Beckman Coulter Slovenská republika s. r. o.


Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 23Cb/151/2010
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1310213554
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Maroš Fekete
ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2016:1310213554.30

Rozhodnutie
Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudcom Mgr. Marošom Feketem v právnej veci navrhovateľa:
poem.sk, s.r.o., Školská 58, Vinosady, IČO: 36 766 984, zastúpeného JUDr. Andrejom Struhárom,
advokátom, Kubániho 16, Bratislava, proti odporcovi: Beckman Coulter Slovenská republika s. r. o.,
Einsteinova 23, Bratislava, IČO: 35 683 546, zastúpeného JUDr. Ľubomírom Hlbočanom, advokátom,
Vajnorská 20, Bratislava, o zaplatenie 68 520,65 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa na začatie konania z a m i e t a .

Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 15 563,58 eura (z čoho trovy
právneho zastúpenia odporcu predstavujú sumu 15 513,29 eura) k rukám právneho zástupcu odporcu
JUDr. Ľubomíra Hlbočana, advokáta, v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť štátu trovy konania vo výške 231,07 eura v lehote do 3 dní odo
dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania zo dňa 12. 11. 2010 sa navrhovateľ domáhal, aby súd zaviazal odporcu na
zaplatenie sumy 68 520,65 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,05 % denne od 30. 10. 2010
do zaplatenia a náhradu trov konania.

V priebehu súdneho konania prišlo k niekoľkým postúpeniam pohľadávky, ktorá je predmetom tohto
súdneho konania, a to z pôvodného navrhovateľa a účastníka nižšie uvedenej mandátnej zmluvy
spoločnosti DACRA, s. r. o., IČO: 44 053 207 na spoločnosť ERFIN, s.r.o., IČO: 36 766 194, ktorá
následne pohľadávku postúpila na spoločnosť RUSELT, s. r. o., IČO: 46 975 926 a tá na spoločnosť
poem.sk, s.r.o., IČO: 36 766 984, ktorej svedčí postavenie navrhovateľa v tomto súdnom konaní.

Navrhovateľ svoj nárok dôvodil tým, že spoločnosť DACRA, s. r. o., IČO: 44 053 207 (pôvodné obchodné
meno ERFIN consulting, s. r. o., ďalej už len „DACRA, s. r. o.“) a odporca uzatvorili dňa 21. 04. 2008
mandátnu zmluvu v znení jej dodatku č. 1 zo dňa 21. 12. 2009, ktorej predmetom bol záväzok spoločnosti
DACRA, s. r. o. ako mandatára zabezpečiť správu a vymáhanie pohľadávok odporcu, ktoré evidoval
voči zdravotným zariadeniam (Fakultná nemocnica Nitra, Univerzitná nemocnica L. Pasteura Košice,
Nemocnica s poliklinikou Považská Bystrica, Kysucká nemocnica s poliklinikou Čadca a Všeobecná
nemocnica s poliklinikou Šahy). Spoločnosť DACRA, s. r. o. podľa bodu IV. 2 zmluvy vystavila a doručila
odporcovi faktúru č. 2010027 na sumu 63 595,50 eura s dátumom vystavenia 15. 10. 2010 a splatnosťou
dňa 29. 10. 2010 a faktúru č. 2010028 na sumu 4 925,15 eura s dátumom vystavenia 15. 10. 2010
a splatnosťou dňa 29. 10. 2010, ktoré odporca neuhradil. Podľa navrhovateľa záväzkom spoločnosti
DACRA, s. r. o. nebola činnosť ako taká, ale záväzok zabezpečiť určitý výsledok s tým, že nárok
na odmenu vznikol pripísaním peňazí na účet odporcu. K oddlžovaniu nemocníc štátom navrhovateľ



uviedol, že to sa nevzťahovalo na všetky nemocnice, a aj tie nemocnice, ktoré sa ho zúčastnili, museli
vykonať určité právne úkony voči svojim veriteľom, preto je otázka oddlžovania právne irelevantná.

Odporca k veci uviedol, že dňa 13. 07. 2010 vypovedal predmetnú mandátnu zmluvu. S odkazom na čl. I.
bod 2 mandátnej zmluvy žiadal odporca spoločnosť DACRA, s. r. o. o predloženie písomných podkladov
súvisiacich s vymáhaním pohľadávok a s odkazom na čl. II písm. b) a e) mandátnej zmluvy o predloženie
písomnej správy o priebežnom stave vymáhania pohľadávok. Následne spoločnosť DACRA, s. r. o.
predložila odporcovi správu o priebežnom stave vymáhania pohľadávok, z ktorej však vyplynulo, že
spoločnosť nie je schopná konkrétne a vecne zdokladovať úkony smerujúce k vymáhaniu pohľadávok.
Odporca ďalej uviedol, že po odvolaní bývalého konateľa a riaditeľa R.. L. Š. bol odporca prostredníctvom
R.. Č.N. v kontakte s dlžníkmi a s týmito rokoval o úhrade pohľadávok, pričom spoločnosť DACRA, s. r. o.
v tomto smere nevykonala žiadne úkony, a teda sa nepričinila o zaplatenie pohľadávok. Podľa odporcu
žiadny dlžník v súvislosti s riešením pohľadávok nespomenul aktivity spoločnosti DACRA, s. r. o. za
účelom vymoženia pohľadávok. Preto odporca faktúry č. 2010027 a č. 2010028 vystavené spoločnosťou
DACRA, s. r. o. odporcovi ako neoprávnene vystavené vrátil listom zo dňa 26. 10. 2010, keďže správa o
priebežnom stave vymáhania pohľadávok zo dňa 15. 07. 2010 príloha D/ bola všeobecná, nekonkrétna a
vôbec sa vecne netýkala vymáhania pohľadávok voči dlžníkom, ktorí boli uvedení vo faktúrach. Odporca
ďalej uviedol, že značná časť pohľadávok odporcu, ktoré mal voči zdravotníckym zariadeniam, bola
týmito zdravotníckymi zariadeniami - dlžníkmi uhradená v dôsledku ich oddlženia Slovenskou republikou
v zmysle uznesenia Vlády SR č. 938, a preto podľa odporcu sa spoločnosť DACRA, s. r. o., IČO:
44 053 207 žiadnym spôsobom nepričinila o vymoženie týchto pohľadávok odporcu, ale uplatnila si
nárok na odmenu za takto zaplatené pohľadávky v rámci oddlženia zdravotníckych zariadení štátom.
Podľa odporcu bolo uplatnenie nároku spoločnosťou DACRA, s. r. o. v rozpore s dobrými mravmi, ktoré
nepožíva právnu ochranu. Za účelom plnenia mandátnej zmluvy udelil odporca spoločnosti DACRA, s.
r. o. splnomocnenie na vykonávanie všetkých úkonov v mene a na účet odporcu v rozsahu uvedenom
v čl. I. ods. 2 mandátnej zmluvy. Listom zo dňa 04. 01. 2010 Fakultná nemocnica L. Pasteura Košice
avizovala odporcovi, že mu uhradila pohľadávku na základe dohody o urovnaní vzájomných práv a
povinností, ktorú s ňou uzavrel odporca. Táto nemocnica a Nemocnica s poliklinikou Považská Bystrica
uhradili pohľadávky v rámci oddlženia neštátnych zdravotníckych zariadení Slovenskou republikou,
pričom v súvislosti s týmito oddlženiami odporca uzatváral s jednotlivými zdravotníckymi zariadeniami
dohody o urovnaní vzájomných práva a povinností, ktoré boli podmienkou na úhradu pohľadávok v rámci
oddlženia nemocníc štátom. Podľa odporcu v týchto prípadoch spoločnosť DACRA, s. r. o. nekonala
žiadnym spôsobom na základe príkazu odporcu podľa mandátnej zmluvy. Odporca okrem toho namietol
skutočnosť, že navrhovateľ nemá mimosúdne vymáhanie pohľadávok v predmete svojej podnikateľskej
činnosti a ďalej namietol aj postúpenie pohľadávky spoločnosti DACRA, s. r. o. na postupníka bez
súhlasu mandatára - odporcu a z toho dôvodu namietol vecnú aktívnu legitimáciu navrhovateľa z dôvodu,
že nemožno postúpiť neexistujúcu pohľadávku.

Navrhovateľ titulom záverečného vyjadrenia k veci uviedol, že samotné zaplatenie dlžníkom podľa
vôle zmluvných strán je nielen výsledkom činnosti mandatára, ale aj jej potvrdením a úmysel
odporcu pri uzatváraní zmluvy presne zodpovedá jej obsahu, pričom štatutárny zástupca odporcu
B.. Š. s týmto súhlasil. Podľa vykonaného dokazovania bolo pre obe strany podstatné čo najvyššie
uspokojenie pohľadávok odporcu ich vymáhaním a samotné zaplatenie bolo považované za deblokáciu
a preukázanie činnosti mandatára. Podľa navrhovateľa mandátna zmluva neurčovala povinnosť
mandatárovi predkladať zoznamy úkonov, ktoré boli realizované za účelom deblokácie. Jediné čo zmluva
predpokladala, bolo podanie správny o vymáhaní pohľadávky, čo sa dialo aj na osobných stretnutiach
konateľov zmluvných strán. Podľa navrhovateľa bolo preukázané, že oddlženie nemocníc neznamenalo
automatické získanie prostriedkov.

Odporca titulom záverečného vyjadrenia k veci namietol platnosť postúpenia pohľadávky uplatnenej v
tomto konaní z dôvodu, nakoľko nie je možné postúpiť neexistujúcu pohľadávku, a preto treba zmluvy
o postúpení pohľadávok považovať za absolútne neplatné právne úkony. Navrhovateľ nepreukázal
vznik nároku na odmenu podľa mandátnej zmluvy. Podľa odporcu mandatár musel konať aktívne pri
vymáhaní pohľadávok, pretože celá zmluva predpokladá činnosť mandatára na základe splnomocnenia
a určitý výsledok spôsobený touto činnosťou, teda vymoženie pohľadávky musí byť v príčinnej súvislosti
s takouto činnosťou. Odmena mandatára nebola dojednaná na náhode, resp. na skutočnosti, že sám
odporca urobí úkony s dlžníkom. Odporca uviedol, že ak by sa dojednanie mandátnej zmluvy malo
vykladať tak, ako to uviedol navrhovateľ, musel by podľa ust. § 71 zákona č. 222/2004 Z.z. najneskôr do



15 dní od poskytnutia služby vystaviť faktúru, čo bolo najneskôr do 15. 01. 2010 a nie tak ako urobil, keď
vystavil faktúry až dňa 29. 10. 2010. R.. Š. platby, ktoré odporca dostal od nemocníc mandatárovi ani
nenahlásil, pričom do svojho odchodu hlásil mandatárovi všetky vymožené pohľadávky. Podľa odporcu
bolo zrejmé, že v rozhodnom čase ani jedna zmluvná strana nevykladala zmluvu tak, ako ju vykladá
navrhovateľ a podľa neho k zaplateniu pohľadávok odporcu došlo mimo zmluvného vzťahu založeného
mandátnou zmluvou.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie výsluchom konateľa odporcu, právnych zástupcov
účastníkov konania, svedkov R.. M. Č., R.. L. Š. H.., F. N. a R.. W. Š., a ďalej listinnými dôkazmi, a
to: mandátnou zmluvou zo dňa 21. 04. 2008, prílohou č. 1 k zmluve zo dňa 21. 04. 2008, prílohou
č. 2 k zmluve zo dňa 01. 07. 2008, Dodatkom č. 1 k prílohe č. 1 zo dňa 15. 12. 2008, Dodatkom
č. 1 k prílohe č. 2 zo dňa 25. 06. 2009, prílohou č. 3 k zmluve zo dňa 18. 08. 2009, prílohou č. 4 k
zmluve zo dňa 18. 08. 2009, prílohou č. 5 k zmluve zo dňa 18. 08. 2009, Dodatkom č. 1 k zmluve zo
dňa 21. 12. 2009, Dodatkom č. 1 k prílohe č. 1 zo dňa 21. 12. 2009, výpoveďou odporcu mandátnej
zmluvy zo dňa 13. 07. 2010, faktúrou navrhovateľa č. 2010027 odporcovi na sumu 63 595,50 eura,
faktúrou navrhovateľa č. 2010028 odporcovi na sumu 4 925,15 eura, správou navrhovateľa odporcovi
o priebežnom stave vymáhania pohľadávok zo dňa 15. 07. 2010, žiadosťou navrhovateľa odporcovi
o vyčíslenie náhrad zo dňa 23. 08. 2010, odpoveďou odporcu navrhovateľovi zo dňa 02. 09. 2010,
výzvou právneho zástupcu navrhovateľa odporcovi na plnenie zo dňa 20. 10. 2010, vrátenie faktúr č.
2010027 a č. 2010028 odporcom navrhovateľovi zo dňa 26. 10. 2010, zmluvou o postúpení pohľadávok
zo dňa 20. 01. 2011, listom Fakultnej nemocnice L. Pasteura Košice spoločnosti Immunotech spol.
s r.o. zo dňa 04. 01. 2010, listom odporcu Kysuckej nemocnici s poliklinikou Čadca zo dňa 31. 08.
2010, listom odporcu Nemocnici s poliklinikou Považská Bystrica zo dňa 31. 08. 2010, listom odporcu
Kysuckej nemocnici s poliklinikou Čadca zo dňa 31. 08. 2010, listom odporcu Fakultnej nemocnici L.
Pasteura Košice zo dňa 31. 08. 2010, dohodou o urovnaní vzájomných práv a povinností zo dňa 24.
06. 2009, mailovou správou R.. W. Š. navrhovateľovi zo dňa 22. 10. 2009, prehlásením odporcu zo dňa
26. 06. 2009 s prílohou - zoznamom neuhradených záväzkov, oznámením Všeobecnej nemocnice s
poliklinikou Šahy zo dňa 20. 06. 2011, oznámením Kysuckej nemocnice s poliklinikou Čadca zo dňa 21.
06. 2011, oznámením Ministerstva zdravotníctva SR zo dňa 21. 07. 2011, daňovým priznaním odporcu
k dani z príjmov za rok 2009, súvahami za rok 2009, výkazom ziskov a strát odporcu za rok 2009,
poznámkami k účtovnej závierke, stanoviskom R.. S. Š. zo dňa 12. 05. 2012, faktúrami navrhovateľa
odporcovi č. 2008002, č. 2008006, č. 2008010, č. 2008012, č. 2008013, č. 2009003, č. 2009004, č.
2009006, č. 2009008, č. 2009011, č. 2009014, č. 2009015, č. 2009017, č. 2009019, č. 2009021, č.
2009024, č. 2009025, opravou faktúry č. 2009011, tabuľkami vypracovanými navrhovateľom, výpismi
z obchodného registra spoločností pôvodného navrhovateľa, navrhovateľa a odporcu, ako aj ďalšími
listinnými dôkazmi, založenými v spise, a za použitia ust. § 1 ods. 1 a 2, § 2 ods. 2 písm. a), 261 ods. 1
a 5, § 265, § 266 ods. 4, § 269 ods. 1, § 272 ods. 1, § 566 ods. 1, § 567 ods. 1 a 2, § 568 ods. 1, § 571
ods. 2, § 576, § 324 ods. 1 a § 340 (všetky) Obchodného zákonníka a § 120 ods. 3 O.s.p. aplikovaných
na zistený skutkový stav, návrh navrhovateľa na začatie konania ako nedôvodný rozsudkom č.k. 23Cb
151/2010-516 zo dňa 04.06.2012 zamietol.

Súd prvého stupňa svoj zamietajúci rozsudok odôvodnil tým, že podľa ust. § 566 ods. 1, 567 ods. 2 a
najmä § 571 ods. 2 Obchodného zákonníka spoločnosti DACRA, s. r. o. nevznikol nárok na odmenu
z predmetnej mandátnej zmluvy, pretože nevykonala činnosti, ku ktorým sa v tejto zmluve zaviazala,
nakoľko k zaplateniu dlžných pohľadávok odporcu prišlo na základe oddlženia dotknutých nemocníc ako
dlžníkov odporcu štátom a nie na základe v mandátnej zmluve dohodnutej činnosti spoločnosti DACRA,
s. r. o., pretože spoločnosti DACRA, s. r. o. ako mandatárovi by vznikol nárok na odplatu až riadnym
vykonaním činnosti, na ktorú bola podľa predmetnej zmluvy povinná.

Súd prvého stupňa v rozsudku ďalej konštatoval, že záväzkový vzťah medzi spoločnosťou DACRA, s.
r. o. a odporcom sa týkal ich podnikateľskej činnosti, a preto podľa ust. § 261 ods. 1 a 5 Obchodného
zákonníka sa na daný záväzkový vzťah aplikoval režim Obchodného zákonníka. Podľa súdu navrhovateľ
nepreukázal, že k plateniu pohľadávok odporcu zo strany nemocníc prišlo v priamej súvislosti s
činnosťou spoločnosti DACRA, s. r. o., na ktorú sa zaviazala v mandátnej zmluve. Podľa čl. I tejto
zmluvy bola spoločnosť DACRA, s. r. o. povinná zabezpečiť vymáhanie pohľadávok odporcu voči
dlžníkom odporcu robením všetkých úkonov súvisiacich s vymáhaním pohľadávok mimosúdnou cestou.
Z výsluchu svedka R.. Š. mal súd potvrdené, že návrh predmetnej zmluvy predkladala spoločnosť
DACRA, s. r. o., čím podľa ust. § 266 ods. 4 Obchodného zákonníka sa výrazy pripúšťajúce rôzny



výklad pri pochybnostiach vykladajú na ťarchu predkladateľa, ktorý tento výraz použil prvý tým, že
predkladal návrh predmetnej zmluvy. Týmto výrazom pripúšťajúcim rôzny výklad bola skutočnosť, či
spoločnosti DACRA, s. r. o. vznikol nárok na odmenu pripísaním dlžnej sumy na účet odporcu bez
ohľadu na činnosť navrhovateľa alebo tento nárok na vyplatenie odmeny vznikol, ak dlžník zaplatil
svoju pohľadávku odporcovi v priamej súvislosti s činnosťou spoločnosti DACRA, s. r. o., na ktorú
sa v zmluve táto spoločnosť zaviazala. Súd považoval nárok na odmenu spoločnosti DACRA, s. r.
o. za vzniknutý iba vtedy, ak táto spoločnosť vykonala činnosti, na ktoré sa v predmetnej zmluve
zaviazala voči dlžníkom odporcu a na základe ktorých následne dlžník odporcu uhradil odporcovi dlh.
Súd zdôraznil, že navrhovateľ nepredložil súdu žiadny dôkaz, preukazujúci skutočnosť, že dotknuté
nemocnice zaplatili svoje pohľadávky odporcovi v priamej súvislosti s činnosťou spoločnosti DACRA,
s. r. o., na ktorú sa zaviazala v predmetnej mandátnej zmluve. Túto skutočnosť podľa súdu potvrdili aj
oznámenia dotknutých nemocníc, že k zaplateniu ich dlhov prišlo bez pričinenia spoločnosti DACRA,
s. r. o.. Okrem toho aj z výsluchu konateľa odporcu Václava Mádra, svedkov R.. M. Č., R.. L. Š., F.
N. a tiež z odporcom predložených listinných dôkazov bolo podľa súdu prvého stupňa nepochybne
preukázané, že k zaplateniu dlžných súm dotknutými nemocnicami prišlo po septembri 2009 na základe
oddlženia nemocníc štátom, z čoho bolo zrejmé, že spoločnosť DACRA, s. r. o. nemala žiadny podiel na
uhrádzaných dlhoch. Taktiež súd prvého stupňa považoval za neštandardné a v rozpore s dovtedajšou
praxou spoločnosti DACRA, s. r. o., že si uplatnila nárok na odmenu faktúrami až po uplynutí 10
mesiacov, keďže spoločnosť DACRA, s. r. o. si uplatňovala odmeny každomesačne, maximálne však
s odstupom jedného až dvoch mesiacov. Podľa súdu prvého stupňa navrhovateľ v konaní nepreukázal
splnenie zmluvnej povinnosti podľa čl. II mandátnej zmluvy, podľa ktorej sa spoločnosť DACRA, s.
r. o. zaviazala podávať odporcovi na požiadanie správu o priebežnom stave vymáhania pohľadávok,
poskytovať odporcovi bez zbytočného odkladu všetky informácie, podklady atď.

Navrhovateľ sa proti rozsudku súdu odvolal s odôvodnením, že medzi zmluvnými stranami bola dlhodobo
vžitá prax, na základe ktorej sa odmena mandatára určovala podľa úhrad pripísaných na účet odporcu
bez ohľadu na úkony mandatára a ich vplyvu na úhradu konkrétneho dlhu. Taktiež uviedol, že nárok na
odmenu mandatára je priamo závislý len na deblokácii pohľadávky odporcu a nie na preukazovaní inej
činnosti mandatára podľa zmluvy, čomu nasvedčovala aj spomínaná prax.

Krajský súd v Bratislave rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s
odôvodnením, že súd prvého stupňa rezignoval na zisťovanie skutočného úmyslu a vôle zmluvných
strán obsiahnutej v zmluve, na zistenie skutočností, či tento úmysel bol alebo musel byť známy
odporcovi so zreteľom na okolnosti, za ktorých bola zmluva a jej dodatok uzavreté so zreteľom na
následné správanie sa strán pri realizácii zmluvy. Podľa odvolacieho súdu sa súd prvého stupňa
vôbec nevysporiadal s tvrdením navrhovateľa, že zmluvu je potrebné vykladať tak, že jej účelom bolo
dosiahnutie dohodnutého výsledku deblokácie. Taktiež nebolo zrejmé aké interpretačné postupy si súd
prvého stupňa pri výklade zmluvy zvolil, pretože gramatický ani logický výklad ustanovení o vzniku
nároku na odmenu nezodpovedá záveru súdu prvého stupňa o tom, že navrhovateľ, resp. spoločnosti
DACRA, s. r. o. nárok na odmenu nevznikol.

Na základe vyššie uvedeného odvolací súd nariadil prvostupňovému súdu, aby v zmysle vykonaného
dokazovania posúdil, aká bola skutočná vôľa strán v okamihu uzatvárania zmluvy, pričom podmienkou
pre prihliadnutie k vôli účastníkov je to, aby nebola v rozpore s tým, čo vyplývalo z jazykového vyjadrenia
úkonu. Doslovný výklad obsahu zmluvy môže, ale nemusí byť v súlade s vôľou konajúcich strán, pričom
sa mal súd prvého stupňa v ďalšom konaní vysporiadať aj s ďalšími námietkami navrhovateľa týkajúcich
sa výkladu obsahu zmluvy.

Odporca proti vyššie uvedenému uzneseniu Krajského súdu v Bratislave podal dovolanie, ktoré však
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd odmietol, nakoľko v odvolacom konaní nedošlo
k vadám podľa ust. § 237 písm. f) O.s.p. tak, ako odporca namietal, keďže odôvodnenie rozhodnutia
odvolacieho súdu spĺňalo požiadavky vyžadované podľa ust. § 157 ods. 2 O.s.p.

I. Dokazovanie
Súd po vrátení veci odvolacím súdom na ďalšie konanie vykonal vo veci ďalšie dokazovanie výsluchom
svedkov F. N., R.. L. Š. H., R.. F.. S. V. a znalkyne JUDr. Ing. Edity Lukáčikovej, a ďalej listinnými dôkazmi
a to: novinovými článkami o oddlžení nemocníc, zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 05.01.2015,
zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 22. 08. 2014, prílohami č. 1 až 5 k mandátnej zmluve, faktúrami



č. 2009004, č. 2009011, č.2009011, č. 2009014, č. 2009015, č. 2009017, č. 2009019, č. 2009021 a č.
2009025 a stanoviskom R.. S. Š..

Z opätovnej svedeckej výpovede F. N. vyplývalo, že tá od 01. 01. 1996 pracuje u odporcu ako hlavný
účtovník a zároveň má na starosti správu pohľadávok. Vo všetkom sa pridržala svojej predchádzajúcej
svedeckej výpovede. Uviedla, že systém v zmysle mandátnej zmluvy fungoval tak, že na účet odporcu
chodili z nemocníc platby a p. Š. ako riaditeľ odporcu sa každý mesiac informoval o výške zaplatených
pohľadávok a nasledovný mesiac prišla od spoločnosti DACRA, s. r. o. faktúra ako odplata za vymoženie
pohľadávok. V decembri 2009 sa pýtala B.. Š., či za december príde od DACRA, s. r. o. faktúra, ale ten
povedal, že nepríde, nakoľko prišlo k oddlženiu nemocníc štátom, pričom on uzatvoril s nemocnicami
zmluvu, na základe ktorej sa odporca zriekol pohľadávok a tie mali byť uhradené štátom. Každá
nemocnica takto vyplatila odporcovi dlžnú sumu. Po odchode p. Š.F. od odporcu prišla od spoločnosti
DACRA, s. r. o. v októbri 2010 faktúra. Svedkyňa uviedla, že s nemocnicami musela byť uzatvorená
zmluva, na základe ktorej nemocnica dostala finančnú výpomoc od štátu. Samotnú mandátnu zmluvu
nečítala, iba kontrolovala hlavičku. Spoločnosť DACRA, s. r. o. nechcela od odporcu žiadne informácie
ako podklad pre fakturáciu za december 2009 ani v januári 2010.

Z opätovnej svedeckej výpovede R.. L. Š. H.., vyplývalo, že právneho zástupcu odporcu pozná niekoľko
rokov. Bol riaditeľom odporcu od jesene 2004 do júna 2010. V roku 2007 alebo 2008 bol odporca
oslovený spoločnosťou DACRA, s. r. o. a na základe telefonického rozhovoru s p. V. sa svedok
stretol s touto osobou. Na stretnutí bola svedkovi prezentovaná činnosť spoločnosti DACRA, s. r.
o. a neskôr bola uzatvorená rámcová zmluva ohľadom vymáhania pohľadávok. O existencii tejto
zmluvy svedok informoval nadriadených, pričom všetky zmluvy boli evidované v knihe zmlúv odporcu.
Svedok bol tlačený materskou spoločnosťou z Prahy, aby sa znížila výška pohľadávok na minimum,
preto jeho cieľom pri uzatvorení zmluvy so spoločnosťou DACRA, s. r. o. bolo zníženie pohľadávok.
Odmeňovanie bolo dohodnuté tak, že sa nemali honorovať konkrétne aktivity spoločnosti DACRA, s.
r. o., ale honorárom bola časť pripísanej čiastky na účet odporcu. Odporca bol oslovený viacerými
spoločnosťami na vymáhanie pohľadávok, ale svedok s nimi odmietol uzavrieť zmluvu. Svedok si
dohodol so spoločnosťou DACRA, s. r. o. schôdzky zhruba raz za dva mesiace, na ktorých ju informoval
o činnosti, pričom pre svedka bolo dôležité, koľko peňazí prišlo na účet odporcu. Na stretnutiach
ho p. V. informoval o jeho dovtedajšej činnosti. Vymáhanie pohľadávok spoločnosti DACRA, s. r. o.
prideľoval podľa toho, ako vedela spoločnosť svojou činnosťou zabezpečiť ich vymoženie. Spoločnosť
DACRA, s. r. o. vystavovala faktúry na základe svedkovho pokynu, resp. na základe informácii, ktoré im
svedok odovzdal a ktoré mal od p. N.. Svedok vstúpil do procesu oddlženia nemocníc štátom. Pripravil
doklady a uzavrel s nimi dohodu ohľadom vzdania sa príslušenstva z pohľadávok odporcu. Peniaze boli
nemocniciam poskytnuté, pričom tie ich podľa svedka vyplácali nejasným kľúčom. Ku dňu svedkovho
odchodu od odporcu neboli spoločnosti DACRA, s. r. o. vyplatené žiadne odmeny za pohľadávky
riešené oddlžením. Podľa svedka skutočnosť, že sa odporca zúčastnil procesu oddlženia nemocníc
neznamenala, že spoločnosť DACRA, s. r. o. prestala vyvíjať činnosť na vymoženie pohľadávok. Svedok
uviedol, že mandátnu zmluvu pripravil on a podľa jeho názoru mala spoločnosť DACRA, s. r. o. nárok
na odmenu aj za oddlženie nemocníc štátom, keďže v zmluve bolo dohodnuté, že mu vzniká nárok na
odmenu z pripísaných prostriedkov na účet odporcu.

Zo svedeckej výpovede R.. F.. S. V. vyplývalo, že spoločnosť DACRA, s. r. o. oslovila odporcu a
navrhla jej spoluprácu ohľadom správy a deblokácie pohľadávok odporcu. Za spoločnosť odporcu konal
s konateľom a riaditeľom p. Š.. Podstatou spolupráce bolo zinkasovať na účet odporcu maximum
pohľadávok, ktoré boli spoločnosti DACRA, s. r. o. zverené do správy. Podmienky a obsah spolupráce
si zmluvné strany dohodli spoločne. Podľa svedka spoločnosť DACRA, s. r. o. vedela zo svojej činnosti
určiť, že určité pohľadávky budú odporcovi vyplatené, ale k presnému číslu vyplatenej pohľadávky sa
spoločnosť dostala až po oznámení zo strany odporcu. Priebežne od odporcu dostávali informácie o
výške vymožených pohľadávok s posunom jedného až dvoch mesiacov, pričom v prípade žalovanej
pohľadávky žiadnu informáciu spoločnosť od odporcu nedostala. Svedok uviedol, že spoločnosť
DACRA, s. r. o. sa informácie, na základe ktorých došlo vystaveniu sporných faktúr dozvedel v októbri
2010, pričom podpis na faktúre je svedkov.

Z výpovede súdnej znalkyne JUDr. Ing. Edity Lukáčikovej vyplývalo, že podľa zákona č. 222/2004 Z.z.
daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby, a teda ak došlo v decembri 2009, najneskôr do 31.
12 .2009 k dodaniu služby, platiteľ bol povinný vyhotoviť faktúru podľa ust. § 71 tohto zákona najneskôr



do 15 dní odo dňa poskytnutia služby, teda do 15. 01. 2010. Ak prišlo k dodaniu služby za december 2009,
mala spoločnosť DACRA, s. r. o. uviesť toto dodanie služby v daňovom priznaní. Spoločnosť DACRA, s.
r. o. nevystavila faktúru do 15 dní od zdaniteľného plnenia, ale až v októbri 2010, na základe čoho prišlo
k neodvedeniu DPH z dodanej služby. Ak platiteľ dane zistí po uplynutí lehoty na podanie daňového
priznania, že prišlo k dodaniu služby, ktorú nezahrnul do svojho daňového priznania, je povinný podať
dodatočné daňové priznanie za príslušné obdobie. Znalkyňa taktiež konštatovala, že z pohľadu zákona
o dani z príjmov právnických osôb mala byť faktúra za poskytnuté služby vystavená v decembri, ale
keďže nebola, nezahrnula sa do výnosov navrhovateľa, resp. spoločnosti DACRA, s. r. o. za rok 2009,
čo sa premietlo do výšky dane za ten rok. Všeobecne je za vedenie účtovníctva zodpovedný štatutárny
orgán, pričom vzhľadom na situáciu vystavenia a doručenia faktúry je za ňu zodpovedná strana, ktorá
dodala službu. Znalkyňa predpokladala, že predmet fakturácie pri faktúre č. 027 sa týkal vymoženia
pohľadávok pri Nemocnici Čadca za december 2009 a predmet fakturácie pri faktúre č. 028 sa týkal
vymoženia iných pohľadávok. Ak spoločnosť DACRA, s. r. o. nepoznala výšku fakturovaného plnenia,
mala túto čiastku účtovať na účtoch časového rozlíšenia ako príjmy budúcich období.

Súd prvého stupňa však pri opätovnej svedeckej výpovede R.. L. Š. musí poukázať na značné
rozpory s jeho predchádzajúcou svedeckou výpoveďou ohľadom skutočnosti, ktorá zo zmluvných strán
uskutočnila návrh na uzavretie mandátnej zmluvy, keďže v pôvodnej svedeckej výpovedi uviedol, že
návrh predmetnej mandátnej zmluvy predkladal navrhovateľ (resp. spoločnosť DACRA, s. r. o. ako
zmluvná strana), pričom v následnej výpovedi uviedol, že mandátnu zmluvu pripravil on, z čoho možno
dôvodiť takýto návrh zo strany odporcu. Skutočnosť, že by návrh na uzavretie mandátnej zmluvy
uskutočnil odporca je však v rozpore s ďalšími tvrdeniami p. Š., ako aj s výpoveďami ostatných svedkov,
podľa ktorých spoločnosť DACRA, s. r. o. oslovila odporcu a navrhla mu spoluprácu. Ďalší rozpor súd
videl v tom, že v pôvodnej výpovedi svedok tvrdil, že odmenu by navrhovateľovi vyplatil len vtedy, keby
zistil podiel spoločnosti DACRA, s. r. o. na vymožení pohľadávky, ktorú však Fakultná nemocnica Košice
platila zo štátnych finančných prostriedkov, avšak v následnej výpovedi už tvrdil, že spoločnosť DACRA,
s. r. o. mala nárok na odmenu aj za oddlžené nemocnice štátom, keďže v zmluve bolo dohodnuté, že
jej vzniká nárok na odmenu z pripísaných prostriedkov na účet odporcu, resp., že sa nemali honorovať
konkrétne aktivity spoločnosti DACRA, s. r. o., ale honorárom bola časť pripísanej čiastky na účet
odporcu. Vzhľadom na uvedené súd považoval v tejto časti (t.j. príprava mandátnej zmluvy p. Š.F., teda
odporcom a vznik nároku spoločnosti DACRA, s. r. o., IČO: 44 053 207 na odmenu) svedeckú výpoveď
p. Š. za nedôkaznú.

Súd za nedôkaznú svedeckú výpoveď považoval aj výpoveď svedka R.. F.. S. V. s odkazom na ust. § 117
ods. 1 O.s.p., nakoľko tento svedok bol ako účastník konania prítomný na viacerých pojednávaniach
(dňa 11. 05. 2011, 08. 06. 2011 a 16. 11. 2011), kde boli vypočúvaní viacerí svedkovia, a preto možno
mať pochybnosti o jeho nezaujatosti a objektívnosti jeho svedeckej výpovede.

II. Skutkový stav zistený vykonaným dokazovaním
Spoločnosť DACRA, s. r. o. a odporca, obaja ako právnické osoby podnikatelia, uzatvorili dňa 21.
04. 2008 v písomnej forme mandátnu zmluvu v znení dodatku č. 1 zo dňa 21.12.2009 (ďalej už
len „mandátna zmluva“), predmetom ktorej bol záväzok spoločnosti DACRA, s. r. o. ako mandatára
zabezpečiť v mene odporcu a na jeho účet vymáhanie a spravovanie pohľadávok odporcu voči
jeho dlžníkom (Fakultnej nemocnice Nitra, Univerzitnej nemocnice L. Pasteura Košice, Nemocnici s
poliklinikou Považský Bystrica, Kysuckej nemocnice s poliklinikou Čadca a Všeobecnej nemocnice s
poliklinikou Šahy) za účelom dosiahnutia maximálneho výnosu zo zverených pohľadávok - deblokácii
pohľadávok a záväzok odporcu ako mandanta zaplatiť spoločnosti DACRA, s. r. o. za činnosti podľa
tejto zmluvy dohodnutú odmenu.

Z mandátnej zmluvy ďalej vyplývalo, že za účelom splnenia záväzku sa spoločnosť DACRA, s. r. o.
zaviazala robiť všetky úkony súvisiace s vymáhaním pohľadávok mimosúdnou cestou, najmä viesť
rokovania s dlžníkmi, vybavovať písomnú korešpondenciu s dlžníkmi, zisťovať údaje o dlžníkoch,
dojednávať splátkové kalendáre s dlžníkmi a podávať návrhy na riešenie pohľadávok (čl. I bod 2
mandátnej zmluvy).

Zmluvné strany sa v čl. I bode 3 mandátnej zmluvy dohodli, že za deblokáciu, resp. činnosť mandatára
podľa tejto zmluvy treba považovať u pohľadávok zaplatenie na účet odporcu dlžníkom alebo iným
subjektom.



Okrem toho sa spoločnosť DACRA, s. r. o. zaviazala postupovať pri zariaďovaní záležitostí mandanta
s odbornou starostlivosťou podľa jeho pokynov a v súlade s jeho záujmami, podávať mandantovi na
požiadanie správu o priebežnom stave vymáhania pohľadávok, poskytovať mandantovi bez zbytočného
odkladu všetky informácie, podklady a prípadné doklady, ktoré pre mandanta získa v súvislosti so
správou pohľadávok a iné.

Podľa čl. IV bodu 1 mandátnej zmluvy uzavretím zmluvy vznikol spoločnosti DACRA, s. r. o. nárok na
odmenu vo výške pre jednotlivé pohľadávky individuálne dojednaného percenta z každej deblokovanej
sumy týchto pohľadávok, pričom odporca bol podľa bodu 2 povinný do 3 dní odo dňa pripísania
peňažných prostriedkov za vymožené pohľadávky na jeho účet písomne oznámiť túto skutočnosť
spoločnosť DACRA, s. r. o. a zároveň bol povinný previesť dojednanú odmenu na bankový účet
mandatára do 7 dní odo dňa doručenia faktúry mandatárom odporcovi.

Odporca v súlade s čl. V mandátnej zmluvy túto vypovedal a tá ku dňu 30. 09. 2010 zanikla.

Odporca dňa 24. 06. 2009 uzatvoril s Fakultnou nemocnicou L. Pasteura Košice ako dlžníkom dohodu
o urovnaní práv a povinností, ktorou dlžník uznal voči odporcovi dlh v sume 316 998,98 eura, ktorý tento
dlžník v čase 23. 12. 2009 do 29. 12. 2009 odporcovi aj uhradil.

Spoločnosť DACRA, s. r. o. doručila odporcovi faktúru č. 2010027 na sumu 63 595,50 eura s dátumom
splatnosti dňa 29. 10. 2010 za vymoženie pohľadávok v decembri 2009 od Univerzitnej nemocnice
L. Pasteura Košice, Nemocnice s poliklinikou Považská Bystrica, Kysuckej nemocnice s poliklinikou
Čadca a Všeobecnej nemocnice s poliklinikou Šahy a faktúru č. 2010028 na sumu 4 925,15 eura s
dátumom splatnosti dňa 29. 10. 2010 za vymoženie pohľadávok v januári až septembri 2010 od Kysuckej
nemocnice s poliklinikou. Odporca obe faktúry spoločnosti DACRA, s. r. o. ako nedôvodné vrátil, pričom
tá ani po dotazoch odporcu nepredložila odporcovi podklady k vymoženým pohľadávkam, ale iba list
zo všeobecnými údajmi.

III. Právne posúdenie zisteného skutkového stavu
Podľa ust. § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú
ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa
predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa
obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

Podľa § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka občiansky zákonník upravuje majetkové vzťahy fyzických a
právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva
na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony.

Podľa ust. § 2 ods. 2 písm. a) Obchodného zákonníka podnikateľom podľa tohto zákona je osoba
zapísaná v obchodnom registri.

Podľa ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi
podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. § 261 ods. 8 Obchodného zákonníka pri použití tejto časti zákona podľa odsekov 1 a 2 je
rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu.

Podľa ust. § 266 ods. 1 Obchodného zákonníka prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby,
ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy.

Podľa ust. § 266 ods. 2 Obchodného zákonníka v prípadoch, keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa
odseku 1, vykladá sa prejav vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení
osoby, ktorej bol prejav vôle určený. Výrazy používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu,
ktorý sa im spravidla v tomto styku prikladá.



Podľa ust. § 266 ods. 3 Obchodného zákonníka pri výklade vôle podľa odsekov 1 a 2 sa vezme náležitý
zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú
strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí.

Podľa ust. § 266 ods. 4 Obchodného zákonníka prejav vôle, ktorý obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny
výklad, treba pri pochybnostiach vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila.

Podľa ust. § 269 ods. 1 Obchodného zákonníka ustanovenia upravujúce v II hlave tejto časti zákona
jednotlivé typy zmlúv sa použijú len na zmluvy, ktorých obsah dohodnutý stranami zahŕňa podstatné
časti zmluvy ustanovené v základnom ustanovení pre každú z týchto zmlúv.

Podľa ust. § 566 ods. 1 Obchodného zákonníka mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre
mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v
mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu.

Podľa ust. § 567 ods. 1 Obchodného zákonníka mandatár je povinný postupovať pri zariaďovaní
záležitosti s odbornou starostlivosťou.

Podľa ust. § 567 ods. 2 Obchodného zákonníka činnosť, na ktorú sa mandatár zaviazal, je povinný
uskutočňovať podľa pokynov mandanta a v súlade s jeho záujmami, ktoré mandatár pozná alebo musí
poznať. Mandatár je povinný oznámiť mandantovi všetky okolnosti, ktoré zistil pri zariaďovaní záležitosti
a ktoré môžu mať vplyv na zmenu pokynov mandanta.

Podľa ust. § 571 ods. 2 Obchodného zákonníka ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, vznikne mandatárovi
nárok na odplatu, keď riadne vykoná činnosť, na ktorú bol povinný, a to bez ohľadu na to, či priniesla
očakávaný výsledok alebo nie. Ak možno očakávať, že v súvislosti s vybavovaním záležitosti vzniknú
mandatárovi značné náklady, môže mandatár požadovať po uzavretí zmluvy primeraný preddavok.

Podľa ust. § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene
alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa ust. § 35 ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím;
môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník
prejaviť.

Podľa ust. § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen
podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie
je v rozpore s jazykovým prejavom.

Podľa ust. § 35 ods. 3 Občianskeho zákonníka právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú
podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny
úkon urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený.

Podľa ust. § 43 Občianskeho zákonníka účastníci sú povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov
odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov.

Podľa ust. § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je
určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len "návrh"), ak je
dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

Podľa ust. § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Na základe zisteného skutkového stavu bolo nesporné, že medzi spoločnosťou DACRA, s. r. o.
a odporcom vznikol uzavretím mandátnej zmluvy podľa ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka
obchodný záväzkový vzťah, keďže s prihliadnutím na všetky okolnosti bolo zrejmé, že sa tento ich
záväzkový vzťah týkal ich podnikateľskej činnosti, a preto sa na daný záväzkový vzťah použil podľa ust.



§ 1 ods. 2 Obchodného zákonníka právny režim Obchodného zákonníka okrem tých práv a povinností,
ktoré Obchodný zákonník neupravuje a na ktorých úpravu sa podľa ust. § 1 ods. 2 Obchodného
zákonníka v spojení s ust. § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka použil právny režim Občianskeho
zákonníka. Vzhľadom na obsah tohto záväzkového vzťahu a jeho podstatné znaky (zriadenie určitej
obchodnej záležitosti pre odporcu - vymáhanie pohľadávok za odplatu spoločnosťou DACRA, s. r. o.,
IČO: 44 053 207 v mene a na účet odporcu) sa na jeho úpravu aplikovala právna úprava mandátnej
zmluvy podľa ust. § 566 a nasl. Obchodného zákonníka

Predmetom tohto konania bol nárok navrhovateľa ako právneho nástupcu spoločnosti DACRA, s. r.
o. z titulu postúpania pohľadávky na zaplatenie odmeny odporcom za spoločnosťou DACRA, s. r. o.
vymožené pohľadávky pre odporcu v zmysle faktúr č. 2010027 a č. 2010028, pričom ako sporný sa
ukázal výklad mandátnej zmluvy upravujúci podmienky vzniku nároku spoločnosti DACRA, s. r. o., resp.
navrhovateľa na predmetnú odmenu, a preto musel súd prvého stupňa s odkazom na názor odvolacieho
súdu, zisťovať skutočný úmysel a vôľu zmluvných strán obsiahnutých v mandátnej zmluve v okamihu
jej uzatvárania.

Všeobecné pravidlá pre interpretáciu právnych úkonov obsiahnuté v Občianskom zákonníku (ust. § 35
ods. 2 a 3) kladú dôraz na jazykový prejav a vôľa, ktorá bola pri uzatváraní zmluvy prejavená, má len
doplňujúci, podporný charakter. Obchodný zákonník však používa osobitné pravidlá pri výklade právnych
úkonov uvedené v ust. § 266 Obchodného zákonníka, ktoré uprednostňujú význam vôle zmluvných strán
pri uzatváraní zmluvy (vzniku právneho úkonu) pred jazykovým výkladom. Ide o subjektívne kritérium
spočívajúce v úmysle konajúceho, čo má prvoradý význam. Pritom sa vyžaduje, aby úmysel bol strane,
ktorej je určený, známy alebo jej musel byť známy.

Ak nemožno pri výklade aplikovať toto subjektívne kritérium (úmysel konajúcej osoby známy strane ktorej
bol určený) z dôvodu, že úmysel konajúcej osoby nemožno zistiť, treba aplikovať objektívne kritérium
uvedené v ust. § 266 ods. 2 Obchodného zákonníka a vykladať prejav vôle podľa významu, ktorý by mu
spravidla prikladala osoba v postavení adresáta. V tomto prípade nejde o význam, ktorý by mu prikladala
určitá konkrétna osoba, ale osoba abstraktná v rovnakom postavení ako osoba, ktorej by bol prejav
vôle určený. Ide teda o tzv. ustálenie takéhoto významu prejavenej vôle, ktorý by mu prisúdila osoba v
postavení adresáta - objektivizovaného rozumného, resp. priemerného obchodníka.

Pri výklade vôle prostredníctvom subjektívneho, ale aj objektívneho kritéria, je podľa ust. § 266 ods.
3 Obchodného zákonníka potrebné brať zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, vrátane
rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú medzi sebou zmluvné strany zaviedli, ako aj následného
správania sa strán, pokiaľ to povaha veci pripúšťa. To znamená, že Obchodný zákonník pri interpretácii
právnych úkonov priznáva význam rokovaniam, ktoré sa uskutočnili pri uzatváraní zmluvy, zaužívanej
praxi a následnému správaniu sa zmluvných strán, pretože je nepochybné, že práve tieto skutočnosti
môžu napomôcť k objasneniu úmyslu zmluvných strán. Pod pojmom „zavedená prax“ treba rozumieť
individuálne zvyklosti zavedené a zachovávané zmluvnými stranami počas existencie a riadneho
fungovania zmluvného vzťahu.

Ak aj po výklade prejavu vôle vyššie uvedenými postupmi ostali pochybnosti o niektorom výraze alebo
výrazoch, ktoré pripúšťajú rôzny výklad, uplatní sa jednoznačné pravidlo stanovené v ust. § 266 ods.
4 Obchodného zákonníka, podľa ktorého treba takýto výraz vykladať v neprospech strany, ktorá tento
výraz použila ako prvá, t.j. strany, ktorá uskutočnila návrh na uzavretie zmluvy podľa ust. § 43a ods. 1
Občianskeho zákonníka.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že iniciátorom vzniku záväzkového vzťahu z
predmetnej mandátnej zmluvy bola spoločnosť DACRA, s. r. o., ktorá podľa ust. § 43a ods. 1
Občianskeho zákonníka odporcovi predložila návrh predmetnej mandátnej zmluvy, s ktorou odporca
súhlasil.

Prax medzi zmluvnými stranami bola ustálená tak, že odporca na konci mesiaca urobil kontrolu platieb,
ktoré prišli ako úhrady pohľadávok od dlžníkov odporcu. Následne vtedajší konateľ odporcu p. Š. oznámil
túto informáciu spoločnosti DACRA, s. r. o. pri osobných stretnutiach s konateľom tejto spoločnosti, na
čo následne spoločnosť DACRA, s. r. o. vystavila odporcovi faktúru. Spoločnosť DACRA, s. r. o. takto
vystavovala faktúry na mesačnej báze. Takto vystavené faktúry p. F. N. ako hlavná účtovníčka odporcu



predložila vtedajšiemu konateľovi odporcu p. Š., ktorý takúto faktúru schválil a podpísal, na čo odporca
faktúru uhradil (vyplývalo z výpovedí R.. L. Š. H.. a F. N.).

Vystaveniu sporných faktúr však nepredchádzala vyššie uvedená zaužívaná prax. Odporca informáciu
o vymožení pohľadávok týkajúcich sa sporných faktúr spoločnosti DACRA, s. r. o. neoznámil, pričom
podľa zaužívanej praxe malo k oznámeniu prísť na konci každého mesiaca po pripísaní úhrad na účet
odporcu, pričom spoločnosť DACRA, s. r. o. nepreukázala, že by v daných mesiacoch (december 2009
až september 2010) uskutočnila akékoľvek úkony vo vzťahu k odporcovi za účelom jeho oznámenia
stavu vymožených pohľadávok, pričom bolo nesporné, že na účet odporcu boli pripísané úhrady jeho
pohľadávok.

Nesporné bolo aj to, že tieto úhrady súviseli s oddlžením nemocníc štátom, pričom z výpovedi p. Š.,
ktorý bol v spornom čase konateľom odporcu, ako aj z výpovede F. N. vyplývalo, že práve z tohto dôvodu
nebol spoločnosti DACRA, s. r. o. oznamovaný stav vymožených pohľadávok, pretože na vymožení
týchto pohľadávok spoločnosť DACRA, s. r. o. nemala žiadny podiel.

Tomu zodpovedalo aj následné správanie spoločnosti DACRA, s. r. o., ktorá od odporcu za predmetné
obdobie nežiadala žiadne informácie o stave vymožených pohľadávok (resp. nepreukázala, že žiadala
od odporcu takéto informácie) a ani odporcovi nevystavila žiadnu faktúru. K vystaveniu sporných faktúr
došlo až v októbri 2010, čo bolo takmer 10 mesiacov od vymoženia predmetných pohľadávok a až po
vypovedaní mandátnej zmluvy odporcom.

Na základe vyššie uvedeného možno konštatovať, že spoločnosť DACRA, s. r. o. v rozhodnom období
akceptovala skutočnosť, že k úhrade pohľadávok odporcu došlo bez jej pričinenia z dôvodu oddlženia
nemocníc štátom, preto nepožadovala od odporcu informácie o stave vymáhaných pohľadávok a ani
nevystavila v rozhodnom období podľa zaužívanej praxe faktúry, teda nevyzvala odporcu na splnenie si
jeho zmluvnej povinnosti/záväzku zaplatenia odmeny za vymožené pohľadávky, pričom rovnako danú
skutočnosť akceptoval v rozhodnom období aj odporca. Uvedenému svedčí aj správanie spoločnosti
DACRA, s. r. o. na úseku plnenia si svojich daňových povinností, pretože z daňového hľadiska
neevidovala, že v rozhodnom období poskytla akékoľvek zdaniteľné plnenie odporcovi. To znamená,
že úmysel oboch zmluvných strán, ktorým sa mali riadiť podmienky vzniku nároku spoločnosti DACRA,
s. r. o. na odmenu z mandátnej zmluvy, bol tak spoločnosti DACRA, s. r. o., ako aj odporcovi známy,
čomu zodpovedala ich zaužívaná prax a aj ich následné správanie. Preto treba podľa ust. § 266 ods. 1
Obchodného zákonníka vykladať prejav vôle obsiahnutý v mandátnej zmluve, týkajúci sa vzniku nároku
spoločnosti DACRA, s. r. o. na odmenu tak, že nárok spoločnosti DACRA, s. r. o. na odmenu vznikol až
splnením jej záväzku - uskutočnením úkonov v mene odporcu súvisiacim s vymáhaním pohľadávok za
predpokladu pripísania vymáhanej pohľadávky na účet odporcu. Súd prvého stupňa sa teda nestotožnil s
tvrdením navrhovateľa, že odmena spoločnosti DACRA, s. r. o., IČO: 44 053 207 prináležala automaticky
po pripísaní finančných prostriedkov od dlžníka odporcovi na účet odporcu bez ohľadu na činnosť
spoločnosti DACRA, s. r. o.

K uvedenému záveru by súd prvého stupňa dospel aj výkladom podľa objektívneho kritéria uvedeného
v ust. § 266 ods. 2 Obchodného zákonníka, nakoľko podstatou mandátnej zmluvy je podľa jej zákonnej
úpravy uvedenej v ust. § 566 a nasl. Obchodného zákonníka v prvom rade záväzok mandatára (teda
v tomto prípade spoločnosti DACRA, s. r. o.) zariadiť v mene a na účet mandanta za odplatu určitú
obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov, a preto bez splnenia tohto záväzku mandatárom
nemôže mandatár požadovať od mandanta splnenie si jeho záväzku z mandátnej zmluvy. Ktorou je
zaplatenie odplaty.

Aj pri aplikácii tretieho výkladového pravidla uvedeného v ust. § 266 ods. 4 Obchodného zákonníka
by súd dospel k totožnému záveru, keďže návrh zmluvy predkladala spoločnosť DACRA, s. r. o., IČO:
44 053 207, a preto by nejasnosť ohľadom vzniku nároku na odmenu musela byť vykladaná v jej
neprospech.

V zmysle všetkých vyššie uvedených skutočností bol teda súd toho názoru, že navrhovateľ podľa ust. §
120 ods. 1 O.s.p. nepreukázal, že k plateniu pohľadávok zo strany nemocníc odporcovi prišlo v priamej
súvislosti s činnosťou spoločnosti DACRA, s. r. o., na ktorú sa zaviazala v predmetnej mandátnej zmluve,
keďže súd považoval nárok spoločnosti DACRA, s. r. o. za vzniknutý len za predpokladu, že spoločnosť



vykonala činnosti, na ktoré sa v predmetnej mandátnej zmluve zaviazala voči dlžníkom odporcu a na
základe týchto činnosti tento dlžník odporcovi uhradil dlžnú pohľadávku. Navrhovateľ nepredložil súdu
žiadny dôkaz, preukazujúci fakt, že dotknuté nemocnice zaplatili svoje pohľadávky odporcovi v priamej
súvislosti s činnosťou spoločnosti DACRA, s. r. o., na ktorú sa zaviazala v predmetnej mandátnej zmluve.
Tento názor súdu podporil aj fakt, že dotknuté nemocnice písomne oznámili odporcovi, že mu zaplatili
dlžné pohľadávky bez činnosti spoločnosti DACRA, s. r. o.

Navyše z výsluchu konateľa odporcu Václava Mádra, svedkov R.. M. Č., R.. L. Š., F. N.Č. a tiež z
odporcom predložených listinných dôkazov bolo nepochybne preukázané, že k zaplateniu dlžných súm
zo strany dotknutých nemocníc odporcovi prišlo na základe oddlženia nemocníc štátom, z čoho je
zrejmé, že spoločnosť DACRA, s. r. o. nemala žiaden podiel na uhrádzaný dlhov dotknutých nemocníc
odporcovi.

Takisto navrhovateľ nevedel súdu hodnoverne preukázať splnenie zmluvnej povinnosti v zmysle čl. II.
predmetnej mandátnej zmluvy, v ktorej sa spoločnosť DACRA, s. r. o. zaviazala podávať odporcovi na
požiadanie správu o priebežnom stave vymáhania pohľadávok, poskytovať odporcovi bez zbytočného
odkladu všetky informácie, podklady a prípadné doklady, ktoré pre odporcu získa v súvislosti so správou
pohľadávok, pričom spoločnosť DACRA, s. r. o. si tejto svojej zmluvnej povinnosti nedostála ani voči
odporcovi, keď ju tento písomne žiadal predložiť písomné podklady, súvisiace s vymáhaním pohľadávok
a o podanie písomnej správy o priebežnom stave vymáhania pohľadávok, na čo spoločnosť doručila
odporcovi správu o priebežnom stave vymáhania pohľadávok, z ktorej nevyplynuli žiadne konkrétne
informácie osvedčujúce splnenie uvedenej zmluvnej povinnosti navrhovateľa.

Spoločnosti DACRA, s. r. o. na základe vyššie uvedeného s odvolaním sa na ust. § 566 ods. 1, § 567
ods. 2 a najmä § 571 ods. 2 Obchodného zákonníka nevznikol nárok na odmenu z predmetnej mandátnej
zmluvy, pretože nevykonala činnosti, ku ktorým sa v tejto zmluve zaviazala, nakoľko k zaplateniu dlžných
pohľadávok dlžníkov odporcu odporcovi prišlo na základe oddlženia dotknutých nemocníc ako dlžníkov
odporcu štátom a nie na základe v predmetnej mandátnej zmluve dohodnutej činnosti spoločnosti
DACRA, s. r. o., pretože tejto spoločnosti ako mandatárovi by vznikol nárok na odplatu, až keby riadne
vykonala činnosť, na ktorú bola povinná.

Z týchto dôvodov súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a navrhovateľov
nárok ako nedôvodne podaný zamietol.

Právny zástupcovia účastníkov konania nemali na pojednávaní súdu, konanom dňa 16. 03. 2016 ďalšie
návrhy na doplnenie dokazovania, preto prvostupňový súd na uvedenom pojednávaní po záverečných
vyjadreniach vyhlásil uznesenie o skončení dokazovania podľa ust. § 118 ods. 4 a § 120 ods. 4 O.s.p.
a odročil ho z dôvodu vyhlásenia rozhodnutia na deň 11. 04. 2016 s tým, že podľa ust. § 156 ods. 2
O.s.p. prvostupňový súd rozsudok vo veci samej vyhlásil na tomto ďalšom pojednávaní.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa § 151 ods. 2 O.s.p. ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov
konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak
takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov
konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania
tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.



Podľa § 151 ods. 5 O.s.p. trovy konania určí súd podľa sadzobníkov a podľa zásad platných pre náhradu
mzdy a hotových výdavkov. Určiť výšku trov môže predseda senátu alebo samosudca až v písomnom
vyhotovení rozhodnutia.

Podľa § 151 ods. 8 O.s.p. vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho
zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

Trovy konania vo veci úspešného účastníka - odporcu - pozostávajú zo sumy 41,11 eura, ktorá
predstavuje nevrátenú časť zaplateného súdneho poplatku za dovolanie proti zrušujúcemu uzneseniu
Krajského súdu v Bratislave, zo sumy 9,18 eura, ktorá predstavuje náklady na vyhotovenie fotokópií zo
spisu a zo sumy 15 513,29 eura, ktorá predstavuje náklady právneho zastúpenia odporcu vypočítané
podľa ust. § 9 ods. 1 a nasl. vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb za:
- prevzatie a príprava vo výške 559,33 eura,
- vyjadrenie k návrhu na začatie konania zo dňa 24. 11. 2010 vo výške 559,33 eura,
- vyjadrenie vo veci samej zo dňa 02. 06. 2011 vo výške 559,33 eura,
- účasť na pojednávaní dňa 08. 06. 2011 vo výške 559,33 eura,
- vyjadrenie vo veci samej zo dňa 10. 06. 2011 vo výške 559,33 eura,
- návrh na zabezpečenie dôkazu zo dňa 10. 06. 2011 vo výške 279,67 eura (1),
- predloženie dôkazu zo dňa 15. 06. 2011 vo výške 279,67 eura (1),
- účasť na pojednávaní dňa 16. 11. 2011 vo výške 559,33 eura,
- odvolanie proti uzneseniu zo dňa 29. 02. 2012 vo výške 279,67 eura (1),
- predloženie dôkazov zo dňa 10. 05. 2012 vo výške 279,67 eura (1),
- účasť na pojednávaní dňa 29. 02. 2012 vo výške 559,33 eura,
- návrh na zabezpečenie dôkazu zo dňa 05. 04. 2012 vo výške 279,67 eura (1),
- účasť na pojednávaní dňa 14. 05. 2012 vo výške 559,33 eura,
- vyjadrenie vo veci samej zo dňa 28. 05. 2012 vo výške 559,33 eura,
- účasť na pojednávaní dňa 04. 06. 2012 vo výške 559,33 eura,
- vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 09. 07. 2012 vo výške 559,33 eura,
- dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30. 05. 2012 vo výške 559,33 eura,
- návrh na vykonanie dôkazu zo dňa 02. 07. 2014 vo výške 279,67 eura (1),
- účasť na pojednávaní dňa 02. 07. 2014 vo výške 139,83 eura (1),
- vyjadrenie vo veci samej zo dňa 05. 09. 2014 vo výške 559,33 eura,
- účasť na pojednávaní dňa 13. 04. 2015 vo výške 1 118,66 eura (dvojnásobok, pojednávanie trvalo 2
a 1 hod.),
- účasť na pojednávaní dňa 22. 06. 2015 vo výške 559,33 eura,
- účasť na pojednávaní dňa 24. 02. 2016 vo výške 559,33 eura,
- vyjadrenie vo veci samej zo dňa 11. 03. 2016 vo výške 559,33 eura,
- účasť na pojednávaní dňa 16. 03. 2016 vo výške 559,33 eura,
- účasť na pojednávaní dňa 11. 04. 2016 vo výške 279,67 eura (1, pretože na tomto pojednávaní bolo
vyhlásené iba rozhodnutie vo veci samej),
- 2 x režijný paušál po 7,21 eura,
- 6 x režijný paušál po 7,41 eura,
- 8 x režijný paušál po 7,63 eura,
- 1 x režijný paušál po 7,81 eura,
- 3 x režijný paušál po 8,04 eura,
- 2 x režijný paušál po 8,39 eura,
- 4 x režijný paušál po 8,58 eura,
- 20 % DPH.

Súd zaviazal navrhovateľa na zaplatenie trov konania odporcu k rukám jeho právneho zástupcu s
odvolaním sa na § 149 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola
prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju
advokátovi.

Podľa § 139 ods. 2 veta prvá O.s.p. ak bol podaný znalecký posudok, vzniká právo na náhradu hotových
výdavkov, náhradu za stratu času a na odmenu (znalečné).



Podľa § 148 ods. 1 O.s.p. štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov
konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov.

Podľa § 151 ods. 6 O.s.p. o trovách štátu súd rozhodne aj bez návrhu.

Štát mal právo na náhradu trov konania od navrhovateľa ako neúspešného účastníka konania, keďže
štátu v konaní vznikli trovy, nakoľko súd uznesením č.k. 23Cb 151/2010-828 zo dňa 29. 02. 2016
priznal súdnej znalkyni JUDr. Ing. Edite Lukáčikovej odmenu na znalecké dokazovanie vo výške 231,07
eura, ktorá bola vyplatená zo štátnych finančných prostriedkov, a teda trovy konania pozostávajúce
zo znalečného v celkovej výške 231,07 eura znášal za navrhovateľa štát. Keďže navrhovateľ nebol
oslobodený od súdnych poplatkov, súd štátu náhradu trov konania od navrhovateľa priznal podľa ust. §
139 ods. 2 veta prvá, § 148 ods. 1 a § 151 ods. 6 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne,
dvojmo, cestou tunajšieho súdu.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.