EZEX s.r.o.


Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 36Cpr/3/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112222567
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Mazúrová
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2015:7112222567.9

Rozhodnutie
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Alenou Mazúrovou v právnej veci žalobcu: S. P., J.. XX.X.XXXX,
G. XXX XX N. XXX, právne zastúpený JUDr. Alicou Petrovskou Homzovou, advokátkou so sídlom
Advokátskej kancelárie Moyzesova 46, Košice, IČO: 42 109 094, proti žalovanému: EZEX s.r.o., so
sídlom Hlavná 101, 040 01 Košice, IČO: 31 737 510, o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného
pomeru

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalobca n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom zo dňa 31.8.2012, došlým súdu dňa 4.9.2012 domáhal, aby súd určil, že
okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalovaným žalobcovi dňa 15.8.2012 je neplatné a
pracovný pomer trvá. Ďalej žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy
konania. Žalobca návrh odôvodňoval tým, že žalovaný s ním skončil okamžite pracovný pomer z
dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny spočívajúcom v nezodpovednom plnení pracovných
povinností a pokynov nadriadených a nehospodárnom nakladaní s majetkom spoločnosti v súlade
s § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce dňa 16.8.2012. Poukázal na to, že pracovný pomer
účastníkov konania bol založený pracovnou zmluvou zo dňa 31.8.2009 a v žalovanej spoločnosti žalobca
pracoval od 1.9.2009 na pracovnej pozícii šéfkuchára s miestnom výkonu práce v prevádzke hotela
Ambassador, Hlavná 101, Košice. Žalobca nesúhlasil so skončením pracovného pomeru, preto zaslal
zamestnávateľovi doporučený list dňa 20.8.2012, ktorým oznámil žalovanému, že okamžité skončenie
pracovného pomeru zo strany žalovaného považuje za neplatné a trvá na ďalšom zamestnávaní a
prideľovaní práce. V rovnaký deň sa žalobca dostavil v čase začatia výkonu práce na pracovisko,
avšak žalovaný vyjadril nesúhlas s jeho ďalším zamestnávaním a neumožnil mu začať vykonávať
prácu. Poukázal na to, že má za to, že okamžité skončenie pracovného pomeru považuje za neplatné.
Pre žalobcu nevyplývajú z pracovnej zmluvy, ani zo žiadneho rozhodnutia alebo predpisu žalovaného,
prípadne popisu práce povinnosti, ktoré mal žalobca zanedbať a ktoré sú mu vytýkané v okamžitom
skončení pracovného pomeru. Uviedol, že má za to, že v pracovnej pozícii šéfkuchára jeho prvoradou
povinnosťou bolo starať sa o skladbu jedálneho lístka, skladbu týždenného menu, svadobného menu a
o prípravu a kvalitu pokrmov podávaných zákazníkom reštaurácie žalovaného. Dodal, že dňa 31.7.2012,
kedy zo strany žalovaného mali byť zistené nedostatky v priestoroch kuchyne, prítomný nebol a nemal
možnosť sa k zisteným nedostatkom zakladajúcim dôvod jeho okamžitého skončenia pracovného
pomeru vyjadriť. Žalovaný mu poskytol priestor na akúkoľvek komunikáciu až po doručení okamžitého
skončenia pracovného pomeru, pričom mu mal nepriamo naznačiť, že hlavným problémom je jeho
nadštandardný plat a skutočnosť, že reštaurácia žalovaného nevykazuje priaznivé ekonomické výsledky.
Poukázal na to, že aj v prípade, že nedostatky uvedené v okamžitom skončení pracovného pomeru
by vznikli porušením povinnosti, ktoré boli povinnosťami žalobu, za žiadnych okolností tieto porušenia
nemožno považovať za porušenia takej povahy a intenzity, ktoré by boli dostatočným právnym základom



pre uplatnenie okamžitého skončenia pracovného pomeru. Uviedol, že žalovaný v žiadnom vnútornom
predpise, s ktorým by bol žalobca oboznámený, tieto dôvody zakladajúce dôvod na okamžité skončenie
pracovného pomeru nekonkretizuje; jediným prípadom konkretizácie dôvodu zakladajúceho možnosť
žalovaného okamžite skončiť pracovný pomer so zamestnancom je upravený v bode 8 pracovnej zmluvy
zo dňa 31.8.2009, podľa ktorého zamestnanec sa zaväzuje, že bez súhlasu zamestnávateľa nevstúpi do
ďalšieho pracovného pomeru, obchodu, podnikania a to ani sprostredkovane, resp. na cudzí účet, ktoré
by znamenalo konkurenciu alebo ohrozenie záujmov zamestnávateľa. Poukázal na to, že v prípadoch
okamžitého skončenia pracovného pomeru z dôvodu podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce,
právna kvalifikácia závažného porušenia pracovnej disciplíny závisí od konkrétnych okolností prípadu,
pričom je potrebné prihliadať nielen k osobe zamestnanca, k pracovnej pozícii, ktorú zastáva, k miere
zavinenia, spôsobu porušenia pracovnej disciplíny a k času a situácii, v ktorom k porušeniu pracovnej
disciplíny došlo, ale aj k tomu, aké dôsledky má porušenie pracovnej disciplíny pre zamestnávateľa,
resp. či mu bola porušením zamestnanca spôsobená škoda. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu
SR 21Cdo/1252/2002. Uviedol, že má za to, že pri skúmaní, či zamestnanec porušil pracovnú disciplínu
menej závažne, závažne alebo zvlášť hrubým spôsobom môže súd prihliadať na:

a) osobu zamestnanca, jeho doterajší postoj k plneniu pracovných úloh,
b) funkciu zamestnanca,
c) na spôsob a intenzitu porušenia konkrétnych povinností zamestnanca,
d) dôsledky porušenia pracovnej disciplíny pre zamestnávateľa, prípadne vznik škody.

K uvedenému žalobca uviedol, že v spoločnosti žalovaného pôsobí od roku 2009 bez jediného
písomného napomenutia, prípadne upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny, bez akýchkoľvek
sťažností na kvalitu pokrmov pripravovaných zo strany zákazníkov, prípadne žalovaného. Za príkladné
plnenie pracovných úloh, dodržiavanie pracovnej disciplíny, zodpovedný, svedomitý, aktívny a iniciatívny
prístup k plneniu pracovných úloh vyplývajúcich z pracovnej zmluvy ako aj z pracovnej náplne mu
bola vždy, t.j. od 1.9.2009 do júla 2012 priznaná pohyblivá zložka mzdy v plnej výške 270,- Eur.
Uviedol, že zo strany žalovaného dochádza ku kumulovaniu úloh a pracovných povinností pomocného
personálu v kuchyni a šéfkuchára, ktorý je v prvom rade zodpovedný za kvalitu pripravovaných pokrmov,
výber a kvalitu dodávateľov dodávaného tovaru, zabezpečenie objednávok surovín potrebných na
prípravu pokrmov, kvalitu pokrmov pripravovaných pomocným personálom kuchyne a vyhľadávaním
možnosti zníženia nákladov a zvyšovania efektívnosti podriadeného personálu. Dodal, že dňa 30.7.2012
žalobca po ukončení svojej pracovnej zmeny ( na zmene bol sám, bez pomocného personálu ) pred
celozávodnou dovolenkou zanechal priestory kuchyne riadne vypratané, jednotlivé pracovné plochy
a pulty riadne vyčistené, kuchynské spotrebiče boli riadne ošetrené a očistené. Pokiaľ ide o ostané
nedostatky ( nevyčistenie fritézy, varičov cestovín a plynových sporákov, odmrazovanie chladničiek ),
tieto práce nie je možno z časových dôvodov a pre nedostatok pomocných síl realizovať v rámci riadnej
pracovnej zmeny. Dodal, že je toho názoru, že uvedené práce ( odmrazenie, očistenie, dezinfekcia
chladničiek a mrazničiek, dezinfekcia a vyčistenie kuchynských spotrebičov, kontrola zariadení na
odpad ) sa vykonávajú v rámci sanitačných dní, ktoré však žalovaným z dôvodu nepretržitej prevádzky
reštaurácie ani nemohli byť realizované. Uviedol, že aj v prípade, ak by nedostatky vytýkané žalovaným
v okamžitom skončení pracovného pomeru vznikli v dôsledku porušenia povinnosti žalobcu, ich intenzita
a spôsob ich porušenia nemôže zakladať dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru, ktoré
považuje Zákonník práce za výslovne za výnimočný spôsob jeho skončenia. Dodal, že žalovaný ako
dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru so žalobcom uviedol aj:

- nehospodárny nákup kuracieho mäsa, mrazených hranoliek, hovädzí striploin uruguay, ktoré bolo
zakúpené dňa 30.7.2012, t.j. deň pred uzatvorením reštaurácie z dôvodu celozávodnej dovolenky,
- nevyužívaním niektorých druhov korenín na zásobách a uplynutie minimálnej doby trvanlivosti u
niektorých.

K uvedenému dôvodu žalobca uviedol, že jeho konanie nemožno zďaleka považovať za nehospodárne,
nakoľko vyššie uvedené mäsové výrobky, ako aj mrazené hranolky majú minimálnu dobu trvanlivosti
jeden rok, boli pred celozávodnou dovolenkou riadne uskladnené a budú riadne spotrebované. Ani
u jedného z týchto výrobkov nedošlo k ich pokazeniu, znehodnoteniu a následne k spôsobeniu
akejkoľvek materiálnej škody pre žalovaného. Uvedené výrobky boli pred odchodom na celozávodnú
dovolenku objednané a zakúpené z dôvodu, že v prípade otvorenia reštaurácie dňa 15.8.2012 po
celozávodnej dovolenke boli uvedené výrobky nevyhnutné na prípravu pokrmov podľa jedálneho lístku.



Pokiaľ ide o uplynutie minimálnej doby trvanlivosti u niektorých korenín, uvedený dôvod okamžitého
skončenia pracovného pomeru považuje žalobca za absurdný s poukazom na existujúcu judikatúru
prípadov závažného porušenie pracovnej disciplíny zakladajúceho dôvod na okamžité skončenie
pracovného pomeru. Uviedol, že žalovaný v okamžitom skončení pracovného pomeru hovorí aj o ďalších
nedostatkoch nasvedčujúcich neekonomickému nakladaniu s majetkom spoločnosti, ktoré však bližšie
nekonkretizuje. Žalobca je toho názoru, že nedostatočná konkretizácia dôvodov okamžitého skončenia
pomeru môže taktiež ovplyvniť jeho platnosť z dôvodu neurčitosti právneho úkonu.

K návrhu na začatie konania sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 16.10.2012, v ktorom žiadal
návrh žalobcu zamietnuť majúc za to, že dôvody na postup podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce
existovali a preto žalovaný svoj postup považuje za zákonný a správny. Žalovaný uviedol, že má za to, že
žalobca svojim podpisom na pracovnej zmluve potvrdil, že bol oboznámený s obsahom nielen pracovnej
zmluvy, ale aj s ostatnými právami a povinnosťami a pracovným poriadkom schváleným štatutárnym
zástupcom spoločnosti. Poukázal na to, že pracovný poriadok bol vydaný v súlade s § 84 Zákonníka
práce, ktorý okrem iného konkretizuje ďalšie povinnosti zamestnancov podľa jednotlivých funkcií, pričom
presne uvádza nielen jednotlivé povinnosti zamestnancov, ale aj to porušenie, ktoré zakladajú dôvody
na okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce. Žalovaný ďalej
uviedol, že do apríla 2012 žalobca vykonával a podpisoval záznamový formulár o sanitácií v kuchyni
a sám žalobca z titulu svojej funkcie si aj vypracoval harmonogram sanitačných dní, ktorý následne
neplnil, a ktorý bol vyvesený v jeho kancelárií a tento si pri odchode zobral so sebou. Poukázal na to,
že žalobca bol osobne prítomný na školení zamestnancov stravovacej prevádzky hotela Ambassador
v Košiciach dňa 1.10.2009, ktoré vykonávala profesionálna externá firma HASAP Gastro Consulting
s.r.o. so zameraním na legislatívne predpisy platné pre zariadenia spoločného stravovania, správnej
hygieny a výrobnej praxe, systému HACCP a alimentárne ochorenia. V rámci tohto boli zamestnanci
oboznámení aj s prevádzkovo-organizačným poriadkom, ktorý vypracovala táto spoločnosť 15.9.2009,
z ktorého okrem iného vyplývajú aj povinnosti súvisiace s pravidelným sledovaním doby trvanlivosti
potravín, vrátane povinnosti bezprostredne po uplynutí doby trvanlivosti tieto vyradiť zo skladu, postupmi
pri nakupovaní a uskladňovaní potravín, čistením kuchynských zariadení a celej stravovacej prevádzky,
zásadami sanitácie a jej postupmi a kto je za plnenie týchto povinností zodpovedný. Dodal, že tvrdenie
žalobcu, že pri obhliadke kuchyne dňa 31.7.2012 nebol prítomný sa zakladá na pravde a žalovaný
poukázal na to, že táto obhliadka nebola vopred plánovaná, ale práve vzhľadom na to, že žalobca odišiel
na dovolenku, bolo zisťované, či tento splnil pokyny a výzvy nadriadeného na vykonanie sanitácie a
údržby kuchyne pred odchodom na dovolenku, keďže táto bola vykonaná posledný raz v mesiaci apríl
2012. V daný deň bolo zistené, že kuchyňa zostala v dezolátnom stave, špinavá, žalobca absolútne
nereagoval na pokyny nadriadeného a až na základe toho bola vykonaná jej celková sanitácia, a to
priamo vedúcimi, ale aj radovými pracovníkmi spoločnosti v záujme toho, aby pri prípadnej kontrole
orgánmi hygieny žalovanému nebola odstavená jej prevádzka, vrátane uloženia finančných sankcií,
čím by bolo významne poškodené aj dobré meno prevádzky. Žalovaný uviedol, že žalobca pracoval
v spoločnosti od roku 2009 a aj keď už v počiatočnom období sa vyskytovali nedostatky, v plnej
nahote sa jeho laxný a nezodpovedný prístup k plneniu pracovných úloh a pracovných povinností začal
výrazne prejavovať potom, keď začali problémy v jeho rodinnom živote a so stavbou rodinného domu.
Na tieto skutočnosti bol nadriadenými, ale aj spolupracovníkmi viackrát upozornený a bol vyzývaný
na ich odstránenie, a to v ústnej forme, ale k náprave došlo. Poukázal na to, že sanitácia kuchyne
bola vykonávaná samotným žalobcom na základe ním vypracovaného harmonogramu, naposledy bola
vykonaná dňa 22.4.2012. Uviedol, že je pravda, že napriek nespočetným ústnym výzvam a osobným
rozhovorom so žalobcom, aby si začal plniť svoje povinnosti, nebolo zo strany žalovaného pristúpené
k odňatiu pohyblivej zložky mzdy, toto bolo zrealizované až v mesiaci august 2012, ale bolo tomu tak
preto, že pri uzatváraní pracovnoprávneho vzťahu bolo ústne dojednané, že síce mzda bude rozdelená
na základnú a pohyblivú zložku, ale pohyblivá časť mzdy bude žalobcovi vyplácaná pravidelne, čo zo
strany žalovaného bolo dodržiavané jednak z dôvodu jeho serióznosti, ale aj s prihliadnutím na to, že
dôjde k náprave žalobcu pri vyriešení si svojich osobných problémov a v neposlednom rade sa žalovaný
obával reakcie žalobcu vo vzťahu k príprave jedál pre hostí, aby tak nedošlo k poškodeniu jeho dobrého
mena a žalovaný si bol vedomý toho, že pokiaľ nedôjde u žalobu ku náprave na základe výziev a
upozornení v zmysle platných právnych noriem a pracovného poriadku, môže so žalobcom rozviazať
okamžité pracovný pomer v zmysle § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce. Žalovaný uviedol, že žalobca
v návrhu bagatelizuje jeden z dôvodov okamžitého zrušenia pracovného pomeru, a to nehospodárny
nákup mäsa, resp. nezlikvidovanie korenín po uplynutí doby minimálnej trvanlivosti a v tejto súvislosti
žalovaný zdôraznil, že závažnosť porušenia pracovných povinností žalobcu nie je vo výške škody, ale



v tom, aké dôsledky by nastali v prípade kontroly, predovšetkým orgánov kontroly poukazujúc na to,
že žalobca zrejme zabudol, že v dôsledku nespotrebovania nakúpeného mäsa došlo už v minulosti k
uplynutiu minimálnej doby trvanlivosti, čo žalovanému bolo vytýkané Regionálnym úradom verejného
zdravotníctva Košice v súvislosti s vykonanou kontrolou dňa 28.4.2011. Žalovaný ďalej poukázal na
to, že porušenie hygienických noriem môže zakladať povinnosť uzavrieť prevádzku kuchyne, resp.
finančnú sankciu, čo by malo dôsledky nielen pre prevádzku reštaurácie, ale aj pre celý hotel. Dodal,
že z pracovnej náplne žalobcu okrem iného vyplýva aj to, že pod hrozbou okamžitého skončenia
pracovného pomeru objednáva chýbajúce suroviny na prípravu pokrmov, pričom v záujme zamedzeniu
škôd a porušeniu hygienických noriem osobne zodpovedá za to, aby nedochádzalo k neodôvodnenému
nakupovaniu zásob a ich správne uskladnenie, ako aj za bezprostredné vyradenie tovaru po uplynutí
dátumu spotreby, resp. minimálnej doby trvanlivosti. Dodal, že už v súvislosti so zisteniami Regionálneho
úradu verejného zdravotníctva pri kontrole vykonanej 28.4.2011, boli tieto ústne vytýkané žalobcovi s
upozornením na možné pracovnoprávne dôsledky v prípade ich opakovania. Žalovaný uviedol, že v
danom prípade zo strany žalobcu došlo k nehospodárnemu prístupu pri nakupovaní zásob mäsa aj
hranoliek, naviac, ak takýto druh mäsa a hranoliek ešte na zásobách zostal a postačoval na fungovanie
prevádzky po skončení dovolenky a pokiaľ sa jedná o mäso hovädzi striploin uruguay chladený, tento
následne dal žalobca zmraziť, čím porušil štandardy skladovania potravín, za ktoré bol zodpovedný,
pritom vedel, že pred odstávkou kuchyne je potrebné odmraziť a vyčistiť mrazničky. Žalovaný poukázal
na to, že z pracovnej náplne žalobcu vyplýva aj to, že osobne zodpovedá za dodržiavanie hygienických
noriem v prevádzke kuchyne a skladových priestoroch a za tým účelom v prípade, že technologické
predpisy o zariadení v kuchyni neurčujú inak, najmenej jedenkrát za mesiac zabezpečí generálnu
očistu priestorov kuchyne, skladových priestorov, ako aj všetkých technologických zariadení, pokiaľ je
to potrebné a nepostačuje pravidelná denná sanitácia, o čom vypisuje a podpisuje záznamy, a to pod
hrozbou okamžitého skončenia pracovného pomeru. Uviedol, že výsledky obhliadky dňa 31.7.2012, ale
aj uvádzaná dokumentácia dokazujú, ako si plnil, resp. skôr neplnil svoje povinnosti žalobca, a to aj
napriek viacerým osobným upozorneniam a výzvam zo strany nadriadených, pričom osobne žalobca
prehlasoval, že takéto zariadenie kuchyne ešte v Košiciach nie je a preto je ho potrebné ošetrovať.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, prednesom právneho zástupcu žalobcu,
výsluchom svedkov, oboznámením s návrhom na začatie konania, s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi
sa v spise a zistil tento skutkový stav:

Žalobca ako zamestnanec a žalovaný ako zamestnávateľ uzatvorili dňa 31.8.2009 pracovnú zmluvu.
Z jej obsahu vyplýva, že žalobca nastúpil do práce u žalovaného dňom 1.9.2009 v pracovnej pozícii
šéfkuchára, miestom výkonu práce bola prevádzka hotela Ambassador, Hlavná 101, Košice na dobu
neurčitú. Bol určený mesačný základný plat vo výške 1.200,- Eur, bolo dohodnuté vyplácanie pohyblivej
zložky mzdy, a to až do výšky 270,- Eur. Z bodu 4 pracovnej zmluvy vyplynulo, že pri nástupe do práce
bol žalobca ako zamestnanec oboznámený s pracovným poriadkom, predpismi na zabezpečovanie
bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a s protipožiarnými predpismi, ktoré musí pri svojej práci
dodržiavať. Z bodu 6 pracovnej zmluvy vyplynulo, že zamestnanec bude vykonávať podľa pokynov
zamestnávateľa pridelené práce osobne, svedomito, riadne a včas, podľa svojich najlepších schopností
a vedomostí podľa tejto zmluvy v určenom pracovnom čase; bude sa riadiť pokynmi svojich nadriadených
a predpismi vzťahujúcimi sa na prácu vykonávanú. V bode 7 pracovnej zmluvy bolo stanovené, že
zamestnanec bude zachovávať pracovnú disciplínu, mlčanlivosť o všetkých veciach, o ktorých sa
dozvie pri svojej práci. Z pracovného poriadku žalovaného platného a účinného od 3.8.2009, v ktorom
boli upravované základné práva a povinnosti vyplývajúce pre jednotlivé skupiny zamestnancov, ale aj
jednotlivcov z pracovnoprávnych vzťahov v oblastiach vzniku, zmeny, skončenia pracovného pomeru,
pracovnej disciplíny, plnenia základných pracovných povinností, pracovné náplne mzdy, bezpečnosť
a ochrana zdravia pri práci, návrhy, pripomienky a sťažnosti zamestnancov. Vo vzťahu k žalobcovi, k
jeho pracovnému postaveniu u žalovaného - šéfkuchára z čl. 3 bodu 3.2 vyplynuli všeobecné povinnosti
pre všetkých zamestnancov, a podľa ktorých bodov 3.2.1 bol žalobca ako zamestnanec povinný
podľa pokynov nadriadených vykonávať prácu podľa pracovnej zmluvy v určenom pracovnom čase,
dodržiavať pracovnú disciplínu, dôsledne plniť všetky úlohy vyplývajúce z pracovnej náplne a z bodu
3.2.2 okrem iného, medzi základné povinnosti žalobcu ako zamestnanca patrilo: a) oboznámiť sa s
ustanoveniami pracovného poriadku, inými vnútornými predpismi, dôsledne ich dodržiavať a upozorniť
na ich porušovanie nadriadených vedúcich zamestnancov, b) pracovať svedomito a riadne podľa svojich
síl vedomostí a schopností, plniť pokyny nadriadených, dôsledne plniť pracovné povinnosti v súlade s
pracovným poriadkom a pracovnou náplňou, dodržiavať zásady slušnosti a spolupráce voči ostatným



zamestnancom, c) plne využiť pracovný čas a výrobné prostriedky na vykonanie zverených prác,
kvalitne, hospodárne a včas plniť pracovné úlohy, d) dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na
prácu ním vykonávanú, f) dodržiavať technologické a pracovné postupy, upozorniť na nedostatky v
tomto smere, zabraňovať vzniku škôd a stratám na prevádzke, vrátane dodržiavania hygienických
predpisov a povinností, g) udržovať v poriadku svoje pracovisko, pracovné miesto a pracovné prostriedky
( stroje, materiál atď. ) a zaistiť ich pred možnosťou poškodenia vrátane vykonávania pravidelnej
údržby a čistenia. V bode 3.3 pracovného poriadku boli upravované všeobecné povinnosti vedúcich
zamestnancov a bod 3.3.1 za vedúcich zamestnancov žalovaného považoval riaditeľa, ktorý je súčasne
konateľom spoločnosti, vedúcich prevádzky a šéfkuchára. Pre týchto vedúcich zamestnancov, t.j. i pre
žalobcu ako šéfkuchára z tohto pracovného poriadku vyplýva, že sú povinní:

- riadiť a kontrolovať prácu svojich podriadených a pravidelne hodnotiť vzťah podriadených k práci a
pracovnému kolektívu a ich pracovné výsledky,
- v záujme zvyšovania produktivity práce čo najlepšie organizovať prácu a dbať na to, aby prevádzka
zodpovedala požiadavkám klientov, hygienickým a iným platným normám,
- sústavne kontrolovať úroveň a stav technického zariadenia,
- zabezpečovať dodržiavanie právnych a iných predpisov, najmä viesť zamestnancov k pracovnej a
technologickej disciplíne, oceňovať ich iniciatívu a účelnými prostriedkami zabraňovať porušovaniu
pracovnej a technologickej disciplíny a neplneniu povinností,
- zabezpečovať prijatie včasných a účinných opatrení na ochranu majetku s.r.o.

V bode 3.4.1 bola v pracovnom poriadku konkretizovaná pracovná náplň šéfkuchára, kde žalobca ako
šéfkuchár:

1. Je priamo zodpovedný riaditeľovi spoločnosti a manažérovi prevádzky.
2. Je povinný sa riadiť príkazmi svojich nadriadených.
3. Nesie zodpovednosť za úlohy, ktoré mu boli pridelené.
4. Riadi a kontroluje podriadených v kuchyni.
5. Koordinuje a vykonáva odborný dohľad nad podriadenými pracovníkmi kuchyne.
6. Kontroluje a zodpovedá za kvalitu pripravovaných pokrmov.
7. Kontroluje a zodpovedá za dodržiavanie noriem a výrobných postupov.
8. Navrhuje a predkladá návrhy technologicky náročných pokrmov a špecialít.
9. Kontroluje skladové zásoby.
10. Objednáva chýbajúce suroviny na prípravu pokrmov, pričom v záujme zamedzenia škôd a porušenia
hygienických noriem osobne zodpovedá za to, aby nedochádzalo k nedôvodenému nakupovaniu zásob
a za ich správne uskladnenie.
11. Preberá suroviny od dodávateľov a osobne zodpovedá za to, že tieto po kvalitatívnej a kvantitatívnej
stránke zodpovedajú objednávke a najmä hygienickým predpisom.
12. Osobne zodpovedá za označovanie doby spotreby pokrmov a uskladnených surovín a ich okamžité
vyskladnenie v prípade uplynutia, resp. minimálnej doby trvanlivosti.
13. Predkladá návrhy na jedálne lístky pre jednotlivé prevádzky hotela, zostavuje jedálny lístok a jeho
pravidelnú obmenu, zostavuje návrhy na svadobné menu, rôzne akcie a rauty.
14. Osobne zodpovedá za správnosť kalkulácií u jednotlivých jedál.
15. Vykonáva mesačné inventúry surovín a tovaru, ktoré predkladá nadriadenému.
16. Osobne zodpovedá za dodržiavanie hygienických predpisov pri príprave jedál, pokrmov, čistotu v
kuchyni a skladových priestorov a kuchynských výťahov.
17. Najneskôr každý štvrtok v týždni predkladá nadriadenému jedálny lístok na denné obedové menu
na nasledujúci týždeň.
18. Sleduje a vyhodnocuje nové trendy v gastronómii a predkladá nadriadenému návrhy na ich aplikáciu
v rámci prevádzky hotela.
19. Osobne zodpovedá za dodržiavanie hygienických noriem v prevádzke kuchyne a skladových
priestoroch a za tým účelom v prípade, že technologické predpisy od zariadení v kuchyni neurčujú
inak, najmenej jedenkrát za mesiac zabezpečí generálnu očistu priestorov kuchyne a skladových
priestorov, ako i všetkých technologických zariadení, pokiaľ je to potrebné a nepostačuje pravidelná
denná sanitácia, o čom vyplňuje a podpisuje záznamy.
20. Je hmotne zodpovedný za zverené hodnoty súvisiace s jeho pracovnou náplňou a činnosťou.
21. Dodržiava predpisy o ochrane zdravia a bezpečnosti pri práci, ako i predpisy v oblasti požiarnej
ochrany.



22. Je zaviazaný mlčanlivosťou o skutočnostiach a informáciách získaných v rámci prevádzky hotela.
23. Dodržiava pracovnú dobu a v prípade potreby akceptuje jej predĺženie alebo zmenu.
24. Po skončení pracovnej zmeny je povinný svoje pracovisko zanechať v čistote, vypnúť všetky
elektrické, technologické zariadenia.
25. Je povinný plniť pokyny nadriadených a zodpovedá za ich prenesenie podriadeným pracovníkom.
26. V pracovnej dobe ani bezprostredne pred ňou nekonzumuje alkoholické a iné omamné látky.

Zároveň v pracovnom poriadku bolo uvedené, že porušenie, resp. neplnenie povinnosti vyplývajúcich
z bodov 10, 11, 12, 19 a 26 sa považuje za závažné porušenie pracovnej disciplíny zakladajúce
dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru v zmysle § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce.
Z bodu 3.6.2 z pracovného poriadku vyplýva, že posúdenie závažnosti porušenia pracovnej disciplíny
je v právomoci konateľa a prokuristu spoločnosti, ktorí majú právo vyvodzovať aj následky v zmysle
príslušných ustanovení Zákonníka práce.

Z listinného dôkazu predloženého žalovaným vyplynulo, že dňa 1.10.2009 sa žalobca zúčastnil školenia
zamestnancov stravovacej prevádzky hotela Ambassador Košice, ktoré bolo vedené spoločnosťou
HASAP Gastro Consulting s.r.o. Bratislava a bolo zamerané na oboznámenie sa s legislatívnymi
predpismi platnými pre zariadenie spoločného stravovania, zásady správnej hygienickej a výrobnej
praxe systému HACCP a alimentárnych ochorení.

Z prevádzkovo-organizačného poriadku stravovacej prevádzky hotela Ambassador vypracovaného
spoločnosťou HASAP Gastro Consulting s.r.o. vyplýva, že „ Správna hygienická a výrobná prax
„ znamená používanie technológií a výrobných postupov, ako i súvisiacich hygienických a technických
opatrení a štandardov, ktoré musia zaistiť zdravotnú neškodnosť pokrmov a nemôžu narušovať
zmyslové znaky pokrmov, ani významne znižovať ich nutričnú hodnotu, za čo zodpovedá pri príjme
tovaru šéfkuchár, t.j. v danom prípade žalobca. Šéfkuchár, t.j. žalobca bol priamo zodpovedný aj za
správnu hygienickú a výrobnú prax pri skladovaní, ako aj za sanitáciu celej stravovacej prevádzky
vrátane skladov podľa prevádzkovo-organizačného poriadku. Z bodu 3 „ Štandardy výrobných činností
- skladovanie potravín „ vyplýva, že žalobca ako šéfkuchár vždy musí dbať na dôsledné uloženie
tovaru v neporušených obaloch výrobku s označením druhu tovaru a dátumu spotreby, resp. dátumu
minimálnej trvanlivosti, je zodpovedný pri skladovaní potravín potraviny po dátume spotreby alebo
dátume minimálnej trvanlivosti bezprostredne vyradiť zo skladu a v žiadnom prípade nemôže dôjsť k
zmrazovaniu potravín a polotovarov, ktoré boli do zariadenia dodané v nezmrazenom stave. Žalobca
ako šéfkuchár bol ďalej priamo zodpovedný za sanitáciu celej stravovacej prevádzky, t.j. za sanitáciu
skladov, kuchyne, toaliet, šatní, manipulačných chodieb a obytných častí hotela podľa sanitačných
postupov a podľa okamžitej potreby prevádzky, pričom sanitácia všetkého technologického vybavenia a
riadov sa vykonáva vždy po skončení prevádzky a každé pracovisko, t.j. v danom prípade stravovacia
prevádzka sa sanituje okamžite po ukončení pracovnej činnosti a nikdy sa pred odchodom z prevádzky
nenecháva neumytý riad, či už stolový alebo kuchynský. V bode 7 prevádzkovo-organizačného poriadku
- zásady sanitácie, upratovanie prevádzky, sanitácia bola definovaná ako súhrn činností, ktoré zaisťujú
požadovanú úroveň mikrobiologickej čistoty celej stravovacej prevádzky. V prevádzke sa používajú
ekologické čistiace prostriedky, ktoré sú zdravotne bezchybné, čo dokladuje výrobca certifikátom zhody
a jednalo sa o čistiace a dezinfekčné prostriedky od firmy MISSIVA SLOVAKIA s.r.o. a GA Group
s.r.o. a okrem toho sa v prevádzke mali používať prostriedky od špecializovanej sanitačnej firmy
Hagleitner a voľne dostupné sanitačné prostriedky, ktoré sa mali pravidelne obmieňať, pričom sanitácia
zahŕňala predovšetkým upratovanie a čistenie, dezinfekciu, dezinsekciu a deratizáciu. Základnou a
najvýznamnejšou sanitačnou úlohou je pravidelné, dôsledné a správne vykonané upratovanie, pričom v
podmienkach prevádzky sanitáciu prevádzky zaisťovali pracovníci stravovacej prevádzky. Upratovanie
a čistenie jednotlivých častí prevádzky a jednotlivých zariadení má byť riešené v rámci priebežného,
denného, týždenného, mesačného upratovania, resp. sanitárnych dní, pričom v bode 7.2 prevádzkovo-
organizačného poriadku bolo vymedzené, čo zahŕňa priebežné denné, týždenné, mesačné upratovanie
a čo je sanitárny deň, a to tak, že priebežné upratovanie sa uskutočňuje behom prevádzky v takom
rozsahu, aby na pracoviskách, ich hygienických zariadeniach bola zachovaná prevádzková čistota tak,
aby na zaobchádzanie s potravinami boli používané len čisté predmety a zariadenia, aby činnosti boli
vykonávané na čistých pracoviskách. Hlavne sa odstraňujú zvyšky potravín alebo iné znečistenia z
pracovných plôch, umývajú sa použité stroje a nástroje, riady, obaly sa odstraňujú podľa potreby do
odpadov, denné upratovanie sa malo uskutočňovať po skončení prevádzky, kedy sa mali umývať hlavne
všetky pracovné plochy, náradia, riady a nádoby, denne sa majú umývať drezy, umývadlá, podlahy,



manipulačné výťahy, majú sa odstrániť odpady, podľa potreby sa umyjú a dezinfikujú nádoby na ich
zhromažďovanie. Pri týždennom upratovaní sa uskutočňuje upratovanie v rozsahu bežného denného
upratovania, vytriedia sa poškodené riady a náradia, umyjú sa chladiace zariadenia, dokonale sa umyjú
regále na riady, obklady stien, parapety, povrchy výhrevných telies a pod., všetky plochy v dosiahnuteľnej
výšky a robí sa dezinfekcia umytých zariadení a plôch a pri mesačnom upratovaní, ktoré sa uskutočňuje
jedenkrát za mesiac sa navyše okrem rozsahu týždenného upratovania odstraňujú nepotrebné veci,
dokonale sa umyjú všetky skladové priestory a aspoň raz za mesiac, resp. podľa potreby sa urobí
odmrazenie mraziaceho zariadenia, jeho umytie a dezinfekcia, umyjú sa svietidlá, okná, vyčistia sa
vzduchotechnické priestory a všetky vyššie umiestnené zariadenia a technické prvky.

Zo záznamu o vykonanej sanitácii stredisko, kuchyňa + reštaurácia za mesiac apríl 2012 vyplynulo, že
naposledy bola vykonávaná sanitácia 22.4.2012, pričom boli umývané pracovné stoly, dosky, vozíky,
konvektomaty, varná technológia, výdajný pult, sklady ( chladničky, mrazničky ) podlahy, steny, dvere,
police, kuchynský stolový riad, sklo a túto sanitáciu vykonával naposledy žalobca.

Zo záznamu z kontroly zo dňa 28.4.2011 vykonávanej Regionálnym úradom verejného zdravotníctva
Košice u žalovaného v reštaurácii boli zistené nedostatky pri kontrole dodržiavania dátumu spotreby,
resp. dátumu minimálnej trvanlivosti potravín a potravinových surovín pri výrobe pokrmov, a ktoré zistené
nedostatky boli v čase kontroly odstránené.

Listom zo dňa 15.8.2012 žalovaný so žalobcom okamžite skončil pracovný pomer podľa § 68 ods.
1 písm. b/ Zákonníka práce z dôvodov závažného porušenia pracovnej disciplíny spočívajúcom v
nezodpovednom plnení pracovných povinností a pokynov nadriadených a nehospodárnom nakladaní
s majetkom spoločnosti. V okamžitom skončení pracovného pomeru žalovaný vyšpecifikoval dôvody
závažného porušenia pracovnej disciplíny zo strany žalobcu tak, že dňa 31.7.2012 v čase čerpania
dovoleniek zamestnancov kuchyne, bola vykonaná obhliadka kuchyne a následne aj údržba a čistenie,
pri ktorej bolo zistené, že žalobca ako zodpovedný šéfkuchár:

1.
- nevyčistil, resp. nezabezpečil vyčistenie konvektomatov, z ktorých jeden signalizoval potrebu čistenia
pred 40 dňami a druhý pred 10 dňami - nebol vypnutý z elektrického prúdu prístroj značky Holdomat,
- zostali nevyčistené gril, fritéza, plynové sporáky, varič cestovín,
- kuchyňa celkovo zostala špinavá, nevyčistená vrátane kuchynských pultov a ostaného zariadenia
kuchyne,
- zostali neodmrazené mrazničky ( hrubé nánosy ľadu ), vo viacerých chladničkách bola zistená na
gumovom tesnení pleseň,
2.
V rámci výkonu údržby a čistenia kuchyne bola vykonaná kontrola skladových
priestorov, kde žalovaným bolo zistené:
- nehospodárny nákup mäsa, konkrétne kuracie prsia v množstve 27 kg, mrazené hranolky 10 kg,
hovädzí striploin uruguay chladený 3,87 kg, ktoré žalobca nakúpil dňa 30.7.2012, t.j. deň pred odchodom
na dvojtýždňovú dovolenku, počas ktorej sa v kuchyni nevarilo, pričom na zásobách kuracie prsia a
hranolky boli v dostatočnom množstve,
- napriek tomu, že veľa korením bolo na zásobách, tieto sa nevyužívali, resp. dokupovali, pričom u veľa
druhov korením uplynula minimálna doba trvanlivosti.

Žalovaný v okamžitom skončení pracovného pomeru uviedol, že okrem konkrétne uvedených
nedostatkov, bolo konštatované zo strany vedenia hotela, že tieto, ale aj ďalšie nedostatky nasvedčujúce
neekonomickému nakladaniu s majetkom spoločnosti a v dôsledku toho, ale aj neuspokojivé plnenie
ďalších úloh zo strany žalobcu podstatným spôsobom, ovplyvnili celkovo neuspokojivé výsledky
reštaurácie, pričom na túto skutočnosť mal byť žalobca viackrát osobne upozornený.

Žalobca listom zo dňa 20.8.2012 adresovaným žalovanému uviedol, že skončenie pracovného pomeru
podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, ktoré prevzal dňa 16.8.2012, považuje za neplatné a trvá
na tom, aby bol u žalovaného naďalej zamestnaný a aby mu bola naďalej prideľovaná práca.

Z výpovede žalobcu vyplynulo, že uzatvorenie pracovného pomeru so žalovaným do pracovnej pozície
šéfkuchára bola pre neho veľká výzva. Jednalo sa o štvorhviezdičkový hotel, boli mu predostreté dobré



podmienky zo strany žalovaného. Dodal, že v jeho pracovnej náplni bolo starať sa o kvalitu jedál,
zostavovať jedálny lístok, jeho povinnosťou bolo riadiť jemu podriadených ľudí, ktorým mal prideľovať
prácu. Dodal, že k práci pristupoval zodpovedne. Dňa 16.8.2012 si od žalovaného prevzal okamžité
skončenie pracovného pomeru s dátumom dňa 15.8.2012, čo ho udivilo, nakoľko ešte v daný deň riadne
pracoval. Uviedol, že pred týmto dátumom nikdy nebol ústne alebo písomne upozornený zo strany
zamestnávateľa na porušenie pracovnej disciplíny. Vo svojej výpovedi žalobca uviedol, že zo strany
žalovaného nebol oboznámený so svojou pracovnou náplňou a dodal, že predtým, ako nastúpil do
pracovného pomeru u žalovaného, pracoval u iného zamestnávateľa v pracovnej pozícii šéfkuchára
a mal vedomosť o tom, čo obnáša táto pracovná pozícia. Dodal, že v čase, kedy mal byť prijatý do
pracovného pomeru u žalovaného, žalovaný nemal vôbec vypracovaný pracovný poriadok. Má za to,
že tento bol vyhotovený dodatočne a dodal, že jeho pracovná náplň v písomnej forme u žalovaného
vyhotovená nebola. Žalobca sa vo svojej výpovedi vyjadril aj k jednotlivým dôvodom, ktoré sú mu
vytýkané v okamžitom skončení pracovného pomeru, resp. k ich porušeniam tak, že konvektomaty u
žalovaného sa čistia prostredníctvom čistiaceho programu potom, čo sa dá na čistenie do konvektomatu
čistiaca tabletka a následne sa zapne program. Dodal, že tieto konvektomaty u žalovaného aj potom,
čo boli vyčistené, stále signalizovali potrebu čistenia; o tejto skutočnosti vedenie, resp. žalovaného
neoboznámil. Žalobca uviedol, že počas víkendu, t.j. pred dňom, kedy mala byť vykonaná kontrola
kuchyne, bol na zmene sám, t.j. pred celozávodnou dovolenkou a dodal, že prístroj značky Holdomat,
ktorý podľa tvrdení žalovaného mal byť naďalej zapnutý, t.j. že ho z elektrického prúdu nevypol, tento
prístroj počas týchto dní vôbec ním nebol zapnutý a nebol ním ani používaný. K nevyčisteniu grilu,
fritézy, plynových sporákov a varičov cestovín uviedol, že tieto boli z jeho strany pred nástupom na
celozávodnú dovolenku riadne vyčistené. Taktiež uviedol, že povypínal chladničky, zabezpečil presun
potravín do jedného chladiaceho boxu, druhý chladiaci box bol ním vypnutý a poukázal na to, že touto
svojou činnosťou zabezpečil šetrenie energie žalovaného, postupoval hospodárne a ekonomicky voči
svojmu zamestnávateľovi. Uviedol, že pred nástupom na celozávodnú dovolenku zabezpečil vyčistenie
kuchyne vrátane kuchynských kútov a ostatného zariadenia. Poukázal na to, že u žalovaného vôbec
neboli určené sanitačné dni tak, aby došlo k uzavretiu kuchyne a aby sa sanitácia robila, nakoľko
žalovaný mal nepretržitú prevádzku. Dodal, že tým, že došlo z jeho strany k objednávke mrazených
hranoliek, kuracích pŕs, hovädzieho roštenca argentínskeho, ktorý má trojmesačnú záruku, žalovanému
nevznikla žiadna škoda tým, že tieto produkty sa dali do mrazničky. Poukázal na to, že aj samotné
vedenie žalovaného zastávalo názor, aby u žalovaného bol dostatok produktov v reštaurácii tak, aby
sa mohlo zákazníkovi ponúknuť to, čo je v ponuke v jedálnom lístku. K výtke žalovaného - uplynutie
minimálnej doby trvanlivosti u niektorých druhov korenín žalobca uviedol, že pri otváraní hotela zo strany
žalovaného došlo k nákupu väčšieho množstva korenín vo väčších baleniach a poukázal na to, že
niektoré koreniny sa u jedál nepoužívajú tak často, ako iné.

Z výpovede svedkyne D. L., konateľky žalovaného vyplynulo, že žalobca bol prijatý do pracovného
pomeru u žalovaného odo dňa 1.9.2009. Boli dohodnuté platové podmienky tak, že žalobcovi bola
vyplácaná základná mzda + osobné ohodnotenie, pričom toto osobné ohodnotenie si žalobca navrhol
sám, žalovaný to len akceptoval z dôvodu, že mal o neho ako o osobu záujem. Uviedla, že spočiatku
so žalobcom žiadne problémy neboli, prípadne ak boli, tieto boli riešené priebežne. Problémy nastali
potom, čo žalobca začal budovať, stavať rodinný dom. Počas pracovnej doby si riešil rôzne telefonáty
súkromného rázu ohľadom stavby rodinného domu, často krát aj z práce odbehoval, čo mu bolo
spočiatku tolerované, resp. trpené. Svedkyňa poukázala na to, že následne jeho pracovná morálka veľmi
poklesla, žalobca sa prestal venovať práci ako takej, na čo bol z jej strany viackrát upozorňovaný, a to v
ústnej forme. Dodala, že dňa 31.7.2012 došla do kuchyne a zistila, že táto sa nachádza v nevyhovujúcich
hygienických podmienkach. Poukázala na to, že predtým v kuchyni tri dni pracoval žalobca a tento vôbec
nezabezpečil jej čistotu, jej hygienu. Následne v kuchyni bola vykonaná fotodokumentácia. Svedkyňa
dodala, že tak ona spolu aj s ďalšími zamestnancami žalovaného začali vykonávať upratovanie kuchyne.
Uviedla, že v žalostnom stave bol stav technologických prístrojov, ktoré boli finančne veľmi drahé,
žalobca nevylial ani vodu z cestovinára, ktorá bola skysnutá. Svedkyňa poukázala na to, že povinnosti
žalobcu vyplývajú jednak z pracovnej zmluvy, z pracovného poriadku a z HACCP. Povinnosťou žalobcu
ako šéfkuchára bolo najmä riadiť zamestnancov kuchyne, dbať o hygienu, sledovať dátum spotreby
tovaru, potravín, objednávať tovar, starať sa o kvalitu jedál, zostavovať jedálny lístok, t.j. denné, resp.
týždenné menu, prípadne menu sezónne, pričom žalobca tieto povinnosti neplnil, resp. nedodržal. V
kuchyni bol zistený tovar po záruke, pred dovolenkou žalobca vykonal neekonomický nákup tovaru. O
zistených nedostatkoch v kuchyni bol upovedomený prokurista žalovaného, ktorý taktiež bol osobne dňa
31.7.2012 v kuchyni, kde priamo videl, o aké nedostatky sa jedná. Dodala, že má za to, že žalobca ako



osoba zodpovedná, priebežne nezabezpečoval a neudržiaval hygienu v kuchyni tak, ako mal a dodala,
že keby v deň, kedy boli zistené nedostatky v kuchyni, došla kontrola, minimálne by došlo k zatvoreniu
reštaurácie a až potom by sa mohlo hovoriť o ekonomickej škode voči žalovanému. Dodala, že má za to,
že žalobca sa oboznámil s pracovným poriadkom, bol oboznámený aj s HACCP, zúčastnil sa školenia,
má za to, že žalobca vedel presne, čo sú jeho povinnosti a za čo nesie zodpovednosť.

Zo svedeckej výpovede F.. Z. K., v čase dania výpovede žalobcovi žalovaným bola manažérkou u
žalovaného, vyplynulo, že ona videla potom, ako došla do kuchyne, kuchyňu vo veľmi zlom hygienickom
stave, boli zašpinené konvektomaty, tieto boli otvorené, z cestovinára nebola vyliatá voda, bola špinavá
umyvárka, bol nevyčistený nerez, skrinky. Presný dátum uviesť nevedela. Poukázala na to, že kuchyňa,
ak sa zatvára prevádzka, má byť úplne vyupratovaná, vyčistená, má byť v hygienicky nezávadnom
stave. Prítomná v kuchyni okrem nej bola aj konateľka spoločnosti, bol tam aj pán Broz, ktorý vykonal
fotodokumentáciu. Dodala, že následne bola nimi táto kuchyňa upratovaná. Dodala, že povinnosťou
žalobcu ako šéfkuchára bolo zabezpečiť celý chod kuchyne. Žalobca ako šéfkuchár bol zodpovedný za
celú kuchyňu, t.j. aj za vykonávanie upratovacích, čistiacich prác a vykonávanie hygieny a takisto bol
zodpovedný aj za vykonávanie sanitácie.

Zo svedeckej výpovede S. G., v tom čase zamestnanca žalovaného, vyplynulo, že potom, čo si ho
zavolala konateľka žalovaného do kuchyne, presný dátum uviesť nevedel, bol ním v kuchyni videný
veľký neporiadok, boli špinavé fritézy, všimol si skysnutú vodu v cestovinári. Konateľkou spoločnosti bol
požiadaný o zdokumentovanie stavu kuchyne, čo aj vykonal a následne začal spolu s tam prítomnými
ľuďmi vykonávať aj upratovanie.

Zo svedeckej výpovede F.. V. H., toho času prevádzkara žalovaného, súd zistil, že má vedomosť o tom,
že posledný pol rok, predtým ako so žalobcom bol okamžite skončený pracovný pomer, sa žalobca
nevenoval práci tak, ako by mal. Dodal, že viackrát žalobcovi vravel, aby začal pracovať zodpovedne.

Z prednesu právneho zástupcu žalobcu vyplynulo, že žalobca považuje okamžité skončenie pracovného
pomeru dané mu žalovaným za neplatné z dôvodu, že v ňom uvedené tvrdenia porušenia pracovnej
disciplíny nenapĺňajú požiadavku závažného porušenia pracovnej disciplíny podľa § 68 ods. 1 písm. b/
Zákonníka práce, poukazujúc na to, že tieto dôvody zakladajú nanajvýš dôvod na písomne upozornenie,
prípadne výpoveď zo strany zamestnávateľa. Uviedol, že povaha a intenzita tvrdeného porušenia
pracovnej disciplíny nie je taká, aby zakladala dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru
poukazujúc na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/314/2009. Poukázal na to, že okamžité
skončenie pracovného pomeru je neplatné tiež z dôvodu, že vytýkané nedostatky neboli porušením
pracovnej disciplíny zo strany žalobcu, nakoľko čistenie kuchyne, odmrazovanie mrazničiek, ktoré tvoria
gro dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru, nebolo pracovnou náplňou šéfkuchára. Pozícia
šéfkuchára je pozíciou, ktorá riadi a organizuje činnosť kuchyne prostredníctvom ďalších osôb. Uvedené
práce, to znamená čistenie, boli náplňou práce kuchára, resp. pomocného personálu kuchyne. Poukázal
na to, že posledné tri dni pred celozávodnou dovolenkou žalobca v kuchyni pracoval úplne sám a navyše
v nedeľu pred celozávodnou dovolenkou bola akcia s väčším počtom osôb. Poukázal na to, že podľa
tzv. negatívnej dôkaznej teórie, negatívne skutočnosti, t.j. že sa niečo nestalo, niečo neexistuje sa v
zásade nedajú dokázať, resp. výnimočne je možné dokázať inú skutočnosť, ktorá vyvracia, že sa niečo
stalo. Dodal, že v tomto smere tvrdenia žalovaného o porušení pracovnej disciplíny zo strany žalobcu
vyvracia skutočnosť, že žalobca nebol nikdy zo strany žalovaného upozornený na akékoľvek porušenia
pracovnej disciplíny. Tvrdenia o ústnych upozorneniach sú v tomto smere účelové. Poukázal na to,
že je zaužívanou praxou, že upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny sa dáva zamestnancovi
písomne. Poukázal na to, že rovnako priznávanie a vyplácanie pohyblivej zložky mzdy na každý mesiac
žalobcovi, ktorá bola v bode 3 pracovnej zmluvy zakotvená ako možnosť za zodpovedný, svedomitý,
aktívny a iniciatívny prístup k plneniu pracovných povinností a pridelených pracovných úloh, vyvracia
tvrdenia o porušení, resp. porušovaní pracovnej disciplíny žalobcu. Uviedol, že jediným dôvodom
ukončenia pracovného pomeru bolo, ako to bolo žalobcovi viackrát povedané, že je pre žalovaného
príliš drahý. Uviedol, že je to žalovaný, ktorý je povinný existenciu uvádzaných dôvodov okamžitého
skončenia pracovného pomeru nielen tvrdiť, ale aj preukázať a dodal, že žalobca má za to, že v
tomto smere žalovaný neuniesol dôkazné bremeno. Nedostatky, za ktoré bol žalobca podľa názoru
žalovaného zodpovedný, boli zistené pri obhliadke kuchyne v čase čerpania dovoleniek, pričom pri
ohliadke kuchyne dňa 31.7.2012 žalobca prítomný nebol a nemal možnosť sa k zisteným nedostatkom
vyjadriť, pričom poukázal na rozhodnutie R 17/1977. Dodal, že nie je zrejmé, ani preukázané, kedy



boli vyhotovené fotografie predložené žalovaným, poukazujúc na to, že tieto mohli byť vytvorené skôr
alebo prípadne neskôr, rovnako ako pracovný poriadok, na ktorý sa odvoláva žalovaný, ktorý v čase
okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobcom vôbec neexistoval. Poukázal na to, že tvrdené
porušenia pracovnej disciplíny sa opierajú len o svedecké výpovede osôb, ktoré sú v príbuzenskom
pomere s konateľkou žalovaného D.X. L., prokurista žalovaného je jej manžel, svedok V. H. je ich zať
a ostaní svedkovia sú bývalými zamestnancami žalovaného, pričom žalobca má za to, že ich výpovede
so zreteľom na ich obsah nemožno hodnotiť ako hodnoverné, pričom má aj za to, že sa nezakladajú
na pravde, pokiaľ ide o tvrdené dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru. Právny zástupca
žalobcu poukázal na to, že tvrdenia o porušovaní pracovných povinností zo strany žalobcu už pred
okamžitým skončením pracovného pomeru bez jediného reálneho dôkazu sú účelovým klamstvom,
ktoré vyvracajú skutočnosti o vyplácaní odmeny zo strany zamestnávateľa a taktiež to, že žalobca nebol
nikdy predtým písomne upozornený. Uviedol, že s prácou žalobcu bol žalovaný vždy spokojný, nikdy
nebol ústne ani písomne upozornený na nejaké nedostatky. Poukázal na protirečenie v svedeckých
výpovediach D. L. M. F.. K.. Právny zástupca žalobcu vo svojom prednese poukázal na to, že pred
nástupom na celozávodnú dovolenku bol riadne vyčistený konvektomat, poukazujúc aj na výpoveď
žalobcu, v ktorej uviedol, že aj po vyčistení konvektomatu, ten aj naďalej signalizoval potrebu čistenia.
Prístroj značky Holdomat zo strany žalobcu, t.j. pred nástupom na celozávodnú dovolenku, používaný
vôbec nebol a ďalšie dôvody, ktoré boli zo strany žalovaného vytýkané žalobcovi, resp. nedostatky,
ako sú nevyčistenie grilu, fritézy, plynových sporákov, varičov cestovín, nezabezpečenie vyčistenia
kuchyne vrátane kuchynských pultov a ostatného zariadenia, neodmrazenie mrazničiek, ktoré mali
hrubé nánosy ľadu a vo viacerých chladničkách zostali na gumovom tesnení plesne, žalobca tieto
činnosti nemal na starosti, tieto činnosti mali na starosti iní zamestnanci, ktorým žalovaný dal už tri dni
pred celozávodnou dovolenkou dovolenku, títo neboli v práci a nemal preto žalobca ako tieto práce
zabezpečiť. Právny zástupca žalobcu ďalej poukázal na to, že žalovaný vôbec nevysvetlil v čom spočítvla
nehospodárnosť postupu žalobcu pri nákupe tovaru poukazujúc na to, že reštaurácia ako taká musí mať
stále zásobu surovín tak, aby po návrate z celozávodnej dovolenky boli zabezpečené suroviny tak, aby
bolo možné z čoho pripravovať jedlá. Dodal, že má za to, že v danom prípade nenastali skutočnosti,
ktoré právna norma predpokladá ako dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru, má žalobca za
to, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané mu žalovaným dňa 15.8.2012 je neplatné a jeho
pracovný pomer u žalobcu trvá.

Z výpovede žalovaného ( prokuristu žalovaného ) vyplynulo, že žalovaný má za to, že postup žalovaného
podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce voči žalobcovi bol v súlade so zákonom. Žalovaný v
záverečnej reči uviedol, že má za to, že v priebehu vykonaného dokazovania bolo písomnými dôkazmi
( pracovná zmluva zo dňa 31.8.2009, pracovný poriadok zo dňa 3.8.2009, svedeckými výpoveďami )
jednoznačne preukázané, že žalobca bol oboznámený s pracovnými povinnosťami, ktoré si mal plniť
a zo začiatku si aj plnil. Žalovaný poukázal na znenie pracovného poriadku zo dňa 3.8.2009, na
pracovnú zmluvu podpísanú žalobcom, kde bolo v odseku 4 uvedené, že žalobca ako zamestnanec
bol oboznámený s pracovným poriadkom a uzavretím pracovnej zmluvy bol žalobca ako zamestnanec
oboznámený aj s právami a povinnosťami, ktoré mu vyplývajú z tejto zmluvy. Žalovaný poukázal na
to, že žalobca jasne a dobre vedel, aká je jeho pracovná náplň, aké sú jeho pracovné povinnosti, čo
potvrdili aj ďalšie žalovaným predložené dôkazy, a to osobná účasť žalobcu na školení zamestnancov
hotela Ambassador v Košiciach dňa 1.9.2009 zameraného na legislatívne predpisy platné pre zariadenia
spoločného stravovania, zásady správnej hygienickej a výrobnej praxe, systému HACCP, na ktorom
boli zamestnanci, t.j. aj žalobca oboznamovaní s prevádzkovo-organizačným poriadkom stravovacej
jednotky žalovaného, ktorý bol vypracovaný spoločnosťou HASAP Gastro Consulting s.r.o. 15.9.2009,
a z ktorého presne vyplývajú povinnosti šéfkuchára. Žalovaný dodal, že žalobca od vzniku pracovného
pomeru až do začatia problémov v jeho rodinnom a osobnom živote, si svoje pracovné povinnosti
plnil. Vypracoval si harmonogram sanitačných dní s uvedením konkrétnych zamestnancov. Žalovaný
tvrdil, že neobstojí a je nedôvodné tvrdenie žalobcu, že nemal možnosť zabezpečiť vykonanie sanitácie
po ukončení pracovnej zmeny, pretože skončil pracovnú zmenu až neskoro večer a neobstojí ani
tvrdenie žalobcu, že pripojená fotodokumentácia nie je vyhotovená zo dňa 31.7.2012. Žalovaný ďalej
uviedol, že ďalší zamestnanci kuchyne čerpali dovolenku až od 3.8.2012, poukazujúc na to, že sám
žalobca ako šéfkuchár sa mal vyjadriť, že v kuchyni pred celozávodnou dovolenkou pomoc nepotrebuje,
že si vystačí sám. Žalovaný ďalej uviedol, že v akom stave sa nachádzala kuchyňa dňa 31.7.2012
bolo vyvrcholením opakujúceho sa absolútneho nerešpektovania pokynov a upozornení nadriadených
na závažné porušenie pracovnej disciplíny a pracovných povinností žalobcu. Ako šéfkuchár žalobca
absolútne nereagoval na svetelnú signalizáciu na technologickom zariadení - konvektomat, z ktorej jasne



vyplýva, že tento mal byť vyčistený, resp. mala byť vykonaná údržba pred viac ako 45 dňami. Šéfkuchár,
od 23.4.2012, napriek viacnásobných upozorneniam a hrozbám, prestal svojvoľne organizovať, resp.
aj sám realizovať vykonávanie pravidelnej povinnej sanitácie kuchyne, čo je zrejmé aj z toho, že od
predmetného dátumu, t.j. od 23.4.2012 nie sú žalobcom vypísané a podpísané záznamy o vykonávanej
sanitácií, pričom sa jedná o dokument, ktorý pri kontrolách orgánov hygieny je prísne kontrolovaný, o
čom žalobca veľmi dobre vedel. Žalovaný mal za to, že žalobca vo svojej výpovedi priznal, čo je jeho
povinnosťou a to, že v kritický deň nemal čas na vykonanie čistiacich a upratovacích prác v kuchyni
je iba jeho výhovorka, vyhováranie sa na nedostatok času, čo je neprijateľné. Na druhej strane, pokiaľ
by žalobca reagoval na predchádzajúce hrozby a upozornenia a priebežne zabezpečoval vykonávanie
sanitácie v kuchyni, čo bola jedna z jeho základných povinností, nebolo by potrebné vykonávať tak
rozsiahle upratovanie v kuchyni, ako ho museli vykonať zamestnanci hotela. Žalovaný ďalej uviedol,
že má za to, že vykonanými dôkazmi bolo preukázané, že žalobca závažne porušil svoje pracovné
povinnosti aj v oblasti nákupu a skladovania tovarových zásob, pretože napriek tomu, že mal sledovať
ich uskladnenie, dňa 31.7.2012 bolo zistené, že ani v tejto oblasti nekonal v súlade s pracovnými
povinnosťami, keďže deň pred odchodom na dovolenku a dvojtýždňovú celozávodnú dovolenku, do
kuchyne bolo nakúpené väčšie množstvo mäsa a zemiakových hranoliek, a to napriek tomu, že na
zásobách bol dostatok hydinového mäsa a zemiakových hranoliek a chladené hovädzie mäso striploin
uruguay v množstve 3,87 kg nie je možno z hygienických dôvodov zmrazovať, o čom žalobca vedel,
keďže už 28.11.2011 Regionálny úrad verejného zdravotníctva Košice žalovanému pri tomto druhu
mäsa vytýkal jednak uplynutie minimálnej lehoty trvanlivosti, k čomu by došlo aj v tomto prípade, ale
aj to, že tento druh mäsa sa nemá mraziť, ale udržiavať pri teplote od 0 do 5 °C. Žalovaný poukázal
na to, že žalobca o týchto skutočnostiach veľmi dobre vedel. Žalovaný poukázal na to, že má za
to, že žalobca závažne porušil pracovnú disciplínu aj tým, že nevykonal kontrolu množstva korenín
na zásobách, u ktorých uplynula minimálna doba trvanlivosti. Žalovaný uviedol, že pokiaľ žalobca
bagatelizuje intenzitu závažnosti množstvom a druhom tovaru a tým aj intenzitu závažnosti porušenia
pracovných povinností žalobcom, táto nespočíva podľa názoru žalovaného len vo výške škody, ale
predovšetkým v možných dôsledkoch na zdraví klientov, resp. konzumentov hotela žalovaného, za ktoré
by v prípade ich výskytu, zodpovedal žalovaný. Žalovaný uviedol, že naďalej zotrváva na tom, že žalobca
bol viackrát ústne upozorňovaný konateľkou žalovaného, manažérkou žalovaného, ako aj samotným
prokuristom žalovaného o pretrvávaní závažného porušenia pracovnej disciplíny aj s upozornením na
možné následky. Žalovaný poukázal na to, že z jeho strany nedošlo ku kráteniu pohyblivej zložky
majúc za to, že reálne vzhľadom na pracovnú pozíciu žalobcu a na činnosť žalovaného, takto žalovaný
postupovať voči žalobcovi ako šéfkuchárovi v hotelovom zariadení, kde na kuchyni je postavené dobré
meno hotela, ale aj vlastníka, a to vo vzťahu ku klientele hotela, je nemožné, bez obavy, že týmto dňom
nedôjde k podstatnému zhoršeniu kvality jedál, k ich znehodnoteniu a tým aj k závažnému poškodeniu
mena spoločnosti, resp. prevádzky, nehovoriac, čo v takom prípade môže očakávať od šéfkuchára
majiteľ, resp. jeho nadriadený. Žalovaný poukázal na to, že má za to, že vykonaným dokazovaním
bolo jednoznačne preukázané, že s pracovnými povinnosťami, ktoré si neplnil, resp. pretrvávajúco a
opakujúco porušoval, bol žalobca presne, jasne a zrozumiteľne oboznámený, čo potvrdil aj svojimi
podpismi ( pracovná zmluva, pracovný poriadok, HACCP atď ). Žalovaný mal za to, že preukázané
bolo aj to, že napriek tomu, že o svojich povinnostiach žalobca vedel a na závažné porušovanie bol
viackrát verbálne upozornený aj s hroziacim následkom voči nemu, k náprave nedošlo a výsledkom
bol stav zistený a zdokumentovaný v kuchyni a skladových priestoroch dňa 31.7.2012, o čom svedčí
vykonaná fotodokumentácia, a ktorý pretrvával dlhšiu dobu a v uvedený deň vyvrcholil. Žalovaný uviedol,
že je presvedčený, že dôvody, pre ktoré bolo voči žalobcovi postupované podľa § 68 ods. 1 písm.
b/ Zákonníka práce sú dôvodmi napĺňajúcimi znaky závažného porušenia pracovných povinnosti a
pracovnej disciplíny a s ohľadom na ich pretrvávanie, neprichádzalo do úvahy nič iné, ako využitie viac-
menej výnimočného inštitútu - okamžitého skončenia pracovného pomeru.

Podľa § 42 ods.1 zák.č.311/2001 Z.z. Zákonníka práce (ďalej iba ZP), pracovný pomer sa zakladá
písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Jedno písomné vyhotovenie
pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi.

Podľa § 46 ZP, pracovný pomer vzniká odo dňa, ktorý bol dohodnutý v pracovnej zmluve ako deň nástupu
do práce.



Podľa § 47 ods.1 písm. b) ZP, odo dňa, keď vznikol pracovný pomer, zamestnanec je povinný podľa
pokynov zamestnávateľa vykonávať práce osobne podľa pracovnej zmluvy v určenom pracovnom čase
a dodržiavať pracovnú disciplínu.

Podľa § 47 ods.2 ZP, pri nástupe do zamestnania je zamestnávateľ povinný zamestnanca oboznámiť
s pracovným poriadkom, s kolektívnou zmluvou a s právnymi predpismi vzťahujúcimi sa na prácu ním
vykonávanú, s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia
pri práci, ktoré musí zamestnanec pri svojej práci dodržiavať, a s ustanoveniami o zásade rovnakého
zaobchádzania.

Podľa § 59 ods.1 ZP, pracovný pomer možno skončiť
a) dohodou,
b) výpoveďou,
c) okamžitým skončením,
d) skončením v skúšobnej dobe.

Podľa § 68 ods.1 ZP, zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer, ak zamestnanec
a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin,
b) porušil závažne pracovnú disciplínu.

Podľa § 68 ods.2 ZP, zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v
lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do
jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia
§ 63 ods. 4 a 5.

Podľa § 70 ZP, okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť
písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným
dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený
dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

Podľa § 77 ZP, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením,
skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde
najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Podľa § 81 ZP, zamestnanec je povinný najmä
a) pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi;
nadriadeným je aj predstavený podľa osobitného predpisu,
c) dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu ním vykonávanú, ak bol s nimi
riadne oboznámený,
e) hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré mu zveril zamestnávateľ, a chrániť jeho majetok
pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami
zamestnávateľa.

Podľa § 82 ZP, vedúci zamestnanec je okrem povinností uvedených v § 81 povinný najmä
a) riadiť a kontrolovať prácu zamestnancov,
e) zabezpečovať, aby nedochádzalo k porušovaniu pracovnej disciplíny,
f) zabezpečovať prijatie včasných a účinných opatrení na ochranu majetku zamestnávateľa.

Podľa § 84 ods.1,2,3 ZP, zamestnávateľ môže vydať pracovný poriadok po predchádzajúcom súhlase
zástupcov zamestnancov, inak je neplatný. Pracovný poriadok bližšie konkretizuje v súlade s právnymi
predpismi ustanovenia tohto zákona podľa osobitných podmienok zamestnávateľa. Pracovný poriadok
je záväzný pre zamestnávateľa a pre všetkých jeho zamestnancov.

Súd vyhodnotil výsledky vykonaného dokazovania jednotlivo, ako aj po vzájomných súvislostiach,
zistený skutkový stav posúdil v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení a dospel k záveru, že
žaloba žalobcu je nedôvodná.

K tomuto záveru súd dospel na základe nasledovných úvah:



Súd mal za preukázané, že medzi účastníkmi konania bol v súlade s § 42 ods. 1 v spojení s § 46
Zákonníka práce písomnou pracovnou zmluvou zo dňa 31.8.2009 založený pracovný pomer na dobu
neurčitú. S účinnosťou od 1.9.2009 žalobca pracoval u žalovaného vo funkcii šéfkuchára s miestom
výkonu práce prevádzka hotela Ambassador, Hlavná 101, Košice. Z pracovnej zmluvy vyplýva, že
pri podpise pracovnej zmluvy bol oboznámený s pracovným poriadkom, predpismi na zabezpečenie
bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a s protipožiarnými predpismi, bol oboznámený s tým, že je
povinný sa riadiť pokynmi svojich nadriadených a predpismi vzťahujúcimi sa na prácu nim vykonávanú,
bol oboznámený s tým, že je povinný zachovávať pracovnú disciplínu. Z pracovnej náplne, ktorá je
vymedzená v pracovnom poriadku žalovaného, platného a účinného od 3.8.2009 vyplýva, že žalobca v
pozícii šéfkuchára patril medzi vedúcich zamestnancov žalovaného ( bod 3.3.1 pracovného poriadku )
a okrem všeobecných povinností zamestnancov vymedzených v bode 3.2 sa na žalobcu vzťahovali
aj povinnosti vymedzené v bode 3.3.1 pod písmenami a/ - h/. V pracovnom poriadku žalovaného
bola vymedzená aj pracovná náplň žalobcu ako šéfkuchára, z ktorej vyplývajú jeho povinnosti a jeho
zodpovednosť, pričom bolo stanovené, že porušenie, resp. nesplnenie povinnosti vyplývajúcich z bodov
10, 11, 12, 19 a 26 sa považuje za závažné porušenie pracovnej disciplíny zakladajúce dôvod na
okamžité skončenie pracovného pomeru v zmysle § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce.

Súd mal ďalej za preukázané, že žalovaný s poukazom na § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka
práce so žalobcom okamžite skončil pracovný pomer z dôvodu, že žalobca dňa 31.7.2012 závažne
porušil pracovnú disciplínu spočívajúcu v nezodpovednom plnení pracovných povinností a pokynov
nadriadených a nehospodárnom nakladaní s majetkom spoločnosti. V okamžitom skončení pracovného
pomeru boli dôvody, pre ktoré žalovaný so žalobcom okamžite skončil pracovný pomer vymedzené tak,
že tento právny úkon má všetky obsahové a formálne náležitosti požadované zákonom pre daný právny
úkon v zmysle § 70 Zákonníka práce. Okamžité skončenie pracovného pomeru je podľa § 59 ods. 1
písm. c/ Zákonníka práce jedným zo spôsobov skončenia pracovného pomeru. Toto okamžité skončenie
pracovného pomeru bolo dané písomne a žalovaný dôvod skončenia skutkovo vymedzil dostatočne
zrozumiteľným a určitým spôsobom tak, že ho nie možné zameniť s iným dôvodom. Okamžité skončenie
pracovného pomeru bolo žalovanému doručené dňa 16.8.2012, čo žalobca nespochybňoval. Žalovaný
dodržal teda zákonom stanovenú dvojmesačnú subjektívnu lehotu na skončenie pracovného pomeru
a jeho doručenie žalobcovi, ktorá v zmysle § 68 ods. 2 Zákonníka práce začína plynúť odo dňa, kedy
sa zamestnávateľ o dôvode na okamžité skončenie dozvedel. V danom prípade je zrejmé, že žalovaný
sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel najneskôr dňa 16.8.2012, kedy sa rozhodol so žalobcom
okamžite skončiť pracovný pomer; zachovaná bola aj jednoročná objektívna lehota, plynúca odo dňa,
kedy dôvod na okamžité skončenie vznikol, t.j. v danom prípade odo dňa 31.7.2012, kedy došlo k
porušeniu pracovnej disciplíny.

Dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru ZP ustanovuje v cit. ust.§ 68 ods.1. V danom
prípade odporca ako dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru použil podľa písm. b) cit. zák.
ustanovenia - závažné porušenie pracovnej disciplíny.

Povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu patrí medzi základné povinnosti každého zamestnanca,
vyplývajúce z pracovného pomeru ( cit. ust. § 47 ods.1 písm. b/, § 81, u vedúcich zamestnancov aj §
82 ZP). Dodržiavanie pracovnej disciplíny spočíva v plnení povinností, ktoré sú ustanovené právnymi
predpismi, pracovným poriadkom, pracovnou zmluvou alebo pokynom nadriadeného vedúceho
zamestnanca. Zákonník práce rozlišuje medzi menej závažným a závažným porušením pracovnej
disciplíny; tieto pojmy však nedefinuje, preto posúdenie intenzity porušenia pracovnej disciplíny závisí
od úvahy zamestnávateľa, resp. súdu. Menej závažné porušenie je dôvodom pre danie výpovede z
pracovného pomeru podľa ust. § 63 ods.2 ZP. Na okamžité skončenie pracovného pomeru sa vyžaduje,
aby išlo o zavinené konanie zo strany zamestnanca, a to aj z nedbanlivosti, a musí dosahovať intenzitu
porušenia pracovných povinností závažným spôsobom.

V zmysle § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce môže zamestnávateľ okamžite skončiť pracovný pomer
výnimočne, a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu. Okamžité skončenie
pracovného pomeru podľa tohto ustanovenia je výnimočným opatrením; zamestnávateľ môže skončiť
pracovný pomer so zamestnancom len vtedy, ak konanie zamestnanca možno s prihliadnutím na
všetky rozhodujúce okolnosti považovať za tak závažné, že od zamestnanca nemožno spravodlivo
požadovať, aby ho naďalej zamestnával. Pri skúmaní intenzity porušenia pracovnej disciplíny sa vo



všeobecnosti musí prihliadať na osobu zamestnanca, ním zastavanú funkciu, jeho doterajší postoj pri
plnení pracovných úloh, čas a situáciu, za ktorej došlo k porušeniu pracovnej disciplíny, mieru zavinenia
zamestnanca, spôsob a intenzitu porušenia konkrétnych povinností zamestnancom, dôsledky porušenia
pracovnej disciplíny pre zamestnávateľa, to, či svojim konaním spôsobil zamestnávateľovi škodu, a pod.

Žalovaný v okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 15.8.2012 presne vymedzil dôvody, pre
ktoré mal za to, že zo strany žalobcu došlo k závažnému porušeniu pracovnej disciplíny. Počas konania
vyšlo najavo, že v pracovnom poriadku žalovaného účinnom od 3.8.2009 na strane 12 je vymedzená
pracovná náplň šéfkuchára, v ktorej pracovnej pozícii pracoval žalobca. Nespornou skutočnosťou bolo
aj to, že žalobca sa osobne zúčastnil školenia zamestnancov stravovacej prevádzky hotela Ambassador
v Košiciach, dňa 1.10.2009 zameraného na legislatívne predpisy platné pre zariadenia spoločného
stravovania, zásady správnej hygienickej a výrobnej praxe, systému HACCP, na ktorom bol žalobca
oboznámený s prevádzkovo-organizačným poriadkom žalovaného, ktorý bol vypracovaný spoločnosťou
HASAP Gastro Consulting s.r.o. 15.9.2009, a z ktorého presne vyplývajú povinnosti šéfkuchára.
Prevádzkovo-organizačný poriadok obsahuje povinnosti, ktoré vyplývali pri plnení si pracovných
povinností žalobcom, a za ktoré žalobca bol priamo zodpovedný. Žalobca bol zaradený u žalovaného
k vedúcim zamestnancom, ktorého povinnosti boli, tak ako bolo vyššie spomínané, stanovené v
pracovnom poriadku v bode 3.3, 3.3.1 a pracovný poriadok obsahoval aj pracovnú náplň šéfkuchára.
Z týchto predpisov vyplynulo, že žalobca riadi a kontroluje prácu svojich podriadených, sústavne
kontroluje úroveň a stav technického zariadenia, bol povinný riadiť sa príkazmi svojich nadriadených,
bol povinný objednávať chýbajúce suroviny na prípravu pokrmov, pričom v záujme zamedzenia škôd
a porušenia hygienických noriem osobne zodpovedá za to, aby nedochádzalo k neodôvodnenému
nakupovaniu zásob a za ich správne uskladnenie ( bod 10 pracovnej náplne šéfkuchára ), osobne
zodpovedá za označovanie doby spotreby pokrmov a uskladnených surovín a ich okamžité vyskladnenie
v prípade uplynutia minimálnej doby trvanlivosti ( bod 12 pracovnej náplne šéfkuchára ), osobne
zodpovedá za dodržiavanie hygienických predpisov pri príprave jedál, pokrmov, čistotu v kuchyni a
skladových priestoroch a kuchynských výťahoch ( bod 16 pracovnej náplne šéfkuchára ), osobne
zodpovedá za dodržiavanie hygienických noriem v prevádzke kuchyne a skladových priestorov a za tým
účelom v prípade, že technologické predpisy o zariadení v kuchyni neurčujú inak, najmenej jedenkrát
za mesiac zabezpečí generálnu očistu priestorov kuchyne a skladových priestorov, ako i všetkých
technologických zariadení, pokiaľ je to potrebné a nepostačuje pravidelná denná sanitácia, o čom
vyplňuje a podpisuje záznamy ( bod 19 pracovnej náplne šéfkuchára ), po skončení pracovnej zmeny
je povinný svoje pracovisko zanechať v čistote, vypnúť všetky elektrické, technologické zariadenia
( bod 24 pracovnej náplne šéfkuchára ). Prevádzkovo-organizačný poriadok stravovacej prevádzky
hotela Ambassador bližšie špecifikoval štandardy výrobných činností a činností súvisiacich - správnu
hygienickú a výrobnú prax, špecifikoval zásady sanitácie a upratovanie, čistenie prevádzky, pričom z
prevádzkovo-organizačného poriadku vyplynula zodpovednosť pre žalobcu ako šéfkuchára za sanitáciu
celej stravovacej prevádzky, zodpovednosť za správnu hygienickú a výrobnú prax pri príjme a skladovaní
tovaru.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že dňa 31.7.2012 bola konateľkou žalovaného vykonaná
obhliadka kuchyne, pri ktorej boli zistené nedostatky bližšie špecifikované v okamžitom skončení
pracovného pomeru, čo bolo zdokumentované aj fotografiami nachádzajúcimi sa v súdnom spise, a
ktorú skutočnosť potvrdili aj svedkovia, ktorí boli prítomní dňa 31.7.2012 v kuchyni. Súd na tvrdenia
žalobcu, že nebol oboznámený s pracovným poriadkom žalovaného a tvrdenia, že nebol oboznámený
ani s pracovnými povinnosťami v danom prípade neobstoja, žalobca svojim podpisom pracovnej zmluvy
potvrdil, že bol oboznámený s pracovným poriadkom a žalobca predtým, ako uzatvoril pracovný pomer
so žalovaným, pracoval vo funkcii šéfkuchára u iného zamestnávateľa a sám vo svojej výpovedi uviedol,
že nešiel do niečoho nového, že vedel, čo obnáša funkcia šéfkuchára. Z vykonaného dokazovania
vyplynulo, že žalobca poslednýkrát vykonával sanitáciu a údržbu kuchyne v apríli 2012, o čom svedčí
harmonogram o sanitácii v kuchyni, a ktorý je podpísaný samotným žalobcom. Od uvedeného dňa
harmonogram sanitačných dní si žalobca neviedol, aj keď to bola jeho povinnosť v súlade s bodom
19 pracovnej náplne šéfkuchára a v súlade s prevádzkovo-organizačným poriadkom žalovaného. Z
uvedeného teda vyplýva, že žalobcovi bolo jednoznačne známe, že jeho povinnosťou je vykonávať
sanitáciu a podpisovať záznamový formulár o sanitácii, či už osobne, prípadne ako vedúci pracovník
žalovaného, túto činnosť mal zabezpečiť prostredníctvom svojich podriadených. Súd mal za preukázané,
a je to zrejmé aj z pripojenej fotodokumentácie, že kuchyňa u žalovaného, za ktorú čistotu a upratovanie
bol zodpovedný žalobca ako šéfkuchár, bola v hygienicky závadnom stave, nedostatky, ktoré boli zistené



v inkriminovaný deň konateľkou žalovaného, a ktoré sú vymedzené ako dôvody pre okamžité skončenie
pracovného pomeru, žalovaný v konaní preukázal jednak priloženou fotodokumentáciou, jednak boli
preukázané výpoveďami svedkov. Taktiež mal súd za preukázané aj nehospodárne vykonávanie nákupu
zo strany žalobcu tak, ako to je vymedzené v okamžitom skončení pracovného pomeru, pričom na
zásobách u žalovaného boli kuracie prsia a mrazené hranolky v dostatočnom množstve. Taktiež zo
strany žalobcu došlo k porušeniu ďalšej jeho povinnosti, a to vymedzenej v bode 12 pracovnej náplne
šéfkuchára. Jeho povinnosťou bolo potom, čo zistil uplynutie minimálnej doby spotreby u uskladnených
surovín, uvedené okamžite vyskladniť, čo tak neučinil. Súd má za to, že žalobca svojim konaním
porušil povinnosti vyplývajúce mu z jeho pracovnej náplne, a to konkrétne porušil body 10, 12, 16, 19,
24. Pracovný poriadok žalovaného bližšie vymedzuje, ktoré porušenie, resp. neplnenie si povinností
sa považuje za závažné porušenie pracovnej disciplíny zakladajúce dôvod na okamžité skončenie
pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce. V danom prípade pri pracovnej náplni
šéfkuchára sa jedná o porušenie, resp. nesplnenie si povinností vyplývajúcich z bodov 10, 11, 12, 19
a 26. Tak, ako bolo vyššie konštatované súdom, žalobca si nesplnil povinnosti vyplývajúce mu z bodov
10, 12, 16, 19 a 24 a minimálne body 10, 12, 19 zakladajú dôvod na okamžité skončenie pracovného
pomeru v zmysle § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, čo žalobcovi malo byť a muselo byť zrejmé z
pracovného poriadku žalovaného, s ktorým sa aj oboznámil, tak ako to súd vyššie uviedol.

Vzhľadom na vyššie uvedený záver, že u žalobcu došlo k porušeniu pracovnej disciplíny, súd posudzoval
intenzitu tohto porušenia za účelom určenia, či v danom prípade išlo o závažné porušenie odôvodňujúce
okamžité skončenie pracovného pomeru. Pri rozhodovaní súd prihliadol na funkciu, ktorú žalobca v
práci zastával. Tak, ako súd vyššie konštatoval v odôvodnení, žalobca bol u žalovaného zaradený k
vedúcim zamestnancom žalovaného, bol okrem iného zodpovedný za úlohy, ktoré mu boli pridelené,
bol zodpovedný za objednávanie chýbajúcich surovín na prípravu pokrmov, bol zodpovedný za
to, aby nedochádzalo k neodôvodnenému nakupovaniu zásob a za ich správne uskladnenie, bol
osobne zodpovedný za označovanie doby spotreby pokrmov a uskladnených surovín a ich okamžité
vyskladnenie v prípade uplynutia minimálnej doby trvanlivosti, bol osobne zodpovedný za dodržiavanie
hygienických predpisov pri príprave jedál, pokrmov, čistotu v kuchyni a skladových priestoroch a
kuchynských výťahoch, bol osobne zodpovedný za dodržiavanie hygienických noriem v prevádzke
kuchyne a skladových priestorov, mal najmenej jedenkrát za mesiac zabezpečiť generálnu očistu
priestorov kuchyne a skladových priestorov, ako aj všetkých technologických zariadení, pokiaľ je to
potrebné a nepostačovala pravidelná denná sanitácia, mal o tom vyplňovať a podpisovať záznamy. Bol
povinný plniť pokyny nadriadených a niesol zodpovednosť za ich prenesenie na svojich podriadených
zamestnancov, bol povinný po skončení pracovnej zmeny svoje pracovisko nechať v čistote, vypnúť
všetky elektrické a technologické zariadenia, bol zodpovedný za príjem a skladovanie surovín pri
zásadách správnej hygienickej a výrobnej praxe, bol priamo zodpovedný za sanitáciu celej stravovacej
prevádzky. Z charakteru týchto povinností jednak vyplýva, že žalobca bol povinný vykonávať tieto
povinnosti osobne, prípadne niektoré povinnosti mohol preniesť na svojich podriadených, avšak v
konečnom dôsledku za ich splnenie niesol zodpovednosť. Žalobca okrem toho, že porušil pracovnú
disciplínu, keď svojim konaním spočívajúcom v nezodpovednom plnení si pracovných povinností a
nehospodárnom nakladaní s majetkom spoločnosti, ako vedúci zamestnanec týmto svojim správaním
nebol dobrým príkladom pre svojich podriadených. V danom prípade je neakceptovateľná obrana
žalobcu, že nebol oboznámený s pracovným poriadkom a nemal vedomosti o tom, čo sú jeho pracovné
povinnosti. Súd ďalej pri rozhodovaní prihliadol na osobu žalobcu a jeho doterajší postoj k plneniu
pracovných povinností. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že spočiatku si žalobca
plnil svoje povinnosti tak, ako mu to ukladal pracovný poriadok, pracovná zmluva, Zákonník práce
a organizačno-prevádzkový poriadok žalovaného. Následne k plneniu pracovných úloh a pracovných
povinností začal pristupovať laxne, nezodpovedne a či to už bolo z dôvodu nejakých problémov v jeho
rodinnom živote, prípadne v jeho osobnom živote, v danom prípade uvedené nemá vplyv na povinnosť
žalobcu plniť si pracovné úlohy v súlade s príslušnými ustanoveniami Zákonníka práce, prípadne s
internými predpismi žalovaného. Žalovaný tvrdil, že viackrát bol žalobca nadriadenými žalovaného
upozornený na neplnenie si pracovných povinností, bolo to však v rovine verbálnej a tvrdil, že ani
po týchto upozorneniach a po výzvach na odstránenie týchto nedostatkov zo strany žalobcu nedošlo.
Žalobca sa bránil tým, že tieto tvrdenia žalovaného sú nepravdivé. Uvedenú obranu žalobcu vyvracajú
svedecké výpovede zamestnancov žalovaného a výsledkom toho boli aj zistenia nedostatkov v kuchyni
dňa 31.7.2012.



Súd ďalej prihliadol aj na mieru zavinenia žalobcu. Zavinenie je vnútorný postoj páchateľa k svojmu
konaniu a jeho následkov; rozoznávame ho vo forme úmyslu a vo forme nedbanlivosti. V danom prípade
mal súd za to, že z vyššie uvedených skutočností nepochybne vyplýva, že u žalobcu išlo o úmyselné
konanie, a to o úmysel nepriamy. Súd mal za to, že žalobca vedel, že porušuje pracovnú disciplínu a
bol s tým uzrozumený. V prospech žalobcu bolo, že žalovaný mu aj potom, čo mal byť a bol z jeho
strany upozorňovaný na nezodpovedné plnenie pracovných povinností, naďalej v súlade s pracovnou
zmluvou okrem mesačného základného platu vyplácal aj pohyblivú zložku mzdy. K uvedenému je však
potrebné prisvedčiť právnej argumentácii žalovaného, ktorý stále dúfal a veril v tom, že po ústnych
upozorneniach žalobca pristúpi k plneniu si svojich pracovných povinností, teda že dôjde k jeho náprave
a v neposlednom rade je tu daná aj obava žalovaného z reakcie žalobcu ako šéfkuchára vo vzťahu k
príprave jedál pre hostí tak, aby nedošlo k poškodeniu dobrého mena žalovaného. Je potrebné prisvedčiť
právnej argumentácii žalovaného, že od žalovaného ako zamestnávateľa v danom prípade, vzhľadom
na pracovnú pozíciu žalobcu, nie je možné spravodlivo požadovať, aby naďalej žalobcu zamestnával
ako šéfkuchára. V danom prípade mal súd za to, že dobré meno hotela je v danom prípade postavené
aj na ( predovšetkým ) kuchyni, na jej šéfkuchárovi.

Súd zhodnotiac vykonané dokazovanie a zistený skutkový stav dospel k záveru, že žaloba žalobcu je
nedôvodná a vzhľadom na skutočnosť, že súd mal za to, že zo strany žalobcu išlo o úmyselné porušenie
pracovnej disciplíny ako vedúceho zamestnanca, súd sa priklonil k záveru, že v danom prípade nešlo
o bežné, ale o závažné porušenie pracovnej disciplíny, odôvodňujúce okamžité skončenie pracovného
pomeru. Súd napokon prihliadol aj na úlohu pracovného práva v súčasnom ekonomicko-sociálnom
prostredí, kedy je určitý pretlak ponuky pracovnej sily nad jej dopytom, resp. je väčší dopyt po kvalitnej
práci, než jeho ponuka, ktorý pomer by sa mal prejaviť aj v prirodzenej úrovni dodržiavania pracovnej
disciplíny a v aplikácii sankcií pri jej evidentnom a najmä úmyselnom porušení. Vzhľadom na vyššie
uvedené závery súd návrh ako nedôvodný zamietol.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku, o povinnosti nahradiť trovy konania
rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Žalobca si uplatnil právo na náhradu trov konania v súlade s § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p. Vzhľadom na
jeho neúspešnosť v spore, súd o jeho trovách rozhodol tak, že na ich náhradu nemá právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresný súd Košice I.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.