DREVOSPOL Bardejov, spol. s r.o.


Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 14CoE/10/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8212202946
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8212202946.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov senátu
JUDr. Romana Tótha a JUDr. Mareka Košča, v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa so
sídlom v Bratislave, pobočka Bardejov, Hurbanova 6, IČO: 30 807 484, proti povinnému: DREVOSPOL
Bardejov, spol. s r.o., so sídlom Bardejov, Dukelská 19, IČO: 31 737 889, (subjekt vymazaný z OR
dňa 24.9.2013), vedenej súdnym exekútorom Y.. Y. T., Exekútorský úrad Q., V. XXXX/XX, pod sp.zn.
EX 1455/2012, o vymoženie pohľadávky vo výške 109,65 eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Bardejov č.k. 5Er/334/2012-24 zo dňa 27.5.2015, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o zastavení exekúcie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením zastavil exekúciu
podľa § 57 ods. 1 písm. h/ v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku. Oprávneného zaviazal nahradiť
súdnemu exekútorovi trovy exekučného konania vo výške 46,55 eur do 3 dní od jeho právoplatnosti.

2. Prvoinštančný súd výrok o zastavení exekúcie zdôvodnil tým, že súdny exekútor podaním doručeným
súdu dňa 28.7.2014 podal návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného. Súdny
exekútor vykonal šetrenie a úkony smerujúce k zisteniu majetku povinného (Správa katastra, OR PZ,
ODI Bardejov, Daňový úrad, Sociálna poisťovňa) a nezistil u povinného majetok, z ktorého by bolo
možné uspokojiť pohľadávku oprávneného. Vychádzajúc zo zistení súdneho exekútora povereného
vykonaním exekúcie, ktoré tento premietol do podnetu na zastavenie exekúcie, nie je predpoklad zmeny
majetkových pomerov povinného ani do budúcna, je zrejmé, že exekúciu nemožno vykonať. Preto
prvoinštančný súd postupujúc podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v spojení s § 57 ods. 1 písm.
h/ Exekučného poriadku exekúciu zastavil. O trovách exekúcie rozhodol podľa § 243c, § 196, § 200
ods. 2 a § 203 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. a súdnemu exekútorovi priznal náhradu trov v celkovej
výške 46,55 eur.

3. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený odvolanie. Nesúhlasí so zastavením exekučného konania
a nesúhlasí so zaviazaním k úhrade trov exekučného konania vo výške 46,55 eur. Poukázal na to, že
napadnutým uznesením bola zastavená exekúcia z dôvodu nemajetnosti povinného, pričom povinný
bol dňa 24.9.2013 vymazaný z obchodného registra a teda bezprostredným dôvodom zastavenia
exekúcie nie je nemajetnosť, ale strata spôsobilosti povinného byť účastníkom konania. Súd v zmysle
§ 203 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku určil, že povinnosť zaplatiť odmenu a hotové
výdavky súdneho exekútora má oprávnený z dôvodu, že v priebehu exekúcie vznikli trovy exekúcie,
ktoré povinný ako už neexistujúci subjekt nemôže znášať a nemôže ich znášať ani súdny exekútor. S
uvedeným tvrdením oprávnený nesúhlasí, nakoľko sa domnieva, že neexistujú zákonne podmienky na
to, aby na úhradu trov konania bola zaviazaná oprávnená strana. Má za to, že v danom prípade ide o
situáciu, kedy súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov nevzniká. Konaním zo strany oprávneného
nedošlo k porušeniu takých procesných predpisov, ktoré by mali za následok neodôvodnený vznik trov



exekúcie, alebo konania, ktoré by spôsobilo zastavenie exekúcie. Samotnú skutočnosť, že došlo k
výmazu povinného z obchodného registra, nemožno považovať za zavinenie oprávneného. Oprávnený
teda nevidí dôvod, aby uhradil trovy exekúcie, nakoľko nezavinil zastavenie exekúcie a nenesie procesnú
zodpovednosť za jej zastavenie. Navrhol, aby súd predmetné uznesenie zrušil a súdnemu exekútorovi
nepriznal náhradu trov exekúcie.

4. Súdny exekútor vo vyjadrení k odvolaniu oprávneného zo dňa 22.8.2015 žiadal potvrdiť uznesenie
súdu prvej inštancie. Poukázal na to, že v zmysle judikatúry Najvyššieho súdu SR (uznesenie NS SR
3MCdo 4/2012 zo dňa 5.2.2013) ak bol povinný zrušený bez likvidácie z dôvodu, že nemá majetok,
ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, malo byť
pri zastavení exekúcie aplikované ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku z dôvodu,
že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Uvedené stanovisko potvrdzujú viaceré
rozhodnutia krajských súdov napr. Krajského súdu v Trenčíne 16CoE/352/2014, Krajského súdu Košice
2CoE/106/2013, Krajského súdu Košice 1CoE/52/2013.

5. Prvoinštančný súd mal, po dôjdení odvolania oprávneného na súd prvej inštancie, za to, že z
podaného odvolania nie je zrejmé, v akom rozsahu oprávnený napáda uznesenie Okresného súdu
Bardejov zo dňa 27.5.2015 č.k. 5Er/334/2012-24, t.j. či svojim odvolaním, napadá iba výrok o jeho
povinnosti zaplatiť exekútorovi trovy exekúcie, alebo aj výrok o zastavení exekučného konania. Preto
uznesením zo dňa 28.11.2016 č.k. 5Er/334/2012-34 vyzval oprávneného, aby doplnil jeho odvolanie zo
dňa 18.6.2015 tak, aby z neho bolo zrejmé, proti ktorému výroku uznesenia Okresného súdu Bardejov
zo dňa 27.5.2015 č.k. 5Er/334/2012-24 smeruje. Na doplnenie odvolania stanovil lehotu 10 dní od
doručenia uznesenia.

6. Na výzvu súdu reagoval oprávnený podaním zo dňa 7.12.2016, v ktorom uviedol, že proti uzneseniu
Okresného súdu Bardejov podal dňa 18.6.2015 odvolanie a to v časti rozhodnutia o trovách konania a
taktiež aj zastavenia exekučného konania.

7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok účinný
od 1.7.2016 - ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie podané oprávneným v zmysle § ustanovení 378 a
nasl. CSP, riadiac sa tým, že
a. podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.
b. podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

8. Pre devolutívne účinky spojené s realizáciou opravného prostriedku oprávneným má relevantný
význam práve citované ustanovenie § 470 ods. 2 CSP. Obsahom princípu vyjadreného v tomto
ustanovení je skutočnosť, že procesné úkony subjektov civilného súdneho konania vykonané počas
platnosti a účinnosti skoršieho procesného predpisu sa vo sfére svojich účinkov prejavujú s relevanciou
pre konanie samotné aj počas účinnosti nového procesného predpisu. Justifikujú sa účinky všetkých
procesných úkonov realizovaných nielen stranami, ale aj samotného súdu. Procesný úkon vyvoláva
procesnoprávne následky (účinky) do budúcnosti, a v tejto procesnej budúcnosti sa následky úkonu
uznávajú aj vtedy, ak novšia procesná úprava už s takýmto následkom nepočíta. Predmetné, opravným
prostriedkom napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, bolo vydané vyšším súdnym úradníkom za
účinnosti predchádzajúcej procesnej normy (O.s.p.). Rozhodnutie obsahuje i poučenie o opravnom
prostriedku zodpovedajúce vtedy účinnej procesnoprávnej norme. Niet preto dôvodu, aby sa pri vyššie
uvedenej aplikácii neakceptoval pri uplatnenom opravnom prostriedku postup podľa vtedy účinného ust.
§ 374 ods. 4 O.s.p. Ak sudca súdu prvej inštancie vyjadril, že nemieni podanému opravnému prostriedku
vyhovieť a predložil vec odvolaciemu súdu, nebolo prekážok, aby s podaným opravným prostriedkom boli
spojené i devolutívne účinky zakladajúce oprávnenie odvolacieho súdu rozhodnúť o podanom odvolaní
voči výroku, ktorým prvoinštančný súd rozhodol o zastavení exekúcie.

9. Odvolací súd tak prejednal podané odvolanie zodpovedajúco ustanoveniu § 385 ods. l CSP bez
nariadenia pojednávania. Mal pritom na zreteli jeho preskúmavacie oprávnenia dané ustanovením §
379 a § 380 CSP podľa ktorých je odvolací súd viazaný rozsahom a odvolacími dôvodmi odvolania a
na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích



dôvodoch uplatnené a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako
vecne správne potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.

10. Podľa ustanovenia § 57 ods. 4 Exekučného poriadku, exekútor je povinný predložiť vec súdu
bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie
alebo čiastočné zastavenie exekúcie.

11. Podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

12. Podľa ustanovenia § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez
návrhu.

13. Odvolací súd preskúmaním obsahu spisu mal za preukázané, že súd prvej inštancie poverením
č. XXXX*XXXXXX zo dňa 4.10.2012 poveril súdneho exekútora Y.. Y. T. vykonaním exekúcie pre
vymoženie pohľadávky 109,65 eur s príslušenstvom. Dňa 28.7.2014 bol doručený súdu prvej inštancie
návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu, že vykonaným šetrením súdny exekútor
zistil, že povinný nedisponuje majetkom, ktorý by bolo možné exekúciou postihnúť a uspokojiť
pohľadávku oprávneného, jeho príslušenstvo a trovy exekúcie.

14. Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Prešov (č.l. 27a) je zrejmé, že povinný bol dňa
24.9.2013 vymazaný z obchodného registra. Ďalej z tohto výpisu vyplýva, že spoločnosť DREVOSPOL
Bardejov, spol. s.r.o. (povinný) bola zrušená od 7.6.2012 na podklade uznesenia Okresného súdu
Prešov č.k. 3K/3/2012-165 zo dňa 15.6.2012, ktorým uvedený súd rozhodol o zastavení konkurzného
konania pre nedostatok majetku dlžníka.

15. Exekučný poriadok v ust. § 57 odseku 1 taxatívne vymedzuje dôvody, kedy exekučný súd musí
exekúciu zastaviť bez zreteľa na to, či to účastník exekučného konania navrhol (§ 58 ods. 1 Exekučného
poriadku). V zmysle už vyššie citovaného ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku súd zastaví
exekúciu z dôvodu tzv. nemajetnosti povinného, ale iba v prípade, ak má súd nemajetnosť povinného
podloženú šetrením. V zmysle zákonnej úpravy je úlohou súdneho exekútora zisťovať majetkové pomery
povinného a v prípade nedostatku majetku povinného musí mať exekučný súd túto skutočnosť za
preukázanú, napr. z predloženého exekútorského spisu, z ktorého by malo vyplývať, aké šetrenie súdny
exekútor za účelom zistenia majetku povinného vykonal a akým zisteniam o majetnosti povinného z
takéhoto šetrenia dospel. V prípade, že teda súdny exekútor dospeje k záveru, že povinný je nemajetný
a s prihliadnutím na všetky okolnosti daného prípadu nie je možné uspokojiť vymáhanú pohľadávku ani
v budúcnosti, je v zmysle ust. § 57 ods. 4 Exekučného poriadku povinný predložiť vec súdu bezodkladne
po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné
zastavenie exekúcie.

16. Odvolací súd preskúmaním obsahu spisu sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že ak
súdny exekútor na základe šetrenia zistil, že povinný nedisponuje majetkom, ktorý by bolo možné
exekúciou postihnúť (niektorým zo spôsobov na vykonanie exekúcie uvedených v ustanovení § 63
Exekučného poriadku) a uspokojiť pohľadávku oprávneného, jeho príslušenstvo a trovy exekúcie,
postupoval správne, ak navrhol exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku zastaviť.
Následne aj súd prvej inštancie postupoval správne, ak napadnutým uznesením podľa § 57 písm.
h/ Exekučného poriadku exekúciu zastavil. Na vecnej správnosti napadnutého uznesenia nič nemení
ani skutočnosť, že prvoinštančný súd pri svojom rozhodnutí nevychádzal zo zistenia, že povinný bol
vymazaný z Obchodného registra. Zo skutočností vyššie rozpísaných je totiž zrejmé, že povinný bol
vymazaný z Obchodného registra po tom, čo bolo rozhodnuté o zastavení konkurzného konania pre
nedostatok majetku dlžníka. Podľa ustálenej súdnej praxe, ak bol povinný zrušený bez likvidácie z
dôvodu, že nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny
za výkon funkcie likvidátora, má byť správne aplikované ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného
poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov (viď. uznesenie Najvyššieho
3MCdo 4/2012 zo dňa 5.2.2013.

17. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o zastavení
exekúcie ako vecne správne.



18. Oprávnený odvolaním napadol aj výrok uznesenia, ktorým mu súd prvej inštancie uložil povinnosť
nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie 46,55 eur v lehote troch dní od právoplatnosti jeho
uznesenia. O náhrade trov exekučného konania rozhodol vyšší súdny úradník napadnutým uznesením
27.5.2015, oprávnený podal odvolanie proti uzneseniu dňa 18.6.2015, teda obidva úkony boli
realizované v čase účinnosti Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.6.2016 (ďalej len „O.s.p.).

19. Podľa ustanovenia § 374 ods. 4 O.s.p. proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa
je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo
justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie
súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak
odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka
alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním
odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

20. Podľa § 202 ods. 2 O.s.p. odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní
podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o
vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.

21. Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa §
57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.

22. Novelou Exekučného poriadku účinnou od 1.11.2013 bola z ustanovenia § 58 vypustená možnosť
podania odvolania proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57. Exekučný poriadok
účinný od 1.11.2013 teda už v ustanovení § 58 nepripúšťa možnosť podania odvolania proti výroku
o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57. S konečnou platnosťou preto o trovách konania
rozhodnutých pri zastavení exekúcie podľa § 57 Exekučného poriadku rozhoduje od 1. novembra 2013
súd prvej inštancie.

23. Keďže napadnuté rozhodnutie vydal vyšší súdny úradník, proti rozhodnutiu, ktorého je v zmysle § 374
ods. 4 veta prvá Exekučného poriadku vždy prípustné odvolanie, k zrušeniu napadnutého rozhodnutia
vo výrokovej vete o trovách konania došlo podľa ustanovenia § 374 ods. 4 veta posledná O.s.p. už
podaním odvolania oprávnenou osobou v odvolacej lehote, preto je potrebné, aby o trovách exekúcie
opätovne rozhodol zákonný sudca.

24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).