Beckman Coulter Slovenská republika s. r. o.


Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/29/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1310212590
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bahníková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1310212590.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a členiek
senátu JUDr. Ľubici Kriškovej a JUDr. Ľubici Břouškovej v právnej veci navrhovateľa: ERFIN invest,
s.r.o., Záhradnícka 74, 821 08 Bratislava, IČO: 45 930 741, zast. JUDr. Andrej Struhár, advokát,
Kubániho 16, Bratislava proti odporcovi: Beckman Coulter Slovenská republika s.r.o., Einsteinova
23, 851 01 Bratislava, IČO: 35 683 546, zast. JUDr. Ľubomír Hlbočan, advokát, AK Vajnorská 20,
Bratislava o uloženie povinnosti, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III, č.k.
26Cb/133/2010-194 zo dňa 16.12.2013, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III, č.k. 26Cb/133/2010-194 zo dňa
16.12.2013, p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava III napadnutým rozsudkom uložil odporcovi povinnosť poskytnúť navrhovateľovi
informácie o výške pripísaných peňažných prostriedkov za vymožené pohľadávky: voči dlžníkovi
Fakultná nemocnica Nitra za obdobie od 01.12.2009 do 30.9.2010, voči dlžníkovi Univerzitná nemocnica
L. Pasteura Košice za obdobie od 01.01.2010 do 30.09.2010, voči dlžníkovi Nemocnica s poliklinikou
Považská Bystrica za obdobie od 01.01.2010 do 30.09.2010, voči dlžníkovi Všeobecná nemocnica
s poliklinikou Šahy za obdobie od 01.01.2010 do 30.09.2010, to všetko do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku. Odporcovi uložil povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy konania v rozsahu 100%, ktorých
výška bude vyčíslená samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení súd uviedol, že navrhovateľ ERFIN consulting, s.r.o. žalobou doručenou
súdu dňa 20.10.2010 sa domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť poskytnúť informácie o
pripísaní peňažných prostriedkov za vymožené pohľadávky. Žalobný návrh odôvodnil na tom skutkovom
základe, že medzi navrhovateľom a odporcom bola dňa 21.04.2008 uzatvorená Mandátna zmluva
v znení Dodatku a Príloh. Predmetom zmluvy bolo spravovanie a vymáhanie pohľadávok odporcu
navrhovateľom voči zdravotníckym zariadeniam uvedených v prílohách zmluvy. Uznesením tunajšieho
súdu č.k. 26Cb/133/2010-69 zo dňa 21.02.2011 súd pripustil zámenu účastníka konania na strane
navrhovateľa tak, že namiesto pôvodného navrhovateľa vstúpila do konania spoločnosť ERFIN invest,
s.r.o. postupom podľa ustanovenia § 92 ods. 2 O.s.p.

Súd prvého stupňa rozsudkom č.k. 26Cb/133/2010-140 zo dňa 03.01.2011 rozhodol o povinnosti
odporcu poskytnúť navrhovateľovi požadované informácie o pripísaní peňažných prostriedkov. Mal za



preukázané, že medzi spoločnosťou ERFIN consulting, s.r.o. a odporcom, bola podľa ustanovenia §
556 a násl. Obchodného zákonníka uzatvorená v znení jej dodatku dňa 21.04.2008 mandátna zmluva.
Neoddeliteľnou súčasťou mandátnej zmluvy boli prílohy a zoznam faktúr. Predmet mandátnej zmluvy
bol upravený v článku I. bod 1.2.3. Podľa článku IV. bod 2., mandant je povinný najneskôr do troch dní
odo dňa pripísania peňažných prostriedkov za vymožené pohľadávky na jeho účet písomne oznámiť túto
skutočnosť mandatárovi. Podľa Dodatku č. 1 bod 2.4. za deblokáciu, resp. činnosť mandatára podľa tejto
zmluvy treba považovať u pohľadávok zaplatenie na účet mandanta dlžníkom, alebo iným subjektom.
Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd uznesením č.k. 2Cob/99/2012-167 zo dňa 27.06.2013
rozsudok tunajšieho súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Súd po opätovnom prejendaní veci konštatoval, že medzi účastníkmi konania nebola sporná platnosť
uzatvorenia mandátnej zmluvy dňa 21.04.2008 medzi spoločnosťou ERFIN consulting s.r.o. ako
mandatárom a spoločnosťou IMMUNOTECH, s.r.o. ako mandantom v znení Dodatkov a Príloh. K
ukončeniu zmluvného vzťahu došlo na základe výpovede mandanta (odporcu) podľa článku V. ods. 2
zmluvy dňa 13.07.2010. Mandatár (prevodca) a spoločnosť ERFIN invest, s.r.o. (nadobúdateľ) uzatvorili
Zmluvu o postúpení práv podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka dňa 20.01.2011. Podľa článku II.
tejto zmluvy predmetom bol záväzok prevodcu previesť na nadobúdateľa všetky práva ktorými disponuje
prevodca z mandátnej zmluvy. Najmä práva na informácie v rozsahu podľa článku I. bod 5 tejto zmluvy
a právo na odmenu vypočítanú podľa mandátnej zmluvy za sumy vymožené od dlžníkov. Odporca
považoval zmluvu o prevode práv za absolútne neplatnú a to z toho dôvodu, že práva z mandátnej
zmluvy, ktoré zanikli uplynutím výpovednej lehoty, nemohol pôvodný navrhovateľ previesť na tretie
osoby. Takýto úkon je v rozpore so zákonom. Skončenie zmluvného vzťahu má za následok zánik práv
mandatára, ktorému zaniknutý zmluvný vzťah priznával podľa zmluvy v čase jeho platnosti.

Súd poukázal na ust. § 566 ods. 1, § 574, § 351 ods. 2 Obch. zák. a uviedol, že v prejednávanej veci došlo
k ukončeniu zmluvného vzťahu výpoveďou poľa § 574 Obch. zák.. Po zániku zmluvy vzniká povinnosť
vysporiadať si vzájomné práva a povinnosti zo zaniknutej zmluvy. Vo všeobecnej časti Obchodného
zák. nie je zákaz prevodu, prechodu práv s nárokov, ktoré vznikli po odstúpení od zmluvy, alebo
ktorá zaniká na základe dohody a v prípade mandátnej zmluvy výpoveďou. Podľa zásady zmluvnej
voľnosti si účastníci môžu dispozitúrne upraviť svoje nároky v prípade skončenia zmluvného vzťahu. V
predmetnej mandátnej zmluvy nevyslovili zákaz postúpenia nárokov z mandátnej zmluvy. Súd poukázal
na vyslovený právny názor publikovaný v Zbierke rozhodnutí Najvyššieho súdu Českej republiky, čiastka
42 2006, v ktorom je vysvetlené, že postúpením pohľadávky nevstupuje postupník vždy do celého
obligačného vzťahu v tej podobe, v akom vznikol a existoval v pôvodnom vzájomnom pomere postupiteľa
a dlžníka, ale len v tom rozsahu, v akom bol alebo mohol byť postup uskutočnený, t.j. v rozsahu
postupovaného práva na plnenie.

Zmluvou o prevode uzatvorenej podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka navrhovateľ ako
nadobúdateľ nevstúpil do pôvodného obligačného vzťahu z mandátnej zmluvy, t.j. záväzok mandatára,
že pre mandanta na jeho účet zariadi určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov. Čo
je predmetom zmluvy o prevode práv je zadefinované v článku II. zmluvy, a to „všetky práva, ktorými
disponuje prevodca z mandátnej zmluvy, a to najmä právo na poskytnutie informácií v rozsahu podľa
článku I. bod 5 tejto zmluvy a právo na odmenu vypočítanú podľa mandátnej zmluvy“. Súd túto zmluvu
považuje za platný právny úkon. Prevodom práv nebolo postúpené právo mandatára na zastupovanie
mandanta, čo je výslovne zdôraznené vo vete: „všetky práva, ktorými disponuje prevodca z mandátnej
zmluvy“.

Súd poukázal na to, že predmetom zmluvy o postúpení môže byť pohľadávka akéhokoľvek druhu a to
i nepeňažná, podmienkou je, že ide o určitú a existujúcu, prípadne podmienene existujúcu pohľadávku
proti konkrétnemu dlžníkovi. K postúpeniu je spôsobilá i pohľadávka, existencie ktorej je sporná, pokiaľ
zákon postúpenie určitých pohľadávok nezakazuje. Pri mandátnej zmluve nie je zákaz postúpenia
nárokov, ktoré vznikli z tejto zmluvy.



Navrhovateľ v danej veci ako aktívne legitimovaný požaduje od odporcu poskytnutie informácie o výške
pripísania peňažných prostriedkov za vymožené pohľadávky do doby platnosti mandátnej zmluvy, t.j.
30.9.2010.

Súd za relevantné dôkazy pre rozhodnutie vo veci považoval mandátnu zmluvu a zmluvu o prevode
práv. K otázke posúdenia činnosti mandatára podľa článku I. bod 2. pre rozhodnutie tunajšieho súdu na
poskytnutie informácií nie je relevantné skúmať, v akom rozsahu vykonával túto činnosť, s kým rokoval.
Otázku, či mandatár dôsledne vykonával, plnil svoje povinnosti, bude rozhodné až v prípade ďalšieho
konania o plnení (zaplatenie odmeny). V článku IV. bod 1., mandatárovi vzniká momentom uzavretia
tejto zmluvy nárok na odmenu vo výške pre jednotlivé pohľadávky individuálne dojednaného z každej
deblokovanej sumy týchto pohľadávok. Podľa článku IV. bod 2. mandant mal povinnosť do troch dní
odo dňa pripísania peňažných prostriedkov za vymožené pohľadávky na jeho účet písomne oznámiť
túto skutočnosť mandatárovi. V článku I. Mandátnej zmluvy bod 2. je uvedený záväzok mandatára robiť
všetky úkony v súvislosti s vymáhaním pohľadávok mimosúdnou cestou, a to najmä viesť rokovania
s dlžníkmi, vybavovať písomnú korešpondenciu s dlžníkmi, zisťovať údaje o dlžníkoch, dojednávať
splátkové kalendáre s dlžníkom a podávať návrhy na riešenie pohľadávok. Podľa Dodatku č. 1 bod 2.4.
za deblokáciu, resp. činnosť mandatára podľa tejto zmluvy treba považovať u pohľadávok zaplatenie
na účet mandanta dlžníkom, alebo iným subjektom. Z tohto ustanovenia a gramatického výkladu je
možné vyvodiť záver, že za zaplatenú pohľadávku treba považovať pripísanie peňažnej sumy na účet
mandanta. To, že v článku IV. bod 2. Zmluvy je uvedené „......za vymožené pohľadávky.....“ v sebe
nezahŕňa s odkazom na článok 2. bod 2.4. Dodatku č. 1 pojem vymáhanie. Mandant (odporca) mal v
zmysle článku IV. ods. 2. Zmluvy povinnosť oznámiť pripísanie peňažných prostriedkov za vymožené
pohľadávky. Už z tohto ustanovenie je zrejmé, že mandatár nemusel mať vedomosť o tom, kedy a
či pohľadávka bola pripísaná. Argumentácia odporcu, že až po tom, keď navrhovateľ preukáže svoje
pričinenie na vymožení pohľadávky s odkazom na doslovný výklad článku IV. bod 2. Zmluvy, by bolo
vždy iba na jeho úvahe, či činnosť mandatára on považuje za dostatočnú a takúto informáciu poskytne.
Súd z vykonaného dokazovania dospel k názoru, že navrhovateľ je vecne aktívne legitimovaný domáhať
sa poskytnutia informácií vyplývajúcich z Mandátnej zmluvy. Skutočnosť, že Mandátna zmluva zanikla
výpoveďou, nezanikli nároky, ktoré z nej vyplynuli.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 a § 151 ods. 7 O.s.p.

Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca. Namietal, že vo výroku bola uložená
povinnosť poskytnúť navrhovateľovi informácie o vymožiteľných pohľadávkach od tam uvedených
dlžníkov bez ohľadu na to, ktoré navrhovateľ /jeho predchodca/ mal spravovať a vymáhať. Výrok je
tak všeobecný, neurčitý a nevykonateľný, ide o neodstrániteľnú vadu a súd bol preto povinný žalobu
zamietnuť.

Súd prvého stupňa sa náležite právne nevysporiadal s námietkou odporcu o neplatnosti zmluvy o
prevode práva a tým i s nedostatkom aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa v konaní a to s poukazom
na čl. II ods. 1, 2, 3 zmluvy o prevode práva, z ustanovení ktorých jednoznačne vyplýva, že úmyslom
zmluvných strán bolo previesť na nadobúdateľa všetky práva z mandátnej zmluvy vrátane práva podľa
čl. IV ods. 2. Je vylúčené prevádzať práva z mandátnej zmluvy, ktoré sú natoľko spojené s osobou
pôvodného účastníka zmluvy, že ich výkon inou osobou je nemožný. Odporca v tejto časti považuje
rozsudok opätovne za nepreskúmateľný, pretože súd kvalifikovane nevysvetlil, ako je možné previesť
práva, ktoré účastníkom zanikli /právo na informácie/, zánikom ich zmluvného vzťahu. Odporca má s
poukazom na § 525 Obč. zák. za to, že zmluva o postúpení práv nie je zmluvou o postúpení pohľadávky
a tento úkon je neplatný podľa § 37 ods. 2 a § 39 Obč. zák.

Odporca ďalej namietal, že súd prvého stupňa sa neriadil záväznými pokynmi odvolacieho súdu,
nezaoberal sa právne nemožnosťou previesť povinnosti z mandátnej zmluvy po zániku mandátnej
zmluvy, ani neplatnosťou zmluvy o prevode práva. Aj pre prípad, že by zmluva o prevode bola platná,
nemohol súd žalobe vyhovieť, pretože právny predchodca navrhovateľa si nesplnil svoje povinnosti
vyplývajúce mu z čl. I ods. 2 mandátnej zmluvy. Navrhovateľ neuniesol o tomto dôkazné bremeno. Výklad
mandátnej zmluvy, ktorú urobil súd prvého stupňa je v rozpore s dobrými mravmi, pretože nie je možné



požadovať nárok na odmenu z mandátnej zmluvy, pokiaľ mandatár nepreukáže svoje aktívne pričinenie
sa k plneniu zmluvy.

Odporca zároveň žiada dôvody pôvodného odvolania považovať za integrálnu súčasť tohto odvolania.

Odporca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a návrh zamietol, alternatívne ho zrušil
a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Navrhovateľ sa k odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia
pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p., pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený
na úradnej tabuli súdu dňa 16.2.2015. Po oboznámení sa s dôvodmi odvolania a po preskúmaní obsahu
spisu dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením
veci prvostupňovým súdom. Súd prvého stupňa správne vyhodnotil vykonané dôkazy, vysporiadal sa
so všetkými relevantnými skutočnosťami a argumentmi oboch účastníkov a na správnosť dôvodov
uvedených v rozsudku odkazuje. Na zdôraznenie správnosti rozsudku ak odvolacím dôvodom odporcu
odvolací súd uvádza nasledovné:

Podľa § 566 ods. 1 Obch. zák., mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho
účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta
alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu.

Podľa § 574 ods. 1 Obch. zák., mandant môže zmluvu kedykoľvek čiastočne alebo v celom rozsahu
vypovedať.

Podľa § 574 ods. 4 Obch. zák., za činnosť riadne uskutočnenú do účinnosti výpovede má mandatár
nárok na úhradu nákladov vynaložených podľa § 572 <aspi://module='ASPI'&link='513/1991 Zb.
%2523572'&ucin-k-dni='30.12.9999'> a na primeranú časť odplaty.

Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že odporca ako mandant uzatvoril s právnym predchodcom
navrhovateľa ako mandátorom dňa 21.4.2008 platnú mandátnu zmluvu, ktorej predmetom bola správa a
vymáhanie pohľadávok odporcu navrhovateľom voči zdravotníckym zariadeniam /dlžníkom/, uvedeným
v prílohách, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy, za účelom dosiahnutia maximálneho výnosu zo
zverených pohľadávok - deblokácia pohľadávok a záväzok odporcu zaplatiť navrhovateľovi za činnosť
podľa zmluvy dohodnutú odmenu. Jednalo sa o Fakultnú nemocnicu Nitra /Príloha č. 1 k mandátnej
zmluve v znení Dodatku č. 1 a č. 2 k Prílohe č. 1/, Univerzitnú nemocnicu L. Pasteura Košice /Príloha
č. 2 v znení Dodatku č. 1 k Prílohe č. 2/, Nemocnica s poliklinikou Považská Bystrica /Príloha č. 3/,
Kysucká nemocnica s poliklinikou Čadca /Príloha č. 4/ a Všeobecná nemocnica s poliklinikou Šahy /
Príloha č. 5 k mandátnej zmluve/.

Podľa čl. IV bod 2. zmluvy, mandant je povinný najneskôr do 3 dní odo dňa pripísania peňažných
prostriedkov za vynaložené pohľadávky na jeho účet písomne oznámiť túto skutočnosť mandátorovi.

Podľa čl. V bod 4. mandátnej zmluvy, vypovedaním zmluvy nezaniká povinnosť mandanta uhradiť
mandátorovi pomernú časť odmeny, resp. zmluvnej pokuty, ak na ňu podľa tejto Zmluvy vznikol
mandátorovi nárok.



Predmetná mandátna zmluva zanikla v zmysle čl. V bod 2. výpoveďou odporcu zo dňa 13.7.2010, v
dvojmesačnej výpovednej lehote a to ku dňu 30.9.2010.

Pôvodný navrhovateľ, ako prevodca, uzatvoril dňa 20.1.2011 Zmluvu o prevode práva so spoločnosťou
ERFIN invest s.r.o. ako nadobúdateľom. Predmetom podľa čl. II bod 1. je záväzok prevodcu previesť
na nadobúdateľa všetky práva, ktorými disponuje prevodca z mandátnej zmluvy voči spoločnosti v
rozsahu podľa čl. I bod 5. tejto zmluvy a právo na odmenu vypočítanú podľa mandátnej zmluvy zo sumy
vymoženej od dlžník uvedených v čl. I bod 5. tejto zmluvy za obdobie uvedené v čl. II bod 5. tejto zmluvy.
Z čl. I bod 5. vyplýva, že sa jedná o dlžníkov podľa mandátnej zmluvy a jej dodatkov a príloh, a to za
obdobie od 1.12.2009, resp. od 1.1.2010 do zániku mandátnej zmluvy, t.j. do 30.9.2010.

Súd prvého stupňa správne posúdil predmetnú zmluvu /uzavretú ako inominátnu podľa § 269 ods. 2
Obch. zák./, podľa jej obsahu ako zmluvu o postúpení pohľadávky, pretože obsahuje podstatné časti
tohto zmluvného typu. Taktiež dospel k správnemu záveru, že uvedená zmluva je platná, pričom predmet
postúpenia je zadefinovaný v čl. II. zmluvy a týka sa jednoznačne práva na informácie a na odmenu do
doby platnosti mandátnej zmluvy, t.j. do 30.9.2010.

Podľa § 524 ods. 1 Obč. zák., veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému.

Na platnosť zmluvy o postúpení sa nevyžaduje súhlas dlžníka, keďže zmena v osobe veriteľa sa
netýka jeho oprávnení a povinností vyplývajúcich pre neho zo záväzku. Na platnosť zmluvy o postúpení
pohľadávky sa nevyžaduje ani to, aby dlžník o nej vedel.

Podľa § 525 ods. 1, 2 Obč. zák., postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa
alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil, ktorú nemožno postihnúť výkonom rozhodnutia a ak
by postúpenie odporovalo dohode s dlžníkom.

V danom prípade sa nejedná o žiaden z prípadov uvedených v ust. § 525 Obč. zák., ktorý určuje,
ktoré pohľadávky nemožno postúpiť. Súd prvého stupňa správne posúdil otázku, že právny predchodca
navrhovateľa mohol platne postúpiť pohľadávku /práva/ z mandátnej zmluvy, ktorá mu vznikla do doby
splatnosti mandátnej zmluvy. Dôvody odvolania odporcu, týkajúce sa neplatnosti Zmluvy o prevode práv,
zo dňa 20.1.2011, sú tak právne irelevantné.

Súd prvého stupňa rozhodol vecne správne, jeho rozhodnutie je riadne, dostatočne a presvedčivo
odôvodnenie v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p.. Súd prvého stupňa sa v rozsudku vysporiadal so
všetkými námietkami odporcu a z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že sa riadil pokynmi Krajského
súdu v Bratislave, uvedenými v rozhodnutí 2Cob/99/2012-167 zo dňa 27.6.2013, ktorým bol zrušený
predchádzajúci rozsudok prvostupňového súdu.

Odvolací súd preto napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. O
trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že v
odvolacom konaní úspešnému navrhovateľovi ich náhradu nepriznal, pretože mu žiadne nevznikli.

Uvedený rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.