AZTV, spol. s r.o.


Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2Er/562/2009
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6109208300
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adriána Magdolenová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2014:6109208300.3

Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so
sídlom Mamateyova 17, 850 05 Bratislava, IČO: 35 937 874, proti povinnému: t.č. neexistujúci právny
subjekt AZTV, spol. s r.o., so sídlom Námestie SNP 11, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 050 873, na
vymoženie pohľadávky vo výške 4 963,38 Eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr.
Jozefom Ďuricom, Exekútorský úrad Zvolen, so sídlom Borovianska 17, 960 01 Zvolen, pod sp. zn. EX
2624/09, takto

r o z h o d o l :

Súd exekúciu zastavuje.

Oprávnený je povinný uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 46,88 Eur a to v lehote 3
dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Poverením č. 5601 046232 * zo dňa 18. 05. 2009 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním
exekúcie súdneho JUDr. Jozefa Ďuricu, Exekútorský úrad Zvolen, so sídlom Borovianska 17, 960 01
Zvolen, ktorý ju vedie pod sp. zn. EX 2624/09.

Súd z vlastnej činnosti zistil, že povinný bol dňa 05. 06. 2013 ex offo vymazaný z obchodného registra
bez právneho nástupcu.

Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len "Exekučný poriadok") exekúciu zastaví súd
na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie.

Súd na základe aktuálneho výpisu z obchodného registra Okresného súdu Banská Bystrica, oddiel Sro,
vložka číslo 7374/S považoval za preukázané, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č.k.
65Cbr/227/2011-86 zo dňa 16. 04. 2013, právoplatné dňa 14. 05. 2013, bola obchodná AZTV, spol. s r.o.,
so sídlom Námestie SNP 11, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 050 873, zrušená bez likvidácie. Následne
bol povinný z obchodného registra ex offo vymazaný bez právneho nástupcu ku dňu 05. 06. 2013.

Skutočnosť, že povinný zanikol výmazom z obchodného registra bez právneho nástupcu a tým stratil
spôsobilosť byť účastníkom občianskoprávneho konania, je jedným z dôvodov neprípustnosti exekúcie.
Keď povinný, ktorý je právnickou osobou, zanikne výmazom z obchodného registra bez právneho
nástupcu z dôvodu jeho predchádzajúceho zrušenia bez likvidácie, je zánik povinného a strata jeho
právnej spôsobilosti prakticky dôsledkom jeho nemajetnosti a práve táto skutočnosť je v príčinnej
súvislosti s jeho zánikom. (súd poukazuje na právny názor vyslovený v uzneseniach Najvyššieho súdu



Slovenskej republiky sp. zn. 6M Cdo 13/2012 zo dňa 15. 08. 2012, sp. zn. 3M Cdo 10/2011 zo dňa 24.
11. 2011).

Súd vzhľadom na uvedené exekúciu zastavil podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného
poriadku, nakoľko z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že povinný zanikol v dôsledku
svojej nemajetnosti a teda jeho majetok by nestačil ani na úhradu trov exekúcie.

Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie spolu vo výške 59,05 Eur, z toho odmena 33,19 Eur, náhrada
hotových výdavkov 16,02 Eur a 20 % DPH z celých trov, t.j. 9,84 Eur.

Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti patrí súdnemu exekútorovi odmena,
náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty
podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej
hodnoty.

Podľa § 200 ods. 1 vety prvej a druhej Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora,
náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a
exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

Vzhľadom na dôvod zastavenia exekúcie, t.j. nemajetnosť povinného, je v danom prípade namieste
aplikácia citovaného ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, a preto súd uložil oprávnenému
uhradiť súdnemu exekútorovi vzniknuté trovy exekúcie.

Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v
znení neskorších predpisov (ďalej len "vyhláška") ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie
alebo ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje
paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.

Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.

Úkony exekučnej činnosti, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou upravuje § 15 vyhlášky.

Podľa § 22 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne
vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné
náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa
poskytujú podľa osobitného predpisu.

Po preštudovaní špecifikácie trov exekúcie predloženej súdnym exekútorom a obsahu predloženého
exekučného spisu sp. zn. EX 2624/09 súd konštatuje, že súdny exekútor si uplatnil odmenu v minimálnej
výške 33,19 Eur v súlade s príslušnými ustanoveniami vyhlášky a Exekučného poriadku. Súdny exekútor
preukázateľne vykonal aspoň úkon získanie poverenia na vykonanie exekúcie a teda mu nepochybne
vznikol nárok na minimálnu odmenu.

Súd neuznal súdnemu exekútorovi hotové výdavky - poštovné za osobné doručovanie písomností vo
výške 5,88 Eur (4 x 1,47 Eur), nakoľko súdny exekútor vynaloženie uvedeného výdavku a jeho výšky v
danej exekúcii žiadnym spôsobom nepreukázal, keďže v spise sa nenachádzajú doručenky. Súdu však z
predmetného spisu vyplýva, že súdny exekútor vykonal doručovanie osobne a preto súd poznamenáva,
že vyhláška neupravuje výšku hotových výdavkov v prípade osobného doručovania v rámci vykonávanej
exekučnej činnosti. Ďalej súdnemu exekútorovi nepriznal poštovné za podnet na zastavenie exekúcie
vo výške 1,70 Eur, keďže tento úkon súdny exekútor reálne neurobil. Na základe vyššie dôvodeného



súd priznal súdnemu exekútorovi hotové výdavky - poštovné, len vo výške 5,88 Eur, t.j. len doručovanie,
ktoré preukázateľne vykonal prostredníctvom poštovej prepravy.

Súd posudzoval aj účelnosť a preukázateľnosť trov exekúcie, a preto nepriznal súdnemu exekútorovi už
vyčíslené budúce náklady ako hotové výdavky - poštovné za "žiadosť o práv. uznesenia o zastavení"
a za "vrátenie poverenia" vo výške 3,20 Eur (2 x 1,60 Eur). Súd má za to, že tieto trovy by mali byť už
zahrnuté v režijných nákladoch v náhrade za jednotlivé úkony podľa ust. § 15 vyhl. č. 288/1995 Z. z.,
preto priznal súdnemu exekútorovi len tie trovy, ktoré reálne vznikli a boli reálne preukázané.

Po vykonanej úprave súd uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi v súlade s Exekučným
poriadkom a vyhláškou sumu 46,88 Eur. Z toho odmena súdneho exekútora predstavuje 33,19 Eur,
hotové výdavky - poštovné 5,88 Eur a uplatnená 20% DPH, ktorá súdnemu exekútorovi patrí podľa ust.
§ 196 Exekučného poriadku (základ dane 39,07 Eur) predstavuje 7,81 Eur.

Podľa § 169 ods. 1 vety druhej zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len "OSP") ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho právoplatnosti (§
171 ods. 3 OSP), uvedie dôvody, pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť rozhodnutia.

Z dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu vyplýva, že účelom novelizácie tohto zákonného ustanovenia
bolo docieliť čo najskoršie rozhodnutie vo veci samej a tým dosiahnuť oveľa rýchlejšiu ochranu
porušených subjektívnych práv. Keďže v danom prípade bola exekúcia zastavená (proces konania už
neprebieha), niet žiadneho dôvodu preto, aby nebola vykonateľnosť rozhodnutia viazaná až na jeho
právoplatnosť.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia na Okresný
súd Banská Bystrica písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré
vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie
sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na
rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje
proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa
(§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca. (§ 374 ods. 4 OSP)
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), musí byť podpísané a
datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie
na trovy odvolateľa.
Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri
odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.