Direct Parcel Distribution SK s.r.o.


Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 9Cb/26/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4323201799
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Tomáš Uhrik
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2023:4323201799.1

Uznesenie
Okresný súd Levice v spore žalobcu: Direct Parcel Distribution SK s.r.o., IČO: 35 834 498, Technická 7,
821 04 Bratislava - Ružinov, zast.: IN FORO - AYRUMYAN advokátska kancelária s. r. o., Uhrova 4, 831
01 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, proti žalovanému: C. S., nar. XX.XX.XXXX, Ul. I.. G. XXXX/
X, XXX XX W., o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamieta.

II. Žalovanému sa voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia doručeným súdu dňa 23.05.2023
domáhal vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by súd zriadil záložné právo k nehnuteľnostiam
evidovaných na listoch vlastníctva, vedených pre okres: W., obec: W., katastrálne územie: W.
nasledovne: LV č. XXXX, parc. reg. „C“ 994, výmera 435 m2, záhrada, parc. reg. „C“ 995/1, výmera
276 m2, zastavaná plocha a nádvorie, parc. reg. „C“ 995/2, výmera 165 m2, zastavaná plocha a
nádvorie, rodinný dom so súpisným číslom XXXX, stavba postavená na pozemku s parc. č. 995/2,
ktoré sú vo výlučnom vlastníctve žalovaného, spoluvlastnícky podiel 1/1, v prospech žalobcu, a to za
účelom zabezpečenia jeho pohľadávky vo výške 84.425,38 EUR ako pohľadávky v konaní vedenom na
Okresnom súde Banská Bystrica sp. zn. 30Up/850/2023.

2. Žalobca v podanom návrhu ďalej uviedol, že dňa 19.05.2016 bola medzi žalobcom a žalovaným
uzatvorená Zmluva číslo XXX-Q.-X o poskytovaní služieb (ďalej len ako „Zmluva o poskytovaní služieb“),
na základe ktorej prevádzkoval žalovaný S. W., v ktorom prevádzkoval kuriérske služby v prospech
žalobcu ako fyzická osoba - živnostník, a to na základe vopred zmluvne určených povinností. Žalovaný
sa zaviazal, aby v mene žalobcu vykonával všetky činnosti smerujúce k vybavovaniu kuriérskych a
zasielateľských služieb pre koncových zákazníkov žalobcu, a to vlastnými prostriedkami vo forme
personálneho obsadenia ako aj zabezpečenia dopravných prostriedkov. Žalovaný za vykonávanie týchto
činností má nárok na províziu. Taktiež bol žalovaný oprávnený preberať platby od klientov na konto
žalobcu, na základe vystavených hotovostných faktúr v mene žalobcu, ako aj organizovať celodenné
preberanie a dodávanie zásielok. Za tým účelom sa žalovaný zaviazal v zmysle vopred určených
štandardov žalobcu pripraviť vhodne zabalené, zabezpečené palety zo zásielkami do preberajúceho
vozidla a taktiež sa zaviazal na zabezpečenie odovzdávania zásielky z vozidla vo vopred určenom
termíne. Ďalej sa žalovaný zaviazal okamžite vyplatiť všetky hotovostné náležitosti zinkasované v
mene DPD /žalobca/ (splatné pri prevzatí, vrátenie platby, hotovostné balíky) v súvislosti s vykonávaním
tejto zmluvy a konto DPD /žalobca/ najneskôr do konca pracovného dňa na uvedené konto DPD /
žalobca/. Žalovaný vykonával prepravy zásielok a vykonával inkasné úkony pre žalobcu. Túto prevzatú
hotovosť však nevložili na účet žalobcu, čím mu svojím konaním spôsobili schodoch na aktívach vo
výške 84.425,38 eura, a to do dňa 27.04.2023. Dňa 11.05.2023 podal v rámci upomínacieho konania
žalobca žalobu o zaplatenie škody vo výške 84.425,38 eura. Dňa 22.05.2023 bol vydaný Okresným



súdom Banská Bystrica v upomínacom konaní sp. zn. 30Up/850/2023 platobný rozkaz, ktorý rozhodol
v zmysle žaloby žalobcu. Žalobca zistil, že protistrana má dlh voči Všeobecnej zdravotnej poisťovni na
splatných odvodoch vo výške 5.393,59 eura. Taktiež Finančná správa Slovenskej republiky eviduje
na daňovom subjekte C. S. nedoplatky na splatných daniach vo výške 1.961,67 eura. Dňa 22.05.2023
sa žalobca z verejne prístupných zdrojov dozvedel, že žalovaný previedol svoje vlastnícke právo k
nehnuteľnosti /záhrad/ evidovanej na LV č. XXX, v katastrálnom území: H. R., okres: Ž., obec: R. -
R. darovacou zmluvou zo dňa 05.05.2023 na svojho brata V.. I. S., rod. S., trvale bytom: H. R. XXX,
XXX XX R. - R., Slovenská republika, dátum narodenia: XX.XX.XXXX. Predmetný prevod žalovaného
vlastníckeho práva nastal na základe povoleného vkladovacieho konania D. XXX/XXXX dňa 11.05.2023.
Žalobca sa súčasne po preverení ďalších nehnuteľností dozvedel z verejne prístupných zdrojov, že
aj nehnuteľnosti evidované v katastrálnom území: H. R., okres: Ž., obec: R. - R. evidované na LV
č. XXXX sú rovnako prevedené na brata Žalovaného, t.j. V.. I. S., rod. S., trvale bytom: H. R. XXX,
XXX XX R. - R., Slovenská republika, dátum narodenia: XX.XX.XXXX. Predmetný prevod žalovaného
vlastníckeho práva nastal na základe povoleného vkladovacieho konania D. XXX/XXXX dňa 11.05.2023.
Na základe rovnakého čísla vkladu D. XXX/XXXX je evidentné, že žalovaný rovnakým podaním
previedol svoje vlastnícke právo na blízku osobu totožným podaním, ktoré bolo príslušným okresným
úradom, katastrálny odbor expresne zavkladované. Kontrolou zvyšnej nehnuteľnosti vo vlastníctve
žalovaného evidovanej v katastrálnom území: W., okres: W., obec: W. je evidentné, že na predmetnej
nehnuteľnosti je evidovaná plomba vyznačená na základe D. - XXXX/XXXX (Kúpna zmluva). Žalobca tak
nadobudol presvedčenie, že žalovaný je v súčasnosti v nepriaznivej finančnej situácii, pričom je možné
domnievať sa, že ukrátením majetkových aktív na strane žalobcu mal záujem zlepšiť svoju finančnú
situáciu. Žalovaný v rozhodujúcom období, kedy vytvoril dlh vo výške 84.42538 eura, tvoril taktiež
dlh voči Finančnej správe Slovenskej republiky na splatných daniach ako aj zdravotných odvodoch
voči Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s.. Následne v lehote ani nie jedného pracovného týždňa
darovacími zmluvami previedol svoje vlastnícke právo na viacerých nehnuteľnostiach na svojho brata
a následne predáva aj svoj rodinný dom, čo nepochybne vyplýva zo stavu platného v čase podania
tohto návrhu. Takéto tendenčné správanie žalovaného odôvodňuje potrebu vydania zabezpečovacieho
opatrenia na zvyšný majetok žalovaného ešte pred jeho prepisom na inú osobu. Žalobca mal tiež za to,
že preukázal dôvodnosť a trvanie nároku, pokiaľ ide o naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov
strán navrhovaným zabezpečovacím opatrením, nakoľko osvedčil dôvodnú obavu, že exekúcia bude
ohrozená (prevod vlastníckeho práva, existencia zabezpečenia pohľadávok ďalších veriteľov). Z vyššie
uvedených skutočností žalobca nadobudol odôvodnenú obavu o to, že nútený výkon jeho pohľadávok
voči protistrane v rámci exekúcie bude ohrozený, preto pohľadávku žalobcu je nevyhnutné zabezpečiť
zriadením záložného práva na posledných nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaného a takto poskytnúť
žalobcovi jemu prináležiace právo na ochranu jeho majetkového práva vyplývajúceho z uplatňovaného
nároku žalobcu.

3. Podľa § 343 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“),
zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných
majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že
exekúcia bude ohrozená.

4. Podľa § 343 ods. 2 CSP, záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení.
Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

5. Podľa § 343 ods. 3 CSP, výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka
právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

6. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.

7. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.

8. Podľa § 324 ods. 2 CSP, na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný
okresný súd.



9. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

10. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

11. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

12. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

13. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

14. Podľa § 328 ods. 2 CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr
do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa §
326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24
hodín od doručenia návrhu.

15. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

16. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

17. Záložné právo je právny inštitút, slúžiaci na zabezpečenie pohľadávky veriteľa. Právny základ pre
vznik záložného práva a výkon tohto práva je upravený v ust. § 151a a nasl. Občianskeho zákonníka.

18. Podľa § 151a Občianskeho zákonníka, záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej
príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia
pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len "záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

19. Podľa § 151b ods. 1 Občianskeho zákonníka, záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou,
schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo
zákonom.

20. Podľa § 151e ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, na vznik záložného práva sa vyžaduje
jeho registrácia v Notárskom centrálnom registri záložných práv (ďalej len "register záložných práv")
zriadenom podľa osobitného zákona, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. Záložné
právo k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým priestorom vzniká zápisom v katastri nehnuteľností, ak
osobitný zákon neustanovuje inak.

21. Súd preskúmal návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia spolu s listinnými dôkazmi, ktoré
žalobca k návrhu predložil ako aj s ostatný obsah spisového materiálu a zistil, že žalobca a žalovaný dňa
19.05.2016 uzatvorili Zmluvu o poskytovaní služieb, na základe ktorej žalovaný prevádzkoval žalovaný
kuriérske služby v prospech žalobcu, a to na základe vopred zmluvne určených povinností. Žalovaný
svojim konaním mal spôsobil žalobcovi schodok na aktívach vo výške 84 425,38 eura a to do dňa
27.04.2023, keď nevkladal dobierečné sumy na účet žalobcu. Okresný súd Banská Bystrica vydal v
predmetnej veci dňa 22.05.2023 platobný rozkaz sp. zn.: 30Up/850/2023.

22. Súd lustráciou v katastri nehnuteľností zistil, že nehnuteľnosti evidované na liste vlastníctva č. XXXX,
vedený pre okres: W., obec: W., katastrálne územie: W., a to parc. reg. „C“ 994, výmera 435 m2,
záhrada, parc. reg. „C“ 995/1, výmera 276 m2, zastavaná plocha a nádvorie, parc. reg. „C“ 995/2, výmera
165 m2, zastavaná plocha a nádvorie, rodinný dom so súpisným číslom XXXX, stavba postavená na
pozemku s parc. č. 995/2, t. j. nehnuteľností, ktoré sú predmetom sporu, je vedený ako vlastník S. I., nar.



XX.XX.XXXX, R. - R. XXX, XXX XX H. R.Z. v spoluvlastníkom podiele 1/1 a to na základe rozhodnutia
o povolení vkladu D.-XXXX/XXXX - kúpnej zmluvy zo dňa 28.04.2023 v znení jej dodatku č. 1 zo dňa
23.05.2023- vz. XXXX/XXXX.

24. Podstata zabezpečovacieho opatrenia spočíva v možnosti reálneho zabezpečenia peňažnej
pohľadávky žalobcu ako potenciálneho oprávneného v exekučnom konaní. Zriadenie záložného práva
je prípustné a opodstatnené vtedy, ak žalobca ako navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia tvrdí a
osvedčí, že existuje právny vzťah medzi stranami, tento vyžaduje bezodkladnú úpravu, ako aj osvedčí
sa dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Pre vydanie zabezpečovacieho opatrenia,
ktorým sa zriaďuje záložné právo, nie je potrebná taká miera dôkaznej istoty, ako pre vydanie rozhodnutia
vo veci samej. Je však potrebné, aby boli v základnej miere osvedčené skutočnosti odôvodňujúce
potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Dôkazné bremeno spočíva na navrhovateľovi zabezpečovacieho
opatrenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich zriadenie záložného
práva posudzuje súd len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených listín. Zriadením záložného
práva by nemalo dochádzať k zásahu do práv nad nevyhnutnú mieru. Vzhľadom na skutočnosť,
že súd rozhoduje o návrhu v krátkej lehote a spravidla bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu
a bez vyjadrenia protistrany, Civilný sporový poriadok výslovne vyžaduje, aby navrhovateľ uviedol
rozhodujúce skutočností, odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov, preukázal, osvedčil
obavu, že exekúcia bude ohrozená. V návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia musí jeho
navrhovateľ opísať skutočnosti, ktoré osvedčujú dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má v konaní
poskytnúť ochrana. Súd tiež musí mať osvedčené, že existuje obava z ohrozenia exekúcie a potreba
neodkladnej úpravy pomerov. Zo zákonnej formulácie zabezpečovacieho opatrenia možno subsumovať
základné predpoklady na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia: a) zabezpečovacie opatrenie možno
zriadiť len na návrh, b) spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné
majetkové hodnoty, c) zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude
zabezpečovať peňažnú pohľadávku, d) existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie.

25. Základom pre rozhodnutie o návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je vyriešenie
otázky či žalovaný je alebo nie je vo veci pasívne vecne legitimovaný (ako nositeľ hmotnoprávnej
povinnosti). Pod vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou sa vo všeobecnosti v civilnom
súdnom konaní rozumie oprávnenie alebo povinnosť účastníkov vyplývajúce z hmotného práva. V
aktívnej vecnej legitimácii ide o nositeľa oprávnení, v pasívnej vecnej legitimácii ide o nositeľa povinností.
Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo sporových strán
nenamieta.

26. V prejednávanej veci súd pri preskúmavaní splnenia predpokladov pre nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia zistil, že žalobca sa domáha nariadenia zabezpečovacieho opatrenia k vyššie špecifikovaným
nehnuteľnostiam voči žalovanému (C. S.), tento však v danom prípade nie je vecne pasívne
legitimovaným subjektom. Na tomto mieste je však potrebné konštatovať, že žalovaný síce v čase
podania návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia bol vlastníkom predmetných nehnuteľností, ku
ktorým sa žalobca domáhal vydania zabezpečovacieho opatrenia, avšak v priebehu konania došlo k
zmene vlastníka uvedených nehnuteľností, keďže na základe kúpnej zmluvy nadobudol vlastnícke právo
týmto nehnuteľnostiam I. S..

27. Za danej situácie je potrebné konštatovať, že žalobca v návrhu na vydanie zabezpečovacieho
opatrenia vo vzťahu k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, kat. úz. W. síce (v tom čase)
správne označil ako vlastníka týchto nehnuteľností žalovaného, avšak je nepochybné, že uvedený
žalovaný v súčasnosti už nie je vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX kat. úz. W., keďže
vlastníkom týchto nehnuteľností je už iný subjekt, odlišný od žalovaného. Žalobca sa tak v terajšom
štádiu konania domáha vydania zabezpečovacieho opatrenia voči subjektu, ktorému nesvedčí pasívna
vecná legitimácia v tomto konaní.

28. Keďže pre zabezpečovacie opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu, pričom
zriadiť záložné právo je možné len na veciach dlžníka, návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
je vo vzťahu k žalovanému nedôvodný, nakoľko tento už nie je vlastníkom nehnuteľností, ktoré sú
predmetom sporu, preto súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol.

29. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.



30. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP a nárok na náhradu trov
konania druhej strane nepriznal, aj keď bola v konaní úspešná z dôvodu, že jej trovy konania nevznikli.

31. Na základe uvedeného a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je uvedené vo
výroku uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde,
proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.