Prehľad o organizácii


Súdne rozhodnutia pod spisovou značkou 14Co/127/2018 zo dňa 25.02.2019

Druh
Uznesenie
Dátum
25.02.2019
Oblasť
Občianske právo
Podoblasť
Ostatné
Povaha rozhodnutia
Potvrdzujúce
Navrhovateľ
36050342
Zástupca navrhovateľa
36859842
Spisová značka
14Co/127/2018
Identifikačné číslo spisu
6716210006
ECLI
ECLI:SK:KSBB:2019:6716210006.2
Súd
Krajský súd Banská Bystrica
Sudca
JUDr. Anna Snopčoková
Odkazované predpisy


Text


Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/127/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716210006
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6716210006.2

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a
členov senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobcu: JUDr. Andrea
Balážiková, PhD. - správca konkurznej podstaty úpadcu J.A.N.E.X, s.r.o. „v konkurze", so sídlom
Sokolská 62/686, 960 01 Zvolen, IČO: 36 050 342, zast. advokátskou kanceláriou BAKO JANČIAR
LEVRINC - advokáti s.r.o., so sídlom J. Kozáčeka 13, 960 01 Zvolen, IČO: 36 859 842, proti žalovanému:
T.. I. Y., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom V. XXXX/X, XXX XX Z., o náhradu škody vo výške 130.246,52
Eur, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 6C/168/2016-240 zo dňa 13.
júna 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie Okresného súdu Zvolen č. k. 6C/168/2016-240 zo dňa 13. júna 2018 p o t v r d z u j e.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % v lehote 15
dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodne o výške náhrady
trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Zvolen (ďalej len „súd prvej inštancie“) návrh žalovaného
na zrušenie rozsudku pre zmeškanie 6C/168/2016-210 zo dňa 23. 04. 2018 zamietol. V odôvodnení
predmetného uznesenia okresný súd uviedol, že v prejednávanej veci na základe návrhu žalobcu vydal
dňa 23. 04. 2018 rozsudok pre zmeškanie žalovaného, súčasne priznal žalobcovi nárok na náhradu trov
konania voči žalovanému vo výške 100 %. Žalobcovi bol predmetný rozsudok pre zmeškanie doručený
dňa 23. 05. 2018, o čom svedčí jeho podpis na doručenke. Dňa 29. 05. 2018 bolo súdu doručené podanie
žalobcu označené ako návrh žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie č. k. 6C/168/2016-210
zo dňa 23. 04. 2018. Žalovaný svoj návrh odôvodnil tým, že pojednávania, ktoré sa uskutočnilo dňa
23. 04. 2018, a na ktorom bol vynesený rozsudok pre zmeškanie sa nemohol zúčastniť, pretože bol v
tomto čase s maloletou dcérou u lekára, na dôkaz čoho súdu predložil potvrdenie všeobecného lekára
pre deti a dorasť T.. H. K., zo dňa 29. 05. 2018. V ďalšom obsahu odôvodnenia uznesenia súd prvej
inštancie poukázal na ust. § 274 CSP a § 277 ods. 2 a 3 CSP a konštatoval, že zo spisu mal preukázané,
že dňa 06. 04. 2018 bola doručovaná rodičom mal. Q. Y., bytom U. XX, Z., pozvánka k praktickému
lekárovi pre deti a dorast s určením termínu dňa 23. 04. o 8.00, pričom šlo o preventívnu prehliadku,
čo vyplýva z textu pozvánky. Z uvedeného je zrejmé, že v čase (po 06. 04. 2018) žalovaný vedel, že
je vytýčený termín pojednávania na deň 23. 04. 2018, pretože dňa 27. 03. 2018 mu bolo doručené
súdne predvolanie na termín pojednávania. Žalovanému tak nič nebránilo, aby telefonicky alebo osobne
prišiel oznámiť po 06. 04. 2018 súdu, že sa pojednávania zúčastniť nemôže, že po doručení zásielky
o oznámení termínu pojednávania mu bola doručená pozvánka na preventívnu prehliadku dieťaťa a z
tohto dôvodu sa nemôže pojednávania zúčastniť. Nič nebránilo žalovanému, aby požiadal o odročenie
pojednávania na nový náhradný termín. Skutočnosti, ktoré vo svojom návrhu žalovaný uvádza, súd
nepovažoval za ospravedlniteľný dôvod, pretože termín preventívnej prehliadky po dohode s lekárom
alebo jeho zdravotnou sestrou, je možné zmeniť na iný - náhradný termín. V tomto prípade sa nejednalo



o akútny a neodkladný lekársky zásah, dokonca návšteva lekára nebola vynútená ani zhoršením, resp.
akútnym zdravotným stavom dieťaťa v takej miere, aby bola potrebná nevyhnutná návšteva lekára.
Žalovaný si svojím konaním sám privodil procesnú prehru v spore, pretože rozsudok pre zmeškanie
žalovaného - kontumačný rozsudok predstavuje procesnú sankciu za pasivitu žalovaného v spore. Súd
mal tak za to, že v danom prípade sa nejednalo o neočakávané prekážky zdravotného charakteru, pre
ktoré by bolo nespravodlivé sankcionovať ho za porušenie povinnosti, ak si toto porušenie žalovaný
nezapríčinil sám. Z uvedených dôvodov súd návrh žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie
zamietol.

2. V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu súdu prvej inštancie odvolanie žalovaný z
dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b) a h) Civilného sporového poriadku. Uviedol, že súd prvej inštancie
neakceptoval žalovaným predložené dôvodné ospravedlnenie jeho neúčasti na pojednávaní. Neuviedol
však, že zo strany žalovaného by sa jednalo o účelové ospravedlnenie, pretože z predloženého
potvrdenia bolo preukázané, že žalovaný u ošetrujúcej lekárky svojej maloletej dcéry v čase, kedy
sa uskutočnilo pojednávanie. Žalovaný predložil súdu dôvodné ospravedlnenie. Posúdenie vážnosti
dôvodov neúčasti na pojednávaní závisí od súdu, avšak pokiaľ je zrejmé, že nejde o účelový dôvod,
súd by mal na takúto okolnosť prihliadnuť a kontumačný rozsudok nevydať. V predmetnom spore
objektívnym dôvodom neúčasti na pojednávaní bolo sprevádzanie maloletej dcéry žalovaného k
ošetrujúcemu lekárovi v deň a v čase konania sa pojednávania na súde. Sprevádzanie maloletej
bolo potvrdené aj jej lekárkou, a teda bolo preukázané, že žalovaný mal vážny dôvod, prečo sa na
pojednávaní nezúčastnil a tento dôvod dal súdu na vedomie dokonca ešte pred tým, ako sa dozvedel o
vydaní rozsudku pre zmeškania v jeho neprospech. Je tak zrejmé, že návšteva lekára nebola účelová.
Odvolateľ poukázal na konštatovanie súdu prvej inštancie o tom, že žalovaný si privodil procesnú prehru,
že bol v konaní pasívny. S uvedeným tvrdením súdu sa nemožno stotožniť, nakoľko z obsahu spisu
vyplýva, že žalovaný v spore pred uskutočnením pojednávania pasívny nebol, hoci sa na pojednávanie
nedostavil z objektívnych dôvodov. Žalovaný tiež namietal porušenie práva na spravodlivý súdny proces
garantovaného Ústavou SR. V predmetnom konaní je predmetom sporu peňažná suma 130.246,52
Eur, čo nie je malou, zanedbateľnou čiastkou na to, aby sú mohol rozhodnúť vo veci samej bez
primeraného vypočutia si oboch strán sporu a vykonania dôkazov predložených nielen žalobcom, ale aj
žalovaným. V spore, keď sa rozhoduje o takto vysokej peňažnej sume, majú obe strany rovnaké právo
na to, aby ich vec bola rozhodnutá spravodlivo a zákonne po posúdení všetkých dôkazov predložených
žalobcom i žalovaným. Záverom poukázal na nález Ústavného súdu ČR zo dňa 28. januára 2014 sp.
zn. PL ÚS 49/10. Taktiež žalovaný poukázal na tú skutočnosť, že medzi ním a žalobcom sa viedlo
niekoľko obdobných konaní, v ktorých žalovaný pasívnym nebol a „všetky tieto pojednávania“ boli
právoplatne skončené v jeho prospech. Preto v predmetnom konaní je aplikácia rozsudku pre zmeškanie
porušením práva na spravodlivý proces a zneužitím práva súdu v prospech žalobcu, ktorý využil situáciu,
pochybenie a neznalosť práva žalovaného. Navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie súdu
prvej inštancie a vec vrátil súdu na ďalšie konanie alebo alternatívne aby odvolací súd napadnuté
uznesenie zmenil tak, že rozsudok pre zmeškanie zo dňa 23. 04. 2018 zruší.

3. Vyjadrenie žalovaného bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené dňa 17. 08. 2018.

4. K odvolaniu žalovaného sa žalobca prostredníctvo svojho právneho zástupcu vyjadril elektronickým
podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 30. 08. 2018. Uviedol, že žalobca popiera všetky skutkové,
ako aj právne tvrdenia žalovaného v podanom odvolaní, ktoré považuje nielen za nedôvodné, ale
predovšetkým za nepravdivé a účelové. Poukazovanie na nález Ústavného súdu ČR rovnako neobstojí,
nakoľko v predmetnom prípade sa jedná o absolútne odlišnú vec. Zároveň nález ÚS ČR nemá v
právnom poriadku v SR žiadnu záväznosť. Naviac žalovaný nepravdivo informuje vo svojom odvolaní
o právoplatne skončených sporoch, pričom spor 13C/30/2016 doposiaľ nie je právoplatne skončený.
Žalobca sa v celom pridržal napádaného uznesenia a navrhol odvolaciemu súdu jeho potvrdenie.

5. Vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného bolo žalovanému doručené dňa 13. 09. 2018, žalovaný
sa k predmetnému nevyjadril.

6. V dôsledku podaného odvolania žalovaného krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015
Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ust. § 379 a § 380
CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario napadnuté uznesenie
súdu prvej inštancie postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdil.



7. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

8. V zmysle § 387 ods. 2CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

9. Odvolací súd uvádza, že odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal žalovaný T.. I. Y..

10. Na základe podaného odvolania tak v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 CSP a dôvodov
podaného odvolania podľa § 380 CSP po preskúmaní uznesenia súdu prvej inštancie a konania, ktoré
mu predchádzalo, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil
skutkový stav veci a o návrhu žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie rozhodol vecne správne.

11. Žalovaný odvolaním napadol uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým súd návrh žalovaného na
zrušenie rozsudku pre zmeškanie zamietol. Súd prvej inštancie pri rozhodnutí o návrhu žalovaného na
zrušenie rozsudku pre zmeškanie postupoval v zmysle ust. § 277 ods. 2 a 3 CSP a opätovne posúdil a
odôvodnil dôvody, prečo návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie zamietol. S dôvodmi uvedenými v
odôvodnení uznesenia sa odvolací súd stotožňuje, konštatuje ich správnosť a na tieto poukazuje.

12. Z obsahu spisového materiálu odvolací súd konštatuje, že žaloba vo veci samej, ktorou sa
JUDr. Andrea Balážiková, ako správca konkurznej podstaty, domáha od žalovaného zaplatenia sumy
130.246,52 Eur (a náhrady trov konania), bola podaná na Okresnom súde Zvolen dňa 16. 08. 2016.
Žaloba bola v zmysle § 167 ods. 2 Civilného sporového poriadku doručená žalovanému na vyjadrenie, a
to dňa 21. 10. 2016. Následne podaním žalovaného zo dňa 07. 11. 2016 doručeným súdu prvej inštancie
dňa 09. 11. 2016 sa žalovaný T.. I. Y. vyjadril k veci s tým, že žalobu navrhol v celom rozsahu zamietnuť.
Uviedol, že nie je pravdou, že spoločnosť AgrOlive, s. r. o., vyplatila T.. Y. I. finančné prostriedky vo výške
130.246,52 Eur, a preto žalobu považuje za nedôvodnú. V ďalšom obsahu vyjadrenia uviedol ďalšie
dôvody podľa jeho názoru nasvedčujúce tomuto záveru. V nasledujúcom priebehu konania konajúci
zákonný sudca dňa 19. 03. 2018 vytýčil termín konania pojednávania na dňa 23. 04. 2018 a predvolanie
na pojednávanie bolo žalovanému doručované a riadne doručené dňa 27. 03. 2018.

13. Dňa 23. 04. 2018 zákonný sudca pred otvorením pojednávania konšttoval neprítomnosť žalovaného,
ktorý mal predvolanie na pojednávanie riadne doručené a rozhodol, že pojednávanie vo veci sa vykoná
v neprítomnosti žalovaného. V tejto súvislosti i súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný bol v
doručenom predvolaní na pojednávanie upozornený na to, že súd môže konať v intenciách zákonného
ustanovenia § 274 a § 278 CSP v prípade, ak sa žalovaný na pojednávanie nedostaví a svoju prítomnosť
včas a vážnymi okolnosťami neospravedlní.

14. Na pojednávaní dňa 23. 04. 2018 na návrh žalobcu súd vyhlásil rozsudok pre zmeškanie v zmysle
§ 274 CSP, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 130.246,52 Eur v lehote 3 dní
od právoplatnosti rozsudku.

15. Zo spisu vyplýva i úradný záznam pracovníčky súdu, ktorá na základe pokynu konajúceho sudcu
zisťovala, či v predmetnej veci nebolo žalovaným podané ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní
konanom dňa 23. 04. 2018, pričom bolo zistené v deň konania pojednávania o 8.55, že žalovaný nepodal
žiadne ospravedlnenie svojej neúčasti na pojednávaní, a to ani prostredníctvom pošty, ani žiadnym z
elektronických spôsobom komunikácie. Rozsudok pre zmeškanie bol žalovanému doručený dňa 23.
05. 2018.

16. Zo spisu ďalej vyplýva, že po vyhlásení rozsudku pre zmeškanie (dňa 23. 04. 2018) , avšak pred
doručením písomného vyhotovenia rozsudku žalovanému (dňom 23. 05. 2018) bolo dňa 15. 05. 2018
doručené súdu písomné podanie žalovaného nazvané ako „Vyjadrenie k predvolaniu na pojednávanie
dňa 23. 04. 2018“, v ktorom žalovaný uviedol, že so žalobou nesúhlasí a žiada ju zamietnuť. Okrem iných
okolností tiež uviedol, že žiada, aby súd stanovil náhradný termín pojednávania, nakoľko sa dňa 23. 04.
2018 o 8.30 nemohol dostaviť na pojednávanie z dôvodov, že bol v tom čase s dcérou u lekára, ktorú
skutočnosť potvrdil priložením fotokópie dokladu - pozvánky k praktickému lekárovi pre deti a dorast.



Následne dňa 29. 05. 2018 bol súdu prvej inštancie doručený návrh žalovaného na zrušenie rozsudku
pre zmeškanie, o ktorom súd prvej inštancie rozhodol odvolaním napadnutým uznesením.

17. V zhode so súdom prvej inštancie i odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie postupoval pri
vydaní rozsudku pre zmeškania v zmysle zákonného ustanovenia § 274 Civilného sporového poriadku,
keď zistil, že žalovaný sa na pojednávanie nedostavil, pričom bol naň riadne a včas predvolaný a v
predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následkoch nedostavenia sa, vrátane možnosti
vydania rozsudku pre zmeškanie. Zároveň bola splnená i druhá zákonná podmienka (§ 274 písm.
b) Civilného sporového poriadku), keď ani v deň konaného pojednávania, t. j. 23. 04. 2018 žalovaný
neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.

18. Odvolací súd preto konštatuje, že súd prvej inštancie mal splnené všetky zákonné podmienky a
predpoklady na to, aby o žalovanom nároku mohol rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie.

19. Pokiaľ sa týka dôvodov pre zrušenie rozsudku pre zmeškanie, tieto sú upravené v ust. § 277 ods. 1,
2, 3 Civilného sporového poriadku. Odvolací súd konštatuje, že samotný návrh žalovaného na zrušenie
rozsudku pre zmeškanie bol podaný v lehote 15 dní od doručenia rozsudku pre zmeškanie, t. j. zákonný
predpoklad v zmysle § 277 ods. 3 CSP splnený bol a súd prvej inštancie sa správne zameral na
hodnotenie záveru, či žalovaný zmeškal pojednávanie vo veci z ospravedlniteľného dôvodu. Odvolací
súd konštatuje, že žalovaný bol na pojednávanie predvolaný v dostatočnom časovom predstihu, a to
dňa 27. 03. 2018. Na pojednávania konané dňa 23. 04. 2018 sa nedostavil, svoju neúčasť riadne a
včas neospravedlnil, udialo sa tak až dňa 15. 05. 2018, t. j. 3 týždne po predmetnom pojednávaní, na
ktorom bol rozsudok pre zmeškanie vyhlásený. Dôvody neúčasti na pojednávaní, na ktoré žalovaný
poukazuje spočívajú v návšteve praktického lekára pre deti a dorast s dcérou žalovaného, pričom šlo
o preventívnu prehliadku dcéry žalovaného. Žalovaný mal vedomosť, o vytýčenom pojednávaní odo
dňa 27. marca 2018, pričom v prípade, že mu pozvánka, k praktickému lekárovi pre deti na preventívnu
prehliadku bola doručovaná až následne (06. 04. 2018), mohol jednak požiadať o vytýčenie iného
termínu pojednávania súd, alebo alternatívne mohol požiadať praktického lekára pre deti o stanovenie
iného termínu preventívnej prehliadky, resp. zabezpečiť doprovod dcéry žalovaného inou osobou, ako
samotným žalovaným. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie konštatuje, že dôvodom neúčasti
na pojednávaní bola plánovaná preventívna prehliadka dieťaťa žalovaného, ktorá nemá charakter
neodkladného úkonu, zároveň neúčasť na pojednávaní nebola spôsobená ani náhlym zhoršením
zdravotného stavu dieťaťa žalovaného, a preto uvedené nemôže byť považované za ospravedlniteľný
dôvod. Ako o termíne konania súdneho pojednávania vo veci, tak aj o termíne plánovanej preventívne
prehliadky mal žalovaný vedomosť v dostatočnom časovom predstihu a bolo v jeho záujme a jeho
zodpovednosťou, aby uvedenú kolíziu týchto dvoch termínov vyriešil. Odvolací súd navyše uvádza,
že i samotná pozvánka k praktickému lekárovi pre deti a dorast vzbudzuje oprávnené pochybnosti o
termíne preventívnej prehliadky, nakoľko je z nej zrejmý pôvodný dátum 30. 04. (bez uvedenia roku),
ktorý bol opravený na 23. 04. (bez uvedenia roku). Odvolací súd uvedené uvádza pre úplnosť, nakoľko z
potvrdenia vydaného pre potreby súdu T.. H. K. dňa 29. 05. 2018 vyplýva, že dňa 23. 04. 2018 „malo dieťa
vykonanú preventívnu prehliadku v doprovode otca“. Či sa tak udialo na základe v spise obsiahnutej
pozvánky na preventívnu prehliadku spoľahlivo a presvedčivo preukázané nie je.

20. Pokiaľ v podanom odvolaní žalovaný namieta, že nebol dôvod, resp. neboli splnené podmienky
pre vydanie rozsudku pre zmeškanie vzhľadom na to, že žalovaný v konaní nebol pasívny, odvolací
súd poukazuje, že i s prihliadnutím na vyjadrenie žalovaného k samotnej žalobe zo dňa 07. 11. 2016
boli v predmetnej veci splnené všetky zákonné podmienky a predpoklady pre vydanie rozsudku pre
zmeškanie v zmysle ust. § 274 Civilného sporového poriadku. Na uvedenom nič nemení ani výška
peňažnej sumy, ktorá predstavuje žalovaný nárok (130.246,52 Eur), nakoľko možnosť vydania rozsudku
pre zmeškanie zákon nelimituje výškou predmetu sporu. Pokiaľ žalovaný uvádza, že v spore, kde sa
rozhoduje o takto vysokej peňažnej sume majú obe strany rovnaké právo na to, aby ich vec bola
rozhodnutá spravodlivo a zákonne po posúdení všetkých dôkazov predložených žalobcom i žalovaným,
odvolací súd k uvedenému uvádza, že žalovaný mal možnosť vyjadriť sa k všetkým skutočnostiam
obsiahnutým v žalobe, ako aj k listinným dôkazom predloženým vo veci, keď mu bola žaloba s prílohami
doručená na vyjadrenie dňa 21. 10. 2016 (viď doručenka na č.l. 21 spisu), a rovnako mal uvedené
právo zachované i predvolaním na pojednávanie vytýčené na dňa 23. 04. 2018, ktoré mal doručené
v značnom časovom predstihu pred samotným pojednávaním (dňa 27. 03. 2018). Žalovaný svojou
neúčasťou na pojednávaní a pasivitou spočívajúcou v neospravedlnení účasti na pojednávaní včas a z



vážnych dôvodov, si sám privodil zákonný procesný následok takéhoto svojho postoja v podobe vydania
rozsudku pre zmeškanie.

21. Nemožno prisvedčiť ani tvrdeniu žalovaného o zneužití práva súdom v prospech žalobcu, ktorý využil
situáciu, pochybenie a neznalosť práva žalovaného, keď navrhol rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie,
nakoľko o uvedenej zákonnej možnosti súdu rozhodnúť vo veci rozsudkom pre zmeškanie bol žalovaný
preukázateľne poučený doručeným predvolaním na pojednávanie už dňom 27. 03. 2018. Z týchto
dôvodov odvolací súd nevzhliadol žiadne pochybenie v postupe súdu prvej inštancie jednak pri vyhlásení
rozsudku pre zmeškanie a ani následne pri hodnotení a rozhodnutí o návrhu žalovaného na zrušenie
rozsudku pre zmeškanie. S poukazom na uvedené odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej
inštancie potvrdil ako vecne správne.

22. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol s poukazom na ust. § 262 ods. 1 Civilného
sporového poriadku, § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku a ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového
poriadku. Nakoľko žalovaný, ktorý odvolacie konanie inicioval podaním odvolania, nebol v tomto už
úspešný ani sčasti, žalobcovi tak vzniká právo na náhradu trov konania vzniknutých v súvislosti s
odvolacím konaním v celom rozsahu, keďže žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril podaním zo
dňa 30. 08. 2018. Žalobcovi preukázateľne v súvislosti s odvolacím konaním vznikli trovy právneho
zastúpenia, preto odvolací súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100 %. O výške trov konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie
samostatným uznesením.

23. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,



c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).