AUTO-MOTO RS, s. r.o.


Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14Cob/18/2021
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119344441
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nemravová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:6119344441.1

Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny
Nemravovej a členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka, Mgr. Miroslava Šeptáka, v sporovej právnej veci
žalobcu: AUTO-MOTO RS, s.r.o., so sídlom Cintorínska 3616, 979 01 Rimavská Sobota, IČO: 36 051
195, zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom, so sídlom Janka Kráľa 5/A,
984 01 Lučenec, IČO: 37 756 508, proti žalovaným v rade 1/: E. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXXX/
X, XXX XX J. (do 12.07.2019 podnikajúci pod obchodným menom Tomáš Teniak TENA OIL, s miestom
podnikania Na Bystričku 815/28, 036 01 Martin, IČO: 37 405 519), v rade 2/: TENA OIL a.s., so sídlom
Langsfeldova 5405/1, 036 01 Martin, IČO: 52 392 651, ktorého správcom konkurznej podstaty je: JUDr.
Erik Končok, so sídlom kancelárie Z. E. XXX/XX, XXX XX J., v konaní o zaplatenie 79.183,71 Eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 18Cb/75/2019-159 zo dňa 4.3.2020, ktorým bola žalovaným
v rade 1/ a 2/ uložená povinnosť (s tým, že v prípade plnenia jedného zo žalovaných zaniká v
takomto rozsahu povinnosť plnenia druhého žalovaného) zaplatiť žalobcovi sumu 79.183,71 Eur, úrok z
omeškania 8 % ročne zo sumy 3.862,29 Eur od 12.04.2019 do zaplatenia, 8% ročne zo sumy 1.791,53
Eur od 15.04.2019 do zaplatenia, 8 % ročne zo sumy 3.808,27 Eur od 15.04.2019 do zaplatenia,
8 % ročne zo sumy 11,40 Eur od 20.04.2019 do zaplatenia, 8 % ročne zo sumy 2.251,08 Eur od
22.04.2019 do zaplatenia, 8 % ročne zo sumy 4.804,50 Eur od 23.04.2019 do zaplatenia, 8 % ročne zo
sumy 2.846,89 Eur od 29.04.2019 do zaplatenia, 8 % ročne zo sumy 4.503,38 Eur od 30.04.2019 do
zaplatenia, 8 % ročne zo sumy 3.860,78 Eur od 06.05.2019 do zaplatenia, 8 % ročne zo sumy 5.176,29
Eur od 07.05.2019 do zaplatenia, 8 % ročne zo sumy 3.931,33 Eur od 13.05.2019 do zaplatenia, 8
% ročne zo sumy 4.173,63 Eur od 14.05.2019 do zaplatenia, 8 % ročne zo sumy 3.002,63 Eur od
20.05.2019 do zaplatenia, 8 % ročne zo sumy 3.466,54 Eur od 21.05.2019 do zaplatenia, 8 % ročne zo
sumy 3.867,92 Eur od 27.05.2019 do zaplatenia, 8 % ročne zo sumy 4.680,46 Eur od 28.05.2019 do
zaplatenia, 8 % ročne zo sumy 4.511,80 Eur od 03.06.2019 do zaplatenia, 8 % ročne zo sumy 5.369 Eur
od 08.06.2019 do zaplatenia, 8 % ročne zo sumy 3.150,07 Eur od 10.06.2019 do zaplatenia, 8 % ročne
zo sumy 3.700,96 Eur od 15.06.2019 do zaplatenia, 8 % ročne zo sumy 38,64 Eur od 17.06.2019 do
zaplatenia, 8 % ročne zo sumy 3.294,41 Eur od 17.06.2019 do zaplatenia, 8 % ročne zo sumy 1.704,83
Eur od 18.06.2019 do zaplatenia, 8 % ročne zo sumy 1.375,08 Eur od 25.06.2019 do zaplatenia, náklady
spojené s uplatnením pohľadávky 40 Eur a vo výroku o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania
vo vzťahu k žalovanému v rade 2/ z r u š u j e a konanie v tejto časti z a s t a v u j e vo vzťahu k
žalovanému v rade 2/.

II. Žalobcovi a žalovanému v rade 2/ n á r o k na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica ako súdu
prvej inštancie (ďalej aj len ,,okresný súd“ alebo ,,súd prvej inštancie“) dňa 06.08.2019, postúpeným
Okresnému súdu Martin dňa 16.10.2019 sa žalobca domáhal pôvodne len voči žalovanému v rade 1/



uloženia povinnosti zaplatiť mu sumu vo výške 79.183,71 Eur s príslušenstvom, a to titulom neuhradenia
faktúr (bližšie špecifikovaných v predmetnom návrhu) za dodaný tovar.

2. Uznesením zo dňa 5.12.2019, č.k. 18Cb/75/2019-117 v spojení s opravným uznesením zo dňa
6.2.2020, č.k. 18Cb/75/2019-137 okresný súd pripustil, aby do konania na strane žalovaného pristúpila
obchodná spoločnosť TENA OIL a. s., so sídlom Langsfeldova 5405/1, Martin 036 01, IČO: 52 392 651,
a to ako žalovaný v rade 2/.

3. Okresný súd Martin v prejednávanej veci rozhodol rozsudkom č.k. 18Cb/75/2019-159 zo dňa 4.3.2020
vydaným ako rozsudok pre zmeškanie žalovaného (ďalej aj ,,kontumačný rozsudok“) podľa § 274
zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,CSP“ alebo ,,Civilný sporový poriadok“),
ktorým výrokom I. uložil žalovaným v rade 1/ a v rade 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 79.183,71
Eur, úrok z omeškania 8 % ročne zo sumy 3.862,29 Eur od 12.04.2019 do zaplatenia, 8 % ročne zo
sumy 1.791,53 Eur od 15.04.2019 do zaplatenia, 8 % ročne zo sumy 3.808,27 Eur od 15.04.2019 do
zaplatenia, 8 % ročne zo sumy 11,40 Eur od 20.04.2019 do zaplatenia, 8 % ročne zo sumy 2.251,08
Eur od 22.04.2019 do zaplatenia, 8 % ročne zo sumy 4.804,50 Eur od 23.04.2019 do zaplatenia, 8
% ročne zo sumy 2.846,89 Eur od 29.04.2019 do zaplatenia, 8 % ročne zo sumy 4.503,38 Eur od
30.04.2019 do zaplatenia, 8 % ročne zo sumy 3.860,78 Eur od 06.05.2019 do zaplatenia, 8 % ročne zo
sumy 5.176,29 Eur od 07.05.2019 do zaplatenia, 8 % ročne zo sumy 3.931,33 Eur od 13.05.2019 do
zaplatenia, 8 % ročne zo sumy 4.173,63 Eur od 14.05.2019 do zaplatenia, 8 % ročne zo sumy 3.002,63
Eur od 20.05.2019 do zaplatenia, 8 % ročne zo sumy 3.466,54 Eur od 21.05.2019 do zaplatenia, 8
% ročne zo sumy 3.867,92 Eur od 27.05.2019 do zaplatenia, 8 % ročne zo sumy 4.680,46 Eur od
28.05.2019 do zaplatenia, 8 % ročne zo sumy 4.511,80 Eur od 03.06.2019 do zaplatenia, 8 % ročne
zo sumy 5.369 Eur od 08.06.2019 do zaplatenia, 8 % ročne zo sumy 3.150,07 Eur od 10.06.2019 do
zaplatenia, 8 % ročne zo sumy 3.700,96 Eur od 15.06.2019 do zaplatenia, 8 % ročne zo sumy 38,64 Eur
od 17.06.2019 do zaplatenia, 8 % ročne zo sumy 3.294,41 Eur od 17.06.2019 do zaplatenia, 8 % ročne
zo sumy 1.704,83 Eur od 18.06.2019 do zaplatenia, 8 % ročne zo sumy 1.375,08 Eur od 25.06.2019 do
zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky 40,- Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku,
s tým, že v prípade plnenia jedného zo žalovaných zaniká v takomto rozsahu povinnosť plnenia druhého
žalovaného; výrokom II. okresný súd rozhodol, že žalobca má právo na náhradu trov konania proti
žalovaným v rade 1/ a v rade 2/ v rozsahu 100 % s tým, že v prípade plnenia jedného zo žalovaných
zaniká v takomto rozsahu povinnosť plnenia druhého žalovaného, pričom o výške náhrady trov konania
rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku, a to z dôvodov bližšie špecifikovaných
v napadnutom rozsudku.

4. Z dôvodu zistenia skutočnosti, že na majetok žalovaného v rade 2/ bol vyhlásený konkurz, okresný súd
výzvou na podanie návrhu na pokračovanie v konaní zo dňa 4.11.2020 (č.l. 210 spisu) s poukazom na
novelizované znenie § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších
zmien a doplnkov (ďalej len „zák. č. 7/2005 Z.z.“ alebo ,,ZKR“) v znení účinnom od 01.01.2020 v tom
čase vyzval žalovaného (dlžníka) a správcu konkurznej podstaty úpadcu, t.j. žalovaného, aby v lehote 30
dní podali návrh na pokračovanie v konaní. Súčasne ich poučil, že nepodanie návrhu na pokračovanie v
konaní v určenej lehote má účinky späťvzatia žaloby. Na predmetnú výzvu okresného súdu reagoval len
správca konkurznej podstaty úpadcu, t.j. žalovaného, a to v podaní zo dňa 09.11.2020 (č.l. 215 spisu),
pričom o.i. navrhol, aby okresný súd v prejednávanej veci nepokračoval.

5. Vzhľadom na skutočnosť, že na majetok úpadcu ako žalovaného v rade 2/ je vedené konkurzné
konanie, pričom správcom konkurznej podstaty úpadcu, t.j. žalovaného v rade 2/ a ani žalovaným v
rade 2/ (dlžníkom) nebol zmysle § 47 ods. 4 ZKR podaný návrh na pokračovanie v konaní, bola dňa
08.02.2021 vec predložená krajskému súdu (ako súdu odvolaciemu) na postup podľa § 47 ods. 4 ZKR
po vydaní rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 18Cb/75/2019-159 zo dňa 4.3.2020, čo potvrdzuje aj
samotná predkladacia správa, nachádzajúca sa na č.l. 218 spisu.

6. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP) postupom bez nariadenia pojednávania s odkazom
na § 385 ods. 1 CSP a contrario, na základe účinkov späťvzatia žaloby v zmysle § 47 ods. 4 ZKR
rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 18Cb/75/2019-159 zo dňa 4.3.2020 ktorým bola žalovaným v rade
1/ a 2/ uložená povinnosť (s tým, že v prípade plnenia jedného zo žalovaných zaniká v takomto rozsahu
povinnosť plnenia druhého žalovaného) zaplatiť žalobcovi sumu 79.183,71 Eur, úrok z omeškania 8
% ročne zo sumy 3.862,29 Eur od 12.04.2019 do zaplatenia, 8 % ročne zo sumy 1.791,53 Eur od



15.04.2019 do zaplatenia, 8 % ročne zo sumy 3.808,27 Eur od 15.04.2019 do zaplatenia, 8 % ročne
zo sumy 11,40 Eur od 20.04.2019 do zaplatenia, 8 % ročne zo sumy 2.251,08 Eur od 22.04.2019 do
zaplatenia, 8 % ročne zo sumy 4.804,50 Eur od 23.04.2019 do zaplatenia, 8 % ročne zo sumy 2.846,89
Eur od 29.04.2019 do zaplatenia, 8 % ročne zo sumy 4.503,38 Eur od 30.04.2019 do zaplatenia, 8
% ročne zo sumy 3.860,78 Eur od 06.05.2019 do zaplatenia, 8 % ročne zo sumy 5.176,29 Eur od
07.05.2019 do zaplatenia, 8 % ročne zo sumy 3.931,33 Eur od 13.05.2019 do zaplatenia, 8 % ročne zo
sumy 4.173,63 Eur od 14.05.2019 do zaplatenia, 8 % ročne zo sumy 3.002,63 Eur od 20.05.2019 do
zaplatenia, 8 % ročne zo sumy 3.466,54 Eur od 21.05.2019 do zaplatenia, 8 % ročne zo sumy 3.867,92
Eur od 27.05.2019 do zaplatenia, 8 % ročne zo sumy 4.680,46 Eur od 28.05.2019 do zaplatenia, 8 %
ročne zo sumy 4.511,80 Eur od 03.06.2019 do zaplatenia, 8 % ročne zo sumy 5.369 Eur od 08.06.2019
do zaplatenia, 8 % ročne zo sumy 3.150,07 Eur od 10.06.2019 do zaplatenia, 8 % ročne zo sumy
3.700,96 Eur od 15.06.2019 do zaplatenia, 8 % ročne zo sumy 38,64 Eur od 17.06.2019 do zaplatenia,
8 % ročne zo sumy 3.294,41 Eur od 17.06.2019 do zaplatenia, 8 % ročne zo sumy 1.704,83 Eur od
18.06.2019 do zaplatenia, 8 % ročne zo sumy 1.375,08 Eur od 25.06.2019 do zaplatenia, náklady
spojené s uplatnením pohľadávky 40 Eur a vo výroku o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania
vo vzťahu k žalovanému v rade 2/ zrušil a konanie v tejto časti zastavil podľa § 370 ods. 2 CSP vo
vzťahu k žalovanému v rade 2/.

7. Z obsahu spisového materiálu vyplývalo, že po podaní žaloby, ktorá bola doručená na Okresný súd
Banská Bystrica dňa 06.08.2019, postúpená Okresnému súdu Martin dňa 16.10.2019, o zaplatenie
79.183,71 Eur s príslušenstvom, okresný súd rozhodol kontumačným rozsudkom č.k. 18Cb/75/2019-159
zo dňa 4.3.2020, ktorý podľa vyznačenej doložky právoplatnosti nadobudol dňa 16.5.2020 právoplatnosť
voči žalovanému v rade 1/. Vo vzťahu k žalovanému v rade 2/ nenadobudol právoplatnosť vzhľadom
na skutočnosť, že v zmysle Obchodného vestníka č. 68/2020 s dňom vydania 7.4.2020 bol vyhlásený
na žalovaného v rade 2/ konkurz. Rozsudok okresného súdu č.k. 18Cb/75/2019-159 zo dňa 4.3.2020
bol žalovanému doručený v zmysle doručenky na č.l. 180 spisu dňa 22.3.2020. Vzhľadom na § 1 písm.
a) zák. č. 62/2020 Zb. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej
nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii, k dátumu účinkov vyhláseného konkurzu rozsudok
okresného súdu nenadobudol právoplatnosť. V zmysle zistenia skutočnosti, že na majetok dlžníka -
žalovaného v rade 2/ bol vyhlásený konkurz uznesením Okresného súdu Žilina sp.zn. 9K/12/2019
zo dňa 1.4.2020, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 68/2020 dňa 07.04.2020, okresný súd
po vydaní kontumačného rozsudku výzvou zo dňa 4.11.2020 (č.l. 210 spisu) s poukazom na § 47 ods.
4 zák. č. 7/2005 Z.z. vyzval v tom čase žalovaného ako dlžníka a správcu dlžníka, aktuálne JUDr. Erika
Končoka, správcu konkurznej podstaty úpadcu - dlžníka, či podávajú návrh na pokračovanie v konaní v
lehote na jeho podanie nie kratšej ako 30 dní s tým, že nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní v
určenej lehote má účinky späťvzatia žaloby. Na predmetnú výzvu okresného súdu reagoval len správca
konkurznej podstaty úpadcu, t.j. žalovaného v rade 2/, a to v podaní zo dňa 09.11.2020 (č.l. 215 spisu),
pričom navrhol, aby súd v prejednávanej veci nepokračoval.

8. Ako už bolo vyššie uvedené, bolo nepochybné, že Okresný súd Martin predložil vec krajskému súdu
(ako súdu odvolaciemu) na rozhodnutie podľa § 370 ods. 1 CSP s poukazom na § 47 ods. 4 ZKR
z dôvodu, že žalovaný v rade 2/, ktorý je úpadcom, a ani správca konkurznej podstaty úpadcu, t.j.
žalovaného v rade 2/ nepodali návrh na pokračovanie v konaní.

9. Podľa § 44 ods. 1 ZKR, oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a
oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku, vyhlásením konkurzu prechádza
na správcu; správca pritom koná v mene a na účet úpadcu.
10. Podľa § 47 ods. 1 ZKR, ak tento zákon neustanovuje inak, vyhlásením konkurzu sa prerušujú všetky
súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi. Lehoty
v týchto konaniach ustanovené alebo určené počas prerušenia týchto konaní neplynú. Na účastníkov
konania, ktorí vystupujú na strane úpadcu, prerušenie konania pôsobí, len ak ide o nerozlučné
spoločenstvo alebo o intervenciu.
11. Podľa § 47 ods. 4 ZKR, v konaniach prerušených podľa odseku 1 možno pokračovať na návrh
správcu; správca sa podaním návrhu na pokračovanie v konaní stáva účastníkom konania namiesto
úpadcu. Ak návrh na pokračovanie v konaní nie je podaný do konca prvej schôdze veriteľov, súd vyzve
správcu a dlžníka, prípadne nerozlučných spoločníkov na strane dlžníka na jeho podanie v lehote nie
kratšej ako 30 dní. Ak správca v určenej lehote nevyjadrí s pokračovaním v konaní súhlas, súd pokračuje
v konaní s dlžníkom, ak pokračovanie v konaní v určenej lehote navrhne dlžník alebo prípadní nerozluční



spoločníci dlžníka. Nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní v určenej lehote má účinky späťvzatia
žaloby.
12. Podľa § 206j ZKR, konania začaté a právoplatne neskončené pred 1. januárom 2020 sa dokončia
podľa predpisov účinných do 31. decembra 2019. Ustanovenie § 47 ods. 4 druhej až štvrtej vety sa
použije aj v konkurzoch vyhlásených pred 1. januárom 2020.

13. Krajský súd uvádza, že znenie § 47 ods. 4 zák. č. 7/2005 Z.z., ktoré nadobudlo účinnosť od 1.1.2020,
sa podľa intertemporálneho § 206j zákona č. 7/2005 Z.z. použije aj na konania, v ktorých došlo z dôvodu
vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu pred 1.1.2020 k ich prerušeniu.

14. Nepodanie návrhu správcom a ani dlžníkom na pokračovanie v konaní v určenej lehote má zo zákona
účinky späťvzatia žaloby podľa § 47 ods. 4 v spojení s § 206j zák. č. 7/2005 Z.z., o ktorom odvolací súd
rozhoduje procesným postupom podľa § 370 CSP.

15. Z predkladacej správy okresného súdu krajskému súdu okrem iného vyplynulo, že vo veci okresný
súd rozhodol neprávoplatne rozsudkom, pričom ako súd prvej inštancie nie je sám príslušný rozsudok
zrušiť a konanie zastaviť. Ako bolo uvedené vyššie krajským súdom, nepodanie návrhu správcom ani
dlžníkom na pokračovanie v konaní v určenej lehote zo zákona má účinky späťvzatia žaloby podľa §
47 ods. 4 zák. č. 7/2005 Z.z., o ktorom späťvzatí rozhoduje krajský súd procesným postupom podľa
§ 370 CSP. Podľa § 370 ods. 1 CSP sa vyžaduje, aby pre zákonné účinky späťvzatia žaloby súdne
rozhodnutie nebolo právoplatné. Podľa zákonnej požiadavky v zmysle § 370 ods. 1 CSP krajský súd
opätovne poukazuje na procesno-právny stav v danej veci, keď okresným súdom vydaný kontumačný
rozsudok dňa 4.3.2020, č.k. 18Cb/75/2019-159 nemohol vo vzťahu k žalovanému v rade 2/ nadobudnúť
právoplatnosť, ak súdom prvej inštancie bolo zistené, že na majetok dlžníka - žalovaného v rade 2/ bol
vyhlásený konkurz uznesením Okresného súdu Žilina zo dňa 01.4.2020, č.k. 9K/12/2019, zverejneným
v Obchodnom vestníku pod č. 68/2020 dňa 07.04.2020. Súčasne je potrebné poukázať na účinky
vyplývajúce z § 47 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z.z., ktoré boli rovnaké aj v zmysle pôvodnej právnej úpravy
podľa zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní, ak vyhlásením konkurzu sa konania, ktoré sa
týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi (čo nesporne je aj dané konanie o peňažné
plnenie) prerušujú. V takýchto konaniach neplynú ani lehoty, t.j. prerušuje sa aj plynutie lehôt. Okresným
súdom vydaný kontumačný rozsudok vo vzťahu k žalovanému v rade 2/ nenadobudol právoplatnosť,
preto krajský súd v zmysle § 47 ods. 4 zák. č. 7/2005 Z.z. v spojení s § 370 ods. 1, 2 CSP mal splnené
zákonné podmienky na rozhodnutie o zrušení okresným súdom vydaného kontumačného rozsudku vo
vzťahu k žalovanému v rade 2/ a zastavení konania v tejto časti.

16. Krajský súd uvádza, že nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní správcom a ani dlžníkom má
v zmysle § 47 ods. 4 zák. č. 7/2005 Z.z. účinky späťvzatia žaloby vždy, pokiaľ je stranou v sporovom
konaní dlžník - úpadca, na majetok ktorého bol vyhlásený konkurz, a to bez ohľadu na to, či je
dlžník v postavení žalobcu alebo žalovaného. To znamená, že i v prípade, ak je dlžník v postavení
žalovaného (v prejednávanej veci žalovaného rade 2/), t.j. pasívne legitimovanej strany sporu, nepodanie
návrhu na pokračovanie v konaní správcom a ani dlžníkom má za následok účinky späťvzatia žaloby
a fakticky nahrádza dispozičný úkon späťvzatia žaloby patriaceho žalobcovi. Tento účinok vyplýva z
novelizovaného znenia § 47 ods. 4 zák. č. 7/2005 Z.z., ktorým je efektívnejšie riešenie prerušenia v
súdnych konaniach z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka, ktorý bol v čase vyhlásenia
konkurzu účastníkom súdneho konania bez ohľadu na to, či bol na strane žalobcu alebo žalovaného.
Zmyslom uvedenej úpravy je ukončenie prerušeného súdneho konania buď rozhodnutím vo veci, a
to za predpokladu udelenia súhlasu s pokračovaním v konaní zo strany správcu alebo dlžníka, alebo
zastavením konania v prípade neudelenia súhlasu zo strany správcu a ani úpadcu.

17. Nielen zo znenia § 47 ods. 4 zák. č. 7/2005 Z.z., ale aj v zmysle dôvodovej správy k tomuto
ustanoveniu vyplýva zámer zákonodarcu priznať účinky späťvzatia žaloby aj za procesnej situácie,
pokiaľ dlžník ako žalovaný a správca dlžníka nepodajú návrh na pokračovanie v konaní. Dôvodová
správa k tomuto ustanoveniu uvádza: „Jednou z okolností, s ktorou sa predkladateľ musí vysporiadať
pri vyhlásení konkurzu je aj tá, aký vplyv vyhlásený konkurz bude mať na možnosť pokračovať v
prebiehajúcich súdnych konaniach. Tie môžu byť „pasívne“ (úpadca je žalovaný napr. na plnenie) alebo
„aktívne“ (úpadca je žalobcom a žaluje na plnenie). Doterajšia úprava predradzovala konkurz pred iné
konania, pričom „kľúče“ od rozuzlenia pôvodných prebiehajúcich konaní dávala výlučne správcovi, ktorý
ak ostal nečinný, tak konanie ostalo počas účinkov konkurzu prerušené, často niekoľko rokov. Nová



právna úprava má za cieľ vyjasniť situáciu s prerušenými konaniami skôr a efektívnejšie. Ak správca
neprevezme prebiehajúci spor, súd, ktorého konanie bolo prerušené, vezme na zreteľ vyjadrenie dlžníka.
Ak sa dlžník nevyjadrí alebo nebude súhlasiť s pokračovaním, súd konanie zastaví.“

18. Ak dlžník navrhne pokračovanie v konaní, v konaní sa pokračuje tak ako keby konkurz nebol
vyhlásený s tým, že v prípade, ak sa dlžníkovi prisúdi, napr. plnenie (na základe ktorého sa bude plniť),
toto plnenie nebude podliehať konkurzu. Konkurzní veritelia však budú môcť uplatňovať zodpovednosť
správcu (ak mohol a mal pokračovať v konaní).

19. Zo znenia § 47 ods. 4 zák. č. 7/2005 Z.z., ako aj z účelu tohto ustanovenia a úmyslu zákonodarcu
vyplýva, že zákonom predpokladané účinky späťvzatia žaloby nastávajú aj vtedy, pokiaľ dlžník na strane
žalovaného nenavrhne pokračovanie v konaní a ani správca dlžníka nevyjadrí súhlas s pokračovaním
v konaní.

20. Podľa § 370 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.

21. Podľa § 370 ods. 2 CSP súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie
zastaví.

22. Odvolací súd uvádza, že späťvzatím žaloby sa podľa CSP rozumie procesný úkon žalobcu, z
ktorého jednoznačne vyplýva, že na prejednaní svojho návrhu netrvá. Tento úkon žalobcu bol však
od 1. januára 2020 nahradený zákonným ustanovením § 47 ods. 4 zák. č. 7/2005 Z.z., preto sa na
ďalší postup v konaní pred odvolacím súdom na to, aby mohol odvolací súd konanie podľa § 47 ods. 4
zák. č. 7/2005 Z.z. v spojení s § 370 CSP zastaviť, späťvzatie žalobcom nevyžaduje. Súčasne krajský
súd dodáva, že pod pojmom ,,účinky späťvzatia žaloby“ je nevyhnutné rozumieť tú skutočnosť, že
v uvedených prípadoch dochádza k zastaveniu samotného konania bez meritórneho rozhodnutia vo
veci, keďže nie sú splnené procesné podmienky na konanie a rozhodnutie. Krajský súd zvýrazňuje,
že pri aplikácii § 47 ods. 4 ZKR vo vyššie uvedenom znení sa nejedná o späťvzatie žaloby v pravom
zmysle slova, nakoľko v prípade pasívnych sporov, teda v prípade, ak konkurz bol vyhlásený na majetok
žalovaného, navodenie účinkov späťvzatia žaloby nezávisí od vôle samotného žalobcu, ktorý ako
dominus litis (pán sporu) disponuje samotným konaním a má oprávnenie zobrať ním podanú žalobu
späť, ale účinky späťvzatia žaloby zákon navodzuje automaticky v závislosti od prejavu vôle správcu
konkurznej podstaty a úpadcu, ktorý je žalovaný. „Účinky späťvzatia žaloby“ zákonodarca spojil s
nepodaním návrhu na pokračovanie v konaní zákonom stanovenými subjektmi, čo vedie k zastaveniu
konania pre nedostatok procesných podmienok. Uvedené vyplýva aj z teleologického výkladu zákonom
č. 390/2019 Z.z. doplneného ustanovenia § 47 ods. 4 ZKR o druhú až štvrtú vetu, keďže právna úprava
pred prijatím novely č. 390/2019 Z.z. spôsobovala prerušenie konania a za predpokladu, ak správca
konkurznej podstaty nepodal návrh na pokračovanie v konaní, takéto prerušenie trvalo niekoľko rokov,
pričom sa jednalo o „živé“, t.j. na súdoch evidované ako neskončené konania, v ktorých sa však kvôli
prerušeniu konania nemohli vykonávať akékoľvek právne úkony.

23. Odvolací súd nemal možnosť úvahy, či späťvzatie žaloby pripustí alebo nie, pretože účinky späťvzatia
žaloby nastali priamo zo zákona v zmysle § 47 ods. 4 zák. č. 7/2005 Z.z. Dôsledkom zo zákona
vzniknutých účinkov späťvzatia žaloby podľa § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. je procesný postup
odvolacieho súdu, keď tento nerozhoduje o pripustení späťvzatia žaloby, pretože tieto účinky nastali zo
zákona a odvolací súd je povinný procesným spôsobom reagovať na účinky späťvzatia žaloby tak, že v
zmysle § 370 ods. 2 CSP je povinný rozhodnúť o zrušení rozhodnutia a o zastavení konania.

24. Odvolací súd nie je oprávnený skúmať dôvody, pre ktoré nastali v prejednávanej veci účinky
späťvzatia žaloby podľa § 47 ods. 4 zák. č. 7/2005 Z.z., pretože sa jedná o zákonom určený dôsledok
nekonania dlžníka a správcu. Keďže účinky späťvzatia nastali priamo zo zákona, nemôže protistrana
tento zákonný účinok zmariť tým, že by so späťvzatím nesúhlasila v zmysle § 370 ods. 2 CSP. Odvolací
súd preto protistranu nevyzýval na súhlas so späťvzatím žaloby.

25. Dôsledkom aplikácie § 47 ods. 4 zák. č. 7/2005 Z.z. je zákonom upravený účinok späťvzatia
žaloby, v ktorého dôsledku vzniká odvolaciemu súdu, vo vzťahu k už vydanému rozhodnutiu súdom



prvej inštancie, ktoré nenadobudlo právoplatnosť, povinnosť konanie zastaviť zákonom predpokladaným
procesným postupom. Procesnou normou upravujúcou postup odvolacieho súdu pri rozhodovaní o
späťvzatí žaloby je ustanovenie § 370 CSP, ktoré je analogicky v zmysle Čl. 4 ods. 1 CSP aplikovateľné
aj na postup pri rozhodovaní o účinkoch späťvzatia žaloby podľa § 47 ods. 4 zák. č. 7/2005 Z.z.

26. Len pre úplnosť odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že na vyššie uvedené nemala vplyv ani tá
skutočnosť, že kontumačným rozsudkom č.k. 18Cb/75/2019-159 zo dňa 4.3.2020 bola žalovaným v rade
1/ a v rade 2/ uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 79.183,71 Eur spolu s úrokom z omeškania
(bližšie špecifikovaným v predmetnom rozsudku), s tým, že v prípade plnenia jedného zo žalovaných
zaniká v takomto rozsahu povinnosť plnenia druhého žalovaného. V zmysle rozsudku Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp.zn. 5Obo 257/2000 z 27. marca 2001, samostatnými osobami sú i osoby, ktoré
sú z hľadiska hmotného práva solidárnymi dlžníkmi. Súčasne v rámci eurokonformného prístupu krajský
súd primerane a podporne poukazuje aj na závery, s ktorými sa stotožnil a v zmysle ktorých, ,,....Ustálená
judikatura Nejvyššího soudu dovodila (srov. např. usnesení tohoto soudu ze dne 17. února 2000, sp.
zn. 20 Cdo 2599/98, uveřejněné v časopise Soudní judikatura číslo 8, ročníku 2000, pod číslem 90,
nebo usnesení Nejvyššího soudu ČR ze dne 23. ledna 2007, sp. zn. 20 Cdo 670/2006, uveřejněné v
Souboru civilních rozhodnutí a stanovisek Nejvyššího soudu pod č. C 4776), že, vystupuje-li na žalované
straně více osob zavázaných společně a nerozdílně, mají v řízení postavení samostatných společníků
podle § 91 odst. 1 o. s. ř. O samostatné společenství jde tehdy, má-li každý společník své právo nebo
svoji povinnost, která je nezávislá na osudu práv nebo povinností ostatních společníků, s nimiž stojí na
stejné straně sporu. Odtud pramení, že každý účastník v řízení jedná (v rovině procesní i hmotněprávní)
sám za sebe, vůči každému z nich může být samostatně (i odlišně) rozhodnuto, lhůta k podání odvolání
běží doručením rozhodnutí každému z účastníků zvlášť, jejím marným uplynutím nabývá ve vztahu
k tomuto účastníku rozhodnutí právní moci a jakmile uplyne lhůta k plnění, stává se i vykonatelným
(srov. též usnesení Nejvyššího soudu ze dne 22. února 2011, sp. zn. 21 Cdo 3335/2009)“ (rozhodnutie
Najvyššieho súdu Českej republiky z 27.03.2014 sp. zn. 21 Cdo 633/2014). Z rozhodnutia Najvyššieho
súdu Českej republiky sp. zn. 21 Cdo 147/2015 z 17.02.2015 vyplýva ,,...rozhodnutí odvolacího soudu
je v souladu s ustálenou rozhodovací praxí dovolacího soudu, a není důvod, aby rozhodná právní otázka
byla posouzena jinak (srov. například usnesení Nejvyššího soudu ze dne 17. února 2000, sp. zn. 20
Cdo 2599/98, uveřejněné v časopise Soudní judikatura číslo 8, ročníku 2000, pod číslem 90, usnesení
Nejvyššího soudu ze dne 23. ledna 2007, sp. zn. 20 Cdo 670/2006, usnesení Nejvyššího soudu ze
dne 15. února 2011, sp. zn. 28 Cdo 4678/2010, či usnesení Nejvyššího soudu ze dne 27. března 2014,
sp. zn. 21 Cdo 633/2014, v nichž dovodil, že vystupuje-li na žalované straně více osob zavázaných
společně a nerozdílně, mají v řízení postavení samostatných společníků podle ustanovení § 91 odst.
1 o. s. ř. V usnesení ze dne 28. června 2011, sp. zn. 32 Cdo 1675/2011, Nejvyšší soud dále vysvětlil,
že pro posouzení, zda jde o samostatné nebo nerozlučné společenství, je rozhodná povaha předmětu
řízení vyplývající z hmotného práva, přičemž o nerozlučné společenství jde pouze tam, kde hmotné
právo neumožňuje, aby předmět řízení byl projednán samostatně vůči každému ze společníků; jestliže
z hmotněprávních předpisů ani ze smlouvy nevyplývá, že by předmět řízení nemohl být projednán vůči
každému ze žalovaných samostatně, jde na jejich straně o společenství samostatné podle ustanovení
§ 91 odst. 1 o. s. ř. Totožné závěry dovolací soud učinil i v nalézacím řízení v této věci (k tomu srov.
usnesení Nejvyššího soudu ze dne 29. září 2010, sp. zn. 33 Cdo 4262/2008, jímž bylo odmítnuto
dovolání žalované L. P. proti rozsudku Vrchního soudu v Praze ze dne 5. května 2008, č. j. 6 Cmo
417/2007-177). Vyššie uvedené možno aplikovať aj v čase účinnosti Civilného sporového poriadku.

27. Na základe účinkov späťvzatia žaloby v zmysle § 47 ods. 4 zák. č. 7/2005 Z.z. odvolací súd preto
rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil vo vzťahu k žalovanému v rade 2/ a konanie v tejto časti zastavil
podľa § 370 ods. 2 CSP.
28. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.
29. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
30. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

31. Odvolací súd mal za to, že v prípade vyhlásenia konkurzu na majetok žalovaného v rade 2/
zákon o konkurze a reštrukturalizácii v platnom znení priznáva absencii súhlasu správcu a dlžníka na
pokračovanie v súdnom konaní účinky späťvzatia žaloby. V dôsledku zmeny zákonnej úpravy účinnej



od 01.01.2020, ktorá dispozičný úkon späťvzatia žaloby žalobcom nahradila účinkami zákonného
ustanovenia, nie je pri zastavení konania prebiehajúceho na oboch inštanciách na základe už vydaného
súdneho rozhodnutia možné ustáliť procesným zavinením koho došlo k zastaveniu konania vo veci
samej, ktoré sa na odvolacom súde končí. Zavinenie je pritom treba posudzovať výlučne z procesného
hľadiska, t.j. podľa procesného výsledku, nie podľa hmotného práva. V danej sporovej veci išlo o
okolnosť, ktorá nastala bez toho, že by niektorá zo strán sporu vyvinula procesnú aktivitu v civilnom
sporovom konaní, ktorá by viedla k zastaveniu konania, čo malo za následok nepoužiteľnosť § 256 CSP.
Účinky späťvzatia žaloby sú v prejednávanej veci dôsledkom zákonnej úpravy riešenia majetkového
stavu strany sporu (žalovaného v rade 2/), ktorá je v konkurze a ktorá ako ani jej správca nesúhlasila s
pokračovaním v konaní, pričom súd v tomto prípade nie je oprávnený skúmať dôvody späťvzatia, keďže
jeho účinky nastali zo zákona. Odvolací súd preto pristúpil v prejednávanej veci k aplikácii § 257 CSP,
pretože mal za to, že stav, ktorý v konaní nastal, je výnimočný a vyvolaný zmenou právnej úpravy, a
preto žalobcovi a žalovanému v rade 2/ nárok na náhradu trov konania nepriznal.

32. Rozhodnutie bolo odvolacím súdom prijaté hlasovaním v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné
podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Podľa § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie dovolania.

Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.



Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade
uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto
vada.

Podľa § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred
súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.