SKI CENTRUM - Banská Štiavnica, s.r.o. v likvidácii


Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/35/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6408202041
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6408202041.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a
členov senátu Mgr. Emy Novodomcovej a JUDr. Petra Priehodu v právnej veci navrhovateľky V. D., nar.
XX. XX. XXXX, bytom B. V., F. X, zastúpenej advokátom JUDr. René Hudzovičom, Štefánikova trieda
49, Nitra, proti odporcom 1/ P. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom V. B. XXX, zastúpeného X. O., bytom E.,
V. XXX, 2/ SKI CENTRUM - Banská Štiavnica, s. r. o., so sídlom Kammerhofská 5, Banská Štiavnica,
IČO: 36 050 440, zastúpenej advokátska kancelária VALIŠ LEGAL s. r. o., Mlynské Nivy 45, Bratislava,
IČO: 36 834 611, 3/ T. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom B., A.. J. XX, štátneho občana SR, 4/ CLAIMS, s.
r. o., so sídlom Bratislava, Turčianska 17, IČO: 35 833 033, zastúpeného advokátom JUDr. Martinom
Strážnickým, Kempelenova 728/15, Bratislava, o určenie neplatnosti právnych úkonov, na odvolanie
navrhovateľky, odporcov 2/, 4/ proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 5C/27/08 - 335
zo dňa 23. 11. 2011, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu mení tak, že návrh navrhovateľky z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom vyhovel návrhu navrhovateľky a určil, že kúpna zmluva zo dňa
17. 03. 2005, ktorou odporca 1/ prevádzal svoj ideálny spoluvlastnícky podiel 6/27 - ín k celku k
nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v obci O. - O. v kat. úz. B. O. a to CKN parc. č. XXXX/X - lesný pozemok
o výmere XXXX m2, vytvorenej geometrickým plánom č. XXXXXXXX - XX/XXXX zo dňa 01. 03. 2005 z
parcely čiastočne zapísanej na LV č. XXXX a čiastočne v pozemnoknižnej vložke č. XXXX kat. úz. B. O.,
ako parc. č. XXXX - TTP o výmere XXXX m2 ktorej vklad bol povolený Správou katastra I. dňa 07. 04.
2005 pod č. VXXX/XXXX na odporcu 2/, je neplatná. Zároveň súd určil, že je neplatná aj ďalšia kúpna
zmluva uzavretá odporcom 1/ s odporcom 2/ dňa 25. 02. 2005, ktorej predmetom bol prevod ideálneho
spoluvlastníckeho podielu odporcu 1/ 6/27 - ín k celku k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v obci V. B.
kat. úz. V. B., zapísanej v Katastri nehnuteľností, Správy katastra B. V. na LV č. XXXX, ako parcela č.
XXXX- TTP o výmere XXXXX m2, ktorej vklad bol povolený Správou katastra B. V. dňa 17. 03. 2005 pod
č. VXXX/XXXX. Súd tak rozhodol z dôvodu, že uvedenými kúpnymi zmluvami bolo porušené predkupné
právo navrhovateľky, ktorá v čase uzatvárania zmlúv bola podielovou spoluvlastníčkou parcely CKN č.
XXXX/X, ako aj parcely č. XXXXX. Súd konštatoval, že po smrti spoluvlastníka P. Q. pozemky v tom
čase v užívaní socialistického sektoru nadobudla jeho manželka F. Q., po smrti ktorej navrhovateľka
nadobudla dedičstvo smrťou v zmysle ust. § 460 OZ a tým je daná jej aktívna legitimácia. Odporca
1/ potvrdil navrhovateľkou uvádzanú skutočnosť, že vo vzťahu k ostatným spoluvlastníkom nesplnil
zákonnú povinnosť a neponúkol spoluvlastnícky podiel na kúpu. Z uvedených dôvodov preto okresný
súd návrhu vyhovel a rozhodol, že sú neplatné aj následné zmluvy uzatvárané odporcami 2/ až
4/ , predmetom ktorých boli prevody spoluvlastníckeho podielu k daným nehnuteľnostiam. Úspešnej
navrhovateľke súd priznal náhradu trov konania vo výške 1.998,82 eur. na náhradu ktorých solidárne
zaviazal odporcov 1/ až 4/.



Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým bolo rozhodované o náhrade trov konania napadla
navrhovateľka, lebo jej súd nepriznal náhradu trov konania za prípravu a prevzatie zastúpenia vo veci
každej jednotlivej kúpnej zmluvy zvlášť, za každé relatívne dovolanie sa neplatnosti právneho úkonu, za
účasť na pojednávaniach v takom rozsahu, ako to prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadala
a nepriznal jej ani náhradu za ďalšiu poradu s advokátom dňa 07. 04. 2009. Pretože v danej veci išlo o
prejednanie šiestich konkrétnych zmlúv, z ktorých jej bol osobitne vyrúbený súdny poplatok z návrhu
na začatie konania, mal jej súd priznať náhradu trov v rovnakom rozsahu. Navrhovateľka požadovala,
aby napadnutý výrok prvostupňového rozsudku bol zmenený tak, že odporcovia 1/ - 4/ budú povinní
jej zaplatiť náhradu trov konania vo výške 3.697,02 eur. Titulom náhrady trov odvolacieho konania
požadovala priznať sumu 100,09 eur.

Odporca 2/ odvolanie odôvodnil procesnou vadou, ktorej sa dopustil prvostupňový súd, keď dňa 08.
12. 2001 konal aj bez účasti jeho samotného ako aj bez účasti jeho právneho zástupcu, napriek tomu,
že nemal vykázané doručenie predvolania. Nesprávnosť postupu okresného súdu, ktorý na uvedenom
pojednávaní vykonal i dokazovanie, konštatoval aj Krajský súd v Banskej Bystrici v odôvodnení
svojho uznesenia zo dňa 14. 02. 2011 ktorým bolo rozhodované o námietke zaujatosti voči sudkyni
okresného súdu. Okresný súd sa dopustil procesného pochybenia aj na pojednávaní konanom dňa
07. 11. 2011 kedy s predloženými listinnými dôkazmi odporca 2/ bol oboznámený len stručne a
nezrozumiteľne tým, že sudkyňa prečítala pár výňatkov z predložených listinných dôkazov, čo nebolo
uvedené ani v samotnej zápisnici. Po vykonanom dokazovaní naviac zástupcovi odporcu 2/ neumožnila
do uvedených dôkazov nahliadnuť a podrobne ich preštudovať. Vo veci samej odporca 2/ namietal
nedostatok aktívnej legitimácie navrhovateľky, lebo v čase uzatvárania kúpnej zmluvy zo dňa 25. 02.
2005 nebola spoluvlastníčkou pozemku - parcely č. XXXX vedeného na LV č. XXXX v kat. úz. V.
B., spoluvlastnícky podiel nadobudla až na základe osvedčenia o dedičstve zo dňa 18. 10. 2005.
Okresný súd bez vysvetlenia odmietol vykonať odporcom 2/ navrhovaný dôkaz - dotaz na príslušný
kataster nehnuteľností ohľadom zistenia okruhu spoluvlastníkov predmetnej nehnuteľnosti. S ohľadom
na materiálnu publicitu katastra nehnuteľnosti je zrejmé, že odporca 1/ nemohol navrhovateľku vyzvať na
uplatnenie jej predkupného práva, keďže nebola v katastri nehnuteľnosti vedená ako právna vlastníčka
predmetných spoluvlastníckych podielov, ale tieto nadobudla až dodatočne, po uzatvorení napádanej
kúpnej zmluvy. Ani odporca 1/ , ani odporca 2/ nemohli mať vedomosť, či navrhovateľka patrí do okruhu
oprávnených dedičov, či dedičstvo neodmietla alebo či nebola vydedená. Ust. § 460 OZ podľa odporcu
je potrebné vykladať tak, že dedič v prípade nehnuteľnosti nadobudne vlastnícke právo až ku dňu
nadobudnutia právoplatnosti predmetného osvedčenia o dedičstve alebo až ku dňu zápisu vlastníckeho
práva do katastra nehnuteľností. Vzhľadom na to, že doteraz v judikatúre nie je riešená otázka , ktoré
osoby majú právo uplatniť predkupné právo k spoluvlastníckemu podielu na nehnuteľnosti a pretože
sú možné dve odpovede 1. predkupné právo si môže uplatniť iba presne vymedzený počet osôb -
spoluvlastníkov, ktoré sú v čase prevodu spoluvlastníckeho podielu ako spoluvlastníci zapísané v
katastri nehnuteľností, alebo po 2. predkupné právo si môžu uplatniť všetky osoby, ktoré v čase prevodu
spoluvlastníckeho podielu sú alebo môžu byť spoluvlastníkmi a to i bez ohľadu na skutočnosť, či sú alebo
nie sú zapísané v katastri nehnuteľností (t. j. vopred neurčitý počet osôb, ktoré by mohli kedykoľvek v
budúcnosti spätne preukazovať svoje spoluvlastnícke právo získané napr. dedením), ide o otázku po
právnej stránke zásadného významu a preto odporca 2/ navrhol, aby odvolací súd postupoval podľa ust.
§ 238 ods. 3 OSP. Odporca 2/ navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Odporca 4/ napadol rozsudok okresného súdu v celom rozsahu,, lebo ho pokladá za nesprávny po
právnej i vecnej stránke. Odporca 4/ namietal aktívnu legitimáciu navrhovateľky na podanie žaloby,
nakoľko v čase, kedy došlo k uzatváraniu prvej kúpnej zmluvy medzi odporcom 1/ a odporcom 2/
navrhovateľka nebola spoluvlastníčkou predmetných spoluvlastníckych podielov a teda jej neprislúchalo
právo v zmysle § 140 OZ, túto otázku mal prvostupňový súd riešiť ako predbežnú. Odporca 1/
pri výsluchu dňa 08. 10. 2010 sa nevedel vyjadriť k otázke, či navrhovateľka bola spoluvlastníčkou
predmetných nehnuteľností. Taktiež ani výsluchom svedkov V. Q. a D.. K. A., nebolo preukázané, že
by navrhovateľka v rozhodnom období bola bývala spoluvlastníčkou. Záver okresného súdu, že aktívna
legitimácia navrhovateľky je daná právnym nástupníctvom po matke F. Q. odporca 4/ nepovažoval
za správny. V prípade nehnuteľnosti, kde sa inak vyžaduje povolenie vkladu vlastníckeho práva
na nadobudnutie vlastníctva, ide o výnimku z intabulačného princípu katastra nehnuteľností, lebo
vlastníctvo nadobudnuté dedením sa vyznačuje záznamom. Zároveň však pri aplikácii § 460 OZ musí



byť nad rámec akýchkoľvek pochybností preukázané, že neexistovala žiadna prekážka nadobudnutia
vlastníckeho práva dedením, ako je napríklad vydedenie alebo odmietnutie dedičstva a to v čase, kedy
malo dôjsť k prvému prevodu z odporcu 1/ na odporcu 2/. V zmysle § 70 ods. 1 zák. č. 162/1995 Z. z. o
katastri nehnuteľností v znení neskorších predpisov, sa údaje v katastri považujú za hodnoverné, pokiaľ
sa nepreukáže opak (tzv. formálna publicita katastra nehnuteľností). Účastník právneho vzťahu nemá
žiadnu inú možnosť overiť si skutočnosť, kto je vlastníkom alebo spoluvlastníkom, ako oboznámením
sa s informáciami uvedenými v katastrálnom operáte. Odporca 4/ má za to, že v konaní nebolo
vôbec preukázané, že by navrhovateľka bola v rozhodnom období spoluvlastníčkou predmetných
nehnuteľností a preto nepovažuje záver prvostupňového súdu za správny. Pochybením okresného súdu
bolo, že nevykonal požadovaný dôkaz na preukázanie, kto bol v rozhodnom čase vedený v katastri
nehnuteľnosti ako spoluvlastník. Odporca 4/ ďalej poukázal na nesprávne vykonanie dokazovania
na pojednávaní dňa 09. 11. 2011, kedy mu nebola daná možnosť oboznámiť sa s predloženými
listinnými dôkazmi. Rozsudok okresného súdu trpí vadou nepreskúmateľnosti a zmätočnosti pre
nedostatok dôvodov, ktorá vada môže mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, lebo okresný
súd neúplne zistil skutkový stav tým, že nevykonal navrhnuté dôkazy a preto jeho rozhodnutie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odporca 4/ navrhol odvolaciemu súdu rozsudok okresného
súdu zrušiť a vec mu vrátiť na nové prejednanie a rozhodnutie.

Navrhovateľka v písomnom vyjadrení odvolanie odporcu 2/ považovala za účelové a právne irelevantné.
Odporcom 2/ namietané pojednávanie dňa 08. 12. 2011 sa neuskutočnilo, lebo sa pojednávalo
dňa 08. 12. 2010, na ktorom neúčasť právny zástupca odporcu 2/ ospravedlnil z dôvodu kolízie
pojednávaní. Pretože odporca 2/ mal zástupcu s plnomocenstvom pre celé konanie, nebolo nutné
doručovať predvolanie i odporcovi 2/ a preto uvedeným postupom nedošlo k odňatiu možnosti konať
pred súdom. Za nepravdivé považovala navrhovateľka dôvody odvolania týkajúce sa vykonania
dokazovania na pojednávaní, lebo zástupca odporcu 2/ nežiadal a tobôž nie výslovne súd na predloženie
uvedených listinných dôkazov k nahliadnutiu. Navrhovateľka trvala na existencii jej aktívnej legitimácii
dovolať sa neplatnosti predmetných právnych úkonov, lebo v čase ich uskutočnenia bola podielovou
spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností a zápis na liste vlastníctva má len deklaratórny charakter.
Na pojednávaní dňa 08. 04. 2009 odporca 1/ uviedol, že mal vedomosť o tom, že navrhovateľka má v
nehnuteľnostiach podiel po jeho bratovi P. Q., ktorý zomrel XX. XX. XXXX. Ak ďalšou zmluvou uzavretou
dňa 17. 03. 2005 č. VXXX/XXXX je uvedené, že účastníci mali vedomosť o tom, že časť prevádzanej
nehnuteľnosti je zapísaná v pozemnoknižnej vložke č. XXXX pre kat. úz. B. O. a ktorej bol ako podielový
spoluvlastník zapísaný i otec navrhovateľky P. Q., opätovne nič nebránilo odporcovi 1/ splniť zákonnú
povinnosť uvedenú v § 140 OZ vo vzťahu k navrhovateľke. Odporca 1/ napriek tomu, že navrhovateľka
nebola zapísaná v katastri nehnuteľností ako vlastníčka predmetných nehnuteľností, ale pretože mal
vedomosť o nej, mohol zákonnú povinnosť vyplývajúcu mu pre neho zo vzťahu k nej splniť a preto ani
ďalšie námietky odporcu 2/ uvádzané v odvolaní neobstoja. S právnym názorom odporcu 2/ ohľadom
výkladu ust. § 460 OZ nesúhlasila, pretože je v ňom explicitne uvedené, že dedičstvo sa nadobúda
smrťou poručiteľa a nie právoplatnosťou osvedčenia o dedičstve alebo zápisom vlastníckeho práva do
katastra nehnuteľností. V prípade nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam titulom dedenia,
má zápis do katastra nehnuteľností len deklaratórny a nie konštitutívny charakter. S poukazom na vyššie
uvedené preto navrhovateľka navrhla, aby jej odvolaniu bolo v plnom rozsahu vyhovené.

Krajský súd ako súd odvolací vec v medziach daných odvolaniami navrhovateľky a odporcov 2/ , 4/
preskúmal podľa § 212 íods. 1 OSP bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 2 OSP
a postupom podľa ust. § 213 ods. 2 OSP rozsudok okresného súdu v zmysle ust. § 220 OSP zmenil
tak, že návrh zamietol.

Predmetom návrhu je určenie, že kúpna zmluva zo dňa 17. 03. 2005, ktorou odporca 1/ previedol
na odporcu 2/ ideálny spoluvlastnícky podiel sporných nehnuteľností, ako aj následné kúpne zmluvy
uzatvárané medzi odporcami, sú neplatné.

V prípade návrhov uplatnených v zmysle ust. § 80 písm. c) OSP základnou zákonnou podmienkou
úspešného uplatnenia takéhoto nároku je preukázanie existencie naliehavého právneho záujmu na
danom určení a z toho potom súdu vyplýva povinnosť zistiť, či je daná existencia takéhoto záujmu.
Naliehavý právny záujem na takomto určení spočíva v tom, že spornosť vzťahu účastníkov rieši práve
podaný návrh. Za dovolený a procesne prípustný možno preto považovať návrh na určenie len
vtedy, keď sa ním vytvára právny základ odstraňujúci spornosť vzťahu účastníkov a predchádza sa



návrhu na plnenie alebo ďalšiemu návrhu na určenie, sledujúceho v podstate ten istý cieľ, ako skorší
určovací návrh. Vzniku navrhovateľovho právneho záujmu na určenie stačí také chovanie odporcu,
ktoré nasvedčuje o úmysle odporcu porušiť právo navrhovateľa alebo spôsobiť mu ujmu na jeho
právnom postavení. Určovací návrh je teda prostriedkom, ktorý umožňuje poskytnutie ochrany právneho
postavenia navrhovateľa skôr, než toto jeho postavenie bolo porušené. Teda jeho cieľom bolo zásadne
poskytnúť preventívnu ochranu. Keď však už došlo k porušeniu práva navrhovateľa, stráca prevencia
akýkoľvek zmysel a navrhovateľ už nemôže mať žiadny právny záujem na určenie daného práva
alebo právneho vzťahu. Jeho návrh na takéto určenie nemôže mať úspech a v tomto zmysle je teda
neprípustný.

Odvolací súd v zmysle ust. § 213 ods. 2 OSP vyzval účastníkov konania na vyjadrenie k inému právnemu
posúdeniu veci odvolacím súdom.

Navrhovateľka trvala na existencii právneho záujmu na vyriešení spornosti, či nastali právne účinky
dovolania sa neplatnosti dotknutých právnych úkonov a či sú uvedené právne úkony neplatné, lebo
nemá možnosť iným zákonným spôsobom dosiahnuť existenciu takých právnych pomerov, aké existovali
pred uskutočnením neplatných právnych úkonov. Vzhľadom ku skutočnosti, že v katastri nehnuteľnosti
je evidovaný odporca 3/ ako spoluvlastník podielov, pôvodne vlastnícky patriacich odporcovi 1/,
nie je daná iná možnosť ako dosiahnuť zmenu zápisu vlastníckeho práva inak, ako len na základe
rozhodnutia súdu o určení neplatnosti právnych úkonov. Právne postavenie navrhovateľky sa po určení
neplatnosti predmetných kúpnych zmlúv stane istejším, lebo napríklad nebude v spoluvlastníckom
vzťahu so žiadnym z odporcov 2, 3/ 4/. ktorí majú s predmetnými nehnuteľnosťami špekulatívne
úmysly, čoho dôkazom okrem iného je i séria prevodov vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu
podielu medzi odporcami 2/ a 4/ uskutočnené deň po dni a množstvo súdnych konaní vedených
odporcom 2/ na Okresnom súde Žiar nad Hronom a tiež zámery s predmetnými nehnuteľnosťami,
s ktorými sa nestotožňuje (zámery založené výslovne na komerčnej báze, agresívne k životnému
prostrediu motivované snahou získania maximálneho finančného profitu a absenciou akéhokoľvek
šetrného postupu k predmetným nehnuteľnostiam) a bude daná možnosť tretím osobám (osobám
ktorých snahou bude užívanie nehnuteľností spôsobom konformným s prírodou, spôsobom menej
agresívnym k životnému prostrediu), aby pokiaľ odporca 1/ nechce zotrvať v spoluvlastníckom vzťahu,
mohli jeho spoluvlastnícky podiel odkúpiť. Práve s poukazom na vyššie uvedené argumenty ohľadne
nadobudnutia istejšieho právneho postavenia navrhovateľky nemožno súhlasiť s tvrdením, že nemôže
mať naliehavý právny záujem na požadovanom určení z dôvodu, že neplatnosť predmetných zmlúv
by bola riešená len ako predbežná otázka v prípadnom konaní o existenciu konkrétneho právneho
vzťahu. Nemožno akceptovať ani tvrdenie, že určenie neplatnosti zmlúv by navrhovateľke neumožnilo
bez ďalšieho uplatniť vlastné vynútiteľné právo súvisiace s predmetom v prípade neplatnej zmluvy.
To by platilo len pre prípad, že by mala záujem nadobudnúť prevádzané spoluvlastnícke podiely z
odporcu 1/, o čo však nemá záujem. Navrhovateľka zdôraznila, že nemá záujem domáhať sa svojho
práva v zmysle ust. § 603 ods. 3 OZ, t. j. práva domáhať sa, aby jej nadobúdateľ ponúkol predmetný
spoluvlastnícky podiel na predaj za rovnakých podmienok, ale jej záujem je navrátenie právnych
pomerov k veci do stavu existujúceho pred prevodom spoluvlastníckych podielov odporcom 1/ P. Q.
na tretie osoby. Navrhovateľka chce zabrániť iným osobám v danom prípade odporcom 2/ a 4/ vo
vstupe do spoluvlastníckeho vzťahu aj z dôvodu, že odporcovia mali záujem odkúpiť i jej spoluvlastnícky
podiel k predmetným nehnuteľnostiam, avšak ona to odmietla a v prípade, že by sa niektorý z nich stal
podielovým spoluvlastníkom, mohol by využiť inštitút zrušenia podielového spoluvlastníctva k tomu, aby
získal jej spoluvlastnícky podiel napriek jej nesúhlasu s odpredajom a vytvoriť možnosť pre tretie osoby
získanie spoluvlastníckeho podielu odporcu 1/, pokiaľ tento nemieni zotrvať v spoluvlastníckom vzťahu.
Z tohto dôvodu je dané jej právo dovolať sa relatívnej neplatnosti právnych úkonov v samostatnom
súdnom konaní, čomu zodpovedá i formulácia petitu obsahujúca deklaratórny výrok o neplatnosti
právneho úkonu. Uvedený názor jednoznačne vyplýva aj z uznesenia NS SR sp. zn. 2 Cdo/28/2009. V
prípade, že odporca 1/ nebude chcieť zotrvať v predmetnom spoluvlastníckom vzťahu, je daná možnosť,
aby jeho spoluvlastnícke podiely k nehnuteľnostiam nadobudla tretia osoba, konkrétne D.. T. Z., ktorý
prejavil záujem o vstup do spoluvlastníckeho vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam, pričom tieto
záujmy navrhovateľka vie realizovať len podaním žaloby na určenie neplatnosti predmetných kúpnych
zmlúv. K vyjadreniu navrhovateľka pripojila písomné prehlásenie H. Q. potvrdzujúce záujem odporcu 2/
odkúpiť spoluvlastnícke podiely k predmetným nehnuteľnostiam a vybudovať na nich lyžiarske stredisko
s následným záujmom jeho odpredaja zahraničnému investorovi, a prehlásenie D.. T. Z. potvrdzujúce



jeho záujem o odkúpene spoluvlastníckych podielov odporcu 1/. S poukazom na vyššie uvedené
navrhovateľka má za to, že predmetnú vec treba právne posúdiť spôsobom ňou uvedeným.

Ostatní účastníci konania k výzve odvolacieho súdu zo dňa 10. 08. 2012 sa nevyjadrili.

Odvolací súd sa stotožňuje so skutkovými zisteniami okresného súdu, ale jeho právneho posúdenie veci
nepovažuje za správne.

Vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých spoluvlastníkov. Obsahom spoluvlastníckeho právneho
vzťahu sú práva a povinnosti, na ktorých sa spoluvlastníci podieľajú. Ideálnu mieru tejto účasti
každého spoluvlastníka vyjadruje spoluvlastnícky podiel. So svojím spoluvlastníckym podielom môže
každý spoluvlastník nakladať podobne, ako vlastník so svojou vecou. Jeho zmluvná voľnosť je však
obmedzená predkupným právom. Podľa ust. § 140 OZ, ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú
spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe (§ 116, § 117). Ak sa spoluvlastníci
nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.
Z toho jednoznačne vyplýva, že ak niektorý zo spoluvlastníkov chce svoj spoluvlastnícky podiel
previesť na cudzie osoby, alebo na jedného zo spoluvlastníkov, musí ho najskôr ponúknuť na kúpu
všetkým ostatným spoluvlastníkom. Predkupné právo podielových spoluvlastníkov je založené priamo
zákonom a má vecno-právny charakter. Ak zaväzujúci spoluvlastník zo zákonného predkupného
práva previedol spoluvlastnícky podiel bez toho, aby ponúkol podiel na kúpu ostatným spoluvlastníkom,
porušil svoju povinnosť vyplývajúcu mu z ust. § 140 OZ. V prípade, že nebolo rešpektované predkupné
právo, dotknutý spoluvlastník môže namietať relatívnu neplatnosť právneho úkonu, ktorým zaviazaný
spoluvlastník previedol podiel na inú osobu (§40a OZ). Relatívna neplatnosť prevodu spoluvlastníckeho
podielu z dôvodu uvedeného v ust. § 140 OZ je uplatnená tým, že sa dotknutý spoluvlastník dovolá
tohto dôvodu neplatnosti tak u predávajúceho ako aj u kupujúceho. Právne účinky dovolania sa tejto
neplatnosti nastávajú okamihom, kedy tento prejav vôle oprávneného dotknutého spoluvlastníka dôjde
všetkým subjektom relatívne neplatného právneho úkonu.

V danom prípade z vykonaného dokazovania nesporne vyplynulo, že odporca 1/ prevádzal svoj ideálny
spoluvlastnícky podiel k 6/27 - in k parcele CKN č. XXXX/X .lesnému pozemku o výmere XXXX m2
nachádzajúcom sa v kat. úz. B. O., vytvorenej geometrickým plánom č. XXXXXXXX - XX/XXXX z 01.
03. 2005 z pozemnokničnej parcely XXXX, vedenej v pozemnoknižnej vložke XXXX, označenej trvalý
trávnatý porast vo výmere XXXX m2, pričom časť právnych vzťahov k tejto parcele bola vedená aj na LV
č. XXXX. Prevod bol realizovaný kúpnou zmluvou zo dňa 17. 03. 2005, ktorej vklad bol povolený dňa
07. 04. 2005 Správou katastra I. pod č. VXXX/XXXX. Dňa 17. 03. 2005 Správa katastra B. V. povolila
vklad pod č. V XXX/XX kúpnej zmluvy, ktorú uzavreli tí istí účastníci t. j. odporca 1/ a odporca 2/ dňa
25. 02. 2005. Predmetom prevodu vlastníctva bol ideálny podiel predávajúceho odporcu 1/ 6/27 - ín
evidovaný na LV č. XXXX pre kat. úz. V. B. k nehnuteľnosti označenej parcelným číslom XXXX vo výmere
XXXXX m2 trvalé trávnaté porasty. V oboch kúpnych zmluvách je uvedená stať v doslovnom znení:
„ostatní podieloví spoluvlastníci zapísaní v katastri nehnuteľností nemôžu uplatniť svoje predkupné
právo, pretože nežijú“

V danej veci bolo potrebné posúdiť, či navrhovateľke prislúcha postavenie oprávnenej osoby z
predkupného práva v zmysle ust. § 140 OZ. Zákonné predkupné právo vyplývajúce z uvedeného
ustanovenia vzniká súčasne so vznikom podielového spoluvlastníctva. Z listinných dôkazov, ktoré tvoria
súčasť súdneho spisu vyplynulo, že ďalším spoluvlastníkom sporných nehnuteľností bol brat odporcu
1/, otec navrhovateľky P. Q., ktorý zomrel dňa XX. XX. XXXX. Po jeho smrti rozhodnutím Štátneho
notárstva v Žiari nad Hronom č. k. D/208/1967 - 8 zo 16. 05. 1967, ktoré sa stalo právoplatným dňa
08. 06. 1967, nadobudla podiel 6/27 - ín k pozemnoknižným parcelám č. XXXX, XXXX vedených vo
vložke č. XXXX pod T. D. r. č. X,X v tom čase v užívaní socialistického sektoru, do vlastníctva jeho
manželka F. Q., rod. F., nar. XX. XX. XXXX. Po jej smrti (dňa XX. XX. XXXX) pôvodné dedičské
konanie bolo vedené pod sp. zn. D 814/85 a novoobjavený majetok v konaní vedenom pod sp. zn. 10D
906/05. Ani v jednom z uvedených dedičských konaní po nebohej F. Q., nebolo prejednané dedenie
nehnuteľností vedených v pozemnoknižnej vložke č. XXXX. Osvedčením vydaným dňa 18. 10. 2005
Mgr. Andreou Galetovou, notárkou ako súdnou komisárkou v Novej Bani pod sp. zn. 10D/904/2005,
Dnot 189/2005 bolo osvedčené nadobudnutie dedičstva navrhovateľky a ostatných dedičov k podielu
6/27 - ín po nebohom P. Q. k parcele registra „E“ č. XXXX - TTP o výmere XXXXX m2 vedenej na LV
č. XXXX a to tak, že každý nadobudol rovný diel po 1/6 - ine.



Udalosť, ktorou je smrť fyzickej osoby, nemôže zostať bez vplyvu na právne vzťahy, v ktorých bola
subjektom. Záleží na povahe a obsahu subjektívnych práv a povinností, či v prípade smrti svojho
nositeľa zanikajú alebo, či zostávajú zachované a prechádzajú na niekoho ďalšieho. Práva a povinnosti
majetkovej povahy úmrtím svojho nositeľa spravidla nestrácajú význam, ale prechádzajú na iné subjekty.
Dedičské právo v objektívnom zmysle zabezpečuje zmenu v subjektoch majetkových práv a povinností
po smrti občana. Napomáha tak k zachovaniu majetkových hodnôt nebohého pre jeho nástupcov. Právna
úprava dedenia zakotvená v ust. § 460 OZ vychádza zo zásady univerzálnej sukcesie čo znamená, že
dedič vstupuje do majetkovoprávnych vzťahov svojho predchodcu v celej jeho šírke a vo všetkých jeho
zložkách. Dedenie spočíva na princípe prechodu zanechaného majetku na dediča bezprostredne už
okamihom poručiteľovej smrti, nadobudnutie vlastníckeho resp. spoluvlastníckeho práva dedením nie je
podmienené rozhodnutím súdu, ktorým sa potvrdzuje dedenie, dochádza tým k výmene nositeľa práv
a povinností majetkovej povahy. V konkrétnej veci bolo treba považovať navrhovateľku za osobu, ktorá
bola konaním odporcu 1/ dotknutá vo svojich právach a ktorej prináležalo právo ochrany vyplývajúce z
ustanovenia § 140 OZ. Odporca 1/ vo svojich výpovediach a vyjadreniach neuviedol žiadnu okolnosť,
ktorá by mu bránila splniť povinnosť vyplývajúcu z ust. § 140 OZ vo vzťahu k deťom svojho brata,
nebohého P. Q., ako univerzálnym právnym sukcesorom.

Pokiaľ išlo o posúdenie navrhovateľkou uplatneného nároku o určenie , že kúpne zmluvy uzavreté
medzi odporcami 1/, 2/ a následne medzi ostatnými odporcami sú neplatné, bolo potrebné v prvom
rade zaoberať sa v zmysle ust. § 80 písm. c) OSP zákonnou podmienkou a to preukázaním existencie
naliehavého právneho záujmu na danom určení. Ako odvolací súd uviedol aj vo výzve k inému právnemu
posúdeniu veci z 10. 08. 2012, naliehavý právny záujem na takomto určení spočíva v tom, že
spornosť vzťahu účastníkov vyrieši práve podaný návrh. Za dovolený a procesne prípustný možno
preto považovať návrh na určenie len vtedy, keď sa ním vytvára právny základ odstraňujúci spornosť
vzťahov účastníkov a predchádza sa návrhu na plnenie alebo ďalšiemu návrhu na určenie, sledujúceho
v podstate ten istý cieľ, ako skorší určovací návrh. K vzniku navrhovateľovho právneho záujmu na
určenie stačí také chovanie odporcu, ktoré nasvedčuje o úmysle odporcu porušiť právo navrhovateľa
alebo spôsobiť mu ujmu na jeho právnom postavení. Určovací návrh je teda preventívnym prostriedkom,
ktorý umožňuje poskytnutie ochrany právneho postavenia navrhovateľa skôr, než toto jeho postavenie
bolo porušené. Keď však už došlo k porušeniu práva navrhovateľa, stráca prevencia akýkoľvek zmysel
a navrhovateľ už nemôže mať žiadny právny záujem na určenie daného práva alebo právneho vzťahu.
Jeho návrh na takéto určenie nemôže mať úspech a v tomto zmysle je teda neprípustný. Zmluvami,
ktoré uzavreli odporca 1/ s odporcom 2/ dňa 25. 02. 2005 evidovanej pod č. V XXX/XX a dňa 17.
03. 2005 evidovanej pod č. V XXX/XXXX došlo k porušeniu práv navrhovateľky. No ak navrhovateľka
ako prostriedok právnej ochrany zvolila požiadavku určenia, že prevodné zmluvy, na základe ktorých
bolo zavkladované v katastri nehnuteľností spoluvlastníctvo v prospech odporcu 2/ sú neplatné, za
takéhoto stavu nemôže mať navrhovateľka naliehavý právny záujem na požadovanom určení, lebo
neplatnosť týchto zmlúv by mohla byť riešená len ako predbežná otázka v prípadnom konaní o existenciu
konkrétneho právneho vzťahu. Odvolací súd preto dospel k záveru, že určenie neplatnosti uvedených
zmlúv ako aj následných zmlúv uzatváranými medzi odporcami, by navrhovateľke neumožnilo bez
ďalšieho uplatniť vlastné vynutiteľné právo súvisiace s predmetom v prípade neplatnej zmluvy. Relatívnej
neplatnosti právneho úkonu vymedzenej v ust. § 40a OZ, nie je potrebné dovolávať sa v samostatnom
súdnom spore, lebo túto otázku je možné riešiť v súdnom konaní ako otázku predbežnú. Ustanoveniu §
80 písm. c) OSP nezodpovedá formulácia petitu a následne potom aj výrok prvostupňového rozhodnutia,
ktorým bolo požadované, resp. deklarované len zistenie (relatívnej) neplatnosti určitého právneho
úkonu, ale uvedenému zákonnému ustanoveniu zodpovedá len taký petit a jemu zodpovedajúci enunciát
súdneho rozhodnutia, ktorý určuje, či tu výsledný právny vzťah alebo právo je alebo nie je. Oprávnená
osoba, ktorej predkupné právo už bolo porušené, nemá naliehavý právny záujem na určení neplatnosti
zmluvy (§ 80 písm. c/ OSP), pretože jej patrí právo domáhať sa plnenia z porušeného predkupného
práva. Odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil a návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietol
lebo ochrany porušených práv sa domáhala procesne neprípustným spôsobom.

O náhrade trov konania odvolací súd s odkazom na ust. § 214 ods. 5 OSP rozhodne samostatným
uznesením.

Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov X : X.



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.