AZTV, spol. s r.o.


Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3Er/1365/2005
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6105221915
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Šalkovská
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2014:6105221915.3

Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného MEDIATION KMCH, s.r.o., so sídlom
Hosťovce 217, 951 91 Hosťovce, IČO: 35 952 989 (pôvodný právny subjekt JUDr. Marta Todeková, so
sídlom kancelárie SNP 74/28, 960 01 Zvolen, ako správca konkurznej podstaty úpadcu DRUKOS, a.s.,
so sídlom Prof. Sáru 5, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 039 187), proti povinnému t. č. neexistujúcemu
právnemu subjektu AZTV, spol. s r.o., naposledy so sídlom Nám. SNP 11, 974 01 Banská Bystrica, IČO:
36 050 873, na vymoženie pohľadávky vo výške 3.043,15 eura s príslušenstvom, vykonávanej súdnym
exekútorom Mgr. Júliusom Konečným, Exekútorský úrad Dolný Kubín, so sídlom A. Sládkoviča 1802/2,
026 01 Dolný Kubín, pod spis. zn. EX 404/2005, takto

r o z h o d o l :

Súd exekúciu z a s t a v u j e .

Oprávnený je p o v i n n ý uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 65,41 eura a to v
lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Súd oprávnenému náhradu trov exekučného konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Pôvodný oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky
vo výške 3.043,15 eura (91.677,80 Sk) s príslušenstvom, a to na základe vykonateľného rozhodnutia
- rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 63Cb/51/04-48 zo dňa 21. 06. 2004 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 43Cob/311/04 zo dňa 06. 05. 2005.

Poverením č. 5601 003647 * zo dňa 21. 12. 2005 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním
exekúcie súdneho exekútora Mgr. Júliusa Konečného, Exekútorský úrad Dolný Kubín, so sídlom A.
Sládkoviča 1802/2, 026 01 Dolný Kubín (predtým Radlinského 1716, Dolný Kubín), ktorý ju vedie pod
sp. zn. EX 404/2005.

Podaním, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené dňa 04. 10. 2012, súdny exekútor podal podnet na
zastavenie exekúcie v súlade s ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku pre nemajetnosť
povinného.

Tunajší súd uznesením č. k. 3Er/1365/2005-33 zo dňa 26. 02. 2014 vyhovel návrhu na zmenu účastníka
konania na strane oprávneného a pripustil, aby z konania vystúpil dovtedajší oprávnený JUDr. Marta
Todeková, so sídlom kancelárie SNP 74/28, 960 01 Zvolen, ako správca konkurznej podstaty úpadcu
DRUKOS, a.s., so sídlom Prof. Sáru 5, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 039 187 a na jeho miesto



do konania vstúpil ako nový oprávnený MEDIATION KMCH, s.r.o., so sídlom Hosťovce 217, 951 91
Hosťovce, IČO: 35 952 989.

Z aktuálneho výpisu z obchodného registra súd zistil, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica
č. k. 65Cbr/227/2011-86 zo dňa 16. 04. 2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 14. 05. 2013, bola
obchodná spoločnosť AZTV, spol. s r.o., so sídlom Nám. SNP 11, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 050
873, zrušená bez likvidácie. Následne bola spoločnosť z obchodného registra dňom 05. 06. 2013 ex
offo vymazaná.

Súd ďalej skúmal, z akého dôvodu došlo k zrušeniu povinnej spoločnosti a následne k jej
výmazu z obchodného registra. Z pripojeného uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica č. k.
65Cbr/227/2011-86 zo dňa 16. 04. 2013 súd zistil, že povinná spoločnosť bola zrušená bez likvidácie,
nakoľko pri lustrovaní majetkových pomerov spoločnosti nebol zistený žiadny obchodný majetok. Pred
zrušením spoločnosti vykonal súd dokazovanie písomnými vyjadreniami príslušného daňového úradu,
dopravného inšpektorátu, úradu práce, sociálnych vecí a rodiny ako aj katastrálnym portálom Úradu
geodézie a kartografie a katastra SR, pričom nezistil existenciu obchodného majetku spoločnosti. Z
uvedeného mal exekučný súd za preukázané, že majetok povinného pred výmazom z obchodného
registra nepostačoval ani na úhradu trov exekúcie. V dôsledku uvedených skutočností nie je možné
aplikovať ani jeden zo spôsobov vykonávania exekúcie upravených v ust. § 63 ods. 1 a § 65 Exekučného
poriadku, a to pre nemajetnosť povinného.

V prípade, že povinný bol zrušený bez likvidácie z dôvodu, že nemá obchodný majetok, ktorý by
postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, prichádza do
úvahy zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a nie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku
z dôvodu existencie iného dôvodu, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať. /viď. Uznesenie Najvyššieho
súdu SR, sp. zn. 5 M Cdo 15/2011 zo dňa 19. 01. 2012/

Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
neskorších predpisov (ďalej len "Exekučný poriadok") exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie.

Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení súd exekúciu zastavil, nakoľko z obsahu exekučného spisu,
mal v konaní preukázanú skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Súdny exekútor si uplatnil od oprávneného trovy exekúcie spolu vo výške 69,39 eura /z toho odmena
39,84 eura (6,64 eura za 1 h. + 33,20 eura za 10 úkonov á 3,32 eura), náhrada hotových výdavkov 21,59
eura (poštovné), 20 % DPH z odmeny, t.j. 7,96 eura/.

Súd mal preukázané, že exekučné konanie začalo dňom 12. 12. 2005, kedy bol súdnemu exekútorovi
doručený návrh pôvodného oprávneného na vykonanie exekúcie proti povinnému.

Podľa § 240 ods. 1 Exekučného poriadku konania začaté pred 1. decembrom 2006 sa dokončia podľa
doterajších právnych predpisov, ak odseky 2 až 4 alebo osobitný predpis neustanovujú inak.



Podľa § 196 Exekučného poriadku /v znení účinnom až do 31. 12. 2011/ za výkon exekučnej činnosti patrí
súdnemu exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor
platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej
hodnoty.

Podľa § 200 ods. 1 vety prvej Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada
hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd
mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku /v znení účinnom do 30. 11. 2006/ ak sa exekúcia zastaví z
dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

Vzhľadom na dôvod zastavenia exekúcie, t.j. nemajetnosť povinného, je v danom prípade namieste
aplikácia citovaného ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, a preto súd uložil oprávnenému
uhradiť súdnemu exekútorovi vzniknuté trovy exekúcie, avšak nie v takej výške, v akej si ich tento uplatnil.

Podľa § 27a vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej
len "vyhláška") v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa
doterajších predpisov.

Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky /v znení účinnom do 30. 04. 2008/ ak súdny exekútor je vylúčený z
vykonávania exekúcie, alebo ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej
činnosti sa určuje

a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu,

b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.

Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky /v znení účinnom do 30. 04. 2008/ základná hodinová sadzba podľa odseku
1 písm. a) je 6,64 eura (200,- Sk) za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú
špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.

Podľa § 14 ods. 3 vyhlášky /v znení účinnom do 30. 04. 2008// paušálna suma za každý jednotlivý úkon
exekučnej činnosti je 3,32 eura (100,- Sk).

Úkony exekučnej činnosti, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou upravuje § 15 vyhlášky.

Podľa § 22 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne
vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné
náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa
poskytujú podľa osobitného predpisu.

Súdny exekútor postupoval správne, keď predložil súdu časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov
exekučnej činnosti, tak ako mu to ukladá vykonávací predpis. Nepostupoval však správne, keď si
pri úkonoch exekučnej činnosti, ktoré sa podľa § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky odmeňujú paušálnou
sumou 3,32 eura za jednotlivý úkon, duplicitne vyhotovil aj hodinovú špecifikáciu a tieto úkony si
vyúčtoval aj podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky sumou 6,64 eura za každú aj začatú hodinu. Tu je
potrebné upozorniť, že za úkony, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou 3,32 eura za úkon, už súdnemu
exekútorovi neprináleží aj odmena podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky. Takémuto záveru zodpovedá



aj samotná skutočnosť, že úkony vymenované v § 15 sú jednoduché úkony exekučnej činnosti, ktoré
nevyžadujú náročné časové spracovanie, pretože ide o úkony bežne sa opakujúce v každej jednotlivej
exekúcii. V danom prípade sa jedná o úkon - vypracovanie žiadosti o udelenie poverenia ... 5 min.,
ktorý je nevyhnutne zahrnutý v úkone odmeňovanom podľa § 15 ods. 1 písm. a) vyhlášky ako získanie
poverenia na vykonanie exekúcie. Ďalej je to úkon - vypracovanie upovedomenia o upovedomenia
o začatí exekúcie ... 10 min., ktorý je nevyhnutne zahrnutý v úkone odmeňovanom podľa § 15 ods.
1 písm. c) vyhlášky ako doručenie upovedomenia o začatí exekúcie. Keďže za uvedené úkony bola
súdnemu exekútorovi priznaná odmena paušálnou sumou /podľa § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky/, nebol
dôvod priznať súdnemu exekútorovi duplicitne odmenu za tieto úkony aj podľa počtu hodín účelne
vynaložených na exekúciu /podľa § 14 ods. 1 písm. a)/.

Po vykonaných úpravách sa celkový počet začatých hodín po spočítaní minút znížil z pôvodných 55 min.
na 40 min, t. j 1 hodina, viď právny názor vyslovený Krajský súdom v Banskej Bystrici v uznesení č. k. 14
CoE 50/2008 - pri zostávajúcich položkách je potrebné zrátať dokopy počet minút účelne vynaložených
na exekúciu, to prerátať na hodiny, vynásobiť sumou 6,64 eura + 6,64 eura za poslednú aj začatú
hodinu, pri výpočte odmeny sa má zohľadniť počet hodín účelne vynaložených na exekúciu a nie počet
jednotlivých úkonov.

Po preskúmaní vyúčtovania trov exekúcie súd uvádza, že ustanovenie § 15 ods. 1 vyhlášky
honoruje jednotlivé úkony podľa písm. a) až f) odmenou vo výške 3,32 eura, ale pri úkonoch
podľa písm. g) až j) priznáva odmenu paušálnou sumou za každé zisťovanie bydliska povinného,
platiteľa mzdy povinného, účtu povinného a ďalšie zisťovanie majetku povinného. To znamená, že
do jednej skupiny patria úkony, za ktoré patrí odmena len raz bez ohľadu na počet vyhotovených a
doručených kópií, t.j. príkazy na začatie exekúcie, upovedomenia o začatí exekúcie, exekučné príkazy,
upovedomenia o spôsobe exekúcie a rozhodnutia súdu vydané v exekučnom konaní. V druhej skupine
sú úkony honorované osobitne ako "každé zisťovanie", aj keby sa toto zisťovanie uskutočňovalo len
prepisovaním adresátov na vopred vyhotovenom tlačive. Potom za doručenie totožného príkazu na
začatie exekúcie, upovedomenia o začatí exekúcie, exekučného príkazu, upovedomenia o spôsobe
exekúcie a rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní podľa písm. b) až f) patrí odmena len jednou
paušálnou sumou bez ohľadu na počet subjektov, ktorým sa totožná listina doručuje. Súdny exekútor
si vyúčtoval paušálnu sumu za doručenie príkazu na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v
banke - dvakrát (dve banky). Súd má za to, že v tomto prípade sa jedná o doručovanie totožného úkonu
viacerým subjektom, a preto súdnemu exekútorovi patrí za tento úkon odmena paušálnou sumou 3,32
eura len jedenkrát, bez ohľadu na počet subjektov, ktorým sa listina doručila. Vzhľadom na uvedené súd
priznal súdnemu exekútorovi za uvedený úkon paušálnu odmenu len jedenkrát.

Po vykonaných úpravách súd z uplatnených trov uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi trovy
vo výške 65,41 eura /z toho odmena 36,52 eura (6,64 eura za 40 min., t.j. 1 h. za 6,64 eura + 29,88 eura
za 9 úkonov á 3,32 eura), náhrada hotových výdavkov 21,59 eura (poštovné), 20 % DPH z odmeny,
t.j. 7,30 eura/.

Podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len "OSP") účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na
účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Oprávnený si v návrhu na vykonanie exekúcie uplatnil náhradu trov exekučného konania. Oprávnenému
však vzniká nárok na náhradu trov exekučného konania od povinného, ak bol s návrhom na vykonanie
exekúcie úspešný, prípadne ak k zastaveniu exekúcie došlo v dôsledku splnenia uloženej povinnosti v
priebehu exekúcie. Keďže exekúcia bola zastavená z dôvodu nemajetnosti povinného (t.j. oprávnený
nemal úspech v konaní), v danom prípade nie je možné na úhradu vzniknutých trov oprávneného
zaviazať povinného. Súd preto o uplatnených trovách exekučného konania oprávneného rozhodol tak,
že ich oprávnenému nepriznal.



Pri rozhodovaní súd aplikoval aj ustanovenie § 9 ods. 2 zák. č. 659/2007 Z.z., podľa ktorého
peňažné sumy v slovenskej mene, ktoré sú uvedené vo všeobecne záväzných právnych predpisoch,
v rozhodnutiach, opatreniach, osvedčeniach a iných právnych, administratívnych alebo organizačných
aktoch súdov, iných štátnych orgánov, orgánov územnej samosprávy, rozhodcovských súdov alebo
iných orgánov verejnej moci, v zmluvách a dohodách, ako aj v registroch, evidenciách a iných
záznamoch, na účtoch, v ďalších právnych aktoch, návrhoch, oznámeniach a iných právnych úkonoch,
v ostatných právnych dokumentoch alebo v iných právnych prostriedkoch vyhotovených v akejkoľvek
forme alebo podobe, sa odo dňa zavedenia eura považujú za peňažné sumy v eurách, a to v prepočte
a so zaokrúhlením podľa konverzného kurzu, tohto zákona a ďalších pravidiel pre prechod na euro;
to sa nevzťahuje na ustanovenia právnych predpisov o nominálnej hodnote slovenských bankoviek
alebo slovenských mincí, na ustanovenia právnych predpisov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré
upravujú zmenu peňažných súm zo slovenskej meny na eurá, ani na ustanovenia právnych predpisov
alebo iných právnych prostriedkov, ktoré nie sú aplikovateľné po prechode na euro.

Z ustanovenia § 169 ods. 1 vety druhej OSP vyplýva, že ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až
po jeho právoplatnosti (§ 171 ods. 3), uvedie dôvody, pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť
rozhodnutia.

Z dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu vyplýva, že účelom novelizácie tohto zákonného ustanovenia
bolo docieliť čo najskoršie rozhodnutie vo veci samej a tým dosiahnuť oveľa rýchlejšiu ochranu
porušených subjektívnych práv. Keďže v danom prípade bola exekúcia zastavená (proces konania
už nebeží), niet žiadneho dôvodu preto, aby nebola vykonateľnosť rozhodnutia viazaná až na jeho
právoplatnosť.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia, na tunajší
súd, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 202 ods. 2 OSP). Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu,
ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého
rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží
vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu (§ 374 ods. 4 OSP).

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť
s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník
dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.



Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri
odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.