TOKLEX s. r. o.


Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 2Er/279/2010
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8510203060
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Danka Majdáková
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2019:8510203060.3

Uznesenie
Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: TOKLEX s.r.o., III/117 Valaliky 044 13, IČO:
31 737 951, proti povinnému: STAVOS - AST, s.r.o. v konkurze, Levočská 27, 064 01 Stará Ľubovňa,
IČO: 31 729 550, o vymoženie 821,10 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Súd oprávnenému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

II. Súd p r i z n á v a trovy exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Stachovi Chladnému, Exekútorský
úrad so sídlom Stráž 223, 960 01 Zvolen, vo výške 39,83 eur a u k l a d á oprávnenému, aby tieto
trovy uhradil súdnemu exekútorovi v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 12. 7. 2010 bola tunajšiemu súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, a to na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie a exekučného titulu
- právoplatného a vykonateľného Platobného rozkazu Okresného súdu Stará Ľubovňa zo dňa 25. 5.
2010. Exekučný titul nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 15. 6. 2010. Oprávnený sa návrhom
na vykonanie exekúcie domáhal proti povinnému vymoženia istiny vo výške 821,10 eur a trov exekúcie.

2. Súd vydal súdnemu exekútorovi dňa 27. 7. 2010 poverenie pod číslom 5710 019137*.

3. Dňa 7. 8. 2018 bola tunajšiemu súdu zo strany súdneho exekútora doručená žiadosť o vydanie
rozhodnutia o náhrade trov exekúcie. Šetrením v Obchodnom vestníku súd zistil, že uznesením
Okresného súdu Prešov sp. zn. 1K/44/2012 zo dňa 17. 10. 2012 bol vyhlásený konkurz na majetok
povinného. Súdny exekútor si zároveň uplatnil uplatnil trovy exekúcie spolu vo výške 39,83 eur.

4. Podľa § 243h ods. 1 EP, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania
začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre
prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa
predpisov účinných po 1. apríli 2017.

5. Podľa § 9a EP v znení účinnom do 31. 3. 2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto
zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

6. Podľa § 57 ods. 2 EP v znení účinnom do 31. 3. 2017, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to
vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

7. Podľa § 206f ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ,,zákon o konkurze
a reštrukturalizácii“), konania začaté pred 1. marcom 2017 sa dokončia podľa právnych predpisov
účinných do 28. februára 2017.



8. Podľa § 48 prvej vety zákona o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom do 28. 2. 2017, na
majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať konanie o výkon rozhodnutia alebo
exekučné konanie; už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa vyhlásením
konkurzu zastavujú.

9. Vyhlásením konkurzu došlo v zmysle § 48 prvej vety zákona o konkurze a reštrukturalizácii v znení
účinnom do 28. 2. 2017 k zastaveniu exekúcie priamo zo zákona. Účinky nastávajú zverejnením
uznesenia súdu v Obchodnom vestníku, pričom sa za zverejnenie v právnom zmysle považuje až deň
nasledujúci po faktickom zverejnení. Zastavenie exekúcie teda nastáva deň nasledujúci po zverejnením
uznesenia konkurzného súdu v Obchodnom vestníku. Uznesenie Okresného súdu Prešov sp. zn.
1K/44/2012 zo dňa 17. 10. 2012, ktorým bol konkurz na majetok povinného vyhlásený, bolo zverejnené
v Obchodnom vestníku dňa 23. 10. 2012. K zastaveniu exekúcie teda došlo dňa 24. 10. 2012.

10. Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), ak strana procesne zavinila
zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

11. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

12. V sporovom konaní sa rozhodovanie o náhrade trov konania pri jeho zastavení spravuje
predovšetkým zásadou procesného zavinenia zastavenia konania (§ 256 ods. 1 CSP). Výnimočne, ak
súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, náhradu trov konania celkom alebo
sčasti neprizná, a to aj napriek tomu, že sú splnené všetky predpoklady pre priznanie náhrady trov
konania voči strane, ktorá zastavenie konania procesne zavinila (§ 257 CSP). Ide o ustanovenie,
podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanom spore neexistujú zvláštne okolnosti hodné
osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri rozhodovaní o povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne
prihliadnuť a zmierniť tak dôsledky právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania.
Uvedené zákonné ustanovenie dopadá na toho z účastníkov konania, ktorý by mal inak, pri neexistencii
dôvodov hodných osobitného zreteľa, právo na náhradu trov konania. K dôvodom hodným osobitného
zreteľa môže dôjsť jednak vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii. Tento
dôvod je teda daný charakterom toho ktorého konania alebo tej ktorej procesnej situácie.

13. V uvedenom prípade má súd za to, že zastavenie konania zavinil v zásade povinný, pretože svoj dlh
voči oprávnenému neuhradil, a to či už pred začatím exekučného konania alebo formou vymoženia v
priebehu exekúcie. Oprávnený by mal preto voči povinnému nárok na náhradu trov konania. Dôvodom
zastavenia exekúcie je však skutočnosť spočívajúca vo vyhlásení konkurzu na majetok povinného a
úhrada trov konania oprávneného by z jeho strany prichádzala do úvahy len s veľkými ťažkosťami. Súd
preto pri rozhodovaní o náhrade trov konania zohľadnil majetkové pomery povinného a dospel k záveru
o úplnom nepriznaní trov konania oprávnenému. Súd zároveň dodáva, že oprávnený si žiadne trovy
konania neuplatnil a zároveň z obsahu spisu nevyplýva, že by mu nejaké trovy vznikli.

14. Podľa § 196 EP v znení účinnom do 31. 3. 2017, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí
exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom
dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.

15. Podľa § 199 EP v znení účinnom do 31. 3. 2017, výšku odmeny exekútora, náhrady hotových
výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a
na náhradu hotových výdavkov exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode
s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym
predpisom.

16. Podľa § 200 ods. 1 EP v znení účinnom do 31. 3. 2017, trovami exekúcie sú odmena exekútora,
náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a
exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

17. Podľa § 200 ods. 2 EP v znení účinnom do 31. 3. 2017, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie,
rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.



18. Podľa § 30 vyhlášky MS SR č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, v exekučných
konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných
do 31. marca 2017.

19. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v
znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ,,cit. vyhl.“) v znení účinnom do 31. 3. 2017, ak je súdny
exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora
za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej
33,19 eura.

20. Podľa § 14 ods. 2 cit. vyhl. v znení účinnom do 31. 3. 2017, paušálna suma za každý jednotlivý úkon
exekučnej činnosti je 3,32 eura.

21. Podľa § 15 ods. 1 cit. vyhl. v znení účinnom do 31. 3. 2017, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto
úkony exekučnej činnosti:
a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie,
b) doručenie príkazu na začatie exekúcie,
c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,
d) doručenie exekučného príkazu,
e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,
f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní,
g) každé zisťovanie bydliska povinného,
h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného,
i) každé zisťovanie účtu povinného,
j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

22. O trovách exekúcie rozhodol súd v súlade s citovanými ustanoveniami § 196 EP, § 200 ods. 2 EP
a v súlade s § 14 a § 15 cit. vyhl. v znení účinnom do 31. 3. 2017 tak, že súdnemu exekútorovi priznal
trovy exekúcie v celkovej výške 39,83 eur.

Tieto trovy pozostávajú z:

1./ § 14 ods. 1 cit. vyhl. - odmena exekútora pri zastavení exekúcie............................33,19 eur

2./ DPH............................................................................................................................6,64 eur

Trovy exekúcie celkom: 39,83 eur

23. Podľa § 203 ods. 3 EP v znení účinnom do 31. 3. 2017, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že
na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez
zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.

24. Keďže exekúcia bola zastavená ex lege z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz,
súd v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 203 ods. 3 EP v znení účinnom do 31. 3. 2017 zaviazal
na úhradu nevyhnutných trov exekúcie oprávneného a súčasne mu uložil uhradiť tieto trovy súdnemu
exekútorovi v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti I. výroku tohto rozhodnutia je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia rozhodnutia
na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých



dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Proti II. výroku tohto rozhodnutia odvolanie nie je prípustné.