu, a to vnímanie a odhad vzdialenosti, ako aj časové relácie vykonávania potrebných úkonov).

Pokiaľ ide o možnosti odvrátenia zrážky zo strany vodiča Felície, ten by jej zabránil:



- reakciou a náhlym brzdením z rýchlosti 85 km/hod. v čase 4,84 sekúnd pred zrážkou, kedy vodič Škody
105L stál šikmo cez pravú polovicu vozovky v smere jeho jazdy po prvej fáze,
- reakciou a náhlym brzdením z rýchlosti 80 km/hod. v čase 4,25 sekúnd pred zrážkou, kedy vodič Škody
105L stál šikmo cez pravú polovicu vozovky v smere jeho jazdy po prvej fáze,
reakciou a nie náhlym brzdením z rýchlosti 80 km/hod. v čase 7,40 sekúnd pred zrážkou, kedy vodič
Škody 105L dokončoval prvú fázu otáčania,
- reakciou a nie náhlym brzdením z rýchlosti 80 km/hod., či z rýchlosti 95 km/hod. už v čase začatia
otáčania sa Škody 105L, resp. v čase jeho otáčania sa na vozovke.

Súd si vyžiadal informáciu z Dopravného inšpektorátu vo Vranove nad Topľou, ktorý oznámil (čl. 261), že
na úseku štátnej cesty 1/18 medzi obcami Čierne nad Topľou a Bystré, kde došlo k dopravnej nehode,
bola na úseku stanovená rýchlosť jazdy 80 km/hod. Pokiaľ ide
o možnosť otáčania motorovým vozidlom na tejto ceste, poukázal na §21 ods. 1 - 4 zák. č. 315/1996
Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách.

Súd zabezpečil posudok od znalkyne z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie toxikológia, MUDr.
Špacayovej na posúdenie reakčnej schopnosti vodiča pri otáčaní motorového vozidla na ceste I. triedy,
bez použitia alkoholu a za použitia alkoholu, ktoré bolo políciou u vodiča Škody 105L zistené v množstve
1,6 %0 v čase nehody. Znalci Ing. Benko a Ing. Toropila upriamili pozornosť, že toto množstvo alkoholu
znižuje reakčnú schopnosť, ale rozsah zníženia nepatrí do ich kompetencie. Znalkyňa v posudku č.
5/2010, podľa údajov nachádzajúcich sa v spise i v pripojenom trestnom spise, sa vyjadrila v zmysle
všeobecného posúdenia tak, že v čase dopravnej nehody o 21.00 hod. u P. A. ( žalobcu ) bola hladina
etanolu v krvi maximálne 1,95 g/kg (promile) a minimálne 1,81 g/kg. Podľa odbornej
súdno-lekárskej literatúry vodič v čase dopravnej nehody sa nachádzal na úrovni stredného stupňa
opitosti. Tento stupeň sa vo všeobecnosti prejavuje poruchami kooperácie, znížením pozornosti,
spomalením telesných výkonov a zhoršenou orientáciou v priestore. Vo všeobecnosti tiež platí, že so
stúpajúcou hladinou etanolu v krvi dochádza k zvyšovaniu rizika
nehody. Pri súčasnom postihnutí oblasti psychických, senzorických a motorických sa predlžuje reakčná
doba a reflexy sú menej presné. Pri hladine alkoholu v krvi okolo 0,5 g/kg (‰) sa môže reakčná doba
predlžiť až dvojnásobne a pri hladine alkoholu v krvi okolo 1 g/kg
môže byť predlženie až štvornásobné. Objektívne už malé dávky alkoholu vedú k zníženiu funkcie
zmyslových orgánov. Pri hladine alkoholu nad 1,5 g/kg sa znižuje pozornosť vodiča, presnosť
vykonávaných úkonov, predlžuje sa reakčný čas od sluchového alebo zrakového vnemu k vykonaniu
určitého úkonu, ako napr. brzdeniu, vyhnutiu sa. V nočných hodinách, po
20.00 hod., klesá výkonnosť človeka v dôsledku fyziologickej únavy, ktorá môže byť v prípade
požitia alkoholu potencovaná. Reakcia organizmu je však individuálna, v závislosti od celkového stavu
organizmu, metabolizmu, eliminačnej schopnosti, návyku (tolerancie) k požívaniu alkoholu. Zdôraznila
však, že komplexne sa vyjadriť k stupňu ovplyvnenia reakčných schopnosti žalobcu nie je možné, lebo
jeho biologický materiál nebol analyzovaný za účelom skreeningu látok s možným toxickým pôsobením,
ktoré by mohli synergicky pôsobiť s etanolom v zmysle potenciácie jeho tlmivého účinku a tým súčasne
ovplyvniť reakčné schopnosti vodiča. Posudzovanie reakčnej schopnosti človeka bez ovplyvnenia
psychoaktívnymi látkami, vrátane alkoholu, patrí do posudzovania znalcov z odboru psychiatria.

Žalobca sa k posudku vyjadril tak, že požitie alkoholu nemohlo ovplyvniť tú skutočnosť, že vodič Škody
Felície mohol stojace vozidlo obísť. On nevytvoril takú prekážku na ceste, ktorú by nebol mohol obísť
vodič druhého vozidla pri dodržaní správnej techniky jazdy a povolenej rýchlosti motorového vozidla.
Upriamil pozornosť na záver znalkyne, že reakcia organizmu je individuálna, v závislosti od celkového
stavu organizmu, metabolizmu, eliminačných schopnosti a návyku ( tolerancie) k požívaniu alkoholu.
Nie je preto možné podľa tohto posudku ustáliť prípadnú mieru zníženia jeho reakčných schopnosti v
čase nehody.
V záverečnom písomnom stanovisku uviedol, že tak znalec Ing. Benko, ako aj znalec Ing. Toropila
sa na ostatnom pojednávaní vo veci zhodli, že obaja vodiči mali možnosť zabrániť dopravnej nehode.
Znalec Benko mu vytýkal, že mal zapnúť na vozidle výstražné svetlá a nemal začať otáčať vozidlo na
hlavnej ceste. Primárnym dôvodom, pre ktorý došlo k zrážke vozidiel bol naraz vozidlom Škoda Felícia
do jeho vozidla. Nepochybne zo všetkých posudkov relevantných pre toto konanie vyplýva, že správnou
technikou jazdy a dodržaním povolenej rýchlosti mohol vodič Škody Felícia zrážke zabrániť. On pri
otáčaní nenarazil do vozidla Škoda Felícia. Pokiaľ by jeho vodič bol použil správnu techniku jazdy a
dodržal maximálne povolenú rýchlosť, nebola by vznikla žiadna dopravná nehoda. Na tomto závere sa



nepochybne zhodujú znalci vo svojich posudkoch. To, že začal otáčať vozidlo a nezapol výstražné svetlá
na vozidle, nebolo primárnou príčinou nehody, ale to, že došlo k nárazu vozidla Škoda Felícia do jeho
stojaceho vozidla. Nebolo preukázané tvrdenie žalovaného v II
rade, že on s vozidlom Škoda 105 zacúval do vozidla Škoda Felícia. Znalci potvrdili, že v okamihu zrážky
jeho vozidlo stálo a nebolo v pohybe. V čase, keď začal cúvanie, videl svetlá prichádzajúceho vozidla,
zastal a v cúvaní nepokračoval. Nemohol už urobiť vôbec nič. Stanovisko znalca Ing. Benka, že mohol
ešte zapnúť výstražné svetlá v tomto ohľade je bezvýznamné. Malo by to iba ten záverečný výsledok,
že pri náraze Škody Felície do jeho vozidla by na vozidle svietili výstražné svetlá. Nebolo totiž dôvodom
zrážky vozidiel to, že nesvietili na Škode 105 výstražné svetlá, ale to, že vodič Škody Felície jazdil
neprimerane vysokou rýchlosťou a nemal správnu techniku jazdy. Znalci na otázku, či mohol vodič Škody
Felície obísť stojace vozidlo žalobcu zhodne odpovedali, že mohol. Teda jeho vozidlo, stojace
iba v jednom jazdnom pruhu, nebolo prekážkou, ktorá by definitívne nebola prekonateľná, a tým
neumožňovala iný celkový výsledok deja, resp. ktorá by nedovolila obídenie stojaceho vozidla z ľavej
strany. Vodič Felície mal ísť iba povolenou rýchlosťou a použiť správnu techniku jazdy. Aký vplyv by
na výsledok stretu prevádzok motorových vozidiel malo jeho požitie alkoholu bolo nepodstatné. Znalec
Ing. Benko totiž uviedol, že bolo úplne jedno, či v stojacom vozidle Škoda 105, ku ktorému sa priblížilo
vozidlo Škoda Felícia, sedel človek triezvy alebo opitý. Vozidlo Škoda 105 vytvorilo na ceste prekážku v
jednom jazdnom pruhu, v smere jazdy a to prekonateľnú. Škoda vznikla až tým okamihom, kedy vodič
Škody Felície prekonateľnú prekážku neprekonal a narazil do jeho stojaceho vozidla. V tomto ohľade
videl v konaní žalovaného v 11rade primárnu príčinu vzniku škody. Boli v konaní pomenované aj iné
sekundárne príčiny, ale primárnou bol náraz vozidlom Škoda Felícia, ktoré riadil žalovaný
v II rade, do prekonateľnej prekážky na ceste.

Súd zabezpečil posudok od znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia a
traumatológia, MUDr. Igora Mihóka na posúdenie zdravotného stavu žalobcu vo vzťahu k poškodeniu
zdravia, ktoré utrpel pri dopravnej nehode dňa 6.9.2002 a stanovenia ohodnotenia bolestného a
sťaženia spoločenského uplatnenia u žalobcu. Zo znaleckého posudku č. 4/2013 súd zistil, že žalobca
utrpel nasledujúce zranenia : otras mozgu s bezvedomím, odreninu hlavy v pravej spánkovotemennej
oblasti, aspiračnú bronchopneumóniu v dôsledku zatečenia a vdýchnutia motorového oleja do
dýchacích ciuest s následnou hypoxiou mozgu (nedostatočné okysličenie mozgu) s kvadropostihnutím
(postihnutie všetkých štyroch končatín) s pravostrannou prevahou a následnou sekundárnou fokálnou
epilepsiou. Aspiračná bronchopneumónia vyústila do fibrózy pľúc. Sekundárne poškodenie mozgu viedlo
v konečnom dôsledku k vzniku organického psychosyndrómu s depresívnymi epizódami, ktoré si
vyžiadali opakované hospitalizácie na Psychiatrickom oddelení v Michalovciach, k poruche kognitívnych
funkcií (predovšetkým sťažená koncentrácia pozornosti, sťažené bezprostredné zapamätávanie
si, a pod.), k dysartrii (porucha reči), quadruspasticite končatín a ataxiou (porucha stability a
stereotypu chôdze - chôdza len za pomoci barle). Počas liečenia musel 3x absolvovať optické
uretrotomie (operačné rozšírenie močovej rúry) ale aj resekčnú uretroplastiku (plastiku močovej rúry
pre predchádzajúcom čiastočnom odstránení jej zúženej časti). Všetky vymenované následky traumy
znemožnili a naďalej znemožňujú žalobcovi viesť plnohodnotný život, plne sa uplatniť v rodinnom,
pracovnom, spoločenskom a kultúrnom živote.

Ohľadne bodového ohodnotenia bolestného, znalec stanovil toto na 215 bodov a ohľadne sťaženia
spoločenského uplatnenia znalec stanovil toto na 2625 bodov. Znalec uviedol aj to, že nemožno ani
očakávať zlepšenie zdravotného stavu žalobcu do budúcna, naopak čo sa týka duševného zdravia, tu
možno postupne skôr zhoršovanie.

Žalobca a ani žalovaní voči tomuto znaleckému dokazovaniu výhrady nemali.

Súd na návrh žalovaného v 3. rade zabezpečil v rámci doplnenia dokazovania aj posudok od znalkyne
z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria, MUDr. Dagmar Breznoščákovej Ph.D., na posúdenie
zdravotného stavu žalobcu z hľadiska psychiatrického vo vzťahu k poškodeniu zdravia, ktoré utrpel
pri dopravnej nehode dňa 6.9.2002 a stanovenia ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia u
žalobcu. Zo znaleckého posudku č. 04/2015 súd zistil, že u žalobcu sa prejavujú a sú diagnostikované
nasledujúce psychiatrické poruchy : Poruchy psychiky a správania pri organickom poškodení mozgu
a CNS (poruchy nálady, osobnosti), Posttraumatická stresová porucha. Všetky vymenované následky
traumy znemožnili a naďalej znemožňujú žalobcovi viesť plnohodnotný život, plne sa uplatniť v
rodinnom, pracovnom, spoločenskom a kultúrnom živote.



Ohľadne bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia, znalkyňa stanovila toto na 3550
bodov. Znalkyňa uviedla aj to, že napriek určitým pokrokom, čo s týka telesného stavu /žalobca dlhodobo
po nehode nechodil, nerozprával/ psychický stav napriek liečbe javí postupnú progredujúcu tendenciu
vzhľadom k ireverzibilnému organickému poškodeniu mozgu a CNS s dopadom na každodenné
fungovanie.

Podľa § 427 ods. l zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ,,Občiansky zákonník“),
fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou
tejto prevádzky.

Podľa § 431 Občianskeho zákonníka, ak sa stretnú prevádzky dvoch alebo viacerých prevádzateľov a
ak ide o vyporiadanie medzi týmito prevádzateľmi, zodpovedajú podľa účasti na spôsobení vzniknutej
škody.

Zhodnotiac vykonané dokazovanie, a to každý dôkaz individuálne a vo vzájomnej súvislosti súd žalobe
čiastočne vyhovel.

Žalobca požadoval, aby súd zvýšil bodové ohodnotenie o 30-násobok poukazom na veľmi zlý zdravotný
stav žalobcu a na katastrofálne následky, ktoré mala dopravná nehoda na jeho celkový život. V žalobe
samotnej, a aj vo výsluchu žalobcu na pojednávaní, žalobca popísal svoj súčasný život a všetky
následky dopravnej nehody.

Žalovaný v 3. rade vo svojom písomnom vyjadrení spochybňoval nárok žalobcu na primeranosť ním
žiadaného zvýšenia náhrady za bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia opisovaním osoby a
charakteristík žalobcu v negatívnom rozmere.

Žalobca v reakcii na takéto opisy jeho osoby uviedol, že pred dopravnou nehodou bol zdravý človek -
s chuťou pracovať, s vlastnou rodinou (manželkou a dcérou), prišiel pri tom úraze o možnosť chodiť do
zamestnania, pretože akákoľvek jeho stabilita je nenávratne preč. Uviedol, že často je po psychickej
stránke na dne, veľmi ťažko kráča a pohybuje sa, vôbec nedokáže ani chvíľu bežať, jeho pravá
strana tela ako keby mala iný život, ako keby netvorila s ľavou stranou tela kompaktný celok ľudského
tela. Máva často nočné mory, ktoré sú pre neho už bežnou súčasťou života. Ak večer neužije lieky
antidepresívum, sú mory spojené z nevyspatím a následnou nervozitou a unavenosťou. Jeho život
je skutočne hrozný, má radosť už len z toho, že žije. Týmto tvrdeniam žalobcu súd uveril, nakoľko
neexistujú dôvody, pre ktoré by bolo preukázané, že žalobca opisuje svoj život pred nehodou a
po nehode v rozpore s realitou. Navyše v rovnakom zmysle sa vyjadril aj znalec, ktorý preskúmal
zdravotný stav žalobcu a takéto závery sú vyslovené aj v oboch podaných znaleckých posudkoch,
podrobnejšie v znaleckom posudku znalkyne z odvetvia psychiatria.

Súd na žiadosť žalobcu preto uvažoval o možnom zvýšení základného bodového ohodnotenia
násobkami, skúmajúc či sú preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 7 ods. 1 vyhlášky č. 32/1965 Zb. výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského
uplatnenia sa určuje sumou 60,-Sk za jeden bod. Podľa odseku 2 celková výška odškodnenia za bolesť
a za sťaženie spoločenského uplatnenia z jedného poškodenia na zdraví nesmie presiahnuť sumu
240.000,-Sk; z toho odškodnenie za bolesť nesmie presiahnuť sumu 72.000,-Sk. Podľa odseku 3 v
prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského
uplatnenia primerane zvýšiť, a to i nad sumu ustanovenú v odsekoch 1 a 2.

Súd vzhľadom na zistené poškodenia zdravia u žalobcu, na trvalé následky na jeho komplexný život
a vzhľadom na to, že táto dopravná nehoda sa stala v mladom veku žalobcu bez akejkoľvek prognózy
možnosti zlepšenia tohto stavu, považoval tieto skutočnosti za prípad hodný osobitného zreteľa a
zvýšenie odškodnenia 20-násobkom považoval za primerané. Súd zistil aj dôvody hodné osobitného
zreteľa, ktoré spočívajú v dlhodobosti liečby, komplikáciách pri liečbe, množstva hospitalizácií a
nevyhnutných podrobení sa operačným výkonom. Žalobca požadoval zvýšenie odškodnenia 30-
násobkom základného nároku, súd však vzhľadom na zistenia vyplývajúce z vykonaného dokazovania
ohľadne rozsahu následkov na bežný život žalobcu, a najmä na jeho možnosť uplatniť sa v spoločnosti



hoci aj s horšími podmienkami s potrebou vyššej snahy žalobcu, určil zvýšenie 20-násobkom, ktoré sa
súdu javí ako primerané a dostačujúce.

Pri základnom bodovom ohodnotení bolestného podľa znaleckého dokazovania počtom bodov 215 (za
Položky 303, 295, 299a sadzobníka), a pri hodnote bodu vo výške 1,99 eur (60 SKK), je náhrada za
bolesť vyjadrená sumou 427,85 eur. Pri zvýšení tejto sumy o 20-násobok je celková výška náhrady za
bolestné určená sumou 8 557,- eur. Z tejto celkovej sumy po zvýšení násobkom, však súd vykonáva
krátenie z dôvodu vyhodnotenej a ustálenej miery zodpovednosti žalobcu za tieto následky, ktorú
súd ustálil v rozsahu 80%. Takto náhrada pre žalobcu predstavuje iba 20% z tejto sumy, čo v
číselnom vyjadrení predstavuje konečnú výšku priznanej náhrady za bolesť v sume 1 711,40 eur.

Nakoľko však žalovaný v 3. rade už základnú náhradu bolestného, pri rešpektovaní výsledkov
znaleckého dokazovania v tomto konaní už dobrovoľne plnil vo výške 85,57 eur a o túto sumu vzal
žalobca svoju žalobu späť, súd odpočítal túto sumu od celkového nároku žalobcu na náhradu za
bolestné a preto priznal žalobcovi iba sumu 1 625,83 eur.
Čo sa týka nároku žalobcu na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v tomto nároku súd
vyčíslil priznaný nárok žalobcovi takto: pri základnom bodovom ohodnotení sťaženia spoločenského
uplatnenia podľa záverov dvoch znaleckých posudkov v rámci znaleckého dokazovania počtom bodov
spolu 4775 (za Položky 251, 252, 253 sadzobníka), a pri hodnote bodu vo výške 1,99 eur (60 SKK),
je náhrada za bolesť vyjadrená sumou 9 502,25 eur. Pri zvýšení tejto sumy o 20-násobok je celková
výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia určená sumou 190 045,- eur. Z tejto celkovej
sumy po zvýšení násobkom, však súd vykonáva krátenie z dôvodu vyhodnotenej a ustálenej miery
zodpovednosti žalobcu za tieto následky, ktorú súd ustálil v rozsahu 80%. Takto náhrada pre žalobcu
predstavuje iba 20 % z tejto sumy, čo v číselnom vyjadrení predstavuje konečnú výšku priznanej
náhrady za bolesť v sume 38 009,- eur.

Súd pri určení základného bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia vychádzal zo
záverov dvoch znaleckých posudkov v rámci znaleckého dokazovania, a to zo znaleckého posudku
znalca MUDr. I. Mihóka, z ktorého zistil bodové ohodnotenie vo výške 1225 bodov (za Položky 303,
295, 299a sadzobníka), a súčasne zo znaleckého posudku znalkyne MUDr. D. Breznoščákovej, Ph.D.,
z ktorého zistil bodové ohodnotenie vo výške 3550 bodov (za Položky 251, 252, 253 sadzobníka), tak
aby sa jednotlivé položky a ich bodovanie neobjavilo dvakrát v celkovom súčte.

Nakoľko však žalovaný v 3. rade už základnú náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia,
pri rešpektovaní výsledkov znaleckého dokazovania vykonaného znalcom MUDr. I. Mihókom v tomto
konaní už dobrovoľne plnil vo výške 686,55 eur a o túto sumu vzal žalobca svoju žalobu späť, súd
odpočítal túto sumu od celkového nároku žalobcu na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia
a preto priznal žalobcovi iba sumu 37 322,45 eur.

Celkovo na oboch uplatnených nárokoch súd priznal žalobcovi sumu 38 948,28 eur.

Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti zaviazal žalovaných k zaplateniu sumy 38 948,28
eur spoločne a nerozdielne vychádzajúc z predpokladu, že je daná spoločná zodpovednosť a to u
žalovaného v 1.rade je táto zodpovednosť zodpovednosťou subjektívnou, u žalovaného v 2. rade je
táto zodpovednosť zodpovednosťou objektívnou. Žalovaný v 3. rade bol priamo žalobcom označený
ako žalovaný, a to s ohľadom na § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.

Podľa § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z., náhradu škody uhrádza poisťovateľ
poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti
poisťovateľovi <http://www.onlinezakony.sk/33/381-2001-z-z-zakon-o-povinnom-zmluvnom-poisteni-
zodpovednosti-za-skodu-sposobenu-prevadzkou-motoroveho-vozidla-a-o-zmene-a-doplneni-
niektorych-zakonov-v-zneni-ucinnom-k-1-10-2013-
uniqueidOhwOuzC33qd2W4_6TwF4qJbGzHFqhOE7eyZ591sWZm2VdaLTRYHmJQ/?
query=381%2F2001&serp=1> a je povinný tento nárok preukázať.

Podľa § 511 ods. 1 Obč. zákonníka, ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené
alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému



veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z
nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.

Súd si v tomto konaní čiastočne osvojil stanovisko žalobcu, že príčinou stretu motorových vozidiel
bol náraz vozidla Škoda Felícia do jeho stojaceho vozidla. Lenže vzhľadom na rozsiahle znalecké
dokazovanie a podrobné vyjadrenia a analýzy znalcov z oblasti dopravy a cestnej premávky, je
súd toho názoru, že zohľadnenie alkoholu u žalobcu sa už musí prejaviť v ustálenej miere jeho
zodpovednosti na strete oboch vozidiel, avšak nemožno v žiadnom prípade obísť aj mieru účasti
žalovaného, u ktorého zistil mieru účasti, avšak už na ňu neprihliadol. Takýto postup by nebol správny,
najmä by sa priečil právnemu názoru opakovane vyslovenému odvolacím súdom v tomto súdnom
konaní. Za danej procesnej situácie a dôkazov v spise sa javí miera účasti žalobcu a žalovaného v
pomere 80 % žalobca a 20 % žalovaný v l. rade zodpovedajúca vykonanému dokazovaniu.

Z týchto dôvodov súd vyhodnotil túto prvotnú príčinu na vzniku škôd na 80 %, čo predstavuje mieru
zodpovednosti za škodu zapríčinenú žalobcom a zvyšných 20 % pričítal vodičovi druhého vozidla, teda
žalovanému v 1. rade, a to za nesprávnu techniku jazdy, nesprávny odhad správania vodiča stojaceho
vozidla a zvýšenú rýchlosť.

Na základe všetkých vyššie uvedených dôvodov súd čiastočne vyhovel žalobe žalobcu tak, ako je to
uvedené vo výroku tohto rozsudku a žalobu v prevyšujúcej časti akom nedôvodnú zamietol.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého v
zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov
uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane
s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

: Proti rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na Krajský súd v Prešove,
podaním na tunajšom súde.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.