SVALZ s.r.o.


Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3Er/938/2009
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6109212252
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Hudecová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2018:6109212252.3

Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Fakultná nemocnica s poliklinikou F.
D. Roosevelta Banská Bystrica, so sídlom Nám. L. Svobodu 1, 975 17 Banská Bystrica, IČO: 00
165 549, proti povinnému: SVALZ s.r.o., naposledy so sídlom Internátna 25, 974 04 Banská Bystrica,
IČO: 36 050 962, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Eleonórou Noskovou so sídlom Exekútorského
úradu Robotnícka 4, 974 01 Banská Bystrica, pod spis. zn. EX 103/2009, o vymoženie 39,06 eur s
príslušenstvom, rozhodujúc o zastavení exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.

II. Oprávnený je p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v sume 75,50 eur
do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Exekučné konanie sa začalo na návrh oprávneného, ktorý bol súdnemu exekútorovi doručený dňa
29.06.2009. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky
vo výške 39,06 eur s príslušenstvom, a to na základe exekučného titulu, ktorým je Platobný rozkaz
Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 1Rob/807/2008 zo dňa 21.11.2008, právoplatný a vykonateľný
dňa 06.03. 2009.

2. Poverením č. 5601 050011* zo dňa 02.07.2009 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním
exekúcie súdneho exekútora JUDr. Eleonóru Noskovú so sídlom Exekútorského úradu Robotnícka 4,
974 01 Banská Bystrica, ktorý ju vedie pod spis. zn. EX 103/2009.

3. Súdny exekútor doručil súdu dňa 20.11.2015 návrh na zastavenie exekúcie, vrátane exekučného
spisu EX 103/2009 a zároveň vrátil súdu aj poverenie na vykonanie exekúcie č. 5601 050011* zo
dňa 02.07.2009, a to s poukazom na skutočnosť, že dňa 16.11.2015 mu bolo doručené podanie
oprávneného, ktorej obsahom je návrh oprávneného na zastavenie konania v zmysle § 57 ods. 1 písm. g)
Exekučného poriadku. Súdny exekútor si zároveň uplatnil trovy exekúcie vo výške 86,91 eur, na úhradu
ktorých žiadal zaviazať oprávneného.

4. Oprávnený v podaní označenom ako súhlas so zastavením exekúcie zo dňa 06.11.2015, doručeným
súdnemu exekútorovi dňa 16.11.2015, uviedol, že povinný bol zrušený bez likvidácie, hoci mal záväzky,
a následne ex offo vymazaný z obchodného registra. Preto sa domnieva, že exekučné konanie EX
103/2009 by malo byť zastavené ex offo podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, prípadne by mal súd
vyhlásiť exekúciu za neprípustnú podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku.

5. Podľa § 243b ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný



poriadok“), exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných
do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

6. Podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.10.2013, exekučné konanie sa začína
dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať
vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie (§ 44).

7. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.10.2013, exekúciu súd
zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

8. Podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.10.2013, exekútor je povinný predložiť
vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie
exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie.

9. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.10.2013, exekúciu zastaví súd na
návrh alebo aj bez návrhu.

10. Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej
len „Občiansky zákonník“), spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby.

11. Podľa § 20a ods. 2 Občianskeho zákonníka právnická osoba zapísaná v obchodnom registri
alebo v inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto zákona, pokiaľ osobitné zákony
neustanovujú inak.

12. Podľa § 68 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej
len „Obchodný zákonník“), spoločnosť zaniká ku dňu výmazu z obchodného registra, ak tento zákon
neustanovuje inak.

13. Podľa § 68 ods. 2 Obchodného zákonníka zániku spoločnosti predchádza jej zrušenie s likvidáciou
alebo bez likvidácie, ak jej imanie prechádza na právneho nástupcu. Likvidácia sa takisto nevyžaduje,
ak spoločnosť nemá žiaden majetok alebo ak sa zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok
majetku, alebo ak bol konkurz zrušený z dôvodu, že majetok úpadcu nestačí na úhradu výdavkov a
odmenu správcu konkurznej podstaty, alebo bolo konkurzné konanie zastavené pre nedostatok majetku,
alebo ak bol konkurz zrušený pre nedostatok majetku, alebo ak po ukončení konkurzného konania
nezostane spoločnosti žiaden majetok.

14. Podľa § 68 ods. 8 Obchodného zákonníka súd pred vydaním rozhodnutia o zrušení spoločnosti
zisťuje, či má spoločnosť obchodný majetok. Ak súd zistí, že spoločnosť má obchodný majetok, ktorý
postačuje na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, rozhodne o zrušení
spoločnosti a nariadi jej likvidáciu.

15. Podľa § 68 ods. 9 prvá veta Obchodného zákonníka, ak súd pred vydaním rozhodnutia o zrušení
spoločnosti zistí, že spoločnosť nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných
výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, rozhodne o jej zrušení bez likvidácie.

16. Vzhľadom na to, že exekučné konanie sa začalo dňa 29.06.2009 (s poukazom na § 36 ods.
2 Exekučného poriadku), súd v danom prípade aplikoval ustanovenia Exekučného poriadku v znení
účinnom do 31.10.2013.

17. Exekučný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky
predpoklady na vedenie takéhoto konania, a ak kedykoľvek v priebehu konania zistí, že podmienky
núteného vymáhania pohľadávky nie sú splnené, rozhodne o zastavení exekúcie.

18. Súd lustráciou Obchodného registra zistil, že povinný bol Uznesením Okresného súdu Banská
Bystrica, č. k. 65Cbr 134/2011 - 37 zo dňa 15.05.2013, právoplatným dňa 12.07.2013 zrušený od
12.07.2013 bez likvidácie a následne dňa 27.08.2013 ex offo vymazaný z Obchodného registra bez
právneho nástupcu, čo s poukazom na ustanovenie § 20a ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 68 ods. 1
Obchodného zákonníka znamená, že spôsobilosť povinného, právnickej osoby mať práva a povinnosti



zanikla dňom výmazu z Obchodného registra. Predpokladom zrušenia spoločnosti bez likvidácie a jej
následného výmazu z obchodného registra je nedostatok majetku, ktorý by postačoval na náhradu
primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora. Počas vykonávania exekúcie nastali teda
skutočnosti znemožňujúce ďalšie pokračovanie v exekúcii, a to zánik účastníka konania - povinného
výmazom z Obchodného registra, bez právneho nástupcu. Zániku povinného však predchádzala
skutočnosť, že povinný ako dlžník bol nemajetný.

19. Skutočnosť, že povinný zanikol výmazom z obchodného registra bez právneho nástupcu a tým
stratil právnu ako aj procesnú subjektivitu, je jedným z dôvodov neprípustnosti exekúcie. Podľa ustálenej
judikatúry (k tomu napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 11.10.2012, sp. zn. 3 M
Cdo 13/2011), v prípade, ak povinný bol zrušený bez likvidácie z dôvodu, že nemá obchodný majetok,
ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, prichádza
do úvahy zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a nie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku
z dôvodu existencie iného dôvodu, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať.

20. Z dôvodu, že rozhodnutím súdu bol povinný zrušený bez likvidácie, pričom podkladom pre takéto
rozhodnutie bolo preukázanie jeho nemajetnosti v konaní o zrušenie obchodnej spoločnosti, bola
zároveň naplnená materiálna podmienka na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného
poriadku, pretože majetok povinného nestačil ani na úhradu trov exekúcie. Súd preto rozhodol tak, ako
je uvedené vo výroku I. tohto uznesenia.

21. V zmysle § 37 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.10.2013, ak súd
rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.

22. Podľa § 196 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.10.2013, za výkon exekučnej činnosti
podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona zvyšuje sa jeho odmena a
náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

23. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.10.2013, náklady podľa § 196
uhrádza povinný.

24. Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.10.2013, ak súd rozhodne o
zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

25. Podľa § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.10.2013, ak sa exekúcia
zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

26. Ustanovenia § 196 a 197 ods. 1 Exekučného poriadku určujú zásadu, že odmenu patriacu súdnemu
exekútorovi za výkon exekučnej činnosti, náhradu jeho hotových výdavkov a náhradu za stratu času
uhrádza povinný. Len výnimočne, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby
nahradil trovy exekúcie. Ustanovenie § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku umožňuje súdu pri
zastavení konania prelomiť zásadu ustanovenú v § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, t. j. že náklady
súdneho exekútora uhrádza povinný, a povinnosť nahradiť trovy exekúcie uložiť oprávnenému. Preto
z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, súd s poukazom na citované
ustanovenia zaviazal oprávneného na úhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi.

27. V zmysle § 30 vyhlášky MS SR č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Vyhláška č. 68/2017 Z. z.) v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi
odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

28. V zmysle § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov
v znení neskorších predpisov, účinnej do 31.03.2017 (ďalej len „Vyhláška č. 288/1995 Z. z.“), ak je súdny
exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora



za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej
33,19 eura.

29. V zmysle § 14 ods. 2 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej
činnosti je 3,32 eura.

30. Podľa § 15 ods. 1 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej
činnosti:
a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie,
b) doručenie príkazu na začatie exekúcie,
c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,
d) doručenie exekučného príkazu,
e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,
f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní,
g) každé zisťovanie bydliska povinného,
h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného,
i) každé zisťovanie účtu povinného,
j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

31. Podľa § 22 ods. 1 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada
hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada
zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

32. Podľa § 25 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za
administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.

33. Súdny exekútor žiadal priznať odmenu za výkon exekučnej činnosti podľa § 15 ods. 1 Vyhlášky č.
288/1995 Z. z. v sume 36,52 eur za 11 paušálne odmeňovaných úkonov exekučnej činnosti, a to za 1x
získanie poverenia na vykonanie exekúcie, 2x doručenie upovedomenia o začatí exekúcie oprávnenému
a povinnému, 1x zisťovanie majetku povinného na dopravnom inšpektoráte, 2x zisťovanie účtov na
daňovom úrade a v banke, 2x doručenie príkazu na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu
v banke, 3x doručenie exekučných príkazov na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v
banke, ďalej náhradu hotových výdavkov podľa § 22 ods. 1 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. v sume 50,39
eur (t.j. poštovné v sume 22,53 eur, kolková známka za výpis z obchodného registra povinného v sume
6,50 eur, faktúra OTP Banka Slovensko, a.s. v sume 13,28 eur, poplatky špecifikované ako obálky s
doručenkou doporučene, obálky s doručenkou do vlastných rúk, spisový obal, euroobal, kancelársky
papier, toner v sume 8,08 eur), t.j. trovy exekúcie spolu v sume 86,91 eur.

34. Súd v súlade s § 15 ods. 1 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. priznal súdnemu exekútorovi odmenu za
7 paušálne odmeňovaných úkonov exekučnej činnosti, spolu v sume 23,24 eur (§14 ods. 2 Vyhlášky
č. 288/1995 Z. z. - paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura), a to:
1x získanie poverenia na vykonanie exekúcie, 1x doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, 1x
každé ďalšie zisťovanie majetku povinného (dopravný inšpektorát), 2x každé zisťovanie účtu povinného
(daňový úrad, banka), 1x doručenie príkazu na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v
banke, 1x doručenie exekučného príkazu na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v
banke, nakoľko ich vykonanie ako aj účelnosť bola v spise súdneho exekútora preukázaná. Nakoľko
však odmena za 7 vyššie uvedených paušálne odmeňovaných úkonov exekučnej činnosti nedosahuje
minimálnu výšku paušálnej odmeny, ktorá je v prípade zastavenia exekúcie súdom určená § 14 ods. 1
Vyhlášky č. 288/1995 Z. z., priznal súd súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu v minimálnej stanovenej
výške 33,19 eur.

35. V súvislosti s exekútorom vyčíslenou odmenou podľa § 15 ods. 1 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. za
každé vykonané doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, každé vykonané doručenie príkazu na
začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke a exekučného príkazu na vykonanie exekúcie
prikázaním pohľadávky z účtu v banke, je potrebné uviesť, že za správneho použitia gramatického
výkladu ustanovenia § 15 ods. 1 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z., patrí exekútorovi odmena len za
jedno vykonané doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, príkazu na začatie exekúcie prikázaním
pohľadávky z účtu v banke a exekučného príkazu na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z



účtu v banke. Súd v tejto súvislosti poznamenáva, že v opačnom prípade by odmena za tieto úkony
exekučnej činnosti bola upravená rovnako ako v písm. g) až j) § 15 ods. 1 Vyhlášky č. 288/1995 Z.
z., kde je odmena exekútora výslovne viazaná na každý takýto úkon exekučnej činnosti. Ustanovenie
§ 15 ods. 1 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. honoruje jednotlivé úkony podľa písm. a/ až f/ odmenou vo
výške 3,32 eura, ale pri úkonoch podľa písm. g/ až j/ priznáva odmenu paušálnou sumou za každé
zisťovanie bydliska povinného, platiteľa mzdy povinného, účtu povinného a ďalšie zisťovanie majetku
povinného. To znamená, že do jednej skupiny patria úkony, za ktoré patrí odmena len raz bez ohľadu
na počet vyhotovených a doručených kópií, t.j. príkazy na začatie exekúcie, upovedomenia o začatí
exekúcie, exekučné príkazy, upovedomenia o spôsobe exekúcie a rozhodnutia súdu vydaného v
exekučnom konaní. V druhej skupine sú úkony honorované osobitne ako „každé zisťovanie“, aj keby
sa toto zisťovanie uskutočňovalo len prepisovaním adresátov na vopred vyhotovenom tlačive. Potom
za doručenie totožného príkazu na začatie exekúcie, upovedomenia o začatí exekúcie, exekučného
príkazu, upovedomenia o spôsobe exekúcie a rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní podľa
§ 15 ods. 1 písm. b/ až f/ patrí odmena len jednou paušálnou sumou bez ohľadu na počet subjektov,
ktorým sa totožná listina doručuje.

36. Súd uvádza, že súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov, tieto
však musia byť účelne a hospodárne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti a
hodnoverným dokladom vyplývajúcim z obsahu konkrétneho exekučného spisu náležite preukázané
tak, aby súd mal dôvod na ich priznanie v rámci náhrady trov exekúcie. Pokiaľ v exekučnom spise
takéto doklady obsiahnuté nie sú, nemôže ich súd v rámci náhrad priznať, pretože súdny exekútor ich
vynaloženie v danej exekúcii žiadnym spôsobom nepreukázal. Ak by tieto položky trov exekúcie súd len
pasívne „prevzal“ z vyúčtovania súdneho exekútora, bez potrebného zistenia a overenia, postupoval by
v rozpore s platnou úpravou, týkajúcou sa odmeňovania súdnych exekútorov. Súd vychádzal výlučne z
obsahu spisu súdneho exekútora. Z titulu hotových výdavkov súd priznal exekútorovi v zmysle § 22 ods. 1
Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. náhradu za uplatnené poštovné v sume 22,53 eur, za kolkovú známku za výpis
z obchodného registra povinného v sume 6,50 eur, a za poplatok OTP Banke Slovensko, a.s. v sume
13,28 eur titulom vystavenej faktúry č. 900021904 zo dňa 29.07.2009, nakoľko vynaloženie takýchto
výdavkov bolo v spise súdneho exekútora preukázané. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu
poplatkov, špecifikovaných ako obálky s doručenkou doporučene, obálky s doručenkou do vlastných
rúk, spisový obal, euroobal, kancelársky papier, toner, spolu v sume 8,08 eur, nakoľko súdny exekútor
nepreukázal súdu jednoznačnú existenciu, príp. nespochybniteľnú výšku takýchto výdavkov. Súd navyše
konštatuje, že nie každý hotový výdavok súdneho exekútora je možné považovať za vynaložený v
súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, aj keď má vzťah ku výkonu činnosti súdneho exekútora.
Niet pochýb o tom, že súdnemu exekútorovi vznikajú v súvislosti s exekučnou činnosťou aj iné výdavky,
napríklad výdavky na chod exekútorského úradu, ako aj materiálne výdavky na kancelárske vybavenie
(kancelársky papier, obálky, toner, písacie potreby, spony, lepidlá, „šanóny“, etikety atď). Súd je však toho
názoru, že pokiaľ súdnemu exekútorovi nejaké materiálové náklady vzniknú, tieto sú zahrnuté v odmene
podľa § 14 v spojení s § 25 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. Otázka náhrady hotových výdavkov, konkrétne
náhrady za kancelársky materiál je riešená aj v uznesení Ústavného súdu SR I. ÚS 157/08-16 z 29. apríla
2008, keď bol zo strany súdneho exekútora spochybňovaný právny názor Krajského súdu v Košiciach
vyslovený v uznesení sp. zn. 3 CoE 4/2007 z 25. júna 2007, že „bežný režijný kancelársky materiál“ nie je
výdavok hodný samostatného zreteľa, medzi ktoré zákon demonštratívne zaraďuje cestovné, poštovné
a telekomunikačné výdavky, či znalecké náhrady a poplatky. Z uvedeného pohľadu bežný kancelársky
materiál, akými by mohli byť aj iné veci prirodzene potrebné pri vedení exekučnej administratívy, napr.
perá, ceruzky, sponky, obalové prostriedky atď., sú síce výdavkami, avšak sa predpokladá, že náklady
na ich obstaranie sú kryté práve výškou odmeny za výkon exekučnej činnosti najmä v paušálnej sume
náhrad pri výkone jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Bežné náklady kancelárskych vecí preto ani
zákonodarca nezaradil do výpočtu náhrad hotových výdavkov. Takými by sa mohli stať za predpokladu,
že by dosiahli úroveň práve nie bežných a pritom nie nezanedbateľných, jasne identifikovateľných
výdavkov nevyhnutných a teda aj účelových pri výkone konkrétnej exekučnej činnosti alebo jej úkonov.
Ústavný súd tento právny názor vyhodnotil tak, že predmetné úvahy odvolacieho súdu sú logické,
a preto aj celkom legitímne s tým, že napadnuté uznesenie nevykazuje znaky arbitrárnosti a je aj
náležite odôvodnené, keď odvolací súd zdôvodnil, prečo nebola sťažovateľovi ako súdnemu exekútorovi
priznaná náhrada za bežný režijný kancelársky materiál. Z namietaného uznesenia krajského súdu
podľa názoru Ústavného súdu SR nevyplýva jednostrannosť, ktorá by zakladala svojvôľu alebo takú
aplikáciu príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich
účelu, podstaty a zmyslu. Krajský súd zreteľne odôvodnil svoje skutkové zistenia s použitím príslušných



zákonných ustanovení, a preto nemožno konštatovať, že by skutkové alebo právne závery krajského
súdu v predmetnej veci bolo možné kvalifikovať ako zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak
nezlučiteľné s obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na
spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

37. Súd na základe vyššie uvedeného po vykonanej úprave priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov
exekúcie v celkovej sume 75,50 eur. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené
vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti výroku I. tohto uznesenia možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.
Proti výroku II. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie
môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu
rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné
náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie
spisovej značky tohto konania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v písm. a) až h), ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.



Ak subjekt zaviazaný na plnenie dobrovoľne nesplní to, čo mu exekučný titul ukladá, možno na
návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu, vykonať exekúciu podľa
ustanovení Exekučného poriadku.