STENDREZ s. r. o.


Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 28C/3/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7213200258
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kolesár
ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2015:7213200258.11

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II, sudcom JUDr. Martinom Kolesárom, v právnej veci navrhovateľa: PERAKO, spol.
s r.o., so sídlom Gagarinovo námestie 11, Košice, IČO: 36 461 989, zastúpený JUDr. Dušanom Antolom,
advokátom, so sídlom Zbrojničná 12, Košice, proti odporcom: 1/ LU&RE s.r.o., so sídlom Hraničná 2,
Košice, IČO: 46 276 912, zastúpený: CHOCHOĽÁK & ČESLA s.r.o., so sídlom Rumanova 2, Košice, 2/
STENDREZ s.r.o., so sídlom Bratislavská 446/29, Dubnica nad Váhom, IČO: 36 051 276, 3/ M.. F. Ď.,
bytom W. D. Y. XXX, D.. XX.X.XXXX, zastúpená JUDr. Adrianou Krajníkovou, advokátkou, so sídlom
Kuzmányho 57, Košice, v konaní o neúčinnosť právnych úkonov, rozhodol

r o z h o d o l :

Konanie o návrhu na začatie konania navrhovateľa voči odporcovi v 2. rade z a s t a v u j e .

V prevyšujúcom rozsahu návrh na začatie konania navrhovateľa z a m i e t a .

Vo vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom v 2. rade žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu
trov konania.

Navrhovateľ j e p o v i n n ý nahradiť odporcovi v 1. rade trovy právneho zastúpenia v sume 255,24 Eur
do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia na účet právneho zástupcu odporcu v 1. rade: CHOCHOĽÁK
& ČESLA s.r.o.

Vo vzťahu medzi navrhovateľom a odporkyňou v 3. rade odporkyni v 3. rade náhradu trov konania n
e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania, podaným na súde dňa 9.1.2013, po pripustení zmeny návrhu uznesením
zo dňa 25.6.2013, sa navrhovateľ domáhal 1/určenia neúčinnosti Kúpnej zmluvy zo dňa 13.7.2012 (pozn.
súdu: správne zo dňa 2.7.2012), na základe ktorej nadobudol odporca v 1. rade vlastnícke právo k
pozemku parcele registra "C" parc. č. 561 - Zastavané plochy a nádvoria o výmere 3.597 m2 a k stavbe
č. súpis. 430 na tomto pozemku postavenej, evidovaným v katastri nehnuteľností na LV č. 7589 pre kat.
úz. Stredné Mesto (ďalej tiež len "nehnuteľnosti"), od „odporcu v 2. rade“ (pozn. súdu: v čase podania
návrhu na súde ním bola spoločnosť SK ELIN s.r.o., IČO: 36 595 012) a 2/ určenia neúčinnosti Kúpnej
zmluvy zo dňa 17.4.2012, na základe ktorej vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nadobudol „odporca v
2. rade“ od odporkyne v 3. rade. Vychádzajúc z opisu rozhodujúcich skutočností v návrhu, navrhovateľ
odporoval týmto právnym úkonom, tvrdiac, že nimi došlo k ukráteniu uspokojenia jeho vymáhateľnej
pohľadávky voči odporkyni v 3. rade, znejúcej na zaplatenie sumy 912.832,76 Eur, ktorá bola judikovaná
právoplatným rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. 5C/698/2002 zo dňa 28.3.2011 a ktorú
nadobudol od pôvodného veriteľa O. Ď. postúpením, na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo
dňa 5.4.2012. Navrhovateľ na podporu svojho návrhu v podstatnom poukázal na to, že odporkyňa v 3.



rade ako dlžníčka, si svoju povinnosť na peňažné plnenie, vyplývajúcu z vykonateľného rozhodnutia
súdu, dobrovoľne nesplnila, z ktorého dôvodu podal návrh na vykonanie exekúcie. V exekučnom konaní
vedenom JUDr. Štefanom Barilíkom, súdnym exekútorom pod sp. zn. EX 689/12, súdny exekútor, ako
navrhovateľ ďalej uviedol, zistil, že došlo k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam najprv z
odporkyne v 3. rade na spoločnosť SK ELIN s.r.o. a z tejto spoločnosti následne na odporcu v 1. rade, ako
aj, že odporkyňa v 3. rade nemá žiaden iný majetok, ktorý by bolo možné postihnúť výkonom exekúcie a
uspokojiť tak pohľadávku navrhovateľa. O úmysle ukrátiť uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky svedčí
podľa tvrdenia navrhovateľa skutočnosť, že existencia záväzku na peňažné plnenie odporkyne v 3. rade
je konštatovaná v Kúpnej zmluve zo dňa 17.4.2012 pričom konateľom obchodnej spoločnosti odporcu v
1. rade a spoločnosti SK ELIN s.r.o. bola jedna a tá istá osoba - Ľ. P., z čoho je podľa názoru navrhovateľa
zrejmé, že v čase urobenia právnych úkonov, ktorým navrhovateľ odporoval, mal každý z odporcov o
existencii vykonateľnej pohľadávky navrhovateľa vedomosť.

Odporca v 1. rade sa k návrhu na začatie konania navrhovateľa písomne nevyjadril. V priebehu konania
uplatnené nároky navrhovateľa neuznal a bránil sa proti nim v podstatnom namietaním nedostatku
svojej pasívnej legitimácie, ďalej bližšie nezdôvodneným spochybňovaním platnosti zmluvy o postúpení
pohľadávky, uzavretej dňa 5.4.2012 medzi O. Ď. ako postupcom a navrhovateľom v hmotnoprávnom
postavení postupníka (pozn. súdu: na pojednávaní dňa 3.11.2014) a nakoniec tiež i tvrdením, že sám
z odporovaných právnych úkonov prospech nemal (na pojednávaní dňa 4.5.2015).

Odporca v 2. rade (ani spoločnosť SK ELIN s.r.o. a ani žiaden z jeho právnych nástupcov) sa k návrhu
na začatie konania navrhovateľa písomne nevyjadril.

Odporkyňa v 3. rade vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu v podstatnom namietala nedostatok svojej
pasívnej legitimácie vo vzťahu k uplatňovaným nárokom, argumentujúc, s poukazom na ust. § 42b ods.
2 Občianskeho zákonníka, že právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z
odporovateľného právneho úkonu prospech.

V priebehu konania spoločnosť SK ELIN s.r.o. (pôvodný odporca v 2. rade) zanikla výmazom z
obchodného registra dňa 18.3.2014, pričom jej hmotnoprávnym nástupcom na základe zlúčenia sa
stala spoločnosť PEN SERVIS, s.r.o Košice, s ktorou súd postupom podľa ust. § 107 ods. 4 O.s.p. v
konaní, po zániku spoločnosti SK ELIN s.r.o., pokračoval. V ďalšom priebehu konania zanikla výmazom z
obchodného registra i spoločnosť PEN SERVIS, s.r.o. Košice (k výmazu z obchodného registra došlo dňa
27.5.2014) pričom jej hmotnoprávnym nástupcom na základe zlúčenia sa stala spoločnosť IDEASPOL
s.r.o., s ktorou súd postupom podľa ust. § 107 ods. 4 O.s.p. v konaní, po zániku spoločnosti PEN SERVIS,
s.r.o. Košice, pokračoval. I táto obchodná spoločnosť zanikla výmazom z obchodného registra dňa
4.3.2015, pričom jej hmotnoprávnym nástupcom na základe zlúčenia sa stala spoločnosť STENDREZ
s.r.o., s ktorou súd postupom podľa ust. § 107 ods. 4 O.s.p. v konaní, po zániku spoločnosti IDEASPOL
s.r.o., pokračoval. Podľa údajov obchodného registra spoločnosť STENDREZ s.r.o. (odporca v 2. rade)
bola zrušená bez likvidácie rozhodnutím Okresného súdu Trenčín sp. zn. 28CbR/157/2013 zo dňa
02.02.2015 a zanikla výmazom z obchodného registra dňa 6.3.2015 bez právneho nástupcu.

Podľa ust. § 107 ods. 4 O.s.p. ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd pokračuje v konaní s
jej právnym nástupcom, a ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.

Podľa ust. § 68 ods. 6 Obchodného zákonníka, súd na návrh štátneho orgánu, na návrh osoby, ktorá
osvedčí právny záujem, alebo aj z vlastného podnetu rozhodne o zrušení spoločnosti, ak a) sa v
príslušnom kalendárnom roku nekonalo valné zhromaždenie alebo ak v čase dlhšom ako tri mesiace
neboli ustanovené orgány spoločnosti, b) spoločnosť stratí oprávnenie na podnikanie, c) zaniknú
predpoklady ustanovené zákonom na vznik spoločnosti, d) spoločnosť poruší povinnosť vytvoriť alebo
doplniť rezervný fond podľa tohto zákona, e) spoločnosť porušuje povinnosť podľa § 56 ods. 4, f)
spoločnosť nesplnila povinnosť uložiť do zbierky listín individuálnu účtovnú závierku za najmenej dve
účtovné obdobia nasledujúce po sebe, g) spoločnosť nespĺňa podmienky podľa § 2 ods. 3.

Podľa ust. § 68 ods. 8 a ods. 9 veta prvá a veta tretia Obchodného zákonníka, súd pred vydaním
rozhodnutia o zrušení spoločnosti zisťuje, či má spoločnosť obchodný majetok. Ak súd zistí, že
spoločnosť má obchodný majetok, ktorý postačuje na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za
výkon funkcie likvidátora, rozhodne o zrušení spoločnosti a nariadi jej likvidáciu. (9) Ak súd pred vydaním



rozhodnutia o zrušení spoločnosti zistí, že spoločnosť nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval
na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, rozhodne o jej zrušení bez
likvidácie. Na základe právoplatného rozhodnutia o zrušení spoločnosti bez likvidácie súd vykoná výmaz
zrušenej spoločnosti z obchodného registra.

Podľa ust. § 20 a ods. 2 a ods. 3 Občianskeho zákonníka, právnická osoba zapísaná v obchodnom
registri alebo v inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné
zákony neustanovujú inak. (3) Pred zánikom právnickej osoby sa vyžaduje jej likvidácia, pokiaľ celé jej
imanie nenadobúda právny nástupca alebo osobitný zákon neustanovuje inak.

Vychádzajúc z citovaných ustanovení zákona súd konanie voči odporcovi v 2. rade zastavil, nakoľko
ako právnická osoba, zapísaná v obchodnom registri, zanikol výmazom z obchodného registra dňa
6.3.2015, pričom nakoľko výmazu predchádzalo zrušenie tejto spoločnosti súdom (bez likvidácie, avšak
nie zlúčením, splynutím či rozdelením), jej imanie nenadobudol právny nástupca, s ktorým by súd mohol
v konaní pokračovať.

Podľa ust. § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove
právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči
nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného
právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

Podľa ust. § 42b Občianskeho zákonníka, právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ
žalobou. (2) Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného
právneho úkonu dlžníka prospech. (3) Právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť nielen proti
osobám, ktoré s dlžníkom dojednali odporovateľný právny úkon, ale aj proti ich dedičom alebo právnym
nástupcom; proti tretím osobám len vtedy, ak im boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť
právnemu úkonu proti ich predchodcovi. (4) Právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je
právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným
právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto
mal z tohto úkonu prospech.

Z citovaných ustanovení zákona vo všeobecnosti vyplýva, že za odporovateľné sa považujú tie právne
úkony, ktoré ukracujú uspokojenie pohľadávky veriteľa tým, že nimi dochádza k zmenšovaniu majetku
dlžníka do tej miery, že jeho ostávajúci majetok na uspokojenie pohľadávky veriteľa už nepostačuje.
Odporovateľnosť je vo svojej podstate procesný inštitút a znamená, že veriteľ sa môže návrhom na
súde domáhať určenia, že dlžníkove právne úkony, pokiaľ ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej
pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Aktívne legitimovaným na podanie odporovacej žaloby
je veriteľ, ktorého vymáhateľná pohľadávka (existujúca v čase urobenia právneho úkonu) bola z
hľadiska možnosti uspokojenia odporovateľným právnym úkonom dotknutá. Pasívne legitimovaným
na základe odporovacej žaloby je ten, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.
Rozhodnutie súdu na základe odporovacej žaloby deklaruje neúčinnosť právneho úkonu dlžníka voči
veriteľovi a na jeho podklade sa tak veriteľ môže domáhať výkonu exekučného titulu proti dlžníkovi
exekúciou postihujúcou to, čo odporovateľným právnym úkonom z dlžníkovho majetku ušlo. Pokiaľ však
nadobúdateľ vec (právo, majetkovú hodnotu) pôvodne patriacu dlžníkovi prevedie na tretiu osobu, nie
je ďalej možné dožadovať sa uspokojenia pohľadávky v exekučnom konaní postihnutím tejto veci a
veriteľ má v takomto prípade voči tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu prospech iba právo
na náhradu podľa ust. § 42b ods. 4 veta za bodkočiarkou Občianskeho zákonníka. Voči „ďalšiemu
nadobúdateľovi“ sa pritom veriteľ nemôže úspešne domáhať ani určenia neplatnosti právneho úkonu, na
základe ktorého nadobudol vec od toho, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech
(por. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. l Cdo 26/97 zo dňa 27. 10.1997) a veriteľ
nemôže úspešne tomuto úkonu ani odporovať, nakoľko odporovať možno len právnemu úkonu, ktorý
urobil jeho dlžník (por. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 148/2007 zo dňa
31.7.2008).

Z rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn. 5C/698/2002 zo dňa 28.3.2011 (čl. 12) súd zistil, že
týmto rozhodnutím, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 5.4.2012, došlo k vyporiadaniu bezpodielového
spoluvlastníctva manželov odporkyne v 3. rade a O. Ď. prikázaním nehnuteľností do výlučného
vlastníctva odporkyni v 3. rade, ktorá na vyrovnanie podielov na bezpodielovom spoluvlastníctve



manželov bola zároveň zaviazaná zaplatiť O. Ď. sumu 912.832,76 Eur do 60 dní od právoplatnosti
rozsudku. V konaní nebola medzi účastníkmi spornou skutočnosť, že povinnosť na peňažné plnenie,
vyplývajúcu z uvedeného rozhodnutia, odporkyňa v 3. rade ani v určenej lehote splatnosti a ani neskôr
nesplnila, a to ani len čiastočne. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 5.4.2012 (čl. 36) podľa
zistenia súdu O. Ď. postúpil pohľadávku voči odporkyni v 3. rade, znejúcu na zaplatenie peňažnej
sumy 912.832,76 Eur na navrhovateľa. Dňa 6.6.2012 podľa zistenia súdu opierajúceho sa o písomný
návrh (čl. 37) navrhovateľ podal pre vymoženie postúpenej pohľadávky návrh na vykonanie exekúcie,
ktorá je vedená JUDr. Štefanom Barilíkom, súdnym exekútorom pod sp. zn. EX 689/12. Z písomnej
správy súdneho exekútora zo dňa 10.11.2014 (čl. 204) mal súd za preukázané , že v exekučnom
konaní nedošlo ani len k čiastočnému vymoženiu pohľadávky navrhovateľa ako aj, že odporkyňa v
3. rade nemá iný majetok (spísané len hnuteľné veci nepatrnej hodnoty), z ktorého by bolo možné
pohľadávku navrhovateľa uspokojiť. Kúpnou zmluvou zo dňa 17.4.2012 (čl. 113), vklad vlastníckeho
práva na základe ktorej bol povolený bývalou Správou katastra Košice dňa 26.4.2012 (rozhodnutie
vo vkladovom konaní čl. 112), odporkyňa v 3. rade previedla vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na
spoločnosť SK ELIN s.r.o. za kúpnu cenu 1.800.000,- Eur, ktorá podľa dohody zmluvných strán mala
byť zaplatená bezhotovostným prevodom na bankový účet odporkyne v 3. rade v dvoch splátkach, čo
do sumy 913.000,- Eur do 30.5.2012 a čo do ostávajúcej časti do 31.12.2012. Vo svojom Čl. III bod 3.3
kúpna zmluva podľa zistenia súdu obsahovala vyhlásenie odporkyne v 3. rade o existencii peňažného
záväzku vo výške 912.832,76 Eur voči Milošovi Ďurkovi a dohodu zmluvných strán, že tento záväzok
odporkyňa splní z prvej dohodnutej splátky kúpnej ceny. Za spoločnosť SK ELIN s.r.o., podľa údaja v
záhlaví, kúpnu zmluvu podpisoval konateľ Ľuboš Oravec. Kúpnou zmluvou zo dňa 2.7.2012 (čl. 118),
vklad vlastníckeho práva na základe ktorej bol povolený bývalou Správou katastra Košice dňa 13.7.2012
(rozhodnutie vo vkladovom konaní čl. 116), spoločnosť SK ELIN s.r.o. previedla vlastnícke právo k
nehnuteľnostiam na odporcu v 1. rade za kúpnu cenu 5.550.000,- Eur (včítane DPH), ktorá podľa dohody
zmluvných strán mala byť zaplatená bezhotovostným prevodom na bankový účet spoločnosti SK ELIN
s.r.o., alebo v hotovosti najneskôr do 31.12.2012. Za spoločnosť SK ELIN s.r.o. i za spoločnosť odporcu
v 1. rade, podľa údaja v záhlaví, kúpnu zmluvu podpisoval konateľ Ľ. P.. Z LV č. 7589 pre kat. úz. Stredné
mesto súd zistil, že odporca v 1. rade je ako vlastník nehnuteľností v katastri nehnuteľností evidovaný
i v súčasnosti. V konaní nebola spornou skutočnosť, že navrhovateľ nemal v čase urobenia právnych
úkonov, ktorým v konaní odporoval (uzavretia Kúpnej zmluvy zo dňa 17.4.2012 a uzavretia Kúpnej
zmluvy zo dňa 2.7.2012) inú pohľadávku (ako vyplývajúcu z rozsudku Okresného súdu Humenné sp.
zn. 5C/698/2002 zo dňa 28.3.2011) voči odporkyni v 3. rade a ani pohľadávku voči spoločnosti SK ELIN
s.r.o. alebo odporcovi v 1. rade. Uvedenú skutočnosť navrhovateľ výslovne i potvrdil na pojednávaní
dňa 3.11.2014 (čl. 186).

Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu a z už citovanej právnej úpravy, posúdil súd oba
uplatnené nároky navrhovateľa (nárok na určenie neúčinnosti Kúpnej zmluvy zo dňa 2.7.2012 i nárok
na určenie neúčinnosti Kúpnej zmluvy zo dňa 17.4.2012) za nedôvodné.

Pokiaľ sa jedna o Kúpnu zmluvu zo dňa 17.4.2012, ako bolo vyjadrené už vyššie, odporkyňa v 3. rade
ňou pri existencii v tom čase už vymáhateľnej pohľadávky navrhovateľa voči nej, previedla vlastnícke
právo k nehnuteľnostiam na spoločnosť SK ELIN s.r.o. Z pohľadu hmotného práva (§ 42a ods. 1
Občianskeho zákonníka) teda navrhovateľ bol v postavení veriteľa, odporkyňa v 3. rade v postavení
dlžníka a spoločnosť SK ELIN s.r.o. bola subjektom, ktorá dojednala s dlžníkom odporovateľný právny
úkon a mala z neho zároveň i prospech. Z pohľadu ust. § 42b ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka,
tak navrhovateľ ako veriteľ mohol odporovať tomuto právnemu úkonu žalobou smerujúcou len proti
spoločnosti SK ELIN s.r.o. (a jeho právnym nástupcom), nie však proti odporkyni v 3. rade a ani proti
odporcovi v 1. rade, ktorí vo vzťahu k tomuto nároku, neboli procesne legitimovanými subjektami a
nakoľko sa nestali ani hmotnoprávnymi a preto nevyhnutne ani procesnými nástupcami zaniknutej
spoločnosti STENDREZ s.r.o., voči ktorému súd konanie zastavil, procesnú legitimáciu nenadobudli
ani dodatočne následkom zániku procesne legitimovaného subjektu. Na tomto mieste súd pre úplnosť
poznamenáva, že za procesne legitimované osoby podľa ust. § 42b ods. 3 Občianskeho zákonníka je
možné považovať len univerzálnych právnych nástupcov tých, ktorí s dlžníkom právny úkon dojednali
(fyzických i právnických osôb), pričom za tretie osoby uvedené v ust. § 42b ods. 3 veta za bodkočiarkou
Občianskeho zákonníka nemožno podľa názoru súdu rozhodne považovať singulárnych sukcesorov,
teda okrem iných napríklad i „ďalších nadobúdateľov“ majetku dlžníka (v danom prípade odporcu v 1.
rade), nakoľko inak by stratilo na opodstatnenosti náhradové právo za to, čo z majetku nadobúdateľa



ušlo, keďže odporovať by tak v konečnom dôsledku bolo možné i voči ďalšej osobe, čo však zákon
nepredpokladá a pre takýto prípad upravuje len náhradové právo za to, čo z majetku nadobúdateľa ušlo.

Pokiaľ sa jedna o Kúpnu zmluvu zo dňa 2.7.2012, ako bolo vyjadrené už vyššie, spoločnosť SK ELIN
s.r.o. ňou pri existencii v tom čase už vymáhateľnej pohľadávky navrhovateľa voči odporkyni v 3.
rade, previedla vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na odporcu v 1. rade. Sama odporkyňa v 3. rade
účastníčkou tejto zmluvy nepochybne nebola a ako súd v konaní zistil, ani voči spoločnosti SK ELIN
s.r.o. a ani voči odporcovi v 1. rade v čase urobenia tohto právneho úkonu navrhovateľ pohľadávku
nemal. Z uvedeného dôvodu neexistuje zákonný podklad pre odporovanie tomuto právnemu úkonu
navrhovateľom, nakoľko platná právna úprava umožňuje odporovať len a výlučne právnemu úkonu, ktorý
urobil dlžník.

O trovách konania vo vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom v 2. rade súd rozhodol podľa ust. § 146
ods. 1 písm. c) O.s.p, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa
jeho výsledku, ak konanie (tiež) bolo zastavené.

O trovách konania vo vzťahu medzi navrhovateľom a odporkyňou v 3. rade súd rozhodol podľa ust. §
142 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. I
keď odporkyňa v 3. rade bola v konaní úspešná a podľa citovaného ustanovenia zákona je preto vzniklo
právo na náhradu trov konania, odporkyňa v 3. rade si právo náhradu trov konania neuplatnila pričom
podľa obsahu spisu, i keď bola v konaní (od 6.10.2014) zastúpená advokátom, ten v priebehu konania
voči súdu urobil žiaden úkon, za ktorý by mu patrila odmena a náhrada hotových výdavkov.

O trovách konania vo vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom v 1. rade súd rozhodol podľa ust. § 142
ods. 1 O.s.p. Priznaná náhrada trov konania pozostáva z náhrady odmeny a náhrady hotových výdavkov
advokáta, podľa vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov, ktorý odporcu v 1.
rade v konaní zastupoval, pričom vychádza zo spôsobu ich vyčíslenia advokátom v písomnom podaní
zo dňa 6.5.2015. Za úkony právnej služby advokáta, zastupujúceho odporcu v 1. rade v konaní súd
vychádzajúc z ust. § 11 ods. 1 písm. a) vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a
doplnkov, určujúcim základnú sadzbu tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby pokiaľ nie je možné
vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami,
vo výške jednej trinástiny výpočtového základu, v spojení s ust. 14 ods. 1 vyhl. MS SR č. 655/2004
Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov druhovo vymedzujúcim jednotlivé úkony právnej služby za
ktoré patrí advokátovi odmena, súd priznal odporcovi v 1. rade náhradu trov právneho zastúpenia za
tieto úkony právnej služby advokáta: prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom
dňa 31.10.2014 v sume 61,85Eur, účasť na pojednávaní dňa 3.11.2014 v sume 61,85 Eur a účasť
na pojednávaní dňa 4.5.2015 v sume 64,53 Eur. V súlade s ust § 16 ods. 3 vyhl. MS SR č. 655/2004
Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov, súd priznal odporcovi v 1. rade za úkony právnej služby
advokáta, zastupujúceho ho v konaní náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne
prepravné sumu (režijný paušál) vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý z úkonov právnej
služby takto: prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom dňa 31.10.2014 v sume
8,04 Eur, účasť na pojednávaní dňa 3.11.2014 v sume 8,04 Eur a účasť na pojednávaní dňa 4.5.2015 v
sume 8,39 Eur. V súlade s ust. § 18 ods. 3 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. sa zvyšuje priznaná odmena
a náhrady za úkony právnej služby advokáta, zastupujúceho odporcu v 1. rade v konaní spolu v sume
212,70 Eur o daň z pridanej hodnoty v percentuálnej výške 20% a predstavuje tak 255,24 Eur.

O povinnosti odporcu navrhovateľa nahradiť odporcovi v 1. rade trovy konania na účet advokáta, ktorý
odporcu v 1. rade zastupoval, súd rozhodol podľa ust § 149 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého, ak advokát
zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená
náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Okresnom súde Košice II.



V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).

V Košiciach 4. mája 2015