SKI CENTRUM - Banská Štiavnica, s.r.o. v likvidácii


Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 5Cdo/24/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211218651
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Bajánková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:1211218651.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Bajánkovej
a sudcov JUDr. Heleny Haukvitzovej a JUDr.Danice Kočičkovej, v spore žalobcu SKI CENTRUM -
Banská Štiavnica, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Haburská 49/A, Bratislava, IČO: 36 050 440, zastúpeným
Advokátskou kanceláriou Mišík, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Bajkalská 21/A, za ktorú koná advokát
JUDr. Michal Mišík, proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo hospodárstva
Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Mierová č. 19, IČO: 00 686 832, o zaplatenie 3 309 889,79
€ s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Bratislava II pod sp.zn. 51 C/145/2011, o dovolaní
žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 3. marca 2016 sp.zn. 10 Co/355/2015, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie žalovanej v časti, ktorá smeruje proti výroku rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 3. marca
2016 sp.zn. 10 Co/355/2015, ktorým bol zmenený rozsudok Okresného súdu Bratislava II z 8. apríla
2015 č.k. 51 C/145/2011-368 tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 2 881 323,10 € a 14,75 %
úrok z omeškania ročne zo sumy 4 979 087,83 € od 1. júla 2011 do zaplatenia, všetko do troch dní od
právoplatnosti rozsudku z a m i e t a .

Vo zvyšnej časti rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 3. marca 2016 sp.zn. 10 Co/355/2015 z r u š
u j e a vec v rozsahu zrušenia vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou doručenou súdu 29. júla 2011 sa voči žalovanej domáhal zaplatenia 3 309
899,79 € [titulom 14,75 %-ného úroku z omeškania p.a. zo sumy 150 000 000 Sk (ako náhrady
škody spôsobenej neposkytnutím nenávratného príspevku zo štrukturálnych fondov EÚ priznanej mu
rozsudkom Okresného súdu Bratislava II z 23. októbra 2007 č.k. 6 C/178/2006-909) stanovenej k 30.
júnu 2011 v zmysle § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka]. Uznesením Okresného súdu Bratislava II
vyhláseným na pojednávaní 8. apríla 2015 bola pripustená zmena žalobného petitu v znení: „Žalovaný je
povinný uhradiť žalobcovi sumu 3 309 899,79 € s úrokom z omeškania vo výške 14,75 % ročne zo sumy
4 979 087,83 € (150 000 000 Sk) od 1. júla 2011 do zaplatenia. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi
náhradu trov konania do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.“

2. Okresný súd Bratislava II (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 8. apríla 2015 č.k. 51
C/145/2011-368 žalobu v celom rozsahu zamietol a žalovanej nepriznal náhradu trov konania (§
142 ods. 1 O.s.p.). V odôvodnení vyslovil, že sa cíti byť viazaný vyslovenou kvalifikáciou základu
uplatneného nároku vo veci náhrady škody, ktorú súdy judikovali tak, že sa jedná o zodpovednostný
vzťah podľa Obchodného zákonníka (§ 1 ods. 1 a 2 v spojení s § 261 ods. 2, § 373 Obchodného
zákonníka a § 424 Občianskeho zákonníka). Zdôraznil, že úroky z omeškania majú akcesorickú povahu
a musia sledovať právnu kvalifikáciu judikovanej istiny. Komplexná úprava úrokov z omeškania (ako
príslušenstva pohľadávky) v Obchodnom zákonníku znamená, že všetky otázky s nimi súvisiace sa majú



riešiť podľa jeho ustanovení; použitie Občianskeho zákonníka prichádza do úvahy v situáciách, ktoré nie
sú upravené Obchodným zákonníkom (§ 1 ods. 2 Obchodného zákonníka). Spornou medzi účastníkmi
konania bola splatnosť záväzku žalovanej zaplatiť žalobcovi judikovanú istinu 4 979 087,83 € (150 000
000 Sk), ďalej len „náhrada škody“ a otázka (ne)premlčania úrokov z omeškania z nej vyplývajúca
vzhľadom na námietku premlčania vznesenú žalovanou. Obchodný zákonník neobsahuje ustanovenia,
týkajúce sa splatnosti v prípadoch, ak čas plnenia nie je dohodnutý v zmluve, určený právnym predpisom
alebo určený v rozhodnutí, v takom prípade je nevyhnuté aplikovať ustanovenie § 563 Občianskeho
zákonníka. V zmysle tohto je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
Účastníci pri nároku o náhradu škody neuzavreli dohodu o jej splatnosti, žalovaná preto bola povinná
plniť dlh prvý deň po tom, čo ju o plnenie požiadal veriteľ. Za výzvu na plnenie súd považoval doručenie
žaloby dňa 7. marca 2007 v konaní vedenom pod sp.zn. 6 C/178/2004 Okresného súdu Bratislava II,
žalovaná sa dostala do omeškania 8. marca 2007. Pri posudzovaní otázky premlčania vychádzal z
toho, že ak dôjde k premlčaniu hlavného záväzku, tento právny následok uplynutia času sa vzťahuje
aj na vedľajší záväzok (úroky z omeškania). Pripustenie výkladu, že úroky z omeškania sa premlčujú
nezávisle na istine, by znamenalo, že v prípade nezaplatenia istiny by nikdy nedošlo k premlčaniu úrokov
z omeškania, vznikla by tak kategória „nepremlčateľných práv“, v dôsledku ktorých by bol dlžník nútený
splatiť istinu napriek tomu, že už došlo k jej premlčaniu. Právo na úroky z omeškania si oprávnený
subjekt môže, ale i nemusí, uplatniť v súdnom konaní súčasne s istinou. Ak si oprávnený subjekt uplatní
v konaní pred súdom iba právo na zaplatenie istiny tak, ako v tomto spore, plynutie premlčacej doby
sa zastavuje len vo vzťahu k istine, zatiaľ čo premlčacia doba vzťahujúca sa k úrokom z omeškania
beží a môže aj uplynúť. Úroky z omeškania sa premlčujú najneskôr spolu s istinou, pre ich premlčanie
plynie rovnaká doba od rovnakého dňa, ako plynie premlčacia doba pre istinu. Žalobca uplatnil právo na
úroky z omeškania (v súvislosti s náhradou škody, splatnou 7. marca 2007) v tomto spore na súde 29.
júla 2011. Štvorročná premlčacia doba v zmysle § 397 Obchodného zákonníka začala plynúť 8. marca
2007 a uplynula 8. marca 2011. V dôsledku dôvodne vznesenej námietky premlčania žalovanou nebolo
možné žalobcovi priznať právo na zaplatenie úrokov z omeškania, z uvedeného dôvodu súd žalobu v
celom rozsahu zamietol.

3. Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 3. marca 2016 sp.zn. 10 Co/355/2015
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni 3 309
899,79 € a 14,75 % úrok z omeškania ročne zo sumy 4 979 087,83 € od 1. júla 2011 do zaplatenia,
všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovanú zaviazal na náhradu uplatnených trov konania.
3.1. Podľa právneho názoru odvolacieho súdu sú nesprávne závery súdu prvej inštancie o premlčaní
práva žalobcu na úroky z omeškania uplatnené podanou žalobou. Za nesprávny označil najmä záver,
že úroky z omeškania sa premlčujú ako celok (ako jediné právo) a štvorročná premlčacia doba začína
plynúť dňom po splatnosti pohľadávky na náhradu škody (hlavného záväzku).
3.2. Odvolací súd skonštatoval, že žalobca žalobou doručenou súdu 29. júla 2011 a jej zmenou
pripustenou 8. apríla 2015 navrhol zaviazať žalovanú na zaplatenie 3 309 889,79 € so 14,75 %
úrokom z omeškania zo sumy 4 979 087,83 € od 1. júla 2011 do zaplatenia, titulom náhrady škody
spôsobenej protiprávnym konaním žalovanej v procese poskytnutia nenávratného finančného príspevku,
ktorá bola žalobcovi prisúdená (rozsudkom Okresného súdu Bratislava II z 23. októbra 2007 č.k.
6C/178/2006-909 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z 9. februára 2012 sp.zn. 3
Co/298/2011, právoplatným 2. marca 2012) vo výške 4 979 087,83 €. Zhodne so súdom prvej inštancie
uviedol, že splatnosť judikovanej pohľadávky na náhradu škody (4 979 087,83 €) nastala 7. marca 2007
(doručením žaloby v konaní Okresného súdu Bratislava II sp.zn. 6C/178/2006).
3.3. Podľa právneho názoru odvolacieho súdu (stotožňujúceho sa s doterajšou judikatúrou Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, vyslovenou napr. v rozsudku z 18. augusta 2011 sp.zn. 2 Obdo 36/2010,
rozsudku z 31. júla 2012 sp.zn. 2 Obdo 23/2012) právo na úrok z omeškania sa premlčuje za každý
deň omeškania samostatne. Začiatok plynutia premlčacej doby pri úrokoch z omeškania sa viaže ku
dňu, kedy bola povinnosť porušená (§ 393 ods. 1 Obchodného zákonníka), t.j. v danom prípade 8.
marca 2007. Pri štvorročnej premlčacej dobe (§ 397 Obchodného zákonníka) možno úroky z omeškania
úspešne uplatniť v uzavretom časovom intervale ohraničenom štyrmi rokmi odo dňa podania žaloby
spätne (ostatné neskoršie úroky z omeškania sú premlčané v dôsledku uplynutia všeobecnej štvorročnej
premlčacej doby k jednotlivým denným úrokom z omeškania) a dňom, keď vznikne možnosť na účinné
vznesenie námietky premlčania voči istine. Trvanie omeškania je potrebné chápať a vykladať ako
každodenné nové porušenie povinnosti dlžníka splniť dlh (záväzok). Žalovaná prisúdenú istinu žalobcovi
ešte neuhradila (a to ani v časti), je tak naďalej v omeškaní s plnením tohto záväzku, ktorý nie je
premlčaný.



3.4. Odvolací súd uzavrel, že k omeškaniu žalovanej so zaplatením istiny (4 979 087,83 €) došlo 8.
marca 2007, žalobca si uplatnil úroky z omeškania z tejto istiny žalobou doručenou súdu 29. júla 2011
(v sume 3 309 899,79 €, vyčíslených k 30. júnu 2011). K premlčaniu úrokov z omeškania nedošlo za
obdobie od 29. júla 2007 do podania žaloby na súde (29. júla 2011), z uvedeného dôvodu podľa § 220
O.s.p. zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a žalobe v celom rozsahu vyhovel.

4. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala žalovaná dovolanie s tým, že odvolací súd jej odňal
možnosť konať (§ 237 písm. f/ O.s.p. v spojení s § 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p.), v konaní došlo k inej
vade majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) a napadnutý
rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Odňatie
možnosti konať pred súdom podľa dovolateľky spočíva v nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia s
odkazom na citovanú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky a Európskeho súdu pre ľudské
práva. Ďalej súdom vyčítala, že sa nevysporiadali s tým, za aké obdobie si žalobca podanou žalobou
uplatnil úroky z omeškania; súdy túto okolnosť interpretujú rozdielne (súd prvej inštancie v rozhodnutí
uvádzal dobu od 5. decembra 2006 do 30. júna 2011, odvolací súd túto dobu vymedzil od 29. júla 2007
do 29. júla 2011). Výška úrokov z omeškania je závislá od diskontnej sadzby ECB, ktorá sa v čase mení,
úroky z omeškania by tak boli nižšie. K nesprávnemu právnemu posúdeniu veci dovolateľka uviedla,
že nesúhlasí s právnym záverom odvolacieho súdu, podľa ktorého úroky z omeškania sa premlčujú za
každý deň samostatne. Premlčacia doba pre úroky z omeškania začína plynúť dňom nasledujúcim po
splatnosti istiny (pohľadávky na náhradu škody), v takom prípade došlo k premlčaniu úrokov z omeškania
a premlčané právo nemôže byť v súdnom konaní priznané (odkaz na rozhodnutia Najvyššieho súdu
Českej republiky sp.zn. 21 Cdo 3173/2000, sp.zn. 21 Cdo 691/2006). Z uvedených dôvodov navrhla,
aby dovolací súd zmenil napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a žalobu zamietol, alternatívne ho zrušil
spolu s rozsudkom súdu prvej inštancie a vec tomuto súdu vrátil na ďalšie konanie.

5. Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu a v jeho doplňujúcom stanovisku uviedol, že sa nestotožňuje s
názorom žalovanej, podľa ktorej úroky z omeškania sa premlčujú ako celok, lebo sa tým opomína, že ide
o opakujúce sa plnenie. Za správny označuje názor vyplývajúci z konštantnej judikatúry Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky (po dlhú dobu jednoznačne ustálenej a zhodne judikovanej vo viacerých
prípadoch - viď. rozsudok z 18. augusta 2011 sp.zn. 2 Obdo 36/2010, rozsudok z 31. júla 2012 sp.zn. 2
Obdo 23/2012, sp.zn. 4 Obdo 319/1999), že právo na úrok z omeškania vzniká a premlčuje sa za každý
deň samostatne. Poznamenal, že úloha najvyššieho súdu pri rozhodovaní o dovolaní, ako mimoriadnom
opravnom prostriedku, uprednostňuje a stavia do popredia význam jednotnosti rozhodovacej praxe,
predvídateľnosti súdnych rozhodnutí a reálneho naplnenia princípu právnej istoty. Otázka premlčania
úrokov z omeškania je v rozhodovacej činnosti najvyššieho súdu stabilizovaná. Pokiaľ ide o námietku
nedostatočného odôvodnenia rozhodnutí žalobca tu poukazuje na závery zjednocujúceho stanoviska
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod R 2/2016. Z uvedených hľadísk navrhol, aby dovolací súd
dovolanie žalovanej zamietol a priznal mu náhradu trov dovolacieho konania.

6. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, zákona č. 160/2015 Z.z.
(ďalej len „C.s.p.“), ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016, platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá
C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované.

7. Najvyšší súd Slovenskej republiky vychádzajúc z vyššie uvedeného ako súd dovolací (§ 35 C.s.p.)
po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 C.s.p.) strana zastúpená v súlade so
zákonom (§ 429 ods. 1 C.s.p.), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.)
bez nariadenia pojednávania (§ 443 C.s.p.) dospel k záveru, že dovolanie žalovaného je dôvodné iba
čiastočne.

8. Podľa právneho stavu účinného do 30. júna 2016 bolo dovolaním možné napadnúť právoplatné
rozhodnutia odvolacieho súdu iba vtedy, pokiaľ to zákon pripúšťal (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Dôvody
prípustnosti dovolania proti rozsudku vymedzoval § 238 O.s.p a dôvody prípustnosti proti uzneseniu
vymedzoval § 239 O.s.p. Dovolanie bolo prípustné proti každému rozhodnutiu tiež vtedy, ak v konaní
došlo k závažnejším procesným vadám uvedeným v § 237 ods. 1 O.s.p. Podľa § 238 ods. 1 O.s.p.
dovolanie bolo prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého
stupňa.



9. V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom, ktorým zmenil napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa tak, že žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni 3 309 899,79 € a 14,75 % úrok
z omeškania ročne zo sumy 4 979 087,83 € od 1. júla 2011 do zaplatenia, všetko do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

10. Dovolateľ namietal, že zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), keďže sa nestotožnil s právnymi závermi odvolacieho súdu
v otázke premlčania úrokov z omeškania.

11. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou
aplikáciou práva na zistený skutkový stav. Dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

12. Predmetom konania je nárok na zaplatenie úrokov z omeškania z istiny 4.979.087,83 EUR (150
000.000Sk), ktorá bola právoplatne priznaná v konaní vedenom pred Okresným súdom Bratislava
II pod sp.zn. 6C 178/2006. Súd nárok právne kvalifikoval ako nárok na náhradu škody spôsobenej
protiprávnym konaním žalovaného v ich obchodnoprávnom vzťahu s odkazom na § 1 ods. 1, 2 v
spojitosti s § 261 ods. 2, § 273 Obchodného zákonníka v spojitosti s § 424 Občianskeho zákonníka.
Právna kvalifikácia nároku na zaplatenie úrokov z omeškania z judikovanej istiny musí sledovať jej
právnu kvalifikáciu, keďže úrok z omeškania pre svoju akcesorickú povahu je právnym osudom istiny
bezvýhradne podmienený.
12.1. Odvolací súd v napadnutom rozsudku, zhodne so súdom prvej inštancie, z tejto právnej kvalifikácie
vychádzal, konštatoval že predmetom konania je pohľadávka obchodnoprávneho charakteru a na danú
vec aplikoval ustanovenia Obchodného zákonníka. Nesprávnu aplikáciu Obchodného zákonníka na
danú vec nenamietal v dovolaní ani dovolateľ. Ten rozporoval iba nesprávnu interpretáciu ustanovenia
§ 391 a nasl. Obchodného zákonníka vo vzťahu k premlčaniu úrokov z omeškania.

13. Obchodný zákonník obsahuje úpravu úrokov z omeškania, ako aj premlčania, preto je úprava v
Obchodnom zákonníku na obchodno-záväzkové vzťahy výlučná. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa
interpretáciou ustanovení týkajúcich sa práva na úrok z omeškania a jeho premlčania vyplývajúceho z
obchodnoprávnych vzťahov zaoberal. V rozsudku z 18. augusta 2011 sp.zn. 2 Obdo 36/2010 vyslovil, že
právo na úrok z omeškania je právom, ktoré sa premlčuje za každý deň samostatne, pričom nemusí byť
uplatnené za celé obdobie omeškania. Uvedenému výkladu svedčí aj znenie ust. § 391 ods. 1 Obch. zák.
<https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/>, podľa ktorého pri právach vymáhateľných
na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon
neustanovuje niečo iné. Uplynutím už len jediného dňa v rozsahu jeho 24 hodín sa dlžník môže dostať do
omeškania nezaplatením istiny a už za tento deň môže veriteľ uplatniť svoje právo na úrok z omeškania,
ako aj za každý nasledujúci deň omeškania bez toho, aby bolo potrebné súčasne uplatniť aj nárok
na zaplatenie istiny ako hlavného záväzku. Úrok z omeškania vzniká v dôsledku povinnosti dlžníka
splniť záväzok, t.j. z povinnosti nebyť v omeškaní a ak dlžník svoj záväzok nesplní, resp. záväzok
nezanikne najneskôr v deň jeho splatností, dlžník porušil povinnosť nebyť v omeškaní, z ktorej vzniká
právo na úrok z omeškania za tento deň. Zároveň k rovnakému dňu porušenia povinnosti začína plynúť
premlčacia doba k takto vzniknutému právu z porušenia povinnosti k úroku z omeškania. Porušením
svojej povinnosti splniť záväzok, resp. povinnosť nebyť v omeškaní dlžník vytvára pre seba každý deň
novú možnosť porušiť povinnosť splniť záväzok i nasledujúci deň. Trvanie omeškania je preto potrebné
chápať a vykladať ako každodenné nové porušenie povinnosti dlžníka splniť záväzok (obdobne aj v
rozsudku z 31. júla 2012 sp.zn. 2 Obdo 23/2012) .
13.1. Vec prejednávajúci senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nedospel k inému názoru na
interpretáciu danej právnej problematiky, preto niet dôvodu na postup podľa § 48 ods.1 CSP.
13.2. Senát sa stotožňuje s vyššie uvedeným názorom a na jeho podporu poukazuje aj na ďalšie právne
názory vyjadrené v odbornej spisbe.
13.3.1. „Obchodnoprávne úroky z omeškania sa premlčujú samostatne, vždy vo vzťahu ku každej
jednotlivej splátke úroku z omeškania v štvorročnej premlčacej dobe nezávislej od istiny“ Števček, M.
Grausová, K.: Premlčanie úrokov z omeškania, Bulletin slovenskej advokácie 2010, č.12, str. 22.



13.3.2.“Postupné premlčanie úrokov z omeškania je výsledkom určitej rovnováhy medzi záujmami
dlžníka a veriteľa. Na jednej strane chráni dlžníka pred hromadením nárokov, na druhej strane umožňuje
veriteľovi úspešne sa domáhať úrokov z omeškania aj v prípade, ak sa iné, skôr vzniknuté úroky už
premlčali. Jednorazovým premlčaním by sa však bez racionálneho dôvodu zohľadňovali len záujmy
dlžníka“ Hlušák,M: Premlčanie úrokov z omeškania, Súkromné právo 2018, č. 4 str.158.
14. Nedôvodná je aj námietka dovolateľa spočívajúca v tom, že žalobcovi bolo priznané právo na úroky
z omeškania bez ohľadu na premlčanie, čo znamená existenciu nepremlčateľnosti jeho práva.
14.1. Právo na úroky z omeškania sa radí medzi zodpovednostné (sekundárne ) práva, ktoré sú právami
samostatnými a právne vzťahy, ktorých obsah takého práva tvoria, sú odlišné od primárnych vzťahov.
Právo na úroky z omeškania je teda samostatným právom, premlčujú sa samostatne, vždy vo vzťahu
k jednotlivej dennej splátke úroku z omeškania. V danej veci však treba zdôrazniť, že žalobca včas
zažaloval istinu, táto mu bola právoplatne priznaná, teda veriteľ má stále nárok na priznanú istinu (až
do úplného zaplatenia judikovanej istiny). Úroky z omeškania by aj naďalej mali plniť motivačnú funkciu
a veriteľovi by mali poskytovať náhradu za to, že dlžník neoprávnene zadržiava istinu.

15. Po preskúmaní veci dovolací súd dospel k záveru, že dovolateľ neopodstatnene namieta dovolací
dôvod uvedený v § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.

16. Dovolateľ tiež namietal, že súdy nižších stupňov sa nevyporiadali s uvedením lehoty, z ktorej mali
byť vypočítané úroky z omeškania, a preto je nepreskúmateľné.

17. Na rokovaní občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu, ktoré sa uskutočnilo 3. decembra
2015, bolo prijaté zjednocujúce stanovisko, právna veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia
zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne,
keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre
rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/
Občianskeho súdneho poriadku.“ Toto stanovisko bolo uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho
súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 2/2016. Len v mimoriadnych a ojedinelých
prípadoch mohla nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu zakladať vadu v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/
O.s.p., a to napríklad ak rozhodnutie napadnuté opravným prostriedkom ako celok neobsahovalo vôbec
žiadne odôvodnenie, prípadne vtedy, ak odôvodnenie malo také zásadné nedostatky, ktoré sa svojou
povahou, intenzitou, významom a právnymi následkami blížia k „justičnému omylu“. Podľa judikatúry
Európskeho súdu pre ľudské práva totiž princíp právnej istoty môže ustúpiť iba výnimočne, a to za
účelom zaistenia opravy základných vád alebo justičných omylov (pozri Ryabykh proti Rusku, rozsudok
z roku 2003) a napravenia vád najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém”, ale nie z dôvodu právnej
čistoty (pozri Sutyazhnik proti Rusku, rozsudok z roku 2009).
18. Najvyšší súd, stotožňujúc sa v preskúmavanej veci so závermi, na ktorých spočíva predmetné
stanovisko, skúmal, či v danej veci ide o taký výnimočný prípad, kedy by nepreskúmateľnosť
rozhodnutia zakladala vadu konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. Dovolací súd však nezistil,
že by o takýto prípad v prejednávanej veci išlo; odôvodnenie napadnutého rozhodnutia odvolacieho
súdu (v spojení s rozhodnutím súdu prvej inštancie) obsahuje zreteľné vysvetlenie dôvodov, na ktorých
odvolací súd založil svoje rozhodnutie. Zmeňujúce rozhodnutie odvolacieho súdu spĺňa kritériá pre
odôvodňovanie rozhodnutí v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p. Skutočnosť, že dovolateľ má odlišný právny
názor než súd bez ďalšieho nezakladá a nedokazuje ním tvrdenú vadu v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/
O.s.p. Za porušenie základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v žiadnom
prípade nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv strany
sporu. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že dovolateľ sa s právnym názorom
všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti
rozhodnutia odvolacieho súdu (napr. I. ÚS 188/06).

19. Žalobou doručenou súdu 29. júla 2011 si žalobca uplatnil nárok na priznanie úroku z omeškania vo
výške 14,75 percent ročne zo sumy 4.979.087,83 EUR (150.000.000Sk) vo výške 3.309.889,79 EUR za
obdobie od 5. decembra 2006 do 30. júna 2011. Žalobca podaním (doručeným súdu 17. januára 2013)
žiadal rozšíriť žalobu o úroky z omeškania zo sumy 4:979.087,83 EUR (150.000.000Sk) vo výške 14,75
% za obdobie od 1. júla 2011 do zaplatenia. Súd uvedenú zmenu pripustil uznesením z 8. apríla 2015.
19.1. Odvolací súd vo svojom zmeňujúcom rozsudku uviedol, že splatnosť judikovanej pohľadávky na
náhradu škody (4 979 087,83 €) nastala 7. marca 2007 (doručením žaloby v konaní Okresného súdu
Bratislava II sp.zn. 6C/178/2006). Začiatok plynutia premlčacej doby pri úrokoch z omeškania viazal



ku dňu, kedy bola povinnosť porušená, t.j. ku dňu 8. marca 2007 a s ohľadom na vznesenú námietku
premlčania vyslovil, že nárok za obdobie od 29. júla 2007 nie je premlčaný.
19.2. Námietka dovolateľa, že súdy neuviedli lehotu, z ktorej mali byť vypočítané úroky z omeškania,
je preto nedôvodná.

20. Následne dovolací súd skúmal, či rozhodnutie odvolacieho súdu netrpí inou vadou konania v zmysle
§ 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku.

21. Dovolací súd zistil, že odvolací súd nezohľadnil a nevykonal úpravu celkového úroku z omeškania
za obdobie od 5. decembra 2006 do 28. júla 2007. V období od 5. decembra 2006 do 7. marca 2007
žalovaný nebol v omeškaní, pretože v tomto období nastala splatnosť judikovanej pohľadávky a nárok za
obdobie od 8. marca 2007 do 28. júla 2007 je vzhľadom na vznesenú námietku premlčania premlčaný.
Odvolací súd vyhovením žalobe v plnom rozsahu, bez zohľadnenia nenárokovateľnej časti a premlčanej
časti nároku zaťažil svoj rozsudok inou vadou, ku ktorej dovolací súd musel prihliadnuť aj z úradnej moci,
pretože mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

22. Vytknutá vada sa však netýka zvyšnej časti žalovaného nároku, t.j. úrokov omeškania vo výške
14,75 percent zo sumy 4.979.087,83 EUR za obdobie od 29. júla 2007 do 30. júna 2011, ktorý činí sumu
2 881 323,10 EUR.
23. Vzhľadom na uvedené možno zhrnúť, že dovolací súd dovolanie v časti týkajúcej sa sumy 2 881
323,10 EUR zamietol ako nedôvodné (§ 448CSP) a vo zvyšnej časti rozsudok odvolacieho súdu zrušil
a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie (§ 449 ods.1 CSP).

24. Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§
453 ods. 3 CSP).

25. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.