DREVOSPOL Bardejov, spol. s r.o.


Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 2Er/235/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8212202141
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marcel Kirnág
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2016:8212202141.3

Rozhodnutie
Okresný súd Bardejov v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, pob.
Bardejov, so sídlom Hurbanova 6, Bardejov, IČO: 30807484, proti povinnému: DREVOSPOL Bardejov,
spol. s.r.o., so sídlom naposledy Dukelská 19, 085 01 Bardejov, IČO: 31737889 o vymoženie 298,74
EUR s prísl., takto

r o z h o d o l :

Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi Mgr. Martinovi Petruškovi trovy exekúcie vo
výške 46,55 EUR v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 27.5.2015, č. k. 2Er/235/2012-19 súd rozhodol o zastavení exekúcie
a zároveň uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi Mgr. Martinovi Petruškovi trovy
exekúcie vo výške 46,55 EUR. Vo veci rozhodoval vyšší súdny úradník. Uznesenie bolo napadnuté
odvolaním oprávneného zo dňa 17.6.2015 v časti týkajúcej sa uloženej povinnosti nahradiť trovy
súdneho exekútora.
Súd preskúmajúc odvolanie povinného zistil, že toto bolo podané oprávnenou osobou v zákonom
stanovenej lehote, keď uznesenie bolo oprávnenému doručené dňa 12.6.2015 a odvolanie bolo podané
osobne dňa 18.6.2015.
Podľa § 374 ods. 4 O.s.p., proti rozhodnutiu súdneho úradníka je vždy prípustné odvolanie. Ak odvolanie
podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka, proti
ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne
rozhodne sudca.
Podľa § 201 ods. 2 O.s.p., odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa
osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o
vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.
Odvolaním napadnuté uznesenie vyššieho súdneho úradníka bolo preto na základe vyššie uvedeného
čiastočne zrušené zo zákona, a preto bola vec opätovne prejednaná a rozhodnutá zákonným sudcom.
Súd sa oboznámil s obsahom súdneho spisu a zistil nasledovný skutkový stav.
Výrokom nenapadnutým odvolaním oprávneného súd zastavil exekúciu z dôvodu uvedenom v § 57 ods.
1 písm. h) Exekučného poriadku, podľa ktorého exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
V § 197 ods. 1 Exekučného poriadku je zakotvená zásada, podľa ktorej trovy exekúcie uhrádza zásadne
povinný. Exekučný poriadok pozná tri výnimky z tejto zásady. Všetky tri výnimky prichádzajú do úvahy
v prípade zastavenia exekúcie, a to pokiaľ bola exekúcia zastavená zavinením oprávneného, druhou
výnimkou je situácia, pokiaľ sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu
trov exekúcie a treťou výnimkou je prípad, kedy sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného
bol vyhlásený konkurz (§ 203 ods. 1, 2 a 3 EP). Z týchto výnimiek sa v tomto konaní uplatní v poradí



druhá uvedená, teda že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, preto súd náhradou
trov exekúcie zaviazal práve oprávneného.
O trovách konania teda súd rozhodol v súlade s § 197 ods. 1 Exekučného poriadku a §§ 14, 15 a 22
vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) tak, že
súd priznal exekútorovi trovy exekúcie vo výške 46,55 EUR a zaviazal oprávneného, aby ich uhradil
exekútorovi v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Súdom priznané trovy exekúcie pozostávajú z odmeny súdneho exekútora v zmysle § 14 ods. 1 vyhlášky
v uplatnenej minimálnej výške 33,19 EUR.
Súdnemu exekútorovi bola priznaná aj náhrada hotových výdavkov podľa § 22 vyhlášky spočívajúca v
poštovnom spolu v sume 5,60 EUR.
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi požadovanú náhradu vo výške 10,00 € súdnym exekútorom
špecifikovanú ako „náklady administratívy súvisiace so založením a vedením exekučného spisu - spis.
obal, etikety, obálky“. Podľa názoru súdneho exekútora prezentovaného vo vyčíslení trov exekúcie táto
náhrada mu patrí, pretože „nejde o administratívne práce, ktoré sú zahrnuté v odmene, ale o náklady
vynaložené v súvislosti so založením a celkovým vedením exekučného spisu“ Súd tento názor súdneho
exekútora nezdieľa a má za to, že požadovanú náhradu vo výške 10,00 € súdnemu exekútorovi priznať
nemožno, a to z nasledujúcich dôvodov.
Vyhláška MS SR č.288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov náhradu hotových
výdavkov súdneho exekútora upravuje v § 22 ods. 1 tak, že súdnemu exekútorovi patrí popri odmene
aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti;
táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady
a poplatky. Následne táto vyhláška vo svojich spoločných a záverečných ustanoveniach v § 25
autoritatívne stanovuje, že v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce
vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
Niet pochýb o tom, že súdnemu exekútorovi vznikajú v širšom zmysle v súvislosti s výkonom exekučnej
činnosti aj iné výdavky ako sú demonštratívne uvedené v § 22 vyhlášky, a to náklady na prevádzku
a chod exekútorského úradu, kde patria napr. náklady na mzdy zamestnancov, prípadne koncipientov
exekútorského úradu, ďalej výdavky na prípadný prenájom sídla exekútorského úradu, výdavky na
energie v súvislosti s prevádzkou úradu, náklady na údržbu sídla úradu (čistiace potreby a náklady
na opravy), ako aj materiálové náklady na samotný bežný chod úradu, t.j. výdavky na kancelárske
vybavenie a napokon náklady na kancelárske potreby (kancelársky papier, obálky, toner do tlačiarne,
písacie potreby, lepidlá, a pod.). Je zrejmé, že všetky tieto náklady a výdavky si súdny exekútor
zabezpečuje v rámci chodu svojho úradu, teda nielen v súvislosti s potrebami a situáciou v tej - ktorej
individuálnej exekučnej veci. Súd je však toho názoru, že náhrada za tieto výdavky a náklady na
prevádzku a chod exekútorského úradu, kde patria aj náklady na spisové obaly, etikety, obálky, na
ktoré poukazoval súdny exekútor vo vyčíslení trov exekúcie súdnemu exekútorovi v zmysle § 22 ods. 1
vyhlášky neprináleží, nakoľko ani pri akokoľvek extenzívnom výklade § 22 vyhlášky ich nemožno priradiť
k ostatným v tomto ustanovení demonštratívne uvedeným výdavkom, za ktoré exekútorovi náhrada
patrí. Na základe výkladu ustanovenia § 22 vyhlášky, § 25 vyhlášky a ustanovení upravujúcich odmenu
exekútora je súd toho názoru, že normotvorca nezahrnul vyššie spomínané náklady vrátane nákladov za
kancelárske potreby do výpočtu nákladov, náhrada ktorých patrí súdnemu exekútorovi úmyselne preto,
lebo predpokladal, že tieto náklady si exekútor bude uhrádzať z odmeny za svoju činnosť, nepochybne
aj z dôvodu, že hodnoverné preukazovanie takýchto výdavkov v ich konkrétnom číselnom vyjadrení
v danom mieste a čase vo vzťahu ku konkrétnej exekúcii by bolo značne obtiažne resp. v mnohých
prípadoch nemožné. Za pravdu tomuto výkladu dáva aj historický exkurz do vývinu predmetnej právnej
úpravy, ktorý už podal Krajský súd v Banskej Bystrici vo svojom uznesení zo dňa 27.9.2012, sp. zn.
17CoE/199/2012, v zmysle ktorého Ministerstvo spravodlivosti SR ako predkladateľ návrhu vyhlášky,
ktorou sa mala meniť a dopĺňať vyhláška č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov
v znení vyhlášky č. 405/2006 Z.z. navrhovalo, aby § 22 vyhlášky znel:
„1/ Exekútorovi patrí popri odmene aj paušálna náhrada hotových výdavkov vynaložených v súvislosti s
vykonávaním exekučnej činnosti; ak sú hotové výdavky vyššie ako paušálna náhrada, patrí exekútorovi
náhrada hotových výdavkov v preukázanej výške. Táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady,
poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a odborné vyjadrenia, preklady, opisy,
fotokópie, náhrady nákladov na vloženie alebo získanie dát z centrálnych informačných systémov a
kancelársky materiál, ktorý je súčasťou spisu.
2/ Paušálna náhrada hotových výdavkov je 82,98 EUR (2.500 Sk). Ak exekútor požaduje paušálnu
náhradu hotových výdavkov, nevyhotovuje ich špecifikáciu. Ak exekútor požaduje náhradu hotových
výdavkov vo vyššej sume, je povinný vyhotoviť ich špecifikáciu.



3/ Náhradu nákladov na znalecké posudky ustanovuje osobitný predpis.“
V navrhovanom znení § 22 bol osobitne vymenovaný aj kancelársky materiál ako súčasť hotových
výdavkov v paušálnej sume. Predkladatelia návrhu vyhlášky mienili k §-u 25 vyhlášky pripojiť vetu:
„Administratívne náklady nie sú súčasťou administratívnych prác“. V dôvodovej správe k návrhu vyhlášky
predkladateľ zdôvodnil svoj návrh tým, že určenie náhrady hotových výdavkov paušálnou sumou zrýchli
a zhospodárni exekučné konanie a zjednotí sa výklad § 22 a § 25 vyhlášky v tom zmysle, či je v
odmene exekútora zahrnutá len náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou
činnosťou (mzdové náklady) alebo aj náklady na administratívny, kancelársky materiál (papier, obaly,
obálky a pod.), pretože prax súdov pri rozhodovaní o trovách súdneho exekútora nie je jednotná a súdy
si tieto pojmy zamieňajú. V prípade kancelárskeho materiálu ide o kancelárske potreby, ktoré sú priamo
súčasťou spisu, ktoré súdny exekútor zaobstaráva zo svojho majetku, na svoje náklady, pri vykonávaní
exekúcie pre oprávneného. Navrhované zmeny schválené neboli.
Zo skutočnosti, že navrhované zmeny vyhlášky (v znení: „administratívne náklady nie sú súčasťou
administratívnych prác“) prijaté neboli a že platná vyhláška v § 22 osobitne náklady na kancelársky
papier, tlač, kopírovanie, obálky, viazanie dokumentov, archiváciu nevymenúva dospel aj tento súd
k záveru, že úmyslom normotvorcu pri určení spôsobu výpočtu odmeny súdneho exekútora podľa
vyhlášky č. 288/1995 Z.z. bolo upraviť len výšku odmeny za výkon exekučnej činnosti (v ktorej je
zahrnutá aj odmena za administratívne práce obslužného personálu súdneho exekútora) a zakotviť
právo exekútora na náhradu hotových výdavkov v preukázateľnej (kontrolovateľnej) výške s tým, že
v odmene sú zahrnuté nielen náklady na „administratívne práce“, ale aj náklady vzniknuté pri výkone
administratívnych prác (administratívne náklady). Kancelárske potreby pritom možno považovať za
nevyhnutné a bez vynaloženia prostriedkov na ich zabezpečenie by ani nebolo možné exekúciu
uskutočniť. Vzhľadom na ich význam pre možnosť vedenia exekúcie, je súd toho názoru, že zo strany
zákonodarcu nemohlo dôjsť k ich opomenutiu pri uvedení príkladného výpočtu jednotlivých položiek
hotových výdavkov.
Súd pre úplnosť podotýka, že v minulosti bol na Ústavnom súde SR, a to v konaní I.ÚS 157/08
posudzovaný prípad, keď zo strany súdneho exekútora bola spochybňovaná ústavná udržateľnosť
právneho názoru súdu totožného s právnym názorom vysloveným v tejto veci (jednalo sa o právny
názor Krajského súdu v Košiciach vyslovený v uznesení č. k. 3 CoE 4/2006-28 z 25. júna 2007 že
„bežný kancelársky materiál, akými by mohli byť aj iné veci prirodzene potrebné pri vedení exekučnej
administratívy, napr. perá, ceruzky, sponky, obalové prostriedky atď., sú síce výdavkami, avšak sa
predpokladá, že náklady na ich obstaranie sú kryté práve výškou odmeny za výkon exekučnej činnosti
najmä v paušálnej sume náhrad pri výkone jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Bežné náklady
kancelárskych vecí preto ani zákonodarca nezaradil do výpočtu náhrad hotových výdavkov. Takými by
sa mohli stať za predpokladu, že by dosiahli úroveň práve nie bežných a pritom nie nezanedbateľných,
jasne identifikovateľných výdavkov nevyhnutných a teda aj účelových pri výkone konkrétnej exekučnej
činnosti alebo jej úkonov.“) Ústavný súd tento právny názor vo svojom uznesení zo dňa 29.4.2008 č.k.
I. ÚS 157/08-16 vyhodnotil tak, že predmetné úvahy odvolacieho súdu sú logické a preto aj celkom
legitímne s tým, že napadnuté uznesenie nevykazuje znaky arbitrárnosti a je aj náležite odôvodnené,
keď odvolací súd zdôvodnil, prečo nebola sťažovateľovi ako súdnemu exekútorovi priznaná náhrada za
bežný režijný kancelársky materiál. Z namietaného uznesenia krajského súdu podľa názoru ústavného
súdu nevyplýva jednostrannosť, ktorá by zakladala svojvôľu alebo takú aplikáciu príslušných ustanovení
všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu keďže
krajský súd zreteľne odôvodnil svoje skutkové zistenia s použitím príslušných zákonných ustanovení a
preto nemožno konštatovať, že by skutkové alebo právne závery krajského súdu v predmetnej veci bolo
možné kvalifikovať ako zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak nezlučiteľné s obsahom základného
práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru.
V tomto uznesení vyslovený právny názor súdu o tom, že náhradu nákladov za spotrebný kancelársky
materiál a za administratívu súvisiacu so založením a vedením exekučného spisu nie je možné
súdnemu exekútorovi priznať a že tieto sú súčasťou odmeny súdneho exekútora teda nie je nijako
nový, či prevratný a tento právny názor už bol vyslovený aj v rozhodnutiach iných súdov, ktoré takisto
náhradu týchto nákladov nepriznali. V tomto zmysle sa teda závery súdu, ktorý je navyše povinný
rešpektovať princíp právnej istoty v právnom štáte, nijako neodlišujú od záverov, ku ktorým v tejto
súvislosti dospeli aj iné súdy (viď. napr. aj Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa
14.11.2013 sp.zn.15CoE/97/2013; Uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 11.4.2013 sp.zn.
15CoE/222/2012; Uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 25.2.2013 sp.zn. 9CoE/32/2012;



Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 12.2.2013 sp.zn. 13CoE/7/2013 či Uznesenie
Krajského súdu v Bratislave zo dňa 6.12.2012 sp.zn. 20CoE/30/2012).
Z uvedeného je zrejmé, že nielen súd v prejednávanej veci, ale hneď niekoľko súdov naprieč republikou
po samostatnej, na sebe nezávislej úvahe, či je možné súdnemu exekútorovi priznať náhradu nákladov
za spotrebný kancelársky materiál a za administratívu súvisiacu so založením a vedením exekučného
spisu dospelo k záveru o nemožnosti takéhoto priznania s tým, že táto náhrada je zahrnutá v odmene
súdneho exekútora.
Úplne na záver súd dodáva, že v danom prípade by požadovanú náhradu spotrebného kancelárskeho
materiálu vo výške 10,00 EUR súdnemu exekútorovi nebolo možné priznať aj z ďalšieho dôvodu, a to
z dôvodu nepreukázania skutočnej vynaloženej výšky týchto výdavkov v tomto konkrétnom exekučnom
konaní predložením napríklad pokladničných blokov, či aspoň úradného záznamu a pod.. Podloženie
týchto výdavkov príslušnými dokladmi by bolo potrebné už len z toho dôvodu, že súdny exekútor
predložil súdu v období máj až august 2014 aj vyúčtovania svojich trov v iných exekúciách (napr.
4Er/1039/2011,spisová značka exekútora EX 3204/2011 a vo veci sp. značky súdu 4Er/1038/2011,
spisová značka exekútora EX 3206/2011), kde pri odlišnom rozsahu svojho exekučného spisu požadoval
rovnako náhradu nákladov administratívy súvisiacich so založením a vedením exekučného spisu v
presne tej istej výške 10,00 €, čo svedčí skôr o paušalizácii vecných nákladov a vyvoláva tak pochybnosti
či v tomto konaní požadovaná výška vynaložených nákladov bola reálna alebo len spriemerovaná
paušálna výška. Tu súd pripomína, že v konkrétnom exekučnom konaní možno priznať len náhradu
výdavkov reálne vynaložených v tomto konkrétnom exekučnom konaní a nie paušálnu náhradu
„spriemerovanú“ z iných exekučných konaní.
Nemožno však súhlasiť s námietkou oprávnenej o nesprávne priznanej dani z pridanej hodnoty z
poštovného. Zákon o DPH v § 22 upravuje základ dane pri dodaní tovaru a služby platiteľom DPH.
Základom dane pri dodaní tovaru alebo služby je všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal
alebo má prijať od príjemcu plnenia alebo inej osoby za dodanie tovaru alebo služby, zníženú o daň.
Do základu dane sa zahŕňajú aj iné dane, clá a poplatky vzťahujúce sa na tovar alebo službu a taktiež
súvisiace náklady požadované dodávateľom od kupujúceho alebo zákazníka. Do základu dane sa
nezahŕňajú výdavky platené v mene a na účet kupujúceho alebo zákazníka (prechodné položky). Ak
súdny exekútor je platiteľom DPH, pri určení základu dane je povinný postupovať v súlade s citovaným
§ 22 zákona o DPH. Zákon o DPH ako hmotno-právny predpis upravujúci daň z pridanej hodnoty -
ukladá platiteľovi DPH zahrnúť do základu dane pri dodaní tovaru alebo služby celú protihodnotu, ktorú
dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia alebo inej osoby za dodanie tovaru alebo služby,
zníženú o daň. Keďže podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti patrí súdnemu
exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času, celá protihodnota, znížená
o daň, ktorú súdny exekútor ako platiteľ DPH prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia alebo inej osoby
za dodanie exekučnej služby, predstavuje základ dane pri dodaní služby. Podľa § 28 zákona o DPH sú
oslobodené od dane univerzálne poštové služby s odkazom na § 2 zákona č. 324/2011 Z.z. o poštových
službách. Oslobodené od dane je aj dodanie tovaru, ktorý súvisí s poskytovanou univerzálnou poštovou
službou. Univerzálnou poštovou službou je súbor poštových služieb, ktoré je poskytovateľ univerzálnej
služby povinný trvalo poskytovať v prístupových a kontaktných miestach za rovnakých podmienok,
v určenej kvalite a za prijateľné ceny všetkým užívateľom, každý pracovný deň najmenej s jedným
vyberaním a dodávaním denne.
Poštové služby poskytuje poštový podnik na základe živnostenského oprávnenia, v rozsahu
všeobecného povolenia a za podmienok ustanovených zákonom č. 324/2011 Z.z. o poštových službách.
Z uvedeného vyplýva, že univerzálne poštové služby sú oslobodené od dane u ich poskytovateľa, t.j.
poštového podniku. Ak súdny exekútor náklady na poštovné a kolkové známky zaplatil vo svojom mene
a na svoj účet, výdavky sa zahŕňajú do základu dane pri dodaní služby. Ak súdny exekútor náklady
na poštovné a kolkové známky zaplatil v mene a na účet kupujúceho alebo zákazníka, výdavky sa
nezahŕňajú do základu dane pri dodaní služby. V exekučnom konaní súdny exekútor vynakladá výdavky
za poštovné vo svojom mene a na svoj účet, a preto je v zmysle vyššie uvedeného povinný tieto výdavky
zahrnúť do základu dane. Z toho teda vyplýva, že na daný prípad sa ustanovenia § 28 zákona o DPH
nevzťahuje, a preto sa náhrada súdneho exekútora za poštovné (v prípade ak je súdny exekútor platiteľ
DPH) zvyšuje o DPH.
Celková suma priznanej náhrady trov je zvýšená o 20 % daň z pridanej hodnoty, keďže súdny exekútor
je registrovaným platcom DPH, t. j. zvýšenie o sumu 7,76 EUR. Spolu priznané trovy exekúcie súdneho
exekútora vrátane DPH predstavujú teda sumu 46,55 EUR.



Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nemožno podať odvolanie.