OBB, s.r.o.


Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2Er/180/2010
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6110202431
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adriána Magdolenová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2015:6110202431.4

Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: OBB, s.r.o., so sídlom Robotnícka 4, 974
01 Banská Bystrica, IČO: 36 051 420, proti povinnému: E. T., O.. XX. XX. XXXX, K.. XX. XX. XXXX,
O. V. F. XXXX/XX, XXX XX V. V., na vymoženie pohľadávky vo výške 1 069,24 Eur s príslušenstvom,
vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Eleonórou Noskovou, Exekútorský úrad Banská Bystrica, so
sídlom Robotnícka 4, 974 01 Banská Bystrica, pod sp. zn. EX 20/10, o návrhu oprávneného na
zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Súd exekúciu zastavuje.

Oprávnený je povinný uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 56,55 Eur a to v lehote 3
dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 1
069,24 Eur s príslušenstvom a to na základe vykonateľného rozhodnutia - notárskej zápisnice notárky
JUDr. Viery Kalinovej, Notársky úrad, Komenského 3, Banská Bystrica č.k. N 427/2009, NZ 55314/2009,
NCRIs 56011/2009 zo dňa 30. 12. 2009.

Poverením č. 5601 051721* zo dňa 11. 02. 2010 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním
exekúcie súdneho exekútora JUDr. Eleonóru Noskovú, Exekútorský úrad Banská Bystrica, so sídlom
Robotnícka 4, 974 01 Banská Bystrica, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 20/10.

Dňa 21. 11. 2014 súdny exekútor oznámil tunajšiemu súdu, že oprávnený podal dňa 19. 11. 2014
návrh na zastavenie predmetnej exekúcie. Spolu s podaním si súdny exekútor uplatnil a vyúčtoval trovy
exekúcie. Súčasne predložil exekučný spis EX 20/10. Ako prílohy k podaniu okrem exekučného spisu
uvádza súdny exekútor aj "Rovnopis Poverenia na vykonanie exekúcie č. 5601 051721 * zo dňa 11. 02.
2010" a "Návrh oprávneného na zastavenie exekúcie". Uvedené prílohy súd po lustrácií predloženého
spisu našiel zažurnalizované v ňom.

Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len "Exekučný poriadok") exekúciu zastaví súd
na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol
ten, kto navrhol jej vykonanie.



Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie.

Vychádzajúc z vyššie citovaného zákonného ustanovenia súd podanie zo dňa 18. 11. 2014, doručené
súdnemu exekútorovi dňa 19. 11. 2014 považoval za návrh oprávneného na zastavenie exekúcie a preto
na základe návrhu oprávneného exekúciu zastavil, nakoľko podanie návrhu na zastavenie exekúcie
oprávneným je vždy dôvodom na zastavenie exekúcie a súd v takom prípade už existenciu iných
dôvodov na zastavenie exekúcie neskúma.

Súd však nemohol opomenúť aj fakt, že povinný dňa XX. XX. XXXX zomrel. Po preštudovaní uznesenia
tunajšieho súdu XXD/XXX/XXXX-XX, Y. XXX/XXXX K. Y. XX. XX. XXXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 11. 11. 2014 má súd za to, že povinný E. T. zomrel bez zanechania závetu. Súd v zmysle § 175h
ods. 2 OSP vydal majetok nepatrnej hodnoty (20 kusov cenných papierov ISIN: SK11110000280, spolu
v nadobúdacej hodnote 33,19 Eur) tomu, kto sa postaral o pohreb a konanie zastavil.

Ak sa v priebehu exekúcie zistí, že povinný nemá ani taký majetok, ktorý by postačoval na úhradu
trov exekúcie, je takéto zistenie dôvodom zastavenia exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm.
h) Exekučného poriadku. Iný dôvod zastavenia exekúcie tu nie je ani v prípade, že absencia majetku
postačujúceho aspoň na úhradu trov exekúcie sa zistí až po smrti zomrelého povinného? z hľadiska
ďalšieho postupu v exekúcii stále ide o nedostatok tých istých materiálnych hodnôt bez ohľadu na to, či
povinný žije alebo už zomrel. V prípade smrti nemajetného povinného nemožno exekúciu vykonať nie
preto, že povinný zomrel (smrť povinného bez ďalšieho nespôsobuje neprípustnosť exekúcie a nie je
dôvodom zastavenia exekúcie), ale preto, že tu nie je ani taký majetok, ktorý by postačoval na úhradu
trov exekúcie. (z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6M Cdo 11/2011 zo dňa 29.
02. 2012)

Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie spolu vo výške 76,53 Eur, z toho odmena 9,66 Eur (43,16 Eur
za 13 úkonov á 3,32 Eur - vymoženie vo výške 33,50 Eur) a náhrada hotových výdavkov 66,87 Eur.

Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti patrí súdnemu exekútorovi odmena,
náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty
podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej
hodnoty.

Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na
náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd
mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Pod "zavinením" oprávneného v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 203 ods. 1
Exekučného poriadku, treba rozumieť také porušenie procesných predpisov zo strany oprávneného,
ktoré má za následok buď neodôvodnený vznik trov exekúcie, alebo také jeho konanie (úkony), ktoré by
spôsobilo zastavenie exekúcie. Pre záver o zavinení oprávneného treba zistiť, či oprávnený pri náležitej
opatrnosti mohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie.



Vzhľadom na dôvod zastavenia exekúcie, t.j. návrh oprávneného na zastavenie exekúcie a nemajetnosť
povinného je v danom prípade namieste aplikácia citovaného ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného
poriadku, a preto súd uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi vzniknuté trovy exekúcie.

Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v
znení neskorších predpisov (ďalej len "vyhláška") ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie
alebo ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje
paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.

Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.

Úkony exekučnej činnosti, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou upravuje § 15 vyhlášky.

Podľa § 22 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne
vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné
náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa
poskytujú podľa osobitného predpisu.

Súd neuznal súdnemu exekútorovi odmenu za 2 x doručenie príkazu na začatie exekúcie a 3 x doručenie
exekučného príkazu. Ustanovenie § 15 ods. 1 vyhlášky honoruje jednotlivé úkony podľa písm. a/ až f/
odmenou vo výške 3,32 eura, ale pri úkonoch podľa písm. g/ až j/ priznáva odmenu paušálnou sumou
za každé zisťovanie bydliska povinného, platiteľa mzdy povinného, účtu povinného a ďalšie zisťovanie
majetku povinného. To znamená, že do jednej skupiny patria úkony, za ktoré patrí odmena len raz bez
ohľadu na počet vyhotovených a doručených kópií, t.j. príkazy na začatie exekúcie, upovedomenia o
začatí exekúcie, exekučné príkazy, upovedomenia o spôsobe exekúcie a rozhodnutia súdu vydaného
v exekučnom konaní. V druhej skupine sú úkony honorované osobitne ako "každé zisťovanie", aj keby
sa toto zisťovanie uskutočňovalo len prepisovaním adresátov na vopred vyhotovenom tlačive. Potom
za doručenie totožného príkazu na začatie exekúcie, upovedomenia o začatí exekúcie, exekučného
príkazu, upovedomenia o spôsobe exekúcie a rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní podľa
§ 15 ods. 1 písm. b/ až f/ patrí odmena len jednou paušálnou sumou bez ohľadu na počet subjektov,
ktorým sa totožná listina doručuje.

V tomto smere súd poukazuje na ustálenú rozhodovaciu činnosť Krajského súdu v Banskej Bystrici,
ktorý rovnaký právny názor vyslovil napr. v uzneseniach č. k. 1CoE/457/2012-61 zo dňa 05. 03. 2013,
č. k. 2CoE/545/2011-65 zo dňa 30. 03. 2012).

Na základe vyššie uvedeného súdnemu exekútorovi patrí podľa vyhlášky § 14 ods. 1 odmena za
výkon exekučnej činnosti v minimálnej výške 33,19 Eur. Súdny exekútor nevykonal viac ako 10 úkonov
exekučnej činnosti (len 8 úkonov, konkrétne: získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie
upovedomenia o začatí exekúcie, každé ďalšie zisťovanie majetku povinného, každé zisťovanie platiteľa
mzdy povinného, 2 x každé zisťovanie účtu povinného, doručenie príkazu na začatie exekúcie a
doručenie exekučného príkazu) a preukázateľne vykonal vyššie konkretizované úkony a teda mu
nepochybne vznikol nárok na minimálnu odmenu.

Súd uvádza, že súdnemu exekútorovi patrí náhrada hotových výdavkov, tieto však musia byť nielen
účelne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, ale ich výška aj hodnoverným
dokladom vyplývajúcim z obsahu konkrétneho exekučného spisu náležite preukázaná tak, aby súd
mal dôvod na ich priznanie v rámci náhrady trov exekučného konania, a to v konkrétnej výške. Súdny
exekútor si vyúčtoval hotové výdavky spolu vo výške 66,87 Eur, z toho poštovné 28,90 Eur, faktúra H. V.
F., R..F.. 8,30 Eur, cestovné náhrady spolu vo výške 19,66 Eur a poplatky /obálky s doručenkou, spisový
obal, kancelársky papier/ 10,01 Eur.



Súd po preštudovaní predloženého vyúčtovania trov exekúcie považoval súdnym exekútorom
vyúčtované hotové výdavky - poštovné vo výške 28,90 Eur za účelne vynaložené v súvislosti s
vykonávaním exekučnej činnosti. Súdny exekútor preukázal ich vynaloženie v exekučnom spise
doručenkami. Súd ďalej priznal súdnemu exekútorovi aj preukázaný výdavok v podobe faktúry z H. V.
F., R..F.. vo výške 8,30 Eur.

Súdny exekútor si uplatnil hotové výdavky - cestovné náhrady spolu vo výške 19,66 Eur za 4 pracovné
cesty, konkrétne dňa 24. 05. 2010, 25. 05. 2010, 26. 05. 2010 a 21. 04. 2011, osobným motorovým
vozidlom Š. D., W.: K. XXX N., spotreba paliva 6,30 l/100km, cena PHM 1,135 Eur v roku 2010 a 1,385
Eur v roku 2011. Cesty na trase BB (sídlo exekútorského úradu) - BB (F. XX) a späť spolu 4 x 19
km vykonal zamestnanec exekútorského úradu U. G.. Súd priznáva súdnemu exekútorovi cestovné
náhrady za všetky 4 pracovné cesty v takej výške, v akej si ich uplatnil v predloženom vyúčtovaní. Súd
mal z predloženého exekučného spisu EX 20/10 preukázané, že súdny exekútor postupoval pri výpočte
cestovných náhrad správne. Súd posudzoval aj účelnosť pracovnej cesty. Súdny exekútor doručoval
povinnému viacero písomností na rôzne adresy. Upovedomenie o začatí exekúcie, zaslané na adresu
trvalého pobytu povinného, sa súdnemu exekútorovi vrátilo s poznámkou poštového doručovateľa
"zásielka neprevzatá v odbernej lehote". Následne písomnosti si povinný preberal, avšak na výzvy
súdneho exekútora nereagoval. Súdny exekútor sa preto oprávnene domnieval, že povinný sa na
uvedenej adrese zdržiava a preberá si písomnosti. Na základe vyššie uvedeného sa súdu javí účelne
vykonanie pracovných ciest s cieľom vykonania súpisu hnuteľných vecí a následne odobratie zapísaných
hnuteľných vecí.

Súd na základe neúčelnosti nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov vo výške
10,01 Eur za poplatky /obálky s doručenkou, spisový obal, kancelársky papier/. Súdny exekútor jednak
nepreukázal ich jednoznačnú existenciu, príp. nespochybniteľnú výšku. Súdny exekútor výšku výdavku
nepreukázal a nešpecifikoval, na základe čoho bola vypočítaná v danej výške. Pokiaľ exekútorovi nejaké
materiálové náklady vzniknú, súd má za to, že tieto sú zahrnuté v odmene podľa § 14 vyhlášky v
spojení s § 25 vyhlášky. Súd uvádza, že súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových
výdavkov, tieto však musia byť účelne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti a
hodnoverným dokladom vyplývajúcim z obsahu konkrétneho exekútorského spisu náležite preukázané
tak, aby súd mal dôvod na ich priznanie v rámci náhrady trov exekúcie, a to v konkrétnej výške. Pokiaľ v
exekútorskom spise takéto doklady obsiahnuté nie sú, nemôže ich súd v rámci náhrad priznať, pretože
súdny exekútor ich vynaloženie v danej exekúcii žiadnym spôsobom nepreukázal. Ak by tieto položky
trov súd len pasívne "prevzal" z vyúčtovania súdneho exekútora, bez potrebného zistenia a overenia,
postupoval by v rozpore s platnou úpravou týkajúcou sa odmeňovania súdnych exekútorov. Súd priznal
súdnemu exekútorovi len tie trovy, ktoré mu už reálne vznikli a boli reálne preukázané. Súd uvádza,
že súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov vrátane telekomunikačných
výdavkov, tieto však musia byť nielen účelne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti,
ale ich výška aj hodnoverným dokladom vyplývajúcim z obsahu konkrétneho exekútorského spisu
náležite preukázaná tak, aby súd mal dôvod na ich priznanie v rámci náhrady trov exekúcie, a to v
konkrétnej výške. Pokiaľ v exekútorskom spise takéto doklady obsiahnuté nie sú, nemôže ich súd v rámci
náhrad priznať, ak by tieto položky trov súd len pasívne "prevzal" z vyúčtovania súdneho exekútora,
bez potrebného zistenia a overenia ich výšky, postupoval by v rozpore s platnou úpravou týkajúcou sa
odmeňovania súdnych exekútorov.

Súd zároveň dodáva, že ak vyhláška v § 22 osobitne náklady na kancelársky papier, tlač a kopírovanie
neuvádza, tak z toho jasne vyplýva, že úmyslom zákonodarcu bolo upraviť vyhláškou výšku odmeny za
výkon exekučnej činnosti, v ktorej je zahrnutá aj náhrada za vykonané administratívne práce a náklady
vzniknuté pri výkone administratívnych prác (§ 25 vyhlášky) a náhradu výdavkov v preukázateľnej výške;
žiadne ďalšie výdavky osobitne nad rámec uvedeného (z uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici
13CoE/7/2013-21 zo dňa 12. 02. 2013). V tomto smere súd poukazuje na právny názor vyslovený
v rozhodnutiach Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 17CoE/77/2010-44 zo dňa 26. 05. 2010,
17CoE/400/2011-49 zo dňa 21. 12. 2011, 13CoE/7/2013-21 zo dňa 12. 02. 2013, 15CoE/232/2011-40
zo dňa 13. 07. 2011, 17CoE/45/2012-74 zo dňa 30. 03. 2012.



Súd vzal pri rozhodovaní o trovách exekúcie do úvahy aj čiastočné vymoženie v priebehu exekučného
konania vo výške 33,50 Eur.

Na základe vyššie uvedeného súd priznáva súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 56,55 Eur,
z toho odmena 33,19 Eur, hotové výdavky 56,86 Eur (faktúra za služby 8,30 Eur, poštovné 28,90 Eur
a cestovné náhrady spolu 19,66 Eur) a čiastočné vymoženie v priebehu exekučného konania vo výške
33,50 Eur.

Podľa § 169 ods. 1 vety druhej zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len "OSP") ak
súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho právoplatnosti (§ 171 ods. 3), uvedie dôvody, pre
ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť rozhodnutia.

Z dôvodovej správy k uvedenému ustanoveniu OSP vyplýva, že účelom novelizácie tohto zákonného
ustanovenia bolo docieliť čo najskoršie rozhodnutie vo veci samej a tým dosiahnuť oveľa rýchlejšiu
ochranu porušených subjektívnych práv. Keďže v danom prípade bola exekúcia zastavená (proces
konania už neprebieha), niet žiadneho dôvodu preto, aby nebola vykonateľnosť rozhodnutia viazaná až
na jeho právoplatnosť.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia na Okresný
súd Banská Bystrica písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré
vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie
sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na
rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje
proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa
(§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca. (§ 374 ods. 4 OSP)

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), musí byť podpísané a
datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie
na trovy odvolateľa.

Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri
odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak



a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.