Regionálna správa a údržba ciest Nitra a.s.


Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/185/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4108230854
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Pogranová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4108230854.8

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Pogranovej a sudcov JUDr.
Marty Polyákovej a JUDr. Vladimíra Novotného v právnej veci žalobcu: Regionálna správa a údržba
ciest Nitra a.s., so sídlom Nitra, Štúrova 147, IČO: 35 960 736, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr.
Ján Mošať, s.r.o., so sídlom Nitra, Fraňa Mojtu 1, IČO: 36 857 963, proti žalovanému: F. V. N., nar.
XX.XX.XXXX, bytom J., I. XX, zastúpený: JUDr. Norbert Kálmán, advokát so sídlom Sv. Beňadika 30/B,
Nitra, o zaplatenie 20.552,45 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k.
7C/133/2009-372 zo dňa 07. marca 2017, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100
%, o výške ktorého nároku rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Nitra, ako súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalobu žalobcu
zamietol. Žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Svoje rozhodnutie
právne odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 451 ods.1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník,
§ 6 ods. 1, 2, 3 zákona č. 446/2001 Z. z. o majetku vyšších územných celkov v znení účinnom do
30.06.2009, § 6 ods. 1, 2, 3, 4 zákona č. 446/2001 Z. z. o majetku vyšších územných celkov v znení v
znení účinnom od 01.07.2009, § 3d ods. 5 písm. c) zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách
a dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodne podaná. V odôvodení svojho rozhodnutia uviedol,
že žalobca sa žalobou zo dňa 09.12.2008 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 20.552,45 eur
s prísl. titulom bezdôvodného obohatenia z dôvodu užívania nehnuteľností za obdobie od 13.12.2006
do 30.11.2008 bez právneho dôvodu. Okresný súd rozhodol vo veci rozsudkom č. k.7C 133/2009-301,
ktorým žalobe v plnom rozsahu vyhovel a žalovaného zaviazal na náhradu trov konania. Na základe
odvolania žalovaného Krajský súd v Nitre uznesením č. k. 8Co 1157/2014-331 napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, za účelom vysporiadania sa s aktívnou legitimáciu
žalobcu s poukazom na zmluvné vzťahy uzatvorené medzi žalobcom a jeho zriaďovateľom Nitrianskym
samosprávnym krajom. Súd prvej inštancie mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané,
že Nitriansky samosprávny kraj (NSK) je výlučným vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat.
úz. L., vedených Okresným úradom v Nitre, odbor katastrálny v LV č. XXXX ako parcely registra "C"
parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parc. č. XXXX/X zastavané plochy
a nádvoria o výmere XXXX m2, parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 (č.
l. 5). Uvedené nehnuteľnosti v období, za ktoré si žalobca uplatňuje bezdôvodné obohatenie, užíval
žalovaný, nájomnú zmluvu nemal uzatvorenú. Žalobca je obchodnou spoločnosťou, ktorej jediným
zakladateľom je v zmysle notárskej zápisnice N 257/2005, NZ 44977/2005 Nitriansky samosprávny
kraj (č.l.146). NSK uzatvoril dňa 31.10.2005 so žalobcom Rámcovú zmluvu o výkone správy a údržby



majetku Nitrianskeho samosprávneho kraja, predmetom ktorej bolo vykonávanie správy a údržby
ciest, mostov, cestných zariadení a ďalšieho majetku slúžiaceho na správu, údržbu a opravu ciest
tvoriacich majetok, ku ktorému nadobudol NSK vlastnícke právo. Uznesením zastupiteľstva NSK č.
286/2006 zo dňa 30.10.2006 bola Rámcová zmluva o výkone správy a údržby majetku Nitrianskeho
samosprávneho kraja zo dňa 31.10.2005 a Čiastková zmluva o výkone správy a údržby majetku NSK
č. 1/2005 zrušená s účinnosťou od 03.11.2006 (č. l. 273). Zároveň boli nahradené Nájomnou zmluvou
z 28.12.2006 (č. l. 356) a Zmluvou o výkone správy a údržby ciest, mostov a cestného hospodárstva
NSK z 29.12.2006 (č. l. 214). Podľa vyjadrenia žalobcu (č. l. 369) sa Nájomná zmluva
uzatvorená medzi NSK a žalobcom dňa 28.12.2006 nevzťahuje na pozemky, ktoré sú predmetom tohto
sporu. Z hľadiska aktívnej legitimácie žalobcu je potrebné sa zaoberať Zmluvou o výkone správy a
údržby ciest, mostov a cestného hospodárstva NSK z 29.12.2006. Podľa tvrdenia žalobcu sa táto
zmluva vzťahuje aj na obdobie od 13.12.2006 do 28.12.2006, za ktoré žalobca požaduje bezdôvodné
obohatenie, nakoľko zastupiteľstvo rozhodlo uznesením č.k.286/2006 dňa 3.11.2006. Podľa názoru súdu
je podstatné kedy došlo k podpísaniu zmluvy a výkone správy, čo bolo 29.12.2006 a vtedy nadobudla
zmluva platnosť a účinnosť ako vyplýva aj z čl. IX bod 1 (č. l. 220). Z dôvodu účinnosti zmluvy od
29.12.2006 má súd za to, že zmluva sa nemôže vzťahovať na obdobie od 13.12.2006 do 28.12.2006,
ale až na obdobie od 29.12.2006. Obdobie od 13.12.2006 do 28.12.2006 nepokrýva ani Rámcová
zmluva o výkone správy a údržby majetku Nitrianskeho samosprávneho kraja zo dňa 31.10.2005 a ani
Čiastková zmluva o výkone správy a údržby majetku NSK č. 1/2005, pretože boli zrušené s účinnosťou
od 03.11.2006. Žalobca ako prenajímateľ uzatvoril dňa 3.11.2006 nájomnú zmluvu so spoločnosťou
EURO CITY PARK, a.s. ako nájomcom (č. l. 108), ktorou prenajal nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat.
úz. L. a zapísané v LV č. XXXX ako parcely registra "C" parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria
o výmere XXX m2, parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXX m2 na dobu určitú
od 13.12.2006 do 12.12.2007, t. j. aj za obdobie, za ktoré si žalobca uplatňuje vydanie bezdôvodného
obohatenia od žalovaného. Z listu EURO CITY PARK, a.s. zo dňa 23.01.2007 (č. l. 364) vyplýva, že
prenajímateľ neodovzdal nájomcovi predmet nájmu a ten keďže nemohol predmet nájmu užívať, vrátil
mu faktúru vystavenú za obdobie nájmu od 01.01.2007 do 30.06.2007 ako bezpredmetnú. V spore
nebolo sporné, že žalovaný užíval predmetné nehnuteľnosti v predmetnom období bez uzatvorenia
nájomnej zmluvy. Žalovaný spochybňoval aktívnu legitimáciu žalobcu, pretože ten nie je vlastníkom, ani
právnym nástupcom vlastníka predmetných nehnuteľností a nemá s vlastníkom týchto nehnuteľností
uzavretú ani mandátnu zmluvu. Inštitút správy majetku verejnej správy je inštitútom verejného práva.
Obchodné spoločnosti sú subjektmi súkromného práva a tiež samostatnými subjektmi vlastníckeho
práva, ktoré vykonávajú správu cudzieho majetku na základe obchodno-právneho vzťahu (dvoch
subjektov vlastníckeho práva), s úpravou i v Obchodnom zákonníku (zák. č. 513/1991 Zb.). Žalobca nie
je rozpočtovou, ani príspevkovou organizáciou s poukazom na ustanovenie § 6 ods. 2 zák. č. 446/2001
Z. z. v znení do 30.06.2009, ale sa jedná o obchodnú spoločnosť v zmysle § 6 ods. 3 zák. č. 446/2001
Z. z. v znení do 30.06.2009, s ktorou vyšší územný celok pri správe svojho majetku mohol uzatvárať
zmluvu pri výkone správy. Do 30.06.2009 mohol majetok vlastniť a samostatne s ním hospodáriť len
vyšší územný celok, znenie zákona po 01.07.2009 umožňuje okrem VÚC hospodáriť s majetkom aj
správcovi, ktorým je rozpočtová alebo príspevková organizácia. Znenie zákona do 30.06.2009 v § 6 ods.
3 dávalo VÚC možnosť uzavrieť zmluvu o výkone správy a majetku s obchodnou spoločnosťou, ktorá
mala obsahovať najmä účel využitia majetku, čas trvania výkonu správy a práva a povinnosti zmluvných
strán. V ustanovení § 6 ods. 3 v znení po 01.07.2009 je zakotvené, že správca vykonáva právne úkony
pri nadobúdaní a správe majetku vyššieho územného celku v mene vyššieho územného celku. Správca
koná v mene vyššieho územného celku pred súdmi a inými orgánmi vo veciach, ktoré sa týkajú majetku
vyššieho územného celku, ktorý spravuje. Znenie zákona č. 446/2001 Z. z. v znení účinnom do 30.6.2009
neoprávňovalo správcu na vykonávanie právnych úkonov pri nadobúdaní a správe majetku v mene
VÚC a ani ho neoprávňovalo na konanie v mene VÚC pre súdmi, tieto právomoci boli zverené správcovi
až po 01.07.2009, pričom žaloba bola podaná 09.12.2008. Po 01.07.2009 mohla byť správcom majetku
VÚC len rozpočtová alebo príspevková organizácia. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobca nemôže
odvodzovať svoju aktívnu legitimácia zo Zmluvy o výkone správy a údržby ciest, mostov a cestného
hospodárstva NSK z 29.12.2006, pretože zákon č. 446/2001 Z. z. o majetku vyšších územných celkov v
znení do 30.06.2009, mu umožňoval podľa § 6 ods. 3 uzatvoriť ako obchodnej spoločnosti s VÚC zmluvu
o výkone správy majetku VÚC, ktorá mala obsahovať najmä účel využitia majetku, čas trvania výkonu
správy a práva a povinnosti zmluvných strán. Zákon správcu v tom čase neoprávňoval ako v znení po
01.07.2009 na konanie v mene VÚC a pred inými orgánmi a súdmi. Z článku VII bod 2 zmluvy vyplýva, že
žalobca má uplatňovať práva Nitrianskeho samosprávneho kraja pred príslušnými orgánmi a nie svoje
práva. Vychádzajúc z obsahu Zmluvy o výkone správy a údržby ciest, mostov a cestného hospodárstva



NSK z 29.12.2006, predmetom ktorej je správa a údržba ciest, mostov, cestných zariadení a ďalšieho
majetku slúžiaceho na správu, údržbu a opravu ciest tvoriacich majetok podľa prílohy č. 1 k zmluve, má
súd za to, že nejde o zmluvu uzatvorenú podľa zákona č. 446/2001 Z. z., ale o zmluvu uzatvorenú podľa
§ 3d ods. 5 písm. c) zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách, podľa ktorého správu
pozemných komunikácií vykonávajú, ak ide o cesty vo vlastníctve samosprávneho kraja, samosprávny
kraj, prípadne právnické osoby ním na tento účel založené alebo zriadené. Zmluva v čl. II.2 vymenúva,
čo všetko sa pokladá za súčasť výkonu správy a údržby ciest, mostov a cestného hospodárstva, pričom
obsahom je správa ciest II. a III. triedy a mostov. Z hore uvedeného vyplýva, že žalobca nie je v tomto
konaní aktívne legitimovaný na podanie tejto žaloby. Naviac nehnuteľnosti, za ktoré si žalobca uplatňuje
bezdôvodné obohatenie, boli v období od 13.12.2006 do 12.12.2007, ktoré sa prekrýva s obdobím
bezdôvodného užívania nehnuteľností žalovaným (od 13.12.2006 do 30.11.2008) v nájme EURO CITY
PARK, a.s.. Táto spoločnosť nemohla predmetné nehnuteľnosti užívať, pretože ich užíval žalovaný a z
tohto dôvodu odmietla uhradiť dohodnuté nájomné. Vo vzťahu k uzatvorenej nájomnej zmluve s EURO
CITY PARK, a.s. je súd toho názoru, že vlastníkovi pozemkov vznikla škoda, nakoľko žalovaný užíval
pozemky bez právneho titulu a neumožnil ich užívanie nájomcovi, ktorý mal uzatvorenú nájomnú zmluvu.
Škoda v danom prípade predstavuje ušlý zisk vlastníka pozemkov z dôvodu neuhradeného nájomného.
Vo vzťahu k parc. č. XXXX/X., ktorá je verejnou komunikáciou súd konštatuje, že nemohlo vzniknúť
bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného a ani žiadna škoda, pretože komunikácia bola verejne
prístupná a nebola žalovaným oplotená. S poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 CSP žalovanému,
ktorý bol v spore úspešný, súd priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že zaviaže žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 20.552,45
eur s úrokom z omeškania vo výške 6,5 % ročne od 09.12.2008 do zaplatenia a náhradu trov konania,
prípadne aby zrušil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietal, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za nesprávny
z dôvodu, že súd sa nevyrovnal s predloženými dôkazmi, ako aj s tvrdením žalobcu a rozsudok
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia s poukazom na ustanovenie §
365 ods. 1 písm. h) CSP. Namietal, že súd prvej inštancie sa nedostatočne vysporiadal s príslušnými
ustanoveniami zákona č. 446/2001 Z. z. o majetku vyšších územných celkov v platnom znení z hľadiska
rozhodného obdobia pre vydanie bezdôvodného obohatenia od 13.12.2006 do 30.11.2008. S poukazom
na ustanovenia § 9 ods. 1 a § 6a ods. 1 písm. a) zákona č. 446/2001 Z. z. uviedol, že majetok
vyššieho územného celku bol odovzdaný žalobcovi ako správcovi na základe protokolu o prevzatí
majetku. Zásady hospodárenia schválené Zastupiteľstvom Nitrianskeho samosprávneho kraja v zmysle
ustanovenia § 9 zákona č. 446/2001 Z. z. sa vzťahujú na majetok NSK. Zásady upravujú práva a
povinnosti samosprávneho kraja a správcu majetku samosprávneho kraja, nakladanie s pohľadávkami
a záväzkami samosprávneho kraja. Podľa článku 9 pri nakladaní s pohľadávkami vzniká správcovi
povinnosť : - starať sa o to, aby všetky povinnosti dlžníka boli včas a riadne plnené, aby sa pohľadávka
včas uplatnila na príslušných orgánoch, - ak je dlžník v omeškaní s platením dlhu je správca povinný
účtovať a vymáhať úroky z omeškania, - správca je povinný vymáhať pohľadávku súdnou cestou. V
zmysle uvedeného žalobca bol oprávnený pohľadávky pri výkone správy vymáhať vo svojom mene.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobca z titulu vymáhania pohľadávok nepotrebuje od vyššieho
územného celku osobitne poverenie, prípadne mať uzatvorenú mandátnu zmluvu s vyšším územným
celkom (NSK). Nesúhlasí s tvrdením súdu podľa bodu 21. s odvolaním sa na článok VII. ods. 2, že
žalobca má uplatňovať práva NSK pred príslušnými orgánmi a nie svoje práva, čo v podstate súd
poprel práva žalobcu. V tomto ustanovení zmluvy je jasne dané, že žalobca má uplatňovať práva NSK
alebo oprávnené záujmy pred príslušnými orgánmi, tu nie je potrebná žiadna mandátna zmluva, na
ktorú sa odvoláva žalovaný. V súdnom konaní Okresný sú Nitra rozsudkom č. k. 15C/183/2011 zo dňa
11.07.2013 zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 59.611,33 eur s prísl. z titulu bezdôvodného
obohatenia, súd nespochybnil aktívnu legitimáciu žalobcu, pričom vychádzal z tej istej zmluvy. Nesúhlasí
s tvrdením súdu podľa bodu 22., podľa ktorého má súd za to, že u Zmluvy o výkone správy a údržby
ciest, mostov a cestného hospodárstva NSK nejde o zmluvu uzatvorenú podľa zákona č. 446/2001 Z.
z., ale o zmluvu uzatvorenú podľa § 3d ods. 5 písm. c) zákona č. 135/1961 Zb. Zmluva sa nezaoberá
len povinnosťou správcu z hľadiska cestného zákona, ale komplexne rieši aj ďalšie povinnosti správcu
pri správe majetku NSK uvedené v článku VII. Zmluva je uzatvorená v súlade s ustanovením § 6
ods. 3 zákona č. 446/2001 Z. z. o majetku vyšších územných celkov. Podrobne sa žalobca k obsahu
zmluvy o výkone správy a údržby ciest, mostov a cestného hospodárstva vyjadril podaním zo dňa
31.01.2017. Nesúhlasí s tvrdením súdu podľa bodu 24., že vo vzťahu k parcele č. XXXX/X, ktorá je



verejnou komunikáciou, nemohlo vzniknúť bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného. V danom
prípade ide o prístupovú komunikáciu k parc. č. XXXX/X, ktorá bola vytvorená iba za účelom vstupu na
túto parcelu. Bez tejto parcely nie je možný iný vstup na parcelu č. XXXX/X. K problematike § 6 ods. 3
zákona č. 446/2001 Z. z. uviedol, že správca vykonáva právne úkony pri nadobúdaní a správe majetku
VÚC v mene VÚC. Správca koná v mene VÚC pred súdmi a inými orgánmi vo veciach, ktoré sa týkajú
majetku VÚC, ktorý spravuje (od 01.07.2009). V priebehu konania poukázal na rozsudok NS SR sp.zn.4
Cdo 93/2008, ktorý riešil otázku aktívnej legitimácie správcu konať v danom prípade v mene štátu pred
súdmi a inými orgánmi (v mene ktorého koná správca od 01.07.2007).

3. Žalovaný sa nevyjadril k podanému odvolaniu žalobcu.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej aj
ako „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou stranou v zákonom
stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 CSP § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti
§ 363 CSP, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) za
splnenie povinnosti ustanovenej v ustanovení § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu
nie je dôvodné, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods.
1 CSP potvrdil.

5. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Podľa § 470 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. (ďalej len CSP) právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon
použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať
ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a
sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

7. Dňom 01. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (CSP),
ktorý zákon zrušil OSP a ustanovil, že platí aj pre (dovtedy) začaté konania (princíp okamžitej
aplikovateľnosti), keď účinky úkonov dovtedy učinených podľa OSP zostávajú zachované.

8. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

9. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa v danej právnej veci podanou žalobou zo dňa 09.12.2008
domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi žalovanú istinu s prísl. titulom bezdôvodného
obohatenia s poukazom na ustanovenie podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka na skutkovom
základe, že žalovaný bez právneho dôvodu užíval nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve Nitrianskeho
samosprávneho kraja, zapísané v katastri nehnuteľností vedenom Správou katastra J. (teraz Okresný
úrad v J., odbor katastrálny), pre Okres J., obec J., kat. úz. L., na LV č. XXXX ako parcela registra „C“
parc. č. XXXX/X vo výmere XXX m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXXX/X vo
výmere XXXX m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXXX/X vo výmere XXX m2,
druh pozemku zastavané plochy a nádvoria a to v rozhodnom období od 13.12.2006 do 30.11.2008.
Žalobca svoju aktívnu vecnú legitimáciu v spore odvodzoval s poukazom na skutočnosti uvedené v
žalobe a tvrdené v priebehu sporu, ako aj s poukazom na pripojené listinné dôkazy. Dôvodil (v ostatnom
písomnom podaní zo dňa 30.01.2017 v spojení s jeho ostatným ústnym vyjadrením na pojednávaní
dňa 07.02.2017) s poukazom na zmluvný vzťah medzi žalobcom a Nitrianskym samosprávnym krajom
vychádzajúci z uznesenia č. 286/2006 zo 14. riadneho zasadnutia NSK konaného dňa
30.10.2006, podľa ktorého zastupiteľstvo NSK s účinnosťou podpisom uznesenia predsedom NSK dňa
03.11.2006 schválilo v súlade s ustanovením § 6 ods.3 zákona č. 446/2001 Z. z. o majetku vyšších
územných celkov v súlade so Zásadami hospodárenia s majetkom NSK Zmluvu o výkone správy a
údržby ciest, mostov a cestného hospodárstva NSK (z 29.12.2006) dňom 03.11.2006.Žalovaný namietal
aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v spore.



11. Žalovaný podal odvolanie voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie z dôvodu uvedeného v ustanovení
§ 365 ods. 1 písm. f), h) CSP.

12. Druhú z dvoch základných skupín odvolacích dôvodov predstavujú vady rozhodnutia, ktoré majú
podobu skutkových vád (vady skutkových zistení uvedené v ustanovení § 365 ods. 1 písm. e), f) a g)
CSP) alebo vád právnych (nesprávne právne posúdenie podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) CSP).

13. Súdne rozhodnutie trpí skutkovými vadami, ak bol nesprávne vytvorený jeho skutkový základ. Táto
nesprávnosť môže byť spôsobená chybným vyhodnotením návrhov na vykonanie dôkazov, nesprávnym
vyhodnotením vykonaných dôkazov, alebo predpokladom „dotvorenia“ skutkového stavu ďalšími
prípustnými prostriedkami procesnej obrany, či prostriedkami procesného útoku.

14. Nesprávne právne posúdenie veci predstavuje právnu vadu rozhodnutia. Tento odvolací dôvod
je naplnený v prípade, keď na zistený skutkový stav súd - neaplikoval príslušnú právnu normu, t. j.
úplne opomenul aplikovať príslušnú právnu normu, - aplikoval nesprávnu právnu normu, t. j. namiesto
príslušnej právnej normy aplikoval normu inú, - obsah správnej právnej normy nesprávne interpretoval,
alebo - správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval.

15. Súd prvej inštancie v danej právnej veci v otázke právneho posúdenia veci spornej
otázky aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, vzniku bezdôvodného obohatenia, príp. škody (ktorá je
predmetom odvolacieho konania) zaujal právny názor s poukazom na ustanovenie § 6 ods. 1, 2, 3
zákona č. 446/2001 Z. z. o majetku vyšších územných celkov v znení účinnom do 30.06.2009, že žalobca
nie je aktívne vecne legitimovaný v spore, že nedošlo k vzniku bezdôvodného obohatenia na strane
žalovaného.

16. Pokiaľ súd prvej inštancie založil svoje zamietavé rozhodnutie na nedostatku aktívnej vecnej
legitimácie na strane žalobcu odvolací súd sa s týmto právnym dôvodom v celom rozsahu stotožňuje
a nižšie k tomu uvádza.

17. Na to, aby sa niekto stal stranou konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno- právneho vzťahu,
o ktorý v konaní ide - stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom), alebo aby bola proti
nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný,
závisí od toho, či žalobca aj žalovaný sú skutočne účastníkmi hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého žalobca
vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je
žalobca subjektom práva a žalovaný subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v civilnom
procesnom práve používa pojem vecná legitimácia. Vecnú legitimáciu má ten subjekt, komu svedčí
stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo
nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých
sa v konaní rozhoduje. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe
čoho sa žalobca subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, resp. subjektívne
vníma žalovaného ako účastníka určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či žalobca a žalovaný
účastníkmi daného hmotnoprávneho vzťahu objektívne sú, alebo nie sú. Nedostatok aktívnej vecnej
legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia (žalobca), nie
je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie
ide vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (žalovaný), v skutočnosti
objektívne nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (porov. rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3 Cdo 192/2004).

18. Skúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (na strane žalobcu) alebo pasívnej (na strane
žalovaného), je imanentnou súčasťou súdneho konania (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, sp. zn. 2 Cdo 205/2009). Pred preskúmaním uplatňovaného nároku je vždy súd povinný zistiť,
či subjekty, ktoré vystupujú ako strany konania, sú skutočne účastníkmi hmotnoprávneho vzťahu, z
ktorého žalobca odvodzuje svoje subjektívne práva.

19. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 446/2001 Z. z. o majetku vyšších územných celkov v znení účinnom
do 30.06.2009, vyšší územný celok je právnickou osobou, ktorá vlastní majetok a samostatne s ním
hospodári v súlade s týmto zákonom.



20. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 446/2001 Z. z. o majetku vyšších územných celkov v znení účinnom
do 30.06.2009, vyšší územný celok môže zveriť svoj majetok do správy rozpočtovej organizácii alebo
príspevkovej organizácii, ktorú zriadil podľa osobitného predpisu 8) (ďalej len "správca"). Správou
majetku vyššieho územného celku sa rozumie oprávnenie majetok vyššieho územného celku držať,
užívať, brať úžitky a nakladať s ním v súlade s týmto zákonom a zásadami hospodárenia s majetkom
vyššieho územného celku.

21. Podľa § 6 ods. 3 zákona č. 446/2001 Z. z. o majetku vyšších územných celkov v znení účinnom
do 30.06.2009, vyšší územný celok môže svoj majetok vložiť ako vklad do obchodnej spoločnosti alebo
môže zo svojho majetku založiť inú právnickú osobu. 9) Vyšší územný celok môže uzavrieť zmluvu o
výkone správy svojho majetku s obchodnou spoločnosťou alebo s inou právnickou osobou. Zmluva o
výkone správy obsahuje najmä účel využitia majetku, čas trvania výkonu správy a práva a povinnosti
zmluvných strán; vyšší územný celok nie je oprávnený dať súhlas tejto právnickej osobe na zriadenie
záložného práva k majetku vyššieho územného celku ani na jeho iné zaťaženie.

22. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 446/2001 Z. z. o majetku vyšších územných celkov v znení neskorších
predpisov, vyšší územný celok hospodári so svojím majetkom samostatne alebo prostredníctvom
správcu majetku vyššieho územného celku (ďalej len "správca"), ktorým je jeho rozpočtová organizácia
alebo príspevková organizácia zriadená podľa osobitného predpisu.

23. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 446/2001 Z. z. o majetku vyšších územných celkov v znení neskorších
predpisov, správa majetku vyššieho územného celku je súhrn oprávnení a povinností správcu k tej časti
majetku vyššieho územného celku, ktorú mu vyšší územný celok zveril do správy alebo ktorú správca
nadobudol vlastnou činnosťou. Správca je oprávnený a povinný majetok vyššieho územného celku
držať, užívať na plnenie úloh v rámci predmetu činnosti alebo v súvislosti s ním, brať z neho úžitky a
nakladať s ním v súlade s týmto zákonom a so zásadami hospodárenia s majetkom vyššieho územného
celku.

24. Podľa § 6 ods. 3 zákona č. 446/2001 Z. z. o majetku vyšších územných celkov v znení
neskorších predpisov, správca nemôže nadobudnúť majetok do svojho vlastníctva. Majetok, ktorý
správca nadobúda, je vlastníctvom vyššieho územného celku. Správca vykonáva právne úkony pri
nadobúdaní a správe majetku vyššieho územného celku v mene vyššieho územného celku. Správca
koná v mene vyššieho územného celku pred súdmi a inými orgánmi vo veciach, ktoré sa týkajú majetku
vyššieho územného celku, ktorý spravuje.

25. Podľa § 6 ods. 3 zákona č. 446/2001 Z. z. o majetku vyšších územných celkov v znení neskorších
predpisov, vyšší územný celok môže svoj majetok vložiť ako vklad do základného imania obchodnej
spoločnosti, alebo môže zo svojho majetku založiť právnickú osobu.

26. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ako aj obsahu spisu
dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku,
na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil.
Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý
vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne
vyhodnotil a dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre
posúdenie žalobcom uplatneného nároku, odvolací súd sa zároveň v celom rozsahu stotožňuje aj s
právnymi názormi súdu prvej inštancie vo veci a s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP odkazuje
na správne odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nevidel dôvody, pre ktoré by
sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť.

27. Na zdôraznenie správnosti záverov prijatých súdom prvej inštancie a s prihliadnutím na odvolacie
námietky žalobcu odvolací súd uvádza s poukazom na ustanovenie § 6 ods. 1 až 3 zákona č. 446/2001
Z. z. o majetku vyšších územných celkov v znení účinnom do 30.06.2009, že žalobca nie je rozpočtovou,
ani príspevkovou organizáciou, jedná o obchodnú spoločnosť, s ktorou vyšší územný celok pri správe
svojho majetku mohol v rozhodnom období (13.12.2006-30.11.2008) uzavrieť zmluvu o výkone správy
(§ 6 ods. 3), ktorá mala obsahovať najmä účel využitia majetku, čas trvania výkonu správy a práva a
povinnosti zmluvných strán, keďže v rozhodnom období mohol len vyšší územný celok majetok vlastniť



a samostatne s ním hospodáriť (cez zverenie do správy rozpočtovým a príspevkovým organizáciám,
ktoré zriadil podľa osobitného predpisu). Až znenie ustanovenia § 6 ods.1 zákona č. 446/2001 Z. z. o
majetku vyšších územných celkov v znení účinnom od 01.07.2009 umožňuje vyššiemu územnému celku
samostatne hospodáriť so svojim majetkom aj prostredníctvom správcu, ktorým je len jeho rozpočtová
alebo príspevková organizácia. Žalobca nemôže odvodzovať svoju aktívnu vecnú legitimácia zo Zmluvy
o výkone správy a údržby ciest, mostov a cestného hospodárstva NSK zo dňa 29.12.2006, keďže z
článku VII bod 2 predmetnej zmluvy vyplýva, že žalobca mohol uplatňovať práva NSK pred príslušnými
orgánmi a nie svoje práva. Na vyššie uvedených právnych záveroch nič nemení ani rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.09.2009, sp. zn. 4 Cdo 93/2008, ktoré rieši právo správcu majetku štátu,
ktorý mu bol zverený do správy pri využívaní právnych prostriedkov na ochranu majetku štátu, keďže
žalobca výkon správy majetku NSK (v súlade s ustanovením § 6 ods. 1 až 3 zákona č. 446/2001 Z. z. o
majetku vyšších územných celkov v znení účinnom do 30.06.2009) v rozhodnom období nepreukázal.
Odvolací súd dodáva, že dal v odôvodnení svojho rozhodnutia odpoveď len na tie otázky nastolené
odvolateľom, ktoré majú pre vec podstatný význam z hľadiska spornej otázky aktívnej vecnej legitimácie
žalobcu v spore, ktorú otázku musel skúmať a zaoberať sa ňou ako právne relevantnou v danej právnej
veci bez toho, aby sa ďalej zaoberal ďalšími právnymi otázkami vzniku bezdôvodného obohatenia na
strane žalovaného, ktoré sa stali s poukazom na zistený nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu
právne bezvýznamnými.

28. Odvolací súd dodáva, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené sporovou
stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový
a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami
sporu. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré
stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto
aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (uznesenie Ústavného
súdu Slovenskej republiky z 3. júla 2003 sp. zn. IV. ÚS 115/2003). Judikatúra ESĽP nevyžaduje, aby na
každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Odvolací súd v danej
právnej veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní v danej právnej veci riadil vyššie
uvedenými zásadami právneho štátu. Právo na spravodlivý proces vyžaduje, aby rozhodnutie súdu boli
zdôvodnené a presvedčivé. Prihliadajúc na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté
rozhodnutie súdu prvej inštancie spĺňa vyššie uvedené kritériá pre odôvodňovanie rozsudku v zmysle §
220 CSP a preto ho možno považovať z pohľadu vyššie uvedeného za preskúmateľné v takej miere, že
nedošlo k porušeniu práva strán sporu na spravodlivý proces, keď súd prvej inštancie dal odpoveď na tie
otázky nastolené sporovými stranami, ktoré mali pre vec podstatný význam, ktorá odpoveď dostatočne
objasňuje skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby súd zachádzal do všetkých detailov
sporu uvádzaných stranami sporu, teda obsahuje stručné a jasné objasnenie skutkového a právneho
základu súdneho rozhodnutia, teda odôvodnenie dáva jasne a zrozumiteľne odpovede na všetky právne
a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany.

29. Odvolací súd s poukazom na odvolacie dôvody odvolateľa v podanom odvolaní ďalej dospel k
záveru, že súd prvej inštancie vyhodnotil všetky vykonané dôkazy jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej
súvislosti, prihliadol na všetko, čo vyšlo v konaní najavo v súlade s ustanoveniami § 191 CSP.
Odvolací dospel k záveru, že v danej právnej veci doposiaľ vykonaným dokazovaním boli preukázané
rozhodujúce skutočnosti, súd rozhodol na základe zisteného skutkového stavu veci, keď je potrebné
uviesť, že súd prvej inštancie v súlade s ustanovením § 185 ods. 1 CSP rozhoduje o tom, ktoré z
navrhnutých dôkazov vykoná a ktoré nie.

30. Z vyššie uvedených podstatných dôvodov odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie
potvrdil ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP.

31. O trovách odvolacieho konania strán sporu odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255
ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

32. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta
Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a
o zmene a doplnení niektorých zákonov).



Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).