STENDREZ s. r. o.


Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/569/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7213200258
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Duditš
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7213200258.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Duditša a sudkýň JUDr.
Evy Feťkovej a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobcu PERAKO, spol. s r.o., so sídlom v Košiciach,
Gagarinovo námestie 11, IČO: 36 461 989, zastúpeného JUDr. Dušanom Antolom, advokátom, so
sídlom v Košiciach, Zbrojničná 12 proti žalovaným 1. LU&RE s.r.o., so sídlom v Košiciach, Hraničná
2, IČO: 46 276 912, zastúpený CHOCHOĽÁK & ČESLA s.r.o., so sídlom v Košiciach, Rumanova 2, 2.
STENDREZ s.r.o., so sídlom Dubnica nad Váhom, Bratislavská 446/29, IČO: 36 051 276, 3. M.. F. Ď.,
nar. XX.X.XXXX, bytom W. D. Y. XXX, zastúpená JUDr. Adrianou Krajníkovou, advokátkou so sídlom v
Košiciach, Kuzmányho 57, o neúčinnosť právnych úkonov, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Košice II zo 4.5.2015 č.k. 28C/3/2013-378 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovaným 1. a 3. nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo 4.5.2015 zastavil konanie voči
žalovanému v 2. rade, v prevyšujúcom rozsahu zamietol žalobu. O trovách konania vo vzťahu medzi
žalobcom a žalovaným v 2. rade rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu právo,
žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému 1/ trovy právneho zastúpenia v sume 255,24 eur do
3 dní od právoplatnosti rozhodnutia na účet jeho právneho zástupcu a vo vzťahu medzi žalobcom a
žalovanou 3/ nepriznal žalovanej v 3. rade náhradu trov konania.

2. Predmetom konania bola žaloba o neúčinnosť právneho úkonu, ktorou žalobca žiadal o vydanie
rozsudku, že právny úkon, na základe ktorého žalovaný 1/ LU&RE s.r.o. kúpnou zmluvou S.-XXXX/XX z
13.7.2012 od žalovaného 2/ SK ELIN s.r.o. nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam parcela reg.
„C“, č. XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 3597 m2 a skladu s areálom O. Č.. X, G., súp. č. XXX
na parcele č. XXX, zapísané na LV č. XXXX, kat. územie Z. O. je neúčinný. Zároveň žiadal o náhradu
trov konania voči všetkým trom žalovaným.

3. Rozhodnutie o zastavení konania voči žalovanému 2/ odôvodnil súd prvej inštancie tým, že pôvodný
žalovaný 2/ SK ELIN s.r.o. zanikol výmazom z obchodného registra dňom 18.3.2014 na základe
zlúčenia so spoločnosťou PEN SERVIS s.r.o. Košice, tá v priebehu konania rovnako zanikla, pričom jej
hmotnoprávnym nástupcom sa stala spoločnosť IDEASPOL s.r.o. a po zániku tejto spoločnosti sa jej
hmotnoprávnym nástupcom stala spoločnosť STENDREZ s.r.o. Tento subjekt bol zrušený bez likvidácie
rozhodnutím Okresného súdu Trenčín zo dňa 2.2.2015 a zanikol výmazom z obchodného registra dňa
6.3.2015 bez právneho nástupcu. Rozhodnutie o zastavení konania právne odôvodnil podľa § 107 ods.
4 O.s.p.



4. Rozhodnutie o zamietnutí žaloby voči žalovaným v 1/ a 3/ odôvodnil súd prvej inštancie podľa § 42a
a § 42b Občianskeho zákonníka (OZ). Uviedol, že za odporovateľné sa považujú právne úkony, ktoré
ukracujú uspokojenie pohľadávky veriteľa tým, že nimi dochádza k zmenšovaniu majetku dlžníka do tej
miery, že jeho ostávajúci majetok na uspokojenie pohľadávky veriteľa nepostačuje. Odporovateľnosť
je procesný inštitút a znamená, že veriteľ sa môže domáhať určenia, že dlžníkove právne úkony,
pokiaľ ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky sú voči nemu právne neúčinné. Aktívne
legitimovaným na podanie žaloby je veriteľ, ktorého vymáhateľná pohľadávka bola z hľadiska možnosti
uspokojenia odporovateľným právnym úkonom dotknutá. Pasívne legitimovaným je ten, kto má z
odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech. Rozhodnutie o odporovacej žalobe deklaruje
neúčinnosť právneho úkonu dlžníka voči veriteľovi a na jeho podklade sa veriteľ môže domáhať výkonu
exekučného titulu proti dlžníkovi exekúciou postihujúcou to, čo odporovateľným právnym úkonom z
dlžníkovho majetku ušlo. Pokiaľ však nadobúdateľ prevedie vec patriacu pôvodne dlžníkovi na tretiu
osobu, nie je možné dožadovať sa uspokojenia pohľadávky postihnutím tejto veci a veriteľ má právo na
náhradu podľa § 42b ods. 4 OZ proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu prospech. Voči
prípadnému ďalšiemu nadobúdateľovi sa veriteľ nemôže domáhať určenia neplatnosti právneho úkonu,
ani tomuto úkonu nemôže úspešne odporovať. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR sp.zn. 1Cdo/26/97 a 4Cdo/148/2007. Pokiaľ ide o skutkový stav veci, súd prvej inštancie zistil,
že žalobca na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 5.4.2012 nadobudol pohľadávku voči
žalovanej 3/ na zaplatenie peňažnej sumy 912.832,76 eur. Na vymoženie tejto pohľadávky sa vedie
exekúcia u súdneho exekútora JUDr. Štefana Barilíka a podľa jeho oznámenia nedošlo v exekučnom
konaní ani k jej čiastočnému vymoženiu, pretože žalovaná 3/ nemá majetok, z ktorého by bolo možné
pohľadávku žalobcu uspokojiť. Kúpnou zmluvou zo 17.4.2012 žalovaná 3/ previedla vlastnícke právo
k nehnuteľnostiam, ktorých sa týka odporovateľný úkon, na spoločnosť SK ELIN s.r.o. za kúpnu cenu
1.800.000,00 eur. Kúpnou zmluvou z 2.7.2012 spoločnosť SK ELIN s.r.o. previedla vlastnícke právo
k nehnuteľnostiam na žalovaného 1/ za kúpnu cenu 5.550.000,00 eur. Žalovaný 1/ je aj v súčasnosti
vlastníkom nehnuteľností. V konaní nebolo sporné, že žalobca nemal v čase odporovaných úkonov inú
pohľadávku voči žalovanej 3/, ani pohľadávku voči spoločnosti SK ELIN s.r.o. alebo žalovanému 1/.
Žalobca bol z pohľadu hmotného práva ako veriteľ voči žalovanej 3/ v postavení dlžníka a spoločnosť
SK ELIN s.r.o. bola subjektom, ktorá s dlžníkom dojednala odporovateľný právny úkon a z ktorého
mala prospech. Žalobca tak mohol odporovať tomuto právnemu úkonu žalobou smerujúcou len proti
spoločnosti SK ELIN s.r.o. a jeho prípadným právnym nástupcom, nie však proti žalovanej 3/, ani
proti žalovanému 1/, ktorí vo veci neboli procesne legitimovanými subjektami. Žalovaní 1/ a 3/ sa
nestali právnymi nástupcami zaniknutej spoločnosti STENDREZ s.r.o., voči ktorej súd konanie zastavil
a procesnú legitimáciu nenadobudli ani v dôsledku zániku procesne legitimovaného subjektu. Súd
prvej inštancie ďalej uviedol, že za procesne legitimované osoby podľa § 42b ods. 3 OZ je možné
považovať len univerzálnych právnych nástupcov tých, ktorí s dlžníkom právny úkon dojednali a nie
aj singulárnych sukcesorov, teda prípadných ďalších nadobúdateľov majetku dlžníka, pretože inak by
stratilo na opodstatnenosti náhradové právo za to, čo z majetku nadobúdateľa ušlo. Pokiaľ ide o kúpnu
zmluvu z 2.7.2012 medzi spoločnosťou SK ELIN s.r.o. a žalovaným 1/, žalobca nemal pohľadávku voči
spoločnosti SK ELIN s.r.o., ani voči žalovanému 1/ v čase vykonania tohto právneho úkonu. Preto tu
nie je zákonný podklad pre odporovanie tomuto právnemu úkonu žalobcom. Výrok o trovách konania
odôvodnil súd prvej inštancie podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným
2/ a podľa § 142 ods. 1 O.s.p. vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanými 1/ a 3/. Trovy konania si uplatnil
žalovaný 1/ a tieto pozostávajú z trov právneho zastúpenia advokátom.

5. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca, a to proti všetkým jeho výrokom. V odvolaní zopakoval
skutkové okolnosti prejednávanej veci. Uviedol, že žalovaná 3/ uskutočnila právne úkony, ktorými došlo
k reálnemu znemožneniu uspokojenia jej veriteľa. Je nepochybné, že sa svojim konaním zbavila majetku
v úmysle zmariť uspokojenie veriteľa. Žalobca nemá možnosť pohľadávku uspokojiť ani z iného majetku
žalovanej 3/, ktorá svoj hnuteľný majetok previedla odporovateľnými právnymi úkonmi na tretie osoby.
Všetci žalovaní vedeli, že existuje záväzok vyplývajúci z právoplatných súdnych rozhodnutí, napriek
tomu právnymi úkonmi znemožnili vymoženie pohľadávku 912.832,76 eur s príslušenstvom. Poukázal
na ust. § 42a OZ. Uviedol, že osoba, ktorá za žalovaného 2/ a 3/ konala, je ten istý konateľ Ľ. P., preto
žalobca podľa § 42a ods. 2 a § 42 ods. 4 písm. a/ OZ odporuje právnemu úkonu, na základe ktorého
žalovaný 3/ (správne pravdepodobne žalovaný 1/, poznámka odvolacieho súdu) nadobudol vlastnícke
právo. Odvolateľ namieta, že súd prvej inštancie sa nezaoberal jeho tvrdeniami, že pohľadávka nie
je krytá, že pohľadávkou a nehnuteľnosťami nakladali účastníci v blízkom vzťahu, že zlučovanie



spoločnosti bolo účelové až po zánik poslednej spoločnosti. Napokon uvádza, že ako oznamovateľ podal
trestné oznámenie Generálnej prokuratúre SR. Navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej
inštancie a vec mu vrátiť na nové konanie a rozhodnutie.

6. Žalovaní sa k odvolaniu nevyjadrili.

7. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“),
ktorý platí aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (§ 470 ods. 1). Právne účinky
úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované
(§ 470 ods. 2 prvá veta).

8. Súd prvej inštancie rozhodol za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.), odvolanie žalobcu
bolo podané rovnako za účinnosti predchádzajúceho procesného predpisu. Preto z hľadiska prípustnosti
odvolania a existencie uplatnených odvolacích dôvodov posudzoval odvolací súd odvolanie žalobcu
podľa predošlej procesnoprávnej úpravy.

9. Odvolací súd prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania, pretože na jeho
nariadenie neboli dôvody uvedené v ust. § 385 ods. 1 CSP. Odvolací súd preskúmal rozsudok v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 380 ods. 1, 2 CSP a z hľadiska uplatnených dôvodov odvolania dospel k záveru,
že odvolanie žalobcu je nedôvodné.

10. Žalobca v odvolaní neuvádza, ktoré odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. uplatňuje.
Z obsahu odvolania je možné vyvodiť, že nesúhlasí s právnym posúdením veci. To zakladá odvolací
dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. Z obsahu odvolania odvolací súd ďalej vyvodil, že aj keď
žalobca opisuje skutkový stav veci, toto opísanie je totožné so zisteným skutkovým stavom súdom prvej
inštancie. Preto odvolací súd dospel k záveru, že skutkový stav bol zistený nesporne.

11. Z hľadiska rozsahu podal žalobca odvolanie proti všetkým výrokom napadnutého rozsudku. Pokiaľ
ide o rozhodnutie o zastavení konania proti žalovanému 2/ konštatuje odvolací súd, že voči tomuto
výroku nevzniesol žalobca žiadne odvolacie námietky. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v tejto časti je
správne, pretože žalovaný 2/, ktorým sa stal právny nástupca predchádzajúceho žalovaného SK ELIN
s.r.o., a to spoločnosť STENDREZ s.r.o. bol vymazaný z obchodného registra bez právneho nástupcu,
čím stratil spôsobilosť byť účastníkom občianskeho súdneho konania (§ 107 ods. 1 O.s.p., § 19 O.s.p.).
Keďže žalovaný 2/ zanikol bez právneho nástupcu je povinnosťou súdu prvej inštancie zastaviť konanie
podľa § 107 ods. 4 O.s.p. Rozhodnutie je preto v tomto výroku vecne správne, vrátane výroku o trovách
konania, o ktorých rozhodol súd prvej inštancie podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.

12. Pokiaľ sa týka vecnej správnosti rozhodnutia o zamietnutí žaloby voči žalovaným 1/ a 3/ konštatuje
odvolací súd, že súd prvej inštancie zistený skutkový stav právne posúdil podľa relevantných predpisov
hmotného práva, a to ust. § 42a a § 42b OZ, ktoré na zistený skutkový stav správne aplikoval a
interpretoval, preto jeho rozhodnutie je vecne správne. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s
dôvodmi odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie a konštatuje ich správnosť (§ 387 ods. 2 CSP). Na
zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie pri právnom posúdení veci odvolací súd uvádza
nasledovné:

13. Podľa § 42b ods. 1 až 4 OZ právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou.
Právo odporovať sa uplatňuje proti tomu, kto má z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.
Právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť nielen proti osobám, ktoré s dlžníkom dojednali
odporovateľný právny úkon, ale aj proti ich dedičom alebo právnym nástupcom; proti tretím osobám
len vtedy, ak im boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právnemu úkonu proti ich
predchodcovi. Právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval je právne neúčinný a veriteľ



môžu požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, že odporovateľným právnym úkonom ušlo z
dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.

14. Kým ust. § 42a ods. 1 OZ upravuje aktívnu vecnú legitimáciu na uplatnenie odporovateľnosti (aktívne
legitimovaným je veriteľ), ust. § 42a ods. 2 až 5 OZ upravujú podmienky odporovateľnosti a ust. § 42b
ods. 2 a 3 upravuje pasívnu vecnú legitimáciu pri odporovacej žalobe. Účelom inštitútu odporovateľnosti
je zabrániť nepoctivým úkonom dlžníka, ktorými zmenšuje svoj majetok na úkor veriteľa. Právnu
neúčinnosť pritom zákon charakterizuje tak, že veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky
z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku a ak to nie je dobre možné,
má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech. Právna neúčinnosť odporovateľného
právneho úkonu je relatívnou neúčinnosťou, platí teda iba voči veriteľovi, ktorý sa úspešne domáhal
odporovateľnosti daného právneho úkonu. Neúčinnosť sa voči veriteľovi prejaví tak, že na uspokojenie
jeho vymáhateľnej pohľadávky možno vykonať exekúciu postihnutím veci alebo majetkového práva tak,
ako by k zmene vlastníckeho práva z dlžníka na iný subjekt nedošlo. Ak to však nie je možné, napríklad
preto, že sa vec už nenachádza u toho, na koho ju dlžník previedol, má veriteľ právo na náhradu voči
tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu prospech.

15. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že vecná legitimácia žalovanej v 3. rade nemôže byť v
konaní o odporovateľnosť právneho úkonu daná za žiadnych okolností. Žalovaná v 3. rade je dlžníčkou,
z ktorej vlastníctva ušiel majetok, z ktorého žalobca mohol žiadať uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky
voči žalovanej 3/. Ust. § 42b ods. 2 a 3 OZ neuvádza dlžníka ako subjekt, proti ktorému má žaloba
smerovať. Pokiaľ teda žalobca podal žalobu proti žalovanej 3/ z dôvodu odporovateľnosti právneho
úkonu, je táto žaloba nedôvodná pre nedostatok vecnej legitimácie. Vecná legitimácia je stav vyplývajúci
z hmotného práva, kedy jedna zo sporových strán je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v
konaní ide a opačná procesná strana je subjektom hmotnoprávnej povinnosti. Rozhodnutie o zamietnutí
žaloby proti žalovanej 3/ je teda vecne správne.

16. Rovnako je vecne správne aj rozhodnutie súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby proti žalovanému
1/. Je nepochybné, že prvým subjektom, ktorý mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech
bol žalovaný 2/. V zmysle ust. § 42b ods. 2 OZ jedine tento subjekt je pasívne legitimovaným. Možnosť
uplatniť odporovateľnosť aj voči právnemu nástupcovi toho, kto má z právneho úkonu prospech, je
upravená v ust. § 42b ods. 3 OZ. Z výkladu tohto ustanovenia je potrebné vyvodiť, že je možné uplatňovať
odporovateľnosť aj proti univerzálnym právnym nástupcom subjektov uvedených v ust. § 42b ods. 2 OZ,
nie však proti tomu, na koho bolo vlastnícke právo prevedené dvojstranným právnym úkonom. Situácia,
keď dôjde k prevodu vlastníctva k predmetu odporovateľného právneho úkonu, je zákonom riešená v ust.
§ 42b ods. 4 OZ tým spôsobom, že v takom prípade je možné domáhať sa iba náhrady voči tomu, kto má
z úkonu prospech. Ide o ten istý subjekt, ako je uvedený v ust. § 42b ods. 2 OZ. Pasívnu vecnú legitimáciu
ďalšieho subjektu, na ktorý bol prevedený predmet odporovateľného právneho úkonu nie je možné z
ust. § 42b OZ vyvodiť. To platí aj v prípade, ak by šlo o subjekt blízky tak, ako to je v prejednávanej veci.

17. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že prípadné naplnenie znakov trestného činu nie je v
tomto konaní oprávnený skúmať.

18. Preto odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1
CSP. Vecne správne je aj rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách konania.

19. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP s použitím § 255 ods.
1 CSP. Žalobca v odvolacom konaní úspešný nebol a úspešným žalovaným 1/ a 3/ trovy odvolacieho
konania nevznikli.

20. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.



Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa



predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).