J.A.N.E.X., s.r.o. "v konkurze"


Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/556/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716201532
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6716201532.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a sudcov
JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša, v právnej veci žalobkyne I.. S. J., G.., so sídlom v J.
J., Y. XX/A správkyne konkurznej podstaty úpadcu J.A.N.E.X., s. r. o. "v konkurze", IČO: 36 050 342,
so sídlom vo Zvolene, Sokolská 62/686, právne zastúpenej BAKO JANČIAR LEVRINC - advokáti s.
r. o., IČO: 36 859 842, so sídlom vo Zvolene, J. Kozáčeka 13, proti žalovanému C.. B. I., nar. XX. 1.
XXXX, bytom vo X., A. Y. XXXX/X, právne zastúpeného Advokátska kancelária UHAĽ, s. r. o., IČO: 47
236 655, so sídlom vo Zvolene, Štefana Moyzesa 9877/43, o zaplatenie 130.246,52 € s príslušenstvom,
o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 13C/30/2016-131 zo dňa 19. 10.
2016, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu z r u š u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd prebiehajúce konanie prerušil do právoplatného
skončenia konania vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 63Cbi/26/2015.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáha, aby súd uložil
žalovanému zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu s náhradou trov konania, a to titulom náhrady škody.
Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný ako konateľ úpadcu - spoločnosti J.A.N.E.X., s. r. o., IČO: 36 050 342
v mene spoločnosti uzavrel dňa 1. 1. 2013 zmluvu o pôžičke so spoločnosťou AgrOlive s. r. o., IČO: 47
220 449, so sídlom vo Zvolene, Sokolská 686/62, ktorej konateľom je syn žalovaného, na základe ktorej
požičal úpadca spoločnosti AgrOlive s. r. o., IČO: 47 220 449 finančné prostriedky vo výške 130.246,52
€ v hotovosti, a to bezúročne s dátumom splatnosti 31. 12. 2018, hoci v čase poskytnutia pôžičky mal
sám úpadca záväzky voči svojim veriteľom. Okresný súd v priebehu konania zistil, že v konaní vedenom
Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 63Cbi/26/2015 sa ten istý žalobca voči spoločnosti
AgrOlive, s. r. o. ako žalovanému domáha určenia, že zmluva o pôžičke zo dňa 1. 1. 2013 uzavretá medzi
úpadcom - spoločnosťou J.A.N.E.X., s. r. o., a žalovaným, ktorou došlo k požičaniu peňazí vo výške
130.246,52 € v prospech žalovaného, je v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu J.A.N.E.X., s. r. o.
"v konkurze" neúčinná, a ďalej aby súd uložil žalovanému zaplatiť do všeobecnej konkurznej podstaty
úpadcu J.A.N.E.X., s. r. o. sumu 130.246,52 €. Okresný súd konštatoval, že keďže predmetom jeho
konania je peňažné plnenie z titulu náhrady škody, musí uplatnený nárok posúdiť z pohľadu splnenia
zákonných predpokladov zodpovednosti za škodu. Otázky, ktoré budú riešené Okresným súdom Banská
Bystrica pod sp. zn. 63Cbi/26/2015, môžu mať na toto posúdenie podstatný vplyv, nakoľko v uvedenom
konaní budú riešené otázky existencie a platnosti právneho úkonu, v príčinnej súvislosti s ktorým malo
dôjsť k vzniku škody, a rovnako budú riešené otázky, či predmetný právny úkon je odporovateľným
právnym úkonom, čo môže mať vplyv na posúdenie do akej miery pri uzatváraní predmetnej zmluvy o
pôžičke konateľ úpadcu, ktorý je žalovaným v konaní vedenom Okresným súdom Zvolen pod sp. zn.
13C/30/2016, konal s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti. Riešenie týchto
otázok môže mať, teda, vplyv aj na rozhodnutie súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 13C/30/2016.



3. Proti uzneseniu okresného súdu podala žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom
označila napadnuté uznesenie okresného súdu za nezákonné, vydané bez právneho dôvodu, s tým,
že osobitne poznamenala, že na jeho základe dôjde k zbytočným prieťahom v konaní a v konečnom
dôsledku k porušeniu práva žalobkyne na spravodlivé súdne konanie. Uviedla, že v konaní vedenom
Okresným súdom Zvolen pod sp. zn. 13C/30/2016 je predmetom konania skúmanie predpokladov pre
vznik zodpovednosti konateľa (žalovaného) za škodu spôsobenú spoločnosti J. A.N. E. X., s. r. o.
Okresný súd, teda, bude skúmať, či konaním žalovaného spočívajúcom v uzavretí zmluvy o pôžičke zo
dňa 1. 1. 2013 s obchodnou spoločnosťou AgrOlive s. r. o., v mene ktorej konal syn žalovaného, bola
škoda spôsobená, v akej výške, či nárok na náhradu škody vznikol v príčinnej súvislosti s porušením
povinností konateľa (žalovaného) konať s náležitou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti.
Na druhej strane predmetom konania prebiehajúceho na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn.
63Cbi/23/2015 je určenie neúčinnosti právneho úkonu, ktorým je uzavretie predmetnej zmluvy o pôžičke
zo dňa 1. 1. 2013 voči konkurzným veriteľom úpadcu J. A.N. E. X., s. r. o. a poskytnutie peňažnej náhrady
do všeobecnej podstaty vo výške sumy, ktorá bola na základe predmetnej zmluvy spoločnosti AgrOlive
s. r. o. poskytnutá. V uvedenom konaní sa záväzne nerozhodne o samotnej pohľadávke zo zmluvy o
pôžičke, resp. o jej existencii, nakoľko predmetom konania je záväzné posúdenie inej právnej otázky,
a to, či uzavretím zmluvy o pôžičke došlo k ukráteniu pohľadávky niektorého z konkurzných veriteľov.
Obe konania, teda, majú odlišný predmet konania a nie je tu ani totožnosť sporových strán. Okresný súd
Zvolen v konaní vedenom pod sp. zn. 13C/30/2016 si preto má sám predbežne posúdiť otázku existencie
a platnosti právneho úkonu, ktorým mala byť spoločnosti J. A.N. E. X., s. r. o. spôsobená škoda.
Konanie vedené Okresným súdom Banská Bystrica mu pri tomto posudzovaní záväzne nepomôže,
pretože predmetom konania vedeného Okresným súdom Banská Bystrica nie je určenie existencie,
či platnosti právneho úkonu - zmluvy o pôžičke, a teda uvedený okresný súd bude riešiť túto otázku
tiež len ako otázku predbežnú. Ďalej zdôraznila, že prerušenie konania v predmetnej veci nie je ani
hospodárne, keď konanie vedené Okresným súdom Zvolen je procesne oveľa ďalej ako konanie vedené
Okresným súdom Banská Bystrica. Zatiaľ čo v konaní vedenom Okresným súdom Zvolen sa konali už
dve pojednávania a konajúci sudca na základe doposiaľ vykonaného dokazovania dokonca predniesol
predbežné právne posúdenie o platnosti zmluvy o pôžičke, v konaní vedenom Okresným súdom v
Banskej Bystrici sa uskutočnilo len prvé pojednávanie, na ktoré sa žalovaný ani nedostavil. Záverom
žalobkyňa poukázala na skutočnosť, že jej zo strany okresného súdu nebola daná príležitosť vyjadriť
sa k dôvodom a k opodstatnenosti prerušenia konania pred rozhodnutím o prerušení konania, čím došlo
zo strany okresného súdu k porušeniu práva na spravodlivý proces. Vzhľadom k uvedenému navrhla,
aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil.

4. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedol, že v predmetnom konaní sa žalobkyňa voči
nemu domáha náhrady škody, ktorú mal spôsobiť ako konateľ spoločnosti uzavretím zmluvy o pôžičke
so spoločnosťou AgrOlive s. r. o.. Náhrada škody je však až sekundárnym právnym vzťahom, teda
vzniká len v prípade porušenia primárnej povinnosti. Preto sa súdnou cestou nemožno náhrady škody
domáhať v prípade, ak sa možno domáhať splnenia primárnej povinnosti od dlžníka (v prejednávanom
prípade plnenia zo zmluvy o pôžičke). Iba v prípade, ak by sa plnenia zo zmluvy už domáhať nebolo
možné, by vznikol nárok žalobkyne na náhradu škody voči konateľovi úpadcu J. A.N. E. X., s. r. o. (teda
voči žalovanému). V súvislosti s uvedeným poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky,
sp. zn. 25 Cdo/3053/2006 a uviedol, že žalobkyňa sa voči nemu domáha náhrady škody bez toho,
aby sa najskôr domáhala plnenia zo zmluvy o pôžičke. Obe žaloby totiž žalobkyňa podala súčasne.
Uvedený postup považuje žalovaný za nelogický, keď nemôže zodpovedať za škodu, ktorá sa rovná
plneniu zo zmluvy o pôžičke v prípade, ak tu existuje zákonná možnosť domáhať sa vrátenia pôžičky
od dlžníka. Uviedol, že z § 46 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. vyplýva, že vyhlásením konkurzu sa stávajú
splatnými všetky pohľadávky a záväzky úpadcu, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu. Žalobkyňa
si nakoniec nárok voči dlžníkovi z o zmluvy o pôžičke uplatnila prostredníctvom žaloby o neúčinnosť
právneho úkonu vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica. Ak by bola v tomto konaní úspešná,
mala by právoplatný exekučný titul na vrátenie pôžičky, pretože výsledok uvedeného konania o určenie
neúčinnosti právneho úkonu podľa zákona č. 7/2005 Z. z. je de facto rovnaký, ako keby žalobkyňa
podala žalobu o vrátenie pôžičky. To znamená, že konanie o neúčinnosť právneho úkonu je podstatné
pre konanie o náhradu škody najmä z hľadiska predpokladov zodpovednosti žalovaného konateľa za
škodu (vznik škody). Vzhľadom k uvedenému navrhol napadnuté uznesenie okresného súdu ako vecne
správne potvrdil.



5. Žalobkyňa v stanovisku k vyjadreniu žalovaného k odvolaniu uviedla, že žalovaným citované
rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky nie je na prejednávaný prípad aplikovateľné, nakoľko sa
týka posúdenia dvoch nárokov medzi tými istými účastníkmi, a to zmluvného nároku dojednaného pre
prípad porušenia povinnosti vrátiť vypožičanú vec a nároku na náhradu škody za porušenie povinnosti
vrátiť vypožičanú vec. Zotrvala na názore, že uplatnenie nároku voči žalovanému v tomto konaní nie je
nijako závislé od výsledku konania o odporovateľnosť právneho úkonu vedeného pred Okresným súdom
Banská Bystrica.

6. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací, odvolanie prejednal a napadnuté rozhodnutie
súdu prvej inštancie preskúmal v medziach daných ust. § 379 a 380 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) a bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 (á contrario)
CSP uznesenie okresného súdu podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. d/ CSP zrušil, a to z nasledovných
dôvodov.

7. Ustanovenie § 164 CSP upravuje tzv. fakultatívne prerušenie konania (prerušenie konania, ktoré nie
je pre ukončenie samotného konania nevyhnutné) v dôsledku výskytu predbežnej (prejudiciálnej) otázky
v konaní. Prejudiciálnou otázkou sa rozumie taká otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie
súdu, avšak na jej vecné rozhodnutie nie je príslušný súd, pred ktorým prebieha dané súdne konanie
(a ktorý zvažuje prerušenie konania), ale iný orgán, prípadne súd. Ide, teda, o otázku, ktorá môže byť
predmetom samostatného konania. Pokiaľ sa takáto zákonom predpokladaná prekážka vyskytne počas
súdneho konania, je v zásade len na úvahe súdu, či konanie preruší alebo bude v konaní pokračovať.
Voľnosť súdu pri voľbe procesného postupu v prípade výskytu predbežnej otázky (teda voľba medzi
prerušením konania, počas ktorého prerušenia sa s poukazom na § 165 ods. 2 CPS nevykonávajú
pojednávania a neplynú lehoty a vyčkáva sa na odpoveď, ktorá na túto otázku bude daná v inom konaní,
na jednej strane, a procesným postupom spočívajúcim v „inom vhodnom opatrení“, v prípade ktorého
sa konanie bez jeho prerušenia zameriava aj na riešenie takejto otázky ako predbežnej otázky, na
strane druhej) nie je však bez akéhokoľvek obmedzenia. S poukazom na ustálenú judikatúru Ústavného
súdu SR (k uvedenému pozri napr. rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 21/2000 a sp. zn. III.
ÚS 42/02) totiž platí, že ustanovenie § 146 CSP (v relevantnom čase vydania citovaných rozhodnutí
ústavného súdu šlo o § 109 ods. 2 písm. c/ zákona č. 99/1963 Zb.) sa musí vykladať a uplatňovať v
súlade s Ústavou Slovenskej republiky (čl. 152 ods. 4), že zo žiadneho ustanovenia Ústavy Slovenskej
republiky nemožno vyvodiť, že prerušením konania jeho účastník stráca právo na to, aby sa jeho
vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, že
všeobecný súd sa pri uplatňovaní procesného postupu podľa ustanovenia § 164 CSP musí spravovať aj
požiadavkou, ktorá je zakotvená v tomto článku Ústavy Slovenskej republiky a ktorá ukladá povinnosť
prijať príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie napadnutých vecí bez zbytočných prieťahov, a tým
vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote, a napokon, že k zbytočným prieťahom v súdnom konaní
dochádza nielen samotnou nečinnosťou súdu bez existencie zákonných prekážok jeho ďalšieho postupu
(napríklad nenariaďovaním pojednávaní), ale aj takou činnosťou súdu, ktorá nesmeruje k odstráneniu
právnej neistoty účastníka súdneho konania (strany sporu), v dôsledku čoho základnému právu na
konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nezodpovedá akýkoľvek postup súdu, ale
len ten, do ktorého sa premieta procesná zásada hospodárnosti súdneho konania, rešpektovanie ktorej
je nevyhnutným predpokladom rýchleho a účinného poskytnutia právnej ochrany. Vychádzajúc z vyššie
uvedeného možno konštatovať, že výber, resp. voľbu, ktoré z jednotlivých opatrení (napr. spojenie veci,
prerušenie konania, riešenie tzv. predbežnej otázky) konajúci súd v prípade výskytu prejudiciálnej otázky
využije, je potrebné podriadiť aj zákonnej požiadavke rýchlosti a účinnej ochrany práv strán sporu v
súdnom konaní (čl. 17 CSP) a použiť to opatrenie, prostredníctvom ktorého je ochrana práv strán sporu
rýchlejšia a účinnejšia (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 21. októbra 2010, sp. zn. 3 Cdo 150/2010).
Zároveň však nemožno opomínať ani čl. 2 CSP, z ktorého vyplýva, že ochrana ohrozených alebo
porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený
princíp právnej istoty.

8. Vychádzajúc z vyššie uvedeného možno konštatovať, že dôvod na fakultatívne prerušenie konania
bude (za splnenia ďalších podmienok sledujúcich najmä rýchlosť a hospodárnosť konania) daný v
zásade vtedy, ak sa predbežná otázka v jednej veci rieši v druhej veci ako otázka meritórna. Uvedené
súvisí s tým, že len výrok rozhodnutia nadobúda právoplatnosť, zakladá prekážku rozhodnutej veci, a
tým i právnu istotu vo svojej podstate. Len celkom výnimočne môže byť konanie prerušené aj v inom
prípade (rozumej v prípade, ak sa v oboch konaniach rieši tá istá otázka ako otázka predbežná), a



to napríklad v prípade, ak sa v oboch konaniach vykonáva dokazovanie na preukázanie tých istých
skutočností (čo však nezbavuje každý z konajúcich súdov povinnosti dôkazy samostatne vyhodnotiť), či
za účelom „inšpirovania sa“ tým, ako bola tá istá prejudiciálna otázka riešená v odôvodnení konečného
rozhodnutia v inom konaní. Predpokladom, aby takéto prerušenie konania nezakladalo porušenie práva
na spravodlivý proces tak, ako o tom už odvolací súd pojednával v odseku 7, však je, že prerušenie
konania do ukončenia konania iného zabezpečí ochranu práv strán sporu rýchlejšie a účinnejšie ako
akékoľvek iné opatrenie konajúceho súdu, čo bude na mieste najmä v prípade, ak to druhé konanie, do
skončenia ktorého sa má prvé konanie prerušiť, je v značne pokročilejšom štádiu ako konanie prvé.

9. Aplikujúc závery formulované v bodoch 7 a 8 tohto rozhodnutia na prejednávaný prípad je v prvom
rade potrebné konštatovať, že predmetom konania vedeného Okresným súdom Zvolen pod sp. zn.
13C/30/2016 je skúmanie predpokladov pre vznik zodpovednosti konateľa (žalovaného) za škodu
spôsobenú spoločnosti J. A.N. E. X., s. r. o., teda posudzovanie, či konaním žalovaného (spočívajúcom
v uzavretí zmluvy o pôžičke zo dňa 1. 1. 2013 s obchodnou spoločnosťou AgrOlive s. r. o.) bola
škoda spôsobená, v akej výške a či nárok na náhradu škody vznikol v príčinnej súvislosti s porušením
povinností konateľa (žalovaného) konať s náležitou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti.
Na druhej strane predmetom konania prebiehajúceho na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp.
zn. 63Cbi/23/2015 je určenie neúčinnosti právneho úkonu, ktorým je uzavretie predmetnej zmluvy o
pôžičke zo dňa 1. 1. 2013 voči konkurzným veriteľom úpadcu J. A.N. E. X., s. r. o. a poskytnutie
peňažnej náhrady do všeobecnej podstaty vo výške sumy, ktorá bola na základe predmetnej zmluvy
spoločnosti AgrOlive s. r. o. poskytnutá. V uvedenom konaní sa záväzne nerozhodne o tom, či bola
uzavretím zmluvy o pôžičke spôsobená škoda spoločnosti J. A.N. E. X., s. r. o. a kto za ňu zodpovedá,
dokonca sa záväzne (meritórne) nerozhodne ani o samotnej pohľadávke zo zmluvy o pôžičke, resp. o
jej existencii, nakoľko predmetom konania je záväzné posúdenie inej právnej otázky, a to, či uzavretím
zmluvy o pôžičke došlo k ukráteniu pohľadávky niektorého z konkurzných veriteľov. Obe konania,
teda, majú odlišný predmet konania, nie je tu totožnosť sporových strán a otázka platnosti zmluvy o
pôžičke sa v oboch konaniach bude riešiť len ako otázka prejudiciálna. Pokiaľ sa jedná o vzájomnú
súvislosť oboch konaní, odvolací súd k argumentácii žalovaného osobitne uvádza, že zodpovednosť
konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným za škodu, ktorá tejto spoločnosti vznikla tým, že konateľ v
rozpore s povinnosťou konať v záujme spoločnosti požičal tretej osobe peňažné prostriedky z majetku
spoločnosti v čase, keď táto spoločnosť mala iné splatné záväzky voči svojim veriteľom, nevzniká
len v prípade, ak táto tretia osoba požičané finančné prostriedky nevráti (teda ako zodpovednosť
sekundárna vo vzťahu k nesplneniu povinnosti tretej osoby požičané peniaze vrátiť), ale aj v prípade, ak
uvedená tretia osoba svoj záväzok vrátiť peňažné prostriedky splní, ale konateľ pri pôžičke v rozhodnom
čase nepostupoval s odbornou starostlivosťou (napr. peniaze požičal tretej osobe, hoci spoločnosť
mala splatné záväzky voči iným osobám, a spoločnosť následne pre úbytok finančných prostriedkov
nedokázala splatné záväzky uhradiť, čím sa dostala do omeškania a veriteľom vznikol nárok na úrok
z omeškania, zmluvnú pokutu a podobne; ak peniaze požičal bezúročne, hoci pri bežnom chode vecí,
ak by vôbec peniaze spoločnosti požičal, stalo by sa tak za odplatu, atď.), s tým, že rozdiel medzi
oboma prípadmi je len vo výške škody, ktorú konateľ takto spoločnosti spôsobil. Preto na prejednávaný
prípad nie je aplikovateľný žalovaným citovaný rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 25
Cdo/3053/2006, v ktorom sa riešila úplne odlišná skutková situácia i právna otázka, a to, či v prípade
nevrátenia predmetu výpožičky požičiavateľovi je právnym dôvodom vzniku povinnosti vypožičiavateľa
nahradiť hodnotu vypožičanej veci požičiavateľovi všeobecná zodpovednosť za škodu alebo dojednanie
zmluvnými stranami zakotvené do zmluvy o výpožičke.

10. Ako však už odvolací súd uviedol vyššie, dôvod na prerušenie konania podľa § 164 CSP môže
byť celkom výnimočne daný aj tým, že hoci sa v oboch konaniach rieši tá istá otázka len ako
otázka predbežná, v oboch konaniach sa napríklad vykonáva dokazovanie na preukázanie tých istých
skutočností, odpovedá sa na totožné prejudiciálne otázky, a podobne, za ktorej situácie môže byť
účelnejšie a hospodárnejšie konanie prerušiť najmä v prípade, ak to druhé konanie, do skončenia
ktorého sa má prvé konanie prerušiť, je v značne pokročilejšom štádiu ako konanie prvé. O uvedený
prípad sa však v prejednávanej veci rozhodne nejedná, keď je nutné konštatovať, že obe konania (t.
j. tak konanie Okresného súdu Zvolen vedené pod sp. zn. 13C/30/2016, ako aj konanie prebiehajúce
na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 63Cbi/23/2015) začali tohto istého dňa a nebolo
preukázané, že by konanie vedené Okresným súdom Banská Bystrica bolo bližšie k právoplatnému
ukončeniu v porovnaní s konaním vedeným Okresným súdom Zvolen. Ďalej je potrebné uviesť, že nie je
správny paušalizovaný záver okresného súdu o tom, že v konaní vedenom Okresným súdom Banská



Bystrica bude (obligatórne) riešená otázka existencie zmluvy o pôžičke, ktorá bude využiteľná i pre
konanie Okresného súdu Zvolen, keď (naopak) je nutné zdôrazniť, že konanie o určenie neúčinnosti
právneho úkonu je (podobne ako konanie o náhradu škody) konaním sporovým, v ktorom konajúci
súd skutočnosti vychádzajúce zo zhodných tvrdení strán v zásade neskúma (§ 186 ods. 2 CSP). Z
uvedeného vplýva, že otázkou existencie zmluvy o pôžičke sa Okresný súd Banská Bystrica bude
zaoberať len v prípade, ak by niektorá zo strán konania vzniesla v tejto súvislosti námietky, prípadne,
ak by o existencii predmetnej zmluvy mal sám konajúci súd dôvodné pochybnosti. Zároveň je potrebné
opätovne zdôrazniť, že zatiaľ čo predmetom konania vedeného Okresným súdom Zvolen je skúmanie
toho, či spoločnosti J. A.N. E. X., s. r. o., bola v dôsledku uzavretia zmluvy o pôžičke spôsobená škoda a či
za túto zodpovedá žalovaný, žiadna z týchto otázok nebude riešená v konaní Okresného súdu v Banskej
Bystrici, ktorý bude skúmať, či uzavretím zmluvy o pôžičke došlo k ukráteniu pohľadávky niektorého
z konkurzných veriteľov spoločnosti J. A.N. E. X., s. r. o.. Preto, hoci je možné súhlasiť s názorom
okresného súdu o tom, že vyriešenie otázky, či predmetný právny úkon je úkonom odporovateľným,
môže mať určitú súvislosť s vyriešením otázky, či žalovaný ako konateľ spoločnosti J. A.N. E. X., s. r.
o. konal pri ňom s odbornou starostlivosťou, samotná táto skutočnosť nekvalifikuje konanie Okresného
súdu Zvolen závislým od konania vedeného Okresným súdom Banská Bystrica do takej miery, že by
bolo nutné alebo aspoň vhodné prebiehajúce konanie do skončenia konania, ktoré sa začalo v rovnaký
deň, prerušiť. Požiadavke rýchlej a účinnej ochrany práv strán sporu podľa názoru odvolacieho súdu viac
zodpovedá postup okresného súdu, ktorý si sám v konaní prejudiciálne vyrieši otázky, ktoré potrebuje pre
svoje meritórne rozhodnutie, pričom nie je vylúčené, aby si z hľadiska hospodárnosti konania dočasne
pripojil spis vedený Okresným súdom Banská Bystrica, v ňom zabezpečené dôkazy si založil do spisu
a tieto následne vyhodnotil.

11. Preto z dôvodu, že predmetné odvolaním napadnuté uznesenie nie je rozhodnutím vo veci samej a
podľa názoru krajského súdu dôvody na jeho vydanie neexistovali, odvolací súd predmetné uznesenie
okresného súdu podľa § 389 ods. 1 písm. d/ CSP zrušil.

12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici ako súdu odvolacieho
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 - 423 CSP pripúšťa
(§ 419 CSP), v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu
od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( §
427 ods. 2 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), intervenient,
ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 CSP (§ 425 CSP)
a prokurátor, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa ods. 1 § 429 CSP neplatí za podmienok
ustanovených v ods. 2 § 429 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).