ALBION P.M., s.r.o.


Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2CoE/173/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6910207680
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Molčan
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6910207680.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: ALBION P.M., s. r. o. so sídlom Jókaiho 21,
Lučenec, IČO: 36 050 814, zast.: JUDr. Renáta Endrődyová, advokátka, so sídlom Dr. Herza 26, 984 01
Lučenec, proti povinnému: O. Q., nar. XX. U. XXXX, bytom V. XXXX/XX, XXX XX Y. W., občan Slovenskej
republiky, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Kapronczaim, Exekútorský úrad Galanta, so
sídlom Švermova 273, 924 01 Galanta pod sp. zn. EX 1542/2010, o vymoženie pohľadávky oprávneného
vo výške 3501,96 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti Uzneseniu Okresného súdu
Rimavská Sobota č. k. 2Er/1573/2010-19 zo dňa 21. júna 2016, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 2Er/1573/2010-19 zo dňa 21. júna 2016 p o t v r
d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rimavská Sobota (ďalej len „exekučný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým
uznesením č. k. 2Er/1573/2010-19 zo dňa 21. júna 2016 exekúciu zastavil, pričom o trovách exekúcie
rozhodne po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania. Svoje rozhodnutie exekučný súd odôvodnil
tým, že oprávnený návrhom doručeným súdnemu exekútorovi dňa 28. mája 2010 žiadal vymôcť
sumu 3501,96 Eur s príslušenstvom. Exekučným titulom je zmenkový platobný rozkaz Okresného
súdu Banská Bystrica č. k. 16Zm/1/2010-27 zo dňa 2. marca 2010. Súdny exekútor
bol dňa 28. júna 2010 poverený vykonaním exekúcie. Oprávnený, plniac si tým povinnosť uloženú
ustanovením § 243f ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(ďalej len „Exekučný poriadok“) návrh na vykonanie exekúcie doplnil podaním doručeným súdnemu
exekútorovi dňa 20. januára 2016, pričom uviedol, že právny vzťah medzi oprávneným a povinným
vznikol na tom skutkovom základe, že oprávnený požičal povinnému dňa 14. septembra 2006 sumu
2.655,51 Eur (80 000,- Sk), o čom bol vystavený aj výdavkový pokladničný doklad, ktorý v prílohe
priložil. Uvedená pôžička bola zabezpečená zriadením záložného práva k motorovému vozidlu E., ev.
č. M.. Povinný požičanú sumu nevrátil a pôžičku nebolo možné uspokojiť ani predajom zálohu, keďže
na záloh už viedla výkon záložného práva spoločnosť GE Money Auto, a. s. Vrátenie pôžičky preto
následne povinný zabezpečil zmenkou vystavenou dňa 1. decembra 2006, na základe ktorej bol vydaný
exekučný titul. Oprávnený mal za to, že právny vzťah medzi účastníkmi konania nemožno považovať
za spotrebiteľský, avšak z opatrnosti uviedol, že zmluva neobsahuje neprimerané zmluvné podmienky.
Plnenie priznané exekučným titulom nevykazuje ani rozpor s dobrými mravmi. Povinný už v čase, keď
vylákal od oprávneného pôžičku, mal vedomosť o tom, že na založené motorové vozidlo už vedie
výkon záložného práva iná osoba, čo vyplýva z predloženého výpisu z centrálneho registra záložných
práv. Exekučným titulom je v danom prípade zmenkový platobný rozkaz všeobecného súdu, preto
možno konštatovať, že v sporovom konaní si oprávnený uplatňoval nárok zo zmenky. Vzhľadom na
túto skutočnosť exekučnému súdu v zmysle § 243f ods. 6 Exekučného poriadku vznikla povinnosť
rozhodnúť o tom, či v exekúcii možno pokračovať, prípadne či je potrebné exekúciu zastaviť podľa § 57
ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Z predloženej zmluvy o založení motorového vozidla exekučný
súd zistil, že povinný poskytol oprávnenému ako záloh motorové vozidlo E. ev. č. Y. Povinnému bola



na základe tejto zmluvy poskytnutá pôžička (v terminológii zmluvy „záloha“) v sume 2.655,51 Eur (80
000,- Sk), a to na dobu od 14. septembra 2006 do 14. októbra 2006. Výška úroku za uvedené obdobie
činila sumu 398,33 Eur (12 000,- Sk). Záložnému veriteľovi takto mala byť vrátená suma 3.053,84
Eur (92 000,-Sk). Z výdavkového pokladničného dokladu predloženého oprávneným ďalej vyplýva,
že povinný dňa 14. septembra 2006 prevzal od oprávneného sumu 2.655,51 Eur (80 000,- Sk).
Dňa 1. decembra 2006 povinný vystavil vlastnú zmenku v prospech oprávneného na sumu 3.501,96
Eur. Exekučný súd mal za to, že medzi oprávneným a povinným došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke.
Predmetnú zmluvu treba považovať za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle zákona č. 634/1992 Zb. o
ochrane spotrebiteľa v znení účinnom do 30. júna 2007 (ďalej len „Zákon o ochrane spotrebiteľa“).
Išlo o typovú zmluvu vyhotovenú na pripravenom formulári, do ktorého boli vpísané údaje týkajúce sa
osoby povinného, založeného motorového vozidla, ako aj ekonomické parametre poskytnutej pôžičky.
Z obsahu uzavretej zmluvy nevyplýva, že by povinný ako dlžník do zmluvného vzťahu s oprávneným
vstupoval v rámci predmetu svojej obchodnej, prípadne inej podnikateľskej činnosti, preto ho treba
považovať za spotrebiteľa. Predmet podnikania oprávneného podľa výpisu z obchodného registra
zahŕňa aj činnosť záložne, preto je nepochybné, že zmluvu uzatváral ako dodávateľ v rámci svojej
obchodnej činnosti. Za týchto okolností exekučný súd zmluvu vyhodnotil ako spotrebiteľskú zmluvu. V
čase uzavretia predmetnej zmluvy o pôžičke nevyplývalo obmedzenie, prípadne zákaz použitia zmenky
na zabezpečenie zmluvného vzťahu. Z obsahu zmluvy vyplýva, že pôžička bola povinnému poskytnutá
pri úrokovej sadzbe 15% na jeden mesiac (12 000,- Sk). V prepočte na ročnú bázu ide o úrokovú
sadzbu vo výške 180%. Táto úroková sadzba extrémne prekračuje priemernú odplatu za poskytovanie
úverov finančnými inštitúciami v Slovenskej republike. Takto stanovená odplata je neprimerane vysoká
a z tohto dôvodu rozporná s dobrými mravmi a zásadami poctivého obchodného styku, preto tento
nárok nemôže požívať právnu ochranu. Na uvedený rozpor s dobrými mravmi v sporovom konaní nebolo
prihliadnuté, čím bolo konanie zaťažené vadou, ktorá mala za následok vznik povinnosti exekučného
súdu zastaviť exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Oprávnený poukazoval na to,
že v rozpore s dobrými mravmi sa správal povinný keď zamlčal, že založené motorové vozidlo už bolo
založené v prospech iného jeho veriteľa, ktorý začal výkon záložného práva. Z uzavretej zmluvy však
jeho oznamovacia povinnosť v tomto smere nevyplýva. Na tú istú vec možno zriadiť aj viacero záložných
práv. Ak by aj došlo k zlomyseľnému konaniu povinného, ide o otázku, ktorá neodôvodňuje priznanie
úrokov, ktoré prekračujú hranicu úžery. Ide o odlišné aspekty právneho vzťahu účastníkov konania.
Exekučný súd ďalej poznamenal, že zmenka bola povinným vystavená v prospech oprávneného na
sumu 3.501,96 Eur (105 500,- Sk), ktorá presahuje súhrn poskytnutej pôžičky a zmluvných úrokov
o sumu 448,12 Eur. V tejto časti nebolo preukázané, na akom právnom základe bola oprávnenému
priznaná uvedená čiastka v sporovom konaní. Nebolo preukázané, že sporové konanie nebolo zaťažené
vadami uvedenými v ustanovení § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku a nedošlo tým k vyvráteniu
právnej domnienky podľa § 243f ods. 4 Exekučného poriadku. Z uvedených dôvodov exekučný súd
exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku zastavil.

2. Proti uzneseniu exekučného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený,
ktoré odôvodnil tým, že nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m)
Exekučného poriadku, nakoľko vymáhaný nárok nevznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.
Medzi oprávneným a povinným nebola uzatvorená nijaká písomná zmluva o pôžičke. Došlo len k
uzatvoreniu zmluvy o založení motorového vozidla a ak exekučný súd konštatuje, že ide o typovú
zmluvu, tento záver sa nezakladá na pravde, pretože ide len o vzor zmluvy stiahnutý z internetu, do
ktorého si zmluvné strany dopísali potrebné údaje. V čase vzniku zmluvného vzťahu medzi oprávneným
a povinným dňa 14. septembra 2006 Občiansky zákonník v ustanovení § 52 ods. 1 upravoval, že
spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej
časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej
strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu
na uzavretie zmluvy. Jednoznačne sa teda vyžaduje nemožnosť spotrebiteľa ovplyvniť obsah zmluvy.
O nemožnosti ovplyvniť obsah zmluvy a jej zmluvné podmienky svedčia tzv. všeobecné obchodné
podmienky“, ktoré v spotrebiteľských vzťahoch používajú dodávatelia v predtlačenej forme a spotrebiteľ
nielenže nemá možnosť ich ovplyvniť, ale často ich ani nečíta a dodávateľ ho s nimi ani podrobne
neoboznamuje, pričom sú v nich spravidla dojednávané neprijateľné zmluvné podmienky. V danom
prípade však takýto typ zmluvy nebol uzatvorený, pretože zmluva neobsahuje žiadne všeobecné
obchodné a ani iné podmienky a všetky údaje, ktoré boli do zmluvy vpísané, boli do nej vpísané
na základe dohody zmluvných strán po vzájomnej konzultácii. Exekučný súd preto vec nesprávne
právne posúdil ak konštatoval, že medzi oprávneným a povinným došlo k uzatvoreniu spotrebiteľskej



zmluvy a následne exekúciu zastavil podľa § 57 od. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Oprávnený
ďalej namietal, že napadnutým rozhodnutím exekučného súdu bolo výrazne zasiahnuté do Ústavou
Slovenskej republiky zaručeného práva oprávneného na spravodlivý súdny proces, obsahom ktorého je
aj právo na prístup k súdu. Exekučný súd v napadnutom rozhodnutí konštatuje, že neprimerane vysoká
odplata je rozpore s dobrými mravmi, keď ročný úrok v danom prípade je vo výške 180 %. Aj v prípade,
ak by išlo o spotrebiteľskú zmluvu, exekučný súd mal exekúciu zastaviť len čiastočne, a to vo výške
dohodnutej odplaty za poskytnutie pôžičky, teda do zmenkovej sumy vo výške 448,12 Eur. Táto suma
predstavuje dojednanú zmluvnú pokutu pri nedodržaní záväzku povinného vrátiť v dohodnutej lehote
dlžnú sumu, a preto bola zahrnutá do zmenkovej sumy. Ak si exekučný súd nebol istý tým, za akým
účelom bola v zmenkovej sume uvedená aj táto suma, mal v tomto smere doplniť dokazovanie. Vo zvyšku
je uplatňovaný nárok oprávnený, a preto zastavenie exekúcie aj v tejto časti viedlo k bráneniu prístupu
oprávneného k súdu a vymožiteľnosti jeho práva. Vzhľadom na uvedené oprávnený žiadal odvolací súd,
aby napadnuté rozhodnutie exekučného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

3. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

4. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“) preskúmal vec v rozsahu danom ustanovením § 380 ods. 1 CSP bez
nariadenia pojednávania podľa § 385 ods.1 (a contrario) CSP a uznesenie exekučného súdu podľa §
387 ods. 1 CSP potvrdil.

5. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

6. Podľa § 185 ods. 2 CSP súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov
a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so
skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1. apríla 2017, ak tento zákon v § 243i
až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov
účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú
len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

8. Podľa § 243f ods. 1 a 4 Exekučného poriadku (1) v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred
účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu
na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie
exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. (4) Ak sa v konaniach podľa
odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m).

9. Podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote
podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a
ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.

10. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je
podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a
vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na
1) neprijateľné zmluvné podmienky,
2) obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo
3) rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

11. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom do
30. júna 2007 (ďalej len „Zákon o ochrane spotrebiteľa“), t. j. v čase uzatvorenia Zmluvy, na účely tohto
zákona sa rozumie:
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre priamu osobnú
spotrebu fyzických osôb, najmä pre seba a pre príslušníkov svojej domácnosti,
b) predávajúcim podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi predáva výrobky alebo poskytuje služby.



12. Podľa § 23a ods. 1 Zákona o ochrane spotrebiteľa spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

13. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že napadnutým uznesením exekučného súdu č. k.
2Er/1573/2010-19 zo dňa 21. júna 2016 exekúciu zastavil, pričom o trovách exekúcie rozhodne po
právoplatnosti uznesenia o zastavení konania. Podkladom na vykonanie exekúcie je zmenkový platobný
rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 16Zm/1/2010-27 zo dňa 2. marca 2010,
ktorý nadobudol právoplatnosť a vy konateľnosť dňa 3. apríla 2010, a ktorým bol povinný zaviazaný
zaplatiť oprávnenému sumu 3 501,96 Eur s príslušenstvom. Z obsahu spisu ďalej odvolací súd zistil,
že oprávnený a povinný uzatvorili dňa 14. septembra 2006 v ústnej forme zmluvu o pôžičke podľa §
657 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky
zákonník“), prostredníctvom ktorej oprávnený požičal povinnému peňažnú sumu vo výške 80 000,- Sk,
ktorú sa povinný zaviazal vrátiť v dohodnutej dobe s príslušným úrokom. Oprávnený vydal povinnému na
potvrdenie výdavkový pokladničný blok zo dňa 14. septembra 2006. Na zabezpečenie svojho záväzku
povinný s oprávneným uzatvoril zmluvu o zriadení záložného práva na osobné motorové vozidlo vo
vlastníctve povinného v prospech oprávneného ako záložného veriteľa a následne dňa 1. decembra
2006 povinný vystavil oprávnenému vlastnú zmenku na sumu 105 500,- Sk, splatnú dňa 5. decembra
2006. Svoje nároky z daného právneho vzťahu si následne oprávnený uplatnil voči povinnému v konaní
vedenom Okresným súdom Banská Bystrica, ktorý dňa 2. marca 2010 vydal Zmenkový platobný rozkaz
č. k. 16Zm/1/2010-27, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 23. marca 2010, a ktorý je
v predmetnej exekúcii exekučným titulom.

14. Oprávnený v odvolaní namieta, že medzi ním a povinným nevznikol vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy,
keďže nebola uzatvorená písomná zmluva o pôžičke, ktorej súčasťou by boli všeobecné zmluvné
podmienky zahŕňajúce neprijateľné zmluvné podmienky. Jednoznačne sa pritom podľa oprávneného
vyžaduje nemožnosť spotrebiteľa individuálne ovplyvniť obsah zmluvy. Odvolací súd vychádzajúc z §
185 ods. 2 CSP zistil z výpisu z obchodného registra oprávneného, že tento má v predmete činnosti
mimo iného vykonávanie „záložne“. Pojem „záložňa“ nie je legálne definovaný, avšak všeobecne sa
ním rozumie poskytovanie rýchlych vysoko úročených pôžičiek zabezpečených osobným majetkom,
ktorý je ľahko speňažiteľný, ako napr. osobné motorové vozidlá, šperky, starožitnosti a pod. Rovnako
aj v Zozname odporúčaných označení voľných živností vydanom Ministerstvom vnútra Slovenskej
republiky, sekciou verejnej správy, odborom živnostenského podnikania je „záložňa“ kategorizovaná
podľa štatistickej klasifikácie ekonomických činnosti SK NACE v kategórii „Finančné a poisťovacie
činnosti“. Oprávnený tak konal pri vzniku záväzkového vzťahu s povinným v rámci svojho predmetu
podnikania, keď mu poskytol finančnú službu uzatvorením zmluvy o pôžičke podľa § 657 Občianskeho
zákonníka so zabezpečením daného záväzkového vzťahu zmluvou o zriadení záložného práva na
majetok vo vlastníctve povinného a vlastnou zmenkou vystavenou povinným. Oprávnený tak naplnil
vymedzenie predávajúceho podľa § 2 ods.1 písm. b) Zákona o ochrane spotrebiteľa účinného v čase
vzniku záväzkového vzťahu s povinným. Povinného je možné jednoznačne považovať za spotrebiteľa v
zmysle § 2 ods. 1 písm. a) Zákona o ochrane spotrebiteľa, keďže konal ako fyzická osoba, ktorá používa
služby pre priamu osobnú spotrebu fyzických osôb, najmä pre seba a pre príslušníkov svojej domácnosti.
Rovnako Zákon o ochrane spotrebiteľa nevyžadoval písomnú formu zmluvy, keďže v zmysle ustanovenia
§ 23a ods. 1 sa za spotrebiteľské zmluvy považovali zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka,
Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú
vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Je zrejmé, že oprávnený ako prevádzkovateľ záložne uzatvára so spotrebiteľmi zmluvy o pôžičke
opakovane, hoci aj v ústnej forme, pričom spotrebiteľ nemá možnosť podstatným spôsobom ovplyvniť
obsah týchto zmlúv, ale len jednostranne prijíma podmienky navrhnuté oprávneným, ak chce získať ním
poskytovanú finančnú službu. Napokon, ak by povinný ako spotrebiteľ mal možnosť ovplyvniť obsah
zmluvy individuálnym dojednaním zmluvných podmienok, takéto individuálne dojednanie je možné
právne účinne realizovať len uzatvorením zmluvy v písomnej forme, čo sa však v danom prípade nestalo.
Exekučný súd správne vyhodnotil vzťah medzi oprávneným a povinným ako vzťah zo spotrebiteľskej
zmluvy.

15. Z citovaného ustanovenia § 2 ods. 1 Zákona o ochrane spotrebiteľa vyplýva, že už v čase vzniku
právneho vzťahu medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným zákon poskytoval ochranu



spotrebiteľovi. Podľa právnej úpravy zavedenej zákonom č. 438/2015 Z. z. platnej a účinnej od
23. decembra 2015, ktorá je obsiahnutá v prechodnom ustanovení § 243f ods. 1 Exekučného
poriadku, sú exekučné súdy povinné ex offo prihliadať v exekučných konaniach o vymáhaní nároku zo
zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, na to, či bola povinnému v konaní, v ktorom bol
vydaný exekučný titul, poskytnutá ochrana, aká mu ako spotrebiteľovi podľa predpisov o spotrebiteľskom
práve patrí. V prípade pochybností o tom, či ide o spotrebiteľský vzťah, má dôkazné bremeno na
preukázanie nespotrebiteľského charakteru vzťahu oprávnený (veriteľ). Existujúce pochybnosti treba
odstrániť tak, že nespotrebiteľský charakter musí byť preukázaný spôsobom nevzbudzujúcim dôvodné
pochybnosti. Oprávnený nepreukázal, že v danej veci nejde o vymáhanie nároku, ktorý vznikol v
súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, a že súd pred vydaním exekučného titulu skúmal právny
dôvod vystavenia zmenky, obsah zmluvy a prihliadol na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie,
prípadne neprípustnosť použitia zmenky, rozpor s dobrými mravmi alebo rozpor so zákonom.

16. Novelizáciou Exekučného poriadku, ku ktorej došlo zákonom č. 438/2015 Z. z. s účinnosťou od
23. decembra 2015, zákonodarca jednoznačne stanovil povinnosť exekučného súdu zastaviť exekúciu
napriek existencii právoplatného exekučného titulu, ak vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol
v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky,
na obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo na rozpor s dobrými mravmi alebo so
zákonom, pričom nebol preukázaný opak. Exekučný súd v zmysle takto formulovaného ustanovenia
§ 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku nemá možnosť preskúmavať, či vymáhaný nárok bol
priznaný na základe uplatnenia neprijateľných zmluvných podmienok alebo v rozpore so zákonom
alebo s dobrými mravmi, pretože nemôže byť úlohou exekučného súdu v rámci exekučného konania
nahrádzať základné konanie. Exekučné konanie slúži výlučne na nútený výkon dobrovoľne nesplnených
povinností uložených vykonateľnými rozhodnutiami vydanými v základnom konaní, a preto zásadne nie
je možné v jeho rámci pristupovať k hmotnoprávnemu prieskumu exekučných titulov. Rozhodnutie vo
veci samej totiž musí byť vždy vydané v rámci základného konania. Exekučný súd overuje len to, či
v konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný, bolo alebo nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné
podmienky, na obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo na rozpor s dobrými mravmi
alebo so zákonom. Novela Exekučného poriadku zákonom č. 438/2015 Z. z. ustanovila jednoznačnú
právnu domnienku, že v prípadoch uplatňovania nárokov zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou
osobou, je daný dôvod na zastavenie exekúcie, ak nie je preukázaný opak. Zákonodarca sa rozhodol
prelomiť materiálnu právoplatnosť rozhodnutí vydaných v konaniach, v ktorých sa uplatňoval nárok
zo zmenky, vrátane zmenkových platobných rozkazov a stanoviť právnu domnienku, hoci vyvrátiteľnú
(§ 243f ods. 6 Exekučného poriadku), že pri rozhodnutiach vydaných v takýchto konaniach sú dané
dôvody na zastavenie exekúcie, pričom dôkaz o opaku, teda o tom, že v konaní bolo prihliadnuté na
neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi alebo
so zákonom), by musel vychádzať z listín predložených oprávneným. Exekučný súd podľa § 243f ods.
6 Exekučného poriadku dostatočne preskúmal na základe listín predložených oprávneným, či je daný
dôvod na zastavenie exekúcie, a keďže zistil, že domnienka podľa § 243f ods. 4 Exekučného poriadku
nebola vyvrátená, správne exekúciu zastavil.

17. K odvolacej námietke oprávneného, že exekučný súd zasiahol do práva oprávneného na prístup
k súdu a spravodlivé konanie, keď exekúciu zastavil v celku a nie len v časti odplaty za poskytnutie
pôžičky, odvolací súd konštatuje, že Exekučný poriadok v ustanovení § 243f ods. 4 nepredpokladá
čiastočné zastavenie exekúcie, ale len jej zastavenie ako celku. Skutočnosť, že oprávnený sa s
názorom exekučného súdu nestotožňuje, nepostačuje sama osebe na prijatie záveru porušení práva na
spravodlivý súdny proces. Aj podľa stabilnej rozhodovacej činnosti Ústavného súdu Slovenskej republiky
(II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97) nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho
vyplýva, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania
vrátane ich dôvodov a námietok. Obsahom základného práva na súdnu ochranu, ako aj práva na
spravodlivé súdne konanie, nie je právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom účastníka súdneho
konania, resp. právo na úspech v konaní (obdobne napr. II. ÚS 218/02, III. ÚS 198/07, II. ÚS 229/07,
I. ÚS 265/07, III. ÚS 139/08).

18. Z uvedeného vyplýva, že odvolaniu z dôvodov v ňom uvedených nebolo možné vyhovieť. Odvolací
súd preto s poukazom na § 387 ods. 1 CSP napadnuté rozhodnutie vo ako vecne správne potvrdil.

19. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).



Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).