Pivovar STEIGER a.s.


Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Cob/92/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6411216270
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Dibdiaková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6411216270.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Drahomíry Dibdiakovej, členiek senátu JUDr. Evy Kmeťovej a JUDr. Márie Jamriškovej, PhD. v právnej
veci žalobcu WILMINGTON, s.r.o., so sídlom Sedmokráskova 6, 821 01 Bratislava, IČO: 36 246 191,
zast. JUDr. Tomášom Klieštencom, advokátom, M. Waltariho 7, 921 01 Piešťany proti žalovanému
Pivovar STEIGER a.s., so sídlom Pivovar Steiger 24, 966 02 Vyhne, IČO: 36 051 691, zast. JUDr.
Radkom Petruňom, advokátom, Tehelná 189, Zvolen o vydanie hnuteľných veci, eventuálne o zaplatenie
sumy 2.774,50 Eur a sumy 1.750,- Eur, o odvolaní žalobcu aj žalovaného proti rozhodnutiu Okresného
súdu Žiar nad Hronom č.k. 6Cb/3/2012-158 zo dňa 26. novembra 2015 takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 6Cb/3/2012-158 zo dňa 26. novembra 2015 v
napadnutej časti prvej výrokovej vety potvrdzuje.

II. Rozhodnutie okresného súdu v druhej výrokovej vete o zamietnutí žaloby mení tak, že žalovaný
je povinný zaplatiť žalobcovi 1.065,- Eur a vo zvyšnej časti druhej výrokovej vety o zamietnutí žaloby
rozhodnutie okresného súdu potvrdzuje.

III. Rozhodnutie okresného súdu v tretej výrokovej vete o trovách prvostupňového konania mení tak, že
žalobca má nárok voči žalovanému na náhradu trov prvostupňového konania v rozsahu 78,8%.

IV. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 78,8%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozhodnutím uložil súd žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.999,97 Eur a 979,97
Eur a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá
nárok na ich náhradu.

2. Žalobca si v konaní uplatnil nárok na zaplatenie sumy 4.524,50 Eur z dôvodu, že žalovaný nesplnil svoj
záväzok zo Zmluvy o reklame uzavretej s ním dňa 17.06.2011, keď za to, že žalobca vykoná pre neho
reklamnú činnosť propagáciou jeho obchodného mena a loga „Z.“ počas podujatia Truck aréna 2011
Piešťany-Letisko za dohodnutú odmenu vo výške 1.300,- Eur bez DPH mu dodá ako repre nápoje 50
sudov piva Steiger 10o 50 l, cenu ktorých určil na sumu 2.774,50 Eur a 50 sudov kolových nápojov - Kola
loka 50 l keg, cenu ktorých stanovil na sumu 1.750,- Eur, čo nesplnil, pretože po skončení akcie si tieto
okrem spotrebovaných 2 ks 50l sudov piva Steiger a 3 ks sudov 50 l nápoja Kola loka z akcie odviezol.

3. Súd prvej inštancie doplnil dokazovanie uložené mu Krajským súdom v Banskej Bystrici v jeho
zrušujúcom uznesení zo dňa 30.05.2013 pod sp.zn. 43Cob/38/2013 výsluchom svedka A. C., faktúrou
vystavenou žalovaným dňa 21.06.2011 k dodaciemu listu zo dňa 16.06.2011 na sumu 3.424,64 Eur bez



DPH na A. C., výsluchom konateľa žalobcu A. R. a dospel k záveru, že žalovaný dodal na žalobcom
organizované podujatie 144 ks sudov piva Steiger 10o, z ktorých mu bolo zaplatené 40 ks sudov piva,
pričom 102 ks sudov si odviezol späť a zo 108 ks kolových nápojov Kola loka mu bola poskytnutá úhrada
za 28 ks sudov a 77 ks sudov si odviezol späť. Rozdiel pri pive predstavuje 2 sudy a pri kole 3 sudy, čo
korešponduje s tvrdením žalobcu, že ako repre nápoje boli spotrebované vo VIP priestore práve tieto
množstvá nápojov.

4. Súd ďalej zistil, že repre nápoje boli zo strany žalovaného dodané spolu s ostatnými nápojmi, ktoré boli
na tejto akcii organizovanej žalobcom predávané, pričom pri odovzdávaní všetkých sudov na akcii neboli
tieto rozlíšené na repre sudy a na sudy na predaj, ktorý na základe poverenia žalobcu zabezpečoval
pre neho A. C., ktorý nebol v žiadnom vzťahu so žalovaným. Mal na starosti len stánkový predaj
pre žalobcu, ktorý zahŕňal aj predaj žalovaným dodaných nápojov určených na predaj. Faktúra, ktorú
žalovaný vystavil za predané nápoje na meno A. C. mala byť správne vystavená na žalobcu, pretože A.
C. nebol odberateľom nápojov od žalovaného. V právnom vzťahu so žalovaným bol na základe Zmluvy
o reklame výlučne žalobca. Táto skutočnosť vyplynula nielen z výpovede svedka A. C., ale aj svedka
W. a z výsluchu konateľa žalobcu.

5. Súd bol toho názoru, že spornou nebola tá skutočnosť, že repre nápoje žalobca platiť žalovanému
nemal, pretože boli dodané bezodplatne. Bol aj toho názoru, že nebol daný ani dôvod na to, aby žalovaný
vystavil žalobcovi faktúru na meno A. C., ktorý ju aj v mene žalobcu zaplatil. Bol však toho názoru,
že žalovaný nemal vystaviť faktúru na množstvo, ktoré neprevyšovalo množstvo repre nápojov, a teda
nemal vystaviť faktúru na množstvo nad 50 sudov piva a 50 sudov kolových nápojov, pretože s týmto
množstvom mohol žalobca naložiť podľa vlastnej úvahy vo väzbe na predmetnú akciu. Ak bola faktúra
žalovaným vystavená na menšie množstvo sudov než bolo množstvo repre sudov, ktorých dodanie bolo
predmetom záväzku žalovaného, t.j. menej než na 50 sudov piva Steiger 10o a menej než 50 sudov
kolových nápojov, pričom celá fakturovaná suma žalovaným mu bola A. C. uhradená, došlo na strane
žalovaného k bezdôvodnému obohateniu podľa § 451 a nasl. OZ, lebo repre nápoje do množstva 100
sudov boli dodávané bezodplatne. Žalovaný je preto povinný podľa názoru súdu prvej inštancie zaplatiť
žalobcovi s poukazom na § 457 OZ ním získanú sumu za 40 ks sudov piva Steiger 10o v sume 1.999,97
Eur a za 28 ks 50 l sudov s nápojom Kola loka v sume 979,97 Eur. Z uvedených dôvodov preto súd prvej
inštancie žalobe žalobcu čo do sumy 1.999,97 Eur a 979,97 Eur vyhovel a vo zvyšnej časti túto zamietol.

6. V časti uplatneného eventuálneho nároku ohľadom vydania špecifikovaného množstva sudov piva
a nealkoholických nápojov uviedol, že takáto povinnosť na plnenie žalovanému v konaní preukázaná
nebola. Za použitia § 266 ods.1 až 4 Obch. zák. vyložil súd obsah Zmluvy o reklame uzavretej medzi
žalobcom a žalovaným tak, že dodanie repre sudov žalovaným nebolo odplatou za reklamné služby,
pretože táto je definovaná v čl. III. Zmluvy. Dodanie repre sudov sa viazalo len na konanie celej akcie,
o čom svedčí aj následné správanie žalobcu, ktorý nechal všetky zvyšné sudy žalovaným odviesť. Na
túto skutočnosť predložil žalovaný čestné prehlásenie vodiča na čl. 124 spisu, k čomu by nebolo došlo,
pokiaľ by si bol žalobca vedomý toho, že ide o sudy, ktoré sa stali jeho vlastníctvom. V konaní tak nebolo
preukázané, že by žalovaný neoprávnene zadržiaval veci patriace žalobcovi, ktoré by mu podľa § 126
ods.1 OZ bol povinný vydať. Na tejto skutočnosti nič nemení tvrdenie žalobcu, že nevyčapované sudy
do množstva celkovo 100 ks mu mali zostať.

7. Naopak z listinných dôkazov predložených žalovaným vyplýva, že obvyklou praxou v takýchto
prípadoch je, že nespotrebované repre sudy sa vracajú späť žalovanému. Takýto postup vyplýva aj z
toho, že záujmom žalovaného je zastrešovať dodávkou nápojov konkrétnu kultúrnu akciu v postavení
reklamného partnera a tým si voči verejnosti budovať svoju značku a nie dodávať, resp. po skončení
akcie ponechať usporiadateľovi danej akcie svoje produkty, pretože by vo vzťahu k propagácii svojich
produktov bez ďalšej dohody už nemal nič. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods.2 OSP
tak, že ich náhradu nepriznal žiadnemu z účastníkov konania s prihliadnutím na ich pomer úspechu a
neúspechu k celému predmetu konania.

8. S rozhodnutím súdu prvej inštancie sa neuspokojil žalovaný a podal proti prvej výrokovej vete,
ktorou mu bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.999,97 Eur a 979,97 Eur, ako aj proti
tretej výrokovej vete o trovách konania odvolanie. V odvolaní uviedol, že v súdenej veci nebolo sporné
to, že žalobca si uplatnil nárok zo Zmluvy o reklame zo dňa 17.06.2011, ktorú žalovaný uzavrel ako
objednávateľ so žalobcom ako poskytovateľom. Žalovaný zdôraznil, že jej predmetom bolo bezodplatne



a dočasne, t.j. po dobu trvania kultúrneho podujatia TRUCK ARÉNA 2011 zveriť do dispozície žalobcu
hnuteľné veci - reklamné banery a sudy alkoholických a nealkoholických nápojov, a to 50 ks sudov piva
Steiger 10o a 50 ks sudov Kola loky, aby žalobca tieto použil na šírenie reklamy žalovaného, a teda na
jeho propagáciu a aby banery a nespotrebované sudy po skončení kultúrneho podujatia žalovanému
vrátil. Účelom uzavretia Zmluvy o reklame podľa tvrdenia žalovaného bolo odpredať žalobcovi sudy s
alkoholickými a nealkoholickými nápojmi za účelom dosiahnutia zisku žalovaným a vytvoriť súčasne
žalobcovi možnosť získať tzv. bonusy za odkúpené množstvo v zmysle čl. III. bod 4 Zmluvy o reklame.

9. Povinnosťou žalovaného preto bolo dodať podľa Zmluvy o reklame čl. I. bod 2 na akciu 100 ks repre
sudov, z toho 50 ks sudov piva Steiger 10o a 50 ks sudov Kola loky a zároveň dodať produkty určené
na stánkový predaj, s predajom ktorých bol logicky spojený zisk žalovaného, čo vyplýva z čl. III. Zmluvy
o reklame, podľa ktorého žalobcovi patrila za predaj sudov a s ním spojenú reklamnú a propagačnú
činnosť odplata vo výške 1.300,- Eur. Zmluva preto výslovne predpokladala predaj produktov mimo repre
nápojov.

10. Produkty určené na stánkový predaj za účelom dosiahnutia zisku boli súčasťou jedinej dodávky v
počte 264 ks sudov, z toho 144 ks sudov piva Steiger, 108 ks sudov Kola loky a 12 ks sudov piva Steiger
Radler. (Zvyšná časť v množstve 100 ks bolo určených 50 ks + 50 ks podľa čl. I. bod 2 Zmluvy na repre
účely ako repre sudy). Rozdiel 164 ks boli nápoje určené na stánkový predaj podľa čl. III. bod 4 Zmluvy
o reklame. Všetky sudy boli žalovaným dodané súčasne bez toho, že by boli rozdelené na repre sudy a
sudy na stánkový predaj, a to jedným nákladným motorovým vozidlom

11. V konaní nebolo sporné, že na tomto podujatí bolo spotrebovaných 42 ks sudov piva Steiger a
31 ks nápojov Kola loky, z ktorých bolo 40 ks piva Steiger a 28 ks Kola loky žalobcom žalovanému
prostredníctvom úhrady A. C. zaplatených, keďže tieto boli predané a čapované v rámci stánkového
predaja zabezpečovaného práve A. C.. Dva kusy sudov piva Steiger a tri kusy Kola loky spoločnosťou
žalovaného žalobcovi fakturované neboli, pretože tieto boli čapované v rámci VIP zóny a jednalo sa o
repre sudy poskytnuté žalobcovi žalovaným bezplatne.

12. Aj keď Zmluva výslovne nestanovovala spôsob použitia repre sudov, z ich samotného charakteru
vyplýva, že tieto nie sú určené na stánkový predaj. Na stánkový predaj podľa Zmluvy boli určené iné sudy,
za kúpu ktorých bol žalobca povinný žalovanému zaplatiť a za predaj ktorých inkasoval od zákazníkov
kúpnu cenu.

13. Žalovaný tvrdil, že by bolo nelogické, aby na akciu poskytol repre sudy, za ktoré by nezinkasoval
žiadnu kúpnu cenu a tieto by boli žalobcom predávané v rámci stánkového predaja, pričom žalobca by
za ne od zákazníkov kúpnu cenu získal a pritom by mu žalovaný ešte vyplácal aj odmenu za ich predaj.

14. Konateľ žalobcu A. R. na pojednávaní dňa 13.10.2015 potvrdil, že na kultúrnom podujatí v A.
boli repre sudy určené pre VIP zónu, ako aj pre organizátorov tohto podujatia, preto tieto repre sudy
nemohli byť zároveň určené aj na stánkový predaj za účelom dosiahnutia zisku. Potvrdil tiež, že p. C.
bol oprávnený v stánkoch predávať len tie sudy, ktoré boli určené na stánkový predaj, t.j. odlišné od
sudov určených na reprezentáciu. Túto skutočnosť potvrdil aj A. C., ktorý na starosti repre sudy nemal
a nezabezpečoval ich výdaj. Napriek uvedeným skutočnostiam súd dospel k záveru, že žalovaný nebol
oprávnený fakturovať žalobcovi tovar, ktorý bol predávaný v rámci stánkového predaja, čím stotožnil
všetky spotrebované sudy v rámci stánkového predaja s repre sudmi. Podľa jeho názoru všetky sudy v
množstve 50 ks piva Steiger a 50 ks Kola loky spotrebované na tomto podujatí nebol žalovaný oprávnený
fakturovať bez ohľadu na to, kde a akým spôsobom a kým boli v rámci tohto kultúrneho podujatia použité.

15. Dospel preto k nesprávnemu právnemu názoru, že žalobcom zaplatená kúpna cena spotrebovaných
sudov piva a nealko v rámci stánkového predaja, ktorú žalovaný fakturoval, predstavuje u neho
bezdôvodné obohatenie. Takýto právny záver súdu prvej inštancie nemá oporu vo vykonanom
dokazovaní, keďže repre sudy na stánkový predaj vôbec určené neboli a vzhľadom na ich propagačný
a reklamný charakter ani určené a použité byť nemohli. Ak sa teda v stánkovom predaji akýkoľvek
produkt žalovaného predal, nešlo o repre sudy. Podľa názoru žalovaného z takéhoto rozhodnutia súdu
získal žalobca benefit 2.979,94 Eur v podobe hodnoty 68 ks sudov nápojov, z toho 40 ks sudov piva a
28 ks sudov Kola loky, ktoré mohol predať a zinkasovať od zákazníkov kúpnu cenu. Žalovaný pritom
nemal žiadnu príležitosť dosiahnuť zisk a naplniť tak účel, za ktorým zmluvu uzatváral. Navrhol preto



rozhodnutie súdu prvej inštancie zmeniť tak, že súd žalobu zamietne a zaviaže žalobcu k náhrade trov
prvostupňového konania, ako aj odvolacieho konania.

16. S rozhodnutím súdu prvej inštancie sa neuspokojil ani žalobca a podal proti celému rozhodnutiu
odvolanie. Uviedol v ňom, že súd prvej inštancie nepostupoval v intenciách rozhodnutia Krajského súdu
v Banskej Bystrici, z ktorého vyplýva jeho názor, že tvrdenie žalovaného o tom, že žalobca mal reklamné
banery, ako aj alko a nealko nápoje vrátane repre nápojov patriacich žalovanému k dispozícii výlučne
počas trvania kultúrneho podujatia a len za účelom zabezpečenia reklamy a propagácie a ani s tým, že po
jeho skončení bol povinný žalovanému nespotrebované repre nápoje vrátiť, na čom sa písomne zmluvné
strany ani nedohodli a nerešpektoval ani ten názor odvolacieho súdu, keď repre nápoje nepovažoval za
protihodnotu za služby žalobcu, v dôsledku čoho sa súd prvej inštancie odklonil od právne záväzného
názoru odvolacieho súdu.

17. S názorom súdu prvej inštancie, že repre sudy mali byť dodané bezodplatne a že na prechod
vlastníckeho práva k nim mala byť použitá právna úprava zmluvy o dielo podľa Obchodného zákonníka
žalobca nesúhlasil, keďže repre nápoje nemali byť dodané bezodplatne, ale výlučne ako odplata
vo forme nepeňažného plnenia za žalobcom vykonanú reklamnú činnosť pre žalovaného. Účelom
odovzdania jednotlivých plnení bolo nadobudnutie vlastníctva žalobcu k týmto plneniam a ak žalovaný
odovzdal nepeňažné plnenie, teda repre nápoje žalobcovi, prešlo tým vlastníctvo repre nápojov na
žalobcu. Čl. III. Zmluvy o reklame sa týka len peňažného plnenia za reklamnú činnosť, pričom nepopiera
existenciu nepeňažnej odmeny, ktorá bola dojednaná v čl. I. Zmluvy o reklame. Tvrdil, že repre nápoje
sa stali jeho vlastníctvom a žalovaný nebol oprávnený po skončení kultúrnej akcie tieto odviesť napriek
tomu, že boli nespotrebované, pretože mu patrili, čo je dôvod na to, aby ich buď vydal alebo zaplatil
ich hodnotu. Žalobca uzatváral Zmluvu o reklame s tým, že repre nápoje sa stanú jeho vlastníctvom a
nebudú sa musieť vrátiť, čo je postup pre žalobcu bežný a potvrdzuje to aj výpoveď jeho konateľa.

18. Nesúhlasil ani s tou časťou odôvodnenia rozhodnutia súdom, že by bol žalobca nechal s jeho
súhlasom všetky zvyšné sudy žalovaným odviesť a takýto právny názor ani zo súdom vykonaného
dokazovania nevyplýva. Okresný súd sa len stotožnil s čestným vyhlásením vodiča, u ktorého je veľmi
nepravdepodobné, že by si pamätal konkrétnu situáciu s takým značným časovým odstupom, pričom
súd výpoveď konateľa žalobcu, ktorý uviedol, že pri spätnom preberaní sudov žalovaným prítomný
nebol a ani súhlas k tomu, aby si žalovaný nevyčapované repre nápoje odviezol nedal, nezohľadnil.
Nezohľadnil ani výpoveď svedka A. C., ktorý uviedol, že pri vracaní tovaru bol prítomný on a pán zo Z..

19. Súd prvej inštancie preto nesprávne právne vec posúdil a skutočnosti, na základe ktorých rozhodol
sú rozporuplné, pričom dôkazy nepreukazujú pravdivosť tvrdení žalovaného. Navrhol preto rozhodnutie
súdu prvej inštancie zmeniť tak, že odvolací súd prizná žalobcovi nárok na vydanie 50 sudov piva
Steiger 10o keg 50 l a 50 ks sudov kolových nápojov - Kola loka 50 l keg vrátane náhrady trov konania,
eventuálne zmení rozhodnutie súdu prvej inštancie a zaviaže žalovaného na zaplatenie sumy 2.774,50
Eur za 50 sudov piva Steiger 10o keg 50 l a sumu 1.750,- Eur za 50 ks sudov kolových nápojov - Kola
loka 50 l keg vrátane náhrady trov konania.

20. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 04.12.2016.
Uviedol v ňom, že pokiaľ ide o právny názor vyslovený odvolacím súdom, tento je možné meniť, ak
sa zmenil skutkový stav. Po vrátení vecí vykonal súd prvej inštancie ďalšie dokazovanie výsluchom
svedka C., listinnými dokladmi, doplnením výsluchu konateľa žalobcu a ďalšími dôkazmi, ktorým došlo
k objasneniu skutkového stavu. Bola odstránená spornosť ohľadom dodania, resp. nedodania repre
sudov, ich prevzatia, resp. neprevzatia p. C., otázka čapovania repre sudov vo VIP zóne, predaja repre
sudov p. C. a ďalších skutočností, ktoré boli pre rozhodnutie vo veci podstatné a v čase rozhodovania
odvolacieho súdu z dovtedy vykonaného dokazovania nevyplývali.

21. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že repre nápoje sa stali jeho vlastníctvom a že mu boli
odovzdané výlučne za účelom propagácie žalovaného počas podujatia a predstavovali protihodnotu vo
forme nepeňažného plnenia za ním poskytnuté služby, a to reprezentáciu a reklamu žalovaného, pretože
tieto tvrdenia boli v konaní pred súdom prvej inštancie vyvrátené.

22. Aj keď v Zmluve o reklame strany výslovne neupravili, ako bude naložené so sudmi dodanými
žalovaným určeným ako repre nápoje, už z ich samotného označenia repre vyplýva, že sa jednalo o



produkty žalovaného poskytnuté žalobcovi na jeho reprezentáciu počas podujatia, čo vylučuje, aby slúžili
ako odplata či protihodnota za žalobcom poskytnuté služby.

23. Aj zaradenie dojednania o poskytnutí repre nápojov v čl. I. Zmluvy o reklame vylučuje, aby takto
poskytnuté repre nápoje predstavovali protihodnotu za poskytnuté služby, keďže Zmluva o reklame
obsahuje samostatný článok III. označený ako Cena za reklamnú činnosť a platobné podmienky, ktorý
obsahuje komplexnú úpravu odplaty - protihodnoty za poskytnutie služieb žalobcom a podmienky
jej poskytnutia. Žalovaný bol podľa Zmluvy o reklame povinný dodať dva druhy produktov na akciu
organizovanú žalobcom, a to produkty určené na stánkový predaj za účelom dosiahnutia zisku z ich
predaja a repre nápoje za účelom reprezentácie a propagácie žalovaného. Trvalé odovzdanie repre
nápojov vzhľadom na ich reprezentatívny charakter a účel, za ktorým boli žalobcovi dodané, by bolo
nelogické a z pohľadu žalovaného aj neekonomické. Šlo by o faktické darovanie repre nápojov žalobcovi,
ktoré by mohol žalobca ako ich vlastník použiť na ľubovoľný účel, napr. na predaj tretím osobám mimo
toto podujatie. Navrhol preto, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti
potvrdil a v časti, v ktorej zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 2.979,94 Eur podľa § 388
CSP zmenil tak, že žalobu v tejto časti zamietne.

24. Žalobca k odvolaniu žalovaného doručil súdu dňa 05.12.2016 vyjadrenie. Uviedol v ňom, že
žalovaný vo svojom odvolaní opakuje len tie tvrdenia, ktoré uvádzal aj v prvostupňovom konaní, preto
sa pridržiaval svojich tvrdení uvedených ním v odvolaní. Nesúhlasil s výkladom účelu repre nápojov
žalovaným, ktoré nemali byť podľa neho dodané bezodplatne a dočasne, ale mali byť dodané ako
odplata - nepeňažné plnenie za vykonanú reklamnú činnosť, čo uznal sám žalovaný aj v jeho vyjadrení
zo dňa 05.03.2012. Nesúhlasil ani s tým názorom žalovaného, že z charakteru repre sudov vyplynulo,
že tieto nie sú určené na stánkový predaj, keďže v zmluve nie je nijakým spôsobom uvedené, ako má
žalobca s dodanými repre sudmi naložiť, pokiaľ sa stanú jeho vlastníctvom. Ak žalobca poskytol pre
žalovaného reklamnú činnosť spočívajúcu v šírení a realizácii reklamy za odplatu vo forme repre sudov,
potom aj takéto nepeňažné plnenie zabezpečuje šírenie reklamy, čo zo strany žalobcu uskutočnené bolo.
Uviedol tiež, že cena za poskytnutie reklamnej činnosti bola dohodnutá vo výške 1.300,-Eur, čo je veľmi
nízka cena oproti iným zmluvám o reklame, ktoré žalovaný uzatváral s tretími osobami. Žalovaný nevzal
do úvahy vyjadrenia konateľa žalobcu na pojednávaní, že za 15 rokov sa mu niečo podobné nestalo,
že by účel repre nápojov niekto vykladal tak, ako žalovaný. Uviedol, že pre žalobcu je štandardné to, čo
deklaruje, že repre sudy sú odmenou a vždy mu zostali po ukončení akcie k dispozícii a bolo na ňom,
ako s nimi naloží. Pokiaľ by bolo v Zmluve o reklame bývalo dohodnuté, že si nápoje žalovaný odvezie,
tak by konateľ žalobcu takúto zmluvu nepodpísal. Rovnako tieto skutočnosti potvrdil aj svedok A. C.,
keď uviedol, že za repre nápoje sa neplatí, buď sa dávajú priebežne alebo naraz, môžu sa vyplácať
nejaké bonusy napr. v tovare, a teda sú odplatou a stávajú sa vlastníctvom žalobcu. Žalovaný vykonaním
reklamnej činnosti žalobcom získal prospech, ktorým bola práve jeho reklama a propagácia žalovaného,
čo bolo účelom Zmluvy o reklame. Naopak žalobca uskutočnil reklamnú činnosť, za ktorú nedostal
vyplatenú sumu 1.300,- Eur a ak by ako tvrdí žalovaný nemal nárok ani na repre sudy, tak by to bol
žalobca, ktorý by išiel do absolútnej straty, pretože by reklamnú činnosť uskutočnil bez akéhokoľvek
zisku. Žalobca mal stratu, ktorá mu vznikla aj tým, že iným spoločnostiam zúčastneným na akciách
poskytol odmenu za reklamu. Navrhol preto rozhodnutie súdu zmeniť tak, že odvolací súd zaviaže
žalovaného buď vydať repre sudy, eventuálne mu zaplatiť ich cenu tak, ako ju špecifikoval v žalobe a
v ním podanom odvolaní.

25. Žalobca doručil vyjadrenie aj k vyjadreniu žalovaného zo dňa 15.05.2017, ktoré je obsahom
totožné ako predchádzajúce vyjadrenie. Poukázal okrem iného ešte na čl. III Zmluvy, ktorý neobsahuje
komplexnú odplatu za poskytnutie služieb, ale len peňažnú odplatu, pričom v Zmluve o reklame nie je
nijakým spôsobom uvedené, že nepeňažné plnenie musí byť priamo v tomto čl. III. Zmluvy o reklame
uvedené. Zdôraznil tiež, že Zmluvu o reklame vypracoval výlučne žalovaný a túto predložil žalobcovi
tesne pred začatím samotného podujatia, pričom do nej neboli zapracované pripomienky žalobcu.
Opakovane uviedol, že ju uzatváral s tým, že repre sudy sa stanú jeho vlastníctvom a nebude ich
musieť vrátiť. Nesúhlasil s tým, že by poskytnutie repre sudov bolo zo strany žalovaného darom. Šlo
len o nefinančnú odmenu za poskytnuté reklamné činnosti, pričom žalobca mohol repre nápoje použiť
na ľubovoľný účel, keďže by to bolo vecou jeho rozhodnutia, ako s nimi naloží. Uviedol v ňom, že sa
pridržiava svojich tvrdení uvedených v odvolaní, ako aj vo vyjadrení zo dňa 28.04.2016.



26. Krajský súd zaslal stranám sporu výzvu podľa § 382 CSP z dôvodu, že mal za to, že sa na vec
vzťahuje ustanovenie iného všeobecne záväzného právneho predpisu, než toho, ktoré aplikoval súd
prvej inštancie pri rozhodovaní veci, ktoré doteraz použité nebolo a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce
s tým, aby sa k možnému použitiu tohto ustanovenia, a to § 269 Obch. zák. vyjadrili.

27. Na výzvu krajského súdu reagoval len žalovaný, ktorý doručil odvolaciemu súdu vyjadrenie dňa
25.01.2019. Uviedol v ňom, že medzi stranami nebola sporná tá skutočnosť, že dňa 17.06.2011 uzavrel
žalovaný so žalobcom podľa § 269 Obch. zák. Zmluvu o reklame, účelom ktorej bolo okrem iného
bezodplatne a dočasne, t.j. po dobu trvania kultúrneho podujatia Truck Aréna 2011 zveriť do dispozície
žalobcu hnuteľné veci, a to reklamné banery a sudy alkoholických a nealkoholických nápoje v počte
50 ks sudov piva Steiger a 50 ks sudov Kola loky ako repre sudy, aby tieto žalobca použil výlučne na
šírenie reklamy žalovaného a aby ich po skončení kultúrneho podujatia vrátil žalovanému.

28. Žalovaný sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že by tzv. repre sudy predstavovali nepeňažnú odplatu
za žalobcom poskytnuté reklamné služby, keďže odplata bola dohodnuté len vo forme peňažnej čiastky
podľa čl. III. Zmluvy o reklame.

29. Žalovaný zdôraznil, že vzhľadom na reprezentatívny charakter repre sudov, ako aj ich propagačný
účel neboli tieto žalobcovi odovzdané s úmyslom, aby k nim nadobudol vlastnícke právo a použil ich
na ľubovoľný účel. Naopak boli odovzdané žalobcovi iba dočasne s jediným účelom ich využitia, a
to čapovanie produktov piva a koly žalovaného na propagáciu žalovaného. Ak žalobca repre sudy
nevyčapoval, nie je možné uvažovať nad tým, že žalobca reklamnú činnosť podľa Zmluvy o reklame
žalovanému poskytol riadne. AK si žalovaný za takejto situácii nevyčapované sudy vzal späť, nekonal v
rozpore s právami žalobcu. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je preto vecne správne iba v časti, v ktorej
súd žalobu zamietol, preto zotrval na svojom odvolaní, v ktorom navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie
súdu prvej inštancie v jeho zamietavej časti druhej výrokovej vety potvrdil a v časti prvej výrokovej vety
žalobu žalobcu zamietol a priznal mu náhradu trov konania.

30. Žalobca sa na výzvu odvolacieho súdu nevyjadril.

31. Súd konštatuje zmenu obchodného mena na strane žalobcu, ku ktorej došlo od 16.10.2018, po
podaní odvolania stranami sporu tak, že správne obchodné meno žalobcu znie J., pričom sa zmenilo
aj sídlo žalobcu z Odborárska 23, Bratislava - mestská časť Nové Mesto, 831 02 na Sedmokráskova
6, 821 01 Bratislava.

32. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379 a § 380 ods.1 Civilného
sporového poriadku (ďalej len CSP) na pojednávaní nariadenom súdom podľa § 385 ods.1 CSP za
účasti právneho zástupcu žalovaného.

33. V prejednávanej veci po oboznámení strán sporu zopakoval dokazovanie listinnými dôkazmi ich
prečítaním podľa § 204 CSP, a to Zmluvou o reklame dňa 17.06.2011, dodacím listom zo dňa 16.06.2011,
vratkou nespotrebovaných sudov piva a koly zo dňa 18.06.2011, faktúrou č. 1112003392 z 21.06.2011,
čestným vyhlásením zamestnanca spoločnosti žalovaného I. N. zo dňa 18.09.2014 a výsluchom
právneho zástupcu žalovaného, z ktorých zistil, že medzi žalobcom ako poskytovateľom a žalovaným
ako objednávateľom bola dňa 16.06.2011 uzavretá podľa § 269 ods.2 Obch. zák. Zmluva o reklame.
Podľa čl. I Zmluvy o reklame si žalovaný objednal u žalobcu vykonanie reklamnej činnosti a žalobca
sa zaviazal zabezpečiť pre objednávateľa reklamnú činnosť za zmluvných podmienok špecifikovaných
v tejto zmluve.

34. Z bodu 2 čl. I. Zmluvy o reklame vyplýva, že sa žalobca zaviazal počas platnosti a účinnosti tejto
zmluvy zabezpečiť pre žalovaného ako objednávateľa reklamnú činnosť spočívajúcu v šírení a realizácii
reklamy dohodnutou formou, a to propagáciou obchodného mena a loga objednávateľa „Z.“ počas
konania v rámci nasledovného podujatia Truck Arena 2011 v Piešťanoch na letisku od 17. do 18.06.2011.
Reklamný partner mal podľa písm. A a) možnosť umiestniť vlastné reklamné banery o rozlohe 15m2 a
mal možnosť predaja a prezentácie výrobkov s exkluzivitou pre pivo a kolové nápoje. Pod písm.b) Iné
dojednania k čl. I. je dojednanie pre VIP vstupy 4 ks, voľné vstupy 20 ks, voľné vstupy pre obsluhujúci
personál. Súčasťou čl. I. je aj dohoda o tom, že objednávateľ dodá poskytovateľovi repre nápoje 50
sudov piva Steiger 10° keg 50l a 50 sudov kolové nápoje - kola loka 50l keg.



35. V čl. II. Zmluvy o reklame sa dohodli na tom, že sa uzatvára na dobu určitú do 19.06.2011. V jej
čl. III. dohodli strany sporu podmienky ceny a platobné podmienky tak, že v bode 1 sa dohodli, že za
zabezpečenie predmetnej reklamnej činnosti je objednávateľ povinný poskytovateľovi zaplatiť cenu vo
výške 1.300,-Eur, v bode 2 si dohodli, že cenu za vykonanú reklamnú činnosť vo výške 1.300,- Eur je
povinný uhradiť objednávateľ na základe faktúry vystavenej poskytovateľom počas platnosti tejto zmluvy
v 14-dennej lehote splatnosti. V bode 3 si dohodli, že v prípade omeškania zaplatí objednávateľ zmluvnú
pokutu vo výške 0,1% z dlžnej sumy, v bode 4 zmluvné strany vzali na vedomie, že úhrada faktúry podľa
čl. III. bod 2 Zmluvy o reklame bude realizovaná za predpokladu, že sa počas akcie Truck Aréna 2011
v Piešťanoch na letisku v dňoch 17.-18.06.2011 odpredá minimálne 300 sudov vrátane repre nápojov s
objemom 50l v ľubovoľnej kombinácii piva a kolových nápojov s označením Steiger 10°, Steiger Radler
alebo Kola loka, ktoré musia byť ihneď po skončení akcie riadne zaplatené podľa vystaveného dodacieho
listu, ktorý na mieste za žalobcu potvrdí p. C.. Podľa bodu 5 čl. I. Zmluvy o reklame v prípade, že nebude
naplnená podstata podľa čl. III. bod 4, má poskytovateľ nárok na 15,- Eur bez DPH z každého predaného
50l suda piva a 10,- Eur z každého predaného suda kolových nápojov mimo repre.

36. V čl. IV. bod 1 Zmluvy o reklame sa zaviazal poskytovateľ zabezpečiť a vykonať všetky služby a
výkony súvisiace s realizáciou dohodnutej formy reklamy podľa čl. I. V bode 2 sa objednávateľ zaviazal
na vlastné náklady poskytnúť poskytovateľovi propagačné materiály potrebné na vykonanie predmetnej
reklamnej činnosti v konkrétnom rozsahu. V bode 3 sa zaviazal poskytovateľ preukázať objednávateľovi
vykonanie predmetnej reklamnej činnosti do 60 dní od jej ukončenia podľa zmluvy fotodokumentáciou,
plagátom, propagačným letákom a pod. Zmluva o reklame bola podpísaná dňa 17.06.2011.
37. Z dodacieho listu vystaveného žalovaným dňa 16.06.2011 vyplýva, že žalobcovi dodal tovar, kde pod
bodom 1 je uvedených 144 ks sudov piva Steiger 10 keg 50l a 103 ks sudov kola loky 50l. V spodnej časti
dodacieho listu sú uvedené údaje o vrátení obalov v počte 156 ks obalov z piva a 108 ks obalov z koly.

38. Z faktúry č. 1112003392 z 21.06.2011, ktorú vystavil žalovaný za pivo, ktoré sa na tejto akcii
odpredalo založenou na čl. 92 vyplýva, že ňou fakturoval žalobcovi cenu 40 ks sudov piva Steiger, čo
je 20 hl piva vrátane spotrebnej dane v sume 1.999,996 Eur a koly v sume 979,996,- Eur za množstvo
28 ks sudov, čo je vyjadrené v hektolitroch - 14,000 hl.

39. Z čestného vyhlásenia zamestnanca spoločnosti žalovaného I. N. zo dňa 18.09.2014, ktorý ako
šofér odviezol z akcie nespotrebované sudy vyplýva, že v dňoch 17.-18.08.2011 sa zúčastnil na akcii
Truck Aréna v A. ako zamestnanec spoločnosti Pivovar Steiger a vodič nákladného motorového vozidla.
Na predmetnú akciu bolo dovezených 264 ks kegov nápojov. Po skončení akcie, ktorá akcia sa konala
na Letisku A. odviezol spolu 264 ks kegov. Všetky sudy, ktoré sa viezli naspäť sa zvážali z celého
areálu a boli odvezené späť do spoločnosti žalovaného. Odvozu predmetných sudov mu bolo zo strany
dotknutých osôb, resp. organizátorov akcie poskytnutá súčinnosť. V odvoze predmetných sudov mu
nikto nebránil, resp. proti odvozu nikto nenamietal.

40. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

41. Podľa ods. 2 cit. ust. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

42. Podľa čl. 2 ods. 2 CSP právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho
spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej
ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude
rozhodnutý spravodlivo.

43. Podľa čl. 4 ods. 1 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré
upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.



44. Podľa čl. 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
45. Podľa § 185 ods. 1 CSP súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

46. Podľa § 188 ods. 1 CSP súd vykonáva dôkazy na pojednávaní.

47. Podľa § 191 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

48. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

49. Podľa § 382 CSP, ak má odvolací súd za to, že sa na vec vzťahuje ustanovenie všeobecne
záväzného právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a je pre rozhodnutie
veci rozhodujúce, vyzve strany, aby sa k možnému použitiu tohto ustanovenia vyjadrili.

50. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej Obch. zák.) v znení ku dňu
16.06.2011 tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré
iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

51. Podľa § 1 ods. 2 Obch. zák. sa právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami
tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov
občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných
zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

52. Podľa § 269 ods. 2 Obch. zák. účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ
zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

53. Predmetom preskúmania odvolaniami napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie je jeho vecná
správnosť. Žalobca si v konaní uplatnil nárok na vydanie hnuteľných veci, a to 50 ks sudov piva Steiger
a 50 ks sudov Kola loky, eventuálne zaplatenie ich ceny v sume 2.774,50 Eur za pivo a sumy 1.750,-
Eur za Kolu v celkovej sume 4.524,50 Eur, pričom súd vyhovel žalobcovi len do sumy 2.979, 94 Eur a
vo zvyšnej časti žalobu zamietol.

54. Odvolací súd považoval za nesporné skutkové tvrdenia o tom, že medzi žalobcom a žalovaným bola
uzavretá Zmluva o reklame v písomnej forme, že sa v nej žalovaný zaviazal odovzdať žalobcovi repre
sudy v množstve 50 ks piva a 50 ks koly, že tieto boli dovezené žalovaným na dohodnuté miesto konania
kultúrnej akcie, že 2 sudy piva a 3 sudy koly boli spotrebované žalobcom v rámci VIP zóny, že repre sudy
neboli určené na predaj v stánku, že 48 sudov piva a 47 sudov koly si žalovaný z množstva určeného ako
repre sudy odviezol, o čom svedčí vratka na čl. 119 spisu, že žalovaný mal právo na dohodnutom mieste
cez žalobcu predávať formou stánkového predaja pivo, ktoré za žalobcu predávala ním poverená osoba
p. C., že z tohto množstva predal 40 sudov piva a 28 sudov koly, cenu ktorých žalovaný vyfakturoval p.
C. faktúrou zo dňa 21.06.2011, aj keď sa v konaní neskôr preukázalo, že ju mal fakturovať žalobcovi,
ktorú cenu aj žalobca cez p. C.alovanému vo výške 1.999,97 Eur a 979,97 Eur zaplatil.

55. Spornými skutkovými tvrdeniami zostali tie, o ktorých žalobca tvrdil, že 50 sudov piva a 50 sudov koly
bol žalovaný povinný dodať žalobcovi na dohodnuté miesto plnenia ako repre sudy vo forme nepeňažnej
odplaty bez ohľadu na to, koľko z nich sa na kultúrnej akcii spotrebuje. Žalovaný tvrdil, že repre sudy boli
bezodplatne dodané len v množstve 2 sudy piva a 3 sudy koly, ktoré sa spotrebovali a nespotrebované
sudy v množstve 48 sudov piva a 47 sudov koly si mal právo odviezť, pretože boli jeho vlastníctvom.
Sporným bolo aj to, či konateľ žalobcu dal súhlas na odvoz nespotrebovaných sudov, a to aj vzhľadom
na čestné vyhlásenie šoféra žalovaného z 18.09.2014.



56. Po zopakovaní dokazovania dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je
vecne správne len v prvej výrokovej vete, ktorou uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 1.999,97
Eur (cena 40 sudov piva Steiger 10°) a sumu 979,97 Eur (cena 28 sudov koly), spolu v sume 2.979,94
Eur, aj keď sa s právnym posúdením veci súdom prvej inštancie odvolací súd nestotožnil.

57. Vzhľadom na to, že žalovaný podľa Zmluvy o reklame dodal vrátane repre sudov na kultúrnu akciu
poriadanú žalobcom za účelom reklamy až 264 sudov tak, ako to v Čestnom prehlásení vyhlásil šofér
žalovaného, ktorý ich doviezol jednou dodávkou, je nevyhnutné tieto sudy rozlišovať z hľadiska ich
účelu tak, že časť z nich v celkovom množstve 100 ks sudov boli určené pre žalobcu ako repre sudy a
zvyšná časť sudov bola určená na stánkový predaj. Účel ich použitia nie je možné v žiadnom prípade
zamieňať, k čomu tak, ako to vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie nesporne došlo,
keď súd uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi prvou výrokovou vetou sumu 2.979,94 Eur ako cenu piva
a coly titulom vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré však žalovanému reálne nevzniklo. Žalovaný
bol oprávnený za pivo a colu dodanú v sudoch za tým účelom, aby ich žalobca v rámci reklamnej
akcie predával na kultúrnej akcii v A. vo forme stánkového predaja, ktorý v jeho mene uskutočňoval
p. C. a ku ktorému aj nesporne došlo, vyfakturovať žalobcovi presne tú sumu, ktorú mu aj faktúrou č.
1112003392 dňa 21.06.2011 vyfakturoval, pretože sudy piva a coly vyčapované v stánkovom predaji boli
v jeho výlučnom vlastníctve. Žalovaný bol preto oprávnený vystaviť faktúru č. 1112003392 s dátumom
zdaniteľného plnenia dňa 16.06.2011, kedy nesporne všetky sudy doviezol na miesto konania kultúrnej
akcie, o čom svedčí aj dodací list zhodného čísla zo dňa 16.06.2011.

58. Aj keď je v uvedenej faktúre nesprávne uvedený ako odberateľ A. C., ktorý reálne odberateľom
nebol, čo súd doplnením dokazovania zistil a čo strany sporu v konaní potvrdili, keď sa zhodli na tom,
že správne mal byť uvedený ako odberateľ žalobca, sumu predaných 40 ks sudov piva s objemom 20
hl v cene 1.999,996,- Eur a 28 ks sudov koly v objeme 14 hl za sumu 979,996,- Eur, ktorú aj žalobca
prostredníctvom p. C. žalovanému zaplatil, fakturoval žalovaný žalobcovi dôvodne. Žalovanému preto
nemohla byť úhrada tejto faktúry vyplatená bez právneho dôvodu tak, ako to nesprávne posúdil súd
prvej inštancie, preto žalovanému v tomto rozsahu bezdôvodné obohatenie nemohlo vzniknúť. Právne
posúdenie veci súdom je preto v tejto časti nesprávne.

59. Neznamená to však, že by žalobcovi nebol vznikol nárok na vrátenie tých sudov piva a coly, ktoré
žalobca na akcii nespotreboval a ktoré si žalovaný z nej napriek tomu, že sa jednalo o repre sudy, a
nie o sudy určené na stánkový predaj, bez náhrady odviezol. Medzi stranami nebolo sporné, že okrem
sudov, ktoré sa mali predávať cez stánkový predaj bol žalovaný podľa Zmluvy o reklame povinný dodať
žalobcovi aj 100 ks repre sudov, z toho 50 ks piva a 50 ks koly, a to za účelom jeho reklamy bez toho,
že by bolo v Zmluve o reklame dohodnuté, ako sa s nespotrebovanými, t.j. nevyčapovanými sudmi
naloží. Zo samotného charakteru tovaru, ktorý slúži na repre účely vyplýva, že sa poskytuje za tým
účelom, aby ním vykonala osoba, ktorej tento tovar patrí pre svoje výrobky a tovar reklamu. Ak reklamnú
činnosť vykonával pre žalovaného žalobca, vzniklo mu právo na odplatu v dojednanej peňažnej, ako aj
nepeňažnej forme spočívajúcej v tom, že reklamné repre výrobky si mal právo ponechať, pretože mu ich
vlastník ako poskytovateľovi reklamy dodal bez toho, že by bol trval po skončení akcie na ich vrátení. Z
povahy reklamných služieb, ktoré vykonáva poskytovateľ reklamy pre objednávateľa reklamných služieb
vyplýva, že pokiaľ sa nedohodnú zmluvné strany inak, sú reklamné tovary a služby poskytované pre
účely reklamy bezplatne a takýto tovar má charakter odplaty v nepeňažnej forme, ktorú nie je povinný
poskytovateľ objednávateľovi reklamy hradiť.

60. Odvolací súd je preto toho právneho názoru, že žalobcovi ako poskytovateľovi reklamy patrí podľa
Zmluvy o reklame uzavretej dňa 16.06.2011 okrem peňažnej odmeny, na ktorú mu v konečnom dôsledku
pre nesplnenie podmienok dohodnutých v Zmluve nevznikol žiaden nárok, keďže sa nepredalo, resp.
nevyčapovalo 300 sudov nápojov nárok na zaplatenie sumy dohodnutej v čl. III. bod 5 Zmluvy o reklame
vo výške 15,-Eur za každý vyčapovaný sud piva a 10,- Eur za každý vyčapovaný sud koly, uplatnenie
ktorej však nie je predmetom posúdenia odvolacím súdom, preto sa ním odvolací súd bližšie nezaoberal,
aj na nepeňažnú odmenu vo forme poskytnutia 95 sudov zo 100 repre sudov, ktoré boli žalovaným
žalobcovi pôvodne dodané, avšak následne okrem 2 sudov piva a 3 sudov koly, ktoré sa na akcii
spotrebovali, si rozdiel v množstve 48 sudov piva a 47 sudov coly žalovaný z akcie odviezol. Šofér
žalovaného ich odviezol z miesta podujatia dňa 18.06.2011, o čom svedčí výdajka podpísaná p. C..



61. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že čestné vyhlásenie zamestnanca spoločnosti žalovaného
I. N. nepreukazuje, že by bol konateľ žalobcu dal súhlas na odvezenie všetkých sudov nápojov, vrátane
repre sudov. Okrem toho, že obsahuje nesprávny dátum akcie, na ktorej došlo k reklame výrobkov
žalovaného, a to namiesto dátumu 17. a 18.06.2011 dátum 17. a 18.08.2011, je z neho zrejmé len to,
že k odvozu sudov mu bolo zo strany dotknutých osôb, resp. organizátorov akcie poskytnutá súčinnosť
a že mu v ich odvoze nikto nebránil, resp. proti odvozu nikto nenamietal.

62. Zo Zmluvy o reklame uzatvorenej podľa § 269 ods.2 Obch. zák., ktorá aj keď nie je výslovne upravená
v Obchodnom zákonníku, je rovnako záväzná ako zmluva pomenovaná vyplýva, že bola uzavretá v
súlade s právom a neodporuje obsahu a účelu Obchodného zákonníka, pričom v nej zmluvné strany
prejavili svoju slobodnú vôľu v tom, že si žalovaný objednal u žalobcu ako poskytovateľa reklamy reklamu
svojich výrobkov - piva ako alkoholického nápoja a nealkoholických nápojov nielen vo forme reklamných
banerov, ale aj vo forme čapovania piva Z., ktorého bol výrobcom výlučne on, pričom je irelevantné, či
sudy s alkoholickými a nealkoholickými nápojmi, ktoré mali slúžiť na repre účely ako repre sudy boli na
kultúrnej akcii v dňoch 17. a 18.06.2011 spotrebované, t.j. vyčapované alebo nie. Záväzok žalovaného
dodať tieto repre sudy v počte 100 ks vyplýva z čl. I bod 2, posledný odsek Zmluvy o reklame, nebol
viazaný na splnenie žiadnej podmienky, pričom sa ako objednávateľ zaviazal dodať žalobcovi repre
nápoje v množstve 50 sudov piva Steiger 10° keg 50l a 50 sudov kolových nápojov - kola loka 50l keg,
bez toho, že by sa bol so žalobcom dohodol na ich dodaní len v určitom časovom obmedzení a aj na
tom, čo sa s nespotrebovanými sudmi stane.

63. Odvolací súd sa preto nestotožnil s tvrdením žalovaného, že takto poskytnuté repre sudy mali slúžiť
žalobcovi len na účely konania akcie v dňoch 17. až 18.06.2011, ktoré z vyššie uvedeného záväzku
žalovaného nevyplýva. Naopak z čl. I bod 2 vyplýva len záväzok žalobcu ako poskytovateľa reklamy
zabezpečiť počas platnosti a účinnosti Zmluvy o reklame pre objednávateľa reklamnú činnosť, čo aj
splnil. Záväzok poskytnúť v dohodnutom čase reklamu výrobkom žalovaného žalobca v dňoch 17. až
18.06.2011 nesporne splnil, preto je ním uplatnený nárok na zaplatenie sumy zodpovedajúcej cene
žalovaným nedodaných sudov alkoholických a nealkoholických nápojov, ktorý žalovaný nesplnil, podľa
Zmluvy o reklame ako eventuálny nárok k nároku na vydanie 50 sudov piva a 50 sudov koly dôvodný.

64. V tejto súvislosti je nutné uviesť, že žalobca si uplatnil v žalobe, ktorú neskôr zmenil eventuálny
petit na vydanie 50 sudov piva a 50 sudov koly napriek tomu, že sám v konaní potvrdil, že na uvedenej
kultúrnej akcii boli spotrebované 2 sudy piva a 3 sudy koly, na vydanie ktorých a ani na zaplatenie ceny
ktorých mu nárok z tohto dôvodu nemohol vzniknúť.
65. Ak súd prvej inštancie zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi cenu zodpovedajúcu 40-
tim sudom piva a 28 sudom koly, je možné posúdiť takúto povinnosť ako povinnosť vyplývajúca pre
žalovaného zo záväzkového vzťahu, dohodnutého v Zmluve o reklame uzatvorenej v súlade s § 269
ods.2 Obch. zák., nie však z titulu bezdôvodného obohatenia.

66. Odvolací súd preto rozhodnutie súdu prvej inštancie v prvej výrokovej vete, ktorou bola žalovanému
uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu spolu vo výške 2.979,94 Eur, ako vo výroku vecne správne,
podľa § 387 CSP, aj keď z iného právneho dôvodu, potvrdil.

67. Odvolací súd v tejto súvislosti upozorňuje žalobcu, že ním podané odvolanie napriek tomu, že
smerovalo voči celému výroku súdu prvej inštancie posúdil súd ako dôvodné len v časti týkajúcej sa
druhej výrokovej vety, ktorou bola zvyšná časť žalobcom uplatnenej sumy do čiastky 4.524,50 Eur
zamietnutá, pretože uložením povinnosti žalovanému zaplatiť mu sumu 2.979,94 Eur nebolo žiadnym
spôsobom do práv žalobcu zasiahnuté, keďže bol v tejto časti ním uplatneného nároku v súdnom konaní
úspešný.

68. Vzhľadom na to, že sa odvolací súd nestotožnil s právnym posúdením veci súdom prvej inštancie o
tom, že by bol na strane žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie a rozhodnutie súdu prvej inštancie
v jeho ďalšej časti bolo viac ako zmätočné, zopakovaním dokazovania dospel k záveru, že žalobcovi
vzniklo právo na zaplatenie ceny žalovaným nedodaných sudov piva a nealko, avšak len v takom
rozsahu, ktorý žalovaný reálne žalobcovi nedodal. Odvolací súd preto zohľadnil pri ukladaní povinnosti
žalovanému doplatiť žalobcovi cenu nedodaného piva a coly, okrem sumy 2.979,94 Eur, aj tú skutočnosť,
že žalobca 2 sudy piva a 3 sudy nealko nápojov vyčapoval, preto mu nárok na úhradu ceny takto
vyčapovaných nápojov nevznikol.



69. Suma 2.979,94 Eur, ktorú je povinný zaplatiť žalovaný na základe povinnosti uloženej mu prvou
výrokovou vetou a ktorá zodpovedá cene 40 sudov piva v sume 1.999,97 Eur a a 28 sudov koly v cene
979,97 Eur. Z dôvodu, že 2 sudy piva a 3 sudy koly žalobca spotreboval, nie je v tejto časti žalobcom
uplatnený nárok na ich úhradu dôvodný. Žalovaný je povinný doplatiť žalobcovi ešte cenu 8 sudov piva
Steiger 10° 50l (40+2), t. j. 50 Eur x 8 sudov činí 400,- Eur a u nealko nápojov Cola loky cenu 19 sudov
koly 50l (28+3) t.j. 19 sudov x 35 Eur v sume 665,- Eur, spolu 1.065,- Eur.

70. Pri stanovení ceny, na zaplatenie ktorej súd žalovaného zaviazal, vychádzal odvolací súd z faktúry
žalovaného, ktorou fakturoval žalobcovi prostredníctvom p. C. dňa 21.06.2016 s dátumom zdaniteľného
plnenia 16.06.2011 cenu 1 suda piva v sume 50,- Eur a 1 suda koly v sume 35,- Eur.

71. Odvolací súd preto rozhodnutie okresného súdu v druhej výrokovej vete o zamietnutí žaloby zmenil
podľa § 388 CSP tak, že žalovaného zaviazal k povinnosti zaplatiť žalobcovi ešte sumu 1.065,- Eur.

72. Vo zvyšnej časti žalobcom uplatneného nároku, ktorý zodpovedá cene 5 ks vyčapovaných sudov
piva a nealko, ako aj rozdielu v žalobcom uplatnenej výške ceny jedného suda piva v žalobe, ktorá bola
odlišná od ceny piva stanovenej žalovaným v dodacom liste zo dňa 16.06.2011 a vo faktúre zo dňa
21.06.2011 a navýšená o sumu 5,49 Eur za jeden sud piva, považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie
o zamietnutí žaloby za správne a v tejto časti rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne v
súlade s § 387 CSP potvrdil.

73. Ku dňu podania žaloby bola výška žalobcom uplatneného nároku v celkovej sume 4.524,50 Eur.
Žalobca bol úspešný v sume 4.044,94 Eur (2.979, 94 Eur + 1.065 Eur). S prihliadnutím na čiastočný
neúspech žalobcu v súdnom konaní vypočítal súd pomer jeho úspechu (89,4%) a úspechu žalovaného
(10,6%) k celému predmetu konania tak, že žalobca bol v konaní úspešnejší o 78,8 %. Má preto nárok
na náhradu trov prvostupňového aj odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 78,8 %.

74. Z uvedeného dôvodu zmenil krajský súd výrok rozhodnutia okresného súdu o trovách konania podľa
§ 388 CSP v nadväznosti na § 396 ods.2 CSP a § 255 ods.2 CSP tak, že žalobcovi priznal nárok na
náhradu trov prvostupňového konania v rozsahu 78,8% %.

75. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods.1, § 262 a §
255 ods.2 CSP tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému
v rozsahu 78,8% %.

76. Podľa § 262 ods.2 CSP rozhodne o výške trov súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré
vydá po právoplatnosti rozhodnutia súdny úradník.

77. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).