AZTV, spol. s r.o.


Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2Er/518/2005
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6105208544
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Matej Šáli
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2014:6105208544.2

Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného SR - Ministerstvo financií Slovenskej
republiky, Štefanovičova 5, 817 82 Bratislava, IČO: 00 151 742, proti povinnému t.č. neexistujúci právny
subjekt AZTV, spol. s r.o., naposledy so sídlom Nám. SNP 11, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 050
873, na vymoženie pohľadávky vo výške 66,39 eura (2000,- Sk) s príslušenstvom vedenej súdnym
exekútorom JUDr. Petrom Kohútom so sídlom exekútorského úradu Mičinská cesta 35, 974 01 Banská
Bystrica, pod spis. zn. EX 180/2005, na základe podnetu súdneho exekútora, takto

r o z h o d o l :

Súd exekúciu z a s t a v u j e .

Oprávnený je p o v i n n ý uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 54,52 eura, a to v
lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Súd oprávnenému náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške
66,39 eura (2000,- Sk) s príslušenstvom, a to na základe exekučného titulu, právoplatného a
vykonateľného rozhodnutia Ministerstva financií Slovenskej republiky č.k. MF 14629/04-91 zo dňa 10.01.
2005.

Poverením č. 5601 013007 zo dňa 10.05. 2005 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním
exekúcie súdneho exekútora JUDr. Petra Kohúta, ktorý ju vedie pod spis. zn. EX 180/2005.

Podaním, ktoré bolo Okresnému súdu Banská Bystrica doručené dňa 23.07. 2013, podal súdny exekútor
podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný je nemajetný. Zároveň si vyčíslil trovy exekúcie
vo výške 82,39 eura.

Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) exekúciu zastaví súd na návrh
alebo aj bez návrhu.

Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie.



Súd z výpisu z obchodného registra zistil, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č. k.
65Cbr/227/2011-86 zo dňa 16. 04. 2013, právoplatným dňa 14. 05. 2013, bola obchodná spoločnosť
AZTV, spol. s r.o., naposledy so sídlom Nám. SNP 11, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 050 873
zrušená bez likvidácie. Následne bol povinný dňom 05.06. 2013 vymazaný z obchodného registra, dôvod
výmazu: ex offo výmaz.

V danej veci je zrejmé, že povinný v priebehu konania zanikol výmazom z obchodného registra bez
likvidácie podľa § 68 ods. 3 písm. c/ Obchodného zákonníka z dôvodov podľa § 68 ods. 6 Obchodného
zákonníka. Predpokladom výmazu z obchodného registra v zmysle uvedených ustanovení Obchodného
zákonníka je nedostatok majetku dlžníka (§ 68 ods. 9 Obchodného zákonníka). Zániku povinného a jeho
strate spôsobilosti na právne úkony teda predchádzala skutočnosť, že povinný ako dlžník bol nemajetný,
a preto práve nedostatok jeho majetku bol v príčinnej súvislosti s jeho zánikom (viď rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spis. zn. 2 M Cdo 11/2012). Z uvedeného dôvodu je daný dôvod
na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.

Nakoľko súd zistil, že majetok povinného by nestačil ani na úhradu trov exekúcie, exekúciu podľa § 57
ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil.

Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie v celkovej výške 82,39 eura.

Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti patrí súdnemu exekútorovi odmena,
náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty
podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej
hodnoty.

Podľa § 27a vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, (ďalej
len „vyhláška“), v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa
doterajších predpisov.

Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky (v znení platnom do 30.4.2008), ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania
exekúcie, alebo ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa
určuje:

a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu,

b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.

Podľa § 22 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne
vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné
náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa
poskytujú podľa osobitného predpisu.

Podľa § 203 ods. 2 prvej vety Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

Vzhľadom na dôvod zastavenia, nemajetnosť povinného, je v danom prípade na mieste aplikácia
citovaného ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, a preto súd uložil oprávnenému uhradiť
súdnemu exekútorovi vzniknuté trovy exekúcie, nie však v takej výške, ako si ich tento uplatnil.



Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení vyhlášky má súd za to, že pokiaľ vyhláška v ustanovení
§ 15 ods. 1 uvádza, že paušálnou sumou sa odmeňujú tieto (ďalej vymenované) úkony exekučnej
činnosti vyplýva z toho, že v prípade taxatívne vymenovaných úkonov exekučnej činnosti prináleží za
každý takýto jednotlivý úkon iba paušálna suma 3,32 eura. Takémuto záveru zodpovedá aj samotná
skutočnosť, že úkony vymenované v § 15 sú jednoduché úkony exekučnej činnosti, ktoré nevyžadujú
náročné časové spracovanie, pretože ide o úkony bežne sa opakujúce v každej jednotlivej exekúcii

Súdny exekútor postupoval správne, keď predložil súdu časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov
exekučnej činnosti, tak ako mu to ukladá vykonávací predpis. Nepostupoval však správne, keď si pri
úkonoch exekučnej činnosti, ktoré sa podľa § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky odmeňujú paušálnou sumou
3,32 eura za jednotlivý úkon, duplicitne vyhotovil aj hodinovú špecifikáciu a tieto úkony si vyúčtoval
aj podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky sumou 6,64 eura za každú aj začatú hodinu. Tu je potrebné
upozorniť, že za úkony, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou 3,32 eura za úkon, už súdnemu exekútorovi
neprináleží aj odmena podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky. Súd zistil, že súdny exekútor si do počtu hodín
účelne vynaložených na exekúciu podľa § 14 ods. 1 písm. a) citovanej vyhlášky zahrnul aj úkon, ktorý
je odmeňovaný paušálnou náhradou a za ktorý mu súd priznal paušálnu náhradu. Jedná sa o úkon -
prijatie návrhu, založenie spisu (1 hod.), ktorý je nevyhnutne zahrnutý v úkone podľa § 15 ods. 1 písm. a)
získanie poverenia na vykonanie exekúcie. Nebol preto dôvod priznať súdnemu exekútorovi za uvedený
úkon odmenu podľa počtu hodín, pretože priznanie odmeny by bolo duplicitné. Súd podporne poukazuje
aj na tú skutočnosť že súdnemu exekútorovi neuznal odmenu určenú podľa počtu hodín aj z dôvodu, že
v zmysle § 25 vyhlášky je v odmene súdneho exekútora zahrnutá aj náhrada za administratívne práce
vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou. Z toho vyplýva, že za administratívnu činnosť súdneho
exekútora - zaregistrovanie alebo vypracovanie pri paušálnou sumou odmeňovaných úkonoch nemožno
priznať odmenu podľa § 14 vyhlášky. V tomto smere súd rovnako poukazuje na ustálenú rozhodovaciu
činnosť Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorý rovnaký právny názor vyslovil napr. v uzneseniach
č. k. 17CoE/168/2012-81 zo dňa 25. 07. 2012, č. k. 2CoE/545/2011-65 zo dňa 30. 03. 2012, č. k.
16CoE/364/2011-44 zo dňa 25. 10. 2011).

Pokiaľ súd posudzoval účelnosť a preukázateľnosť vyúčtovaných trov exekúcie súdneho exekútora,
nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu za prácu zo spisom (1 hod.), odmenu za ukončenie spisu
po rozhodnutí (1 hod.). Súdny exekútor nešpecifikoval, aké úkony vykonal, preto vyúčtovanie jeho
odmeny v tejto časti súd považoval za nepreskúmateľné, nie je totiž možné posúdiť, či sa jedná o
čas účelne vynaložený na exekúciu ako nútený výkon rozhodnutí niektorým zo spôsobov uvedených
v § 63 Exekučného poriadku. Navyše, pokiaľ ide o „prácu so spisom“, súd v tomto smere poukazuje
na skutočnosť, že v zmysle § 25 vyhlášky je v odmene súdneho exekútora zahrnutá aj náhrada za
administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.

Súd uznal súdnemu exekútorovi odmenu vo výške 23,24 eura za 7 paušálnou sumou odmeňovaných
úkonov exekučnej činnosti, a to: 1x získanie poverenia na vykonanie exekúcie, 1x doručenie
upovedomenia o začatí exekúcie, 4x každé ďalšie zisťovanie majetku povinného, 1x každé zisťovanie
platiteľa mzdy povinného.

Súd uznal súdnemu exekútorovi odmenu za 2 začaté hodiny exekučnej činnosti vo výške 13,28 eura, a
to za práca so spisom - správa o stave a, vyúčtovanie a postúpenie spisu na súd - žiadosť o rozhodnutie.

Súd uznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov vo výške 08,70 eura za poštovné a vo
výške 0,20 eura za Lustráciu DI - inetrnet.

Po vykonaných úpravách súd zaviazal oprávneného uhradiť súdnemu exekútorovi v súlade s
Exekučným poriadkom a vyhláškou sumu spolu 54,52 eura, z toho odmena predstavuje 36,52 eura,
náhrada hotových výdavkov predstavuje 08,90 eura a uplatnená 20 % DPH (základ dane 45,42 eura)
predstavuje 09,10 eura.



Oprávnený si v návrhu na vykonanie exekúcie uplatnil trovy exekúcie. Oprávnenému vzniká nárok na
náhradu trov exekúcie od povinného, ak bol s návrhom na vykonanie exekúcie úspešný, prípadne
ak k zastaveniu exekúcie došlo v dôsledku splnenia povinným až v priebehu exekúcie. Keďže
exekúcia nebola úspešná a bola zastavená z dôvodu nemajetnosti povinného, v danom prípade nie je
možné na úhradu vzniknutých trov oprávneného zaviazať povinného. Súd preto o uplatnených trovách
oprávneného v exekučnom konaní rozhodol tak, že ich oprávnenému nepriznáva.

Podľa § 169 ods. 1 vety druhej zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších
predpisov, ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho právoplatnosti (§171 ods. 3), uvedie
dôvody pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť rozhodnutia.

Keďže v danom prípade už bola exekúcia zastavená (proces konania už neprebieha), niet žiadneho
dôvodu pre to, aby nebola vykonateľnosť rozhodnutia viazaná až na jeho právoplatnosť.

So zavedením meny euro v Slovenskej republike namiesto meny Sk počnúc od 01.01.2009 peňažné
sumy uvedené v rozhodnutí v slovenskej mene (aj prevzaté do tohto rozhodnutia) sa v súlade s
ustanovením § 9 ods. 2 zákona č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene
a doplnení niektorých zákonov od 01.01.2009 považujú sa peňažné sumy v eurách a to v prepočte a so
zaokrúhlením podľa konverzného kurzu tohto zákona a ďalších pravidiel pre prechod na euro.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia na Okresný súd
Banská Bystrica, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 374 ods. 4 prvá veta O. s. p.).

Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu
podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu
vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca
odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej
lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti
ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne
rozhodne sudca (§ 374 ods. 4 O. s. p.).

Odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento
osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok
podľa osobitného zákona (§ 202 ods. 2 O. s. p.).

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť
s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník
dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa (§ 205 ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie podľa § 205 ods. 2 O. s. p. možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,



e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a O. s. p.
pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.