SKI CENTRUM - Banská Štiavnica, s.r.o. v likvidácii


Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 51C/145/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211218651
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Krajčová
ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2015:1211218651.11

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Michaelou Krajčovou v právnej
veci navrhovateľa: SKI CENTRUM - Banská Štiavnica, s.r.o., IČO: 36 050 440, so sídlom Haburská
49/A, Bratislava, zast.: Advokátska kancelária Mišík, s.r.o., IČO: 36 862 746, so sídlom Prievozská 4B,
Bratislava, proti odporcovi: Slovenská republika - Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, IČO:
00 686 832, so sídlom Mierová 19, Bratislava, o zaplatenie 3.309.899,79 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Súd úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom, podaným na súd dňa 29.07.2011, sa navrhovateľ domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by
súd zaviazal odporcu povinnosťou zaplatiť navrhovateľovi 3.309.899,79 € a náhradu trov konania titulom
navrhovateľom ku dňu 30.06.2011 vyčíslenému úroku z omeškania vo výške 14,75% ročne z dlžnej
sumy 150.000.000,- Sk (4.979.087,83 €), ktorú je podľa navrhovateľa odporca povinný navrhovateľovi
uhradiť ako náhradu škody.

V návrhu navrhovateľ uviedol, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, č.k.: 6C/178/2006-909 zo
dňa 23.10.2007 zaviazal súd odporcu na zaplatenie sumy 4 979 087,83 € (150 000 000,- Sk).

Uvedený záväzok vznikol odporcovi voči navrhovateľovi z titulu náhrady škody spôsobenej mu odporcom
neposkytnutím schváleného nenávratného finančného príspevku zo štrukturálnych fondov EÚ na
projekt č. XXXXXXXXXXXX Športovo-rekreačné centrum Hodrušská dolina pri Banskej Štiavnici, a
to odstúpením SACR, v nadväznosti na rozhodnutie ministra hospodárstva SR zo dňa 14.06.2006,
od podpisu Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku. Uvedené odstúpenie bolo
navrhovateľovi doručené dňa 16.02.2006. Týmto dňom vznikla navrhovateľovi voči odporcovi, v súlade s
vyššie uvedeným rozsudkom, škoda vo výške 4 979 087,83 € (150 000 000,- Sk). Navrhovateľ si uplatnil
náhradu škody zmeneným podaním dňa 05.12.2006.

Navrhovateľ si v konaní uplatňuje v súlade s § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka úrok z omeškania
vo výške 14,75 % ročne zo sumy 4 979 087,83 € (150 000 000,- Sk) od 05.12.2006 do 30.06.2011; čo
predstavuje sumu 3 309 899,79 €.

Ďalej navrhovateľ uviedol, že jeho nárok v rozsahu istiny je jednoznačne judikovaný a právoplatne
priznaný rozhodnutiami všeobecných súdov. Z uvedeného dôvodu otázku odôvodnenosti základu
nároku na úroky z omeškania z hľadiska existencie istiny považuje navrhovateľ za nespornú.



Pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu tak žalovanej a judikovanej istiny ako aj z nej odôvodnenej kvalifikácie
posúdenia úrokov z omeškania, právna kvalifikácia bola v základnom konaní posúdená tak, že sa
nejedná o zodpovednosť za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z.z., ale ide o obchodnoprávny záväzkový
vzťah založený na protiprávnom konaní odporcu, avšak spôsobená osobitným typom škodlivostného
konania, a to úmyselným konaním proti dobrým mravom, ktoré je upravené výlučne v Občianskom
zákonníku.

Právnu kvalifikáciu podľa § 1 ods. 1 a 2 v spojení s § 261 ods. 2, § 373 Obchodného zákonníka v
spojitosti s § 424 Občianskeho zákonníka vykonal Okresný súd Bratislava II vo svojom rozsudku zo
dňa 27.10.2007 a následne bola táto ako správna právne záväzne potvrdená v uznesení NS SR zo dňa
29.06.2011, v rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 09.02.2012 a napokon v rozsudku NS SR
zo dňa 25.06.2013.

Súd konajúci o priznaní úroku z omeškania, teda o príslušenstve pohľadávky, je viazaný vykonaným
právne záväzným posúdením právnej kvalifikácie tejto pohľadávky, ak o nej právoplatne rozhodol
príslušný orgán, a to s poukazom na ustanovenie § 153 ods. 2 O.s.p.. Právna kvalifikácia nároku na
úroky z omeškania musí sledovať právnu kvalifikáciu judikovanej istiny, keďže úrok z omeškania má
akcesorickú povahu a právny osud istiny je bezvýhradne podmienený. Odlišná právna kvalifikácia úroku
z omeškania a samotného záväzkového vzťahu je nelogická a neprípustná.

Pre úplnosť navrhovateľ uvádza, že záväzkový vzťah medzi navrhovateľom a odporcom je regulovaný
predpismi obchodného práva (§ 261 ods. 2 ObZ), na ktoré sa subsidiárne aplikuje v tam neupravených
veciach ako lex specialis Občiansky zákonník (§ 1 ods.2 ObZ v spojení s § 424 OZ). Úrok z omeškania
je však upravený predpismi obchodného práva, keďže Obchodný zákonník obsahuje komplexnú úpravu
úrokov z omeškania.

Pri práve požadovať úroky z omeškania vo vzťahu ku škode spôsobenej úmyselným konaním proti
dobrým mravom tieto osobitne Obchodný zákonník neupravuje, čo však znamená, že tento nárok na
úrok z omeškania treba posudzovať podľa komplexnej úpravy všeobecných ustanovení Obchodného
zákonníka o omeškaní a úrokoch z omeškania (§ 369 ObZ). Právna úprava práva na úroky z omeškania
pri náhrade škody je komplexne upravená v Obchodnom zákonníku a všetky otázky s ňou súvisiace
treba riešiť podľa týchto ustanovení.

Pokiaľ ide o námietku premlčania, ktorú vzniesol v konaní odporca, navrhovateľ poukázal na rozhodnutie
NS SR, sp. zn.: 2Obdo/23/2012, v ktorom NS SR uviedol, že právo na úrok z omeškania je právom,
ktoré sa premlčuje každý deň samostatne. Trvanie omeškania je preto potrebné chápať a vykladať ako
každodenné nové porušenie povinnosti dlžníka splniť záväzok. Úroky z omeškania sa premlčujú vo
všeobecnej štvorročnej premlčacej dobe, z čoho vyplýva, že ich možno úspešne uplatniť v uzavretom
časovom intervale, ohraničenom štyrmi rokmi odo dňa podania žaloby spätne. Pokiaľ navrhovateľ
uplatnil úrok z omeškania žalobou doručenou súdu dňa 29.07.2011, nemohlo v žiadnom prípade dôjsť
k premlčaniu jeho nároku.

Ďalej navrhovateľ uviedol, že pri úrokoch z omeškania s plnením peňažného záväzku podľa Obchodného
zákonníka dochádza k splatnosti bez požiadavky osobitného upozornenia. Požiadavka na prípadnú
výzvu s plnením úroku z omeškania nie je a nebola v Obchodnom zákonníku nikdy formulovaná. Naopak,
v § 369 ods. 2 ObZ je výslovne uvedené, že nie je potrebné osobitné upozornenie.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 07.08.2012 uviedol, že má za to, že navrhovateľ
nesprávne určil výšku úrokov z omeškania podľa ustanovení Obchodného zákonníka. V danom
prípade totiž nejde o súkromnoprávny zodpovednostný vzťah. Uzavretie resp. neuzavretie zmluvy
o poskytnutí nenávratného finančného príspevku bolo výsledkom určitého procesu vykonávaného
správnym orgánom pri aplikácii práva vyplývajúceho zo zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci. V
uvedenom prípade vystupoval odporca ako správny orgán a na postup pri uplatnení náhrady škody sa
mal aplikovať zákon č. 514/20003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a nie aplikácia súkromnoprávnej zodpovednosti za škodu.

Medzi účastníkmi nebola uzavretá žiadna dohoda, ktorá by zakladala obchodnoprávny charakter ich
vzťahu podľa § 262 alebo iného ustanovenia Obchodného zákonníka. V § 261 ods. 2 ObZ sú stanovené



dve podmienky, pričom splnenie aspoň jednej z nich zakladá aplikáciu obchodnoprávnej úpravy na
záväzkové vzťahy medzi štátom a podnikateľským subjektom, a to zabezpečenie verejných potrieb štátu
alebo zabezpečenie vlastnej prevádzky štátu. V procese poskytnutia štátnej pomoci ako pomoci zo
štrukturálnych fondov EÚ však nejde o zabezpečenie verejných potrieb alebo zabezpečenie vlastnej
prevádzky štátu, ale o postup vymedzený Nariadením Rady (ES) č. 1260/1999 a zákonom č. 231/1999
Zz., teda normami verejného práva.

Na daný skutkový stav mal byť nepochybne aplikovaný zákon č. 514/2003 Z.z. a navrhovateľ teda
nesprávne vyčíslil výšku úrokov z omeškania, nakoľko táto mala byť vyčíslená podľa § 517 ods. 2 OZ.

Zároveň odporca namietol, že navrhovateľ jasne a zrozumiteľne nešpecifikoval odkedy úroky z
omeškania požaduje. Odporca nebol pred podaním žaloby vyzvaný na zaplatenie dlženej sumy. V takom
prípade sa za výzvu považuje doručenie návrhu na začatie súdneho konania a dlžná suma sa stane
splatnou deň po doručení návrhu odporcovi (R 27/1977). Návrh spolu s doplnením návrhu bol odporcovi
v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn.: 6C/178/2006 doručený dňa 07.03.2007.
Teda suma 150 000 000,- Sk sa stala splatnou dňa 07.03.2007 a odporca sa dostal do omeškania až dňa
08.03.2007. Teda navrhovateľ si neoprávnene uplatňuje úrok z omeškania za obdobie do 07.03.2007,
kedy odporca ešte nebol v omeškaní.

Zároveň odporca v podaní vzniesol námietku premlčania úrokov z omeškania uplatnených návrhom
doručeným súdu dňa 29.07.2011.

Počiatok plynutia premlčacej doby úrokov z omeškania ako príslušenstva pohľadávky je totožný s
počiatkom plynutia premlčacej doby samotnej pohľadávky. Splatnosťou pohľadávky a možnosťou
vykonať právo prvý raz začala plynúť premlčacia doba aj pre úroky z omeškania. V zmysle ustanovenia
§ 110 ods. 3 OZ premlčacia doba na úroky z omeškania uplynula dňa 08.03.2010. Ak si teda navrhovateľ
uplatnil úroky z omeškania návrhom doručeným súdu dňa 29.07.2011, urobil tak po márnom uplynutí
trojročnej premlčacej doby (NS SR 1Cdo 157/2009, NS ČR 21Cdo 3173/2005). Vzhľadom na to odporca
žiada, aby súd návrh zamietol a navrhovateľovi nepriznal právo na náhradu trov konania.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov predložených účastníkmi a výsluchom
odporcu. Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový stav:

Dňa 07.09.2006 podal navrhovateľ na Okresný súd Bratislava II žalobu o zaplatenie 4 979 087,83 € (150
000 000,- Sk). Konanie bolo vedené pod sp. zn.: 6C 178/06.

Písomným podaním doručeným súdu dňa 05.12.2006, sp. zn.: 6C 178/06 navrhovateľ doplnil a opravil
žalobu tak, že žiadal, aby súd zaviazal odporcu: Slovenskú republiku, v zastúpení Ministerstvom
hospodárstva SR, zaplatiť navrhovateľovi titulom náhrady škody sumu 4 979 087,83 € (150 000 000,-
Sk).

Žaloba spolu s jej doplnením bola v konaní vedenom pod sp. zn.: 6C 178/06 odporcovi doručená dňa
07.03.2007.

Okresný súd Bratislava II vo veci rozhodol dňa 23.10.2007 rozsudkom č.k.: 6C/178/2006-909, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 02.03.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, č.k.: 3Co
298/2011-1155 zo dňa 09.02.2012 a vykonateľnosť dňa 05.03.2012, ktorým zaviazal odporcu zaplatiť
navrhovateľovi sumu 4 979 087,83 € (150 000 000,- Sk) a náhradu trov konania.

Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 30.04.2009, č.k.: 3Co 81/08-997 rozhodol tak, že rozsudok
súdu prvého stupňa zmenil a návrh zamietol.

Najvyšší súd SR uznesením sp. zn.: 4Cdo 77/2010 zo dňa 29.06.2011 rozsudok Krajského súdu v
Bratislave z 30.04.2009 sp. zn.: 3Co 81/2008 zrušil a vec vrátil Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie
konanie.

Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 09.02.2012, č.k.: 3Co/298/2011-1155 rozhodol tak, že
rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.



Osobitne treba zdôrazniť, že navrhovateľ sa pôvodným návrhom v konaní sp. zn.: domáhal zaplatenia
sumy 4 979 087,83 € (150 000 000,- Sk). V označenom konaní však neuplatnil nárok na zaplatenie
príslušenstva (úrokov z omeškania) zo žalovanej sumy a tento nárok na zaplatenie príslušenstva,
konkrétne na zaplatenie úrokov z omeškania za obdobie 05.12.2006 do 30.06.2011 v sume 3 309 899,79
€, uplatnil až v tomto konaní návrhom zo dňa 28.07.2011 (doručeným súdu dňa 29.07.2011).

Odporca v písomnom podaní zo dňa 07.08.2012 vzniesol námietku premlčania.

Takto zistený skutkový stav súd po právnej stránke posúdil nasledovne:

Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).

Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania,
poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.
Podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky,
a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda
vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
Podľa § 112 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného
príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu
konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u
iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.
Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom
alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
Podľa § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok,
a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
Podľa § 365 ods. 2 Obchodného zákonníka dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je v
omeškaní, ak nesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia dokladu alebo do 30 dní odo dňa
poskytnutia plnenia veriteľom, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr, ak zo zmluvy nevyplýva iná
lehota splatnosti. Ak je deň doručenia dokladu neistý, dlžník je v omeškaní uplynutím 30. dňa odo dňa
poskytnutia plnenia veriteľom. Dlžník je v omeškaní, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo
do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku
alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať
z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného
upozornenia.
Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je
povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
Podľa § 373 Obchodného zákonníka kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný
nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené
okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.
Podľa § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej
zákonom.
Podľa § 387 ods. 2 Obchodného zákonníka premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov
s výnimkou práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.
Podľa § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany
nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí
premlčacej doby.
Podľa § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť
premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.



Podľa § 393 ods. 1 Obchodného zákonníka pri právach vzniknutých z porušenia povinnosti začína
premlčacia doba plynúť dňom, keď bola povinnosť porušená, ak nie je pre premlčanie niektorých týchto
práv ustanovená osobitná úprava.
Podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia
doba štyri roky.

Podľa § 398 Obchodného zákonníka pri práve na náhradu škody plynie premlčacia doba odo dňa, keď
sa poškodený dozvedel alebo mohol dozvedieť o škode a o tom, kto je povinný na jej náhradu; končí sa
však najneskôr uplynutím 10 rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti.

Keďže odporca v prejednávanej veci namietol premlčanie uplatnených nárokov, súd sa musel v prvom
rade vysporiadať s otázkou premlčania uplatnených úrokov z omeškania.

Súd po dôkladnom zvážení všetkých okolností danej veci, so zreteľom na obsah, zmysel a účel právnej
úpravy úrokov z omeškania a premlčania majetkových práv dospel k záveru, že námietka premlčania
vznesená odporcom je dôvodná.

Predovšetkým sa súd musel zaoberať otázkou, akým právnym režimom sa bude spravovať pohľadávka
navrhovateľa na zaplatenie úrokov z omeškania, pričom v tomto smere dospel k záveru, že rozhodujúca
je tu právna úprava Obchodného zákonníka. Bolo totiž nevyhnutné vychádzať z právnej kvalifikácie
istiny, ako ju po právnej stránke posúdil Okresný súd Bratislava II vo svojom rozsudku zo dňa 27.10.2007,
následne Najvyšší súd SR v uznesení zo dňa 29.06.2011, Krajský súd v Bratislave v rozsudku zo dňa
09.02.2012 a napokon Najvyšší súd SR v rozsudku zo dňa 25.06.2013, ktorými bolo právo na zaplatenie
istiny vo výške 4 979 087,83 € (150 000 000,- Sk) navrhovateľovi priznané podľa § 1 ods. 1 a 2 v spojení
s § 261 ods. 2, § 373 Obchodného zákonníka v spojitosti s § 424 Občianskeho zákonníka.
Keďže právna úprava náhrady škody (§ 373 a nasl. ObZ) sa nachádza v ustanoveniach Obchodného
zákonníka, v zmysle § 261 ods. 4 Obchodného zákonníka sa akcesorické záväzky (ktorými úrok
z omeškania nepochybne je) spravujú režimom Obchodného zákonníka, pokiaľ je tomuto režimu
podriadený hlavný záväzok. Záväzky, ktoré vznikli v prejednávanej veci v súvislosti s priznanou náhradou
škody v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn.: 6C 178/06, sa preto spravujú
ustanoveniami Obchodného zákonníka (rozsudok NS SR sp.zn. 4 Obo 115/99). V takomto prípade
použitie ustanovení Občianskeho zákonníka prichádza do úvahy iba v prípadoch, ktoré nie sú upravené
v Obchodnom zákonníku (§1 ods. 2 ObZ).
Medzi účastníkmi bola sporná tiež splatnosť záväzku odporcu uhradiť navrhovateľovi istinu uplatnenú
jeho návrhom na zaplatenie sumy 4 979 087,83 € (150 000 000,- Sk) v konaní vo veci vedenej na
Okresnom súde Bratislava II dňa 07.09.2006 a na to nadväzujúca otázka počiatku plynutia premlčacej
doby pri uplatnených úrokoch z omeškania.

Po skutkovej stránke súd vychádzal z toho, že medzi účastníkmi nebolo sporné (a vyplynulo tiež z
vykonaných dôkazov), že návrh navrhovateľa proti odporcovi o zaplatenie istiny spolu s jeho doplnením
bol v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn.: 6C 178/06 odporcovi doručený
dňa 07.03.2007. Nebolo pritom preukázané (ani tvrdené), že by navrhovateľ pred týmto dátumom
akýmkoľvek spôsobom odporcu vyzval na zaplatenie predmetnej peňažnej sumy vo výške 4 979 087,83
€ (150 000 000,- Sk).

Obchodný zákonník neobsahuje ustanovenia, týkajúce sa splatnosti pohľadávky v prípadoch, ak čas
splnenia nie je dohodnutý v zmluve, nie je ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí,
v takom prípade je nevyhnuté aplikovať Občiansky zákonník (§ 1 ods. 2 ObZ), konkrétne ustanovenie §
563 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého, ak čas splnenia nie je dohodnutý v zmluve, ustanovený
právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho
o plnenie veriteľ požiadal.
Pri nároku na náhradu škody čas plnenia nie je určený dohodou, ani právnym predpisom, jeho splatnosť
preto treba posudzovať podľa ustanovenia § 563 OZ. Keďže účastníci neuzavreli dohodu o splatnosti
záväzku, je dlžník (odporca) povinný plniť prvý deň po tom, čo ho o plnenie veriteľ (navrhovateľ) požiadal
(§ 563 OZ). Keďže navrhovateľ si nárok na náhradu škody v sume 4 979 087,83 € (150 000 000,- Sk)
uplatnil prvýkrát voči odporcovi až podaním návrhu na Okresný súd Bratislava II dňa pod sp. zn.: 6C
178/04 (bez predchádzajúcej výzvy na zaplatenie adresovanej odporcovi) a odporca sa o ňom dozvedel



až doručením návrhu dňa 07.03.2007, do omeškania sa (odporca) dostal až deň nasledujúci po doručení
návrhu, teda dňa 08.03.2007.

V danom prípade podľa názoru súdu nie je možná aplikácia ustanovenia § 369 ods. 2 Obchodného
zákonníka tak, ako sa jej dovoláva navrhovateľ, nakoľko toto ustanovenie sa vzťahuje len na vzťahy,
ktoré sú medzi účastníkmi upravené zmluvne.

Pokiaľ teda ide o počiatok plynutia premlčacej doby v prejednávanej veci, táto vzhľadom na skutočnosť,
že nárok bol navrhovateľovi priznaný titulom náhrady škody, začína plynúť deň nasledujúci po dni, kedy
sa odporca dozvedel o nároku navrhovateľa na náhradu škody. Keďže navrhovateľ odporcu osobitne
na zaplatenie škody nevyzýval, odporca sa o škode a jej výške dozvedel až doručením návrhu v konaní
vedenom na Okresnom súde Bratislava II sp.. zn.: 6C 178/06 dňa 07.03.2007.

Keďže návrh spolu s jeho doplnením bol v konaní vedenom na tomto súde pod sp. zn.: 6C 178/06
odporcovi doručená dňa 07.03.2007, premlčacia doba začala plynúť dňa 08.03.2007 a štvorročná
premlčacia doba podľa Obchodného zákonníka uplynula dňa 08.03.2011 (aplikácia Občianskeho
zákonníka neprichádza do úvahy ani pri posudzovaní otázok premlčania, keďže všeobecná právna
úprava premlčania je obsiahnutá v ustanoveniach § 387 a nasl. Obchodného zákonníka).

Osobitne sa musel súd zaoberať otázkou premlčania úrokov z omeškania vzhľadom na ich charakter
a vzťah k istine, ako jej príslušenstva.
Príslušenstvom pohľadávky sú podľa Občianskeho i podľa Obchodného zákonníka úroky ako aj úroky z
omeškania, prípadne poplatok z omeškania a náklady spojené s uplatnením pohľadávky. Príslušenstvo
pohľadávky v podobe úrokov z omeškania je teda zložkou hlavnej pohľadávky, bez ktorej nemá
opodstatnenie. Ak dôjde premlčaniu hlavného záväzkového právneho vzťahu, tento právny následok
uplynutia času sa vzťahuje aj na vedľajší záväzok, teda aj na úroky z omeškania. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Ak by sme pripustili iný výklad, totiž
že úroky z omeškania sa premlčujú nezávisle na istine, dovedené do dôsledku by to znamenalo,
že v prípade nezaplatenia istiny by nikdy k premlčaniu úrokov z omeškania nedošlo a vznikla by
kategória „nepremlčateľných práv“, v dôsledku ktorých by bol dlžník nútený prostredníctvom nikdy
nepremlčateľných úrokov z omeškania splatiť istinu pohľadávky, napriek tomu, že už došlo k jej
premlčaniu (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR vo veci sp. zn.: 31Cdo 4291/2009, 21 Cdo 681/2006).

Právo na úroky z omeškania, i keď sú príslušenstvom pohľadávky, je v určitých prípadoch relatívne
samostatným právom a oprávnený si ich môže (ale nemusí) uplatniť súčasne s istinou. V prípade, ak
si navrhovateľ uplatní v konaní na súde iba právo na zaplatenie istiny, avšak neuplatní si právo na
zaplatenie úrokov z omeškania (tak ako to je aj v prejednávanej veci), plynutie premlčacej doby sa
zastavuje len vo vzťahu k istine, a teda istina môže byť priznaná, zatiaľ čo premlčacia doba vzťahujúca
sa k úrokom z omeškania beží a môže uplynúť, a tak môže dôjsť k premlčaniu práva na zaplatenie
úrokov z omeškania.
Účelom právnej úpravy inštitútu premlčania v právnych vzťahoch však nepochybne je, aby oprávnený
subjekt (veriteľ) pod hrozbou sankcie premlčania uplatnil (vykonal) svoje právo v stanovenej premlčacej
dobe - teda včas. Účinné vznesenie námietky premlčania práva znamená, že súd oprávnenej osobe
nemôže premlčané právo priznať, keďže vznesením námietky premlčania zaniká nárok na autoritatívnu
vynútiteľnosť uplatneného práva. Tento inštitút umožňuje predchádzať situáciám, resp. riešiť situácie,
kedy až po dlhej dobe dochádza k uplatneniu majetkového práva zo strany veriteľa a tak sa vnáša do
záväzkových právnych vzťahov účastníkov právna neistota, resp. hrozba, že dlžník môže byť vystavený
bez zreteľa na čas (prakticky neobmedzene) úspešnej žalobe zo strany veriteľa. Námietka premlčania
tak predstavuje spravidla obranu dlžníka proti hrozbe, že po neúmerne dlhej dobe si veriteľ uplatní svoje
právo; a na druhej strane možnosť tejto námietky núti veriteľa k včasnému uplatneniu svojho práva.
Vzhľadom na vyššie uvedené potom platí, že úroky z omeškania sa premlčujú najneskôr spolu s istinou,
pre ich premlčanie plynie rovnaká doba od rovnakého dňa ako plynie premlčacia doba pre istinu, a teda
úroky z omeškania za dobu po uplynutí premlčacej doby istiny nie je možné priznať.

Na prejednávanú vec majú vyššie uvedené závery ten dôsledok, že nakoľko úroky z omeškania, na
ktoré vznikol navrhovateľovi nárok v dôsledku omeškania odporcu so zaplatením istiny, neboli uplatnené
proti odporcovi súdnou cestou, presnejšie, boli uplatnené na súde až dňa 29.07.2011, boli tieto úroky z
omeškania uplatnené na súde až po uplynutí premlčacej doby, ktorá uplynula dňa 08.03.2011 a keďže



premlčacia doba (a to tak podľa Občianskeho ako aj Obchodného zákonníka) v danej veci uplynula
márne a odporca vzniesol v konaní námietku premlčania, nebolo možné navrhovateľovi návrhom
uplatnené úroky z omeškania priznať.
Pre úplnosť súd dodáva, že uplatnením istiny žalobou na súde nespočívala premlčacia doba vo vzťahu k
príslušenstvu pohľadávky. Premlčacia doba totiž neplynie len vtedy, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní
právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje. Navrhovateľ
však právo na príslušenstvo pohľadávky v konaní pred súdom neuplatnil.

V nadväznosti na argumentáciu navrhovateľa je tiež potrebné poukázať na to, že rozhodnutím súdu
zo dňa 23.10.2007, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 02.03.2012 a vykonateľnosť dňa 05.03.2012,
navrhovateľovi nevzniklo celkom samostatné právo požadovať od odporcu zaplatenie úrokov z
omeškania, nakoľko rozhodnutím súdu, ktorým súd dlžníkovi ukladá povinnosť zaplatiť veriteľovi
požadovanú peňažnú sumu totiž nevzniká nové právo veriteľa na zaplatenie danej sumy, ale dochádza
„iba“ k tomu, že súd v konaní zistí, že na strane veriteľa vzniklo a ku dňu vyhlásenia rozhodnutia
stále existuje právo voči dlžníkovi na zaplatenie danej peňažnej sumy a z tohto dôvodu súd dlžníka
súdnym rozhodnutím, ktoré je (na rozdiel od práva existujúceho pred rozhodnutím súdu) vymožiteľné
prostredníctvom exekúcie, zaviaže na jeho zaplatenie. Takéto rozhodnutie nemá konštitutívne účinky
(s niekoľkými výnimkami, ako napríklad mimoriadne zvýšenie náhrady škody na zdraví, náhrada
nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 13 Občianskeho zákonníka). Pokiaľ teda aj v takomto prípade
má veriteľ právo na úroky z omeškania, nedostáva sa dlžník do omeškania až dňom nasledujúcim
po vykonateľnosti rozhodnutia súdu o povinnosti zaplatiť istinu, avšak omeškanie trvá už odo dňa
nasledujúceho po pôvodnej splatnosti istiny, ktorej sa rozhodnutie súdu týka.
Vzhľadom na všetky vyššie uvedené závery, v nadväznosti na skutkový stav ustálený vykonaným
dokazovaním, predovšetkým však s poukazom na to, že odporca v konaní vzniesol námietku premlčania
celej uplatnenej sumy, súd z dôvodu premlčania uplatnených nárokov návrh v celom rozsahu zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Hoci odporca bol v konaní celom rozsahu
úspešný a s poukazom na priebeh konania by mu patrila aj náhrada trov konania, náhradu trov konania
neuplatnil, a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia prostredníctvom Okresného súdu Bratislava II na Krajský súd
Bratislava, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie zhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený
môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.