GAMO a.s.


Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 14Cpr/15/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6717212306
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ľudmila Ostrolucká
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2018:6717212306.6

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou Mgr. Ľudmilou Ostroluckou, v právnej veci žalobcu F.. S.
A., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. N. E. XXX, XXX XX N. E., právne zastúpeného advokátom JUDr. Petrom
Poláčekom, advokátska kancelária so sídlom Dlhá 2039/6, 974 05 Banská Bystrica, proti žalovanému
GAMO a.s., IČO: 36 033 987, so sídlom Kyjevské námestie 6, 974 04 Banská Bystrica, právne
zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Tomáš Suchý, spol. s r.o., IČO: 47 234 148, so sídlom Horná
13, 974 01 Banská Bystrica, o zaplatenie sumy 24.655,56 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaný m á n á r o k voči žalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 10.09.2017, ktorá bola doručená súdu dňa 22.09.2017 domáhal voči
žalovanému zaplatenia sumy 24.655,56 Eur s úrokom a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým,
že so žalovaným dňa 31.01.2014 uzavrel Pracovnú zmluvu manažéra (ďalej len „pracovná zmluva“) v
zmysle ktorej vykonával pre žalovaného prácu manažéra pre obchodné stratégie. V zmysle článku III.
bodu 2 písm. a/ pracovnej zmluvy mal právo užívať pri výkone svojej funkcie osobné motorové vozidlo
vo vlastníctve žalovaného s výkonom, bezpečnosťou a pohonom 4x4 zodpovedajúcim vykonávanému
druhu práce a spoločenskej úrovne, v rámci ktorej sa pri výkone svojej funkcie pohyboval. V zmysle
článku III. bodu 2 písm. b/ pracovnej zmluvy mal nárok na osobného šoféra, ktorého mzdu za vykonanú
prácu mal hradiť žalovaný v dohodnutej výške. Tento záväzok žalovaného vyplývajúci pre žalovaného
z pracovnej zmluvy mu však nebol žalovaným zabezpečený. Z tohto dôvodu bol nútený si zabezpečiť
motorové vozidlo na vlastné náklady, aby mohol riadne vykonávať prácu vyplývajúcu mu z pracovného
pomeru. Za týmto účelom predložil zamestnávateľovi, teda žalovanému Zmluvu o poskytovaní služieb
so spoločnosťou O-INVEST, s.r.o., ktorá mala zabezpečovať pre žalovaného prepravné služby, ktoré
mali byť poskytované práve pre neho z dôvodu nezabezpečenia záväzku pre neho plynúceho z jeho
pracovnej zmluvy, ako aj dve varianty zabezpečenia záväzku žalovaného vyplývajúceho z pracovnej
zmluvy, na ktoré však žalovaný nereagoval. Nakoľko si vzhľadom na svoju pracovnú pozíciu vyplývajúcu
mu z pracovného zaradenia musel plniť povinnosti plynúce mu z pracovnej zmluvy a k tomu bolo
nevyhnutné využívanie motorového vozidla na dennej báze, o čom svedčí ním predložená kniha jázd,
zabezpečil si osobné motorové vozidlo a osobného šoféra na vlastné náklady. Z tohto titulu má za to,
že má nárok na úhradu nákladov, ktoré mu vznikli so zabezpečením si splnenia záväzku plynúceho z
jeho pracovnej zmluvy, konkrétne z článku III. bodu 2 písm. a/ a písm. b/. Celkové náklady za vedenie
motorového vozidla, ktoré vynaložil na zabezpečenie si prepravných služieb za jednotlivé mesiace boli
nasledovné: za mesiac november 2014 vo výške 2.037,67 Eur: suma pozostáva z fixných nákladov
za mesiac vo výške 1.835,44 Eur (mesačná splátka povinného zmluvného poistenia, diaľničné známky
SK, CZ, AT a daň z motorových vozidiel) a z variabilných nákladov vo výške 202,24 Eur (poplatok za



pohonné hmoty), za mesiac december 2014 vo výške 4758,28 Eur: suma pozostáva z fixných nákladov
za mesiac vo výške 1.835,44 Eur (mesačná splátka povinného zmluvného poistenia, diaľničné známky
SK, CZ, AT a daň z motorových vozidiel) a z variabilných nákladov vo výške 2.922,84 Eur (parkovacie
poplatky, pohonné hmoty, pneumatiky), za mesiac január 2015 vo výške 2.834,50 Eur: suma pozostáva
z fixných nákladov za mesiac vo výške 1.835,44 Eur (mesačná splátka povinného zmluvného poistenia,
diaľničné známky SK, CZ, AT a daň z motorových vozidiel) a z variabilných nákladov vo výške 288,56 Eur
(pohonné hmoty a parkovacie poplatky), za mesiac február 2015 vo výške 2.831,34 Eur: suma pozostáva
z fixných nákladov za mesiac vo výške 1.835,44 Eur (mesačná splátka povinného zmluvného poistenia,
diaľničné známky SK, CZ, AT a daň z motorových vozidiel) a z variabilných nákladov vo výške 257,40
Eur (pohonné hmoty), za mesiac marec 2015 vo výške 3.182,65 Eur: suma pozostáva z fixných nákladov
za mesiac vo výške 1.835,44 Eur (mesačná splátka povinného zmluvného poistenia, diaľničné známky
SK, CZ, AT a daň z motorových vozidiel) a z variabilných nákladov vo výške 437,21 Eur (pohonné hmoty,
parkovacie poplatky), za mesiac apríl 2015 vo výške 2.921,69 Eur: suma pozostáva z fixných nákladov
za mesiac vo výške 1.835,44 Eur (mesačná splátka povinného zmluvného poistenia, diaľničné známky
SK, CZ, AT a daň z motorových vozidiel) a z variabilných nákladov vo výške 393, Eur (pohonné hmoty,
parkovacie poplatky, servis, údržba), za mesiac máj 2015 vo výške 3.038,58 Eur: suma pozostáva z
fixných nákladov za mesiac vo výške 1.835,44 Eur (mesačná splátka povinného zmluvného poistenia,
diaľničné známky SK, CZ, AT a daň z motorových vozidiel) a z variabilných nákladov vo výške 503,14
Eur (pohonné hmoty a parkovacie poplatky), za mesiac jún 2015 vo výške 3.050,85 Eur: suma pozostáva
z fixných nákladov za mesiac vo výške 1.835,44 Eur (mesačná splátka povinného zmluvného poistenia,
diaľničné známky SK, CZ, AT a daň z motorových vozidiel) a z variabilných nákladov vo výške 508,41
Eur (pohonné hmoty, údržba). Dňa 12.04.2017 zaslal žalovanému predžalobnú výzvu na zaplatenie
vynaložených nákladov na osobné motorové vozidlo a osobného šoféra. V tejto výzve vyzval žalovaného
na úhradu sumy 24.655,56 Eur do 3 dní od doručenia výzvy. Žalovanému výzva bola doručená dňa
18.04.2017. Žalovaný na túto výzvu reagoval listom zo dňa 09.05.2017, kedy úhradu odmietol. Preto
podal voči nemu žalobu na súd.

2. O žalobe žalobcu rozhodol súd platobným rozkazom sp.zn. 14Cpr/15/2017-90 zo dňa 13.12.2017.
Proti tomuto platobnému rozkazu žalovaný podal včas odpor s vecným odôvodnením. Preto súd
uznesením sp.zn. 14Cpr/15/2017-107 zo dňa 05.02.2018 tento platobný rozkaz v celom rozsahu zrušil
podľa § 267 ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) podľa ktorého, ak čo len jeden zo
žalovaných podá včas odpor s vecným odôvodnením, súd zruší platobný rozkaz v celom rozsahu a
nariadi pojednávanie. To neplatí, ak ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 12.02.2018.

3. Žalovaný v odpore zo dňa 29.01.2018, ktorý bol doručený súdu elektronicky dňa 29.01.2018 a
doplnený predložením písomného vyhotovenia, ktoré bolo doručené súdu dňa 30.01.2018 k žalobe
žalobcu uviedol, že žiada žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a priznať mu nárok na náhradu trov konania.
V zmysle pracovnej zmluvy žalobcovi bolo pridelené osobné motorové vozidlo zn. Audi A6, D. G..
Žalobca ho užíval a neskôr začal používať iné osobné motorové vozidlo, ktoré nebolo v jeho vlastníctve
ako zamestnávateľa. Išlo o slobodné rozhodnutie žalobcu nepoužívať osobné motorové vozidlo patriace
jemu ako zamestnávateľovi. Žalobcovi bolo viackrát ponúknuté na užívanie osobné motorové vozidlo
pre výkon jeho práce, túto ponuku neprijal a nemal záujem o poskytnuté osobné motorové vozidlá. Preto
má za to, že z jeho strany boli splnené podmienky vyplývajúce mu z pracovnej zmluvy a že k žiadnemu
porušeniu pracovnej zmluvy z jeho strany nedošlo. V odpore ďalej poukázal na ustanovenie § 43 ods. 4
Zákonníka práce. Z tohto zákonného ustanovenia je zrejmé, že Zákonník práce umožňuje dohodnúť si
so zamestnancom v pracovnej zmluve aj ďalšie hmotné výhody, ktoré však neoprávňujú zamestnanca,
v prípade ich nesplnenia zo strany zamestnávateľa, nárokovať si ich možný ekvivalent v peniazoch.
Zamestnanec nemá nárok na finančnú náhradu namiesto nejakého ním deklarovaného neposkytnutého
plnenia. Takýto nárok (hmotná výhoda) by musela byť dohodnutá v pracovnej zmluve. Tento nárok
nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu, ako ani z uzatvorenej pracovnej zmluvy. Z textácie pracovnej
zmluvy je zrejmé, že žalobca mal právo užívať motorové vozidlo, avšak len vozidlo v jeho vlastníctve.
Náklady, ktoré si žalobca nárokuje nevznikli používaním firemného motorového vozidla patriaceho jemu.
Ďalej poukázal na skutočnosť, že žalobcom predloženú knihu jázd nemá vo svojej dispozícii, nakoľko
táto mu zo strany žalobcu nebola nikdy predložená. Medzi žalobcom a ním bol zaužívaný spôsob
odsúhlasovania si pracovných ciest a v tej súvislosti vzniknutých nákladov tak, ako doložil k odporu proti
platobnému rozkazu. Uvedené odsúhlasovanie knihy jázd je podpísané jednak zo strany žalobcu ako
zamestnanca ako aj zo strany jeho ako zamestnávateľa. Žalobca takéto knihy jázd nepredložil. Vyčíslené



náklady v predžalobnej výzve neboli zo strany žalobcu počas trvania pracovného pomeru žalobcu u neho
preukázané a ani ním odsúhlasené. Preto žalobca nemá nárok na úhradu týchto nákladov. Podotkol,
že žalobca si nárokuje aj na náklady za mesiac november 2014 napriek tomu, že za mesiac november
2014 bol odsúhlasený rozsah ciest predložený žalobcom na základe knihy jázd, ktorá bola obidvomi nimi
odsúhlasená. Zo žaloby nie je zrejmé, aké osobné motorové vozidlo žalobca využíval, v koho vlastníctve
toto motorové vozidlo malo byť. Zmluvu o poskytovaní služieb so spoločnosťou Q-INVEST s.r.o., nikdy
nepodpísal. Žiadna z faktúr predložená žalobcom mu nebola doručená. V týchto faktúrach nie je uvedený
ani ako odberateľ. Zo žaloby nie je zrejmé, o čo žalobca opiera svoj nárok na vyplatenie deklarovaných
nákladov. Náklady ničím nepreukázal. Aj z ustanovenia § 7 ods. 1 Zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných
náhradách, v znení neskorších predpisov vyplýva, že používať vlastné motorové vozidlo na pracovné
účely môže zamestnanec len na základe písomnej dohody medzi zamestnávateľom a zamestnancom.
Takáto písomná dohoda nebola medzi žalobcom a ním nikdy uzatvorená. Žalobca neuniesol dôkazné
bremeno preukázania svojho nároku, preto žiadal žalobu zamietnuť.

4. Uznesením sp.zn. 14Cpr/15/2017-108 zo dňa 05.02.2018 súd vyzval žalobcu aby sa v lehote 15 dní
od doručenia uznesenia vyjadril k odporu žalovaného. Tiež ho vyzval aby uviedol ďalšie skutočnosti a
označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Uznesenie bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu
dňa 12.02.2018, kedy nadobudlo právoplatnosť. Na toto uznesenie právny zástupca žalobcu reagoval
až na prvom pojednávaní dňa 26.04.2018.

5. O týchto procesných úkonoch súd vo veci nariadil pojednávanie naposledy na deň 21.06.2018, keď
na základe vykonaného dokazovania výsluchom strán sporu, listinnými dôkazmi, ktoré predložili strany
sporu dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná.

6. Dňa 31.01.2014 bola medzi žalobcom ako zamestnancom a žalovaným ako zamestnávateľom
uzatvorená Pracovná zmluva manažéra (ďalej len „pracovná zmluva“). Pracovná zmluva bola
uzatvorená podľa § 43 Zákonníka práce. Podľa pracovnej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že žalobca
bude vykonávať pre žalovaného druh práce manažéra pre obchodné stratégie, tak ako to vyplýva z
článku I. bodu 1 písm. a/ tejto pracovnej zmluvy. Konkrétny popis pracovných činností bol vymedzený
v pracovnej náplni, ktorá tvorila prílohu č. 1 pracovnej zmluvy, tak ako to vyplýva z tohto článku, z
tohto bodu, písm. b/ pracovnej zmluvy. Miesto výkonu práce bolo dohodnuté: GAMO a.s., Banská
Bystrica, Staré Hory, tak ako to vyplýva z článku I. bod 2 písm. a/ pracovnej zmluvy. Z písm. b/ tohto
článku a tohto bodu pracovnej zmluvy vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli, že zamestnávateľ môže
zamestnanca vysielať na pracovné cesty na nevyhnutne potrebné obdobie, podľa svojich potrieb, k čomu
zamestnanec udeľuje svoj súhlas. Žalobca podľa pracovnej zmluvy nastúpil do práce dňa 01.02.2014.
Z článku III. bod 2 písm. a/ pracovnej zmluvy vyplýva, že zamestnanec má právo užívať pri výkone
svojej funkcie osobné motorové vozidlo vo vlastníctve zamestnávateľa s výkonom, bezpečnosťou a
pohonom 4x4, zodpovedajúcim vykonávanému druhu práce a spoločenskej úrovne, v rámci ktorej sa
bude zamestnanec pri výkone svojej funkcie pohybovať. Z článku III. bod 2 písm. b/ pracovnej zmluvy
vyplýva, že zamestnanec má nárok na osobného šoféra, ktorého mzdu za vykonanú prácu bude hradiť
zamestnávateľ v dohodnutej výške.

7. Žalobca v rámci prejednania žaloby k žalobe doplnil, že žalobou uplatňuje nárok voči žalovanému,
ktorý vyplýva z pracovnej zmluvy. Žalovaný mal povinnosť pre neho zabezpečiť motorové vozidlo na
plnenie pracovných povinností a úloh. Bolo to aj s vodičom. Motorové vozidlo, ktoré mu žalovaný
poskytol na plnenie pracovných úloh a povinností žalovanému odovzdal v mesiaci november 2014 na
jeho výzvu, keď išlo o fyzicky a morálne opotrebované motorové vozidlo, ktoré mu žalovaný v zmysle
pracovnej zmluvy poskytol na plnenie pracovných úloh a povinností. Išlo o motorové vozidlo značky
Audi A6, ktoré malo najazdených vyše 300.000 km. Toto motorové vozidlo žalovanému na jeho výzvu
vrátil. Následne medzi ním a žalovaným došlo ku komunikácii ohľadne náhradného motorového vozidla.
Z viacerých variant odsúhlasil vtedajší predseda predstavenstva spoločnosti žalovaného F.. I. O., že
mu bude namiesto odovzdaného motorového vozidla pridelené motorové vozidlo patriace žalovanému
značky Freelander 130. Žalovaný však po tomto dojednaní zostal nečinný, motorové vozidlo nebolo ním
zakúpené a ani mu odovzdané. Nakoľko potreboval motorové vozidlo k plneniu pracovných povinností
a úloh, vzájomnou komunikáciou medzi ním a žalovaným došlo následne k odsúhlaseniu, že by situácia
mohla byť vyriešená prenájmom motorového vozidla od tretej osoby. Motorové vozidlo si od tretej osoby
mal prenajať on s tým, že náklady na toto motorové vozidlo mu budú žalovaným hradené. Z komunikácie,
ktorá bola doložená do súdneho konania vyplýva, že bola vybratá varianta prenájmu motorového vozidla



od tretej osoby s tým, že sa mala už ďalej odsúhlasiť len paušálna náhrada, ktorá bude hradená
žalovaným v súvislosti s prevádzkou tohto motorového vozidla. Žalovaný navrhol, že v tomto ohľade
by malo ísť maximálne o sumu 1.235,- Eur. Išlo o kalkuláciu, ktorú spracovala ekonomická riaditeľka
žalovaného F. S.. Súhlas k takejto sume dal i F.. I. O.. Viac menej keď už bola takáto zhoda, navrhol
on, aby sa to „aj papierovo dalo dokopy“. V novembri, v decembri 2014 sa mala uzatvoriť príslušná
dohoda vo forme dodatku k pracovnej zmluve. V novembri 2014, keďže už bol presvedčený o tom, že
túto záležitosť treba už dotiahnuť len papierovo, požiadal o motorové vozidlo spoločnosť O-INVEST
s.r.o., a to o motorové vozidlo typu Audi A6. Následne spoločnosť O-INVEST s.r.o., zaslala spoločnosti
žalovaného zmluvu o poskytovaní služieb, ktorú pripojil k žalobe. Žalovaný túto odmietol podpísať s
tvrdením, že k žiadnej dohode nedošlo a odmietol hradiť náklady na toto motorové vozidlo, pričom
faktúry vystavené spoločnosťou O-INVEST s.r.o., vrátil späť tejto spoločnosti. Vo výkone svojej funkcie
manažéra u žalovaného bol do júna 2015, kedy pre vážne zdravotné problémy nastúpil na liečbu.
Náklady si uplatňuje od polovice novembra 2014 do júna 2015. Uplatňuje si ich preto, lebo mal za to,
že mal nárok zabezpečiť si vlastné motorové vozidlo na plnenie pracovných úloh, ktoré mu mal podľa
pracovnej zmluvy zabezpečiť žalovaný, čo neurobil. To, že motorové vozidlo využíval od spoločnosti O-
INVEST s.r.o., svedčia doklady, ktoré predložil v konaní. Rovnako predložil doklady o úhradách týchto
nákladov spojených s prevádzkou tohto motorového vozidla.

8. Žalovaný v rámci prejednania žaloby k obrane doplnil, že z pracovnej zmluvy nevyplýva pre neho
žiadna povinnosť v tom zmysle, že by žalobca mohol na svoje náklady si zabezpečiť motorové vozidlo
a osobného šoféra, pričom on by mu mal tieto náklady uhrádzať. Z jeho strany nedošlo k porušeniu
žiadnej povinnosti vyplývajúcej z pracovnej zmluvy. Z jeho strany nedošlo k žiadnemu odsúhlaseniu
použitia žalobcom vlastného motorového vozidla ním zabezpečeného na plnenie pracovných úloh a
povinností. Nebolo to ani písomne, ani ústne. Z predložených dôkazov vyplýva, že motorové vozidlo
EČV BB043EY bolo prenajaté spoločnosti O-INVEST s.r.o., teda nebolo prenajaté ani žalobcovi, ani
jemu ako zamestnávateľovi. Zmluva o poskytovaní služieb nebola z jeho strany podpísaná. Žalobca
ani nepreukázal deklarované náklady. Nepreukázal, že v prospech neho vynaložil náklady vyčíslené
v žalobe. Ak by súd posúdil nárok žalobcu ako nárok na náhradu škody, alebo ako nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia, vzniesol námietku premlčania tohto nároku vzhľadom k tomu, že žalobcovi
uplynula dvojročná subjektívna premlčacia doba na včasné uplatnenie tohto nároku na súde a to podľa
§ 106 Občianskeho zákonníka, ako i podľa § 107 Občianskeho zákonníka.

9. Z výsluchu žalobcu ako strany sporu súd zistil, že v zmysle pracovnej zmluvy si plnil pracovné
povinnosti manažéra. V súvislosti s touto prácou a pracovnými úlohami využíval služobné motorové
vozidlo zn. Audi M. D. G., ktoré mu poskytol žalovaný ako zamestnávateľ do 14.11.2014. Prevažná časť
jeho práce bolo cestovanie, takže motorové vozidlo využíval pri práci denne. Keď mal pridelené služobné
motorové vozidlo, mal prideleného aj služobného vodiča. Náklady na použitie služobného motorového
vozidla boli účtované tak, že vodič tohto služobného motorového vozidla mal knihu jázd, predkladal listy,
kde boli zaznamenané všetky cesty, počet km, služobné motorové vozidlo bol oprávnený využívať aj
na súkromné účely, preto toto využitie bolo označené v týchto listoch inak, zvlášť, mimo služobných
km. K tomuto vždy bolo pridelené čerpanie pohonných hmôt. Bločkami bolo dokladované i parkovanie a
umývanie služobného motorového vozidla, prípadne doplnenie prevádzkových kvapalín. Tieto doklady
predkladal vodič, on ich odsúhlasoval podpisom, a v takomto stave sa to predkladalo na ekonomické
oddelenie žalovaného, ktoré to ďalej spracovávalo. Zamestnávateľ tieto výkazy odsúhlasoval a tiež
podpisoval. Zamestnávateľ preplácal pohonné hmoty a platil aj mzdu vodičovi. Vodič bol živnostníkom,
pracoval na zmluvu pre firmu žalovaného. Náklady na pohonné hmoty v prípade služobného motorového
vozidla platil on sám, tieto mu boli zamestnávateľom nahrádzané. Už v apríli 2014 vtedajší predseda
predstavenstva žalovaného F.. I. O. navrhol výmenu všetkých ojazdených služobných motorových
vozidiel. Motorové vozidlo značky Audi A6, D. G. mu bolo pridelené ako služobné od vzniku pracovného
pomeru. F.. I. O. navrhol výmenu všetkých ojazdených služobných motorových vozidiel mailom. Z
mailovej komunikácie, ktorú predložil v konaní vyplýva, že bolo dohodnuté, že podľa toho, aké motorové
vozidlo si zamestnanec vyberie, do akej výšky náklady na toto bude hradiť zamestnávateľ a v akej výške
sa na týchto nákladoch bude podieľať zamestnanec. Takýmto spôsobom však motorové vozidlo malo byť
získané do vlastníctva spoločnosti žalovaného. Je pravdou, že F.. I. O. vo vedení boli ponúknuté vozidlá
zamestnancom, ktoré ešte prichádzali na využitie ako služobné motorové vozidlá. Išlo o nové motorové
vozidlá. On reagoval kladne na jednu z ponúk, išlo o motorové vozidlo značky Freelander 130. Išlo o
nové služobné motorové vozidlo, ktoré bolo ponúknuté okrem iných F.. I. O. pre vedúcich zamestnancov.
On na to reagoval, avšak na túto jeho reakciu už neprišla žiadna odozva. Motorové vozidlo D. G.



využíval preto aj naďalej, zvyšoval sa počet najazdených km, čo už z hľadiska bezpečnosti nebolo
vyhovujúce. Motorové vozidlo D. G. bolo nevyhovujúce pre intenzívne využívanie. V priebehu novembra
2014 komunikoval s ekonomickou riaditeľkou žalovaného F. S. ohľadne možnosti ako vyriešiť pridelenie
nového motorového vozidla, alebo o možnosti, že si toto motorové vozidlo zakúpi sám a bude ho využívať
aj na služobné účely. F.. I. O. bol vyzvaný aby celú záležitosť uzavrel. Nakoľko tento žiadnym spôsobom
nereagoval, napísal žalovanému list zo dňa 23.12.2014 ako výhradu neplnenia si svojich povinností voči
jeho osobe pri plnení pracovných úloh. Služobné motorové vozidlo EČV G. malo zostatkovú hodnotu
6.000,- Eur. Zo strany žalovaného mu bola ponúknutá možnosť ponechať si ho na súkromné účely. On
to odmietol vzhľadom na jeho technický stav. Žalovaný následne po tom, čo mu toto motorové vozidlo
odovzdal, toto motorové vozidlo predal. Vzhľadom k tomu, že nemal iné riešenie a vzhľadom na návrh
ekonomickej riaditeľky žalovaného využil variantu 2 ako ďalej zabezpečiť motorové vozidlo na plnenie
pracovných úloh, čo bolo prenajatie motorového vozidla aj s vodičom v dobrej viere, že celá záležitosť
sa do konca roka 2014 uzavrie. Ohľadne tohto variantu F. S. bola spracovaná kalkulácia, keď bola
spracovaná aj kalkulácia ohľadne variantu 1 ako zabezpečiť pre neho motorové vozidlo. Variant 2 bol
jednoduchší a navrhovala aj ekonomická riaditeľka. V tomto variante 2 bolo dohodnuté, že celý náklad,
teda na motorové vozidlo a na vodiča bude fakturovaný na firmu žalovaného ako služba poskytovaná
treťou osobou. V tejto variante 2 boli 3 položky, ktoré sa mali dohodnúť s F.. I. O. osobne. Išlo o sumu
platieb za vodiča, výšku nákladov za PHM, prípadne ďalšie veci, ktoré súviseli s prevádzkou motorového
vozidla. Mal byť tiež stanovený paušál. K tejto dohode však nedošlo pre neustále atakovanie F.. I. O.,
ktorý na takúto dohodu nereagoval. Až v apríli 2015 pri krátkom stretnutí v pizzerií mu tento napísal
rukou kde mala byť odsúhlasená dohoda sumy pre variant 2 na tomto dokumente. On od polovice
novembra 2014 si cez firmu O-INVEST, s.r.o., formou leasingu obstaral nové motorové vozidlo značky
Audi A6, EČV BB043EY a to rovnakej teda značky a výbavy ako mal predtým služobné motorové
vozidlo. Takéto obstaranie sa týkalo aj vodiča. Leasingovú zmluvu uzatvorila spoločnosť O-INVEST,
s.r.o., keď leasingovou spoločnosťou bola Volkwagen finančné služby. Spoločnosť O-INVEST, s.r.o., mu
toto motorové vozidlo odovzdala do užívania. Bolo to aj s vodičom. Predmetné motorové vozidlo potom
využíval pri plnení pracovných povinností pre žalovaného od novembra 2014. Prevádzkové náklady
vyúčtovával za toto motorové vozidlo tak, ako to bolo aj pre spoločnosť žalovaného. Vodič vypisoval
tie isté údaje po jazdách, ako to bolo v prípade využívania služobného motorového vozidla spoločnosti
žalovaného. Tieto doklady o jazdách, o čerpaní PHM predkladal avšak spoločnosti O-INVEST, s.r.o..
Bolo to v zmysle varianty 2, kedy spoločnosť O-INVEST, s.r.o., mala tieto náklady prefakturovať ako
službu žalovanému. F.. I. O. bol v tejto záležitosti nečinný, a v predstavenstve spoločnosti žalovaného
zrejme o tejto veci nekomunikoval. Bol však na to vyzývaný tak ním, ako aj ekonomickou riaditeľkou.
Napriek tomu, že v apríli 2015 na variante 2 odsúhlasil výšku paušálu, naďalej platil stav, že neodsúhlasil
samotnú zmluvu a to ani pre neho, ani pre spoločnosť O-INVEST, s.r.o.. Následne on začal mať vážne
zdravotné problémy, a tak k dorokovaniu danej situácie s F.. I. O. nedošlo.

10. Z výsluchu štatutárnej zástupkyne žalovanej F. S., podpredsedníčky predstavenstva žalovaného, ako
strany sporu súd zistil, že členom predstavenstva žalovaného je asi od roku 2005, vo funkcii podpredsedu
predstavenstva žalovaného je od roku 2012 až doposiaľ. Je pravdou, že so žalobcom bola uzatvorená
pracovná zmluva, v ktorej je klauzula, že žalobca mal právo využívať motorové vozidlo žalovaného v tam
uvedených parametroch. Žalobca pracoval v pozícii manažéra, keď potreboval pri pracovných cestách
motorové vozidlo. Okrem toho, že je podpredsedníčkou predstavenstva žalovaného, u žalovaného od
roku 2005 pracuje aj v pracovnom pomere ako ekonomická riaditeľka. Na starosti má celé účtovníctvo
žalovaného, dane, financie. Žalobca od žalovaného ako zamestnávateľa dostal k užívaniu služobné
motorové vozidlo s tým, že ho môže využívať aj na súkromné účely. Bolo to motorové vozidlo, ktoré
uvádza žalobca v žalobe. Žalobca predmetné motorové vozidlo využíval väčšinou denne. Vyúčtovanie
prebiehalo tak, že pri odovzdaní služobného motorového vozidla do užívania žalobcovi, tak ako to bolo v
prípade aj u ostatných zamestnancov, ktorým bolo pridelené služobné motorové vozidlo, súčasne dostal
do užívania aj kartu na čerpanie pohonných hmôt. Náklady z tejto karty boli hradené zamestnávateľom.
Na konci mesiaca sa vždy robilo vyúčtovanie. Žalobca k vyúčtovaniu predkladal papier - podklad
napísaný rukou, kde mal vyúčtované cesty. V závere bolo tiež uvedené, ak sa služobné motorové
vozidlo využilo na súkromné účely. Zamestnanci mali povinnosť robiť knihu jázd. Žalobca tak nerobil,
k vyúčtovaniu odovzdával takýto papier - podklad, po jeho odovzdaní tento papier - podklad na
ekonomickom úseku sa prepisoval do knihy jázd. Priamym nadriadeným žalobcovi bol F.. I. O., ktorý v
tom čase bol predsedom predstavenstva. Knihu jázd podpisovala za žalovaného ona, teda podpisovala
vykázané služobné cesty u žalobcu. Je pravdou, že predmetné služobné motorové vozidlo, nakoľko
malo najazdených už veľa km a náklady na jeho prevádzku boli vysoké zamestnávateľ chcel vymeniť.



Keďže žalobca bol aj akcionárom firmy, k akcionárom firmy sa pristupovalo iným spôsobom. Už v apríli
2014 akcionári mali stretnutie, kde si dohadovali, že by mohlo dôjsť k výmene motorových vozidiel, a
to u žalobcu, a ešte u dvoch ďalších akcionárov, kde sa tiež uvažovalo o výmene motorových vozidiel.
Svedčia o tom doložené maily zo strany žalobcu. Bolo to interné stretnutie, ona sa ho nezúčastnila,
keďže nie je akcionárom žalovaného. Nakoľko žalobca mal požiadavku na motorové vozidlo vo vyššej
kategórii, ako v smernici žalovaného, tak v októbri 2014 začali prebiehať rozhovory medzi žalobcom
a F.. I. O. ohľadne motorového vozidla. Tiež bola oslovená, aby spracovala kalkuláciu aké by boli
náklady na motorové vozidlo v takej kategórii, ako mal žalovaný uvedené v smernici. V smernici
bola kategória pre motorové vozidlá určené pre akcionárov a členov predstavenstva v hodnote do
25.000,- Eur. Spracovala takúto predbežnú kalkuláciu, keď F.. I. O. a žalobca si mali ďalej dohodnúť
prípadné ďalšie položky do tejto kalkulácie. Boli to predbežné rokovania, pretože v spoločnosti je taký
postup, že investície schvaľuje predstavenstvo. Investície sa predkladajú na schválenie predstavenstvu.
Schvaľovanie investícii predstavenstvom je upravené v stanovách. Tiež v stanovách je upravené, že
investície nad 30.000,- Eur schvaľuje valné zhromaždenie spoločnosti. Predbežné rozhovory v tomto
ohľade medzi F.. I. O. a žalobcom prebiehali, niektorých sa zúčastnila i ona. Boli to však predbežné
dohovory, ku konkrétnej dohode v tomto smere nedošlo. Stále sa vyskytovali nejaké nezrovnalosti,
F.. I. O. požadoval od žalobcu aby preukázal aj výkon svojej činnosti, aby mohol argumentovať v
predstavenstve ohľadne nového motorového vozidla pre žalobcu a to aj pokiaľ ide o jeho využitie
na cesty. Keďže žalobca mal návrh na motorové vozidlo vyššej kategórie, musel by si čiastočne
hradiť náklady na toto motorové vozidlo sám. Jednalo sa aj o možnosti, že motorové vozidlo by bolo
prenajaté, pričom výška nákladov by bola hradená zo strany zamestnávateľa do tej výšky ako bola
určená v smernici. Kým malo byť prenajaté motorové vozidlo, to nebolo dohodnuté. Skôr prebiehali
rokovania o forme zabezpečenia motorového vozidla. Tieto boli i v tom, že žalobca by si účtoval
náklady spojené s motorovým vozidlom voči spoločnosti GAMO. Avšak ku konkrétnej dohode nedošlo.
Je pravdou, že žalobca vrátil na výzvu zamestnávateľa služobné motorové vozidlo. V deň keď ho
vrátil podľa dôkazov, ktoré predložil v konaní žalobca bolo obstarané vo forme leasingu žalobcom
nové motorové vozidlo. Žalovaný nevedel o akú spoločnosť sa jedná. Žaloba mal miesto výkonu práce
Staré Hory ale aj Banská Bystrica. Žalovaný sa dozvedel, že žalobca užíva iné motorové vozidlo až
neskôr. Žalobca mal však možnosť požiadať o pridelenie motorového vozidla z dispečingu, ak by nebolo
voľné, v takýchto prípadoch žalovaný dáva súhlas na využitie aj nie služobného motorového vozidla
na pracovnú cestu s tým, že uhradí náklady na cesty za takéto motorové vozidlo. Do vyriešenia otázky
užívania motorového vozidla mohol žalobca využiť aj túto možnosť. Žalobca však nepožiadal o pridelenie
služobného motorového vozidla z dispečingu, a ani nepožiadal o udelenie súhlasu na využitie iného než
služobného motorového vozidla. Po tom ako žalobca odovzdal služobné motorové vozidlo nepredkladal
ekonomickému oddeleniu žiadne podklady k vyúčtovaniu. Jedenkrát v decembri 2014 bola žalovanému
doručená faktúra od spoločnosti O-INVEST, s.r.o., týkajúca sa nejakých fixných nákladov, táto bola
vrátená žalovaným tejto spoločnosti ako neoprávnená, pretože nebola doložená žiadnym zmluvným
vzťahom. Spoločnosť O-INVEST, s.r.o., úhradu tejto faktúry od žalovaného nevymáha. Vyúčtovanie
nákladov žalobcom, ktoré žalobca uplatňuje v konaní, firma GAMO po prvýkrát videla vtedy, keď prišiel
od žalobcu list od právnika, že si takéto náklady účtuje. K listu žalobcu z decembra 2014 uviedla,
že tento list žalobcu na predstavenstve spoločnosti žalovaného nebol predložený. Je pravdou, že v
predstavenstve riešili otázku ďalšieho využitia motorového vozidla žalobcom, keď však požadovali od
F.. I. O., aby žiadal od žalobcu výkaz jeho činností za účelom využitia motorového vozidla. V pracovnej
zmluve je zakotvená povinnosť zamestnanca predkladať výkazy činnosti. Žalobca tieto nepredkladal,
žiaľ písomne to s ním riešené nebolo.

11. Faktúrou č. 14/12/07 zo dňa 31.12.2014 splatnou dňa 21.01.2015 spoločnosť O-INVEST, s.r.o.,
Banská Bystrica ako dodávateľ vyúčtovala žalovanému ako odberateľovi sumu 8.609,14 Eur „v zmysle
zmluvy z 21.01.2014 fixné náklady, variabilné náklady“.

12. Žalovaný v konaní uviedol, že predmetnú faktúru vrátil spoločnosti O-INVEST, s.r.o., ako
neoprávnenú, nakoľko s touto spoločnosťou nemal uzatvorenú žiadnu zmluvu. Spoločnosť O-INVEST,
s.r.o., nárok z tejto faktúry zatiaľ nevymáha.

13. Spoločnosť O-INVEST, s.r.o., Banská Bystrica v liste zo dňa 19.01.2017 uviedla, že dňa 28.11.2014
bola spoločnosti GAMO a.s., Banská Bystrica zaslaná faktúra č. 14/11/004 za november 2014.
Predmetná faktúra bola vrátená späť s tým, že spoločnosť GAMO a.s. ju neakceptuje vzhľadom k tomu,



že nebola podpísaná zmluva zo dňa 21.11.2014. Faktúra č. 14/11/04 v celkovej výške 4.392,- Eur bola
zaúčtovaná a DPH bola odvedená daňovému úradu.

14. Žalovaný v konaní uvádzal, že nemá vedomosť o faktúre tejto spoločnosti č. 14/11/004.

15. Z dôkazov predložených žalobcom na jednom liste (č.l. 124 spisu) má výpovednú hodnotu jedine
potvrdenie spoločnosti O-INVEST, s.r.o., Banská Bystrica zo dňa 28.11.2014, z ktorého vyplýva, že
motorové vozidlo Audi A6, D. G. bolo pridelené žalobcovi na komplexné využívanie na služobné i
súkromné účely v rámci Európy.

16. Motorové vozidlo D.: G. bolo po prvýkrát zaevidované v SR do evidencií vlastníkov a držiteľov
motorových vozidiel dňa 28.11.2014 na vlastníka Volkswagen finančné služby, s.r.o., Bratislava, IČO: 31
341 438 a na držiteľa O-INVEST, s.r.o., Banská Bystrica, IČO: 31 617 301, ako to vyplýva z osvedčenia
o evidencii - časť II (technický preukaz) ohľadne tohto motorového vozidla.

17. Žalobca v konaní potvrdil ohľadne predmetného motorového vozidla, že v súčasnom období sa
nachádza vo vlastníctve jeho manželky.

18. Žalobca k predmetnému motorovému vozidlu predložil i Splátkový kalendár k Zmluve o autokredite č.
855642 zo dňa 19.11.2014, ktorý bol uzatvorený medzi veriteľom Volkswagen finančné služby Slovensko
s.r.o., Bratislava a klientom O-INVEST, s.r.o., Banská Bystrica. Z tohto splátkového kalendára vyplýva
výška poskytnutého úveru 49.708,80 Eur, splatnosť splátok k 20-temu dňu v mesiaci počnúc mesiacom
20.11.2014, keď splátka mala byť uhradená dňa 20.10.2017, výška splátky činila vrátane poistenia
1.804,71 Eur. Dňa 19.11.2014 bol vystavený i Kalkulačný list pre zmluvu o autokredite č. 855642
pre klienta O-INVEST, s.r.o., Banská Bystrica, predmetom financovania bolo motorové vozidlo Audi
ALLROAD 3.0 TDI, rok výroby 2014, kúpna cena predmetu financovania bola 62.136,- Eur, mesačná
splátka v úhrade bola predpísaná v čiastke 1.804,71 Eur, celkové ročné poistné od poisťovne Allianz
- Slovenská poisťovňa, a.s., bolo vyčíslené na čiastku 2.232,04 Eur. Podľa poistnej zmluvy zo dňa
19.11.2014 motorové vozidlo bolo poistené u poisťovateľa Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Bratislava
so začiatkom poistenia od 20.11.2014 s mesačným poistným 281,18 Eur včítane doplnkového poistenia.

19. Žalobca v konaní predložil rukou písané záznamy o vykonaní ciest za časť mesiaca november
2014, za mesiace december 2014 až jún 2015 motorovým vozidlom EČV: G., v ktorých sú vykázané
tak pracovné cesty, ako i súkromné cesty žalobcu týmto motorovým vozidlom, ktoré nie sú podpísané
ani žalobcom, ani žalovaným a ani vodičom (č.l. 131, 137, 142, 146, 151, 162, 169 spisu). K týmto
záznamom boli predložené i doklady o čerpaní pohonných hmôt a ich úhrade, doklady o parkovnom a
jeho úhrade za mesiac december 2014 (č.l. 132-136 spisu), za mesiac január 2015 (č.l. 138-140 spisu),
za mesiac február 2015 (č.l. 134-144 spisu), za mesiac marec 2015 (č.l. 147-149 spisu), za mesiac apríl
2015 (č.l. 152-153 spisu), za mesiac máj 2015 (č.l. 158-160 spisu), za mesiac jún 2015 (č.l. 163-165
spisu), za časť mesiaca november 2014 (č.l. 169 spisu).

20. Žalobca v konaní tvrdil, že tieto náklady uhradil on v príčinnej súvislosti s vykonaním pracovných ciest
pre žalovaného za dané obdobie. Vznikli podľa jeho tvrdení v príčinnej súvislosti s využitím motorového
vozidla EČV: G. na tieto pracovné cesty.

21. Žalobca ďalej v konaní predložil faktúry číslo: OF2015001 zo dňa 31.01.2015, ktorá sa stala splatnou
dňa 14.02.2015 na čiastku 1.201,30 Eur, číslo: OF2015002 zo dňa 28.02.2015, ktorá sa stala splatnou
dňa 14.03.2015 na čiastku 1.527,86 Eur, číslo: OF2015003 zo dňa 01.04.2015, ktorá sa stala splatnou
dňa 15.04.2015 na čiastku 1.347,21 Eur, číslo: OF2015004 zo dňa 30.04.2015, ktorá sa stala splatnou
dňa 14.05.2015 na čiastku 1.086,25 Eur, číslo: OF2015005 zo dňa 31.05.2015, ktorá sa stala splatnou
dňa 14.06.2015 na čiastku 1.203,14 Eur a číslo: OF2015006 zo dňa 30.06.2015, ktorá sa stala splatnou
dňa 14.07.2015 na čiastku 1.215,41 Eur. Týmito faktúrami dodávateľ spoločnosť TATRY Slovakia, s.r.o.,
Staré Hory 351, IČO: 36 783 625 fakturovala odberateľovi spoločnosti O-INVEST, s.r.o., Dolná 4, Banská
Bystrica, IČO: 31 617 301 tieto čiastky na základe zmluvy o poskytnutí služieb - za prepravné služby
motorovým vozidlom G. a náklady súvisiace s prevádzkou tohto motorového vozidla.

22. Žalobca ďalej v konaní predložil faktúru číslo: 5151210596 zo dňa 28.04.2015, ktorá sa stala splatnou
dňa 28.04.2015 na čiastku 25,62 Eur a faktúru číslo: 5151221900 zo dňa 27.04.2015, ktorá sa stala



splatnou dňa 27.04.2015 na čiastku 26,88 Eur, ktorou spoločnosť AUTONOVO, a.s., Zvolenská cesta 40,
Banská Bystrica, IČO: 35 796 693 fakturovala spoločnosti O-INVEST, s.r.o., Dolná 4, Banská Bystrica,
IČO: 31 617 301 tieto čiastky v súvislosti s náhradnými dielami a v súvislosti s pracovnými úkonmi na
motorovom vozidle EČV: BB043EY.

23. Podľa potvrdenia o platbe zo dňa 07.04.2017 Tatrabanka, a.s., Bratislava, z bežného účtu žalobcu
bola dňa 01.12.2014 odúčtovaná platba vo výške 2.390,88 Eur na účet príjemcu: SK37 1100 0000 0026
2413 0750 s informáciou pre príjemcu: A. pneumatiky auto Audi A6.

24. Spoločnosť O-INVEST, s.r.o., Banská Bystrica vo vyčíslení zo dňa neuvedeného (č.l. 171 spisu)
vyčíslila náklady na motorové vozidlo Audi A6 ALLROAD 3.0 TDI za mesiac november 2014 až mesiac
jún 2015 spolu v čiastke 24.655,56 Eur, konkrétne za mesiac november 2014 v sume 2.037,67 Eur, za
mesiac december 2014 v sume 4.758,28 Eur, za mesiac január 2015 v sume 2.834,50 Eur, za mesiac
február 2015 v sume 2.831,34 Eur, za mesiac marec 2015 v sume 3.182,65 Eur, za mesiac apríl 2015 v
sume 2.921,69 Eur, za mesiac máj 2015 v sume 3.038,58 Eur a za mesiac jún 2015 v sume 3.050,85 Eur.
V tomto vyčíslení sú vyčíslené náklady aj za mesiace nasledujúce, teda júl 2015 až jún 2016, ktoré však
nespadajú do žalovaného obdobia. Náklady sú vyčíslené za žalované obdobie ako fixné náklady v sume
1.835,43 Eur v mesiaci november 2014, za nasledujúce mesiace v 1.835,44 Eur mesačne, keď fixné
náklady pozostávajú: mesačná splátka (PZP) 1.804,71 Eur, diaľničná známka SK 4,17 Eur, diaľničná
známka CZ 4,53 Eur, diaľničná známka AT 7,03 Eur, daň z motorových vozidiel 15,- Eur. Do mesačných
nákladov sú zahrnuté i služby Tatry - Slovakia v mesiaci november 2014 v čiastke 315,- Eur, v mesiaci
december 2014 v čiastke 910,- Eur, v mesiaci január 2015 v čiastke 710,50 Eur, v mesiaci február 2015
v čiastke 738,50 Eur, v mesiaci marec 2015 v čiastke 910,- Eur, v mesiaci apríl 2015 v čiastke 693,- Eur,
v mesiaci máj 2015 v čiastke 700,- Eur a v mesiaci jún 2015 707,- Eur. Ďalej v mesačných nákladoch sú
zahrnuté aj pohonné hmoty, parkovacie poplatky, servis, údržba, pneumatiky, a to ako variabilné náklady,
ktoré v mesiaci november 2014 sú vyčíslené na čiastku 202,24 Eur, v mesiaci december 2014 na čiastku
2.922,84 Eur, v mesiaci január 2015 na čiastku 288,56 Eur, v mesiaci február 2015 na čiastku 257,40
Eur, v mesiaci marec 2015 na čiastku 437,21 Eur, v mesiaci apríl 2015 na čiastku 393,25 Eur, v mesiaci
máj 2015 na čiastku 503,14 Eur a v mesiaci jún 2015 na čiastku 508,41 Eur.

25. Ešte z potvrdenia o platbe Tatra banka, a.s., Bratislava zo dňa 07.04.2017 vyplýva, že bežný
účet číslo: SK80 1100 0000 0026 1248 1828 patrí žalobcovi (č.l. 123 spisu). Z tohto účtu dňa
24.08.2015 bola poukázaná platba v čiastke 3.610,- Eur Auto A., dňa 07.07.2015 čiastka 3.620,- Eur
A. 2 mesiace Audi BB043EY, dňa 29.04.2015 čiastka 3.650,- Eur autoúver apríl máj, dňa 03.03.2015
čiastka 3.805,- Eur doplatok a platba marec, dňa 15.01.2015 čiastka 1.804,71 Eur január M. A., keď
platby boli určené pre príjemcu: O-INVEST s.r.o., číslo účtu príjemcu: 2624130750/1100, IBAN príjemcu:
SK3711000000002624130750. K platbe zo dňa 07.07.2015 na čiastku 3.620,- Eur žalobca predložil i
čiastočný výpis zo svojho účtu za mesiac júl 2015 (č.l. 177 spisu).

26. Podľa potvrdenia o platbe Tatra banka, a.s., Bratislava zo dňa 06.04.2017 z účtu žalobcu: SK80 1100
0000 0026 1248 1828 bola dňa 01.12.2014 odúčtovaná platba vo výške 1.804,71 Eur A. úver auto A6
na číslo účtu príjemcu: SK37 1100 0000 0026 2413 0750 a dňa 21.11.2014 z tohto istého účtu žalobcu
na ten istý účet príjemcu čiastka 12.427,20 Eur s informáciou pre príjemcu: A. autonovo. O tejto platbe
žalobca predložil i časť výpisu zo svojho účtu za obdobie od 21.11.2014 do 19.12.2014 (č.l. 184 spisu).

27. Žalobca predložil i detail platobného príkazu z účtu IBAN: SK37 1100 0000 0026 2413 0750 (č.l.
175 spisu), z ktorého vyplýva, že dňa 17.06.2016 z tohto účtu bola poukázaná suma 2.500,- Eur pre
príjemcu Volkwagen finančné služby, číslo účtu príjemcu: 2625740155/1100 s informáciou pre príjemcu:
O-INVEST 19. splátka Volkswagen finančné služby, Audi A6 a čiastka 20. splátka. Táto platba sa netýka
posudzovaného obdobia.

28. Predžalobnou výzvou na zaplatenie zo dňa 12.04.2017, ktorá bola žalovanému doručená dňa
18.04.2017 žalobca vyzval žalovaného na úhradu čiastky 24.655,56 Eur do 3 dní od doručenia výzvy
s odôvodnením, že neeviduje úhrady dohodnutých nákladov za mesiace november 2014 až jún 2015
za užívanie osobného motorového vozidla a nákladov na osobného šoféra, ktorých vyplácanie bolo
dohodnuté na základe pracovnej zmluvy manažéra zo dňa 31.01.2014.



29. Na túto výzvu žalovaný reagoval odpoveďou zo dňa 09.05.2017, ktorá bola doručená právnemu
zástupcovi žalobcu dňa 18.05.2017. V tejto odpovedi žalovaný uviedol, že má za to, že si splnil všetky
povinnosti z pracovnej zmluvy, vyčíslené náklady v predžalobnej výzve neboli počas trvania pracovného
pomeru žalobcu preukázané a teda žalobca na ich úhradu nemá nárok.

30. Žalobca v konaní predložil i návrh Zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa 21.11.2014, ktorá mala byť
uzatvorená medzi objednávateľom GAMO, a.s., a dodávateľom O-INVEST, s.r.o., na prepravné služby
podľa požiadaviek objednávateľa na sprostredkovanie služieb podľa požiadaviek objednávateľa a na
prípravu ponúk pre odberateľov objednávateľa. Konkrétne služby, ich špecifikácia, termíny plnenia a
výška odmeny mali byť stanovené formou prílohy k tejto zmluve a po ich podpise oboma stranami mali
tvoriť neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Návrh zmluvy je podpísaný za dodávateľa, za objednávateľa nie je
podpísaný (č.l. 57-58 spisu).

31. Dňa 21.11.2014 bola medzi objednávateľom O-INVEST, s.r.o., Banská Bystrica a dodávateľom
TATRY - Slovakia, s.r.o., Staré Hory uzatvorená Zmluva o poskytnutí služieb. V zmysle nej sa
dodávateľ zaviazal zabezpečiť podľa potrieb objednávateľa prepravné služby a služby s tým súvisiace
na motorovom vozidle EČV: G.. Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú od 21.11.2014 do 31.10.2017
s možnosťou jej predĺženia. Dňa 21.11.2014 bol uzatvorený aj Preberací protokol v zmysle ktorého
odovzdávajúci spoločnosť O-INVEST, s.r.o., odovzdala preberajúcemu TATRY - Slovakia, s.r.o.,
motorové vozidlo značky Audi A6, EČV: G..

32. Listom zo dňa 23.12.2014 žalobca upozornil žalovaného na neplnenie si povinností z pracovnej
zmluvy. Žalobca v tomto liste uviedol, že z pracovnej zmluvy okrem iného vyplýva, že žalovaný je
povinný vytvárať mu podmienky na úspešné plnenie pracovných úloh, ďalej že je povinný zabezpečiť
mu prístup k zápisniciam z porád vedenia, záverečné kalkulácie obchodných prípadov na vykonanie
kontroly, vyhodnocovať dosiahnuté výsledky za účelom prehodnotenia stanovených zámerov a cieľov.
Z pracovnej zmluvy tiež vyplýva, že má pri výkone svojej funkcie právo používať v pracovnej zmluve
špecifikované osobné motorové vozidlo a že má nárok na osobného šoféra a na príslušné technické
vybavenie, ako aj nárok na úhradu nákladov, ktoré mu vzniknú v súvislosti s účasťou na spoločenských
podujatiach. Upozornil žalovaného, že tieto povinnosti si neplní, čo mu znemožňuje riadne vykonávať
prácu na základe pracovnej zmluvy.

33. Na tento list žalobcu žalovaný reagoval listom zo dňa 07.01.2015 v ktorom okrem iného uviedol,
že zabezpečenie prístupu k zápisniciam z porád vedenia je riešené štandardným spôsobom v zmysle
platných smerníc a rozhodnutí vedenia spoločnosti a že tieto sú žalobcovi k dispozícii v súlade s
dohodnutými podmienkami. Ďalej tu uviedol, že v roku 2014 od žalobcu nedostal podnet ani podklady na
žiadny konkrétny obchodný prípad, ktorý by bol zo strany žalobcu dohodnutý a bol daný na konzultáciu,
resp. priamo na realizáciu predsedovi predstavenstva alebo na obchodné oddelenie a že by boli v rámci
neho vypracované ponukové konania s príslušnými kalkuláciami. Z tohto dôvodu nemohli byť žalobcovi
poskytnuté na kontrolu žiadne kalkulácie obchodných prípadov. K používaniu motorového vozidla z titulu
výkonu funkcie špecifikovaného v pracovnej zmluve v tomto liste žalovaný uviedol, že z dôvodu vysokej
úrovne opotrebovania, najazdenia vysokého počtu km a vysokých nákladov na prevádzku sa vzájomne
dohodli na odpredaji motorového vozidla Audi A6, EČV: G.. V súlade so schválenými plánmi pre rok
2014 a Smernicou P-00-04-01 Pravidlá na nákup MV a kategorizácia bolo žalobcovi viackrát ponúknuté
nové vozidlo pre výkon jeho práce, ako aj zabezpečené zapožičanie predvádzacieho vozidla. Ďalej je tu
uvedené, že žalobca ponuku neakceptoval a nové vozidlo nemohlo byť žalobcovi pridelené. Na základe
osobnej dohody s predsedom predstavenstva mu bol zaslaný návrh na kalkuláciu nákladov za prenájom
motorového vozidla a vzor zmluvy na prenájom motorového vozidla s tým, že žalobca si obstará vozidlo
vo vlastnej réžii a bude si ho prevádzkovať na vlastný účet. Uvedená kalkulácia zohľadňuje náklady na
motorové vozidlo v súlade s podpísanou zmluvou, so schválenými plánmi pre rok 2014 a Smernicou
P-00-04-01 Pravidlá na nákup motorových vozidiel a kategorizácia. K cenovej kalkulácii žalobca nemal
žiadne pripomienky. Na základe týchto skutočností postupuje v súlade s možnosťami spoločnosti. Pokiaľ
ide o nárok na osobného šoféra, spoločnosť GAMO, a.s., postupuje v zmysle dohodnutých pravidiel
a povinnosti si plní. Náklady na osobného šoféra žalobca osobne odsúhlasoval a boli preplácané na
základe vzájomnej dohody. Na záver listu žalovaný konštatoval, že si v roku 2014 plnil všetky povinnosti
vyplývajúce mu z pracovnej zmluvy.



34. Žalobca predložil i mailovú komunikáciu so žalovaným zo dňa 12.05.2014, 21.05.2014, 22.05.2014,
28.10.2014, 14.11.2014, 03.12.2014, 18.02.2015, 19.02.2015, 20.02.2015, 23.02.2015, 25.02.2015,
19.03.2015, 24.03.2015, 31.03.2015, 08.04.2015 (č.l. 186-191, 193-199, 201-202, 204, 206-210 spisu),
z ktorej vyplýva, že v danom období prebiehali medzi žalobcom a žalovaným rokovania ohľadne
zabezpečenia motorového vozidla pre žalobcu, keď z poslednej mailovej komunikácie zo dňa 08.04.2015
(č.l. 186 spisu) vyplýva, že v tejto žalobca podpredsedníčke predstavenstva žalovaného a ekonomickej
riaditeľke žalovaného oznamoval, že sa nevie spojiť s predsedom predstavenstva, že žalovaného F.. I.
O. na doriešenie zmluvy o motorovom vozidle.

35. V mesiaci október 2014, konkrétne dňa 28.10.2014 podpredsedníčka predstavenstva žalovaného
a ekonomická riaditeľka žalovaného F. S. mailom žalobcovi zaslala predbežný podklad k nájmu
motorového vozidla, resp. k jeho zabezpečeniu pre žalobcu vo vypracovaní dvoch variantov (č.l.
205-205a spisu). Z tohto mailu vyplýva, že z pohľadu evidencie a všetkých dodatočných prác je
výhodnejšia druhá varianta, ktorou bola Zmluvy o poskytnutí služieb, keď keby bola zmluva na takýto
predmet zmluvy, teda nejaké služby, dali by sa sem zahrnúť fixné náklady, náklady na šoféra na
dohodnutú sumu a dohodnutý paušál na PHM. V takomto prípade by sa nerobila kniha jázd, súkromné
km a iné evidencie. Konkrétny variant mal byť doriešený s predsedom predstavenstva žalovaného.

36. Žalobca v konaní tvrdil, že ústne variant 2 odsúhlasil predseda predstavenstva Ing. I. O. v mesiaci
marec 2015 na osobnom stretnutí s ním, s tým, že pri variante 2 (č.l. 205a spisu) rukou dopísal doplnenie
nákladov pri tomto variante o sumu tam uvedenú.

37. Z tohto listinného dôkazu (č.l. 205a spisu) súd zistil, že pri variante 2 je rukou dopísané doplnenie
nákladov o čiastku 550,- Eur, keď pri variante 2 spracovaného kalkuláciou ekonomickej riaditeľky je
uvedená čiastka 685,- Eur. Konečná suma pri variante 2 mala tak činiť čiastku 1.235,- Eur mesačne.

38. Žalobca mailom zo dňa 27.05.2016 (č.l. 200 spisu) predložil predstavenstvu žalovaného „dokumenty
vystihujúce jeho prácu“. Dokumenty k tomuto mailu neboli predložené.

39. Žalobca v konaní predložil aj ďalšiu mailovú komunikáciu so žalovaným zo dňa 09.04.2014,
10.04.2014, 23.04.2014, 29.04.2014, 13.01.2015, 21.01.2015 a 27.01.2015 (č.l. 217-219, 222-228,
231-232, 234-236 spisu), z ktorej vyplýva, že v danom období medzi žalobcom a žalovaným prebiehali
rokovania ohľadne zabezpečenia motorového vozidla pre žalobcu.

40. Žalovaný v konaní predložil knihu jázd ohľadne motorového vozidla EČV: G. za mesiac október 2014
a za časť mesiaca november 2014, konkrétne do dňa 21.11.2014 (č.l. 99 spisu), ktorá je podpísaná tak
žalobcom, ako aj žalovaným.

41. Žalovaný predložil tento dôkaz na preukázanie spôsobu vykazovania pracovných ciest u žalobcu,
pokiaľ tento ešte využíval motorové vozidlo žalovaného EČV: G..

42. Žalovaný ďalej v konaní predložil zoznam vozového parku firmy GAMO, a.s. k 31.12.2014 (č.l. 276
spisu), z ktorého vyplýva, že žalovaný k 31.12.2014 mal vo vozovom parku 23 motorových vozidiel,
keď ohľadne prvých 4 motorových vozidiel Škoda Superb AC Combi EČV: G., Volkswagen Multivan BB
skriňová dodávka EČV: G., Honda CR-V BB skriňová dodávka EČV: G. a Škoda Superb AC Combi EČV:
G. doložil aj osvedčenie o evidencii týchto motorových vozidiel.

43. Žalovaný k tomuto zoznamu doplnil, že len prvé 4 z motorových vozidiel uvedených v tomto zozname
boli s pohonom 4x4.

44. Žalobca v konaní ďalej predložil popis práce manažéra (č.l. 282-286 spisu), keď k tomuto dôkazu
doplnil, že ho vypracoval sám a doručil aj predstavenstvu spoločnosti žalovaného, ďalej časť smernice z
obchodného úseku žalovaného ohľadne pokynov ako má rokovať s klientom (č.l. 287-288 spisu), ďalej
záznamy z rokovaní s klientmi, ktoré spracoval zo svojho pracovného kalendára (č.l. 289-290 spisu),
týkajúce sa obdobia január a február 2014, keď ďalej predložil zoznam kontaktov s jednotlivými klientmi
(č.l. 291-306 spisu).



45. Žalobca k týmto dôkazom doplnil, že túto činnosť robil 22 rokov, súčasťou predložených materiálov
je jeho činnosť od roku 1994. Tým preukazoval aké činnosti obsahovala jeho práca.

46. Podľa § 43 ods. 1 Zákonníka práce, v pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so zamestnancom
dohodnúť podstatné náležitosti, ktorými sú:
a/ druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma a jeho stručná charakteristika,
b/ miesto výkonu práce (obec, časť obce alebo inak určené miesto),
c/ deň nástupu do práce,
d/ mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve.

47. Podľa § 43 ods. 4 Zákonníka práce, v pracovnej zmluve možno dohodnúť ďalšie podmienky, o ktoré
majú účastníci záujem, najmä ďalšie hmotné výhody.

48. Podľa § 7 ods. 1 Zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách, v znení neskorších predpisov, ak
sa zamestnanec písomne dohodne so zamestnávateľom, že pri pracovnej ceste použije cestné motorové
vozidlo okrem cestného motorového vozidla poskytnutého zamestnávateľom patrí mu základná náhrada
za každý jeden km jazdy (ďalej len „základná náhrada“) a náhrada za spotrebované pohonné látky, ak
zamestnanec použije cestné motorové vozidlo na žiadosť zamestnávateľa odsek 10 sa nepoužije.

49. Podľa § 222 ods. 1 Zákonníka práce, ak sa zamestnanec bezdôvodne obohatí na úkor
zamestnávateľa alebo ak sa zamestnávateľ bezdôvodne obohatí na úkor zamestnanca, musí obohatenie
vydať.

50. Podľa § 222 ods. 2 Zákonníka práce, bezdôvodné obohatenie na účely tohto zákona je majetkový
prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, plnením z
právneho dôvodu, ktorý odpadol ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

51. Podľa § 222 ods. 3 Zákonníka práce, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na čí
úkor bol získaný. Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je možné
najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

52. Podľa § 191 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnávateľ zodpovedá zamestnancovi za škodu, ktorá
vznikla zamestnancovi porušením právnych povinností alebo úmyselným konaním proti dobrým mravom
pri plnení pracovných úloh, alebo v priamej súvislosti s ním.

53. Podľa § 1 ods. 4 Zákonníka práce, ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú na
právne vzťahy podľa odseku 1 všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka.

54. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 - 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

55. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je 3 ročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

56. Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za 2 roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

57. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenie z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.

58. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná.

59. Žalobca v konaní voči žalovanému uplatnil nárok na zaplatenie sumy 24.655,56 Eur z titulu Pracovnej
zmluvy manažéra (ďalej len „pracovná zmluva“), ktorá bola uzatvorená dňa 31.01.2014 medzi ním
ako zamestnancom a žalovaným ako zamestnávateľom. Pracovná zmluva bola uzatvorená podľa §
43 Zákonníka práce v písomnej forme a jej uzavretie nebolo v konaní stranami rozporované. Podľa



pracovnej zmluvy žalobca mal vykonávať pre žalovaného prácu manažéra pre obchodné stratégie.
Deň nástupu do práce bol dojednaný na 01.02.2014. Miestom výkonu práce bolo GAMO, a.s., Banská
Bystrica, Staré Hory. V pracovnej zmluve boli dojednané aj mzdové podmienky žalobcu, pričom
konkrétny popis pracovných činností žalobcu bol vymedzený v pracovnej náplni, ktorá tvorila prílohu
č. 1 pracovnej zmluvy. Na základe tejto pracovnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným vznikol
pracovný pomer, keď pracovná zmluva bola uzatvorená na neurčitý čas. V zmysle článku III. bod 2
písm. a/ pracovnej zmluvy sa strany dojednali na tom, že žalobca má právo užívať pri výkone svojej
funkcie osobné motorové vozidlo vo vlastníctve žalovaného s výkonom, bezpečnosťou a pohonom 4x4,
zodpovedajúcim vykonávanému druhu práce a spoločenskej úrovne, v rámci ktorej sa bude žalobca pri
výkone svojej funkcie pohybovať. V článku III. bode 2 písm. b/ pracovnej zmluvy sa strany dojednali
na tom, že žalobca má nárok na osobného šoféra, ktorého mzdu za vykonanú prácu bude hradiť
zamestnávateľ v dohodnutej výške. Z ustanovenia § 43 ods. 4 Zákonníka práce vyplýva, že v pracovnej
zmluve možno dohodnúť ďalšie podmienky, o ktoré majú účastníci záujem, najmä ďalšie hmotné výhody.
Uvedené zákonné ustanovenie sa však na daný nárok žalobcu nevzťahuje. V článku III. bode 2 písm.
a/ a písm. b/ pracovnej zmluvy nebola dojednaná hmotná výhoda žalobcu ako zamestnanca. Tento
výklad žalovaného v konaní nebol správny. V pracovnej zmluve možno dohodnúť aj ďalšie podmienky, o
ktoré majú účastníci záujem, najmä ďalšie hmotné výhody. Z celkového kontextu § 43 Zákonníka práce
vyplýva, že ide predovšetkým o hmotné výhody zamestnanca. Zákonník práce v tomto ustanovení ich
nedefinuje, ide o dojednanie náhodných, nepravidelne vyskytujúcich sa obsahových zložiek pracovnej
zmluvy. Ustanovenie § 43 ods. 4 je optimálnou právnou platformou na uzatváranie pracovných zmlúv s
manažérmi firiem, pri koncipovaní ktorých musia účastníci rešpektovať kogentné ustanovenia Zákonníka
práce a iných pracovnoprávnych predpisov. Z formulácie článku III. bod 2 písm. a/ a b/ pracovnej
zmluvy však nevyplýva, že by v tomto ustanovení pracovnej zmluvy bola dojednaná výhoda žalobcu ako
zamestnanca, manažéra firmy. Žalobca v zmysle tohto zmluvného dojednania mal právo užívať osobné
motorové vozidlo vo vlastníctve žalovaného ako zamestnávateľa zadefinovaného, i keď nie presne
a tiež nárok na osobného šoféra, ktorého mzdu za vykonanú prácu sa zaviazal hradiť žalovaný ako
zamestnávateľ v dohodnutej výške, ale len v príčinnej súvislosti s plnením svojej funkcie manažéra pre
obchodné stratégie, teda v súvislosti s plnením pracovných povinností vyplývajúcich z pracovnej zmluvy.
Nešlo o dojednanie žiadnej výhody žalobcu ako zamestnanca. Napokon žalobca v konaní ani neuplatnil
tento nárok ako výhodu zamestnanca, nárok uplatnil s odôvodnením, že videl v dojednaní tohto článku
bodu 2 písm. a/ a b/ pracovnej zmluvy záväzok žalovaného ako zamestnávateľa poskytnúť mu pri
plnení pracovných úloh osobné motorové vozidlo zadefinované v pracovnej zmluve a osobného šoféra.
Dojednanie výhody pre žalobcu, že takéto osobné motorové vozidlo môže využívať aj pre súkromné
účely, prípadne šoféra na súkromné účely, z obsahu pracovnej zmluvy nevyplýva. Ale ako súd už uviedol,
žalobca v konaní uplatnil nárok na náhradu vynaložených nákladov na osobné motorové vozidlo a
osobného šoféra len v súvislosti s plnením pracovných úloh pre zamestnávateľa.

60. Žalobca v konaní uplatnil náklady na osobné motorové vozidlo a na osobného šoféra za obdobie
november 2014 až jún 2015, resp. za pomernú časť mesiaca november 2014 až do júna 2015. V tomto
období žalobca bol stále v pracovnom pomere so žalovaným na základe pracovnej zmluvy zo dňa
31.01.2014, ktorá skutočnosť medzi stranami v konaní nebola sporná. Žalobcovi v súvislosti s výkonom
práce podľa pracovnej zmluvy na plnenie pracovných úloh zamestnávateľa bolo pridelené služobné
motorové vozidlo zamestnávateľa EČV: G., značky Audi A6. Túto skutočnosť žalobca pri výsluchu
potvrdil, keď túto skutočnosť uviedol žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu. Z vykonaného
dokazovania ďalej vyplynulo, konkrétne z výsluchu žalobcu, ako aj z výsluchu štatutárnej zástupkyne
žalovaného F. S.Č., ktorá súčasne vykonáva u žalovaného i prácu ekonomickej riaditeľky, keď táto
skutočnosť vyplýva i mailovej komunikácie doloženej v konaní žalobcom, že nakoľko motorové vozidlo,
ktoré mal pridelené ako služobné motorové vozidlo žalobca od zamestnávateľa, značky Audi A6, EČV:
G. malo najazdených väčší počet km, keď žalobca ďalej tvrdil, že tiež toto už nezodpovedalo technickým
požiadavkám na prácu, ktorú vykonával a keď tiež žalovaný tvrdil, že vzhľadom na vek tohto motorového
vozidla bola finančne náročná jeho údržba, žalobca v mesiaci november 2014 na výzvu žalovaného
predmetné motorové vozidlo odovzdal zamestnávateľovi. Pokiaľ mal v užívaní toto motorové vozidlo
žalobca a mal ho pridelené ako služobné, náklady na pohonné hmoty, na údržbu, na prevádzku tohto
motorového vozidla hradil zamestnávateľ. Tento hradil aj náklady mzdy vodiča tohto motorového vozidla,
ktorého žalobca využíval pri plnení pracovných úloh a to v čase keď mal pridelené predmetné motorové
vozidlo ako služobné. Z výsluchu štatutárnej zástupkyne žalovaného v konaní ďalej vyplynulo, že
ohľadne využitia motorového vozidla na služobné účely žalobcom bola vyhotovovaná kniha jázd, ktorú
podpisoval tak žalobca, ako aj žalovaný. Toto tvrdenie bolo preukázané knihou jázd ohľadne tohto



motorového vozidla za mesiac október 2014 a pomernú časť mesiaca november 2014, ktorú predložil
na dôkaz žalovaný.

61. Po odovzdaní žalobcom na výzvu zamestnávateľa motorového vozidla značky Audi A6, EČV: G.
žalobca nemal pridelené ďalšie služobné motorové vozidlo na plnenie pracovných úloh, a ani vodiča.
Žalobca uvádzal toto tvrdenie, žalovaný nepredložil žiadne dôkazy, žeby žalobcovi bolo pridelené na
plnenie pracovných úloh ďalšie služobné motorové vozidlo a ani vodič.

62. Žalobca od novembra 2014 mal v užívaní osobné motorové vozidlo značky Audi A6 ALLROAD,
EČV: G., tak ako to vyplýva z potvrdenia spoločnosti O-INVEST, s.r.o., Banská Bystrica, Dolná 4, zo dňa
28.11.2014. Z tohto potvrdenia vyplýva, že žalobca mal pridelené toto motorové vozidlo do užívania na
komplexné využívanie na služobné i súkromné účely v rámci Európy. Toto motorové vozidlo bolo vo
vlastníctve spoločnosti Volkswagen finančné služby Slovensko, s.r.o., Bratislava a na základe zmluvy
o autokredite č. 855642 zo dňa 19.11.2014 držiteľom tohto motorového vozidla bola spoločnosť O-
INVEST, s.r.o., Banská Bystrica ako to vyplýva zo splátkového kalendára k zmluve o autokredite zo dňa
19.11.2014 a kalkulačného listu k tejto zmluve zo dňa 19.11.2014, napokon i z osvedčenia o evidencii
tohto motorového vozidla (č.l. 129 spisu). Predmetné motorové vozidlo podľa zmluvy o autokredite,
ktorou bolo zabezpečené financovanie tohto motorového vozidla malo kúpnu cenu 62.136,- Eur s tým,
že spoločnosť O-INVEST, s.r.o., mala predmet financovania, teda toto motorové vozidlo resp. jeho
kúpnu cenu platiť v mesačných splátkach s počtom 36 v čiastke mesačnej splátky 1.804,71 Eur počnúc
dňom 20.11.2014. Spoločnosť O-INVEST, s.r.o., Banská Bystrica na základe preberacieho protokolu
zo dňa 21.11.2014 predmetné motorové vozidlo odovzdala spoločnosti TATRY - Slovakia, s.r.o., Staré
Hory, ktorá spoločnosť na základe zmluvy o poskytnutí služieb zo dňa 21.11.2014 sa zaviazala pre
spoločnosť O-INVEST, s.r.o., zabezpečovať týmto motorovým vozidlom prepravné služby a služby s tým
súvisiace. Na základe týchto dôkazov bolo možné uzavrieť, že žalobca od 28.11.2014 mal v užívaní toto
motorové vozidlo na komplexné využívanie na služobné i súkromné účely v rámci Európy. Do užívania
motorové vozidlo bolo odovzdané žalobcovi spoločnosťou O-INVEST, s.r.o., pričom žalobca v konaní
nedokladoval aký konkrétny záväzkovo-právny vzťah vznikol medzi ním a spoločnosťou O-INVEST,
s.r.o., Banská Bystrica v súvislosti s využívaním tohto motorového vozidla na služobné i súkromné účely
v rámci Európy. Tvrdil však, že práve toto motorové vozidlo využíval od mesiaca november 2014 včítane
služieb vodiča na plnenie pracovných úloh a povinností vyplývajúcich pre neho z pracovnej zmluvy pre
žalovaného. Tvrdil, že ho využíval v žalovanom období od pomernej časti mesiaca november 2014 až
do konca mesiaca jún 2015.

63. V konaní ako zásadnú otázku vzhľadom na obranu žalovaného bolo nevyhnutné posúdiť, či
žalobca po odovzdaní služobného motorového vozidla bol oprávnený pri plnení pracovných úloh
pre zamestnávateľa využívať na náklady zamestnávateľa nie služobné motorové vozidlo a vodiča
zabezpečeného zamestnávateľom, ale aj iné motorové vozidlo, v tomto prípade motorové vozidlo, ktoré
si zabezpečil k využitiu sám včítane vodiča.

64. V súlade s obranou žalovaného súd dospel k záveru, že z textu pracovnej zmluvy zo dňa 31.01.2014,
konkrétne z článku III. bod 2 písm. a/ a písm. b/ vyplýva, že žalobca mal nárok pri plnení pracovných úloh
využívať osobné motorové vozidlo vo vlastníctve zamestnávateľa a osobného šoféra, ktorého mzdu za
vykonanú prácu bude hradiť zamestnávateľ v dohodnutej výške. Z textácie pracovnej zmluvy nevyplýva,
že by sa zamestnávateľ zaviazal hradiť náklady na využitie iného motorového vozidla a iného vodiča,
než zabezpečeného zamestnávateľom. Z textácie pracovnej zmluvy ale vyplýva, že zamestnávateľ
pracovnou zmluvou prevzal záväzok pre žalobcu pri plnení pracovných úloh a pri výkone jeho funkcie
zabezpečiť mu služobné motorové vozidlo včítane vodiča. Tento záväzok korešponduje dojednanému
oprávneniu žalobcu v tejto pracovnej zmluve. Pokiaľ zamestnávateľ po tom, čo žalobca na výzvu
zamestnávateľa odovzdal motorové vozidlo zamestnávateľovi nezabezpečil pri plnení funkcie žalobcu
služobné motorové vozidlo včítane vodiča, porušil tak záväzok vyplývajúci z pracovnej zmluvy. Žalovaný
v konaní nepredložil žiadne dôkazy o tom, že by žalobcovi ponúkol pri plnení pracovných povinností a
v súvislosti s výkonom funkcie žalobcu ďalšie služobné motorové vozidlo včítane vodiča.

65. Žalobca listom zo dňa 23.12.2014 upozornil žalovaného na neplnenie si tohto záväzku vyplývajúceho
pre žalovaného z pracovnej zmluvy. Že tento list bol žalovanému doručený svedčí odpoveď žalovaného
na tento list, ktorá je datovaná dňom 07.01.2015. Skutočnosť, že žalovaný porušil záväzok z pracovnej
zmluvy však ešte nezakladal oprávnenie žalobcu zabezpečiť si k plneniu pracovných povinností



pre žalovaného motorové vozidlo značky Audi A6 ALLROAD 3.0 TDI, EČV: G. na vlastné náklady.
Tým, že žalobca nemal možnosť plniť si pracovné povinnosti z dôvodu, že mu žalovaným nebolo
zabezpečené ďalšie služobné motorové vozidlo včítane vodiča, na čo žalobca písomne upozornil
zamestnávateľa, bola na strane zamestnávateľa vytvorená prekážka v práci žalobcu a v takomto prípade
žalobca bol oprávnený nepokračovať v práci, čo však neznamená, že by nemal nároky, ale osobitne
upravené a vyplývajúce z § 142 ods. 3 Zákonníka práce. Žalobca však nemal žiadne oprávnenie,
ktoré by vyplývalo z pracovnej zmluvy tak ako to tvrdil v konaní zabezpečiť si na plnenie pracovných
povinností pre zamestnávateľa motorové vozidlo včítane vodiča na vlastné náklady z refundáciou od
zamestnávateľa. Na takýto postup by ho oprávňovala len písomná dohoda so zamestnávateľom, ktorá
však tak ako vyplynulo z vykonaného dokazovania bola uzavretá. Z ustanovenia § 7 ods. 1 Zákona
č. 283/2002 Z.z., o cestovných náhradách, v znení neskorších predpisov totiž vyplýva, že pri takýchto
pracovných cestách je možné použiť motorové vozidlo iné než poskytnuté zamestnávateľom len po
písomnej dohode so zamestnávateľom. Len v takomto prípade vzniká nárok na náhradu nákladov za
použitie takéhoto iného motorového vozidla. Že k takejto písomnej dohode nedošlo, i keď prebiehali
niekoľkomesačné rokovania ohľadne jej uzavretia, svedčí mailová komunikácia doložená žalobcom
medzi ním a jeho zamestnávateľom, keď žalobca v konaní sám potvrdil, že k takejto písomnej dohode
nedošlo. Aj keď zamestnávateľ so žalobcom rokoval o zabezpečení motorového vozidla pre plnenie
pracovných úloh žalobcu i formou zmluvy o poskytovaní služieb, ktorú mal zamestnávateľ uzavrieť s
dodávateľom, konkrétne so spoločnosťou O-INVEST, s.r.o., z vykonaného dokazovania vyplynulo, že
k takejto dohode medzi zamestnávateľom a touto spoločnosťou nedošlo, o čom svedčí návrh tejto
zmluvy zo dňa 21.11.2014, ktorý je však podpísaný len spoločnosťou O-INVEST, s.r.o.. Keby bolo
aj pravdivé tvrdenie žalobcu, že vtedajší predseda predstavenstva žalovaného F.. I. O. odsúhlasil v
marci 2015 pre „variantu 2“ zabezpečenia motorového vozidla pre žalobcu paušálnu náhradu zo strany
zamestnávateľa 1.235,- Eur (č.l. 205a spisu), ani táto skutočnosť nezakladal oprávnenie žalobcu bez
písomnej dohody zabezpečiť si na plnenie pracovných povinností motorové vozidlo včítane vodiča
mimo svojho zamestnávateľa, bez jeho písomného súhlasu. Z dôkazu predloženého žalobcom (č.l.
205a spisu), včítane mailovej komunikácie so žalovaným, ktorá bola dokladaná ešte aj mailom z apríla
2015 nevyplýva, že takáto dohoda v písomnej forme bola uzatvorená, a v podstate žalobcom v konaní
nebol jednoznačným spôsobom preukázaný ani obsah prípadnej ústnej dohody. Zmluva o poskytovaní
služieb ani v prípade variantu 2 uzavretá medzi zamestnávateľom a spoločnosťou, ktorá mala poskytovať
tieto služby nebola uzavretá. Žalovaný vrátil faktúru, ktorou spoločnosť O-INVEST, s.r.o., fakturovala
žalovanému služby spojené s využívaním motorového vozidla žalobcom.

66. Na základe uvedeného potom žalobca ak mal vytvorené prekážky v práci zo strany zamestnávateľa,
nebol oprávnený si zabezpečiť odstránenie prekážky sám a pokračovať v pracovných úlohách. Pokiaľ
mal takúto prekážku nemal povinnosť pokračovať v plnení pracovných povinností, čím by mu vznikol
zákonný nárok vyplývajúci zo Zákonníka práce pri prekážkach na strane zamestnávateľa v zmysle §
142 ods. 4 Zákonníka práce.

67. Žalobca tak v konaní nepreukázal, že má nárok na náhradu žalovanej sumy, ktorý by vyplýval z
pracovnej zmluvy. Písomná dohoda so zamestnávateľom ohľadne oprávnenia žalobcu zabezpečiť si na
plnenie pracovných úloh iné motorové vozidlo včítane služieb vodiča, než žalovaného, nebola v konaní
preukázaná. Pokiaľ ide o ústnu dohodu, ak by aj bola uzavretá, nebol v konaní žalobcom preukázaný
jej konkrétny obsah, o čom svedčí i tá skutočnosť, že z listinného dôkazu (variant 2 - fakturácia za
služby), ktorý žalobca v konaní predložil (č.l. 205a spisu) vyplýva čiastka mesačných nákladov podľa
tvrdení žalobcom odsúhlasená vtedajším predsedom predstavenstva žalovaného 1.235,- Eur mesačne.
Žalobca v konaní však uplatňoval vyššiu čiastku.

68. Skutkové okolnosti pre iný nárok (bezdôvodné obohatenie, náhradu škody) žalobca v konaní
neuvádzal. Uplatnil nárok z pracovnej zmluvy. Ak by v konaní aj zmenil skutkové tvrdenia na nárok
na bezdôvodné obohatenie, prípadne náhradu škody, išlo by o zmenu žaloby, o ktorej by súd musel
rozhodnúť v zmysle § 139 a nasl. CSP. Žalobca v konaní takýto nárok neuplatnil, zrejme i z toho dôvodu,
že pri uplatnení takýchto nárokov by sa žalovaný mohol úspešne dovolať premlčania týchto nárokov
námietkou premlčania, ktorú aj z opatrnosti v konaní vzniesol ohľadne takýchto prípadných nárokov.
Takéto nároky by boli premlčané v subjektívnej premlčacej dobe. Nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia, ktoré vzniklo plnením bez právneho dôvodu v zmysle § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka
a nárok na náhradu škody v zmysle § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V obidvoch prípadoch je
premlčacia subjektívna doba dvojročná, v prípade vydania plnenia z bezdôvodného obohatenia sa právo



premlčí za 2 roky odo dňa keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na
jeho úkor obohatil a v prípade práva na náhradu škody sa právo na náhradu škody premlčí za 2 roky odo
dňa keď sa poškodený dozvie o škode a kto za ňu zodpovedá. Ale ako súd už dôvodí, žalobca nárok
uplatnil ako nárok z pracovnej zmluvy, preto nebolo dôvodné ďalej súdom posudzovať, či iné nároky,
ktoré v konaní neboli uplatnené sú premlčané, alebo nie sú premlčané.

69. Zásadnou okolnosťou, pre ktorú súd žalobe žalobcu nevyhovel bola i tá skutočnosť, že žalobca
v konaní žiadnym hodnoverným dôkazom nepreukázal, že motorové vozidlo, včítane služieb vodiča,
ktoré využíval od novembra 2014 do júna 2015 využíval v príčinnej súvislosti s plnením pracovných
úloh pre zamestnávateľa. V tomto obrana žalovaného bola dôvodná. Žalobca síce v konaní má
postavenie „slabšej procesnej strany“, avšak nezbavuje ho to dôkazného bremena preukázania ním
tvrdených skutočností. Žalobca žiadnym spôsobom v konaní nepreukázal v akej miere motorové
vozidlo využíval v žalovanom období spolu so službami vodiča a či ho vôbec použil v prospech
žalovaného ako zamestnávateľa. Dôkazy predložené žalobcom o vykonaní ním tvrdených pracovných
ciest pre žalovaného za posudzované obdobie - rukou vypísané listy papiera nikým nepodpísané nie
sú spôsobilým dôkazom preukázať využitie motorového vozidla žalobcom pri plnení pracovných úloh
v prospech zamestnávateľa. Žalobca bol v konaní pred súdom povinný preukázať, ktoré konkrétne
pracovné povinnosti si plnil pri využití motorového vozidla včítane služieb vodiča. Ani samotné
vyčíslenie nákladov na motorové vozidlo spoločnosťou O-INVEST, s.r.o., Banská Bystrica (č.l. 171
spisu) nepreukazuje tvrdenie žalobcu, že motorové vozidlo včítane služieb vodiča využíval na plnenie
pracovných povinností v prospech zamestnávateľa. Žalobu potom bolo dôvodné zamietnuť aj pre
neunesenie tohto dôkazného bremena žalobcu.

70. Na záver súd ešte dodáva, že síce žalobca nemal postavenie „bežného“ zamestnanca, mal
postavenie manažéra, je akcionárom žalovaného, ale uvedené okolnosti neoprávňovali žalobcu bez
písomného súhlasu žalovaného, bez preukázateľného odsúhlasenia všetkých výdavkov spojených s
použitím motorového vozidla včítane služieb vodiča si obstarať takéto motorové vozidlo a služby a to bez
toho, aby zamestnávateľ v zmysle svojich vnútorných predpisov prijal rozhodnutie o takomto obstaraní
bez možnosti ovplyvniť cenu takéhoto obstarania, keď preukázateľne bolo obstarané motorové vozidlo
cenovo náročné, vo forme leasingu, keď platbami, ktoré žalobca predkladal hradil v podstate leasingové
splátky za toto motorové vozidlo spoločnosti O-INVEST, s.r.o., ktorá bola nájomcom tohto motorového
vozidla, o čom svedčí i skutočnosť, že žalobca pri výsluchu potvrdil, že v súčasnom období toto motorové
vozidlo sa nachádza vo vlastníctve jeho manželky. Súd však na záver zdôrazňuje, že žalobca neuniesol
dôkazné bremeno preukázania príčinnej súvislosti medzi využitím motorového vozidla a služieb vodiča
a plnením pracovných povinností pre žalovaného.

71. Na záver súd už len dodáva, že vykonal všetky dôkazy navrhnuté stranami.

72. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

73. Žalovaný mal v konaní úspech plný, žalobca plný neúspech, žalovaný má tak nárok voči žalobcovi
na náhradu trov konania v plnom rozsahu, t.j. v rozsahu 100 %.

74. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

75. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355
ods. 1, § 362 ods. 1 CSP).



V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej
forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej
značky (§ 127 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a/ sa týkajú procesných podmienok,
b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov).