GAMO a.s.


Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 24S/12/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6017200055
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6017200055.1

Rozhodnutie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Novotnej a členov
senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Jozefa Zlochu v právnej veci žalobcu GAMO, a.s., Banská
Bystrica, Kyjevské námestie 6, 974 04 Banská Bystrica, IČO: 36 033 987, zastúpený JUDr. Bohumilom
Novákom, advokátom, Advokátska kancelária Horná 27, 974 01 Banská Bystrica proti žalovanému
Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. 104358602/2016 a č. 104358368/2016 zo dňa 24. novembra 2016,
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Žaloby z a m i e t a .
Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Administratívne konanie. Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Banskej Bystrici, odbor kriminálnej
polície, ekonomickej kriminality požiadal správcu dane žiadosťou z 13.3.2013 o poskytnutie súčinnosti
orgánom činným v trestnom konaní o rozšírenie daňovej kontroly u žalobcu aj za daňové obdobie august
2012 a október 2012 na kontrolu nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty. Správca dane 28.5.2013
vykonal u žalobcu miestne zisťovanie s predmetom „preverenie dodávateľsko-odberateľských vzťahov“
žalobcu a daňového subjektu Mashreq kft., Kereskedelmi és, Szolgáltató Kórlátolt Felelósségti Váruság
Borsos Miklós utca 1, Győr, Maďarsko (ďalej len Mashreq kft.).

2. Prvostupňový správny orgán Daňový úrad Banská Bystrica (ďalej len správca dane) vykonal u
žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august a október 2012.
Daňová kontrola začala 26.6.2013. Správca dane o výsledku daňovej kontroly spísal protokol č.
9601403/5/2589142/2014/BizM dňa 6.6.2014, podľa ktorého bol zistený rozdiel dane z pridanej hodnoty
za august 2012 vo výške 139 788,09 Eur a za október 2012 vo výške 60 047,15 Eur. Žalobcovi
bol protokol doručený spolu s výzvou na vyjadrenie k protokolu a označenie dôkazov preukazujúcich
tvrdenia žalobcu, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly dňa 11.6.2014.

3. Vyrubovacie konanie začalo, deň po tom, ako bol žalobcovi doručený protokol s výzvou, teda
12.6.2014. Vo vyrubovacom konaní správca dane vydal postupne tri rozhodnutia, ktorými určil žalobcovi
rozdiel dane za zdaňovacie obdobie október 2012 na dani z pridanej hodnoty vo výške 60 047,15 Eur,
nepriznal nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie október 2012 v sume 36 895,74 Eur a vyrubil
vlastnú daňovú povinnosť na dani z pridanej hodnoty v sume 23 151,41 Eur. Vo vyrubovacom konaní
správca dane vydal postupne aj tri rozhodnutia, ktorými určil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty
za zdaňovacie obdobie august 2012 v sume 139 788,09 Eur t.j. nepriznal nadmerný odpočet v sume 79
878,19 Eur a vyrubil daň v sume 59 909,90 Eur. Prvé z týchto rozhodnutí zo dňa 15.8.2014 boli zrušené
a veci boli vrátené na ďalšie konanie rozhodnutím č. 1100301/1/551187/2014/5019 zo dňa 15.12.2014
(október 2012) a č. 1100301/1/551175/2014/5019 zo dňa 15.12.2014 (august 2012). Zrušovacie
rozhodnutia boli zhodne odôvodnené tým, že preskúmavané rozhodnutia boli nepreskúmateľné, pretože



bez toho, aby v rozhodnutí bolo uvedené vysporiadanie sa so všetkými dokladmi, dôkazmi a námietkami
daňového subjektu vo veci, bez uvedenia skutočností a zistení, ku ktorým správca dane na základe
predložených dokladov dospel, je rozhodnutie nepreskúmateľné. Ďalej, že správca dane sa neriadil
zásadou, že závery musí dôsledne odôvodniť aj v tom, ktoré skutočnosti považuje za dôkazy a ktoré
uvádza kvôli úplnosti, alebo ich považoval za druhoradé. V prípade, že správca dane v daňovom konaní
zistil okolnosti, ktoré svedčia porušeniu zákona alebo daňovému podvodu, či zneužitiu práva, bolo
potrebné tento fakt pomenovať a objektívne preukázať, že kontrolovaný daňový subjekt bol súčasťou
podvodu alebo právo zneužil. Odvolací orgán ďalej v rozhodnutí uviedol, že v ďalšom konaní správca v
súčinnosti s daňovým subjektom, opätovne posúdi skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane z
pridanej hodnoty aj v súvislosti s námietkami daňového subjektu uvedenými vo vyjadrení sa k protokolu;
zistí a vyhodnotí skutkový stav veci do takej miery, aby bolo možné sa vysporiadať s otázkou, či
vzhľadom na všetky zistené okolnosti týkajúce sa skutkového stavu, došlo k porušeniu zákona, alebo
daňového podvodu, či zneužitia práva; dokazovanie podľa potreby doplní a základe takto zisteného a
náležite vyhodnoteného skutkového stavu vo veci rozhodne. Správca dane následne vydal v poradí
druhé rozhodnutia, ktorými vyrubil žalobcovi rozdiel dane. Žalovaný na odvolania žalobcu tieto druhé
rozhodnutia zrušil rozhodnutím č. 1164547/2015 zo dňa 15.7.2015 a č. 1164400/2015 zo dňa 15.7.2015 a
vrátil vec správcovi dane na ďalšie konanie a rozhodnutie. Dôvodom zrušenia zhodne v oboch prípadoch
bolo, že sa správca dane po zrušení prvého rozhodnutia v následnom vyrubovacom konaní neriadil
zásadami daňového konania, v zmysle ktorých mal postupovať v súčinnosti s daňovým subjektom a
umožniť mu využiť všetky zákonom priznané práva prostredníctvom dokazovania podľa § 24 zákona č.
563/2009 Z. z.. Správcovi dane vytkol, že vyslovil záver o nepriznaní nadmerného odpočtu a vyrubení
dane bez toho, aby vyhodnotil zistenia z daňovej kontroly a vyrubovacieho konania v konfrontácii s
vyjadreniami daňového subjektu. Preto považoval aj ďalšie rozhodnutie za nepreskúmateľné. Správcovi
dane uložil, aby v ďalšom vyrubovacom konaní dôsledne postupoval v súlade s právnym názorom
vysloveným v predchádzajúcich zrušovacích rozhodnutiach a umožnil daňovému subjektu reálne využiť
jeho procesné práva a následne znovu ustáliť, či na základe dodávateľskej faktúry v nadväznosti na
obsah rámcovej zmluvy na dodanie softvéru mohlo dôjsť k vzniku uplatnených nárokov na odpočítanie
dane z pridanej hodnoty, pričom bude potrebné zohľadniť aj argumentáciu žalobcu.

4. Správca dane rozhodnutím č. 103239252/2016 zo dňa 30.5.2016 určil žalobcovi rozdiel v sume 139
788,09 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2012 tým, že nepriznal nadmerný
odpočet v sume 79 878,19 Eur a vyrubil daň v sume 59 909,90 Eur (ďalej len „rozhodnutie august 2012“).
Správca dane rozhodnutím č. 103239346/2016 zo dňa 30. mája 2016 určil žalobcovi rozdiel v sume
60 047,15 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2012, nadmerný odpočet
nepriznal v sume 36 895,74 Eur a vyrubil daň v sume 23 151,41 Eur.

5. Správca dane vyššie uvedené rozhodnutia zhodne odôvodnil tým, že žalobca porušil § 51 ods. 1, písm.
a), § 49 ods. 2, písm. a), § 49 ods. 1 a § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty
tým, že si uplatnil odpočítanie dane za nákup softvéru v zmysle dodávateľskej faktúry od dodávateľa
CorpIn, s.r.o., Stavbárska 54, 821 07 Bratislava, ktoré boli vyhotovené na základe rámcovej zmluvy na
dodanie softvéru a poskytnutie služieb uzatvorenej medzi žalobcom a predávajúcim CorpIn, s.r.o. zo dňa
27.6.2012, nakoľko nebola preukázané reálna existencia softvéru, nebolo preukázané dodanie tovaru
osobou uvedenou na faktúrach. Nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti v zmysle § 19 ods. 1 a 2
zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, v zmysle ktorého daňová povinnosť vzniká dňom
dodania tovaru alebo služby. Právo odpočítať daň z tovaru alebo služby v zmysle § 49 ods. 1 zákona
č. 222/2004 Z. z. vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
Nebola preukázaná existencia softvéru a tým nebolo preukázané, že spoločnosti CorpIn, s.r.o. vznikla
daňová povinnosť v zmysle § 19 zákona o DPH a žalobcovi právo na odpočítanie dane v zmysle § 49
zákona o DPH.

6. Správca dane v odôvodneniach rozhodnutí uviedol, že dôkazy získané v rámci daňovej kontroly a
vyrubovacieho konania vyhodnotil nasledovne:
- nebola preukázaná reálna existencia softvéru, pričom nebolo preukázané jeho dodanie dodávateľom
deklarovaným kontrolovaným daňovým subjektom, spoločnosťou CorpIn, s.r.o., ktorá nezamestnávala
zamestnancov požadovanej kvalifikácie na výrobu ako ani na potrebný servis softvéru,
- deklarovaný dodávateľ CorpIn, s.r.o. dôveryhodne nepreukázal, že žalobcovi bol predmet fakturácie
reálne dodaný prostredníctvom deklarovaného subdodávateľa IDB s.r.o.,



- konateľ subdodávateľa spoločnosti IDB s.r.o. D. O. o uskutočnení predmetného obchodného prípadu
odmietol vypovedať z dôvodu, že by mohol spôsobiť trestné stíhanie svojim príbuzným v priamom rade,
čo malo za následok zmarenie reálneho preukázania existencie softvéru,
- posledný zistený subdodávateľ, spoločnosť Blue Business Consulting s.r.o. je nekontaktná, s
konateľom z Tureckej republiky, na základe čoho nebolo možné preveriť ďalšieho subdodávateľa v
reťazci,
- nebolo zistené, kto predmetný softvér vypracoval a kde bol reálne implementovaný na svoje účely,
pričom bolo zistené, že sa k tomuto softvéru zo strán všetkých zistených spoločností v reťazci
nepristupovalo s ohľadom na jeho finančné ohodnotenie a využitie,
- žalobca nepredložil hodnoverné dôkazy, ktoré by objasnili reálne obchodné transakcie v zmysle spornej
faktúry, ani nevyvrátil pochybnosti správcu dane o správnosti, pravdivosti nákupu a predaja sofwéru a
jeho samotnej existencii,
- z výsluchov svedkov vyplýva, že sa nijako nepokúšali objasniť skutočnosť tak, ako nastala, pričom
prepisy zainteresovaných spoločností na spoločnosti v Paname a Spojených štátoch amerických, ako
aj odovzdanie dokladov spoločnosti na Cypre, zmena štatutára odberateľa - spoločnosti Mashreq kft.,
ktoré sú nekontaktné a osoby, ktoré mali byť zodpovedné na uvedené záväzkové vzťahy v uvedených
spoločnostiach už nefigurujú,
- nebolo preukázané, kde bol softvér zavedený a ani kto zabezpečuje servis a reklamácie a iné skryté
vady tohto plnenia, samotný zmluvný vzťah vyplývajúci z rámcovej zmluvy je nejasný a spochybniteľný,
- žalobca a ani žiadny z deklarovaných dodávateľov nepreukázali reálnu existenciu softwéru, nakoľko
mal byť zabalený v zapečatenej obálke a tá mala byť vložená do väčšej obálky, čím ani samotný žalobca
neskontroloval, či je predmet plnenia kompletný a vyhovujúci jeho požiadavkám ako aj požiadavkám
odberateľa,
- konateľ spoločnosti CorpIn, s.r.o. od 11.11.2011 do 24.5.2013 D. I. sa vyjadril, že predmet fakturácie
bol žalobcovi prepravený kuriérskou spoločnosťou Direct Parcel Distribution SK, s.r.o., avšak táto
spoločnosť sa vyjadrila, že spoločnosť CorpIn, s.r.o. a ani žalobcu nepozná a ani s nimi nikdy
neobchodovala a ani nejednala a nemala s nimi uzatvorený žiadny zmluvný vzťah, čím sa nepreukázalo
samotné dodanie predmetu fakturácie deklarovaným dodávateľom CorpIn, s.r.o. pre žalobcu,
- obchodné vzťahy medzi subdodávateľmi - spoločnosťou Blue Business Consulting s.r.o. a
spoločnosťou IDB s.r.o., medzi spoločnosťou IDB s.r.o. a spoločnosťou Corp In, s.r.o., medzi
deklarovaným dodávateľom - spoločnosťou CorpIn, s.r.o. a odberateľom žalobcom majú priamy dosah
aj na následný obchodný vzťah medzi žalobcom a odberateľom Mashreq kft., a všetky zistenia, vrátane
zmien v osobách konateľov a prevodov obchodných podielov, ako aj odmietnutie vypovedať bývalých
konateľov sú z hľadiska dokazovania a správneho určenia dane významné.

7. Ďalej správca dane v odôvodnení konštatoval, že uvedené zistenia napovedajú v neprospech žalobcu,
pričom z nich vyplýva, že nie je možné preveriť existenciu softvéru, jeho pôvod ako ani použitie, na
základe čoho nebol preukázaný nárok na odpočítanie z dodávateľskej faktúry od spoločnosti CorpIn,
s.r.o.. Nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti v zmysle § 19 ods. 1 a 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o
dani z pridanej hodnoty, v zmysle ktorého daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru alebo služby.
Z toho vyplýva, že právo odpočítať daň z tovaru alebo služby podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004
Z. z. vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Nakoľko
nebola preukázaná existencia predmetného softvéru, nebolo preukázané, že spoločnosti CorpIn s.r.o.
vznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 zákona a žalobcovi právo na odpočítanie dane v zmysle §
49 zákona o DPH. V danom prípade samotná existencia faktúry a jej zahrnutie do záznamov pre daň
z pridanej hodnoty bez akýchkoľvek ďalších dôkazov preukazujúcich naplnenie zdaniteľného obchodu
uvedeného deklarovaným dodávateľom CorpIn s.r.o. nie je relevantným dôkazom toho, že obchod bol
reálne uskutočnený a taktiež, že bol uskutočnený osobou, ktorá bola uvedená na faktúre. Ak spoločnosť
uviedla na faktúre daň vzťahujúcu sa na dodanie predmetu fakturácie, ktorý nevedela hodnoverne
preukázať, táto daň je splatná len z titulu jej uvedenia na faktúre a nie je odpočítateľnou daňou pre
platiteľa dane. Samotná existencia faktúry, na ktorej je uvedená daň z pridanej hodnoty nezakladá
právo na jej odpočítanie. Technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určitú sumu bez
ohľadu na to, či takéto plnenie deklarovaným dodávateľom skutočne bolo poskytnuté. Splnenie formálnej
podmienky síce je jednou z podmienok, aby bolo možné odpočítať daň z pridanej hodnoty, ale tieto
doklady musia byť odrazom reálneho plnenia, reálnym dodávateľom, v reálnom čase ako aj v reálnej
sume. Žalobca nepreukázal existenciu deklarovaného plnenia, teda že softvér v skutočnosti existoval
a spĺňal normy a parametre odrážajúce fakturovanú sumu. Nárok na odpočítanie dane nemá základ
vo formálnom doklade ale v existencii konkrétnej dodávky tovaru alebo služby. Správca dane poukázal



na rozsudok NS SR č. k. 1Sž-o-KS/262/2004, z ktorého vyplýva, že nevyhnutým pre nárok na odpočet
dane z pridanej hodnoty je preukázanie, že formálna deklarácia predložených dokladov má aj povahu
faktu, teda že tovar alebo služby, ktoré sú deklarované na faktúre boli skutočne dodané platiteľom
uvedeným na faktúre. Nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty nevzniká len jeho uplatnením, ale až po
splnení podmienok, ktorých splnenie je platiteľ povinný preukazovať a za správnosť ktorých zodpovedá.
Správca dane uzavrel, že žalobca si neoprávnene uplatnil odpočítanie dane v zmysle dodávateľských
faktúr v preskúmavaných dodávateľských obdobiach august a október 2012 od dodávateľa CorpIn
s.r.o. Bratislava, nakoľko nebol dôveryhodne preukázaný vznik daňovej povinnosti z titulu dodania
predmetu fakturácie. Žalobca nepreukázal ani to, že softvér ďalej dodal maďarskej spoločnosti. Ani
na strane tejto maďarskej spoločnosti sa nepodarilo preukázať prijatie a nadobudnutie predmetného
softvéru, nakoľko išlo nekontaktnú spoločnosť. Vystavenie faktúry a jej uvedenie do záznamov podľa
§ 70 zákona č. 222/2004 Z. z. nie je preukázaním uskutočnenia zdaniteľného obchodu. Podmienkou
pre vznik nároku na odpočítanie dane tiež je, aby platiteľ ním prijaté zdaniteľné obchody, uskutočnené
iným platiteľom použil na účely svojho podnikania ako platiteľ. Samotný zmluvný vzťah vyplývajúci z
rámcovej zmluvy uzatvorenej medzi predávajúcim spoločnosťou CorpIn s.r.o. a kupujúcim žalobcom
ako aj z rámcovej zmluvy uzatvorenej medzi predávajúcim - žalobcom a kupujúcim spoločnosťou
Mashreq kft. je spochybniteľný, nakoľko predávajúci CorpIn s.r.o., ktorý mal byť zodpovedný za vady
a s treťou osobou (Mashreq kft.) riešiť všetky kvalitatívne uplatnenia vád ako aj všetky uplatnenia vád
žalobcom, je bez štatutára a spoločnosť je prevedená do Spojených štátov amerických. Zároveň tretia
osoba (Mashreq kft.), ktorej mal byť predmetný softvér poskytnutý aj so službami viazanými k softvéru,
ako sa uvádza v rámcovej zmluve, je nekontaktná, sídlo spoločnosti bolo zmenené, zároveň bola v
spoločnosti zmena vo vlastníctve, keď od 05.2013 je novým riaditeľom a majiteľom C. G.. Všetky zistené
a preukázané skutočnosti správcu dane nasvedčujú tomu, aby bolo zo strany zúčastnených daňových
subjektov na deklarovanom obchode znemožnené preverenie reálnej existencie tovaru. Nikde v zmluve
medzi predávajúcim - žalobcom a kupujúcim Mashreq kft. nie je uvedené názov dodávateľa žalobcu, na
ktorého sa mal kupujúci obrátiť so všetkými právami a povinnosťami z titulu uplatnenia vád. Žalobca je
povinný viesť svoju evidenciu tak, aby v akomkoľvek prípade, v každej situácii mal dostatočné podklady
preto, aby riadne preukázal existenciu, resp. vznik nárokov a povinností v zmysle daňových zákonov.
Daňový subjekt musí vedieť preukázať uskutočnenie obchodu osobou uvedenou na faktúre, pokiaľ si
uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, resp. oslobodenie od dane pri dodávkach
tovaru do iných členských štátov. To, že sú v súčasnosti jednotliví subdodávatelia, resp. odberatelia
nezastihnuteľní, nemôže byť podkladom pre poskytnutie úľav daňovému subjektu spočívajúcich v
obmedzení povinností riadne preukázať všetky podklady pre overenie správnosti uplatneného odpočtu
dane, resp. oslobodenia od dane.

8. Na základe odvolaní podaných žalobcom žalovaný napadnutými rozhodnutiami č. 104358602/2016
a č. 104358368/2016 zo dňa 24.11.2016 rozhodnutia správcu dane potvrdil. Žalovaný napadnuté
rozhodnutia zhodne odôvodnil tým, že po preskúmaní napadnutých rozhodnutí a konania, ktoré im
predchádzalo, zistil, že správca dane rozsiahlym dokazovaním vykonaným v rámci daňovej kontroly
a doplneným vo vyrubovacom konaní v súlade s ust. zákona č. 563/2009 Z.z. Daňovým poriadkom,
dostatočne zistil skutkový stav, získané dôkazy vyhodnotil vo vzájomných súvislostiach, vyvodil z nich
správny právny záver, ktorý aj náležite odôvodnil. Zákon o DPH vo svojich ustanoveniach stanovuje
striktné podmienky, ktoré musia byť splnené, aby vznikol nárok na odpočítanie dane. Z dôvodu ľahkej
zneužiteľnosti práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty zákon požaduje, aby daňový subjekt,
ktorý tento nárok uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré zákon o DPH na odpočítanie dane
ustanovil. Pokiaľ si daňový subjekt ako platiteľ dane uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej
faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený, a to práve osobou
uvedenou na faktúre. Žalobca ako dôkaz dodania fakturovaného tovaru predložil správcovi dane faktúru,
zmluvu a tvrdil, že fakturovaný softvér mu bol dodaný. Dodávateľská faktúra ako dôkaz sama nestačí,
ak nie je podložená reálnym dodaním tovaru alebo služby. Uskutočnenie dodania tovaru alebo služby,
vznik daňovej povinnosti a následne právo odpočítať daň nie je možné deklarovať len po formálnej
stránke (dodávateľskou faktúrou), ale aj po obsahovej, reálnym preukázaním dodania fakturovaného
plnenia. V súlade s ust. zákona č. 563/2009 Z. z. (§ 45 ods. 2 a § 24 ods. 1) je práve daňový subjekt ten,
kto nesie dôkazné bremeno pri uplatnení práva na odpočítanie dane. Daňový subjekt je povinný viesť
svoju evidenciu, uskutočňovať svoju činnosť a preverovať si svojich obchodných partnerov tak, aby v
akomkoľvek prípade, v každej situácii mal dostatočné podklady pre to, aby riadne preukázal existenciu,
resp. vznik nárokov a povinností v zmysle daňových zákonov. Správca dane nie je povinný dokazovať
uskutočnenie obchodu.



9. Žalovaný ďalej dôvodil tým, že v týchto prípadoch správca dane preveroval za kontrolované
zdaňovacie obdobia splnenie podmienok na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH,
podľa ktorých právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare
alebo službe vznikla daňová povinnosť a platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z
tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ. Žalobca neuniesol dôkazné
bremeno, keď sám v daňovej kontrole dostatočne hodnoverne nepreukázal a vykonaným šetrením
správcu dane sa nepotvrdilo, že došlo k dodaniu fakturovaného plnenia u subdodávateľa IDB s.r.o. ›
pre CorpIn s.r.o. ani od dodávateľa CorpIn › pre kontrolovaný daňový subjekt GAMO a.s. (nesplnenie
podmienky § 49 ods. 1 zákona o DPH - nepreukázaný vznik daňovej povinnosti pri tomto tovare).
V zmysle § 49 ods. 2 zákona o DPH podmienkou na uplatnenie nároku na odpočítanie dane je tiež
skutočnosť, že nadobúdaný tovar musí mať priame a bezprostredné spojenie s výstupnými plneniami
platiteľa. Účel nákupu softvéru daňový subjekt deklaroval predložením dokladov o predaji nakúpeného
softvéru do Maďarska pre spoločnosť Mashreq kft. v júli 2012, čo sa medzinárodným dožiadaním
jednoznačne nepreukázalo (nesplnenie podmienky § 49 ods. 2 zákona o DPH - nepreukázané použitie
predmetného tovaru na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ). Právo na odpočítanie dane si môže
daňový subjekt uplatniť v prípade, že spĺňa striktné podmienky, t.j. že ide o nákup tovaru alebo služby
v tuzemsku, ktorý je podmienený faktúrou od dodávateľa a je podkladom pre skutočné dodanie tovaru
alebo služby, ktorý zároveň použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ. Uplatnenie práva na
odpočítanie dane v zmysle § 51 ods. 1 zákona o DPH je viazané na kumulatívne splnenie všetkých
podmienok, pričom už nesplnenie jednej z nich vylučuje priznanie nároku. Správca dane v súlade so
zisteným skutkovým stavom vyhodnotil, že nebolo preukázané, že žalobca splnil podmienky v zmysle
§ 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH pri odpočítaní dane z dodávateľskej faktúry od dodávateľa CorpIn s.r.o.
za dodanie softvéru na základe zmluvy. Po procesnej stránke správca dane postupoval v súlade so
zákonom č. 563/2009 Z. z., neuprel žalobcovi žiadne právo vyplývajúce z § 45 ods. 1 tohto predpisu
a vytvoril mu dostatočný priestor na to, aby preukázal skutočnosti, ktoré mali vplyv na správne určenie
dane, ktorú uviedol v daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia október a
august 2012. Umožnil mu vyjadriť sa ku skutočnostiam týkajúcim sa kontroly dane z pridanej hodnoty
a predložil doklady preukazujúce jeho tvrdenia, o čom svedčia daňovému subjektu zaslané výzvy,
upovedomenia, zápisnice o ústnom pojednávaní a úradné záznamy. Správca dane umožnil žalobcovi
počas výkonu daňovej kontroly preukazovať ním uvádzané skutočnosti. Správca dane je oprávnený
v prípade pochybností preverovať celý obchodný reťazec, pričom dôkazné bremeno je na strane
daňového subjektu, ktorý má povinnosť preukázať všetky tvrdené skutočnosti, pričom správca dane tieto
dôkazy len vykonáva (prejednávacia zásada). Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol aj to, ako sa
vysporiadal s jednotlivými odvolacími námietkami žalobcu.

10. Žalobca sa žalobami podanými v zákonom stanovenej lehote domáhal zrušenia napadnutého
rozhodnutia podľa § 191 ods. 1, písm. c), d), e) a f) zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku
(ďalej len Správny súdny poriadok) a vrátenia veci na ďalšie konanie. Žalobca v žalobách zhodne uplatnil
nasledovné dôvody nezákonnosti napadnutých rozhodnutí:

11. Žalobca v bode 1. žalôb namietal nezákonnosť postupu žalovaného. Tvrdil, že žalovaný a správca
dane nerešpektovali právo žalobcu na úzku spoluprácu so správcom dane podľa § 3 ods. 8 zákona
č. 563/2009 Z. z. (Daňový poriadok) a súčasne porušili aj zásadu legality uvedenú v § 3 ods. 1,
keď postupovali v rozpore so všeobecnými záväznými predpismi. Žalovaný potvrdil prvostupňové
rozhodnutia, ktorými správca dane nerešpektoval právny názor vyslovený v predchádzajúcich v
dvoch zrušovacích rozhodnutiach žalovaného vydaných v predmetných veciach a vydal tak druhé
aj tretie rozhodnutie obsahovo takmer totožné s prvým. Správca dane nevyvrátil tvrdenia žalobcu,
neuviedol úvahy, ktorými sa spravoval pri hodnotení dôkazov, ani sa nezaoberal účasťou žalobcu
na podvode. V konaní nebola spochybnená dobrá viera žalobcu. Protokol z daňovej kontroly ako
aj prvostupňové rozhodnutie boli založené len na pochybnostiach správcu dane. Žalovaný mal v
zrušovacích rozhodnutiach závažné výhrady k protokolu a z tých dôvodov je protokol nezákonný. Keď
je nezákonný podklad rozhodnutia, nemôže byť zákonné ani rozhodnutie.

12. Žalovaný vo vyjadreniach k bodu 1. žalôb uviedol, že zo správneho spisu a obsahu odôvodnenia
napadnutých rozhodnutí vyplýva, že správca dane preveroval dodávky uvedené na faktúrach od
dodávateľa žalobcu v úzkej súčinnosti so žalobcom, preveroval predložené dôkazy, viedol so žalobcom
ústne pojednávania, vyzýval ho na vyjadrenie, upovedomil ho o predvolaní svedkov, informoval žalobcu



o zistených skutočnostiach. Správca dane uviedol v odôvodnení rozhodnutí všetky kontrolné zistenia,
výsledky preverovaní u dodávateľa aj odberateľa žalobcu, uviedol aj pochybnosti a ich dôvody. Zistenia
sú vyhodnotené vo vzájomných súvislostiach a sú aj právne posúdené. Rozhodnutia správcu dane
majú náležitosti podľa § 63 zákona č. 563/2009 Z. z.. Rozhodnutia správcu dane vychádzajú zo zistení
z daňovej kontroly v podstatnej časti, a preto sú obsahom podobné s obsahom protokolu z daňovej
kontroly, čo nespôsobuje nezákonnosť rozhodnutia. Správca dane rešpektoval názor odvolacieho
orgánu, v súčinnosti so žalobcom odstránil zistené nedostatky. Žalobca bol s priebehom a výsledkom
vyrubovacieho konania oboznámený na ústnom pojednávaní, a preto mu právo na úzku súčinnosť so
správcom dane nebolo upreté.

13. Žalobca v bode 2. žalôb namietal, že nebolo rozhodnuté o námietke zaujatosti uvedenej v odvolaní
zo dňa 7.9.2014 voči zamestnancom správcu dane, ktorí vykonávali daňovú kontrolu. Po skončení
daňovej kontroly účinnosť poverenia zanikla a nemali možnosť ďalej vo veci konať. Nezákonnosť
postupu znásobuje to, že tí istí zamestnanci vypracovali protokol aj prvostupňové rozhodnutie. Tým bolo
žalobcovi odňaté právo, aby vec bola prerokovaná nezaujatým orgánom.

14. Žalovaný k bodu 2. žalôb uviedol, že žalobca počas daňovej kontroly a ani vo vyrubovacom
konaní námietku zaujatosti nevzniesol. Zákon neustanovuje, ktorý zamestnanec správcu dane vykoná
vyrubovacie konanie. Skutočnosť, že zamestnanci správcu dane vykonali daňovú kontrolu, nemôže byť
dôvodom na vznesenie námietky zaujatosti. Zaujatosťou sa v zmysle § 60 zákona č. 563/2009 Z. z.
rozumie taký vzťah zamestnanca k daňovému subjektu, jeho zástupcovi alebo k veci, ktorá je predmetom
daňového konania, ktorý môže vyvolať pochybnosti o objektivite prejednávania a rozhodovania vo veci.

15. Žalobca v bode 3. žalôb namietal nepreskúmateľnosť napadnutých rozhodnutí pre zmätočnosť a
nezrozumiteľnosť, ktorá mala byť spôsobená tým, že správca dane prvých 35 strán opisuje doslovný
obsah spisu a nezmysly k námietkam žalobcu, čím sú rozhodnutia v rozpore s § 63 ods. 5 Daňového
poriadku. Namietal, že ani žalovaný ani správca dane sa nezaoberali tým, že počas daňovej kontroly
nebolo vykonané žiadne dokazovanie a boli len formálne prevzaté dôkazy zistené z inej daňovej kontroly.
Zmätočnosť a nezrozumiteľnosť rozhodnutí žalovaného spôsobuje to, že bez toho, aby došlo k zmene
obsahu prvostupňového rozhodnutia žalovaný dospel k opačnému záveru, pričom túto zmenu svojho
postoja nikde nezdôvodnil.

16. Žalovaný vo vyjadrení k bodu 3. žalôb uviedol, že námietka je neopodstatnená, pretože správca dane
vychádzal zo stavu zisteného v daňovej kontrole, pričom dokazovanie doplnil vo vyrubovacom konaní,
v odôvodnení uviedol skutočnosti a kontrolné zistenia, ktoré vyhodnotil vo vzájomných súvislostiach a
právne ich odôvodnil. Rozhodnutia spĺňajú náležitosti § 63 zákona č. 563/2009 Z. z..

17. Žalobca v bode 4. žalôb namietal nezákonnosť daňovej kontroly spôsobenej tým, že správca
dane potom, ako mu žalobca predložil doklady, bez súčinnosti so žalobcom vykonával rôzne dôkazy,
čím vlastne vykonával vyhľadávaciu činnosť, ktorú v rámci daňovej kontroly nemôže vykonávať a
ktorú žalovaný považuje za dokazovanie. Správca dane nepostupoval podľa § 46 ods. 5 Daňového
poriadku, neoznámil žalobcovi, že má pochybnosti o predložených dokladoch a aké. Namiesto toho,
vykonával vyhľadávaciu činnosť, čo nemá dovolené. Takýto nezákonný postup spôsobil nezákonnosť
daňovej kontroly. Žalobca zdôraznil, že nebol vôbec s pochybnosťami o ním predložených dokladoch
správcom dane oboznámený, a to ani v protokole a ani v rozhodnutí, čím bolo žalobcovi odňaté právo
navrhnúť alebo predložiť dôkazy k pochybnostiam. Žalovaný na odvolaciu námietku o porušení § 46
ods. 5 Daňového poriadku žalobcovi nedal odpoveď. Žalovaný nezmyselne tvrdí, že bolo dokazovaním
preukázané neuskutočnenie dodávky tovaru, čo je nemožné, pretože negatívna skutočnosť môže
byť preukázaná len dôkazom opaku, čo sa nestalo. Dôkazom opaku nie je skutočnosť, že sa niečo
nepodarilo preukázať. To, že správca dane nevie preukázať reálnosť dodávky, neznamená, že predmet
fakturácie bol nereálny. Jeho reálnosť ako aj reálnosť obchodu vyplýva zo žalobcom predložených
dôkazov. Keďže ich správca dane nevie vyvrátiť, je dôkaznej núdzi a nemôže túto preniesť na daňovníka.
Daňová kontrola bola nezákonná aj preto, že v nej nebolo vykonané dokazovanie, resp. vôbec nič a boli
len použité zistenia z daňovej kontroly za júl 2012, teda išlo o simulovanú daňovú kontrolu.

18. Žalovaný tieto námietky vyhodnotil ako neopodstatnené, pretože správca dane nevykonával
vyhľadávaciu činnosť, ale realizoval dokazovanie v zmysle § 24 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z..
Žalobcovi neuprel jeho právo vyjadriť sa k zisteným skutočnostiam v priebehu daňovej kontroly za



zdaňovacie obdobie august a október 2012. Oboznámil ho s týmito zisteniami na ústnom pojednávaní
15.5.2014. Žalobca mal predkladať dôkazy aj počas výkonu daňovej kontroly a aj v následnom
vyrubovacom konaní. Správca dane vyjadril pochybnosti o neuskutočnení dodania predmetu fakturácie,
resp. dôkazy to podporujúce vyhodnotil nielen v protokole ale aj v samotnom rozhodnutí. Daňová
kontrola na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2012, ako aj daňová kontrola za
zdaňovacie obdobie august a október 2012 na dani z pridanej hodnoty bola zákonne začatá, vykonaná
aj ukončená. Išlo o rovnaké kontrolné zistenia v merite veci, pretože sporné plnenia žalobcu boli
deklarované v po sebe nasledujúcich zdaňovacích obdobiach roku 2012 a vychádzali z jednej rámcovej
zmluvy uzatvorenej s jedným dodávateľom a plnenie malo byť ďalej dodávané jednému deklarovanému
maďarskému odberateľovi. Správca dane použil zistenia v rámci jednotlivých kontrol na základe
nahliadnutia do spisov z predmetných daňových kontrol, o čom vypracoval úradné záznamy, ktoré sú
súčasťou správneho spisu.

19. Žalobca v bode 5. žalôb namietal nezákonnosť spočívajúcu v nesprávnosti záveru o nepreukázaní
reálnosti dodaného tovaru. Uskutočnenie dodávky softvéru žalobcovi od dodávateľa CorpIn s.r.o. bolo
preukázané obsahom e-mailovej komunikácie, svedeckou výpoveďou B.. A. L. a D. I., že spoločnosť
dodávateľa tovar dodala. Aj žalobcom predložené dôkazy toto potvrdzujú. Správca dane neuvádza
v odôvodnení žalobcom predložené dôkazy - faktúry a vyjadrenia konateľov spoločnosti, výpoveď
svedka D., ktoré vyhodnotil v rozpore s jej obsahom, pretože tento potvrdil fyzickú existenciu softvéru,
výpoveď svedkov a potvrdenie o prijatí zdaniteľného plnenia maďarskou spoločnosťou, obsah zmlúv,
doloženie prepravy softvéru spoločnosťou TNT Expres. Nie je zrejmé, či správca dane spochybnil
dodanie tovaru alebo dodanie tovaru osobou uvedenou na faktúre. Žalobca poukázal na to, že nebol
povinný preukazovať vznik daňovej povinnosti u dodávateľa a zároveň tvrdil, že tento bol preukázaný
vystavením faktúry, kedy daňová povinnosť vznikla v zmysle článku 203 Smernice č. 112/2006.
Žalobca ďalej namietal, že vyjadrenie žalovaného k odvolacím námietkam v napadnutom rozhodnutí
predstavuje hodnotenie dôkazov, pričom tvrdenia žalovaného sú úplne novými skutočnosťami, ku ktorým
sa žalobca nemal ako vyjadriť, prípadne sa proti nim brániť. (V žalobách k tomu neúplne odcitoval
časti odôvodnenia napadnutých rozhodnutí obsahujúcich stanovisko žalovaného, ktorým sa vyrovnal s
odvolacími námietkami uvedenými pod bodom 5. odvolania). Ďalej namietal, že ide o nezákonné dôkazy,
keď osoby B.. L. a D. I. neboli vypočuté ako svedkovia, dožiadania boli vykonané bez vedomosti alebo
súčinnosti žalobcu a tiež sú nepravdivé, keďže kuriérska spoločnosť tovar žalobcovi dodala, a preto
musí mať vo svojich záznamoch o tom doklad.

20. Žalovaný vo svojom vyjadrení k bodu 5. žalôb uviedol, že správca dane prijal svoje závery na základe
skutočností zistených v rámci výkonu daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie august a október 2012,
ako aj na základe poznatkov získaných počas daňovej kontroly za obdobie júl 2012 u žalobcu a v
následných vyrubovacích konaniach. Faktúra, zmluva sú z hľadiska nároku na odpočítanie použiteľné
len vtedy, ak je nepochybné, že v nich uvedené údaje odrážajú skutočnosť. Samotná existencia faktúry
vyhotovená platiteľom, na ktorej je uvedená daň z pridanej hodnoty, nezakladá právo na jej odpočítanie.
Žalovaný ďalej odcitoval hodnotenie dôkazov, ktoré použil v prvostupňovom rozhodnutí správca dane,
ďalej poukázal na to, že žalobca v bode 5. žaloby pod písmenom b) poukazuje na dôkazy a vyjadrenia,
ktoré boli predložené a vyhodnotené za zdaňovacie obdobie júl 2012. Ďalej poukázal na to, že správca
dane v súlade s § 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti, pričom prihliadol na všetko, čo pri správe daní vyšlo
najavo. V prípade reálneho uskutočnenia zdaniteľného plnenia nemôže byť v ktoromkoľvek momente
problém ho aj jednoznačne preukázať. Žiadny z predložených dôkazov nepreukazuje reálne dodanie
predmetu fakturácie.

21. V bode 6. žalôb žalobca namietal, že postup správcu dane bol nezákonný aj v tom, že správca dane
sa zaoberal skutočnosťami, ktoré so žalobcom nesúvisia. Nie je možné od žalobcu žiadať preukázanie
dodania medzi subdodávateľom a dodávateľom. Sám správca dane konštatoval, že reálnosť existencie
softvéru sa preukázať správcovi nedá, a preto to nemôže chcieť od žalobcu.

22. Žalovaný k námietke uvedenej v bode 6. žaloby uviedol, že správca dane postupne preveroval
skutočnosti podstatné pre správne určenie dane z pridanej hodnoty v súvislosti s odpočítaním dane z
fakturovaného plnenia. Bol spochybnený zistený reťazec dodávky softvéru, pretože nebola preukázaná
reálna existencia softvéru. Keďže nebolo možné preveriť reálnosť uskutočnenia obchodnej transakcie
u žalobcu, správca dane viedol dokazovanie formou preverenia dodania softvéru u dodávateľa,



subdodávateľa a odberateľa, čo bolo v súlade s § 24 ods. 2 zákona č.563/2009 Z.z.. Nárok na
odpočítanie dane z pridanej hodnoty nevzniká len jeho uplatnením, ale až po splnení podmienok,
ktoré preukazuje platiteľ dane. Správca dane nežiadal od žalobcu, aby preukazoval skutočnosti, ktoré
s ním vôbec nesúviseli a preverovanie na strane dodávateľa vykonal správca dane prostredníctvom
dožiadania. Námietku vyhodnotil ako neopodstatnenú.

23. Žalobca v bode 7. žalôb namietal nezákonnosť napadnutých rozhodnutí z dôvodu, že žalobca na
splnenie svojho dôkazného bremena využíva svoje účtovníctvo a ďalšie povinné evidencie a záznamy,
ktoré určuje zákon a prípadne správca dane a ktoré slúžia ako dôkazy. Ak má správca dane pochybnosti
o týchto dôkazoch, potom sa prenáša dôkazné bremeno na správcu dane a pre jeho zvládnutie nestačí,
aby boli vyslovené pochybnosti, ale treba preukázať opak žalobcom predložených dokladov. Správca
dane žiadny dôkaz o opaku nezískal. Správca dane nepochopil princíp presunu dôkazného bremena.
Nad rámec povinností žalobcu preukazovať svoje tvrdenia, zisťoval skutočnosti u subdodávateľov, čím
porušil § 44 ods. 1, druhá veta zákona č. 563/2009 Z. z. a vykonal daňovú kontrolu nad rámec nevyhnutne
potrebný na dosiahnutie účelu daňovej kontroly. Preto takéto dokazovanie bolo získané nezákonne
a nemožno naň prihliadať. Poukázal tiež na to, že v zmysle Smernice č. 2006/112 nemožno právo
na odpočet dane z pridanej hodnoty zamietnuť len z dôvodu, že sa daňovník neubezpečil, že osoba,
ktorá vystavila faktúru, spĺňa podmienky zdaniteľnej osoby, že disponovala predmetným tovarom a bola
schopná ho dodať a že splnila svoju povinnosť podať daňové priznanie a uhradiť DPH, alebo z dôvodu,
že zdaniteľná osoba nemá okrem danej faktúry iné dokumenty, napriek tomu, že vecné a formálne
podmienky vzniku a výkonu práva na odpočet dane boli splnené. Záver správcu dane, že nedošlo
k uskutočneniu zdaniteľného plnenia len preto, že subdodávatelia a dodávateľ alebo odberateľ boli
nekontaktní, ani nepredložili požadované doklady, je nesprávny. Správca dane je povinný preukázať
dôkazom opaku, že nedošlo k reálnemu plneniu, alebo nespochybniteľne preukázať zavinenie žalobcu
vo forme účasti na podvode alebo zneužívajúcom konaní. Žalobcovi neboli žiadne uvedené výhrady
vytknuté, žalovaný nezodpovedal otázku, kedy bolo naplnené znenie § 46 ods. 5 Daňového poriadku.
Žalobca poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR 1ÚS 314/2015 z 16.12.2015, kde sa Ústavný
súd SR zaoberal otázkou, že keď nie je zodpovedaná podstata namietanej skutočnosti v dôvodoch
rozhodnutia, je rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a zmätočnosť.

24. Žalovaný k bodu 7. žaloby uviedol, že zo spisu vyplýva, že správca dane postupoval v zmysle §
44 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z., keď skúmal, či predložené písomnosti odrážajú skutočný obsah a
preukazujú reálne plnenie, na základe čoho by bolo možné priznať žalobcovi odpočítanie dane z pridanej
hodnoty. Toto vykonaným dokazovaním nebolo preukázané - dodanie softvéru medzi jednotlivými
subjektmi ako bolo deklarované, a preto záver o nepreukázaní uskutočnenia fakturovanej obchodnej
transakcie je opodstatnený.

25. Žalobca v bode 8. žaloby namietal nezákonnosť prerušenia daňovej kontroly a nezákonnosť MVDI
ako dôkazu. Ďalej namietal nezákonnosť z dôkazov získaných z MVDI, čo má vyplývať z rozhodnutia
Súdneho dvora vo veci C-184/05, C-55/98 a zo záväzného stanoviska Ústavného súdu SR 1ÚS
314/2015 zo dňa 16.12.2015. Informácie získané z MVDI nie sú dôkazmi, a preto nemôžu byť použité
ako dôkazy.

26. Žalovaný k tejto námietke uviedol, že podľa § 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. možno použiť ako
dôkaz všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie
dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými predpismi a ďalej na znenie § 61 ods. 1,
písm. b) Daňového poriadku, je dôvodom na prerušenie konania aj to, ak je potrebné získať informácie
spôsobom podľa zákona č. 442/2012 Z. z.. Preto je možné odpovede na medzinárodné dožiadanie na
základe týchto ustanovení zákona považovať za zákonný dôkaz pri správe daní. Daňová kontrola nebola
prerušená. Skutočnosti ohľadne preverovania maďarského odberateľa získané z MVDI získal správca
dane nahliadnutím do spisu daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2012,
ktorá daňová kontrola bola z tohto titulu prerušená. Námietky sú preto neopodstatnené.

27. Žalobca v bode 9. žalôb uviedol, že trvá na námietke o nevykonaní daňovej kontroly v zákonom
stanovenej lehote. Tiež, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí priznáva, že bol vypočúvaný pán I., čím
potvrdzuje, že ukončil prerušenie daňovej kontroly z vlastného podnetu.



28. Žalovaný k námietke uvedenej v bode 9. žaloby uviedol, že žalobca v odvolaní voči prvostupňovému
rozhodnutiu nenamietal nedodržanie zákonnej lehoty. Úkon správcu dane, na ktorý poukazuje a to
výsluch pána I., o ktorom bol žalobca upovedomený miestne príslušným správcom dane spoločnosti
CorpIn s.r.o. Daňovým úradom Trnava, bol vykonaný počas výkonu daňovej kontroly za zdaňovacie
obdobie august a október 2012, táto prerušená nebola, a preto je táto námietka neopodstatnená.

29. Žalobca v bode 10. žaloby uviedol, že trvá na námietke týkajúcej sa reálneho preukázania dodania
tovaru dôkazmi z Maďarska. Skutočnosti, že firma je nekontaktná, nemá prostriedky na zhotovenie
tovaru, zamestnancov ani priestory a pod., nemôže viesť k tomu, že ide o neexistujúci subjekt, a teda
ani k záveru, že nie je preukázané dodanie tovaru. Pri predaji tovaru nie je podmienkou, aby bol tovar
aj využitý. Vlastník s ním môže naložiť, ako uzná za najvhodnejšie. Žalobca predložil dôkazy o predaji
tovaru a nemôže zodpovedať ani preukazovať, ako s tovarom nakladal odberateľ.

30. Žalovaný vo vyjadrení k bodu 10. žaloby podal vyjadrenie k námietkam uvedeným v bode 8. odvolaní
voči prvostupňovým rozhodnutiam, ktoré zopakoval. Nekontaktnosť maďarského odberateľa jeho prevod
na nového majiteľa v Panama City znemožnili preverenie reálnej existencie softvéru a jeho využitie
v súčasnosti. K listinným dôkazom uviedol, že technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad bez
toho, aby bolo poskytnuté skutočné plnenie. V prípade reálneho uskutočnenia zdaniteľného plnenia
nemôže byť problém ho jednoznačne preukázať. Tak aj predmetný softvér by mal byť vzhľadom na jeho
jedinečnosť a hodnotu reálne využívaný (dohodnuté zmluvné vzťahy správcu dane vyhodnotiť). Svedok
pán D. vo svojej výpovedi na otázku, či došlo v sktočnosti k dodaniu predmetného softvéru žalobcovi a
následne Mashreq kft. uviedol len to, že vie, že zo spoločnosti maďarského odberateľa dostali doklady
o prevzatí dodávky, čo však neznamená, že predmet fakturácie bol fyzicky dodaný. Z tejto svedeckej
výpovede nevyplynulo potvrdenie fyzickej existencie dodávky a následný predaj tak, ako to opakovane
uvádza žalobca.

31. Žalobca v bode 11. žaloby namietal, že napadnuté rozhodnutie je v rozpore so záväznou judikatúrou
Súdneho dvora Európskej únie. Podľa žalobcu žalovaný tvrdí, že keď sa správcovi dane nepodarilo
u dodávateľa žalobcu v rámci daňovej kontroly u žalobcu preukázať právo na odpočítanie dane,
automaticky nepatrí toto právo ani žalobcovi. Poukázal na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo
veciach C-80/11 a C-142/11 Mahagében a Dávid. Ďalej na rozhodnutie C-285/11 Bonik Optigen.
Žalovaný v napadnutých rozhodnutiach uvádza, že právo na odpočet DPH nebolo žalobcovi uznané
z dôvodu, že nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti u spoločnosti CorpIn. Poukázal na to, že
tým, že dodávateľ vystavil faktúru, vznikla mu daňová povinnosť a to aj vtedy, ak by tovar nedodal.
Ďalej poukázal na rozhodnutie C-107/13 FIRIN OOD, ktoré zatiaľ nebolo uverejnené v zbierke, podľa
ktorého „pokiaľ ide o postup týkajúci sa nedôvodne vyfakturovanej DPH z dôvodu neuskutočnenia
zdaniteľného plnenia, treba v tejto súvislosti pripomenúť, že zo smernice 2006/112 vyplýva, že s dvoma
dotknutými hospodárskymi subjektmi netreba zaobchádzať rovnako“. Na jednej strane je totiž vystaviteľ
faktúry podľa článku 203 Smernice 2006/112 povinný zaplatiť DPH uvedenú na tejto faktúre aj v prípade
neuskutočnenia zdaniteľného plnenia. Na druhej strane príjemca faktúry môže podľa článkov 63 a
167 tejto smernice uplatniť právo na odpočet len v súvislosti s daňami vzťahujúcimi sa na plnenie
podliehajúce DPH (rozsudok z 31.1.2013, LVK-56, C-643/11, body 46 a 47).“ Žalobca ďalej uviedol, že
odpoveď na túto námietku v napadnutom rozhodnutí nie je reakciou na jej podstatu, nie je podstatné, že
žalobca nevie, kto softvér vytvoril, ale podstatné je, že žalobcovi bol tovar dodaný a že ho ďalej použil
na zdaniteľné plnenie. Z obchodu získaný príjem bol riadne zdanený.

32. Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že žalobca nepreukázal, že existoval a bol dodaný predmet fakturácie
uvedený na faktúrach od dodávateľa CorpIn s.r.o. Podľa § 19 ods. 1 a 2 zákona o DPH daňová povinnosť
vzniká dňom dodania tovaru alebo služby. Právo odpočítať daň z tovaru alebo služby v zmysle §
49 ods. 1 zákona o DPH vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová
povinnosť. Pretože nebola preukázaná existencia a dodanie predmetného softvéru, nebolo preukázané,
že dodávateľovi vznikla daňová povinnosť a žalobcovi ako odberateľovi právo na odpočítanie dane.
Správca dane bol oprávnený preverovať aj vzťahy medzi jednotlivými dodávateľmi a subdodávateľmi,
nakoľko spornej transakcie sa mali zúčastniť viaceré spoločnosti. Ďalej zopakoval hodnotenie dôkazov
a skutkové závery, ku ktorým dospel správca dane z vykonaného dokazovania. Žalovaný vo vyjadrení
k bodu 11 žalôb uviedol, že nie je zrejmé, ako sa má rozsudok Mahagében a Dávid vzťahovať na
tento prípad, aký podvod mal správca dane preukazovať. Keď poukázal na tieto rozhodnutia žalobca,



sám pripúšťa vznik nezákonnosti alebo daňového podvodu na strane vystaviteľa faktúry, prípadne jeho
subdodávateľa, od ktorého sa chce s poukazom na tento rozsudok dištancovať.

33. Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného doručenom súdu 25.7.2017 uviedol, že trvá
na podanej žalobe. Nezákonnosť daňovej kontroly preukazuje aj to, že po zrušení prvého rozhodnutia
vykonával správca dane dokazovanie 280 dní, a teda v daňovej kontrole nezistil skutkový stav. Žalovaný
vo vyjadrení opakuje závery napadnutých rozhodnutí, ktoré sa opierajú len o pochybnosti správcu
dane spôsobené nekontaktnosťou subdodávateľov, odmietnutím konateľa subdodávateľa vypovedať a
zmenou sídla iných spoločností. Výpoveď F. D. je jasným potvrdením reálnosti existencie a dodania
tovaru a rovnako aj potvrdenie priznania nadobudnutia tovaru maďarskou daňovou správou. Žalovaný
poukázal v prvom zrušujúcom rozhodnutí na závery rozsudku Mahagében a Dávid, teda sám tvrdí, že je
potrebné sa so závermi tohto rozsudku vysporiadať, čo ale ani v jednom zo svojich rozhodnutí správcu
dane neurobil. Ďalej uviedol, že proti rozhodnutiu Krajského súdu v Banskej Bystrici vo veci týkajúcej
sa dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2012 podal 11.1.2017 kasačnú sťažnosť a aj pre
kasačný súd návrh na podanie žiadosti Súdnemu dvoru Európskej únie o rozhodnutie o prejudiciálnych
otázkach týkajúcich sa práve nerešpektovania ustálenej judikatúry súdneho dvora orgánmi finančnej
správy a všeobecnými súdmi.

34. Krajský súd ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny
súdny poriadok (ďalej SSP) a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP vec prejednal na nariadenom
pojednávaní a po preskúmaní veci dospel k záveru, že žaloby neboli dôvodné.

35. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo
právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
(2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté
rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej
správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto
zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

36. Podľa § 8 ods. 1 zákon č. 222/2004 Z. z. (ďalej len zákon o DPH) v znení účinnom do 31.12.2012
(1) Dodaním tovaru je
a) prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely
tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo,
chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú
cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá
referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou
bankou Slovenska 5a) v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí,
b) dodanie stavby alebo jej časti na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy,
c) odovzdanie tovaru na základe nájomnej zmluvy, podľa ktorej sa vlastníctvo k predmetu nájomnej
zmluvy nadobudne najneskôr pri zaplatení poslednej splátky.

37. Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH (1) Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania
tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo
prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň
skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby
na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri
dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

38. Podľa § 49 ods. 1, 2 zákona o DPH (1) Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi
v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
(2) Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na
dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň,
ak je daň
a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi
dodané,
b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12,
c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a,



d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

39. Podľa § 51 ods. 1 zákona o DPH (1) Právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak
a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71,
b) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) je daň uvedená v záznamoch podľa § 70,
c) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu a
v prípade premiestnenia tovaru platiteľa z iného členského štátu do tuzemska doklad o premiestnení
tovaru,
d) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. d) má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v
ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca.

40. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku (1) Daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.
1)Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

41. Podľa § 43 ods. 1 a ods. 5 zákona o DPH (1) Oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je
odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom
tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.
(5) Platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4
a) kópiou faktúry,
b) dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým
podnikom, alebo kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou
ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo
odberateľ osobou inou ako poštovým podnikom; ak platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá,
prevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom,
c) potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná
dodávateľ alebo odberateľ; toto potvrdenie musí obsahovať
1. meno a priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania,
prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava,
2. množstvo a druh tovaru,
3. adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ,
alebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ,
4. meno a priezvisko vodiča pozemného motorového vozidla uvedené paličkovým písmom a jeho podpis,
5. evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava tovaru, a
d) inými dokladmi, najmä zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar,
dokladom o platbe za prepravu tovaru.

42. Podľa § 24 ods. 1, písm. a) a c) a ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. (ďalej len Daňový poriadok)
(1) Daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti,
ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa
osobitných predpisov, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
(4) Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich
pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny,
protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a
evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

43. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku (3) Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

44. Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku (6) Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie
do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie
alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo
vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie
daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový
subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní
neprihliada.



45. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku (5) Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento
zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,
vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie
dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

46. Žalobné dôvody nezákonnosti uvedené v bode 1 (bod 11 tohto rozsudku) boli uplatnené všeobecne.
Všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti bez ich konkretizácie na daný prípad, neumožňujú prieskum
zákonnosti správnym súdom vykonať. Správny súd nie je Správnym súdnym poriadkom oprávnený
dôvody nezákonnosti, či už v postupe správneho orgánu alebo v rozhodnutí vyhľadávať z obsahu
správneho spisu a tak všeobecne uplatnené dôvody konkretizovať. Ústava Slovenskej republiky v
článku 46 ako aj Správny súdny poriadok oprávňujú každého, kto sa cíti byť rozhodnutím správneho
orgánu ukrátený na svojich právach alebo právom chránených záujmoch, na súdnu ochranu. Je
však na každom, aký spôsob zvolí. Námietka, že žalovaný potvrdil rozhodnutia správcu dane,
ktoré nerešpektovali právny názor uvedený v predchádzajúcich zrušovacích rozhodnutiach nebola
dôvodná. Predchádzajúce rozhodnutia správcu dane boli zrušené pre nepreskúmateľnosť spôsobenú
nedostatkom dôvodov. Prvostupňové rozhodnutia, ktoré boli napadnutými rozhodnutiami potvrdené už
takouto chybou netrpia - viď bod 48 tohto rozsudku.

47. Žalobná námietka, že nebolo rozhodnuté o námietke zaujatosti uvedenej v odvolaní zo dňa 7.9.2014,
nemá oporu v obsahu tohto podania žalobcu. Správny súd z obsahu správneho spisu zistil, že žalobca
vo svojom odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane z 15. augusta 2014 za zdaňovacie obdobie august
2012 uviedol, že: „podané odvolanie proti označenému rozhodnutiu dopĺňa o tieto dôvody:
1/ správca dane postupoval v rozpore s ust. § 68 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní
(Daňový poriadok), pretože sme predložili pripomienky a navrhli dôkazy v lehote určenej správcom dane
a nedohodli sme termín prerokovania týchto pripomienok a správca dane neurčil termín prerokovania
týchto pripomienok. Týmto nezákonným postupom nám správca dane odňal možnosť vyjadriť sa k
podkladom pre rozhodnutie a zdôvodniť, resp. vysporiadať sa s názormi a závermi správcu dane, čím
bolo porušené naše základné ústavné právo podľa článku 38 ods. 2 Ústavy SR ako základná zásada
správy daní podľa § 3 ods. 1, 2 a 8 Daňového poriadku a tiež porušené ústavné právo podľa článku
2 ods.2 Ústavy SR.
2/ Správca dane týmto nezákonným postupom nám neumožnil ani vzniesť námietku zaujatosti voči
zamestnancom správcu dane, B.. G. R. a B.. G. L., ktorá spočívala v tom, že tieto zamestnankyne ako
kontrolórky vykonávali daňovú kontrolu na základe písomného poverenia a účinky tohto poverenia trvali
len počas daňovej kontroly do jej ukončenia, t. j. do doručenia protokolu daňovému subjektu podľa §46
ods. 9, písm. a) zák. č. 563/2009 Z. z. Po ukončení daňovej kontroly, teda nemali už možnosť vo veci ďalej
konať, a to už i vzhľadom na to, že celý výkon daňovej kontroly vykonávali chaoticky, neprofesionálne
a zaujato, v neprospech našej spoločnosti. Nezákonnosť tohto postupu znásobuje i tá skutočnosť,
že uvedené zamestnankyne vypracovali i napadnuté rozhodnutie. Odňatím tohto práva ide o takú
závažnú nezákonnosť v postupe správcu dane, ktorou bolo odňaté naše základné právo na prerokovanie
veci pred nezaujatým orgánom.“ Uvedený opravný prostriedok podal žalobca prostredníctvom svojho
právneho zástupcu. Z citovaného textu je nepochybné, že žalobca v odvolaní namietal to, že mu
správca dane neumožnil svojim postupom, aby pred vydaním prvostupňového rozhodnutia namietal
jeho zamestnanca, ktorý rozhodoval vo vyrubovacom konaní. Skutočnosť, že zároveň uviedol, čo by
bol namietal, ak by mu toto bolo umožnené, že zamestnanec, ktorý vykonal daňovú kontrolu, nemôže
konať v následnom vyrubovacom konaní, nenahrádza nepodanú námietku zaujatosti. Nič nebránilo
žalobcovi aj v odvolacom konaní podať námietku zaujatosti voči zamestnancom správcu dane, ktorý
rozhodoval, najmä v prípade, ak sa domnieval, že v dôsledku nesprávneho postupu správcu dane bol
o takéto právo pripravený. Identický text odvolania bol uvedený aj v odvolaní proti rozhodnutiu správcu
dane z 15. augusta 2014 za zdaňovacie obdobie október 2012. Keďže žalobca námietky zaujatosti v
preskúmavaných daňových konaniach nepodal (podania, ktorými tak podľa svojich tvrdení mal urobiť,
ju neobsahujú), jeho tvrdenie, že konania trpia vadou, keď o námietke zaujatosti nebolo rozhodnuté,
postráda skutkový základ. Navyše, žalobca v žalobách ani netvrdí, že napadnuté rozhodnutie, resp.
rozhodnutia správcu dane boli vypracované vylúčenými zamestnancami správcu dane.

48. Žalobca v bode 3. žaloby namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre jeho zmätočnosť a
nezrozumiteľnosť. Rozhodnutie správneho orgánu môže trpieť nezákonnosťou spočívajúcou v jeho
nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť vtedy, keď z jeho výroku nie je možné zistiť, ako bolo



rozhodnuté, alebo keď obsahuje taký výrok, ktorý je vnútorne rozporný. Pôjde o prípady, kedy nie
je možné rozlíšiť medzi výrokom a odôvodnením, nie je možné zistiť, kto bol účastníkom správneho
konania a komu bola uložená povinnosť. Nezrozumiteľným je také správne rozhodnutie, kde je
výrok v rozpore s odôvodním, alebo ak v odôvodnení chýbajú právne závery, ktoré by vyplývali zo
skutkových okolností alebo sú nejednoznačné. Nepreskúmateľnosť správneho rozhodnutia môže byť
spôsobená aj nedostatkom dôvodov, ktorý môže byť buď absolútny, to znamená, že rozhodnutiu
chýba odôvodnenie celkom alebo v odôvodnení chýbajú dôvody skutkové, o ktoré boli opreté dôvody
rozhodovacie. Pôjde o prípady, kedy sa rozhodnutie zakladá na skutočnostiach, ktoré neboli v konaní
zisťované alebo na dôkazoch, ktoré boli získané v rozpore so zákonom, alebo keď z odôvodnenia
vôbec nie je zrejmé, aké dôkazy a či vôbec boli vykonané v konaní. Takisto, keď chýba úvaha, ako
boli právne posúdené zistené skutočnosti, ktoré boli rozhodné pre rozhodnutie. Takýmito chybami
napadnuté rozhodnutia netrpia. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku odôvodnenie musí obsahovať
skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia a vysporiadanie sa s námietkami účastníka konania.
Napadnuté rozhodnutia ako aj rozhodnutia správcov dane takéto náležitosti obsahujú. Ako vyplýva
z bodu 5 až 9 tohto rozsudku odôvodnenie tak napadnutých rozhodnutí ako aj prvostupňových
rozhodnutí, tieto náležitosti obsahujú. Žalovaný v odôvodneniach napadnutých rozhodnutí uviedol
všetky skutočnosti, ktoré v daňovej kontrole dane z pridanej hodnoty za august a október 2012
správca dane zistil. Podrobne opísal postup správcu dane počas daňovej kontroly a vyrubovacích
konaní, uviedol skutočnosti, ktoré správca dane zistil a z akých dôkazov a šetrení. V odôvodnení
uviedol aj to, čo bolo dôvodom nazretia do spisu z daňovej kontroly vykonanej u žalobcu za
zdaňovacie obdobie júl 2012 - a to, že išlo o v merite veci rovnaké obchodné prípady, pričom
opísal zistenia relevantné aj pre daňovú kontrolu za august a október 2012. Uzavrel, ako vyplýva z
odôvodnení napadnutých rozhodnutí, že správca dane neuznal odpočítanie dane z pridanej hodnoty z
dodávateľských faktúr dodávateľa CorpIn s.r.o., pretože nebol dôveryhodne preukázaný vznik daňovej
povinnosti a dodávka softvéru počas daňovej kontroly a ani počas vyrubovacieho konania. Žalovaný
ďalej odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že správca dane dostatočne zistil skutkový stav, dôkazy
vyhodnotil vo vzájomných súvislostiach a zistený skutkový stav správne právne posúdil a rozhodnutie
náležite odôvodnil. Žalovaný v odôvodneniach napadnutých rozhodnutí uviedol aj to, ako sa vyrovnal
s odvolacími námietkami žalobcu. Takýmto odôvodneniam nemožno vyčítať nedostatok náležitostí,
ako to robí žalobca, pretože z jeho obsahu je zrejmé, že všetky požadované náležitosti rozhodnutia
obsahujú. Rozhodnutia správcu dane, a teda aj žalovaného obsahujú opis úkonov vykonaných počas
daňovej kontroly. Ani zákonná požiadavka obsiahnutá v § 63 Daňového poriadku na obsah odôvodnenia
a ani požiadavka zrozumiteľnosti rozhodnutia nevyžadujú, aby odôvodnenie obsahovalo podrobný
popis priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania. Nie je preto potrebné, aby v odôvodnení
rozhodnutí správcu dane ani žalovaného boli opísané všetky úkony, ktoré boli počas daňovej kontroly
vykonané. Avšak, ak odôvodnenie takýto podrobný opis úkonov obsahuje, len táto samotná skutočnosť
nespôsobuje nezrozumiteľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov. Vzhľadom na to, že odôvodnenie
napadnutých rozhodnutí obsahuje aj skutočnosti, ktoré boli z týchto úkonov a dokazovaním zistené a
to, ako boli vykonané dôkazy a informácie zo šetrení vyhodnotené správcom dane, obsahuje aj tie
náležitosti, ktoré sú pre odôvodnenie správcu dane povinné. V rozhodnutiach sa uvádza, aké skutočnosti
boli zistené a z akých dôkazov, vrátane toho ako boli tieto dôkazy hodnotené jednotlivo a vo vzájomnej
súvislosti a tiež úvaha, ako boli zistené skutočnosti právne posúdené. Rozhodnutia obsahujú aj to, ako
sa správca dane a žalovaný vysporiadali s námietkami daňovníka. Z uvedeného vyplýva, že žalobné
dôvody, ktorým žalobca namietal nepreskúmateľnosť napadnutých rozhodnutí pre nezrozumiteľnosť
a nedostatok dôvodov neboli dôvodné. K námietke žalobcu, že nepreskúmateľnosť napadnutého
rozhodnutia bola spôsobená tým, že bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie, ktoré je obsahovo
totožné z predchádzajúcim prvostupňovým rozhodnutím, ktoré bolo predchádzajúcim rozhodnutím
žalovaného zrušené pre nepreskúmateľnosť, možno uviesť, že táto námietka nie je súladná s obsahom
odôvodnení zrušených a potvrdených prvostupňových rozhodnutí. Podstatné ale je, že napadnuté
rozhodnutia sú riadne a zrozumiteľne odôvodnené a boli nimi potvrdené rozhodnutia správcu dane,
ktoré sú takisto riadne a zrozumiteľne odôvodnené. To znamená, že nedostatkami nepreskúmateľnosti,
ktoré boli zrušeným prvostupňovým rozhodnutiam žalovaným vyčítané predchádzajúcimi zrušovacími
rozhodnutiami, preskúmavané prvostupňové rozhodnutia netrpia.

49. Žalobné námietky v bode 4. žalôb o nezákonnosti daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie august
a október 2012 na dani z pridanej hodnoty neboli dôvodné. Správca dane vykonal daňovú kontrolu,
ktorú žalobcovi riadne oznámil a ktorú riadne ukončil doručením protokolu z daňovej kontroly s výzvou
na vyjadrenie. Tvrdenie žalobcu, že správca dane vykonával vyhľadávaciu činnosť nemá oporu v



obsahu správneho spisu. Správca dane vykonáva vyhľadávaciu činnosť mimo vykonávanej daňovej
kontroly. Daňový poriadok oprávňuje správcu dane na vykonanie daňovej kontroly, pričom druh a obsah
kontrolných činností nie je v zákone vypočítaný a to ani príkladmo. Podstatné je, že oprávnenia správcu
dane vymedzuje § 44 Daňového poriadku, podľa ktorého sa daňová kontrola vykoná v rozsahu, ktorý je
potrebný na dosiahnutie jej účelu a ktorým je zistenie alebo preverenie skutočností rozhodujúcich pre
správne určenie dane. Žalobca v žalobách neuvádza, ktorý konkrétny úkon správcu dane vykonaný v
rámci daňovej kontroly bol v rozpore s uvedeným rozsahom oprávnení správcu dane. Nebola dôvodná
ani námietka nezákonného postupu. Z obsahu správneho spisu je zrejmé, že žalobca si v kontrolovaných
zdaňovacích obdobiach uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty z faktúry za dodávku softvéru od
dodávateľa CorpIn s.r.o.. Nemožno nič vyčítať správcovi dane, ktorý už v predchádzajúcom období
vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2012,
kedy si žalobca uplatnil právo na odpočítanie dane z faktúry za dodávku softvéru od toho istého
dodávateľa CorpIn s.r.o., že sa oboznámil s výsledkami tejto daňovej kontroly a s jednotlivými tam
vykonanými zisteniami, z ktorých zistil, že obsahujú dôkazy, ktoré sú relevantné aj pri preverovaní
obchodov realizovaných s týmto dodávateľom v auguste a októbri 2012. Takýto postup bol súladný s
§ 24 ods. 4 Daňového poriadku, podľa ktorého možno v daňovej kontrole a v daňovom konaní použiť
ako dôkaz všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne
určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecnými záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o
rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecký posudky, verejné listiny, protokoly o
daňových kontrolách, zápisnica o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené
daňovými subjektmi a doklady k nim.

50. Námietka o porušení § 46 ods. 5 Daňového poriadku nebola dôvodná, pretože nemala oporu v
obsahu správneho spisu. V oznámení, ktoré bolo žalobcovi doručené 29.5.2014 išlo o oznámenie č.
9601403/5/2323627/2014/BizM zo dňa 29.5.2014, správca dane žalobcovi oznámil, aké boli vykonané
úkony počas daňovej kontroly a aké skutočnosti z nich boli zistené veľmi podrobne a v tomto oznámení aj
uviedol, že z rozsiahleho šetrenia správcu dane nebolo preukázané, že predmet presne špecifikovaných
faktúr bol dodaný spoločnosťou CorpIn s.r.o. v množstve a cene, akú deklaroval kontrolovaný daňový
subjekt predloženými dokladmi a taktiež nebolo možné preveriť pôvod fakturovaného predmetu. Nakoľko
nebolo preukázané dodanie tovaru osobou uvedenou na faktúrach, nebol preukázaný vznik daňovej
povinnosti u spoločnosti CorpIn s.r.o. a tým následný nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty
daňového subjektu Gamo s.r.o.. Správca dane v predmetnom oznámení ďalej uviedol, že svoje závery
opieral o preverené skutočnosti v rámci výkonu daňovej kontroly ako aj z poznatkov získaných pri
výkone daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie júl 2012, z ktorých vyplýva, že pochybnosti správcu
dane o reálnosti prijatia deklarovaného zdaniteľného plnenia v mesiacoch august a október 2012 od
dodávateľa CorpIn s.r.o. a subdodávateľa IDB neboli v priebehu výkonu daňovej kontroly odstránené a
dôveryhodne preukázané. Uvedené oznámenie bolo žalobcovi doručené ešte počas daňovej kontroly,
pred vyhotovením protokolu. Z uvedeného vyplýva, že námietka nezákonnosti postupu spočívajúceho
v tom, že bol porušený § 46 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. nemá oporu v obsahu správneho
spisu. Nezákonnosť daňovej kontroly podľa žalobcu mala spočívať aj v tom, že bola simulovaná,
pretože v nej nebolo vykonané dokazovanie. Žalobca nekonkretizuje, ktorý konkrétny dôkaz, alebo ktorá
konkrétna zisťovaná skutočnosť boli počas daňovej kontroly vykonané a zisťované v rozpore s Daňovým
poriadkom.

51. K námietkam nezákonnosti žalobcom uvádzaným v bode 5 žalôb (bod 19 tohto rozsudku) je potrebné
uviesť, že správny súd nepredstavuje tretiu inštanciu v daňovom konaní. Na rozhodnutie správneho
súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu (§ 135 SSP). Podľa §
119 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento
zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti
napadnutého rozhodnutia alebo na rozhodnutie vo veci. Správny súd vždy, ak ho na to oprávňujú
dôvody nezákonnosti uplatnené v žalobe, t. j. na základe žalobných dôvodov, môže skúmať, či správnym
orgánom zistený skutkový stav bol zistený úplne, či zistený skutkový stav postačoval na rozhodnutie
vo veci, či zistený skutkový stav a skutkové závery vyplynuli z vykonaných dôkazov, t. j. či išlo o
skutočnosti v konaní zisťované a tiež, či skutkový stav zistený správnym orgánom zodpovedá obsahu
správneho spisu. Z uvedeného vyplýva, že žalobné námietky, ktorými žalobca prezentuje svoje vlastné
hodnotenie vykonaných dôkazov možno vyhodnotiť len ako nesúhlas s hodnotením, ktoré vykonal
žalovaný. Z obsahu odôvodnení napadnutých rozhodnutí ako aj prvostupňových rozhodnutí je zrejmé,
že správca dane ako aj žalovaný v odôvodnení uviedli hodnotenie všetkých vykonaných dôkazov, a



teda aj dôkazov predkladaných žalobcom. Skutočnosť, že žalobca tieto dôkazy, ako uvádza v bode
5. žaloby hodnotí odlišne od žalovaného, je len vyjadrením nesúhlasu s vykonaným dokazovaním.
Nesúhlas žalobcu nestačí na to, aby súd mohol dospieť k záveru, že rozhodnutie je nezákonné.
Žalobca v žalobe neuvádza, v čom konkrétne bola úvaha žalovaného a správcu dane, ktorou hodnotili
vykonané dôkazy v rozpore s obsahom vykonaných dôkazov. Poukazuje na výpoveď svedka D.a
v tom zmysle, že táto bola vyhodnotená v rozpore s tým, čo svedok Palúch potvrdil. Neuvádza,
ale čo konkrétne z výpovede svedka D. je v rozpore so záverom správcu dane, ktorým bola táto
výpoveď hodnotená, že nejde o dôkaz o prijatí zdaniteľného plnenia žalobcom od dodávateľa CorpIn
s.r.o.. Odôvodnenia prvostupňových rozhodnutí ako aj napadnutých rozhodnutí obsahujú hodnotenie
výpovede pána D., v ktorej uviedol, že softvér od spoločnosti CorpIn s.r.o. osobne ako pracovník
žalobcu objednával e-mailom, nevedel, ktorý dopravca tovar žalobcovi doručil, uviedol, že tovar bol v
zapečatenej obálke, ďalej že dodávku mali tvoriť licenčné kľúče k softvéru. Tá istá zapečatená obálka
bola vložená do ďalšej obálky a zaslaná kuriérskou spoločnosťou spoločnosti Mashreq kft. Maďarsko.
Túto výpoveď správca dane vyhodnotil tak, že z nej nevyplýva potvrdenie fyzickej existencie softvéru.
Ani e-mailová komunikácia medzi žalobcom a jeho dodávateľom a žalobcom a jeho odberateľom nie
je dôkazom o existencii softvéru, o jeho nadobudnutí a dodaní. Ďalej, že daňový subjekt a ani žiadny
z deklarovaných dodávateľov nepreukázal reálnu existenciu softvéru, keďže ani kontrolovaný daňový
subjekt neskontroloval, či je predmet plnenia kompletný a vyhovuje jeho požiadavkám ako odberateľa.
Takýmto úvahám spojeným s hodnotením vykonanej svedeckej výpovede nemožno vytknúť žiadny
rozpor s obsahom tejto výpovede a ani rozpor so zásadami logického uvažovania. Ani vybočenie zo
zákonom stanovených medzí pri hodnotení dôkazov, nakoľko uvedený dôkaz bol vyhodnotený jednotlivo
aj v súvislosti s ostatnými vykonanými dôkazmi. Námietka nezákonnosti dôkazov z dôvodu, že zástupca
dodávateľa B.. L. a konateľ dodávateľa (v čase vykonávania preverovaných obchodov) D. I. neboli
vypočutí v postavení svedka, neobstojí. Správca dane poukazoval na výsledky miestneho zisťovania
u dodávateľa žalobcu vykonaného prostredníctvom dožiadaného správcu dane, pri ktorom zástupca
dodávateľa podal požadované informácie. Miestne zisťovanie je zákonom predpokladanou činnosťou
správcu dane. Nie je zrozumiteľné, prečo sa žalobca domnieva, že zástupca dodávateľa B.. A. L.,
ktorý sa pri miestnom zisťovaní nevedel vyjadriť k žiadnej konkrétnej veci týkajúcej sa preverovaných
obchodov, by mal byť vypočutý ako svedok a ani o akých skutočnostiach by mal podať, resp. mohol
podať svedeckú výpoveď. Taktiež v daňovej kontrole ani vo vyrubovacom konaní žalobca nenavrhol
dôkaz výsluchom B.. A. L.. Neobstojí ani námietka, že dôkazy boli vykonané nezákonne, keď D. I. nebol
vypočutý ako svedok, nakoľko D. I. bol v konaní vypočutý ako svedok a to prostredníctvom dožiadaného
správcu dane Daňového úradu v Trnave a žalobca bol o výsluchu tejto osoby upovedomený postupne
trikrát. Vyslúchaný pritom odmietol ako svedok vypovedať. Neobstojí ani žalobná námietka, podľa ktorej
bolo vykonané preverovanie bez súčinnosti so žalobcom a žalobca sa k jeho výsledkom nemohol vyjadriť
s poukazom na preverovanie kuriérskej spoločnosti, pretože žalobca bol podrobne oboznámený so
všetkými úkonmi správcu dane, aj s výsledkami vykonaných šetrení a miestnych zisťovaní a žalobcovi
bola daná možnosť sa k týmto zisteniam vyjadriť, či už to bolo počas daňovej kontroly alebo počas
vyrubovacieho konania.

52. K žalobnej námietke v bode 6. žalôb možno uviesť, že rozsah daňovej kontroly tak, ako je vyššie
uvedené je daný jej účelom a to zistiť skutočnosti pre správne určenie daňovej povinnosti. Vyplýva to
z § 44 Daňového poriadku. Tak, ako je legitímne zisťovať rozhodné skutočnosti, tak isto je legitímne
preverovať rozhodujúce skutočnosti pre správne určenie dane. Nijakým spôsobom nemožno dôjsť k
takému záveru, že preverovanie dodávateľského reťazca, resp. odberateľského reťazca pri daňovej
kontrole, nie je zisťovaním alebo preverovaním skutočností rozhodných pre správne určenie dane.
Žalobná námietka, že išlo o nezákonný postup správcu dane, preto nebola dôvodná. Podstatné je,
že vykonané preverovanie bolo vykonané správcom dane bez toho, aby správca dane požadoval od
žalobcu predloženie dôkazov, ktoré sa týkajú jeho subdodávateľov alebo odberateľa. Úlohou žalobcu
bolo preukázať, že boli splnené podmienky tak na odpočet dane z pridanej hodnoty ako aj na oslobodenie
od platenia dane pri plnení, ktoré malo byť vyvezené do iného členského štátu Európskej únie.
Tvrdenie žalobcu, že zo záveru žalovaného, že reálnosť existencie tovaru sa nedá preukázať, vyplýva,
že žiadal od žalobcu, aby preukázal nepreukázateľné, je mimo logiky. Správca dane a žalovaný v
odôvodneniach jasne a zrozumiteľne uviedli, z akého dôvodu už nebolo možné počas daňovej kontroly,
resp. vyrubovacích konaní preukázať, že softvér, ktorý mal byť predmetom preverovaných obchodov,
skutočne existoval a to z dôvodu, že došlo k takým zmenám vo vlastníctve a aj v obsadení štatutárnych
orgánov tak na strane dodávateľa a subdodávateľov ako aj na strane odberateľa, ktoré znemožňujú
získanie dôkazov od týchto subjektov a zároveň žalobca nedisponuje dôkazmi o reálnej existencii



tohto softvéru. Žalobca to potvrdil aj na pojednávaní, kedy súdu vysvetlil, že predmetom plnenia boli
licenčné kľúče k softvéru, ktorým žalobca nedisponoval, a teda na základe nakúpených licenčných
kľúčov, by ani nemohol overiť, či mu takéto softvérové moduly dodané boli, resp. že softvérové moduly
ďalej dodával svojmu odberateľovi s tým, že odberateľ musel softvérom disponovať, aby mohol na
základe takýchto licenčných kľúčov aktivovať kúpené softvérové moduly. Žalovaný, resp. správca dane
správne argumentoval, že skutočnosť, že dodávateľ a subdodávatelia a odberateľ sú nezastihnuteľní,
nemôže byť dôvodom pre poskytnutie úľav daňovému subjektu (žalobcovi) spočívajúcich v obmedzení
povinností riadne preukázať všetky podklady pre overenie správnosti uplatneného odpočtu, resp.
oslobodenia od dane. Správca dane nie je povinný dokazovať uskutočnenie obchodu. Toto patrí do
dôkaznej povinnosti daňovníka, ktorý si uplatnil odpočítanie dane, resp. oslobodenie od dane z pridanej
hodnoty.

53. Žalobné námietky týkajúce sa presunu dôkazného bremena na správcu dane a jeho nezvládnutia
správcom dane, neboli dôvodné, pretože nemajú oporu v predkladaných dôkazoch a z nich zisteného
skutkového stavu. Faktom je, že v prípade, keď daňovník preukáže splnenie zákonom o DPH
stanovených podmienok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty a na oslobodenie od platenia dane
z pridanej hodnoty, vyčerpal dôkazné bremeno. Vyplýva to zo znenia § 24 ods. 1 Daňového poriadku,
podľa ktorého daňovník preukazuje rozhodné skutočnosti pre správne určenie dane, tiež skutočnosti,
ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní ako aj vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií, ktoré
je povinné viesť. V takom prípade, keď daňovník zvládne dôkazné bremeno, je možné daňovníkovi
odoprieť odpočítanie dane, či oslobodenie od platenia dane na základe výkladu práva Európskej únie
upravujúceho oblasť dane z pridanej hodnoty, ktorý podal Súdny dvor Európskej únie vo svojich
rozhodnutiach. Tento záväzný výklad možno vo všeobecnosti zhrnúť na dva prípady, v ktorých správca
dane v situáciách, kedy nie je sporné splnenie vecných a materiálnych podmienok, môže odmietnuť
priznať právo na odpočet DPH, či oslobodenie od jej platenia pri vývoze zdaniteľného plnenia do
iného členského štátu. Prvý, že správca dane preukáže, že išlo o zneužitie práva, t. j. obchodné
transakcie nemali ekonomický význam a ich účelom bolo len dosiahnutie daňovej výhody u niektorého
daňovníka. Druhý, že správca dane preukáže, že vykonaný obchod bol súčasťou reťazca obchodov
zaťažených podvodom a zároveň preukáže, že daňovník o tomto podvode vedel, alebo musel vedieť.
V preskúmavaných veciach boli napadnuté rozhodnutia založené na tom, že žalobca dôkazné bremeno
nezvládol, pretože nepreukázal, že boli splnené podmienky na odpočítanie dane a podmienky na
oslobodenie od platenia dane z pridanej hodnoty z dôvodu vývozu tovaru do iného členského štátu
osobe, ktorá je platiteľom dane v tomto členskom štáte. Žalovaný a správca dane žalobcovi dostatočne
zdôvodnili, prečo ním predkladaná faktúra sama o sebe a ani v spojení s rámcovou zmluvou nestačí na
preukázanie toho, že zdaniteľné plnenie žalobca prijal od daňovníka uvedeného na faktúre. Je faktom, že
žalobca okrem uvedeného a tvrdenia členov štatutárnych orgánov, t. j. svojich a dodávateľových tvrdení,
žiadny iný dôkaz o prijatí fakturovaného tovaru od dodávateľa uvedeného na faktúre nepredkladal.
Správca dane ani vykonaním ďalších šetrení nezistil, že by boli podmienky na odpočet dane a na
oslobodenie od platenia dane splnené.

54. Zo znenia § 24 Daňového poriadku citovaného v bode 42 tohto rozsudku ale ani zo žiadneho iného
predpisu nevyplýva to, na čom žalobca stavia svoje tvrdenie o zvládnutí dôkazného bremena a to,
že predložením povinných evidencií, resp. účtovných dokladov, ktorých vystavovanie je predpísané
zákonom, je dôkazné bremeno vyčerpané. Pokiaľ daňovník uplatňuje odpočet DPH musí mať vždy k
dispozícii dôkazy o tom, že zákonné podmienky boli splnené a právo na odpočet vzniklo. Inak povedané
dôkazné bremeno sa presúva na správcu dane len v prípade, že nie je sporné, že daňovník prijal
zdaniteľné plnenie od dodávateľa uvedeného na faktúre, a teda nie je sporná ani existencia materiálneho
plnenia a ani žiadne iné rozhodné skutočnosti zakladajúce či už právo na odpočet dane z pridanej
hodnoty alebo právo na oslobodenie dane z pridanej hodnoty. Aj judikatúra Súdneho dvora Európskej
únie na ktorú žalobca v žalobách poukazoval, je založená resp. podáva výklad práva Európskej únie
za takej skutkovej situácie, keď nie je sporné, že vecné a materiálne podmienky splnené boli. V takom
prípade sa dôkazné bremeno presúva na správcu dane. Bez preukázania, že ide o zneužitie práva
alebo o podvod, o ktorom daňovník vedel, nie je možné daňovníkovi odoprieť právo na odpočet dane z
pridanej hodnoty, resp. právo na oslobodenie od platenia dane z pridanej hodnoty. Žalovaný napadnuté
rozhodnutia nezaložil na tom, ako tvrdí žalobca, že žalovaný, resp. správca dane odoprel žalobcovi
právo na odpočítanie dane a právo na oslobodenie dane z toho dôvodu, že zistil, nekontaktnosť na
strane dodávateľov, subdodávateľov a odberateľa žalobcu. Na takomto skutkovom základe rozhodnutia



založené nie sú. Rozhodnutia sú založené na tom, že v daňovej kontrole a ani počas vyrubovacieho
konania nebolo preukázané, že boli splnené podmienky na odpočet dane a na oslobodenie dane z
pridanej hodnoty, pričom dôkazné bremeno na preukazovanie týchto podmienok znášal žalobca.

55. Žalobné námietky nezákonnosti napadnutých rozhodnutí z dôvodu nezákonnosti prerušenia daňovej
kontroly a nevykonaní daňovej kontroly v zákonom stanovenej lehote boli nedôvodné. Jednak boli len
všeobecné bez konkretizácie na preskúmavané veci a jednak podľa obsahu správneho spisu daňová
kontrola za august a október 2012 na dani z pridanej hodnoty u žalobcu prerušená nebola. Ďalej z
obsahu správneho spisu vyplýva aj to, že daňová kontrola začala 26.6.2013 a skončila 11.6.2014. Podľa
§ 46 ods. 10 Daňového poriadku je lehota na vykonanie daňovej kontroly najviac jeden rok odo dňa
jej začatia, čo v tomto prípade ako vyplýva z uvedených dát dodržané bolo. Žalobca tiež namietal
nezákonnosť dôkazov získaných z medzinárodnej výmeny daňových informácií, avšak neuviedol, ktorý
konkrétny dôkaz získaný z medzinárodnej výmeny bol v rozpore so zákonom. Takže aj táto námietka
nebola dostatočne konkrétna tak, aby bolo z nej možno preskúmať zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
Z obsahu správneho spisu vyplýva, že v daňovej kontrole za august a október 2012 nebola podaná
žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií na inú daňovú správu v inom členskom štáte. Boli použité
zistenia z daňovej kontroly za júl 2012, kde takáto žiadosť podaná bola a kde boli aj získané informácie
o daňovom subjekte odberateľa spoločnosti Mashreq kft.. Žalobca neuviedol, ktorý konkrétny dôkaz,
alebo ktorá konkrétna informácia a zistenie, ktoré z nej správca dane urobil, mali by byť v rozpore so
zákonom, a teda ho nebolo možné použiť pre posúdenie toho, či boli splnené podmienky na oslobodenie
od platenia dane z pridanej hodnoty. Z obsahu napadnutých rozhodnutí vyplýva, že tieto neboli založené
na informáciách získaných z medzinárodnej výmeny informácií, pretože boli založené na tom, že žalobca
nepreukázal, že boli splnené podmienky stanovené zákonom o DPH. Tie sa nepodarilo potvrdiť ani
preverovaním u odberateľa pre jeho nekontaktnosť. Na žalobné námietky, ktorými žalobca odkazoval
na námietky uvedené v odvolacom konaní bez toho, že by tieto formuloval aj v žalobe, súd nemohol
prihliadnuť, pretože súd je viazaný výlučne dôvodmi nezákonnosti uvedenými v žalobe.

56. Neboli dôvodné ani žalobné námietky, podľa ktorých bol nesprávny záver žalovaného o
tom, že spoločnosti CorpIn s.r.o. nevznikla daňová povinnosť. Žalovaný argumentoval tým, že v
preskúmavaných veciach nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti v zmysle § 19 ods. 1 zákona
o DPH, čím nebolo preukázané splnenie podmienky na odpočet podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH -
nepreukázanie vzniku daňovej povinnosti pri tomto tovare a ani podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH -
nepreukázanie použitia tovaru na dodávky tovaru služieb ako platiteľa. Takáto argumentácia vychádza
presne zo znenia § 19 ods. 1 zákona o DPH, podľa ktorého daňová povinnosť vznikla dňom dodania
tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.
Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň,
keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Vystavením faktúry vzniká pre vystaviteľa,
t. j. dodávateľa povinnosť DPH odviesť v zmysle § 69 ods. 5 zákona o DPH, podľa ktorého osoba, ktorá
uvedie vo faktúre alebo inom doklade o predaji daň, je povinná zaplatiť túto daň. Na rozdiel od toho
odberateľ je oprávnený daň odpočítať až potom, ako vznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 ods.1, t.
j. až potom, ako prevzal fakturovaný tovar alebo ako mu k tomuto tovaru vzniklo vlastnícke právo.

57. Súd po preskúmaní napadnutých rozhodnutí a konania, ktoré im predchádzalo, z dôvodov
nezákonnosti uplatnených v žalobe, dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia nezákonnosťou z týchto
dôvodov netrpia. Z dôvodov uvedených v bode 46 a nasl. tohto rozsudku správny súd dospel k záveru,
že žaloby neboli dôvodné, a preto podľa § 190 SSP žaloby zamietol.

58. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 SSP, podľa ktorého správny súd prizná
žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov
konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. V tomto prípade boli žaloby zamietnuté,
teda žalobca úspech vo veci nemal, preto súd žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

59. Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:



Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo
podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná
kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech,
pričom ju musí podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na
tunajšom súde.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred krajským súdom.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí
byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa
musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh,
správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Poznámka: JUDr. Alena Antalová nepodpísala písomné vyhotovenie rozsudku z dôvodu ospravedlnenej
neprítomnosti na súde v deň expedovania písomného vyhotovenia rozsudku.