EZEX s.r.o.


Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11CoPr/7/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112222567
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Čabaiová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7112222567.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudcov
JUDr. Zuzany Matyiovej a JUDr. Ladislava Duditša vo veci žalobcu S. P., nar. XX.X.XXXX, bytom N.
301, zast. JUDr. Alicou Petrovskou Homzovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom Košice,
Moyzesova 46, IČO: 42 109 094, proti žalovanému D., IČO: 31 737 510, o neplatnosť okamžitého
skončenia pracovného pomeru, o odvolaní žalobcu proti rozsudku 36Cpr 3/2012-126 z 5.5.2015
Okresného súdu Košice I

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa (ďalej aj „súd“) rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia
neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, ktoré mu dal žalovaný dňa 15.8.2012, a zároveň
rozhodol, že žalobca nemá právo na náhradu trov konania.

Vychádzal zo žaloby, ktorú žalobca skutkovo odôvodnil tým, že u žalovaného pracoval od 1.9.2009 ako
šéfkuchár v prevádzke hotela Ambassador. Zamestnávateľ s ním skončil pracovný pomer okamžite ku
dňu 16.8.2012 podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce účinného v čase podania žaloby. Žalobca
zaslal zamestnávateľovi dňa 20.8.2012 list, v ktorom mu oznámil, že okamžité zrušenie pracovného
pomeru považuje za neplatné a trval na ďalšom zamestnávaní a prideľovaní práce, preto sa aj v tento
deň dostavil do práce, ale zamestnávateľ nesúhlasil s jeho ďalším zamestnávaním a neumožnil mu
výkon práce. Žalobca tvrdil, že pre neho z pracovnej zmluvy, ale ani zo žiadneho rozhodnutia alebo
predpisu žalovaného, prípadne popisu práce, nevyplývajú povinnosti, ktoré mal údajne zanedbať a ktoré
sú mu vytýkané v okamžitom skončení pracovného pomeru. Dôvodil, že v pracovnej pozícii šéfkuchára
bolo jeho prvoradou povinnosťou starať sa o skladbu jedálneho lístka, týždenného a svadobného
menu a o prípravu a kvalitu pokrmov. Dňa 31.7.2012, kedy mali byť žalovaným zistené nedostatky v
priestoroch kuchyne, nebol prítomný a nemal možnosť sa k zisteným nedostatkom, zakladajúcim dôvod
okamžitého skončenia jeho pracovného pomeru, vyjadriť. Aj keby nedostatky (vytýkané v okamžitom
skončení pracovného pomeru) boli vznikli porušením jeho povinností, mal za to, že za žiadnych okolností
tieto nemožno považovať za porušenia takej intenzity, ktoré sú dostatočným právnym základom pre
okamžité skončenie pracovného pomeru. Poukázal na to, že žalovaný v žiadnom svojom predpise, s
ktorým by bol oboznámený, porušenia zakladajúce dôvod na okamžité zrušenie pracovného pomeru,
nekonkretizoval (s výnimkou bodu 8 pracovnej zmluvy, podľa ktorého sa zamestnanec zaväzuje, že
bez súhlasu zamestnávateľa nevstúpi do ďalšieho pracovného pomeru, obchodu, podnikania a to
ani sprostredkovane, resp. na cudzí účet, ktoré by znamenalo konkurenciu alebo ohrozenie záujmov
zamestnávateľa). Zdôraznil, že právna kvalifikácia závažného porušenia pracovnej disciplíny závisí



od konkrétnych okolností prípadu, pričom je potrebné prihliadnuť nielen k osobe zamestnanca, k
pracovnej pozícii, ktorú zastáva, k miere zavinenia, spôsobu porušenia pracovnej disciplíny a k času
a situácii, v ktorom k porušeniu pracovnej disciplíny došlo, ale aj k tomu, aké dôsledky má porušenie
pracovnej disciplíny pre zamestnávateľa, resp. či mu bola porušením zamestnanca spôsobená škoda.
On sám nikdy nebol zamestnávateľom písomne upozornený na porušenie pracovnej disciplíny, ani
písomne napomenutý, naopak za príkladné plnenie pracovných úloh, dodržiavanie pracovnej disciplíny,
zodpovedný, svedomitý aktívny a iniciatívny prístup k plneniu pracovných úloh mu bola vždy priznaná
pohyblivá zložka mzdy v plnej výške 270 €. Tvrdil, že dňa 30.7.2012, po ukončení svojej pracovnej
zmeny, na ktorej bol sám, bez pomocného personálu, pred celozávodnou dovolenkou zanechal priestory
kuchyne riadne upratané, jednotlivé pracovné plochy a pulty riadne vyčistené, kuchynské spotrebiče
boli riadne ošetrené a očistené. Pokiaľ ide o ostatné nedostatky (nevyčistenie fritézy, varičov cestovín
a plynových sporákov, odmrazovanie chladničiek), tieto práce z časových dôvodov a pre nedostatok
pomocných síl nie je možné realizovať v rámci riadnej pracovnej zmeny, ale v rámci sanitačných dní,
ktoré však žalovaným z dôvodu nepretržitej prevádzky reštaurácie neboli realizované. Uviedol, že ak
by aj nedostatky vytýkané žalovaným v okamžitom skončení pracovného pomeru vznikli v dôsledku
toho, že porušil svoje povinnosti, ich intenzita a spôsob ich porušenia nezakladá dôvod na okamžité
skončenie pracovného pomeru, ktoré je podľa Zákonníka práce výnimočným spôsobom jeho skončenia.
Poukázal na to, že žalovaný ako dôvod skončenia pracovného pomeru uviedol aj nehospodárny nákup
kuracieho mäsa, mrazených hranoliek, hovädzieho striploin uruguay, ktoré boli zakúpené deň pred
uzatvorením reštaurácie z dôvodu celozávodnej dovolenky, ako aj nevyužívanie niektorých druhov
korenín na zásobách, a uplynutie minimálnej doby trvanlivosti u niektorých. Žalobca k tomu uviedol, že
nešlo o nehospodárne konanie, pretože uvedené mäsové výrobky ako aj hranolky majú minimálnu dobu
trvanlivosti jeden rok, boli pred celozávodnou dovolenkou riadne uskladnené, nedošlo k ich pokazeniu,
znehodnoteniu a žalovanému preto nevznikla žiadna materiálna škoda. Objednané a zakúpené boli z
dôvodu, že v prípade otvorenia reštaurácie po celozávodnej dovolenke boli tieto výrobky potrebné na
prípravu pokrmov podľa jedálneho lístka. Dôvod skončenia pracovného pomeru okamžite spočívajúci v
uplynutí minimálnej doby trvanlivosti u niektorých korenín, považuje žalobca za absurdný s poukazom
na existujúcu judikatúru prípadov závažného porušenia pracovnej disciplíny. Pokiaľ žalovaný hovorí
aj o ďalších nedostatkoch nasvedčujúcich neekonomickému nakladaniu s majetkom spoločnosti, tieto
bližšie nekonkretizuje. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. Dôvodil, že žalobca podpisom pracovnej
zmluve potvrdil, že bol oboznámený s obsahom nielen pracovnej zmluvy, ale aj s ostatnými právami
a povinnosťami a pracovným poriadkom schváleným štatutárnym zástupcom spoločnosti. Pracovný
poriadok bol vydaný v súlade s § 84 Zákonníka práce (ďalej aj „ZP“), ktorý okrem iného konkretizuje
ďalšie povinnosti zamestnancov podľa jednotlivých funkcií, pričom presne uvádza nielen jednotlivé
povinnosti zamestnancov, ale aj porušenia, ktoré zakladajú dôvody na okamžité skončenie pracovného
pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b/ ZP. Uviedol, že do apríla 2012 žalobca vykonával a podpisoval
záznamový formulár o sanitácií v kuchyni, a samotný žalobca z titulu svojej funkcie aj vypracoval
harmonogram sanitačných dní, ktorý následne neplnil (pri odchode si ho zobral). Poukázal na to, že
žalobca bol osobne prítomný na školení zamestnancov stravovacej prevádzky hotela Ambassador v
Košiciach dňa 1.10.2009, ktoré vykonávala profesionálna externá firma HASAP Gastro Consulting s.r.o.
so zameraním na legislatívne predpisy platné pre zariadenia spoločného stravovania, správnej hygieny
a výrobnej praxe, systému HACCP a alimentárne ochorenia. V rámci tohto boli zamestnanci oboznámení
aj s prevádzkovo-organizačným poriadkom, ktorý vypracovala táto spoločnosť 15.9.2009, z ktorého
okrem iného vyplývajú aj povinnosti súvisiace s pravidelným sledovaním doby trvanlivosti potravín,
vrátane povinnosti bezprostredne po uplynutí doby trvanlivosti tieto vyradiť zo skladu, postupmi pri
nakupovaní a uskladňovaní potravín, čistením kuchynských zariadení a celej stravovacej prevádzky,
zásadami sanitácie a jej postupmi ako aj s tým, kto je za plnenie týchto povinností zodpovedný.
Tvrdenie žalobcu, že pri obhliadke kuchyne dňa 31.7.2012 nebol prítomný, sa zakladá na pravde,
táto obhliadka nebola vopred plánovaná, ale práve vzhľadom na to, že žalobca odišiel na dovolenku,
žalovaný zisťoval, či tento splnil pokyny a výzvy nadriadeného na vykonanie sanitácie a údržby kuchyne
pred odchodom na dovolenku, keďže táto bola vykonaná posledný raz v mesiaci apríl 2012. V daný
deň bolo zistené, že kuchyňa zostala v dezolátnom stave, špinavá, žalobca absolútne nereagoval na
pokyny nadriadeného. Celková sanitácia bola vykonaná priamo vedúcimi ale aj radovými pracovníkmi
spoločnosti v záujme toho, aby pri prípadnej kontrole orgánmi hygieny nebola odstavená prevádzka,
vrátane uloženia finančných sankcií, čím by bolo významne poškodené aj dobré meno prevádzky.
Žalovaný uviedol, že žalobca pracoval v spoločnosti od roku 2009, a aj keď sa už v počiatočnom
období vyskytovali nedostatky v jeho práci, v plnej nahote sa jeho laxný a nezodpovedný prístup k
plneniu pracovných úloh a pracovných povinností začal výrazne prejavovať potom, keď začali problémy



v jeho rodinnom živote a so stavbou rodinného domu. Na tieto skutočnosti bol nadriadenými, ale aj
spolupracovníkmi viackrát upozornený a bol vyzývaný na ich odstránenie, a to ústnou formou, ale k
náprave došlo. Žalovaný potvrdil, že napriek nespočetným ústnym výzvam a osobným rozhovorom
so žalobcom, v ktorých ho vyzýval, aby si začal plniť svoje povinnosti, neodňal mu pohyblivú zložku
mzdy, toto zrealizoval až v mesiaci august 2012. Riešil to takto z toho dôvodu, že pri uzatváraní
pracovnoprávneho vzťahu bolo ústne dojednané, že síce mzda bude rozdelená na základnú a pohyblivú
zložku, ale pohyblivá časť mzdy bude žalobcovi vyplácaná pravidelne, čo žalovaný ako seriózna strana
dodržiaval, ale aj s prihliadnutím na to, že očakával, že u žalobcu dôjde k náprave po vyriešení si svojich
osobných problémov, a v neposlednom rade sa žalovaný obával reakcie žalobcu vo vzťahu k príprave
jedál pre hostí, aby tak nedošlo k poškodeniu jeho dobrého mena, pričom žalovaný si bol vedomý toho, že
pokiaľ nedôjde u žalobcu k náprave na základe výziev a upozornení v zmysle platných právnych noriem a
pracovného poriadku, môže s ním rozviazať okamžite pracovný pomer v zmysle § 68 ods. 1 písm. b/ ZP.
Žalovaný uviedol, že žalobca v návrhu bagatelizuje jeden z dôvodov okamžitého zrušenia pracovného
pomeru, a to nehospodárny nákup mäsa, resp. nezlikvidovanie korenín po uplynutí doby minimálnej
trvanlivosti. V tejto súvislosti zdôraznil, že závažnosť porušenia pracovných povinností žalobcu nie je vo
výške škody, ale v tom, aké dôsledky by nastali v prípade kontroly na to určených a oprávnených orgánov.
Žalovaný argumentoval, že žalobca zrejme zabudol, že v dôsledku nespotrebovania nakúpeného mäsa
došlo už v minulosti k uplynutiu minimálnej doby trvanlivosti, čo žalovanému bolo vytýkané Regionálnym
úradom verejného zdravotníctva Košice v súvislosti s vykonanou kontrolou dňa 28.4.2011. Žalovaný
ďalej poukázal na to, že porušenie hygienických noriem môže zakladať povinnosť uzavrieť prevádzku
kuchyne, resp. finančnú sankciu, čo by malo dôsledky nielen pre prevádzku reštaurácie, ale aj pre celý
hotel. Dodal, že z pracovnej náplne žalobcu okrem iného vyplýva aj to, že pod hrozbou okamžitého
skončenia pracovného pomeru objednáva chýbajúce suroviny na prípravu pokrmov, pričom v záujme
zamedzenia škodám a porušeniu hygienických noriem osobne zodpovedá za to, aby nedochádzalo k
neodôvodnenému nakupovaniu zásob a za ich správne uskladnenie, ako aj za bezprostredné vyradenie
tovaru po uplynutí dátumu spotreby, resp. minimálnej doby trvanlivosti. Dodal, že už v súvislosti so
zisteniami Regionálneho úradu verejného zdravotníctva pri kontrole vykonanej 28.4.2011, boli tieto ústne
vytýkané žalobcovi s upozornením na možné pracovnoprávne dôsledky v prípade ich opakovania. V
danom prípade zo strany žalobcu došlo k nehospodárnemu prístupu pri nakupovaní zásob mäsa aj
hranoliek, naviac, ak tieto ešte na zásobách zostali a postačovali na fungovanie prevádzky po skončení
dovolenky. Pokiaľ ide o mäso hovädzí striploin uruguay chladený, toto dal žalobca zmraziť, čím porušil
štandardy skladovania potravín, za ktoré bol zodpovedný, pretože vedel, že pred odstávkou kuchyne je
potrebné odmraziť a vyčistiť mrazničky. Žalovaný poukázal na to, že z pracovnej náplne žalobcu vyplýva
aj to, že osobne zodpovedá za dodržiavanie hygienických noriem v prevádzke kuchyne a skladových
priestoroch, a za tým účelom v prípade, že technologické predpisy o zariadení v kuchyni neurčujú inak,
najmenej jedenkrát za mesiac zabezpečí generálnu očistu priestorov kuchyne, skladových priestorov,
ako aj všetkých technologických zariadení, pokiaľ je to potrebné a nepostačuje pravidelná denná
sanitácia, o čom vypisuje a podpisuje záznamy, a to pod hrozbou okamžitého skončenia pracovného
pomeru. Uviedol, že výsledky obhliadky dňa 31.7.2012, ale aj uvádzaná dokumentácia dokazujú, ako
si plnil, resp. skôr neplnil žalobca svoje povinnosti, a to aj napriek viacerým osobným upozorneniam a
výzvam zo strany nadriadených. Dokazovaním vykonaným výsluchom účastníkov konania, svedkov a
listinnými dôkazmi súd uzavrel, že žalobca pracoval na prevádzke žalovaného na základe pracovnej
zmluvy z 31.8.2009 uzavretej na dobu neurčitú ako šéfkuchár s mesačným základným platom vo výške
1 200 € a s dohodnutou pohyblivou zložkou mzdy až do výšky 270 €. Pri nástupe do práce bol žalobca
oboznámený s pracovným poriadkom, predpismi na zabezpečovanie bezpečnosti a ochrany zdravia pri
práci a s protipožiarnymi predpismi, ktoré musí pri svojej práci dodržiavať (bod 4 pracovnej zmluvy),
že bude vykonávať podľa pokynov zamestnávateľa pridelené práce osobne, svedomito, riadne a včas,
podľa svojich najlepších schopností a vedomostí podľa tejto zmluvy v určenom pracovnom čase, bude sa
riadiť pokynmi svojich nadriadených a predpismi vzťahujúcimi sa na vykonávanú prácu (bod 6 pracovnej
zmluvy), bude zachovávať pracovnú disciplínu, mlčanlivosť o všetkých veciach, o ktorých sa dozvie pri
svojej práci (bod 7 pracovnej zmluvy). Z pracovnej náplne, ktorá je vymedzená v pracovnom poriadku
žalovaného platného a účinného od 3.8.2009 súd zistil, že žalobca v pozícii šéfkuchára patril medzi
vedúcich zamestnancov žalovaného ( bod 3.3.1 pracovného poriadku ) a okrem všeobecných povinností
zamestnancov vymedzených v bode 3.2 sa na žalobcu vzťahovali aj povinnosti vymedzené v bode 3.3.1
pod písmenami a/ - h/. V pracovnom poriadku žalovaného bola vymedzená aj pracovná náplň žalobcu
ako šéfkuchára, z ktorej vyplývali jeho povinnosti a zodpovednosť, pričom bolo stanovené, že porušenie,
resp. nesplnenie povinnosti vyplývajúcich z bodov 10, 11, 12, 19 a 26 sa považujú za závažné porušenie
pracovnej disciplíny, zakladajúce dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1



písm. b/ Zákonníka práce. Súd mal ďalej za preukázané, že žalovaný s poukazom na § 68 ods. 1 písm.
b/ Zákonníka práce so žalobcom okamžite skončil pracovný pomer z dôvodu, že žalobca dňa 31.7.2012
závažne porušil pracovnú disciplínu, čo spočívalo v nezodpovednom plnení pracovných povinností a
pokynov nadriadených a nehospodárnom nakladaní s majetkom spoločnosti. Súd konštatoval, že v
okamžitom skončení pracovného pomeru boli dôvody, pre ktoré žalovaný so žalobcom okamžite skončil
pracovný pomer vymedzené tak, že tento právny úkon má všetky obsahové a formálne náležitosti
požadované zákonom pre daný právny úkon v zmysle § 70 ZP, bolo dané písomne a dôvod skončenia bol
skutkovo vymedzený dostatočne zrozumiteľným a určitým spôsobom tak, že ho nebolo možné zameniť
s iným dôvodom. Žalovaný dodržal zákonom stanovenú dvojmesačnú subjektívnu lehotu na skončenie
pracovného pomeru a jeho doručenie žalobcovi, ktorá v zmysle § 68 ods. 2 Zákonníka práce začína
plynúť odo dňa, kedy sa zamestnávateľ o dôvode na okamžité skončenie dozvedel. V danom prípade
sa žalovaný o dôvode na okamžité skončenie dozvedel najneskôr dňa 16.8.2012, kedy sa rozhodol so
žalobcom okamžite skončiť pracovný pomer; zachovaná bola aj jednoročná objektívna lehota, plynúca
odo dňa, kedy dôvod na okamžité skončenie vznikol, t.j. v danom prípade odo dňa 31.7.2012, kedy došlo
k porušeniu pracovnej disciplíny. Žalovaný v okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 15.8.2012
presne vymedzil dôvody, pre ktoré mal za to, že zo strany žalobcu došlo k závažnému porušeniu
pracovnej disciplíny. Žalobca bol zaradený u žalovaného k vedúcim zamestnancom, ktorého povinnosti
boli stanovené v pracovnom poriadku ( bod 3.3, 3.3.1) a pracovný poriadok obsahoval aj pracovnú
náplň šéfkuchára. Podľa neho žalobca mal riadiť a kontrolovať prácu svojich podriadených, sústavne
kontrolovať úroveň a stav technického zariadenia, riadiť sa príkazmi svojich nadriadených, bol povinný
objednávať chýbajúce suroviny na prípravu pokrmov, pričom v záujme zamedzenia škôd a porušenia
hygienických noriem osobne zodpovedal za to, aby nedochádzalo k neodôvodnenému nakupovaniu
zásob a za ich správne uskladnenie (bod 10 pracovnej náplne šéfkuchára ), osobne zodpovedal za
označovanie doby spotreby pokrmov a uskladnených surovín a ich okamžité vyskladnenie v prípade
uplynutia minimálnej doby trvanlivosti (bod 12 pracovnej náplne šéfkuchára), osobne zodpovedal
za dodržiavanie hygienických predpisov pri príprave jedál, pokrmov, čistotu v kuchyni a skladových
priestoroch a kuchynských výťahoch (bod 16 pracovnej náplne šéfkuchára), osobne zodpovedal za
dodržiavanie hygienických noriem v prevádzke kuchyne a skladových priestorov, a za tým účelom
v prípade, že technologické predpisy o zariadení v kuchyni neurčujú inak, najmenej jedenkrát za
mesiac mal zabezpečiť generálnu očistu priestorov kuchyne a skladových priestorov, ako i všetkých
technologických zariadení, pokiaľ je to potrebné a nepostačuje pravidelná denná sanitácia, o čom mal
vyplňovať a podpisovať záznamy (bod 19 pracovnej náplne šéfkuchára), po skončení pracovnej zmeny
bol povinný svoje pracovisko zanechať v čistote, vypnúť všetky elektrické, technologické zariadenia
(bod 24 pracovnej náplne šéfkuchára). Prevádzkovo-organizačný poriadok stravovacej prevádzky
hotela Ambassador bližšie špecifikoval štandardy výrobných činností a činností súvisiacich - správnu
hygienickú a výrobnú prax, špecifikoval zásady sanitácie a upratovanie, čistenie prevádzky, pričom z
prevádzkovo-organizačného poriadku vyplynula zodpovednosť pre žalobcu ako šéfkuchára za sanitáciu
celej stravovacej prevádzky, zodpovednosť za správnu hygienickú a výrobnú prax pri príjme a skladovaní
tovaru. Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že pri obhliadke kuchyne dňa 31.7.2012
konateľka žalovaného zistila nedostatky špecifikované v okamžitom skončení pracovného pomeru,
ktoré boli zdokumentované aj fotografiami (založené v súdnom spise), a ktorú skutočnosť potvrdili aj
svedkovia, ktorí boli prítomní dňa 31.7.2012 v kuchyni. Súd konštatoval, že tvrdenia žalobcu, o tom, že
nebol oboznámený s pracovným poriadkom žalovaného a ani s pracovnými povinnosťami neobstoja,
pretože žalobca podpisom pracovnej zmluvy potvrdil, že bol oboznámený s pracovným poriadkom a
okrem toho žalobca predtým, ako uzatvoril pracovný pomer so žalovaným, pracoval vo funkcii šéfkuchára
u iného zamestnávateľa, a sám vo svojej výpovedi uviedol, že vedel, čo obnáša funkcia šéfkuchára.
Súd z harmonogramu o sanitácii v kuchyni, podpísaného žalobcom ďalej zistil, že žalobca poslednýkrát
vykonával sanitáciu a údržbu kuchyne v apríli 2012 a od uvedeného dňa harmonogram sanitačných dní
neviedol, napriek tomu, že to bola jeho povinnosť v súlade s bodom 19 pracovnej náplne šéfkuchára
a s prevádzkovo-organizačným poriadkom žalovaného, a že mu bolo známe, že jeho povinnosťou
je vykonávať sanitáciu (a podpisovať záznamový formulár o sanitácii) či už osobne, prípadne ako
vedúci pracovník žalovaného, mal túto činnosť zabezpečiť prostredníctvom svojich podriadených. Súd
mal za preukázané výpoveďami svedkov a pripojenou fotodokumentáciou, že kuchyňa žalovaného,
za ktorej čistotu a upratovanie bol zodpovedný žalobca ako šéfkuchár, bola v hygienicky závadnom
stave. Súd mal za preukázané aj nehospodárne vykonávanie nákupu zo strany žalobcu (tak, ako to
je vymedzené v okamžitom skončení pracovného pomeru) napriek tomu, že žalovaný mal dostatočné
zásoby kuracích pŕs a mrazených hranoliek, ako aj porušenie jeho povinnosti vymedzenej v bode
12 pracovnej náplne šéfkuchára, podľa ktorej potom, čo zistil uplynutie minimálnej doby spotreby u



uskladnených surovín, mal uvedené okamžite vyskladniť. Súd uzavrel, že žalobca svojim konaním
porušil povinnosti vyplývajúce mu z bodov 10, 12, 16, 19, 24 pracovnej náplne, pričom pracovný poriadok
žalovaného bližšie vymedzuje, ktoré porušenie, resp. neplnenie si povinností považuje za závažné
porušenie pracovnej disciplíny zakladajúce dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru podľa
§ 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce. V danom prípade pri pracovnej náplni šéfkuchára sa jedná o
porušenie, resp. nesplnenie si povinností vyplývajúcich z bodov 10, 11, 12, 19 a 26. Po zistení, že
žalobca porušil pracovnú disciplínu, súd posudzoval intenzitu porušenia aby zistil, či došlo k závažnému
porušeniu odôvodňujúcemu okamžité skončenie pracovného pomeru. Pri rozhodovaní súd prihliadol na
to, žalobca patril k vedúcim zamestnancom žalovaného, a okrem iného bol zodpovedný za úlohy, ktoré
mu boli pridelené, za objednávanie chýbajúcich surovín na prípravu pokrmov, za to, aby nedochádzalo
k neodôvodnenému nakupovaniu zásob a za ich správne uskladnenie, za označovanie doby spotreby
pokrmov a uskladnených surovín a ich okamžité vyskladnenie v prípade uplynutia minimálnej doby
trvanlivosti, bol osobne zodpovedný za dodržiavanie hygienických predpisov pri príprave jedál, pokrmov,
čistotu v kuchyni a skladových priestoroch a kuchynských výťahoch, za dodržiavanie hygienických
noriem v prevádzke kuchyne a skladových priestorov, mal najmenej jedenkrát za mesiac zabezpečiť
generálnu očistu priestorov kuchyne a skladových priestorov, ako aj všetkých technologických zariadení,
pokiaľ je to potrebné a nepostačovala pravidelná denná sanitácia, mal o tom vyplňovať a podpisovať
záznamy. Bol povinný plniť pokyny nadriadených a niesol zodpovednosť za ich prenesenie na svojich
podriadených zamestnancov, bol povinný po skončení pracovnej zmeny svoje pracovisko nechať v
čistote, vypnúť všetky elektrické a technologické zariadenia, bol zodpovedný za príjem a skladovanie
surovín pri zásadách správnej hygienickej a výrobnej praxe, bol priamo zodpovedný za sanitáciu celej
stravovacej prevádzky. Z charakteru týchto povinností vyplýva, že žalobca bol povinný vykonávať tieto
povinnosti osobne, niektoré mohol preniesť na svojich podriadených, ale v konečnom dôsledku za ich
splnenie niesol zodpovednosť. Súd argument žalobcu, že nebol oboznámený s pracovným poriadkom
a nemal vedomosti o tom, čo sú jeho pracovné povinnosti, vyhodnotil ako neakceptovateľný. Súd
prihliadol na to, že po počiatočnom plnení si povinností, snáď v dôsledku nejakých osobných, rodinných
problémov, začal žalobca k plneniu pracovných úloh a povinností pristupovať laxne a nezodpovedne, na
čo bol viackrát nadriadenými verbálne upozornený. Žalobca toto popieral, bránil sa tým, že tieto tvrdenia
žalovaného sú nepravdivé. Súd konštatoval, že obrana žalobcu bola vyvrátená svedeckými výpoveďami
zamestnancov žalovaného a samotným zistením nedostatkov v kuchyni dňa 31.7.2012. Pokiaľ ide o
mieru zavinenia žalobcu, súd dospel k záveru, že žalobca vedel, že porušuje pracovnú disciplínu a
bol s tým uzrozumený. Napokon súd prisvedčil právnej argumentácii žalovaného, že vzhľadom na
pracovnú pozíciu žalobcu, od žalovaného ako zamestnávateľa nie je možné spravodlivo požadovať,
aby naďalej žalobcu zamestnával ako šéfkuchára. Po právnom posúdení podľa § 42 ods. 1, § 46, §
47 ods. 1 písm. b/, 2, § 59 ods. 1, § 68 ods. 1, 2, § 70, § 77, § 81, § 82, § 84 ods. 1, 2, 3 zákona č.
311/2001 Z.z. (Zákonník práce) v znení účinnom v čase okamžitého skončenia pracovného pomeru,
súd dospel k záveru, že zo strany žalobcu ako vedúceho zamestnanca, došlo k úmyselnému porušeniu
pracovnej disciplíny, pričom práve vzhľadom na jeho pozíciu nešlo o bežné ale závažné porušenie
pracovnej disciplíny, odôvodňujúce okamžité skončenie pracovného pomeru. Žalobu ako nedôvodnú
preto zamietol. O trovách rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a o trovách žalobcu, ktorý si síce uplatnil
právo na ich náhradu, ale v konaní bol neúspešný, rozhodol tak, že na ich náhradu žalobca nemá právo.

Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca z odvolacích dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. d/
a f/ O.s.p., t.j. že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací
súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a žalobe v celom rozsahu vyhovel. Uplatnil si náhradu trov
prvostupňového aj odvolacieho konania. Odvolateľ namietal, že súd prvého stupňa pri posudzovaní
porušenia pracovnej disciplíny vychádzal z pracovného poriadku predloženého žalovaným, na základe
ktorého určoval jeho pracovné povinnosti. Tvrdil, že v čase uzatvárania pracovného pomeru, tento
pracovný poriadok neexistoval. Skutočnosť, že v pracovnej zmluve je uvedené, že bol oboznámený
s pracovným poriadkom, neznamená automaticky, že v čase uzatvorenia pracovnej zmluvy tento
existoval. V jeho pracovnej zmluve absentuje číselné označenie pracovného poriadku, dátum, ku
ktorému bol tento vypracovaný, jeho vyhotovenie mu nebolo odovzdané a ani ním podpísané. Toto
podľa žalobcu svedčí o tom, že pracovný poriadok neexistoval. Ak žalovaný tvrdí, že bol oboznámený
s pracovným poriadkom s takýmto obsahom, je povinný to preukázať. Žalovaný mohol kedykoľvek
pracovný poriadok vytvoriť, pozmeniť jeho obsah, čo sa podľa žalobcu aj stalo. Poukázal na to, že
pracovné povinnosti šéfkuchára uvedené v pracovnom poriadku sa nápadne zhodujú s jemu vytýkanými
porušeniami povinností a sú až absurdne podobné. Poukázal na to, že napriek skutočnosti, že namietal



neexistenciu pracovného poriadku, súd prvého stupňa bez akéhokoľvek dôkazu uveril tvrdeniam
žalovaného, že práve ním predložený pracovný poriadok je ten, s ktorým mal byť oboznámený. Rovnako
jednostranne a bez akéhokoľvek odôvodnenia ako pri pracovnom poriadku, súd prvého stupňa prevzal
tvrdenia žalovaného aj v prípade vytýkaných nedostatkov, ktoré dôvodom na okamžité skončenie
pracovného pomeru. Tvrdenia žalovaného o porušení pracovnej disciplíny vyvracia skutočnosť, že
nikdy nebol zo strany zamestnávateľa upozornený na akékoľvek porušenie pracovnej disciplíny a
tvrdenia o ústnych upozorneniach sú len účelové. Rovnako priznávanie a vyplácanie pohyblivej
zložky mzdy každý mesiac, ktorá bola v pracovnej zmluve zakotvená ako možnosť za zodpovedný,
svedomitý, aktívny a iniciatívny prístup k plneniu pracovných povinností a pridelených pracovných
úloh, vyvracia tvrdenia o porušení resp. porušovaní pracovnej disciplíny z jeho strany. Mal za to, že
jediným dôvodom ukončenia pracovného pomeru bolo, ako mu to bolo viackrát povedané, že je pre
nich príliš drahý. Tvrdené porušenia pracovnej disciplíny sa opierajú len o svedecké výpovede osôb,
ktoré sú v príbuzenskom pomere k spoločníčke a konateľke žalovaného. JUDr. Alexander Zápotocký
je jej manžel, svedok V. H. je ich zať. Svedkyňa K. ako aj svedok Broz sú bývalými zamestnancami
žalovaného. Ich výpovede aj so zreteľom na ich obsah nemožno hodnotiť ako nezaujaté, svedkovia
aj konateľka si vo výpovediach vzájomne protirečili. Túto skutočnosť namietal, súd prvého stupňa
sa však s hodnovernosťou týchto svedkov žiadnym spôsobom nevysporiadal. Argumentoval, že je to
žalovaný, ktorý je povinný existenciu dôvodov okamžitého skončenia pracovného pomeru nielen tvrdiť,
ale aj preukázať. Žalovaný podľa odvolateľa v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno. Fotografie
predložené žalovaným mohli byť vytvorené už skôr, alebo neskôr, rovnako ako pracovný poriadok.
Vytýkané porušenia pracovných úloh neboli porušením pracovnej disciplíny z jeho strany, nakoľko
čistenie kuchyne, odmrazovanie mrazničiek, ktoré tvoria gro dôvodov okamžitého skončenia pracovného
pomeru nebolo jeho pracovnou náplňou šéfkuchára. Pozícia šéfkuchára je pozíciou, ktorá riadi a
organizuje činnosť kuchyne prostredníctvom ďalších osôb. Uvedené práce boli náplňou kuchára resp.
pomocného personálu kuchyne. Poukázal na to, že posledné tri dni pred celozávodnou dovolenkou
pracoval v kuchyni úplne sám, čo potvrdili zástupcovia žalovaného ako aj svedkovia. Všetci zamestnanci
kuchyne dostali od žalovaného dovolenku o tri dni skôr. Uviedol, že súd síce správne konštatuje, že
šéfkuchár je riadiaca pozícia, ktorá v zmysle § 82 ZP práce riadi a organizuje zamestnancov, ale
súd ignoroval fakt, že v rozhodnom čase nemal koho riadiť a poveriť úlohami, pretože bol v práci
sám. Nemôže preto za tvrdené nedostatky zodpovedať. Zdôraznil, že žalovaným tvrdené porušenia
pracovnej disciplíny nenapĺňajú požiadavku závažného porušenia pracovnej disciplíny podľa ust. § 68
ods. 1 písm. b/ ZP, ale zakladajú nanajvýš dôvod na písomné upozornenie, prípadne výpoveď zo strany
zamestnávateľa, pretože povaha a intenzita tvrdeného porušenia pracovnej disciplíny nie je taká, aby
zakladala dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo 314/2009, podľa ktorého nižší stupeň porušenia pracovnej disciplíny
ako je menej závažné, Zákonník práce neupravuje. Preto každé porušenie pracovnej disciplíny, ktoré
nedosahuje intenzitu porušenia pracovnej disciplíny, pre ktoré zamestnávateľ mohol okamžite skončiť
pracovný pomer, je vždy menej závažným porušením pracovnej disciplíny.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že súd prvého stupňa správne vyhodnotil vykonané
dôkazy a navrhol odvolanie žalobcu zamietnuť. Poukázal na to, že žalobca z vlastnej vôle, bez
akéhokoľvek nátlaku a akýchkoľvek pripomienok dňa 31.8.2009 podpísal v rámci podpisu pracovnej
zmluvy, že sa oboznámil s pracovným poriadkom a s pracovnými povinnosťami, ktoré mu vyplývali
z funkcie šéfkuchára. Nemal žiadne výhrady ani požiadavky na doplnenie pracovnej zmluvy tak, ako
to uvádza v odvolaní. Zamestnávateľ nemohol riskovať, že zamestnanec si bude chcieť preštudovať
pracovný poriadok a tento by nebol k dispozícii. V čase podpisu pracovnej zmluvy nebol žalobca v
tiesni, pretože pracoval, a žalovaný ho nemohol nútiť k podpisu pracovnej zmluvy a túto podpísať
nemusel. S poukazom na § 84 ods. 4 ZP uviedol, že nie je povinnosťou zamestnávateľa pracovný
poriadok označiť číslom prípadne dátumom a jedno vyhotovenie dať podpísať zamestnancovi. Poukázal
na to, že žalobca sa v priebehu celého konania úmyselne vyhýba vyjadreniu ku školeniu zamestnancov
stravovacej prevádzky Hotela Ambassador v Košiciach dňa 1.10.2009 t.j. cca jeden mesiac po podpise
pracovnej zmluvy, ktoré vykonala profesionálna firma HASAP Gastro Consulting, s.r.o., so zameraním
na legislatívne predpisy platné pre zariadenia spoločného stravovania, správnej hygienickej a výrobnej
praxe, systému HACCP a alimentárne ochorenia, v rámci ktorého boli zamestnanci oboznámení aj s
prevádzkovo-organizačným poriadkom, ktorý vypracovala táto spoločnosť 15.9.2009, a z ktorého okrem
iného vyplývajú aj povinnosti pre šéfkuchára a ostatných pracovníkov a kto je za plnenie týchto povinnosti
zodpovedný. Na tomto školení sa žalobca zúčastnil osobne. V tomto prevádzkovo-organizačnom



poriadku sú pracovné povinnosti aj pre šéfkuchára rozdelené oveľa podrobnejšie a detailnejšie ako v
pracovnom poriadku z 3.8.2009 a samozrejme, že si korešpondujú, pretože sa jedná vlastne o zásadné
a typické pracovné povinnosti šéfkuchára. Žalovaný uviedol, že skutočnosť, že žalobca bol so svojimi
pracovnými povinnosťami oboznámený, vie zdokumentovať nielen pracovným poriadkom a HACCP, ale
aj samotnou činnosťou a plnením si pracovných povinnosti žalobcu do doby, kým nezačal mať osobné
problémy. Poukázal na záznamový formulár o vykonanej sanitácii za mesiac apríl 2012, z ktorého je
evidentné, že denná sanitácia bola vykonávaná len do 22.4.2012. Pokiaľ žalobca argumentuje, že v
jeho neprospech svedčia nedôveryhodní svedkovia, žalovaný zdôraznil, že v priebehu konania na súde
prvého stupňa potvrdil, že Hotel Ambassador v Košiciach je rodinnou prevádzkou, t. zn., že len manželia
Zápotockí sú oprávnení konať za spoločnosť D. s.r.o., ktorá je prevádzkovateľom predmetného hotela.
Už z toho je zrejmé, že pracovnoprávne otázky, otázky finančné a strategické riešia len oni osobne a
niektoré aj v spolupráci s manažérmi hotela, ktorí sú, až na výnimky, taktiež v príbuzenskom vzťahu.
V praxi to znamená, že okrem bežných pracovných vecí, má vedomosť o ostatných záležitostiach
týkajúcich sa stratégie, financií, pracovno-právnych vecí, len úzka skupina 4-5 ľudí. Pokiaľ ide o námietku
žalobcu, že mu nebolo dané písomné upozornenie na nedostatky v práci vrátane sankcie vo forme
krátenia mzdy uviedol, že svoje konanie odôvodnil v priebehu doterajšieho konania, keď uviedol, že
na jednej strane stále rátal s tým, že u žalobcu dôjde k náprave a na strane druhej mal obavy, aké
dôsledky môžu mať oficiálne akty a postup pre celý hotel, ale aj pre nich osobne, vychádzajúc z bežnej
praxe v reštauračných zariadeniach, a napokon aj dodržiavaním dohody so žalobcom až do poslednej
možnej chvíle. Žalovaný ďalej argumentoval, že šéfkuchár si prácu v kuchyni riadi sám, sám organizuje a
prostredníctvom nadriadených zabezpečuje potrebu konkrétneho počtu osôb na zmene. Ako šéfkuchár
si mohol zabezpečiť ďalšieho kuchára resp. pomocného pracovníka, pretože títo čerpali dovolenku až
od 3.8., resp. pokiaľ by takúto požiadavku mal, vedenie hotela by mu takúto osobu zabezpečilo. Bolo to
jeho rozhodnutie ako šéfkuchára, že pomoc nepotrebuje a vystačí si sám. Z tohto dôvodu mu pracovník
ani pridelený nebol. Ani sám žalobca nehovorí o tom, aby žiadal nejakú pomocnú silu. Žalovaný poprel
aj žalobcom namietané rozpory vo výpovediach svedkov. Svedkyňa Ing. K. len potvrdila to, čo by bolo,
keby si žalobca svedomite plnil pracovné povinnosti tzn., že by nebol časový problém s vykonaním
dennej sanitácie a so skutočnosťou, aká nastala po zistení, v akom stave nechal žalobca kuchyňu pred
odchodom na dovolenku, pričom z pripojenej dokumentácie je jasné, že sa nejednalo o nevykonanie
dennej sanitácie, ale že sanitácia žiadna nebola vykonaná dlhodobo. Žalovaný ďalej uviedol, že pred
okamžitým skončením pracovného pomeru so zamestnancom mal jasne a bez akýchkoľvek pochybnosti
zistený dôvod na postup podľa § 68 ods 1 písm. b/ ZP a žalobca sa k nemu aj ústne vyjadril, keď
osobne požadoval zmenu tohto postupu a navrhoval skončiť pracovný pomer dohodou, čo žalovaný
neakceptoval. Žalovaný vyjadril presvedčenie, že povaha a intenzita porušenia pracovnej disciplíny
žalobcom, už aj vzhľadom na ich pretrvávanie, založila dôvod na okamžité skončenie pracovného
pomeru. Aj keď žalobca sa snaží bagatelizovať možné následky, zdôraznil, že ktorékoľvek z vytýkaných
nedostatkov t.j. špinavá kuchyňa, tovar po dátume minimálnej spotreby, by boli v prípade kontroly z
oblasti hygieny dôvodom na zatvorenie kuchyne v hoteli pre ohrozovanie zdravia klientov, finančné
sankcie, a tým aj absolútne znehodnotenie dobrého mena hotela Ambassador, jeho kuchyne, mena
majiteľky.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) prejednal odvolanie v rozsahu
vyplývajúcom z § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov s tým, že miesto
a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil dňa 9.6.2016 na úradnej tabuli súdu v súlade s § 211
ods. 2 a § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že rozsudok je vecne správny, preto ho podľa § 219
ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Žalobca uplatnil odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p.

Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p., je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí
ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvého stupňa vec posúdil po právnej stránke, a
ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 132 O.s.p., a to vzhľadom
na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov



nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo.

Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvého stupňa založil na chybnom hodnotení dôkazov.
Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli
z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,
pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo
malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až 135 O.s.p.

K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. odvolací súd uvádza, že právnym
posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t.j.
vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho
predpisu. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový
stav. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal správne
použiť alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový
stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne závery o
právach a povinnostiach účastníkov konania).

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku v rozsahu a z hľadísk uplatnených odvolacích
dôvodov dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.

Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa i s dôvodmi
napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje. Rozhodnutiu súdu prvého stupňa nemožno
vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných
dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti,
ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor,
prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom
vyplývajúcim z ust. § 133 až § 135 O. s. p., alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne
zákonné ustanovenia alebo že by použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Rozsudok vo veci nie
je ani nepreskúmateľný a nebola zistená ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci.

Žalobca v odvolaní uvádza skutočnosti a námietky, ktoré nie sú spôsobilé spochybniť správnosť
zistených skutočností, hodnotenia dôkazov, právneho posúdenia veci, a neumožňujú ani záver, že
by konanie bolo postihnuté vadou, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie. Odvolateľ
neuviedol žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by preňho ako žalobcu privodili
priaznivé rozhodnutie. Skutočnosti a dôvody, ktoré uviedol v odvolaní, uvádzal už aj v konaní pred
súdom prvého stupňa a s týmito sa tento dôsledne vysporiadal a tieto nie sú spôsobilé spochybniť
vecnú správnosť výroku napadnutého rozsudku z hľadiska zistených skutočností (skutkového stavu) a
právneho posúdenia veci.

Podľa § 68 ods. 1 písm. b/ zákona č. 311/2001 Z.z. (Zákonník práce, ďalej aj „ZP“) v znení účinnom ku
dňu okamžitého skončenia pracovného pomeru, t.j. 15.8.2012, zamestnávateľ môže okamžite skončiť
pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu.

Podľa § 68 ods. 2 ZP zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v
lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do
jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia
§ 63 ods. 4 a 5.

Podľa § 70 ZP okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť
písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným
dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený
dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

Z citovaných ustanovení je zrejmé, že okamžité skončenie pracovného pomeru je jednostranný právny
úkon účastníka pracovného pomeru adresovaný druhému účastníkovi tohto pomeru, ktorý smeruje
k skončeniu pracovného pomeru. Zákon pre platnosť tohto právneho úkonu predpisuje formálne



a obsahové náležitosti. Okamžité skončenie pracovného pomeru medziiným musí byť písomné a
doručené, zamestnávateľ v ňom môže uplatniť iba dôvod uvedený v Zákonníku práce, ktorý v ňom musí
skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom (viď § 70 Zákonníka práce).
Platnosť právnych úkonov (vrátane pracovnoprávnych úkonov vedúcich ku skončeniu pracovného
pomeru) je potrebné posudzovať so zreteľom na okolnosti, za ktorých bol právny úkon urobený. Dôvod
okamžitého skončenia pracovného pomeru musí byť v písomnom okamžitom skončení pracovného
pomeru uvedený tak, aby bolo zrejmé, aké sú skutočné dôvody, ktoré vedú druhého účastníka
pracovnoprávneho vzťahu k tomu, že rozväzuje pracovný pomer, aby nevznikli pochybnosti o tom, čo
chcel účastník prejaviť, t.j. ktorý zákonný dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru uplatňuje, a
aby bolo zabezpečené, že uplatnený dôvod nebude možné dodatočne meniť. K splneniu hmotnoprávnej
podmienky platného okamžitého skončenia pracovného pomeru je teda potrebné, aby dôvod okamžitého
skončenia pracovného pomeru bol určitým spôsobom konkretizovaný uvedením skutočností, v ktorých
účastník vidí naplnenie zákonného dôvodu tak, aby nemohli vzniknúť pochybnosti, z ktorého dôvodu sa
pracovný pomer okamžite končí. Skutočnosti, ktoré sú dôvodom pre okamžité skončenie pracovného
pomeru, nie je potrebné rozvádzať do všetkých podrobností, pretože pre neurčitosť a nezrozumiteľnosť
prejavu vôle je okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné len vtedy, kedy by sa nedalo ani
výkladom prejavu vôle zistiť, prečo bol pracovný pomer okamžite skončený.

V prejednávanej veci okamžité skončenie pracovného pomeru spĺňa formálne náležitosti v zmysle § 70
Zákonníka práce, nakoľko porušenie pracovnej disciplíny je v ňom vymedzené dostatočne konkrétnym
a nezameniteľným spôsobom, keď žalovaný (okrem ďalších vytýkaných nedostatkov) špecifikoval
dôvody závažného porušenia pracovnej disciplíny tak, že dňa 31.7.2012 v čase čerpania dovoleniek
zamestnancov kuchyne, zistil, že žalobca ako zodpovedný šéfkuchár :
1. - nevyčistil, resp. nezabezpečil vyčistenie konvektomatov, z ktorých jeden signalizoval potrebu čistenia
pred 40 dňami a druhý pred 10 dňami - nebol vypnutý z elektrického prúdu prístroj značky Holdomat,
- zostali nevyčistené gril, fritéza, plynové sporáky, varič cestovín,
- kuchyňa celkovo zostala špinavá, nevyčistená vrátane kuchynských pultov a ostaného zariadenia
kuchyne,
- zostali neodmrazené mrazničky ( hrubé nánosy ľadu ), vo viacerých chladničkách bola zistená na
gumovom tesnení pleseň,
2. V rámci výkonu údržby a čistenia kuchyne bola vykonaná kontrola skladových priestorov, kde
žalovaným bolo zistené:
- nehospodárny nákup mäsa, konkrétne kuracie prsia v množstve 27 kg, mrazené hranolky 10 kg,
hovädzí Striploin uruguay chladený 3,87 kg, ktoré žalobca nakúpil dňa 30.7.2012, t.j. deň pred odchodom
na dvojtýždňovú dovolenku, počas ktorej sa v kuchyni nevarilo, pričom na zásobách kuracie prsia a
hranolky boli v dostatočnom množstve,
- napriek tomu, že veľa korením bolo na zásobách, tieto sa nevyužívali, resp. dokupovali, pričom u veľa
druhov korením uplynula minimálna doba trvanlivosti.

K samotnému porušeniu pracovnej disciplíny žalobcom uvedenému v okamžitom skončení pracovného
pomeru odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu
patrí k základným povinnostiam zamestnanca vyplývajúcim z pracovného pomeru (§ 47 ods. l písm.
b/ ZP) a spočíva v plnení povinností stanovených právnymi predpismi (najmä ustanoveniami §
81, § 82 ZP), pracovným poriadkom, pracovnou zmluvou alebo pokynom nadriadeného vedúceho
zamestnanca. Ak má byť porušenie pracovnej disciplíny právne postihnuteľné ako dôvod na skončenie
pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, musí byť toto porušenie pracovných povinností zo strany
zamestnanca zavinené (aspoň z nedbanlivosti) a musí dosahovať určitý stupeň intenzity. Zákonník
práce pre účely skončenia pracovného pomeru rozlišuje medzi menej závažným porušením a závažným
porušením pracovnej disciplíny. Porušenie pracovnej disciplíny najvyššej intenzity (závažné porušenie),
je dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru. Tieto pojmy, napriek tomu, že od ich
vymedzenia závisí možnosť a rozsah postihu zamestnanca, Zákonník práce nedefinuje. Jedným zo
základných hľadísk pri rozhodovaní o postihu za porušenie pracovnej disciplíny je intenzita porušenia
pracovnej disciplíny. Hodnotenie intenzity porušenia pracovnej disciplíny závisí od konkrétnych okolností
a ovplyvňuje ho tak osoba zamestnanca, funkcia, ktorú zastáva, jeho doterajší postoj k plneniu
pracovných povinností, spôsob a intenzita porušenia konkrétnych pracovných povinností, ako aj situácia,
v ktorej k porušeniu došlo, dôsledky porušenia pre zamestnávateľa, či konanie zamestnanca spôsobilo
zamestnávateľovi škodu a pod. Na okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. l písm.
b/ ZP sa vyžaduje, aby išlo o zavinené konanie zo strany zamestnanca, a to aj z nedbanlivosti, ktoré



musí dosahovať intenzitu porušenia pracovných povinností závažným spôsobom. Z uvedeného teda
vyplýva, že zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer so zamestnancom platne len vtedy,
ak zamestnanec porušil zavinene svoje povinnosti z pracovného pomeru a ak dosiahlo jeho konanie po
zohľadnení všetkých rozhodujúcich okolností intenzitu závažného porušenia pracovnej disciplíny.

V preskúmavanej veci bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že žalobca konaním uvedeným
v okamžitom skončení pracovného pomeru porušil pracovnú disciplínu spôsobom, ako je vyššie
uvedené (t.j. či už vlastným konaním resp. nekonaním alebo nezabezpečením prác podriadenými).
Vzhľadom na to, že žalobca vykonával funkciu šéfkuchára, patril teda medzi vedúcich zamestnancov, na
predchádzajúce ústne výtky (preukázané svedeckými výpoveďami) zo strany zamestnávateľa, ako aj
po zohľadnení individuálnych znakov konania, ktoré bolo dôvodom pre okamžité skončenie pracovného
pomeru, s názorom súdu prvého stupňa o tom, že takéto konanie žalobcu (z hľadiska intenzity) napĺňa
znaky závažného porušenia pracovnej disciplíny, možno súhlasiť. Keďže odvolací súd nezistil žiadne
okolnosti, ktoré by v tomto smere spochybňovali správnosť rozsudku súdu prvého stupňa, záver súdu
zodpovedá zistenému skutkovému stavu a jeho posúdenie veci po právnej stránke je správne.

Odvolací súd sa stotožňuje so správnym záverom súdu prvého stupňa, že intenzita porušenia pracovnej
disciplíny žalobcom oprávňovala žalovaného k tomu, aby s ním okamžite skončil pracovný pomer
podľa § 68 ods. l písm. b/ ZP. Odvolací súd poukazuje v tejto súvislosti na ustálenú súdnu prax,
podľa ktorej okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je akceptovateľné v
situácii, keď nie je možné od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca zamestnával
až do uplynutia výpovednej doby, napr. keď v dôsledku konania, prípadne nekonania zamestnanca, je
vážne narušená dôvera medzi účastníkmi pracovného pomeru, správanie sa zamestnanca negatívne
ovplyvňuje dodržiavanie pracovnej disciplíny na pracovisku, alebo ak hrozí alebo je spôsobená väčšia
škoda.

Pokiaľ ide o tvrdenia žalobcu o účelovosti výpovede svedkov, prípadne ich nedôveryhodnosti, tieto z
obsahu spisu nevyplývajú. Skutočnosť, že svedok je zamestnancom, prípadne bývalým zamestnancom
účastníka konania, sama osebe nevedie k záveru, že jeho výpoveď nie je pravdivá alebo vierohodná
(viď rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 2 Cdon 1751/1997 z 9.12.1998).

Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že námietky žalobcu v odvolaní sú
neopodstatnené, preto podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil vo veci samej
ako aj v súvisiacom výroku o trovách konania.

Žalobca nemal úspech v odvolacom konaní, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania (§
224 ods. 1, § 142 ods. 1 O.s.p.), a žalovaný si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil, preto o jej
trovách nebolo rozhodnuté (§ 224 ods. 1, § 151 ods. 1 prvá veta O.s.p.).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č.
757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.