SVALZ s.r.o.


Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3Er/1131/2008
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6108214939
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2018:6108214939.3

Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom
Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému: SVALZ s.r.o., so sídlom Internátna
25, 974 04 Banská Bystrica, IČO: 36 050 962, na vymoženie pohľadávky vo výške 1.799,67 eura s
príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom, Exekútorský úrad Zvolen, so
sídlom Borovianska 17, 960 01 Zvolen, pod sp. zn. EX 5212/08, takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu vyhlasuje za neprípustnú a zastavuje ju.

II. Súd súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Exekučné konanie začalo dňa 13. 08. 2008, kedy bol návrh oprávneného na vykonanie exekúcie
doručený súdnemu exekútorovi. Poverením číslo 5601 041346 * zo dňa 25. 08. 2008 Okresný
súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Jozefa Ďuricu, ktorý ju vedie
pod sp. zn. EX 5212/08. Okresný súd Banská Bystrica uznesením č. k. 3Er/1131/2008-17 zo dňa 22.
01. 2013 pripustil zmenu účastníka konania na strane oprávneného z pôvodného Všeobecná zdravotná
poisťovňa, a.s. na Slovenskú konsolidačnú, a. s.

2. Súdny exekútor doručil súdu podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného
poriadku z dôvodu, že povinný bol vymazaný z obchodného registra bez právneho nástupcu. V podaní
si uplatnil trovy exekúcie vo výške 57,97 eura, na ktoré žiadal zaviazať oprávneného.

3. Podľa § 243b ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len "Exekučný poriadok") exekučné konania
začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky
2 a 3 neustanovujú inak.

4. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 10. 2013) exekúciu zastaví súd na
návrh alebo aj bez návrhu.

5. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 10. 2013) súd exekúciu
zastaví, ak exekúciu súd vyhlási za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno
vykonať.

6. Súd na základe aktuálneho výpisu z obchodného registra Okresného súdu Banská Bystrica, oddiel
Sro, vložka číslo 7382/S považoval za preukázané, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č.
k. 65Cbr/134/2011-37 zo dňa 15. 05. 2013, ktoré sa stalo právoplatným dňa 12. 07. 2013, bol povinný
zrušený bez likvidácie. Dňa 27. 08. 2013 povinný zanikol výmazom z obchodného registra bez právneho
nástupcu.



7. Z uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 65Cbr/134/2011-37 zo dňa 15. 05. 2013 bolo
zistené, že súd zrušil povinného bez likvidácie podľa § 68 ods. 6 písm. f) Obchodného zákonníka,
pričom vychádzal z vyvrátiteľnej právnej domnienky, že spoločnosť nevlastní obchodný majetok, ktorý
by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora.

8. Súd na základe vyššie uvedeného mal preukázané, že v konaní o zrušení spoločnosti - povinného
súd reálne neskúmal existenciu majetku povinného. Vychádzal len z právnej domnienky neexistencie
postačujúceho majetku povinného. Súdny exekútor nemajetnosť povinného nepreukázal a súd ju bez
pochybností nezistil ani z predloženého exekučného spisu. Z uvedeného nemožno bez ďalšieho vyvodiť,
že by povinný nemal majetok postačujúci ani na úhradu trov exekúcie, a teda že zánik povinného a strata
jeho právnej spôsobilosti by bola prakticky dôsledkom jeho nemajetnosti. (Obdobný právny názor vyslovil
Krajský súd v Banskej Bystrici v uznesení sp. zn. 3CoE/120/2016 zo dňa 18. 01. 2017.) Skutočnosť,
že povinný zanikol výmazom z obchodného registra bez právneho nástupcu a tým stratil procesnú
subjektivitu, je jedným z dôvodov neprípustnosti exekúcie. Nakoľko súd v konaní zistil neodstrániteľnú
prekážku konania, pre ktorú nie je možné v konaní pokračovať a exekúciu vykonať, vychádzajúc z vyššie
citovaného ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 10. 2013),
exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju.

9. Súd exekúciu zastavil, preto rozhodoval v zmysle § 200 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení účinnom
do 31. 10. 2013) aj o trovách exekúcie. V zmysle § 197 Exekučného poriadku (v znení účinnom do
31. 10. 2013) má zásadne povinnosť trovy exekúcie exekútorovi uhradiť povinný a len vo výnimočných
prípadoch (§ 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 10. 2013) bude mať túto povinnosť
oprávnený. V danom prípade, keďže došlo k zastaveniu exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného
poriadku (v znení účinnom do 31. 10. 2013), by mohol súd uložiť oprávnenému povinnosť uhradiť trovy
exekúcie len za splnenia podmienok v § 203 ods. 1 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 10.
2013). Samotná skutočnosť, že na strane povinného došlo k zániku procesnej subjektivity a nemožno
mu preto uložiť nahradiť trovy exekúcie, nemôže mať za následok uloženie povinnosti nahradiť trovy
exekúcie oprávnenému, nakoľko túto skutočnosť nie je možné subsumovať pod ustanovenie § 203 ods. 1
Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 10. 2013), ktoré vymedzuje podmienky, za ktorých možno
uložiť povinnosť nahradiť trovy exekúcie oprávnenému. Oprávnený zastavenie exekúcie nezavinil.

10. Samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, kedy nebudú uspokojené všetky
nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré
exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným
postavením vo výkone funkcie. (z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS
351/2007-11 zo dňa 13. 12. 2007, obdobne napr. uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
17CoE/9/2013 zo dňa 25. 03. 2013, sp. zn. 1CoE/458/2012 zo dňa 31. 01. 2013) Súčasťou základného
práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. (ďalej len
"ústava") je nepochybne aj nárok na náhradu trov konania. Tento nárok však možno uplatniť len v súlade
s čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 51 ods. 1 ústavy, t. j. za splnenia zákonných predpokladov na jeho
priznanie, ktoré sú obsiahnuté v príslušných procesných poriadkoch, pričom v posudzovanom prípade
to je Exekučný poriadok (z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 236/08-12
zo dňa 01. 08. 2008). Vzhľadom na vyššie uvedené súd súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie
nepriznal.

Poučenie:

Proti I. výroku tohto uznesenia je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Okresný súd Banská Bystrica. V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka (spisová značka), čo sa ním sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho
sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť podpísané. Odvolanie treba predložiť v potrebnom
počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a
aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy toho, kto ho urobil.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že



a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu a) - h), ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Proti II. výroku tohto uznesenia nie je prípustné odvolanie.