Lucena, s. r. o.


Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41CoZm/14/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112206211
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Maštalířová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6112206211.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Daniely Maštalířovej, členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej v právnej
veci žalobcu YURYA/ROS, spol. s. r. o., so sídlom Slnečná 36, 974 01 Banská Bystrica, IČO:36 051 802,
v konaní právne zastúpeného advokátskou kanceláriou Aequitas s. r. o., so sídlom Dolná 19, Banská
Bystrica, IČO: 36 628 841, proti žalovanému 1/ Goito s. r. o., so sídlom Budapešťská 1491/5, Hostivař,
Praha 10, Česká republika, IČO: 27 785 921 a žalovanému 2/ A. Y., nar. X. X.. XXXX, bytom Q. XXX/
X, G., W., N. D., v konaní právne zastúpený advokátom JUDr. Ľubomírom Porubanom, advokátska
kanceláriaso sídlom Jilemnického 2, Trenčín, o zaplatenie 184.139,30,- eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalovaných 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 16CbZm/9/2012 - 295 zo dňa
3.4.2017 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 16CbZm/9/2012 - 295 zo dňa 3.4.2017 potvrdzuje.

II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že ponecháva zmenkový
platobný rozkaz č. k. 65Zm/10/2012-17 zo dňa 27.3.2012 v platnosti, zároveň žalobcovi priznal právo na
náhradu trov konania v rozsahu 100%. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou doručenou
okresnému súdu dňa 2.3.2012 domáhal voči žalovanému 1/ a 2/ zaplatenia sumy 184.139,30 eur s
príslušenstvom. Okresný súd v danej veci rozhodol rozsudkom, voči ktorému bolo podané odvolanie.
Odvolací súd predmetné rozhodnutie zrušil s odôvodnením, že súd sa dostatočným spôsobom
nevysporiadal s námietkami žalovaných ohľadom započítania ich platieb a zmluvnou pokutou spolu
s úrokom z omeškania. Na základe doplneného dokazovania okresný súd konštatoval, že zmenka
obsahuje všetky podstatné náležitosti predpokladané ustanovením § 175 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb.
o zmenkách a šekoch. Konštatoval, že je to zmenka platná, ktorá bola splatná na videnie a v zmysle
ustálenej právnej praxe mal za to, že rozpor medzi stranami o tom, či bola zmenka predložená na platenie
je odstránený samotným podaním žaloby na súd, čo je možné považovať za predloženie zmenky na
platenie. Zmenka v sebe obsahovala údaj o tom, že zmenka môže byť predložená v lehote 5 rokov od
jej vystavenia, tak predloženie zmenky nakoľko tá mohla byť predložená v lehote do 5.11.2015 bolo
včasné. Ohľadom námietok žalovaných 1/ a 2/ o tom, že vyplnené údaje v blankozmenke odporovali
ustanoveniam dohody o vyplnení blankozmenky mal súd za to, že zmenka bola vyplnená správne.
Ďalej mal okresný súd za preukázané, že žalovaný 2/ vystupoval v predmetnom vzťahu ako podnikateľ,
pričom bol štatutárnym zástupcom žalovaného 1/, čím vznikol vzťah medzi dvoma podnikateľmi.
Vzhľadom na rigiditu a abstraktnosť zmenky súd skúmal jej náležitosti, keď zistil, že predložená zmenka
obsahuje všetky zákonné náležitosti a je zmenkou platnou. Uviedol, že žalovaní si dobrovoľne dojednali
v zmenke výšku úroku z omeškania a zmluvnú pokutu a v tejto súvislosti súd poukázal na rozhodnutie



Rozhodcovského súdu, ktorý predstavuje medzi žalovaným 1/ a žalobcom prekážku rozhodnutej veci,
keď Rozhodcovský súd zamietol nárok žalobcu na určenie neplatnosti dohodnutých úrokov z omeškania,
ako aj dojednanie o zmluvnej pokute. Predmetné rozhodnutie sa stalo vykonateľným dňa 4.7.2014.
Ďalej súd poukázal na ust. § 330 Obchodného zákonníka, keď žalobca je oprávnený si platby započítať
najprv na príslušenstvo, pričom súd zistil, že žalovaní neurčili a nešpecifikovali zrozumiteľne, že ich
platby sú určené na zaplatenie dlhovanej istiny, nakoľko na svoje platby poznamenali ako „doplatok
k úveru“. Potom súd poukázal na skutočnosť, že dňa 24.8.2011 bola žalovaným 1/ uhradená čiastka
200.000,--eur, t. j. žalovaný 1/ bol v omeškaní so splatením istiny 95 dní. Vzhľadom na abstraktnom
zmenky, keď žalobca dobrovoľne vyplnil blankozmenku v súlade s dohodou do jej vyplnení v zmysle
bodu 4,6 zmluvy o úvere žalobca dôvodne do blankozmenky vyplnil sumu 183.527,54 eur, pretože
neuhradenou sumou ostala čiastka 190.000,--eur, čo predstavovalo 95 dní omeškania násobené 1%
zmluvnou pokutou za každý deň omeškania a násobené omeškanou sumou 20.000,--eur a od toho
všetkého bolo odpočítaných 46,--eur (započítaná zmluvná pokuta). Okresný súd potom dospel k záveru,
že zmenka obsahuje všetky zákonné náležitosti, bola vyplnená v súlade s vyplňovacou dohodou, a preto
súd ponechal zmenkový platobný rozkaz č.k. 65Zm/10/2012-17 zo dňa 27.3.2012 v platnosti. O náhrade
trov konania rozhodol okresný súd podľa § 255 ods. 1 CSP.

2. Proti rozhodnutiu podal odvolanie žalovaný 1/ a žalovaný 2/. V odvolaní namietal , že na základe
vykonaných dôkazov dospel okresný súd k nesprávnym skutkovým zisteniam v zmysle § 365 ods. 1
písm. f/ CSP, zároveń podal odvolanie v zmysle § 356 ods. 1 písm. b/ a h/. Na nesprávne tvrdenie, že
žalovaní svoje platby označili ako „doplatok k úveru“ uviedol, že žalovaný 1/ označil iba druhú platbu zo
dňa 22.8.2011 takto svoju prvú platbu zo dňa 7.7.2011 označil ako splátka úveru, pričom obe poznámky
k platbe sú jasné a zrozumiteľné. Žalovaný 1/ využil svoje oprávnenie, určil v oboch prípadoch, ktorý
záväzok plní. Po prvej splátke ostávalo vrátiť ešte sumu 123.000,--eur z úveru 200.000,-- mínus 77.000,--
eur úroky z úveru v sume 34.044,--eur a úrok z omeškania 16.956,67 eur (5.087 % mesačne z 200.000,--
eur od 22.5.2011 do 11.7.2011). V takomto poradí aj žalovaný 1/ plnil pri druhej splátke (200.000,--
eur) určil, že vracia zvyšok úveru vo výške 123.000,--eur, potom sa splátka započítala na úroky z
úveru vo výške 123.000,--eur, potom sa splátka započítala na úroky z úveru vo výške 37.044,--eur
a nakoniec na úroky z omeškania vo výške 16.956,67 eur (5.087% mesačne za 200.000,--eur od
22.5.2011 do 11.7.2011) a vo výške 8.968,38 eur (5.087 % mesačne zo 123.000,--eur od 12. 7.2004
do 24.8.2011. Po tomto výpočte zostala zvyšná časť 14.030,95 eur a nie 6.472,46 eur, ako uviedol
vo svojom návrhu žalobca, čo súd aj prevzal do svojho rozhodnutia bez toho, aby výpočet podrobil
kontrole a porovnal s predloženými dôkazmi. Postup žalobcu, ktorý pri 1.splátke chybne započítaval
najskôr úroky z omeškania a nakoniec istinu a pri 2.splátke najprv úroky z omeškania a potom istinu,
jednak v rozpore s jasne prejavenou vôľou žalovaného 1/, ale je aj v rozpore s ust. § 330 Obchod.
zákonníka. Predmetné ustanovenie síce súd aplikoval správne, ale bolo dezinterpretované, z čoho
vyplýva, že vec bola nesprávne právne posúdená. Ak by žalovaný 1/ neurčil, že sa ním poskytnuté
peňažné plnenie započítava na istinu alebo úroky, tak poskytnuté prvé plnenie by sa aj tak započítalo
najskôr na úroky, potom na istinu. Zdôraznil, že súd prvej inštancie nedal jasnú odpoveď na otázku
splatnosti úrokov z omeškania. Žalovaní už vo svojich námietkach nesúhlasili s ich výškou pre rozpor s
dobrými mravmi v zmysle § 31 Obč. zákonníka. Princíp ekvity je jednou z hlavných zásad súkromného
práva a slúži na hľadanie spravodlivého riešenia tam, kde by inak striktná aplikácia právnych noriem
viedla k nespravodlivým výsledkom. Dojednanie o úroku z omeškania vo výške 5.087 % mesačne je
absolútne neplatným právnym úkonom, a to aj napriek tomu, že bol medzi žalobcom a žalovaným 1/
dohodnutým dobrovoľne, ako skonštatoval súd prvej inštancie. Zmluvnú slobodu nie je možné vnímať
absolútne, čo potvrdzuje konštantná judikatúra, podľa ktorej zmluvné strany si môžu zjednať úrok
z omeškania a spôsob jeho výpočtu odchýlne podľa ust. § 369 Obchod. zákonníka. Podľa názoru
žalovaného 2/ mal súd v konaní posudzovať primeranosť výšky dohodnutého úroku z omeškania,
keď výška úroku z omeškania 5087% mesačne je už za hranicou, ktorou možno sledovať podstatu a
zmysel predmetného inštitútu. Ďalej namietal, že súd sa nezaoberal dostatočným spôsobom platnosťou
dojednania o zmluvnej pokute. Zmluvná pokuta vo výške 1% zo sumy 200.000,--eur za každý deň
omeškania nezakladá proporcionalitu medzi jej výškou a reálne očakávanou výškou potenciálnych
škôd, pretože tradičnou funkciou tohto inštitútu je paušalizovanie náhrady škody. V konkrétnom prípade
žalobcovi nevznikla ani nehrozila žiadna škoda. So zreteľom na ostatné funkcie tohto inštitútu je zmluvná
pokuta vo výške 2.000,--eur denne bezdôvodne neprimeraná a presahuje zámer zákonodarcu pri jej
zakotvení do právneho poriadku. Zdôrazňuje, že pri výške zmluvnej pokuty je treba vychádzať aj z
celkového významu a hodnoty zabezpečovanej povinnosti v tomto prípade omeškania žalovaného 1/ v
pomere k výške zabezpečenia zmluvnou pokutou a výške zákonných úrokov z omeškania. Ďalej uviedol,



že podstatným pri posudzovaní je vzťah k výslednej sume zmluvnej pokuty k výške zabezpečovanej
sumy. Zmluvná pokuta požadovaná za 95 dní omeškania predstavuje výslednú sumu 190.000,--eur, čo
je viac ako 80% zabezpečovacej sumy. 1 % úrok vo výške 2.000,--eur by nezabezpečoval sumou
237.000,--eur iba prvých 45 dní, pričom ďalších 51 dní suma 2.000,--eur denne zabezpečovala sumu
160.000,--eur, pretože navrhovateľ plnil postupne, keď najprv dňa 11.7.2017 uhradil sumu 77.000,--
eur a dňa 24.8.2011 splatil zvyšok dlžnej sumy, keď uhradil 200.000,--eur. Podľa jeho názoru žalobca
konal vedome na škodu žalovaného 1/, čo odporuje zásade poctivého obchodného styku podľa § 265
Obchod. zákonníka. Namietal, že dojednanie úroku z úveru je zneužitím práva a v rozpore so zásadou
poctivého obchodného styku v zmysle § 265, pretože obvyklými ročnými úrokovými sadzbami sú 0,76%
- 5,93 %. K postaveniu ručiteľa žalovaného ako nepodnikateľa uviedol, že námietky žalovaného 2/
voči úrokom a úrokom z omeškania majú obdobnú právnu kvalifikáciu a najmä inú kvalitu ako námietky
žalovaného 1/. Postavenie a záujmy žalovaného 2/ sú prejednávanom spore odlišné od postavenia
a záujmov žalovaného 1/. Ak sa súd vo svojom odôvodnení nezaoberal právnou argumentáciou
žalovaného 2/, ktoré opakovane prednášal na pojednávaniach, došlo tak k porušeniu jeho práva na
spravodlivý proces v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Dal do pozornosti odvolaciemu súdu veľmi stručné
odôvodnenie napadnutého rozsudku, konkrétne v bode 14, pričom podľa jeho názoru rozsudok nedal
jasné odpovede na všetky právne a skutkové relevantné otázky, ktoré vyšli najavo v priebehu konania,
je nepreskúmateľný, preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil okresnému súdu
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Žalobca v písomnom stanovisku k odvolaniu žalovaného 1/ a 2/ uviedol, že ust. § 330 Obchod.
zákonníka upravuje spôsob plnenia na príslušenstvo a následne na istinu, preto argumentáciu
žalovaných vo vzťahu k započítaniu plnenia na úroky a následne na istiny považuje za účelovo
zavádzajúcu interpretáciu ustanovenia § 330 ods. 2 Obchod. zákonníka. K námietke žalovaných 1/
a 2/, že dojednanie úrokov a úrokov z omeškania zmluvnej pokuty je v rozpore s dobrými mravmi
uviedol, že bola riešená v rozhodcovskom konaní vedenom Stálym rozhodcovským súdom v konaní
vedenom pod č. P10013 SRS-6, pričom rozhodcovský súd právoplatne na vykonateľné rozhodnutie súdu
rozhodol o zamietnutí návrhu žalobcov na určenie neplatnosti dojednania úrokov z úveru, dojednania
úroku z omeškania a dojednania o zmluvnej pokute z dôvodu rozporu s dobrými mravmi. Predmetné
súdne rozhodnutie predstavuje vo vzťahu k týmto otázkam prekážku veci rozhodnutej - res judicate.
Žalovaní v odvolaní neuviedli iný argument, ktorý by uvedenú skutočnosť vyvracal napriek tomu, že
opakovane žiadajú skúmať otázku súladu dojednaní o úrokoch a úrokoch z omeškania a zmluvnej
pokuty. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne
potvrdil a priznal mu náhradu trov konania vo výške 100%.

4. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa §34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len CSP) prejednal odvolanie v rozsahu danom ust. § 379 CSP, rešpektujúc viazanosť
odvolacími dôvodmi podľa §380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania, pretože nepovažoval za
potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (ust. §381 ods. 1 CSP), pričom dospel k záveru,
že odvolanie žalovaných nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa
ust. §387 ods. 1,2 CSP potvrdil.

5. Podľa §387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

6. Podľa §387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Podľa §383 CSP odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie
okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.

8. Predmetom odvolacieho konania je rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým ponechal zmenkový
platobný rozkaz č. k. 65 Zm 1O/2012-17 zo dňa 27.3.2012 v platnosti a výrok o trovách konania.

9. Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že žalobca si uplatnil voči žalovanému zaplatenie sumy
184.139,30 eur s príslušenstvom. Súd v danej veci vydal zmenkový platobný rozkaz, voči ktorému podali



žalovaní 1/ a 2/ námietky, v ktorých namietali započítanie pohľadávky na príslušenstvo a istinu ďalšou
námietkou bola námietka výšky úrokov, úrokov z omeškania a zmluvnej pokuty.

10. Okresný súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že započítanie bolo v súlade s
ust. § 330 Obchod. zákonníka a čo sa týka námietok žalovaných 1/ a 2/ voči úrokom úrokom z omeškania
a zmluvnej pokuty poukázal na právoplatné rozhodnutie rozhodcovského súdu v danej veci pod č. k.
16CbZmP 10013SRS-6. Súd v zmysle vyššie uvedeného rozhodol tak, že ponechal zmenkový platobný
rozkaz v platnosti a žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%.

11. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovaných 1/ a 2/ nie je dôvodné.

12. Základnou odvolacou námietkou žalovaných je ich tvrdenie, že okresný súd ustanovenie o
započítaní platieb nesprávne právne posúdil. Podľa názoru žalovaných 1/ a 2/ po započítaní ich
platieb je iný celkový zostatok ich dlhu voči žalobcovi. Preskúmaním odvolací súd zistil, že žalobca
po čiastočnom plnení dlhu žalovanými postupoval v súlade s ust. § 330 Obchodného zákonníka, keď
poukázané čiastočné platby najprv započítal na príslušenstvo a až potom na istinu. Z uvedeného
dôvodu odvolací súd neakceptoval obranu žalovaných o nesprávnom postupe žalobcu pri započítaní
pohľadávok. Ďalej odvolací súd konštatuje, že nemohol brať zreteľ ani na obranu žalovaných o
neprimeranosti výšky úrokov z omeškania a zmluvnej pokuty, a to v dôsledku skutočnosti, že o týchto
námietkach žalovaných bolo už rozhodnuté v rozhodcovskom konaní, a to v rozhodnutí 16CbZmP 100
13 SRS - 6 vydaným. Stálym rozhodcovským súdom JSM, a z tohto dôvodu už okresný súd nemohol
opätovne preskúmavať otázku výšky uplatnených úrokov z omeškania a zmluvnej pokuty.

13. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že vo výške úrokov z omeškania a zmluvnej pokuty sa strany sporu
dohodli v uzavretej zmluve o úvere, pričom žalovaní ju pri podpise zmluvy nenamietali. S ich výškou boli
uzrozumení a svojim podpisom vyjadrili súhlas.

14. Na základe uvedeného mal odvolací súd za preukázané, že námietky žalovaných 1/ a 2/ uvedené
v odvolaní nie sú dôvodné, tieto boli vyvrátené v konaní pred okresným súdom, ktoré skutočnosti sú v
napadnutom rozsudku uvedené a zdôvodnené.

15. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne aplikoval
platnú právnu úpravu, vysporiadal sa so všetkými aspektmi zo zisteného skutkového stavu a podrobne
svoje rozhodnutie odôvodnil. Odvolací súd uvádza, že rozhodnutie okresného súdu je dostatočné,
logické, presvedčivé a právne správne, obsahuje odpovede na všetky relevantné právne otázky v
konaní vznesené a bolo vykonané dokazovanie plne v súlade s procesnými zásadami, formulovanými
v Civilnom sporovom poriadku.

16. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu podľa ust.§387 ods. 1,2
CSP ako vecne správny potvrdil.

17. Odvolací súdu o trovách odvolacieho konanie rozhodol podľa ust. §396 ods. 1 CSP, v náväznosti na
ust. §262 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, a ktorému vzniklo právo
na náhradu trov odvolacieho konania v zmysle ust.§255 ods. 1 CSP, nárok na náhradu trov odvolacieho
konania priznal v plnom rozsahu.

18. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne okresný súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia
podľa ust. §262 ods. 2 CSP.

19. Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý



rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).