Regionálna správa a údržba ciest Nitra a.s.


Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/317/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114211479
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Polyáková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4114211479.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a sudkýň JUDr.
Dagmar Podhorcovej a JUDr. Ingrid Doležajovej, v právnej veci žalobcu: G.. P. P., nar. XX. XX. XXXX,
bytom E. XXX, zastúpený Advokátska kancelária Miroslav Maďar, s.r.o., so sídlom Banská Bystrica,
Robotnícka 6, IČO: 36 868 299, proti žalovanému: Regionálna správa a údržba ciest Nitra a.s., so
sídlom Nitra, Štúrova 147, IČO: 35 960 736, zastúpený JUDr. Štefanom Šimonom, advokátom so sídlom
Nitra, Párovská 42, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Union poisťovňa a.s., so
sídlom Bratislava, Bajkalská 29/A, IČO: 36 868 299, o zaplatenie 802 eur s príslušenstvom, na odvolanie
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 3. mája 2016 č. k. 18C/18/2015-160 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 802 eur s
úrokom z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 802 eur od 25. 10. 2013 do zaplatenia a to do 3
dní od právoplatnosti rozsudku. O náhrade trov konania rozhodol tak, že o nich rozhodne do 30 dní po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca dňa 18. 02. 2013
išiel motorovým vozidlom na ceste medzi Obcami Solčany a Nitrianska Streda a prechádzal úsekom
cesty II/593, ktorá je v správe žalovaného. Vošiel do neoznačeného výtlku, v dôsledku čoho došlo k
poškodeniu jeho motorového vozidla, a za opravu motorového vozidla zaplatil dňa 11. 03. 2013 sumu
624 eur a dňa 09. 04. 2016 sumu 178 eur. Poukázal na ust. § 9a ods. 2 zák. č. 135/1961 Zb. o pozemných
komunikáciách, keď Cestný zákon je vo vzťahu k ust. § 420 OZ špeciálnym predpisom. Predpokladom
zodpovednosti správcu komunikácie za škodu podľa § 9a ods. 2 Cestného zákona je závada v zjazdnosti
komunikácie ako príčina vzniku škody. Z výsledkov vykonaného dokazovania mal za preukázané, že na
úseku cesty v čase škody sa nachádzali výtlky, a že úsek nebol označený dopravným značením, ktoré by
upozorňovalo na túto skutočnosť. Ustanovenie § 9 Cestného zákona ukladá správcom ciest povinnosť
bez prieťahov odstraňovať závady vzniknuté na cestách. Na predmetné ustanovenie nadväzuje ust.
§ 9a ods. 2 zákona, ktoré zakotvuje zodpovednosť správcu ciest za škody vzniknuté ich užívateľom
v dôsledku závad v zjazdnosti, okrem prípadu, ak správca preukáže, že nebolo v medziach možností
tieto závady odstrániť, ani na ne predpísaným spôsobom upozorniť. Žalovaný tým, že neodstránil
závadu v zjazdnosti na danom úseku cesty spôsobil v majetkovej sfére žalobcu škodu, pričom táto
škoda vznikla v príčinnej súvislosti s porušením povinností žalovaného (§ 9 ods. 1 Cestného zákona).
V konaní bolo skutkovo nepochybné, že žalovaný porušil právnu povinnosť vyplývajúcu mu z vyššie
citovaného zákona nedbanlivostným konaním tak, že neoznačil v zmysle vyhl. č. 35/1984 Zb. výtlky na
komunikácii predpísaným spôsobom tak, aby vodičov motorových vozidiel včas upozornil na poškodenie
komunikácie. Žalovaný nepreukázal, že nebolo v medziach jeho možností závady odstrániť, resp. na ne
predpísaným spôsobom upozorniť, a to ani predloženým súpisom vykonaných prác za mesiac február
2013 na cestách II. a III. triedy. Značenie na ceste bolo osadené až po tejto škodovej udalosti. V príčinnej



súvislosti s porušením tejto povinnosti vznikla žalobcovi škoda, ktorá spočívala v zmenšení majetku a
to vynaložením nákladov na opravu poškodeného vozidla v celkovej výške 802 eur. Výška škody bola
bezpečne preukázaná výsluchom svedka Ing. C. Q., ako aj predloženými faktúrami a pokladničnými
dokladmi. Vierohodnosť týchto dokladov spochybnená nebola. Skutočnosť, že bolo viac škôd nemôže
byť dôvodom pre neplnenie zo strany poisťovne poškodenému, teda žalobcovi. Vzhľadom na uvedené
zaviazal žalovaného k zaplateniu žalovanej istiny titulom náhrady škody v celom rozsahu, keď žalobca
žiadal o náhradu skutočnej škody (§ 442 ods. 1 OZ) v peniazoch (§ 442 ods. 3 OZ), ktorej výšku
odvodzoval od skutočných nákladov vynaložených na opravu motorového vozidla. V zmysle ust. § 517
ods. 1, 2 OZ mu priznal aj úroky z omeškania a to od 25. 10. 2013, teda odo dňa, kedy sa žalovaný
dostal do omeškania. Výzvu na zaplatenie škody žalovaný prevzal dňa 14. 10. 2013 s tým, že škodu
mal zaplatiť v lehote 10 kalendárnych dní od doručenia žiadosti. O náhrade trov konania rozhodol podľa
§ 151 ods. 3 tak, že o nich rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalovaný a domáhal sa jeho
zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, prípadne zmeny a zamietnutia návrhu
v celom rozsahu. Odvolanie oprel o ust. § 205 ods. 2 písm. b/ OSP, pretože konanie má inú
vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a to z dôvodu, že odôvodnenie
rozsudku súdu prvej inštancie nezodpovedá požiadavke preskúmateľnosti a presvedčivosti súdnych
rozhodnutí a zároveň odvolanie oprel aj o ust. § 205 ods. 2 písm. f/ OSP s tým, že súd prvej inštancie
vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že súd dostatočne zistil skutkový stav
veci avšak na základe vykonaného dokazovania vyvodil nesprávny právny záver. Žalovaný ako správca
v konaní preukazoval skutočnosti, ktoré ho zbavujú zodpovednosti za škodu v zmysle ust. § 9a ods.
2 zák. č. 135/1961 Zb. a to s poukázaním na to, že nebolo v medziach možností žalovaného tieto
závady odstrániť, ani na ne predpísaným spôsobom upozorniť. Ako dôvody uvádzal, že v zimnom
období roku 2012/2013 bolo všeobecne známe, že komunikácie boli vzhľadom na nepriaznivé zimné
počasie vystavené zvýšenému poškodeniu. Keďže tento stav bol všeobecne známy, požiadal cestou
zriaďovateľa o dotáciu na riešenie kritického stavu cestnej infraštruktúry, na základe čoho mu aj boli
poskytnuté dotácie dňa 20. 03. 2013. Tiež vedľajší účastník preukazoval strategický plán rozvoja
a údržby ciest druhej a tretej triedy, kde sa uvádza okrem iného, že až 50,4 % cesty II/593 je v
nevyhovujúcom havarijnom stave. Keďže nebolo v jeho medziach závadu - sporný výtlk na pozemnej
komunikácii odstrániť, ani na ňu predpísaným spôsobom upozorniť, žalovaný za škodu na motorovom
vozidle žalobcu nezodpovedá, pretože sa jednalo o mimoriadne veľké množstvo výtlkov na všetkých
pozemných komunikáciách v správe a údržby žalovaného v súvislosti s mimoriadne nepriaznivými
poveternostnými podmienkami v zimnom období roku 2012/2013. Súd prvej inštancie sa nevyporiadal
s liberačnými dôvodmi a jeho rozhodnutie nezodpovedá preskúmateľnosti a presvedčivosti.

3. K odvolaniu sa vyjadril žalobca, ktorý navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdiť a zároveň žiadal náhradu trov konania. Vo svojom vyjadrení poukázal na ust. § 9 ods. 1 a § 9a
ods. 2 Cestného zákona a ďalej uviedol, že ak mal žalovaný vedomosť o tom, že cestná komunikácia je
v havarijnom nevyhovujúcom stave, mal v súlade s § 9a ods. 2 Cestného zákona závady odstrániť a ak
to nebolo v jeho možnostiach (napr. finančných) tak mal minimálne na závady predpísaným spôsobom
upozorniť, čo žalovaný preukázateľne neurobil tak ako to vyplýva aj z výpovedi svedkov Ing. C. ako aj
M. D.. Žalovaný si preto nesplnil svoju zákonnú povinnosť, v dôsledku čoho došlo ku škodovej udalosti a
vzniku škody na motorovom vozidle žalobcu a pred súdom prvej inštancie nepreukázal liberačné dôvody
vyplývajúce z ust. § 9a ods. 2 Cestného zákona. Nie je rozhodujúce, či závadu v zjazdnosti je možné
odstrániť len bežnou údržbou, prípadne údržbou rozsiahlejšou, pretože z ust. § 9 ods. 1 Cestného
zákona vyplýva, že za zjazdnosť ciest sú zodpovední i správcovia, ktorí musia bez prieťahov závady
odstraňovať. Podľa jeho názoru sa súd prvej inštancie dostatočne zaoberal skutkovým stavom, vykonal
navrhnuté dôkazy na zistenie rozhodujúcich skutočností a správne ich vyhodnotil, a nakoniec vec aj
vecne správne posúdil.

4. K odvolaniu sa vyjadril vedľajší účastník, ktorý uviedol, že s odvolaním žalovaného sa v plnom rozsahu
stotožňuje a pridržiava.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej len
„CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote (§ 362
CSP) a že spĺňa náležitosti § 365 a nasl. CSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie viazaný rozsahom a
dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania



(§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, preto napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

6. Podľa § 470 ods. 1 zák. č. 2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak nie je ustanovené
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.

8. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Ustanovením § 387 ods. 2 CSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného
odôvodnenia rozhodnutia. Možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je podmienená tým, že odvolací
súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako
právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do
úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu
prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho
iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie.
Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len
na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia doplní ďalšie dôvody.

10. Odvolací súd sa v zmysle § 379 a § 380 CSP viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania plne
stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, nakoľko bola jeho argumentácia vecne správna, objektívna
a presvedčivá. Mal za to, že všetky dôvody, ktoré žalovaný uvádzal v odvolaní vyriešil už súd prvej
inštancie v napadnutom rozsudku, pričom rozhodnutie prvoinštančného a odvolacieho súdu nie je možné
posudzovať izolovane, pretože prvoinštančné a druhoinštančné konanie tvoria jeden celok.

11. V preskúmavanej veci z vykonaného dokazovania bolo nesporne preukázané, že žalobca dňa 18. 02.
2013 okolo 19.00 hod. prechádzal úsekom cesty II/593 medzi Obcami Solčany - Nitrianska Streda, ktorá
je v správe žalovaného, vošiel do neoznačeného výtlku, čím mu bola spôsobená škoda na motorovom
vozidle, ktorú uhradil na základe faktúr zo dňa 11. 03. 2013 na sumu 624 eur a 09. 04. 2013 na sumu 178
eur. Z takto zisteným skutkovým stavom sa odvolací súd plne stotožňuje, napokon zistenie skutkového
stavu nenamietal ani žalovaný. Obrana žalovaného spočívala len v tom, že nastali liberačné dôvody,
pre ktoré by za škodu nemal zodpovedať.

12. Predtým ako odvolací súd pristúpil k preskúmaniu rozhodnutia súdu prvej inštancie a konania,
ktoré mu predchádzalo sa zaoberal vzneseniu námietku žalovaného v odvolaní, že konanie je
postihnuté vadou konania spočívajúcou v tom, že odôvodnenie rozsudku nezodpovedá požiadavke
preskúmateľnosti a presvedčivosti súdnych rozhodnutí.

13. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

14. Odvolací súd po preskúmaní rozhodnutia súdu prvej inštancie dospel k záveru, že odôvodnenie
rozhodnutia súdu prvej inštancie je v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP. Žalovaný videl nepreskúmateľnosť
a nepresvedčivosť súdneho rozhodnutia v tom, že súd prvej inštancie sa nevyporiadal s liberačnými
dôvodmi, ktoré boli v konaní preukázané. Toto jeho tvrdenie sa nezakladá na pravde, pretože súd
prvej inštancie sa zaoberal liberačnými dôvodmi na strane žalovaného a svoje rozhodnutie v tomto
smere aj odôvodnil, keď poukázal na to, že žalovaný ich nepreukázal ani predložením súpisom



vykonaných prác za mesiac február 2013. Skutočnosť, že žalovaný nesúhlasí s právnym názorom
vyjadreným súdom prvej inštancie nezakladá inú vadu konania namietajúcu v jeho odvolaní, spočívajúcu
v nepreskúmateľnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie pre nedostatok dôvodov.

15. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd nezistil vadu konania namietajúcu žalovaným v odvolaní,
preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne. Odvolací súd preto skúmal správnosť napadnutého
rozsudku z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu.

16. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právny záver a
na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou
aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý)
právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo
ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

17. Podľa § 9a ods. 2 zák. č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (ďalej len Cestný zákon)
správcovia diaľníc, ciest a miestnych komunikácii zodpovedajú za škody, ktoré vznikli užívateľom týchto
komunikácií a ktorých príčinou boli závady v zjazdnosti okrem prípadu, že preukážu, že nebolo v
medziach možností tieto závady odstrániť ani na ne predpísaným spôsobom upozorniť.

18. Podľa § 12 vyhl. č. 35/1984 Zb. ktorou sa vykonáva Zákon o pozemných komunikáciách,
závady v zjazdnosti diaľníc, ciest a miestnych komunikácií sú také zmeny v zjazdnosti týchto
komunikácií spôsobené vonkajšími vplyvmi, ktoré nemôže vodič predvídať ani pri jazde prispôsobenej
stavebnému stavu komunikácie, poveternostným podmienkam, vlastnostiam vozidla a nákladu,
vlastným schopnostiam a iným zjavným okolnostiam. Závadami v zjazdnosti sú najmä: a/ ojedinelé
výtlky, výmole a hrbole v inak bezchybnom povrchu súvislého úseku vozovky, nevhodne uložený
udržiavací materiál, spadnuté stromy a kamene, poškodené dopravné značky a iné prekážky, ak sa na
ne predpísaným spôsobom neupozorňuje.

19. Cestný zákon upravujúci v citovanom ust. § 9a ods. 2 zodpovednosť správcu komunikácie za škodu
je vo vzťahu k ust. § 420 OZ špeciálnym predpisom. Predpokladom zodpovednosti správcu komunikácie
za škodu podľa § 9a ods. 2 Cestného zákona je závada v zjazdnosti komunikácie ako príčina vzniku
škody. Závadou v zjazdnosti treba rozumieť tak významnú zmenu (zhoršenie zjazdnosti komunikácie),
ktorá je síce odstrániteľná bežnou údržbou, no svojim charakterom sa natoľko vymyká stavebnému
stavu a dopravnotechnickému stavu pozemnej komunikácie a poveternostným vplyvom, že vodič ani pri
obozretnej jazde rešpektujúcej stav komunikácie či prípadné dôsledky poveternostných vplyvov nemôže
jej výskyt predpokladať a účinne reagovať pri riadení vozidla tak, aby závada neovplyvnila jeho jazdu
a nevznikla ním škoda.

20. V prejednávanej veci žalobca tvrdil a preukazoval, že príčinou vzniku škody bol neoznačený výtlk
na ceste, ktorou prechádzal. Súd prvej inštancie následne právne vec posúdil podľa ust. § 9a ods.
2 Cestného zákona a odvolací súd sa s takýmto právnym posúdením plne stotožňuje. Napokon ani
žalovaný takéto právne posúdenie nespochybnil, spochybňoval len, že súd sa nevyporiadal s liberačnými
dôvodmi uvedenými v citovanom ustanovení. Odvolací súd sa s takýmto jeho odvolacím dôvodom
nestotožňuje. V zmysle ust. § 9a ods. 2 Cestného zákona je zodpovednosť žalovaného objektívnou
zodpovednosťou, ktorej sa môže zbaviť len v prípade, že preukáže, že nebolo v medziach možností tieto
závady odstrániť, ani na ne predpísaným spôsobom upozorniť. Žalovaný v priebehu konania poukazoval
na to, že cestná komunikácia II/593 bola v rozsahu 50,40 % v nevyhovujúcom, takmer havarijnom
stave, a preto ak aj nebolo v jeho finančných možnostiach túto závadu odstrániť, mal minimálne na túto
závadu upozorniť. Na túto závadu neupozornil tak ako to jednoznačne vyplýva z výpovedí svedkov
Ing. C. ako aj D.. Za liberačný dôvod nemožno považovať len tú skutočnosť, že je všeobecne známe,
že v zimnom období roku 2012/2013 boli cestné komunikácie v zlom stave. Takto by správca ciest už
len vzhľadom na skutočnosť, že s poukazom na zlé počasie sú cestné komunikácie v zlom stave, bol
zbavený povinnosti tieto poškodenia označiť, čo sa vymyká povinnosti danej mu v ust. § 9a ods. 2
zák. č. 131/1965 Zb. Odvolací súd sa preto plne stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie a ako
na vecne správne ďalej poukazuje. Len na dôvažok ešte poznamenáva, že z ust. § 9 ods. 1 Cestného
zákona vyplýva, že za zjazdnosť ciest sú zodpovední i správcovia, ktorí musia bez prieťahov závady
odstraňovať. Napokon v konaní bolo preukázané, že následne po nehodovej udalosti bola táto miestna



komunikácia predpísaným spôsobom označená, pričom túto povinnosť si žalovaný mohol uvedeným
spôsobom splniť i pred vznikom škody.

21. O náhrade trov konania nerozhodoval, pretože súd prvej inštancie si vymienil, že o náhrade trov
konania rozhodne v konečnom rozhodnutí, preto pri rozhodovaní o trovách konania súd prvej inštancie
rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 1 CSP v spojení s čl. 4 ods. 2 zákl. princípov
CSP).

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).